Professional Documents
Culture Documents
Barbarské Kráľovstvá FINAL
Barbarské Kráľovstvá FINAL
1
ROSEN, Klaus. Völkerwanderung In CANCIK, Hubert – SCHNEIDER, Helmuth – LANDFESTE, Manfred
(eds.). Der Neue Pauly. Consulted online on 09 March 2022 <http://dx.doi.org/10.1163/1574-
9347_dnp_e12206590>
2
Pozri súhrnne: HUDÁČEK, Pavol. Kráľovstvo, monarchia, alebo štát? (K otázke používania konceptu štátu v
ranom stredoveku). In Forum Historiae, 2014, roč. 8, č. 2, s. 1 – 44.
3
DAVIES, Rees. Issues and Agenda: The Medieval State: The Tyranny of a Concept? In Journal of Historical
Sociology, 2003, roč. 16, č. 2, s. 280 – 300.
4
REYNOLDS, Susan. Responses : There were States in Medieval Europe : A response to Rees Davies. In
Journal of Historical Sociology, 2003, roč. 16, č. 4, s. 550-555.
5
STRAYER, Joseph R. On the Medieval Origins of the Modern State. Princeton; Oxford: Princeton University
Press, 2005, s. 13.
6
POHL, Walter. Staat und Herrschaft im Frühmittelalter : Überlegungen zum Forschungsstand. In AIRLIE,
Stuart – POHL, Walter – REIMITZ, Helmut (eds.). Staat im frühen Mittelalter Wien : Verlag der
Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 2006, s. 9 – 10.
7
DAVIES, Issues and Agenda, s. 292 – 293.
Obráťme teda našu pozornosť k pojmom barbarské a germánske, ktoré sa (nielen)
v našej historiografii spája s týmito politickými útvarmi. Adjektívum „barbarské“ môžeme
pritom vnímať v dvoch rovinách – jednak v tradičnom chápaní ako protiklad k „civilizácii“
a jednak v neutrálnom význame slova ako označenie politických útvarov iných ako Rímska
ríša.8 Adjektívum „germánske“ možno použiť ako súhrnný názov pre tieto útvary len
v zmysle dlhodobej historickej tradície, pretože niečo takého ako pangermánska identita
neexistovala ani v časoch Júlia Caesara a historika Tacita a už vôbec nie v časoch takzvanej
éry sťahovania národov.9 Inými slovami povedané: súdobí autori tohto obdobia hovorili
a rozoznávali Gótov, Herulov, Gepidov a ďalších – odhliadnuc od problémov vyplývajúcich
z toho, čo si pod týmito termínmi predstavujeme – avšak nepovažovali ich za Germánov, a to
ani v zmysle tradičného súhrnného označenia v súlade s tradičnými klasicizujúcimi schémami
gréckej a latinskej historiografie a etnografie.10
Barbarské germánske kráľovstvá boli v prvom rade produktom zmeny mocenskej
konštelácie v juhovýchodnej Európe v poslednej tretine 4. storočia, keď sa v dôsledku tlaku
Hunov z oblastí dnešného dolného Dunaja spustil jednak rímskymi úradmi čiastočne
koordinovaný a neskôr spontánny prienik veľkých skupín Gótov do balkánskych provincií
Rímskej ríše. Po porážke rímskej armády pri Adrianopole roku 378 nedokázali noví cisári
Gratianus a Theodosius tieto skupiny jednoznačne poraziť a eliminovať.11 Z tohto dôvodu
napokon uzavrel cisár roku 382 s Gótmi zmluvu, ktorá po prvýkrát v rímskych dejinách
sankcionovala usadenie veľkého barbarského zoskupenia vo vnútri hraníc impéria.
Podmienky tejto dohody však zostávajú nejasné. Jej doslovné znenie sa nezachovalo
a z nejasných a často rétorických formulácií súdobých autorov nie je možné vytvoriť si
konkrétnejšiu predstavu.12 Každopádne, táto zmluva predstavovala ústupok zo strany
Theodosia, ktorý nemal dostatočné vojenské prostriedky na úplnú porážku Gótov, ktorú by
sprevádzali tradičné rímske prostriedky pacifikácie nepriateľov, vrátane rozbitia ich
8
Pozri predovšetkým v tejto súvislosti DAUGE, Yves-Albert. Le Barbare. Recherches sur la conception romaine
de la barbarie et de la civilisation. (Collection Latomus, 176). Bruxelles: Latomus, 1981. K jednotlivým
čiastkovým aspektom pozri LADNER, G. B. On Roman Attitudes toward Barbarians in Late Antiquity. In
Viator, 1976, roč. 7, s. 1 – 26; MATHISEN, Ralph. W. Catalogues of Barbarians in Late Antiquity. In
MATHISEN, Ralph - SHANZER, Danuta (eds.). Romans, Barbarians, and the Transformation of the Roman
World. Surrey: Ashgate, 2011, s. 17 – 32.
9
Toto pomenovanie je samo osebe problematické a vo svojej slovenskej podobe mätúce. K jeho používaniu
a histrórii pozri: STEINACHER, Roland. Wanderung der Barbaren? Zur Entstehung und Bedeutung des
Epochenbegriffs ‚Völkerwanderung‘ bis ins 19. Jahrhundert. In WIEDEMANN, Felix – HOFMANN, Kerstin P.
– GEHRKE, Hans-Joachim (eds.). Vom Wandern der Völker. Migrationserzählungen in den
Altertumswissenschaften. Berlin: Edition Topoi, 2017, s. 67 – 95.
10
DICK, Stefanie. Der Mythos vom "germanischen" Königtum. Studien zur Herrschaftsorganisation bei den
germanischsprachigen Barbaren bis zum Beginn der der Völkerwanderungszeit. Berlin: De Gruyter 2008;
JARNUT, Jörg. Germanisch. Plädoyer für die Abschaffung eines obsoleten eines obsoleten Zentralbegriffes der
Frühmittelalterforschung. In POHL, Walter (ed.). Die Suche nach den Ursprüngen. Von der Bedeutung des
frühen Mittelalters. Wien: Österreichische Akademie der Wissentschaften 2004, s. 107 – 113.
11
HEATHER, Peter. Goths and Romans. 332-489. Clarendon Press, 1991, s. LENSKI, Noel. Failure of Empire:
Valens and the Roman State in the Fourth Century A.D. Berkeley: University of California Press 2002, s. 320 –
367; z českých a slovenských prác pozri najmä: DOLEŽAL, Stanislav. Interakce Gótů a římského impéria ve
3.–5. století n.l. Praha: Karolinum 2008, s. 111 – 148.
12
K podmienkam mieru: HEATHER, Peter. The Fall of the Roman Empire: A New History. London: Macmillan,
2005, s. 182 – 189; sumárne: BLOCHMANN, Simone – MEIER, Mischa. Südosteuropa von Theodosius I. bis
Phokas (379–610 n. Chr.). In MITTHOF, Fritz – SCHREINER, Peter – SCHMITT, Oliver Jens (eds.).
Herrschaft und Politik in Südosteuropa von der römischen Antike bis 1300. München – Boston: De Gruyter
2019, s. 366 – 368; DOLEŽAL, Interakce Gótů, s. 131 – 140. Pozri tiež: HEATHER, Peter. Foedera and
Foederati of the Fourth Century. In NOBLE, Thomas F. X. (ed.). From Roman provinces to Medieval kingdoms
London: Routledge 2006, s. 292 – 308. Ku kritike tradičných záverov pozri: KULIKOVSKI, Michael. Nation
versus Army: A necessary contrast? In GILLET, Andrew (ed.). On Barbarian Identity: Critical Approaches to
Ethnicity in the Early Middle Ages. Turnhout: Brepols Publishers, 2002, s. 69 – 84.
spoločenskej štruktúry, zotročenia časti populácie a rozptýlenia jej zvyškov do rôznych častí
ríše.13
Ak sa v dovtedajšom období rímskych dejín uzatvárali takéto zmluvy len
s potenciálnymi partnermi za hranicami impéria, v prípade Gótov išlo o skupiny, ktorým
rímske úrady pod tlakom dovolili sa usadiť en masse priamo na rímskej pôde a za ríšskymi
hranicami.14 V dôsledku tohto aktu sa spustil postupný proces vytvárania autonómnych
spoločenstiev v rámci Rímskej ríše, ktorých obyvatelia právne nespadali pod kategóriu
rímskych občanov. Na tieto komunity sa teda nevzťahovali rímske zákony a ani nepodliehali
zdaneniu rímskych úradov.
20
JONES, Michael E. The End of Roman Britain. Ithaca and London: Cornell University Press, 1996, s. 8 – 10
a 261 – 268 a BORGOLTE, Michael. Mythos Völkerwanderung. Migration oder Expansion bei den „Ursprüngen
Europas.“ In LOHSE, Tillmann - SCHELLER, Benjamin (eds.). Mittelalter in der größeren Welt. Essays zur
Geschichtsschreibung und Beiträge zur Forschung. Berlin – New York: De Gruyter 2014, s. 452 – 454 (s
odkazom na ďalšiu literatúru).
21
WOLFRAM, The Shaping, s. 13 – 14.
22
CHRYSOS, Evangelos. The Empire, the Gentes and the Regna. In GOETZ, Hans-Werner – JARNUT, Jörg –
POHL, Walter (eds.). Regna and Gentes: The Relationship between Late Antique and Early Medieval Peoples
and Early Medieval Peoples and Kingdoms in the Transformation of the Roman World. Leiden: Brill, 2003, s. 13
– 19.
23
POHL, Walter. Ethnicity, Theory, and Tradition: A Response. In GILLET, Andrew (ed.). On Barbarian
Identity: Critical Approaches to Ethnicity in the Early Middle Ages. Turnhout: Brepols Publishers, 2002, s. 221 –
239.
24
K zástancom konceptu takzvaných Tradizionskernen patril najmä Reinhard Wenskus (pozri najmä
Stammesbildung und Verfassung: das Werden der frühmittelalterlichen gentes. Köln: Böhlau 1961) a Herwig
Wolfram (Geschichte der Goten. Von den Anfängen bis zur Mitte des sechsten Jahrhunderts. Entwurf einer
historischen Ethnographie. München: Beck 1979 ). Ku kritike týchto tvrdení: GOFFART, Walter. Does the
Distant Past Impinge on the Invasion Age Germans? In GILLET, Andrew (ed.). On Barbarian Identity: Critical
Approaches to Ethnicity in the Early Middle Ages. Turnhout: Brepols Publishers, 2002, s. 21 – 37. Pozri tiež
MESIARKIN, Adam Niekoľko slov o Germánoch a Slovanoch, gentes a ich origines. In HURBANIČ, Martin –
RYBÁR, Lukáš – ZERVAN, Vratislav (eds.). Byzantinoslovaca VII. Zborník k životnému jubileu profesora
Miroslava Daniša. Bratislava: Stimul, 2020, s. 61 – 67.
25
VELÁSQUEZ, Isabel. Pro patriae gentisquie Gothorum statu (4th Council of Toledo, Canon 75, a. 633). In
GOETZ, Hans-Werner – JARNUT, Jörg – POHL, Walter (eds.). Regna and Gentes: The Relationship between
Late Antique and Early Medieval Peoples and Early Medieval Peoples and Kingdoms in the Transformation of
the Roman World. Leiden: Brill, 2003, s. 161 – 217.
samozrejme v zmysle súčasného výrazu pre politicky poriadok, ktorý, pravda, musí byť
charakterizovaný s ohľadom na súdobé reálie.26
2009; DROBERJAR, Eduard. Věk barbarů. České země a stěhování národů z pohledu archeologie. Brno: 2005;
archeologické štúdie ku Gepidom tvoria väčšinu príspevkov kolektívnej monografie k tejto problematike: VIDA,
Tidavar (ed.). Gepids after the Fall of the Hun Empire. Collapse - Reorganization – Continuity. Proceedings of
the International Conference at Eötvös Loránd University, Budapest, 14th - 15th December 2015. Budapest:
Archaeolingua 2019.
30
POHL, Regnum und Gens, s. 444.
31
JARNUT, Jörg. Gens, Rex and Regnum of the Lombards, In GOETZ, Hans-Werner – JARNUT, Jörg –
POHL, Walter (eds.). Regna and Gentes: The Relationship between Late Antique and Early Medieval Peoples
and Kingdoms in the Transformation of the Roman World. Leiden; Boston: Brill, 2003, s. 409 – 427; JARNUT,
Jörg. Der langobardische Staat. In AIRLIE, Stuart – POHL, Walter – REIMITZ, Helmut (eds.). Staat im frühen
Mittelalter. Wien: Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 2006, s. 23 – 30.
32
HURBANIČ, Martin – ROŠKOVÁ, Daniela. Mestá v strednej Európe v období antiky (1. – 3. storočie). In
33
HURBANIČ, Martin. Mestá v strednej Európe v období neskorej antiky a raného stredoveku. In
34
BYSTRICKÝ, Peter. Mocenský zápas o neskoroantické Sirmium. In Vojenská história 2005, roč. 9, č. 2, s. 5 –
6. Pozri podrobne GRAČANIN, Hrvoje – ŠKRGULJA, Jana. The Gepids and Southern Pannonia in the age of
Justinian I. In VIDA, Tidavar (ed.). Gepids after the Fall of the Hun Empire. Collapse - Reorganization –
Continuity. Proceedings of the International Conference at Eötvös Loránd University, Budapest, 14th - 15th
December 2015. Budapest: Archaeolingua 2019, s. 185 – 274.
posledného gepidského kráľa Kunimunda.35 Sirmium nesporne zostávalo i napriek viacerým
nepriaznivým faktorom, dôležitým mestom, v ktorom sa okrem iného nachádzal aj niekdajší
rímsky cisársky palác. Spolu s kráľom Kunimundom a časťou vojenskej aristokracie v meste
sídlil aj gepidský ariánsky biskup.36 Ďalšie skupiny Gepidov v strednom Potisí a časti
Sedmohradska naproti tomu ovládali územia, ktoré už dlhodobo neboli súčasťou Rímskej
ríše.37
Naproti tomu u Longobardov, ktorí sa od začiatku 6. storočia usídlili v Panónii a časti
Norica, nie je pramenne doložené takéto mocenské centrum Archeológovia zvyknú
poukazovať na jestvujúce príklady longobardského osídlenia v blízkosti rímskych ciest
a niekdajších pevností, hoci treba dodať, že izolované nálezy pripisované Longobardom
nemožno automaticky považovať za doklad ich trvalej prítomnosti v konkrétnych rímskych
lokalitách.38
Záverom možno konštatovať, že kráľovstvá Longobardov a Gepidov v strednej
Európe vykazovali veľmi málo prvkov štátnosti. Moc tamojších kráľov a ich konkurentov sa
nevzťahovala na územie, ktoré obývali, ale na im lojálnu vojenskú aristokraciu. V oboch
kráľovstvách prakticky nie sú pramenne doložené centrá moci, s výnimkou Sirmia, ktoré sa
však pravdepodobne až za posledného gepidského kráľa Kunimunda stalo jeho sídelným
mestom.39 Longobardi ani Gepidi nemali monetárnu ekonomiku a ich králi nerazili mince
s výnimkou posledného gepidského kráľa Kunimunda, v období vlády ktorého sa objavili
imitácie východorímskych a ostrogótskych strieborných mincí.40 Zatiaľ čo väčšina Gepidov sa
zaoberala pravdepodobne poľnohospodárstvom,41 Longobardi tvorili v prvom rade
v spoločenstvo slobodných mužov v zbrani, tak ako sa to odráža ešte v polovici 7. storočia
právnej zbierke longobardského kráľa Rothariho.42 Aj pre východorímske autority
predstavovali Longobardi v prvom rade vojenské spoločenstvo usadené v niekdajších
rímskych provinciách, ktoré malo zohrávať tradičnú úlohu ríšskych federátov. 43 Vojenský
princíp v nadväznosti na rímske vojenské inštitúcie sa premietal aj v longobardskej sociálnej
štruktúre, na čele ktorej stáli už v tomto čase vojvodovia – duces.44 Základnou organizačnou,
35
BÓNA, Der Anbruch des Mittelalters, s. 72
36
BÓNA, Der Anbruch des Mittelalters, s. 72.
37
BÓNA, Der Anbruch des Mittelalters, s. 71. K uvedeným trom oblastiam z pohľadu archeológie pozri
sumárne: TÓTH, Ágnes B. The Gepids after the Battle of Nedao (454 A.D.): A Brief Overview and Prospects
for the Future Research. In VIDA, Tidavar (ed.). Gepids after the Fall of the Hun Empire. Collapse -
Reorganization – Continuity. Proceedings of the International Conference at Eötvös Loránd University,
Budapest, 14th - 15th December 2015. Budapest: Archaeolingua 2019, s. 29 – 56.
38
CHRISTIE, Neil. Pannonia: Foundations of Langobardic Power and Identity. In AUSENDA, Giorgio -
DELOGU, Paolo (eds.). The Langobards before the Frankish conquest: an Ethnographic Perspective.
Woodbridge: Boydell Press, 2009, s. 21 – 23; CHRISTIE, Neil. The Survival of Roman Settlement along the
Middle Danube: Pannonia from the Fourth to the Tenth Century AD. In Oxford Journal of Archaeology, 1992,
roč. 11, č. 3, 317 – 339; CHRISTIE, Neil. Towns, Land and Power: German-Roman Survivals and Interactions
in Fifth- and Sixth-Century Pannonia. In BROGIOLO Gian Pietro – CHRISTIE, Neil – GAUTHIER, Nancy
(eds.). Towns and their Territories Between Late Antiquity and the Early Middle Ages. (Transformation of the
Roman World 8). Leiden; Boston (Mass.); Köln: Brill, 2000, s. 275 – 297; CHRISTIE, Neil. Towns and Peoples
on the Middle Danube in Late Antiquity and the Early Middle Ages. In LOSEBY, Simon – CHRISTIE, Neil
(eds.). Towns in Transition: Urban Evolution in Late Antiquity and the Early Middle Ages. Aldershot: Scolar
Press, 1996, s. 71 – 98.
39
V prípade Gepidov sa pre prvú polovicu 5. storočia predpokladá ako mocenské centrum dn. rumunské mesto
Napoca, alebo jeho blízke okolie. Pozri TÓTH, The Gepids after the Battle of Nedao, s. 32.
40
curta southesatn europe s. 54
41
BÓNA, Der Anbruch des Mittelalters, s. 45.
42
Edictus Langobardorum, ed. Friedrich Bluhme In Monumenta germaniae historici LL 4. Hannover 1868, s. 2.
43
Pohl s, 28.
44
BÓNA, Der Anbruch des Mittelalters, s. 77 – 78; PRIESTER, Geschichte der Langobarden, s. 29.
mobilnou a vojenskou jednotkou predstavovala fara, ktorá združovala slobodných
Longobardov na základe príbuzenstva.45
Hoci kráľovstvá Gepidov a Longobardov možno považovať za najstabilnejšie politické
útvary v oblasti strednej Európy v priebehu 5. a prvej polovice 6. storočia, nemožno ich
typologicky automaticky priraďovať k takzvaným barbarským štátom, ktoré sa vytvorili
v najrozvinutejších oblastiach niekdajšej Západorímskej ríše. Tieto kráľovstvá totiž
vykazovali oveľa menej prvkov štátnosti spojené s istou mierou centralizácie, hierarchizácie
a inštitucionalizácie. Smerom dovnútra i navonok predstavovali primárne spoločenstvá
bojovníkov pod vedením kráľov či iných významných potentátov. Teritoriálne ukotvená
inštitúcia kráľovstva sa vytvorila napokon len u Longobardov, avšak až po ich definitívnom
odchode z priestoru strednej Európy.
45
Viacero autorov argumentuje, že termín fara pôvodne znamenal skupinu vojska, družinu: JARNUT, Die
Landnahme der Langobarden, s. 183 – 184; GOFFART, Walter. Barbarians and Romans: The Techniques of
Accommodation, Princeton: Princeton University Press 1980, s. 255 – 256; MURRAY, Alexander C. Germanic
Kinship Structure. Studies in Law and Society in Antiquity and the Early Middle Ages. Toronto, Ont., Canada:
Pontifical Institute of Mediaeval Studies, 1983, s. 89 – 97. Iní bádatelia naproti tomu zdôrazňujú, že fara
predstavovalo pôvodne spoločenstvo organizované na základe príbuzenstva. Pozri: AUSENDA, Giorgio. The
Segmentary Lineage in Contemporary Anthropology and Among the Longobards. In AUSENDA, Giorgio (ed.).
After Empire: Towards an Ethnology of Europe’s Barbarians. Woodbridge: Boydell & Brewer, 1995, s. 15 – 30.
Pozri tiež: HAUBRICHS, Wolfgang. Leudes, fara, faramanni und farones": Zur Semantik der Bezeichnungen für
einige am Konsenshandeln beteiligte Gruppen. In EPP, Verena – MEYER, Christoph H. F. (eds.). Recht und
Konsens im frühen Mittelalter. Ostfildern: Jan Thorbecke 2017, s. 248 – 249. Podrobne k tomuto termínu tiež
MIŽIČKO, Marko. K otázke spoločenskej štruktúry Longobardov v období od 1. do začiatku 8. storočia.
Dizertačná práca. Bratislava 2014, s. 60 – 66.