INFORMATIKA – 1.

ročník, KVINTA História a generácie

HISTÓRIA
Počítačová kamenná doba
Už od pradávna si počtári radi uľahčovali prácu, ktorú mali pri počítaní. Niektoré výpočty, ktoré realizovali,
by sa dali skutočne označiť za otrocké.

ABAKUS

Začiatky počítačov možno hľadať v dávnej minulosti približne asi pred viac ako 5 000 rokmi, kedy sa
používali zariadenia nazývané ABAKUS.

U starovekých Egypťanov mal tvar dosky z vypálenej hliny, kde boli vyryté zvislé žliabky. V nich sa posúvali
nahor i nadol „počítacie“ kamienky. Rimania abakus zdokonalili: nahradili hlinu bronzom a v drážkach sa
pohybovalo deviatimi kamienkami (alebo jedným väčším v hodnote 5, a štyrmi malými). Každý žliabok
označoval jeden číselný rad (pre jednotky, desiatky, stovky a podobne), navyše tu bol žliabok určený pre
dvanástiny. Tento abakus umožňoval základné aritmetické operácie i s veľkými číslami.

NAPIEROVA KOCKA (kosti)

 prvá mechanická pomôcka,

 vymyslel škótsky matematik John Napier na konci šestnásteho storočia,
 sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie, druhá odmocnina,
 mechanické kalkulátory, ktoré vznikli neskôr, sú len zdokonalením tejto geniálnej myšlienky.

1
Mgr. Jarmila Bacová, Ing. Miroslava Balážová
INFORMATIKA – 1.ročník, KVINTA História a generácie
LOGARITMICKÉ PRAVÍTKO

V 17. storočí boli v Anglicku postavené prvé logaritmické tabuľky, po nich nasledovalo i logaritmické
pravítko. Logaritmické pravítko je mechanická pomôcka na násobenie, delenie a iné jednoduché
aritmetické úkony.

Nákres zrejme najstaršieho počítacieho stroja nakreslil Leonardo da Vinci. Rovnako ako väčšina jeho
vynálezov i tento zostal bez povšimnutia verejnosti.

2
Mgr. Jarmila Bacová, Ing. Miroslava Balážová
INFORMATIKA – 1.ročník, KVINTA História a generácie

Prvé mechanické kalkulátory

Nákres zrejme najstaršieho počítacieho stroja nakreslil Leonardo da Vinci. Rovnako ako väčšina jeho
vynálezov i tento zostal bez povšimnutia verejnosti.

POČÍTACIE HODINY

O značnom pokroku vo vývoji počítačov môžeme hovoriť až začiatkom 17. storočia, keď v roku 1623
skonštruoval profesor Wilhelm Schickard počítací stroj s dreveným ozubeným prevodom.

Bol to mechanický stroj, schopný násobiť a deliť, pomocou logaritmov na sčítanie a odčítanie (ozubené
kolieska mali desať zubov). Hoci nemal pamäť a nebol programovateľný považuje sa za predchodcu
počítačov. („Počítacie hodiny.“) Počas tridsaťročnej vojny Schickard zahynul a stratila sa aj jeho práca.
Jeden z exemplárov počítacieho stroja chcel vraj vyrobiť aj pre astronóma Johana Keplera, ale bol zničený
pri požiari. V roku 1935 sa plány znova objavili. Ale počas 2. svetovej vojny opäť stratili, ale po vojne sa opäť
našli. V roku 1960 bol Schickardov počítací stroj znova postavený podľa pôvodných nákresov a fungoval.

PASCALINA

V 17. storočí významný francúzsky filozof, matematik, fyzik a konštruktér ďalšieho mechanického
počítacieho stroja bol Blaise Pascal. Svoj stroj zhotovil pre svojho otca, ktorý pracoval ako účtovník v roku
1642 vo veku 19-tich rokov. Jeho stroj Pascalina slúžil ako prostriedok na mechanické sčítavanie
a odčítavanie čísel, ktorý sa osvedčil ako pomerne pozoruhodný a presný prístroj s obmedzenými
možnosťami. Aj napriek prekvapujúcej rýchlosti a presnosti ľudia mali strach, pretože sa báli straty ich
zamestnania. Z týchto dôvodov Pascal mohol vytvoriť a distribuovať iba asi 50 kusov Pascaliny.

3
Mgr. Jarmila Bacová, Ing. Miroslava Balážová
INFORMATIKA – 1.ročník, KVINTA História a generácie
LEIBNITZOV KALKULÁTOR

Nemecký matematik a filozof Gottfried Wilhelm Leibniz (1646-1716) objavením dvojkovej číselnej
sústavy položil základy výpočtových systémov, ktoré sa používajú dodnes. V druhej polovici 17. storočia
v roku 1672-73 navrhol počítací stroj.

Prvé programovateľné stroje (stroje ktoré sa dajú meniť)

TKÁČSKY STROJ

Začiatkom 19. storočia v roku 1801 vymyslel francúzsky vynálezca Joseph Marie Jacquard tkáčsky stroj,
v ktorom sa tkaný vzor vytváral pomocou dierkovaných kartičiek.

Zmena kartičky spôsobila to, čo by inak bolo možné urobiť iba prestavaním celého stroja. Ihly
prechádzali systémom dier na kartónových kartách, preťahovali nite a tak tkali látku. Umiestnenie dier na
kartách určovalo vzor materiálu, preto na výrobu nového návrhu stačilo tkáčom vytvoriť novú súpravu kariet.
Boli predchodcami neskorších diernych štítkov, ktoré sa používali na programovanie počítačov.
Jacquard vystavil a predal svoj tkáčsky stroj priemyselníkom na svetovom trhu v Paríži v roku 1801.
V priebehu 10 rokov sa predalo vyše 100 000 kusov tohto tkáčskeho stroja i napriek silnému odporu tkáčov,
ktorých tento stroj pripravil o prácu.

4
Mgr. Jarmila Bacová, Ing. Miroslava Balážová
INFORMATIKA – 1.ročník, KVINTA História a generácie
DIFERENČNÝ STROJ

V 19. storočí v roku 1833 navrhol anglický matematik Charles Babbage (1792-1871) prvý číslicový
automat s programovým riadením. Stroj navrhol tak, že mal obsahovať: výpočtovú jednotku, riadiacu
jednotku, vstup dát, výstup dát - niečo ako dnešný počítač (výpočtová a riadiaca jednotka = procesor, vstup
dát = CD mechanika, USB kľúč, výstup dát = tlačiareň). Mal byť poháňaný parným motorom, vstupom mali
byť dierne štítky a výstupom tlačiareň - dierne štítky, ploter kriviek a zvonček.

Kolieska boli poukladané na sebe. Každému

koliesku zodpovedala jedna číslica desiatkovej
sústavy. Na radu priateľky (Ady Lovelace)
zaviedol aj podmienené vetvenie programu na
základe výsledku predchádzajúceho kroku. Stroj
nedokončil ani jeho syn.
Namiesto kariet použili dierne štítky – kartičky,
kde sa dali pomocou dômyselne a systematicky
vyseknutých otvorov zakódovať informácie.

ADA LOVELACE

Augusta Ada King-Noel, grófka Lovelace

(rodená Byron * 10. december 1815, Londýn, Spojené kráľovstvo –
† 27. november 1852) známa tiež ako Ada Lovelace bola anglická
matematička. Bola jediným legitímnym potomkom anglo-škótskeho
spisovateľa George Gordona Byrona, ktorý ju s matkou opustil keď mala
asi mesiac. Napriek dobe v ktorej vyrastala, jej matka Anna Isabella
Milbankeová, 11. barónka Wentworthová, jej zabezpečila možnosť študovať prírodné vedy, aj keď bola ženou.
Od začiatku preukázala talent pre matematiku, a jej učiteľmi boli v tej dobe významné osobnosti z oblasti
prírodných vied. Ženy napríklad nemali povolené navštevovať univerzitu, preto bola vyučovaná
prostredníctvom korešpondencie.

Vo veku 12 rokov Lovelace konceptualizovala lietajúci stroj. Po štúdiu anatómie vtákov a vhodnosti rôznych materiálov mladé
dievča ilustrovalo plány na vytvorenie okrídleného lietajúceho prístroja predtým, než sa rozhodola pre lietadlo s pohonom. "Mám
schému," napísala jej matke, "aby urobila vec vo forme koní s parným strojom vo vnútri, aby tak dokázal premiestniť obrovský pár
krídel, upevnených na vonkajšku koňa, takým spôsobom, aby ho priviedol do vzduchu, zatiaľ čo človek sedí na chrbte. " Jej návrh
predchádzal leteckému parnému kočiaru, patentovanému Williamom Hensonom a Johnom Stringfellowom v roku 1842, o 15 rokov
neskôr.
5
Mgr. Jarmila Bacová, Ing. Miroslava Balážová
INFORMATIKA – 1.ročník, KVINTA História a generácie

Vo veku 17 rokov sa Lovelace stretla s vynálezcom a matematikom Charlesom Babbagem. "Otec počítača"
bol jej mentorom.
Je známa predovšetkým vďaka tomu, že detailne opísala fungovanie Babbageovho mechanického počítača.
Jej preklad spolu s jej poznámkami publikovali v anglickom časopise v roku 1843 iba s jej iniciálkami "AAL".
Medzi jej poznámkami k analytickému stroju bol i algoritmus na výpočet Bernoulliho čísiel, ktorý je
považovaný za prvý algoritmus spracovateľný počítačom. Je označovaná ako PRVÁ POČÍTAČOVÁ
PROGRAMÁTORKA.

Bola prvou osobou, ktorá napísala a zverejnila úplný súbor inštrukcií, ktoré by počítačové zariadenie
mohlo použiť na dosiahnutie konečného výsledku, ktorý nebol vypočítaný vopred.
Lovelace predvídala viacúčelovú funkčnosť moderného počítača. Babbage veril, že používanie jeho
strojov bolo obmedzené na numerické výpočty, ona si myslela, že akýkoľvek obsah – vrátane hudby, zvukov,
textu či obrázkov – by mohlo byť preložené do digitálnej podoby a manipulované strojom. Je označovaná ako
"prorok počítačového veku". Určite bola prvá, ktorá vyjadrila potenciál počítačov mimo matematiky.
Babbage stroj nikdy nedokončil. Ada nemala možnosť svoje teórie odskúšať. Jej nápady našli cestu do
modernej výpočtovej techniky o storočie neskôr prostredníctvom Alana Turinga.

Zomrela ako tridsaťšesťročná (rovnako ako jej otec) potom, ako jej lekár pustil žilou kvôli komplikáciám
s rakovinou. Zanechala po sebe dvoch synov a jednu dcéru, lady Anne Bluntovou, ktorá je známa ako
spoluzakladateľka chovu arabských koní v Európe.

Jej článok znovu uverejnili v roku 1953 v časopise Faster Than Thought. V roku 1979 po nej americké
ministerstvo obrany pomenovalo programovací jazyk Ada. Ada sa stále používa na celom svete v prevádzke
systémov v reálnom čase v letectve, zdravotnej starostlivosti, doprave ako aj vo finančnom, infraštruktúrnom
a kozmickom priemysle.

TABULAČNÝ STROJ

Koncom 19. storočia v roku 1890 zostrojil Herman Hollerit tabulačný stroj. Spoločnosť, ktorú založil sa
neskôr stala jadrom firmy IBM. Stroj bol založený na elektromechanickom princípe (ručne dierované
štítky sa vkladali do matrice a ich dierky určovali prechod elektrického prúdu).

1911- H. Hollerith založil firmu Tabulating Machine Computing (o „holeritov“ mali záujem hlavne banky,
poisťovne, kancelárie veľkých firiem)
1924 – Jeho firma splynula s ďalšími a vznikol Internatoinal Bussines Machine Comporation – IBM.

6
Mgr. Jarmila Bacová, Ing. Miroslava Balážová
INFORMATIKA – 1.ročník, KVINTA História a generácie

GENERÁCIE POČÍTAČOV

Nultá generácia počítačov

Za počítače nultej generácie sa považujú elektromechanické počítače, ktorých základom sa stala súčiastka
nazývaná elektromagnetické relé.

ZUSE Z1

Za úplne prvý PC je považovaný predchodca Z1, ktorý zostrojil v roku 1936 Konrad Zuse vo svojej spálni.

V roku 1938 Konrad Zuse uviedol do prevádzky prvý fungujúci automat s programovým riadením Zuse
– Z1.
Počítač pracoval už v dvojkovej sústave a dokázal pracovať s číslami s pohyblivou rádovou čiarkou. Program
sa do počítača zavádzal pomocou diernej pásky, ktorou bol kinofilm alebo numerickou klávesnicou.
Výsledok bol zobrazovaný pomocou elektrických lámp. Bol nespoľahlivý a nevhodný pre praktické
použitie.

Rok 1941

Počítač Z2 – tento počítač je kombináciou mechanickej pamäte

s novou aritmetickou jednotkou na báze elektromagnetického relé,
na konštrukciu ktorej Zuse použil 200 kusov.

V roku 1941 zostrojil Z3, ktorý bol prvým plne funkčným počítačom. Tvorilo ho až 2 600
elektromagnetických relé. Jedna polovica týchto relé tvorila výpočtovú jednotku a druhá polovica slúžila ako
pamäť. Počítač dokázal vykonať až 50 aritmetických operácií za minútu.

7
Mgr. Jarmila Bacová, Ing. Miroslava Balážová
INFORMATIKA – 1.ročník, KVINTA História a generácie

Rok 1942

Počítač Z4 – bol posledným modelom, ktorý zostrojil Konrad Zuse. Bol použitý na výpočet
aerodynamických charakteristík smerového krídla lietadiel.

Nevýhodou reléových počítačov boli veľké rozmery, veľká hlučnosť, mechanické časti
elektromagnetického relé sa opotrebovávali trením, bolo nutné chladenie.

TURINGOV STROJ

V roku 1936 Alan M. Turing publikoval článok, v ktorom vysvetľuje svoju

myšlienku o univerzálnej elektronickej kalkulačke. Mal byť schopný vyriešiť
ľubovoľnú výpočtovú a logickú operáciu ( počítač s nekonečnou pamäťou ). Nebol
nikdy zostrojený ale jeho myšlienka sa použila na zostrojenie neskorších počítačov.

ENIGMA

Enigma bola prenosným elektromechanickým šifrovacím strojom

pracujúcim na princípe otáčajúcich sa rotorov. Používala sa v niekoľkých
modifikovaných verziách najmä nemeckými ozbrojenými silami pred
vypuknutím a počas druhej svetovej vojny. Šifra Enigmy bola Nemcami
považovaná za neprelomiteľnú a absolútne bezpečnú, no už v roku 1932 ju
prelomili poľskí kryptológovia, ktorých poznatky využili po vypuknutí
vojny spojenecké vojská. Informácia o prelomení kódu bola jednou
z najtajnejších.

25. júla1939 v obci Pyry venovali poľskí kryptológovia po jednom exemplári

Enigmy spolu s dokumentáciou výzvedným službám Veľkej Británie a
Francúzska. Onedlho potom sa pod vedením Alana Turinga v stredisku
dešifrovania v britskom Bletchley Parku začali práce nad rozšifrovávaním
Enigmy na základe poľských materiálov pomocou rozšírených a
prispôsobených kryptologických bômb.

8
Mgr. Jarmila Bacová, Ing. Miroslava Balážová
INFORMATIKA – 1.ročník, KVINTA História a generácie
MARK 1

V roku 1943 Howard Aiken a Grace Hopper dokončili počítač MARK 1. Počítač mal dĺžku 10,6 metra
a výšku 2,6 metra, vážil 5 ton, bol zhotovený z 800 000 súčiastok a obsahoval 497 míľ drôtu. Mark 1 pri
svojich výpočtoch používa 23 pozícii, mal 72 aritmetických pamäťových registrov (operačnú pamäť) na
sčítanie a ukladanie čísel a 60 ručných kľúčov (statická pamäť) na vkladanie konštánt. Vstup sa
uskutočňoval nastavovaním ručných kľúčov alebo zo štandardných diernych štítkov, výstup pomocou
elektrického písacieho stroja alebo dierovaním do štítkov. Počítač pracoval v desiatkovej sústave
s pevnou rádovou čiarkou. Mark 1 dokázal sčítať dve čísla za 0,3 s, vynásobiť ich za 6 s a vypočítať hodnotu
sínusu daného uhla do jednej minúty. Stroj pracoval plných 15 rokov na Harvardskej univerzite a mal
mnohostranný význam. Bol teda prvým operačným počítačom.

MARK 2

V roku 1947 Howard Aiken zostrojil ďalší počítač MARK 2, ktorý bol už čisto reléový (13 000 relé). Počítač
pracoval v dvojkovej sústave s číslami s pohyblivou desatinnou čiarkou. Mal operačnú pamäť na 100 čísel
s desiatimi platnými číslicami. Sčítanie trvalo už iba 0,125 s a násobenie priemerne 0,25 s.

ZHRNUTIE
- elektromagnetické relé
- elekromechanická pamäť (prepojky, dierny štítok, dierna páska)
- nerozlišuje sa vnútorná a vonkajšia pamäť
- jediná centrálna procesorová jednotka
- programovanie mechanické (prepojky, spínače)
- individuálny prístup používateľa k PC
- desiatková aj dvojková sústava
- predstavitelia: Zuse 1-4, Mark 1, Mark 2.

Prvá generácia počítačov

Vytvorená na báze elektróniek v priebehu a po

2. svetovej vojne.

9
Mgr. Jarmila Bacová, Ing. Miroslava Balážová
INFORMATIKA – 1.ročník, KVINTA História a generácie
ENIAC

Najznámejším zástupcom bol ENIAC - Pensylvánska univerzita. John Presper Eckert, John William
Mauchly, Herman Goldstine a Alan M. Turing skonštruovali v roku 1943 prvý univerzálny plne
elektronický počítač s názvom ENIAC (Electronic Numerical Integrator and Computer). Tento počítač mal
rozlohu 140 metrov štvorcových (dĺžka 30 m), vážil takmer 40 ton, obsahoval 18 000 elektróniek, 1 500 relé,
10 000 kondenzátorov, 7 000 odporov. Mal spotrebu energie takú ako jedna menšia dedina a musel byť
chladený dvoma leteckými motormi. Programovanie počítača spočívalo v prepájaní drôtov a nastavovaní
prepínačov, čo mohlo trvať od pol hodiny až po jeden deň.
Bez prestávky mohol byť zapnutý iba jednu hodinu, počas
ktorej vypálil kôš elektróniek. Počas tejto hodiny však bol
schopný vykonať toľko operácií, koľko by Aikenov
mechanický počítač Mark 1 vykonával celý týždeň. Počítač bol
teda zhruba 2 000-krát rýchlejší (ako Mark1). Dáta boli do
počítača vkladané pomocou diernych štítkov. Nevýhodou
tohto počítača bolo to že pracoval v desiatkovej sústave
a nemal dostatok pamäte pre uchovanie univerzálnych
výpočtových programov. Počítač bol využívaný najmä
armádou pre výpočet balistických dráh striel.

Rok 1948 - po prvý krát bol použitý vyšší symbolický jazyk s názvom
ASSEMBLER, ktorý sa používa dodnes. Vyvinul ho David Wheeler.

UNIVAC – 1951 - prvý sériovo vyrábaný počítač firmy Remington.

Ďalšie počítače:

1949 - prvý austrálsky počítač CSIRAC - prvý počítač vybavený reproduktorom, ktorý dokázal hrať
hudbu.

1951 - prvý kancelársky počítač LEO 1 - vybavený čítačkou diernych štítkov a pások a rýchlym
výstupným tabelačným zariadením (100 riadkov za minútu) bol tiež vybavený s pamäťou 2 KB.

1952 - firma IBM zostrojila prvý počítač v ktorom bolo miesto diernych štítkov použitá magnetická páska.
Jedna páska mala rovnakú kapacitu ako 12 000 diernych štítkov.

SAPO
1957 - prvý počítač zhotovený v Česko - Slovensku
(obsahoval relé a elektrónky, pracoval v dvojkovej
sústave).

10
Mgr. Jarmila Bacová, Ing. Miroslava Balážová
INFORMATIKA – 1.ročník, KVINTA História a generácie

ZHRNUTIE
- elektrónky
- pamäť magnetická
- nerozlišuje sa vnútorná a vonkajšia pamäť
- jediná centrálna procesorová jednotka – CPU – riadiaca a aritmetická jednotka
- účasť CPU na všetkých pamäťových a vstupno-výstupných operáciách
- programovanie v strojovom jazyku, ASSEMBLER
- individuálny prístup používateľa k PC
- desiatková aj dvojková sústava
- predstavitelia: ENIAC, UNIVAC, SAPO.

Druhá generácia počítačov

Základným prvkom ktorých bol tranzistor objavený v roku 1948 postupne

vytláčali nespoľahlivé elektrónkové počítače.

V roku 1951 William Shockley patentoval polovodičový tranzistor, ktorý sa

stal základom pre 2. generáciu „skriňových“ počítačov.

John Von Neumann navrhol schému počítača , ktorá je používaná dodnes. Navrhol aby sa program i dáta
ukladali do rovnakej pamäte.

Návrh jeho počítača EDVAC (Electronic Discrete Variable Automatic

Computer) bol taký, že sa príkazy už nemuseli nastavovať pomocou
prepínačov ale mohli byť pomocou diernych štítkov uložené do pamäte.

EDVAC

Jeho myšlienku začali realizovať v roku 1947 Eckert a Mauchly.

Edvac však už obsahoval i tranzistory, ktoré boli objavené na konci roka 1947 (kryštálové). V roku 1951 už
počítač fungoval. Obsahoval
5937 vákuových trubíc a 328
tranzistorov.

Počítač dokázal násobiť a deliť

približne za 0,003 sekundy. Pre
vstup používal čítačku dierných
štítkov (IBM) a fotoelektrickú
čítačku pások. Počítač sa
využíval samozrejme prevažne na
vojenské účely.

11
Mgr. Jarmila Bacová, Ing. Miroslava Balážová
INFORMATIKA – 1.ročník, KVINTA História a generácie
IBM 650

V roku 1953 začala firma IBM úspešne predávať prvý masovo vyrábaný počítač IBM 650 (predala 1 800
kusov). Počítač sa predával až do roku 1962 a servisná podpora trvala do roku 1969. Obsahoval IBM 650 oba
druhy vstupno-výstupných zariadení – zariadenie na dierne štítky a jednotku na magnetické pásky. Samotný
počítač vážil „iba“ 900 kg a v základnej výbave pozostával z troch samostatných jednotiek – konzolová
jednotka (typ 650), napájacia jednotka (typ 650)
a čítačka/razička diernych štítkov (533+537). Počítač mohol
byť doplnený diskovou jednotkou (355), čítačkou diernych
štítkou (543), Razičkou diernych štítkov (544), ovládacou
jednotkou (652), pomocnou jednotkou (653), pomocnou
alfabetickou jednotkou (654), jednotkou na čítanie a zápis
magnetických pások (727) a dotazovacou jednotkou (838).

IBM predstavila dva veľmi úspešné typy počítačov. IBM

1401 pre obchodné využitie (predalo sa ich okolo 10 000) a IBM 1620 pre vedecké účely. Oba počítače boli
už vybavené feritovou pamäťou. Model 1401 umožňoval pripojiť pamäť s maximálnou veľkosťou 14 000
znakov (každý znak mal 6 bitov) a model 1620 až 60 000 znakov.

Počas roku 1959 bolo vytvorených viac ako 200 programovacích jazykov. Začali sa vyrábať tranzistory
pomocou výrobných liniek.

PDP-1

V roku 1960 spoločnosť DEC predstavila prvý minipočítač PDP-1 (Programmed Data Processor-1). Bol to
prvý počítač štandardne vybavený grafickým displejom, na ktorom vznikla i prvá počítačová hra
s názvom Tennis for two. Neskôr vznikla hra SpaceWar.

Počas druhej generácie počítačov sa začali vyvíjať programovacie jazyky. Programovacie jazyky počítače
prekladajú do binárneho kódu cez špeciálne programy nazývané prekladače. Prekladač je program, ktorý
prekladá inštrukcie napísané v programovacom jazyku na príkazy priamo zrozumiteľné počítaču.
Hlavné výhody programovacích jazykov sú, že programy sa ľahšie píšu a tiež pomáhajú redukovať
programovacie chyby. Niektoré z programovacích jazykov sa vyvíjali počas tohto obdobia zahrňujúceho
COBOL, obchodne orientovaného jazyka, a FORTRAN, vyvíjaného firmou IBM pre vedcov a inžinierov.

12
Mgr. Jarmila Bacová, Ing. Miroslava Balážová
INFORMATIKA – 1.ročník, KVINTA História a generácie

ZHRNUTIE
- tranzistory
- operačná pamäť – feritová
- dvojúrovňová pamäť: vnútorná (operačná) a vonkajšia
- vstupno-výstupné operácie vykonáva vstupno-výstupná jednotka (V-V procesor)
- programovacie jazyky vyššej úrovne: COBOL, FORTRAN
- dvojková sústava
- vznik jednoduchších operačných systémov, začiatok uplatňovania filozofie prideľovania času
a jednoduchý prerušovacích systémov, dávkový spôsob prístupu používateľa k PC
- predstavitelia: EDVAC, PDP 1, IBM 650.

Tretia generácia počítačov

Základným prvkom ktorých boli integrované obvody. Základom integrovaných obvodov sú tranzistorové
prechody na báze kremíku. Postupne nahrádzali počítače predchádzajúcich generácií.

Integrovaný obvod (skratka IO, Integrated Circuit - skratka IC) je zložitá alebo jednoduchá elektronická
súčiastka, ktorá v relatívne malom puzdre obsahuje viacero prvkov (predovšetkým tranzistorov, diód,
rezistorov a kondenzátorov).

Integrované obvody sa dnes používajú prakticky vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti, kde sa využívajú
elektronické prístroje. Väčšina typov IO je úzko špecializovaná na určitú funkciu.

Stupne integrácie je možné rozlíšiť podľa počtu takto integrovaných súčiastok nasledovne:
- SSI (Small Scale Integration)
- MSI (Middle Scale Integration)

Dôležitá pre túto generáciu bola práca na skvalitnení

operačných systémov, ktoré sa objavili počas druhej
generácie. Operačné systémy spracovávajú dáta novým
spôsobom. Prvá a druhá generácia počítačov spracovávala
dáta dávkovým spôsobom a v danom čase vykonávali iba
jednu úlohu. Rýchlosť spracovania dát tiež ovplyvňovala
rýchlosť vstupných a výstupných zariadení.

13
Mgr. Jarmila Bacová, Ing. Miroslava Balážová
INFORMATIKA – 1.ročník, KVINTA História a generácie
Operačné systémy tretej generácie umožňujú spracovávať na počítači niekoľko úloh súčasne,
viacúlohový operačný systém (multitasking) a s prideľovaním času (time sharing).
Boli vyvinuté nové programovacie jazyky ako BASIC, ktorý sa dal ľahko naučiť a bol na všeobecné použitie.
Ďalší bol PASCAL (70 – te roky 20.stor.). Pretože tieto programovacie jazyky sa dali ľahko naučiť
a používať, veľa počítačových užívateľov si mohli vytvoriť taký program, ktorý potrebovali.

ZHRNUTIE
- integrované obvody
- stupne integrácie (SSI, MSI)
- hlavná pamäť: ferit, polovodič
- operačná pamäť (kapacita do 10 MB)
- kompatibilita počítačov
- mikroprogramové riadenie CPU
- vyrovnávacia pamäť typu CACHE (na vyrovnávanie rýchlosti medzi hlavnou pamäťou a CPU)
- ďalší rozvoj vyšších programovacích jazykov (BASIC, PASCAL)
- viacpoužívateľský prístup
- aplikácie v oblasti informačných a riadiacich systémov pracujúcich v reálnom čase

14
Mgr. Jarmila Bacová, Ing. Miroslava Balážová
INFORMATIKA – 1.ročník, KVINTA História a generácie

Štvrtá generácia počítačov

Základným komponentom je mikroprocesor.

Mikroprocesor - centrálna procesorová jednotka CPU (Central Processor Unit)

- je monolitický integrovaný obvod veľmi veľkej integrácie (hustoty) v jednom puzdre,
- tvorí: riadiaca a aritmeticko-logická (výkonná) jednotka,
- je riadený riadiacimi signálmi
- vykonáva aritmetické a logické operácie, spracováva vstupné dáta, riadi systém,
kontroluje činnosť periférnych zariadení, vykonáva presuny údajov a iné operácie.

Stupne integrácie je možné rozlíšiť podľa počtu takto integrovaných súčiastok nasledovne:
- LSI (Large Scale Integration)
- VLSI/XLSI (Very/Extra Large Scale Integration)

Spoločnosť Intel dňa 15.11.1971 uviedla na prvý mikroprocesor INTEL C4004.

Obsahoval 2300 tranzistorov, jeho taktovacia frekvencia bola 750kHz. Išlo
o 4 bitový mikroprocesor.

Neskôr ich nahradili 8 bitové mikroprocesory Intel 8008.

1971- vývoj displeja z tekutých kryštálov LCD

1972- prvá prenosná vedecká kalkulačka HP -35, ktorá umožňovala výpočty hodnôt log,
sin, cos...

Firma INTEL predstavila v roku 1979 μP 8088 obsahujúci približne 29 000

tranzistorových prechodov.

Firma INTEL predstavila v roku 1979 mikroprocesor 8088 obsahujúci

približne 29 000 tranzistorových prechodov.

Charakteristika počítačov štvrtej generácie - zmenšovanie, zlacňovanie, zľahčovanie, zrýchľovanie

 miniaturizácia integrovaných obvodov
 mikroprocesor CPU
 pamäť RAM
 hard disky HDD
 zálohovacie média - CD, DVD, USB kľúč
 modemy - internet
 mikropočítače
 rozličné programové aplikácie
 rozšírenie operačných systémov ....

15
Mgr. Jarmila Bacová, Ing. Miroslava Balážová
INFORMATIKA – 1.ročník, KVINTA História a generácie

Dôležitým softvérovým rozvojom štvrtej generácie počítačov sú

databázové systémy. Databázové programy dovoľujú užívateľom
počítačov zásobené dáta uložiť do iných formátov.

Prvým komerčne dostupným počítačom bol v roku 1975 ALTAIR 8800 (Beginners All-Purpose Symbolic
Instruction Code), vyrábaný firmou MITS. Používal 8bitový
mikroprocesor firmy Intel8080 a disponoval 256 B pamäte.
Nemal klávesnicu ani monitor. Príkazy sa zadávali
prostredníctvom spínačov na prednom panely prístroja
a výsledky boli zobrazované LED diódami.

4.4.1975 študenti Bill Gates a Paul Allen založili spoločnosť

MICROSOFT (v tej dobe Micro-Soft).
V roku 1975 napísali pre ALTAIR programovací jazyk BASIC
(Altair BASIC – pôvodný názov bol MITS 4K BASIC). Bol to prvý
produkt spoločnosti MICROSOFT.

Počítače APPLE

Spoločnosť Apple založili v roku 1976 Steve Wozniak

a Steve Jobs. Ich prvým komerčne úspešným počítačom bol
APPLE II (1977), ktorého sa predalo niekoľko miliónov
kusov. Na začiatku to boli najpredávanejšie počítače. Dnes už
nie sú tak rozšírené ako PC. Apple sú uplatňované najmä
v DTP štúdiách, pri náročnejšej grafike, prípadne pri práci so
zvukom. Počítače Apple nie sú kompatibilne s počítačmi PC,
čo znamená, že programy určené pre Apple nie je obvykle možné spustiť na PC.
APPLE II pracoval s 8bitovým procesorom MOS6502 s taktovacou
frekvenciou 1MHz a s 4kB pamäte RAM.
V 80.tych rokoch minulého storočia ich technologicky prekonala rada

APPLE MACINTOSH.
(Práca na Macintoshi trvala niekoľko rokov, priniesla tvary so
zaoblenými rohmi, rôzne typy a veľkosti písma - pre zaujímavosť,
programátori museli vytvoriť asi 20 typov horných líšt, aby si Steve
dokázal vybrať. Jedna programátorka dokonca stratila nervy
a vytvorila program, kde si Steve mohol navrhnúť vlastnú kalkulačku.
Steve sa s programom hral asi 10 minút - dizajn, ktorý vytvoril nájdete v počítačoch Applu dodnes.)

16
Mgr. Jarmila Bacová, Ing. Miroslava Balážová
INFORMATIKA – 1.ročník, KVINTA História a generácie
Dňa 12.8.1980 uviedla firma IBM na trh IBM Personal
Computer 5150 skrátene označovaný ako IBM PC
5150 . Obsahoval 8bitový procesor firmy Intel
s taktovacou frekvenciou 4,77MHz a 16-640 kB
operačnej pamäte.
Operačným systémom bol MS-DOS 1.0 (niekedy
uvádzaný aj PC-DOS 1.0) od firmy MICROSOFT
(MicroSoft KÚPIL QDOS z roku 1980 od firmy Seattle
Computer Products za 75 000$).

V roku 1981 predstavila firma IBM model osobného počítača

IBM PC/XT 5150. Mal 16KB pamäť, ktorú bolo možné rozšíriť
a disketovú mechaniku. (8086/186/286 – 16 bitové počítače)

V roku 1984 – IBM PC/AT. (80386, 80486 – 32 bitové počítače)

V nasledujúcich rokoch sa výrobcovia predbiehali v rýchlosti procesorov,
veľkosti diskových kapacít a ďalších počítačových komponentov.

V súčasnej dobe sú pre osobné počítače a notebooky používané hlavne procesory spoločnosti Intel ( Intel
Core a Intel Atom pre tablety) a AMD (AMD FX, Athlon, Phenom).

Nároky užívateľov rastú, najmä v oblasti výkonu a upúšťa sa od štandardného vybavenia optickým
mechanikami (DVD, Blu ray) a nahrádzajú ich prenosné zariadenia (USB flash disky a internetové úložiská
dát).

Začiatkom 80-tych rokov nastáva rozvoj domácich počítačov (pozri História PC v ČSSR) :

Commodore
Sinclair

PMD 85
Didaktik

17
Mgr. Jarmila Bacová, Ing. Miroslava Balážová
INFORMATIKA – 1.ročník, KVINTA História a generácie

ZHRNUTIE
- mikroprocesor
- stupne integrácie (LSI, VLSI/XLSI)
- uplatňovanie nových fyzikálnych princípov (holografia, laserová technika)
- rozvoj superpočítačov, výkonných PC, personálnych PC, pracovných staníc a počítačových sietí
- operačné systémy, jazyky a kompilátory (multiprocessing – paralelné spracovanie procesov)
- predstavitelia: IBM PC, APPLE1, APPLE 2, APPLE MACINTOSH, ALTAIR, PMD, DIDAKTIK ...

Piata generácia počítačov

- sú niekedy opisované ako stroje s umelou inteligenciou (roboti).

ZHRNUTIE

- integrované obvody (technológia GaAs a optické

technológie)
- inteligentný medztistyk (porozumenie reči, obrazu
a prirodzeného jazyka) a dôraz na riešenie úloh umelej
inteligencie
- počítačové systémy integrovaných komunikácií so
zdôraznením telekomunikačnej techniky
a multimediálnej techniky.

ZHRNUTIE – podľa rokov/veľkosti

obdobie veľkosť z čoho na čo koľko

40. roky haly elektrónky vojenské účely jednotlivé kusy
vojenské účely,
50. roky miestnosti tranzistory malosériová výroba
hromadné spracovanie dát
integrované hromadné spracovanie dát,
60. roky skrine sériová výroba
obvody vedecké výpočty, armáda
lepšie integrované široké využitie v ekonomike,
70. roky malé skrine veľkosériová výroba
obvody vede, armáde
skrinky na všetky oblasti spracovania prenosu hromadná
80. roky mikroprocesor
stole informácií veľkovýroba
všetky oblasti ľudského života,
výkonnejší hromadná
90. roky zošit A4 hromadne sa objavuje v školstve
mikroprocesor veľkovýroba
a domácnostiach

18
Mgr. Jarmila Bacová, Ing. Miroslava Balážová
INFORMATIKA – 1.ročník, KVINTA História a generácie
História PC v ČSSR:

Analógové stroje

MEDA 40 TA – univerzálny analógový počítač, označovaný aj ako elektronický

diferenciálny analyzátor. Bol to tranzistorový stolový počítač, riešený stavebnicovým
systémom. Vyrábal sa od roku 1956 v rôznych obmenách, vyrobilo sa približne 1.200
kusov, z ktorých väčšina skončila v zahraničí, tzn. tento počítač dosiahol svetovú
úroveň.

Počítače rady MEDA sa vyrábali od počiatku 60. rokov v Závode priemyselnej

automatizácie Vysočany.

EC 1021 – bol vytvorený v ČSSR v rámci projektu JSEP 1

(projekt jednotného systému elektronických počítačov), ktorý
založili v roku 1969 štáty združené v Rade vzájomnej
hospodárskej pomoci (Bulharsko, Maďarsko, Poľsko,
Československo a Sovietsky zväz). Táto medzivládna dohoda
o spolupráci pri projektovaní výpočtovej techniky bola
inicializovaná snahou odpovedať západnému svetu na ich
úspešný rozvoj počítačov, v ktorom bývalý komunistický blok
začínal silno zaostávať. EC 1021 bol typickým príkladom
prvých plne polovodičových počítačov s diskovo orientovaným operačným systémom.

SM 52/12 – bol prvým minipočítačom patriacim do triedy

označovanej superminipočítače, ktorý predstavoval ekvivalent
k systému firmy DEC (Digital Equipment Corporation) a bol
označovaný ako VAX-11. Tento počítač bol vyvinutý v projekte
SMEP (Systémov malých elektronických počítačov )v rámci ČSSR vo
VÚVT Žilina a od roku 1986 sa vyrábal v ZVT Banská Bystrica. Po
roku 1989 bola výroba rady počítačov SMEP, rovnako ako JSEP,
postupne utlmovaná a z technologických a ekonomických dôvodov
úplne zastavená.

Projekt SMEP prebiehal v Československu, Bulharsku, Maďarsku, Poľsku, východnom Nemecku,

Rumunsku a Sovietskom Zväze.

V rámci projektu SMEP 1 boli v ČSSR vyvíjané a vyrábané systémy SM 3/20 a SM 4/20. Tieto počítače boli
so spoločnou zbernicou, používali asynchrónny prenos dát a paralelné pripojenie periférnych zariadení zo
spoločným adresným priestorom. Obsahovali 16-bitový paralelný procesor so zásobníkovou pamäťou,
inštrukčný kód mal 76 inštrukcií.

V rámci projektu SMEP 2 boli v ČSSR skonštruované a vyrábané počítače SM 50/40 a SM 50/50, ktoré boli
budované okolo mikroprocesorov. 16-bitový mikropočítač SM 50/50 bol riešený stavebnicovým spôsobom
a bol plne kompatibilný s predchádzajúcimi počítačmi SM 3/20 a SM 4/20. Výkonnejšiu radu počítačov
prestavovali SM 52/11, SM 52/12 a SM 53/10.
19
Mgr. Jarmila Bacová, Ing. Miroslava Balážová
INFORMATIKA – 1.ročník, KVINTA História a generácie
PMD 85 – (Pieštanský Mikropočítač Displejový) bol 8-bitový osobný počítač vyrábaný v 80. rokoch
20. storočia v bývalom Česko-Slovensku. Prototyp vyvinula a prvé verzie PMD 85-1 vyrábala Tesla Piešťany
pod vedením autora, ktorým bol Ing. Roman Kišš. Neskôr bola výroba presunutá do podniku Tesla Bratislava,
kde bol počítač inovovaný a vznikli tak jeho ďalšie verzie PMD 85-2, PMD 85-2A a PMD 85-3.
Tieto počítače boli hromadne distribuované do škôl na Slovensku, kým v Česku podobnú úlohu plnil počítač
IQ 151.

Didaktik – je rad osembitových domácich počítačov vyrábaných v Česko-Slovensku, ktoré produkovalo

a dodávalo výrobné družstvo Didaktik Skalica. Didaktik Alfa bol vyrobený v roku 1986 ako vylepšený klon
počítača PMD 85, vo vyspelejšom variante išlo o klon anglického počítača ZX Spectrum. Používal sa
mikroprocesor Z80.

PP 01 - počas projektu SMEP boli na trh uvedené aj počítače označené

ako PP s verziami PP 01 – PP 06. Prvý typ, počítač PP 01, mal výstup
na farebný aj čiernobiely monitor s možnosťou zobrazenia 16 farieb
alebo odtieňov jednej farby. Grafické rozlíšenie bolo 640x200 bodov
a textové rozlíšenie bolo 25 riadkov a 80 znakov. Vonkajšia zbernica bola
8 bitová a vnútorná 16 bitová.

PP 06 - Posledný typ PP 06 predstavoval plnohodnotný 16-bitový osobný

počítač kompatibilný s formátom IBM PC XT. Oproti predchádzajúcim
verziám obsahoval matematický procesor, jeho výkon bol zabezpečovaný
procesorom rady 8088 s frekvenciou 4,77 MHz, operačná pamäť RAM
mala veľkosť 640 kB a ROM 40 kB. Podporoval pevné disky, operačné
systémy PP DOS alebo MS DOS, údaje sa zobrazovali pomocou grafickej
karty CGA a k dispozícií mal aj dve 5,25 palcové disketové mechaniky.
Bol pripojený na externý monitor a klávesnicu, ktorá obsahovala aj
numerické klávesy.

Ďalšie počítače vyrábané v Československu

SAPI – 1Z , ZPS-2, SAPI-1 ZPS-3, Ondra, FK1, TEMS, TNS, Consul 2717, Maťo, či IQ-151. Nejednotná
koncepcia a zastaraná architektúra spôsobila, že veľa z týchto počítačov bolo vyrobených len v niekoľko sto
kusoch, pričom niektoré prototypy sa najmä v dôsledku vysokej chybovosti ani na trh nedostali.

20
Mgr. Jarmila Bacová, Ing. Miroslava Balážová
INFORMATIKA – 1.ročník, KVINTA História a generácie

SAPI – 1Z ONDRA

IQ – 151

PMI 80 PMD 85

MAŤO

21
Mgr. Jarmila Bacová, Ing. Miroslava Balážová
INFORMATIKA – 1.ročník, KVINTA POJMY

POJMY
Informatika – vedný odbor zaoberajúci sa zberom, uchovávaním, spracúvaním a využívaním informácií.

Cieľom informatiky je umožniť človeku rozhodovať sa s čo najväčšou pravdepodobnosťou určenia

dôsledkov jeho rozhodnutí.

Informačné a komunikačné technológie

IKT = súhrn zariadení, nástrojov a postupov používaných pri šírení informácií.

Počítač
- je zariadenie (HW) na spracovanie údajov pracujúce podľa programu (SW) nachádzajúceho sa v pamäti
- je zariadenie (HW), ktoré zabezpečuje beh programov (SW) a pomocou ďalších zariadení umožňuje
zadávať vstupné a zobrazovať výstupné údaje.

Hardvér
- sú časti počítača súvisiace s jeho konštrukciou.
- technické vybavenie počítača.

Mikroprocesor - centrálna procesorová jednotka CPU (Central Processor Unit)

- je monolitický integrovaný obvod veľmi veľkej integrácie (hustoty) v jednom puzdre,
- tvorí: riadiaca a aritmeticko-logická (výkonná) jednotka,
- je riadený riadiacimi signálmi
- vykonáva aritmetické a logické operácie, spracováva vstupné dáta, riadi systém, kontroluje činnosť
periférnych zariadení, vykonáva presuny údajov a iné operácie.

Zbernica (adresná, riadiaca, dátová)

- je skupina „vodičov“ spájajúca moduly a jednotky počítača s cieľom výmeny údajov medzi nimi.

Pamäť
- je funkčná jednotka na uchovanie údajov. Jej základom je elementárna (najzákladnejšia) bunka schopná
uchovávať dva základné logické stavy 0 a 1.

Základné jednotky:
1 b = 1 bit (základná jednotka informácie)
(binary digit  dvojková číslica)
8 b = 1 B = 1 byte bajt - slabika
jedno slovo (word) sa skladá z 1 až 4 byte
Na kódovanie čísiel v počítačoch je najvýhodnejšie použiť „slovo“ (Word), t. j. taký počet bitov, ktoré
počítač dokáže spracovať počas jednej operácie (jedného taktu procesora – dnes 64 bitov pri jednej
operácii).

Byte
- pamäťová jednotka schopná uchovať jeden znak (napr. písmeno).

Pamäť – jednotky
jej rozsah je vyjadrený v počte bajtov:
1 kB = 1 024 B = 210 B
1 MB = 1 048 576 B = 210 KB = 220 B
1 GB = 1 073 741 824 B = 210 MB = 220 KB= 230 B
1 TB = 1 099 511 627 776 B = 240 B

22
Mgr. Jarmila Bacová, Ing. Miroslava Balážová
INFORMATIKA – 1.ročník, KVINTA POJMY
Kódovanie znakov - kódové tabuľky:

ASCII – prvý americký štandardný kód -znak kóduje 7b - 128 rôznych znakov.
NÁRODNÉ – 1250 (stredoeurópske) - znak kóduje 8b - 256 rôznych znakov,
(LATIN 2 – ISO 8859-2 pre Slovensko).
UNICODE – jednotné kódovanie - znak kóduje 16b - 65 536 rôznych znakov. Tento počet znakov
umožňuje zakódovať znaky všetkých abecied pomocou jednej medzinárodnej tabuľky. Nevýhodou je,
že zaberá viac pamäte ako kód ASCII.
UTF-8 – v tomto kódovaní je prvých 128 znakov tabuľky ASCII (tieto sú pre všetky krajiny rovnaké),
zakódovaných pomocou 8 bitov a zvyšné znaky sú zakódované 16, 24, 32, 40 až 48 bitmi.

Kódovanie
- úlohou kódovania je transformácia informácie do takej podoby, ktorá nebude zrozumiteľná pre neznalých.
(Morseova abeceda, Braillove písmo, semafor)

Dekódovanie
- je opakom kódovania.

Šifrovanie – kryptografia
- je také kódovanie, ktoré má za cieľ utajiť nejakú informáciu pred ostatnými.

Pozičná číselná sústava

Desiatková pozičná číselná sústava
používa pre zápis cifry 0 až 9. ak základ tejto sústavy, číslo desať, zapíšeme ako „10“, nepoužili sme žiadny
nový znak, no cifra 1 nadobudla takýmto zápisom novú hodnotu. Desať jednotiek určitého rádu sa zmenilo
na jednu jednotku najbližšieho vyššieho rádu. Hodnota každej cifry čísla sa teda stáva v tejto sústave
závislou na polohe (pozícii), ktorú zaujíma v postupnosti cifier predstavujúcej číslo. Tieto kľúčové čísla sa
nazývajú pozičné hodnoty (váhy) jednotlivých rádov.

Dvojková číselná sústava

Zápisy čísiel v dvojkovej číselnej sústave budú obyčajne „dlhšie“. Pri použití počítača však táto nevýhoda
nie je podstatná. Kompenzuje sa ľahkosťou technickej realizácie aritmetických operácií s dvojkovými
číslami.
Dvojková pozičná
číselná sústava
používa pre zápis cifry
0 a 1.
Základom dvojkovej
sústavy je číslo dva , ktoré zapíšeme ako „10“. Tento zápis sa nedá čítať „desať“, ale len vymenovaním
cifier, teda „jedna, nula“.

Softvér
- je všetko, čo súvisí s programovým vybavením počítača.

Informácie
sú: fakty, skúsenosti, vedomosti, ktoré si vymieňajú ľudia.
Človek od pradávna informácie: získaval (zbieral), uchovával, spracúval, šíril (odovzdával).
 Užitočné
 Neužitočné
23
Mgr. Jarmila Bacová, Ing. Miroslava Balážová
INFORMATIKA – 1.ročník, KVINTA POJMY
Údaj
- je informácia uložená do počítača v elektronickej podobe reťazca 0 alebo 1.
Digitalizovať informáciu znamená zapísať ju binárnom kóde.

Program
- algoritmus zapísaný v programovacom jazyku.
(- je usporiadaná množina príkazov, inštrukcií, deklarácií, prípadne iných prvkov programovacieho jazyka,
ktorá vyjadruje postupnosť (algoritmus) riešenia daného problému).

Algoritmus
- je presne stanovený postup (krok za krokom) na riešenie daného problému.

Programovacie jazyky
- umelé jazyky, pomocou ktorých môžeme jednoducho a pritom jednoznačne vyjadriť algoritmus, a ktoré
dokáže naše zariadenie interpretovať (Cobol, Fortran, Pascal, Visual Basice, Prolog, Basice, C++, Java
Script...).

Prekladač
- je program, ktorý prekladá inštrukcie napísané v programovacom jazyku na príkazy priamo zrozumiteľné
počítaču.

Súbor (file)
- je množina logicky súvisiacich údajov, ktorá má svoje meno a príponu a sú uložené na jednom type
pamäťového média.

Adresár (directory)
- priečinok, zložka (folder) predstavuje tabuľku, ktorá obsahuje zoznam súborov, nachádzajúcich sa
na diskovej jednotke pod určeným menom.

Koreňový adresár
- nadradený všetkým ostatným adresárom (vytvorený pri formátovaní napr. C:\ ).

Stromová štruktúra adresárov

- predstavuje možnosť vytvoriť na diskovom médiu skupiny súborov, uložených podľa nejakého spoločného
znaku (alebo len podľa ľubovôle používateľa). Má výhodu v prehľadnom usporiadaní jednotlivých súborov
do podadresárov.

Cesta
- je postupnosť adresárov cez ktoré sa dá dostať k požadovanému adresáru alebo k požadovanému súboru.

Operačný systém
- je skupina systémových programov, ktorá zabezpečuje chod používateľských programov.

Kompatibilita - (zlúčiteľnosť)
- je vlastnosť periférnych jednotiek, programov a kódov, umožňujúca ich použitie bez zmeny aj
v iných typoch počítačov.

Multitasking - súbežné spracovanie úloh alebo paralelné spracovanie viacerých úloh, je vykonávanie
(aspoň zdanlivé) niekoľkých úloh súčasne počítačom.

24
Mgr. Jarmila Bacová, Ing. Miroslava Balážová
INFORMATIKA – 1.ročník, KVINTA Princíp počítača – von Neumannova schéma

Princíp počítača – von Neumannova schéma

Dnešné počítače, ktoré pracujú na rovnakom princípe, ktorý popísal už v roku 1945 americký
matematik narodený v Maďarsku John von Neumann. Podľa tejto teórie, ktorá s menšími
obmenami platí dodnes, sa bloková schéma počítača skladá z piatich blokov:

Operačná
1. ALU – Aritmeticko-
pamäť
Logická jednotka –
jednotka vykonávajúca
všetky aritmetické a logické Vstupné Výstupné
operácie. Obsahuje bloky ALU
zariadenie zariadenie
určené na aritmetické
operácie ako sčítanie,
odčítanie, násobenie
a delenie a bloky na logické Radič
operácie ako porovnávanie
a pod. Úlohou ALU je krok
po kroku vykonávať
program uložený v pamäti.
Riadiace signály radiča

2. Operačná pamäť – slúži Stavové hlásenia pre radič

ako skladisko pre samotný
program, dáta programu, Dátový tok
dočasné skladisko pre
medzivýpočty a samotné
výsledky. V operačnej pamäti sa nachádzajú miesta na uloženie daných dát, ktoré je možné
adresovať a tým čítať a zapisovať z a do ľubovoľného miesta v pamäti.

Najzákladnejšou bunkou pamäte je jeden bit, ktorý reprezentuje logický stav 0 alebo 1.
Množina ôsmich bitov sa nazýva jeden bajt (slabika) a je to najzákladnejšia a najmenšia
adresovateľná jednotka v pamäti. Keďže jeden bajt je pomerne malá jednotka, pre potreby
vyčíslenia väčších pamäťových kapacít sa používajú násobky kilo, mega, giga a najnovšie aj
tera, pričom sa tieto násobky mierne odlišujú od bežných metrických násobkov v číselnom
vyjadrení. Zatiaľ čo napr. kilogram má 1000 gramov, kilobajt obsahuje 1024 bajtov. Je to dané
tým, že číslo 1000 nie je mocninou dvojky a najbližšie číslo, ktoré túto podmienku spĺňa je
210=1024.

Okrem bajtov sa v počítačovej terminológii používa aj pojem word (slovo). Veľkosť jedného
slova je daná hardvérom a operačným systémom a pohybuje sa od 1 až do 4 bajtov.

3. Radič – riadiaca jednotka počítača, ktorá riadi jeho celú činnosť. Toto riadenie sa
uskutočňuje pomocou riadiacich signálov, ktoré predáva každému zariadeniu. Reakciou na
riadiace signály sú stavové hlásenia radiča, ktoré sú mu posielané na spracovanie
a následné rozhodnutie nad ďalším krokom.
4. Vstupné zariadenie – zariadenie, ktoré slúži na vstup programu a dát.
5. Výstupné zariadenie – zariadenie, ktoré slúži na výstup spracovaných dát, ktoré ALU
spracovala pomocou programu.

25
Mgr. Jarmila Bacová, Ing. Miroslava Balážová
INFORMATIKA – 1.ročník, KVINTA Princíp počítača – von Neumannova schéma
Medzi týmito blokmi počítačovej schémy prebieha neustála komunikácia, ktorá sa dá rozdeliť na
tri časti:

 Riadiace signály radiča – týmito signálmi predáva radič ostatným zariadeniam svoje
požiadavky.
 Stavové hlásenia pre radič – tieto signály sú v podstate odpoveďou na riadiace signály.
Zariadenie nimi dáva informácie radiču o úspešnom/neúspešnom vykonaní požadovanej
operácie, poprípade poskytne dodatočné informácie požadované radičom.
 Dátový tok – predstavuje samotné dáta prúdiace zo vstupných zariadení cez ALU do
pamäte alebo výstupných zariadení.

Počítač, ktorého metódy spĺňajú metódy von Neumannovej schémy pracuje nasledovne:
1. Do pamäte sa cez ALU zapíše program (postupnosť inštrukcií, ktoré sú postupne
vykonávané ALU) zo vstupných zariadení. Takýmto spôsobom sa zapíšu do pamäte aj
vstupné dáta, ktoré program požaduje.
2. Prebehne vlastný výpočet, ktorý postupne vykonáva ALU. Táto jednotka je riadená
radičom, pričom si medzivýsledky ukladá do pamäte.
3. Po ukončení programu sú výsledky kontrolovane poslané na výstupné zariadenie.

Základné pojmy, ktoré zaviedol John von Neumann.

• Kód operácie – alebo operačný znak je tá časť inštrukcie, ktorá vhodným spôsobom
(kódovaním do podoby dvojkového čísla) vyjadruje, ktorá operácia sa má v počítači
uskutočniť.
• Adresa – je prirodzené číslo, ktoré udáva miesto v pamäti, odkiaľ sa jednotka informácie
(slovo) berie alebo kam sa zapisuje.
• Inštrukcia – je usporiadaná dvojica
kód operácie + adresa.
• Program – je usporiadaná množina inštrukcií, pozostáva z inštrukcií z ktorých každá
popisuje jednu relatívne jednoduchú operáciu.

Dnešné počítače sa v akomkoľvek prevedení a forme v teoretickej rovine podobajú tejto

schéme. Je samozrejmé, že evolúcia počítačov sa mierne podpísala aj pod niektoré výnimky, ktoré
nie sú obsiahnuté vo von Neumannovej schéme:
 Dnešné počítače dokážu spracovávať niekoľko úloh a teda aj programov naraz –
multitasking, tento pojem ešte von Neumann „nepoznal“.
 Počítač môže disponovať viacerými procesormi, ani s touto alternatívou nerátal.
 Existujú aj takzvané vstupno/výstupné zariadenia, z a do ktorých môže byť program a jeho
výsledky zapísané a načítané.
 Program sa nemusí zaviesť do pamäti celý, stačí len jeho najdôležitejšia časť, pričom ostatné
časti sa zavedú vo chvíli keď sú potrebné.
 Program sa nemusí nahrávať do pamäte cez procesor – DMA (Direct Memory Access –
priamy prístup do pamäte), šetrí procesorový čas, ktorý sa vďaka tomu môže venovať
vykonávaniu programu.

26
Mgr. Jarmila Bacová, Ing. Miroslava Balážová