Poznámky – prvý tematický celok

(Samozrejme nezabúdame na komunikačný reťazec)

Literatúra
- (lat. littera – písmeno), v užšom zmysle je pomenovanie pre druh umenia – slovesné
umenie, ktoré pracuje so slovom, ale využíva aj neverbálne výrazové prostriedky
(napr. gestá pri prednese alebo v inscenacii divadelnej hry), v širšom slova zmysle
označuje všetky písomné jazykové prejavy. V umeleckej literatúre ako v jedinej
komunikačnej sfére autori využívajú celý register slovnej zásoby a všetky formy
národného jazyka.
- Až do 15. storočia – akýkoľvek text bol umenie (nerobili sa rozdiely medzi náučným,
administratívnym a umeleckým textom) = splývanie aj funkcii literatúry
SYNKRETIZMUS (nie len miešanie funkcii ale aj literárne žánre (román,
novela, báj) a literárne druhy)

Funkcie literatúry
- Estetická - napr. lyrická báseň alebo dejový opis v próze vzbudí pocit krásna,
detektívka nás pobaví...
- Výchovná – kritika správania sa k postihnutému človeku môže zlepšiť postoj
k podobnému postihnutiu v reálnom živote
- Náučná – historický alebo vedecko-fantastický román nás aj poučí o historickom
období alebo o danej vednej oblasti

Kontext lit. diela

- Spoločensko-historický – súvisí so spoločenskými a historickými udalosťami –
vojnové udalosti, revolúcie, významné vedecké objavy a pod.
- Dobový estetický – súvisí s umeleckým štýlom obdobia: renesancia, barok
- Dobový literárny – súvisí s používaným literárnym druhom: lyrika, epika, dráma;
žánrom: román, komédia, lyrická báseň; literárnym smerom, či školou: naturalizmus,
dadaizmus
- Autorský – súvisí so životom autora: životné okolnosti, skúsenosti, predchádzajúca
tvorba a pod.
Druhy literatúry

Literárna veda
- Spoločenská veda, skúma literatúru a zaoberá sa literárnymi dielami – ich vznikom
vývinom (lit. história), výstavbou textu (lit. teória), ich znakmi, kvalitou, hodnotami,
posolstvom a vplyvom (lit. kritika)
Literárna história – dejiny literatúry – definuje literárne obdobia(medzivojnové)
a literárne smery(klasicizmus, romantizmus, realizmus), vývinom prechádzajú aj literárne
žánre (renesančná novela ma iné znaky ako novela naturistov a pod.)
Literárna teória – zaoberá sa lit. druhmi, lit. žánrami (román,novela...), definuje kompozičné
postupy, veršové systémy, výrazové prostriedky umeleckých diel
Literárna kritika – posudzuje predovšetkým kvalitu lit. diel, má počiatky v antickej gréckej
kultúre, kritika ovplyvňuje čitateľský vkus ale aj štýl autora. Môže sa stať aj prostriedkom
propagandy, či reklamy.

Autor – v diele sa prejaví jeho osobnosť (skúsenosti, ideové názory, morálne a politické
postoje), píše svoj text s istou predstavou pre svojho budúceho prijímateľa – štylizáciu
prispôsobuje napr. veku čitateľa, pripája poznámkový aparát
- Realitu prispôsobuje svojim umeleckým zámerom (autorská štylizácia reality)
Autoštylizácia – tzn. autor sa stotožní s postavou, vyjadruje cez ňu svoje pocity a názory

Rozprávač – v EPIKE – rozprávač nám predkladá rozprávaním príbeh (opis miesta,

výzor i charakter postáv), kt. si vymyslel autor (my vieme, že tento rozprávač, ktorý nám
rozpráva príbeh je v podstate autor ale nesmieme si ich zamieňať, autor je reálna osoba
a rozprávač je kategória z umeleckej literatúry)
- v LYRIKE – lyrický subjekt (hrdina), vyjadruje svoje názory a pocity, nie
je dôležitý čas, keďže lyrické diela nemajú dej
- DRÁMA – zvyčajne nie je rozprávač
Typy rozprávača
Ja - rozprávanie= Ich-forma,je postava príbehu, ktorá rozpráva svoj vlastný príbeh, je
priamym rozprávačom, zobrazuje svoje vnútorné stavy a pocity, používa slovesá v tvare 1.
osoby jednotného čísla.
On - rozprávanie= Er-forma, príbeh alebo zážitok môže rozprávať rozprávač, ktorý nie je
účastníkom udalosti, rozprávač: zobrazuje udalosti, konanie a prežívanie druhých postáv,
používa slovesá v tvare 3. osoby.
V pásme rozprávača rozlišujeme tieto typy rozprávača:
1. vševediaci – vie všetko o deji aj o postavách ale je len na ňom, čo nám
prezradí v 3. osobe – on-rozprávanie, ale môže byť aj ja - rozprávanie
2. subjektívny (priamy) – Rozprávačom je postava, ktorá rozpráva príbeh
v 1.os. sg, spravidla je to hlavná postava, ktorá rozpráva svoj vlastný príbeh
3. „oko kamery“ – zameriava sa na vonkajšie znaky postáv, opisuje správanie,
dialógy, gestá, nezameriava sa na vnútorný svet postáv, môže sa použiť ja-
i on-rozprávanie (predstavte si, že tento rozprávač je ako kamera – vidí
všetko len z „vonka“)
4. personálny rozprávač – je ohraničený jedinou postavou, prostredníctvom
ktorej vidí svet postavy, nekomentuje prežívanie ostatných postáv

Postava – fiktívna osoba, ktorá vystupuje v rovine deja, niektoré lit. postavy mali
v skutočnom živote aj svoj prototyp – skutočne žijúceho človeka – nemôžeme postavu
považovať za konkrétnu osobnosť
Je to nositeľ deja a nositeľ znakov – berie aj znaky žánru a lit. smeru
V lyrike – Lyrický subjekt – vyjadruje city, pocity a uvažuje o svete
V epike, Dráme – postava – hlavná, vedľajšia, fiktívna, reálna, alegorická(bytosť, zviera,
rastlina predstavujúca niekoho iného)
Pásma reči
Pásmo rozprávača – keď autor posúva dej, opisuje prostredie, vyjadruje svoj názor
a podobne, aj nepriamou rečou – napr. On hovoril, ona povedala a spojky že, by –
reprodukuje prehovor postav
Pásmo postáv – prehovory postáv
- Vyjadrené prostredníctvom priamej reči (úvodzovky) alebo vnútorný
monológ (vnútorný svet postavy – čiže hodnotí svoje konanie, uvažuje čo
mala urobiť a podobne )
- Vnútorný monológ – je myslený, nahlas nevyslovený prehovor postavy,
využíva sa najmä vtedy, keď autor chce ukázať vnútorné rozpoloženie
postavy – postava intenzívne prežíva strach, zlosť alebo radosť, hodnotí
svoje konanie alebo uvažuje nad tým, čo urobila čo mala urobiť. Poznávací
znak: text
Čitateľ – čitateľ je aktívnym účastníkom v literárnej komunikácii, - výber diela
a obľúbeného autora je už samotný aktívny čin. Čítanie rozdeľujeme na :
- naivné – keď sa ponoríme do diela, a predstavujeme si, že my sme tie postavy,
nerozlišujeme reálny svet a ten literárny
- sentimentálne – síce si udržiavame odstup od lit. ale si vyberáme len tie postavy,
ktoré sú nám sympatické alebo cítime k nim antipatiu – podľa našej nálady, potreby
- diskurzívne – rešpektujeme aj umelecký text aj autorský zámer, držíme si odstup,
objavujeme ukrytý zmysel, máme pôžitok z obsahu aj formy