SVF TU V KOŠICIACH

ÚPS
AK. ROK 2023/24, SEMESTER
ZIMNÝ
STAVEBNÁ TEPELNÁ TECHNIKA
1. PREDNÁŠKA
03. 09. 2023
TEPELNÁ OCHRANA BUDOVY (TOB)
STT – sa zaoberá TOB pred nepriaznivými účinkami vonkajšieho
prostredia v zime aj v lete
TOB - opatrenie, ktorým je znižovaná výmena tepla medzi
vnútorným a vonkajším prostredím – miestnosti s rozdielnou
teplotou
POŽIADAVKY:
• Stavebný zákon
• Zákon 406/2000 Zb. o hospodárení energiou
• Norma STN 73 0540 (2011) a STN 73 0540-2
TEPELNÁ OCHRANA BUDOVY
• úroveň tepelnej ochrany zásadným spôsobom ovplyvňuje
potrebu tepla a energie v budovách na vykurovanie a
chladenie
• zmenou tepelnej ochrany existujúcich budov (na bývanie) –
zníženie potreby tepla na vykurovanie 40-60%

Od 1.1.2021 zmena zákona o energetickej hospodárnosti budov

– všetky novostavby pod energetickú triedu A0 – cieľ zníženie
negatívnych dopadov na životné prostredie
TEPELNÁ OCHRANA BUDOVY
Energetická trieda
❖Charakterizuje dom podľa globálneho ukazovateľa -
PRIMÁRNA ENERGIA BUDOVY – ide o spotrebu energie od jej
výroby až po premenu na teplo a svetlo – kWh/𝑚2
❖Hodnotenie domu vzhľadom na životné prostredie.
TEPELNÁ OCHRANA BUDOVY
Energetická trieda
Pre zaradenie budovy do ET:
➢Výpočet súčtu energie potrebnej na
vykurovanie a teplú vodu a vynásobiť
kvocientom pre daný typ energie
TEPELNÁ OCHRANA BUDOVY
Energetická trieda
TEPELNÁ OCHRANA BUDOVY

Každý projekt musí mať energetické

hodnotenie, ktorého výsledkom je
ENERGETICKÝ CERTIFIKÁT BUDOVY
ENERGETICKÝ CERTIFIKÁT BUDOVY
• dokladuje sa ním energetická
náročnosť objektu, resp. spotreba
energie
• V RD a bytoch sa posudzujú:
1. Kúrenie a príprava teplej vody
2. Tepelná ochrana budov
3. Vetranie a klimatizácia
4. Osvetlenie

Na základe výsledkov priradí certifikát

konkrétnej budove energetickú triedu
od A – G
TEPELNÁ OCHRANA BUDOVY
Z hľadiska ENERGETICKÉHO CERTIFIKÁTU –
hodnotenie domu podľa potreby energie na
vykurovanie – ročná spotreba energie na kúrenie
DOMY:
❑Nízkoenergetické – 15-50 𝑘𝑊ℎ/𝑚2
❑Pasívne - 5-15 𝑘𝑊ℎ/𝑚2
❑Domy s nulovou spotrebou energ. - 0-5 𝑘𝑊ℎ/𝑚 2
TEPELNÁ OCHRANA BUDOVY
Znižovanie energetickej náročnosti budov:
❑Zákony (č. 555/2005 – energetická
hospodárnosť budov v novelizovanom znení
– smernice EÚ o energ. hospodárnosti
❑Vyhlášky (364/2012, 324/2016)
❑Technické normy ( STN 730540, STN EN
15603)
TEPELNÁ OCHRANA BUDOVY
Do 31.12.2020 novostavba do ET A1 (od
1.1.2016)
Od 1.1.2021 novostavba do ET A0

Ak to nie je splnené – nedostane stavebné

povolenie
TEPLOTA, SVETLO A ZVUK
• patria medzi základné fyzikálne faktory životného prostredia v
budovách, kde pôsobia dlhodobo a opakovane.
• ovplyvňujú prácu, odpočinok, zdravie ľudí, ktorí budovu užívajú.

V dnešnej dobe trávia ľudia väčšinu svojho času v budovách.

Cieľom navrhovania a výstavby budov je tvorba takého prostredia,

ktorého parametre by mali byť pre človeka :
➢priaznivejšie, než je stav prirodzeného prostredia vo vonkajšom
priestore
KRITÉRIÁ PRE POSUDZOVANIE
KRITÉRIÁ PRE POSUDZOVANIE
LIMITNÉ HODNOTY
SMER NÁVRHU OBALOVÝCH KONŠTRUKCIÍ
• Jednovrstvové
• Jednovrstvové s TI výplňou

• S prevetrávanou
fasádou
• S TI z exteriéru
VÝVOJ ZATEPĽOVANIA – PREČO?
• prístup využívania všetkých druhov energie vo
všetkých oblastiach politického, hospodárskeho
a spoločenského života
• 70 roky – najväčší spotrebiteľ energie sú budovy
• v bývalom ČSSR (1977) – nová TT norma – ČSN
73 0540 – prvýkrát požiadavky na potrebu tepla
(vtedy požiadavky na spotrebu energie)
VÝVOJ ZATEPĽOVANIA – PREČO?
• touto normou sa zaviedli (1984) sprísnené
požiadavky asi 2x viac ako vtedy platným
požiadavkám
• prvé technológie na zvýšenie TT vlastností OP boli
tepelnoizolačné omietky obmedzené hrúbkou
60mm (ojedinele montované skladby zateplenia s
vonkajším povrchom upraveným obkladom)
• zásadný dátum – 10.09.1991 – Zatepľovanie budov -
začiatok
VÝVOJ ZATEPĽOVANIA – PREČO?
• od roku 1994 – na zatepľovanie OP –
tepelnoizolačné kontaktné systémy s tepelnou
izoláciou z EPS hr. väčšou ako 60 mm
• r. 2021 – zavedenie požiadaviek na výstavbu
budov s takmer nulovou potrebou energie
• do konca roka 2020 – zateplených okolo 65%
bytov v bytových jednotkách a 41% rodinné
domy (priemer 52%)
PREČO SA ZAČALO ZATEPĽOVAŤ?
POŽIADAVKY NA NÁVRH KONŠTRUKCIE A KONŠTRUKČNÉHO
DETAILU
VNÚTORNÁ ENERGIA, TEPLO, TEPLOTA
• Mierou zmeny vnútornej energie pri
tepelnej výmene je teplo Q (Joule - J)
• Teplota telesa – miera jeho tepla alebo
chladu
VNÚTORNÁ ENERGIA, TEPLO, TEPLOTA
Termodynamická teplota
- značka veličiny T,
- jednotka {T}= 1K (kelvin),
- základná teplota je teplota rovnovážneho stavu sústavy
ľad + voda + nasýtená para,
- tento rovnovážny stav sa volá trojný bod vody,
jeho termodynamická teplota je Tr = 273,16 K,
- Kelvin definujeme ako 273,16 časť termodynamickej
teploty trojného bodu vody.
CELSIOVA TEPLOTNÁ STUPNICA
t2 = 100o C t2 = 100 o C

t1 = 0o C

t1 = 0o C

Medzi teplotami 0oC a 100oC je stupnica rozdelená

na 100 rovnakých dielikov.
Prevod stupňov Celzia na Kelviny a naopak

100oC 373,16 K

0oC 273,16 K

-100oC 173,16 K t=({T} – 273,15)oC

-273,16 oC 0K

Teplotný rozdiel Dt=t2 - t1 je rovnaký ako DT=T2 - T1

DRUHY ŠÍRENIA TEPLA
ZÁKLADNÉ SPÔSOBY ŠÍRENIA TEPLA
ŠÍRENIE TEPLA VEDENÍM
ŠÍRENIE TEPLA VEDENÍM
ŠÍRENIE TEPLA VEDENÍM
TEPELNÝ TOK
 TEPELNÝ TOK
• φ = L . Δ ϴ ( W ) = J/s
• L je tepelná priepustnosť alebo tepelná
vodivosť (W/K)
• ϴ je teplota (K)
• Δ ϴ je rozdiel teplôt (K)
• Tepelný tok φ, alebo hustota tepelného
toku q je vektorová veličina, t.j. okrem
číselnej hodnoty sa charakterizuje tiež
smerom
HUSTOTA TEPELNÉHO TOKU
1. FOURIEROV ZÁKON
definuje dôležitú vlastnosť látky – súčiniteľ
tepelnej vodivosti
ŠÍRENIE TEPLA PRÚDENÍM
• kvapalné a plynné látky
• pohyb častíc a pritom prenos tepla
• okolo povrchu tuhého telesa - oblasť
vonkajšieho prúdenia – medzná
vrstva
• v nej – pohyb vzduchu laminárne a
turbulentne
ŠÍRENIE TEPLA PRÚDENÍM
ŠÍRENIE TEPLA SÁLANÍM
Sálanie
• EM žiarenie vysielané z povrchu
nepriepustného telesa alebo zvnútra
polopriepustného prostredia
• sálanie sa zvyšuje s teplotou sálajúceho
telesa a jeho sálavými vlastnosťami
• z hľadiska tepla ide o vlnovú dĺžku v
rozsahu 0,1 μm – 100 μm
ŠÍRENIE TEPLA SÁLANÍM
Šírenie tepla sálaním – výmena energie
medzi navzájom oddelenými telesami
prostredníctvom EM vĺn
➢prenos EM vĺn, ktoré sa šíria v priestore
s rýchlosťou svetla 300 000 km/s
➢sálanie je funkciou vnútornej energie
telesa
➢pri absolútnej nule (0 K resp. -273,15
°C) je teleso bez vnútornej energie
ŠÍRENIE TEPLA SÁLANÍM
Sálanie
• jediný spôsob šírenia tepla vo vákuu –
dopad slnečnej energie zo Slnka na Zem
• ideálne teleso , ktoré má pri danej
teplote max. sálavú schopnosť – čierne
teleso (dokonalý žiarič, Planckov žiarič)
• pohlcuje všetko sálanie na neho
dopadajúce (všetky vln. dĺžky, smery,...)
ŠÍRENIE TEPLA SÁLANÍM
ŠÍRENIE TEPLA SÁLANÍM
Stefanov – Boltzmannov zákon
𝑞č = 𝐶č . 𝑇 4
𝐶č - súčiniteľ sálania čierneho telesa, 𝐶č =
5,67 . 10−8 𝑊/(𝑚2 . 𝐾 4 )
𝑇 4 - termodynamická teplota čierneho
telesa v K
V skutočnosti – sivé telesá – vyžarujú pri
rovnakej teplote menšie množstvo energie
ako AČT
ZÁKONY SÁLANIA
Emisivita – pomer medzi hustotou žiarivého toku
sivého telesa 𝑞𝑠 a intenzitou žiarivého toku
čierneho telesa 𝑞č
𝑞𝑠
𝜀= (𝜀 < 1)
𝑞č
Kirchhoffov zákon – vzťah medzi pomernou
pohltivosťou žiarenia α a emisivitou žiarenia ε
𝑞𝑠 = 𝜀. 𝑞č = 𝜀. 𝐶č . 𝑇 4 = 𝐶. 𝑇 4
𝐶 - súčiniteľ sálania sivého telesa, 𝐶 = 0 −
5,67 . 10−8 𝑊/(𝑚2 . 𝐾 4 )
TEPELNOTECHNICKÉ VLASTNOSTI

Pri sledovaní tepelno-izolačných vlastností materiálov,

porovnávame, respektíve dávame do súvislosti dva
parametre.
• tepelný odpor R
• súčiniteľ tepelnej vodivosti daného materiálu λ
TEPELNÝ ODPOR KONŠTRUKCIE
𝑑 2
𝑅= (𝑚 . 𝐾/𝑊)
λ

• vyjadruje obrátenú hodnotu plošnej

tepelnej priepustnosti konštrukcie
• vyjadruje tepelnoizolačné vlastnosti
konštrukcie
TEPELNÝ ODPOR KONŠTRUKCIE
Zvýšenie tepelného odporu konštrukcie
dosiahneme výberom produktu s nižším
súčiniteľom tepelnej vodivosti λ a zvýšením
hrúbky tepelnej izolácie.

Čím je tepelný odpor zvolenej hrúbky izolácie

vyšší, tým lepšie tepelne izoluje.
SÚČINITEĽ TEPELNEJ VODIVOSTI
MATERIÁLU
λ (W/m.K) je dôležitým kritériom na porovnanie
tepelnoizolačných vlastností izolácií udávajúcim, ako
materiál vedie teplo.
• Čím je jeho hodnota nižšia, tým je izolačná schopnosť
tepelnej izolácie vyššia.
Hrúbka tepelnej izolácie d (m) sa vypočíta ako súčin d = R .
λ
TEPELNÝ ODPOR VIACVRSTVOVEJ
KONŠTRUKCIE
TEPELNÝ ODPOR VIACVRSTVOVEJ
KONŠTRUKCIE
TEPELNÝ ODPOR VIACVRSTVOVEJ KONŠTRUKCIE
SÚČINITEĽ PRECHODU TEPLA
PRESTUP A PRECHOD TEPLA
PRESTUP A PRECHOD TEPLA