Slovenská medzivojnová próza

Sociálno-psychologický realizmus

Milo Urban

Živý bič je najvýznamnejší román o 1. svetovej vojne, najviac prekladané dielo slovenskej prózy. Aj keď
je dielo o vojne, v tomto románe nie sú scény priamo z frontu, autor si všíma dopad vojny na civilné
obyvateľstvo

Žáner: sociálno-psychologický, unanimistiský, protivojnový román

• unanimistiský: z lat. una anima – jedna duša; ľud Ráztok je kolektívnym hrdinom, vystupuje v
masových scénach ako jeden človek, búri sa proti nespravodlivosti, zlu, vojne

Téma: 1. svetová vojna a jej dopad na obyvateľstvo ďaleko za frontovou líniou

Idea: Autor odsúdil vojnu a jej dôsledky na dedinčanov, ktorí sa mysleli, že ,,Ráztoky ležia Pánubohu za
chrbtom“ a vojna sa k nim nedostane. Opak je pravdou, vojna zasiahne každú chalupu: smrť synov a
otcov, umieranie detí na červienku, bieda, hlad, morálny úpadok...

Kompozícia: román je rozdelený do dvoch častí.

Ich názvy, tak ako aj názov samotného románu, sú symbolické. V 1. č. Stratené ruky symbolizujú
chýbajúce ruky na poliach, ale aj zranenia z vojny, v 2. č. Adam Hlavaj meno postavy symbolizuje
vzburu.

Dej: 1. časť: Stratené ruky

Odohráva sa počas 1. svetovej vojny v hornooravskej dedine Ráztoky, ležiacej ďaleko od frontu. Prvý
kontakt dedinčanov s vojnou – návrat Ondreja Koreňa z frontu. Prichádza domov so zjazvenou tvárou,
nemý, bez ruky, krstná mať Ilčíčka ho ani nespozná. Eva Hlavajová sa snaží dostať muža Adama z vojny,
chodí za notárom Okolickým. Ten využije situáciu a Evy sa nasilu zmocní . Po čase si dedinčania všimnú,
že Eva čaká dieťa (netušia, že otcom je notár). Notár Eve prisľúbi, že jej muža dostane z vojny, len ak
neprezradí, kto je otcom. Ilčíčkin syn Štefan ide na front, má konflikt s nadriadeným, ktorý vojakov
šikanuje. V afekte čatára zabije a je popravený. Ilčíčka sa z tej straty nespamätá (je jej jediný syn), v
každom vojakovi vidí vraha svojho syna, bude v dedine najväčším buričom. Dedina odsudzuje Evu,
nikto okrem zmrzačeného Ondreja a Ilčíčky jej nepomôže. Eva sa bojí Adama, nevládze uživiť svoje
dieťa, a preto spácha samovraždu – utopí sa.

2. časť: Adam Hlavaj

Adam utečie z frontu, od Ilčíčky sa dozvie o Evinej smrti a o tom, kto je za smrť Evy zodpovedný.
Spočiatku sa hnevá na Evu, no notárov sluha mu povie pravdu, že Evu notár znásilnil. Ukrývajú ho
dedinčania. V lese vystriehne notára, ktorého od strachu porazí. V dedine vypukne červienka (črevná
choroba), chorobe podľahnú najmä deti, medzi nim aj Evin nepokrstený a nikým nechcený syn. Vojna
sa skončila. Keď sa dedinčania dozvedia pravdu o Eve, začínajú sa búriť, idú ku škole, kde sú ubytovaní
vojaci. Ilčíčka umiera prepichnutá bodákom. Dedina vyrabuje krčmu, Adam ju podpáli. Chytia aj notára,
keď sa snaží ujsť na voze so slamou, zviažu ho a namočia do potoka. Niekto mu vyrazí opierku spod
hlavy a notár sa utopí – symbolicky na tom mieste, kde aj Eva.
V románe nachádzame vplyv Dostojevského, ale tu nejde o zločin a trest, ale o vinu a trest – čatár sa
neľudsky správa k vojakom, Štefan ho zabije, ale aj jeho vina je potrestaná; notár zneužije Evu, ktorá
nedokáže žiť s takou potupou a utopí sa, ale aj notár je v 2. časti potrestaný.
Názov románu: dovtedy pasívni dedinčania sa v závere románu na symbolický živý bič, ktorý trestá zlo
spôsobené Ráztočanom