Matej Bel bol slovenský polyhistor, encyklopedista, pedagóg a evanjelický kazateľ.

Narodil
sa 22. marca 1684 v Očovej a zomrel 29. augusta 1749 v Bratislave. Tento rok si
pripomíname 340. výročie jeho narodenia. Spolu s manželkou Sussanou Hermannovou mal
osem detí.
Matej Bel sa narodil do rodiny roľníka a mäsiara. Jeho rodičia boli príslušníkmi zemianskeho
stavu. Matej Bel úspešne dokončil stredoškolské štúdium v roku 1704 na Evanjelickom
gymnáziu v Banskej Bystrici. V tomto istom roku odchádza študovať na univerzitu do Halle,
kde mu evanjelická cirkev ponúkla štipendium. Základ jeho štúdia bola filozofická a
teologická fakulta. Okrem toho sa zameral aj na právnicku a lekársku fakultu. Tu sa pre svoje
dobré výsledky dostáva pod krídla jedného zo zakladateľov univerzity Auguta Hermana
Franckého. Základným oblastiam, ktorým sa venoval, boli zmena života – znovuzrodenie,
obnova cirkvi, reforma národa a evanjelizácia sveta.
Matej Bel bol všestranným mužom a ľudí často fascinoval. Venoval sa prekladateľskej
činnosti, žurnalistike, písal učebnice a publikoval svoje myšlienky. Bol ekonómom,
historikom a ako jazykovedec ovládal viacero jazykov ako napríklad latinčinu, maďarčinu,
nemčinu a biblickú češtinu, a aj preto mu právom patrí titul Polyhistor alebo Veľká ozdoba
Uhorska. Je autorom viac ako päťdesiatich diel ktoré su zaujímavé tým, že sa zaoberajú
spôsobom života a vlastnosťami slovákov. Bol aktívnym členom spoločností ako Akademie
der Wissenschaften v Berlíne, Royal Society v Londýne, Societas Latina v Jene a Societas
incognitirium v Olomouci. Od kráľa dostal veľký výnos - 500 zlatých, spolu so zemianstvom.
Jeho meno dodnes nesie univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici.