Dana Margitfalviová, 4.

B, DEF

Antická filozofia
1. Raná grécka filozofia – milétska škola, pytagorovci, eleátska škola, Herakleitos,
atomisti, sofisti, v centre pozornosti je prírodovedecká problematika (kozmologické
obdobie)
2. Klasická grécka filozofia – Sokrates, Platón, Aristoteles, v centre pozornosti je
človek (antropologické obdobie)
3. Helenistická filozofia – základné prúdy: stoicizmus, epikureizmus, novoplatonizmus
(etické obdobie)

RANÁ GRÉCKA FILOZOFIA

- Spoločensko-politická situácia: rozpad rodovej spoločnosti, vznik gréckeho

mestského štátu POLIS, rozvoj obchodnej a kolonizačnej činnosti
- Oslobodená od náboženstva, obsahuje prvky mytológie, rozvíja sa v kolóniách,
sústreďuje sa na otázky vzniku a usporiadania sveta (čo bolo prvotné?), snaží sa
nájsť arché (/pralátka/prazáklad/substancia) = počiatok všetkého

MILÉTSKA ŠKOLA

- Prvá filozofická škola v Grécku, živelný (naivný) materializmus, hľadali princíp

vzniku, zániku a zmeny všetkého, prahmotu považovali za živú
- THÁLES – za arché považoval VODU
- ANAXIMANDROS – za základ považoval niečo nekonkrétne – APEIRON
- ANAXIMENES – za pralátku považoval VZDUCH, veci vznikajú/zanikajú zhusťovaním
alebo zrieďovaním vzduchu

PYTAGOROVCI

- Skupina mysliteľov, idealisti, nebola to filozofická škola ale náboženský spolok

- Tvrdia, že: svet je ohnivé guľaté teleso, do ktorého preniká prázdno (ohraničuje veci),
tvar vecí určujú čísla = netelesná podstata, ktorá existuje mimo prírody, ale riadi svet
- PYTAGORAS – zakladateľ, nehľadal pralátku ale PRAZÁKON, svet sa skladá
z neobmedzeného (apeiron) a obmedzeného (čislo), čísla chápal geometricky, 10 je
dokonalé číslo, 10 protikladov, ľudská duša je nesmrteľná

HERAKLEITOS Z EFEZU

- Predstaviteľ dialektického myslenia, svet je v neustálom procese zmeny, príčina

zmeny je boj protikladov, temný filozof (nikto mu nerozumel), za pralátku považoval
OHEŇ (najpremenlivejší), všetko plynie = PANTA REI, svetu vládne logos –
zákon/múdrosť, ktorá všetko riadi, jednota a boj protikladov je to, čo spúšťa pohyb

ELEÁTSKA ŠKOLA

- XENOFANES – zakladateľ, svet nevznikol, nezanikne, je večný a nezničiteľný, vesmír

je JEDNO GUĽATÉ a ohraničené, nevzniknuté, večné a úplne nehybné = zároveň
Bohom (panteizmus)
- PARMENIDES – zakladateľ ontológie, bytie nemá vznik ani zánik, nič nemôže
existovať, otec racionalizmu, 2 cesty k pravde: cesta zdania (zmysly), cesta poznania
(rozum)
- ZENÓN Z ELEY – bezvýchodiskové postavenie, protirečenie = APÓRIA, zenónove
paradoxy: 1. Dichotómia, 2. Achilles a korytnačka, 3. Letiaci šíp
Dana Margitfalviová, 4.B, DEF

- HERAKLEITOS – zakladateľ gnozeológie

- PYTAGORAS – bod (1), priamka (2), plocha (3), štvorsten (4), = 10
- HIPOKRATES – typológia človeka, choroba vzniká z psychiky

POELEÁTSKA ŠKOLA

- EMPEDOKLES – 2 princípy bytia: 4 živly, ktoré sú si rovné; láska a nenávisť, ktoré sú

príčinou pohybu týchto 4 živlov
- ANAXAGORAS – 2 princípy bytia: základ sú semená HOMOJOMÉRIÁ (drobné
rovnocenné čiastočky donekonečna deliteľné); učenie o rozume – NÚS – svetový
rozum je hybným princípom, pôvodcom pohybu, je večný a všetko riadi
- ATOMISTI – snaha prekonať názory Eleátov, tvrdia, že pohyb existuje, vznik a zánik
existuje, kt. výsledkom pohybu ATÓMOV
- LEUKIPOS – zakladateľ atomistov, základ sveta: atómy, prázdno, proces vzniku
a zániku riadi logos
- DEMOKRITOS – „smejúci sa filozof“, problémy majú duševný základ, všetko sa skladá
z atómov a prázdna, charakterizoval ATÓM – nedeliteľný, večný, nemenný, je ich veľa,
nevznikajú ani nezanikajú, líšia sa tvarom, veľkosťou, usporiadaním = rôznorodosť
sveta, PRÁZDNO – podmienka pohybu, riadi logos na základe zákona CAUSALITY –
nič nie je náhodné, determinista = neuznáva náhodu
- EPIKUROS – všetko je náhodné, nedocenil abstraktné myslenie

SOFISTI

- Prechod ku klasickej filozofii, prví platení učitelia, nehľadali arché

- Relativizmus sofistov – objektívna pravda neexistuje, nejde o odhalenie pravdy, ale
o dosiahnutie cieľa
- Zákony nemajú božský ani prírodný pôvod = vytvorené ľuďmi
- Náboženstvo je výtvor ľudí
- Rozvoj gramatiky, rétoriky, logiky (príprava mladých do spoločenského života)
- PROTAGORAS – o každej veci možno vysloviť 2 protikladné súdy (nevieme určiť
pravdivý), pravda je subjektívna a relatívna
- GORGIAS – relativizmus doviedol do krajnosti svojimi tézami, triáda: 1. Nič nie je, 2.
Ak niečo je, nemožno to poznať, 3. Ak niečo možno poznať, nemožno to povedať
svojmu blížnemu
- KRITIAS – kritizuje náboženstvo; tvrdí, že náboženstvo ľudia vytvorili, aby v ostatných
vyvolali strach
- PRODIKOS – náboženstvo vytvorili ľudia, aby mohli zbožšťovať všetko, čo im prináša
úžitok