NAUČIŤ SA LEN ČASTI ČERVENÉ

Trestné právo

Štát sa snaží zabrániť konaniu, ktoré je pre spoločnosť nežiadúce a nebezpečné.

Trestné právo je súhrn právnych noriem, ktoré chránia štát a občanov pred takýmto
nežiadúcim konaním. Trestné právo vymedzuje jednotlivé trestné činy a tresty,
ktoré sa za ne ukladajú.

Trestné právo hmotné vymedzuje, čo sú trestné činy a aké tresty sa za ne

ukladajú. Jeho hlavným prameňom je Trestný zákon, ktorý bol niekoľkokrát
novelizovaný (posledná rekodifikácia vstúpila do platnosti v roku 2006).

Trestné právo procesné upravuje postup pri zisťovaní trestných činov a ich
páchateľov, pri súdnom trestnom konaní a pri výkone trestu. Jeho prameňom
je Trestný poriadok (posledná rekodifikácia vstúpila do platnosti v roku 2006).

Stíhať je možné také konanie, ktoré:

 je zákonom označené ako spoločensky nežiadúce,
 vykazuje určitú mieru spoločenskej nebezpečnosti,
 je zavinené.
Podľa miery spoločenskej nebezpečnosti rozoznávame:
 trestné činy
 priestupky.

Priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti

a je označené ako priestupok v Zákone o priestupkoch. Priestupkom je napr.
porušenie verejného poriadku (rušenie nočného pokoja, budenie verejného
pohoršenia, odkladanie odpadkov na nedovolené miesta...), priestupok proti
majetku (drobná krádež, prisvojenie nálezu...), priestupky proti občianskemu
spolunažívaniu (ohováranie), dopravné priestupky (nedovolená rýchlosť,
nerešpektovanie dopravných značiek...). Sankcie za priestupky sú miernejšie ako
pri trestných činoch (napomenutie, pokuta). Za priestupok nie je možné udeliť
trest odňatia slobody.

Trestný čin predstavuje pre spoločnosť vyššiu mieru nebezpečenstva, než

priestupok.
Trestný čin je
 prečin (trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo úmyselný trestný
čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou
trestnej sadzby neprevyšujúcou 5 rokov)
 zločin (úmyselný trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia
slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 5 rokov.
Zločin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou
hranicou trestnej sadzby najmenej 8 rokov, sa považuje za obzvlášť
závažný)

Príprava a pokus
Trestným činom je aj príprava na zločin a pokus o trestný čin. Sú za ne rovnaké
tresty ako pri čine dokonanom. Trest nie je uložený, pokiaľ páchateľ od činu včas
upustil, alebo ho oznámil polícii.

Miesto trestného činu

Miesto spáchania trestného činu je každé miesto, na ktorom páchateľ konal, alebo
nastal alebo podľa predstavy páchateľa mal nastať následok predpokladaný
Trestným zákonom.

Páchateľ
Páchateľom trestného činu je ten, kto ho spáchal sám. Páchateľom trestného činu
je fyzická osoba, ktorá v dobe spáchania trestného činu dosiahla určitý vek a je
príčetná. Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov, hovoríme o spolupáchateľstve, každý z nich zodpovedá, ako keby
trestný čin spáchal sám (nezáleží na podiele, akým prispel k spáchaniu trestného
činu).

Účastníkom trestného činu je ten, kto:

a) zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor).
b) naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca),
c) požiadal iného, aby spáchal trestný čin (objednávateľ),
d) poskytol inému pomoc pri spáchaní trestného činu (pomocník).

Deliktuálna spôsobilosť (trestnoprávna spôsobilosť)

Podľa trestného práva SR je trestne zodpovedný len ten, kto v čase spáchania činu
už dovŕšil 14 rokov veku (od 1.1. 2006). Mladšie osoby nemôžu byť za svoje
konanie súdené a nemôžu byť označené ako páchatelia trestných činov. Páchateľ
do 18. roku veku je označovaný ako mladistvý. Ako trestne zodpovedný môže byť
súdený a odsúdený, zaobchádza sa s ním osobitným spôsobom. Mladistvému môže
súd uložiť ochrannú výchovu, ktorá sa vykonáva v osobitných výchovných
zariadeniach, maximálne do 18. roku chovanca. Dovŕšením 18. roku sa páchateľ
stáva plne trestne zodpovedný.

Okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť

 Vek - kto v čase spáchania trestného činu nedovŕšil štrnásty rok svojho
veku, nie je trestne zodpovedný. Pre trestný čin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 nie je trestne zodpovedný, kto v čase
spáchania činu nedovŕšil pätnásty rok svojho veku.
 Nepríčetnosť je neschopnosť páchateľa rozpoznať nebezpečnosť
svojho činu a ovládať svoje konanie, býva spôsobená napr. duševnou
poruchou. Osoba, ktorá spácha trestný čin v nepríčetnosti, ktorú si
sama zapríčinila (alkohol, drogy), je plne trestne zodpovedná.

Okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu

Za istých okolností nie je inak trestné konanie považované za protiprávne. Ide o:
 nutnú obranu – napr. násilné zneškodnenie nebezpečného páchateľa.
Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola zjavne neprimeraná útoku.
 krajnú núdzu - napr. činy pri záchrane života pri živelných pohromách.
 oprávnené použitie zbrane - keď je použitá v súlade so zákonom,
napr. aj proti inému vo svojom obydlí na ochranu života, zdravia alebo
 majetku, ak osoba do obydlia neoprávnene vnikne alebo v ňom
neoprávnene zotrvá a nejde o nutnú obranu. To neplatí, ak bola pritom
inému úmyselne spôsobená smrť.
 dovolené riziko - ak niekto v súlade s dosiahnutým stavom poznania
vykonáva spoločensky prospešnú činnosť v oblasti výroby a výskumu, ak
spoločensky prospešný výsledok, ktorý sa od vykonávania činu očakáva,
nemožno dosiahnuť bez rizika ohrozenia záujmu chráneného zákonom,
 výkon práva a povinnosti - výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcich
zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo
iného orgánu verejnej moci, plnenia pracovných či iných úloh alebo zo
zmluvy
 súhlas poškodeného - čin vykonaný so súhlasom poškodeného
a nesmeruje proti jeho životu a zdraviu (súhlas musel byť
daný dobrovoľne vopred),
 plnenie úlohy agenta - čin, ktorým agent, ustanovený podľa
osobitného predpisu pri odhaľovaní trestného činu a pri zisťovaní jeho
páchateľa, ohrozí alebo poruší záujem chránený zákonom len preto, že
bol k tomu donútený zločineckou skupinou alebo teroristickou
skupinou, v ktorej pôsobí, alebo ak spácha taký čin v dôvodnej obave
o život alebo zdravie svoje alebo blízkej osoby.

Pri posudzovaní miery zavinenia ďalej záleží na tom, či bol trestný čin spáchaný:
 úmyselne - páchateľ chcel porušiť zákonom chránený záujem, alebo
vedel, že svojím konaním môže tento záujem porušiť,
 z nedbanlivosti - páchateľ vedel, že chránený záujem môže porušiť,
ale spoliehal sa, že k tomu nedôjde, alebo o ohrození nevedel, hoci
o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal
a mohol.

Rozdelenie trestných činov

 Trestné činy proti životu a zdraviu (§145 - vražda, neposkytnutie
pomoci, poškodenie zdravia, ublíženie na zdraví, ohrozovanie
pohlavnou chorobou, podávanie alkoholických nápojov mládeži...)
 Trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti (lúpež, vydieranie,
obmedzovanie osobnej slobody, znásilnenie, obchodovanie s ľuďmi...)
 Trestné činy proti rodine a mládeži (zanedbanie povinnej výživy,
týranie, ohrozovanie mravnej výchovy mládeže, dvojmanželstvo...)
 Trestné činy proti majetku (krádež, sprenevera, podvod, úžera, ..)
 Trestné činy hospodárske (neoprávnené podnikanie, falšovanie peňazí,
nezaplatenie dane, porušovanie autorského práva...)
 Trestné činy všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu
(trestné činy proti životnému prostrediu, porušovanie ochrany vôd
a ovzdušia, porušovanie ochrany rastlín a živočíchov, pytliactvo,
založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, teroristickej
skupiny, všeobecné ohrozenie...)
 Trestné činy proti republike (vlastizrada, teror, vyzvedačstvo,
ohrozenie utajovanej skutočnosti, sabotáž...)
 Trestné činy proti poriadku vo verejných veciach (útok na orgán
verejnej moci, útok na verejného činiteľa, zneužívanie právomoci
 verejného činiteľa, korupcia, podplácanie, neoznámenie trestného
činu, krivá výpoveď...)
 Trestné činy proti iným právam a slobodám (šírenie poplašnej správy,
opilstvo, výtržníctvo, výroba, týranie zvierat...)
 Trestné činy proti brannosti, proti civilnej službe, proti
službe v ozbrojených silách a proti obrane vlasti (neplnenie odvodnej
povinnosti, nenastúpenie na civilnú službu, spolupráca s nepriateľom,
vojnová zrada...)
 Trestné činy vojenské (neuposlúchnutie rozkazu, urážka medzi
vojakmi, násilie voči nadriadenému, dezercia...)
 Trestné činy proti mieru, proti ľudskosti a trestné činy vojnové
(genocídium, terorizmus, mučenie, podpora a propagácia hnutí
smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd, hanobenie národa,
rasy a presvedčenia...)

Sankciami podľa Trestného zákona sú tresty a ochranné opatrenia, ktoré sú

právnym následkom spáchaného trestného činu alebo činu inak trestného.

Druhy trestov
Funkcie trestov:
 Ochranná
 Preventívna
 Prevýchovná
 Morálna
 Odradzujúca

Trest odňatia slobody – trest na určitú dobu, najviac na 25 rokov alebo ako trest
odňatia slobody na doživotie.
Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva
roky. Podmienečný odklad môže byť na 1 – 5 rokov. Trest odňatia slobody sa
vykonáva:
a) v nápravných zariadeniach, ktoré sa podľa závažnosti spáchaných trestných
činov a potreby resocializácie odsúdených delia do troch nápravnovýchovných
skupín:
1. skupina - páchateľ, ktorý posledných desať rokov nebol vo výkone trestu odňatia
slobody,
2. skupina - páchateľ, ktorý bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu
odňatia slobody,
3. skupina - recidivisti.
Ak odsúdený ochorie vo výkone trestu odňatia slobody duševnou chorobou, ktorá je
podľa odborného lekárskeho posudku nevyliečiteľná a jeho pobyt na slobode je aj
s prihliadnutím na spáchanú trestnú činnosť pre spoločnosť nebezpečný, súd na
návrh prokurátora alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu preruší výkon trestu
a nariadi jeho umiestnenie v detenčnom ústave.

b) Trest domáceho väzenia - tento trest môže súd uložiť až na jeden rok
páchateľovi prečinu. Odsúdený je povinný v čase, ktorý určí súd, zdržiavať sa vo
svojom obydlí, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami,
ak je táto kontrola nariadená. Opustiť svoje obydlie môže len po predchádzajúcom
súhlase probačného a mediačného úradníka a len z naliehavého dôvodu.
Probácia
 organizovanie a výkon dohľadu nad obvineným, obžalovaným alebo
odsúdeným,
 kontrola výkonu trestu nespojeného s odňatím slobody,
 dohľad nad správaním obvineného v priebehu skúšobnej doby pri
podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody,

c) Trest povinnej práce - súd môže tento trest uložiť so súhlasom páchateľa vo
výmere od 40 do 300 hodín, ak ho odsudzuje za prečin, za ktorý zákon umožňuje
trest odňatia slobody, ktorého horná hranica sadzby trestu neprevyšuje 5 rokov.
Trest musí vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu.
Musí ho vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.

d) Peňažný trest - 5 000 - 10 000 000 Sk, dáva sa, ak páchateľ úmyselnou trestnou
činnosťou získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

e) Trest prepadnutia majetku - pri výnimočnom treste alebo za úmyselný trestný

čin, ktorým sa snaží získať majetkový prospech. Majetok páchateľa prepadá štátu.

f) Trest prepadnutia veci - vec prepadne, ak bola použitá na spáchanie trestného

činu, alebo bola naň určená, alebo ju získal trestnou činnosťou, alebo ako odmenu
za trestnú činnosť.

g) Trest zákazu činnosti - 1 - 10 rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu

v súvislosti s touto činnosťou.

h) Trest zákazu pobytu - páchateľ sa nesmie 1 - 5 rokov zdržiavať na určitom

mieste.

i) Trest straty čestných titulov a vyznamenaní - ak sa páchateľ odsúdi na viac ako

5 rokov trestu odňatia slobody.

j) Trest straty vojenskej a inej hodnosti - keď je páchateľ odsúdený najmenej na

2 roky trestu odňatia slobody. Aj pri kratšom treste, ak si to vyžaduje disciplína
a poriadok.

k) Trest vyhostenia - týka sa len páchateľov, ktorí nie sú občanmi SR a nemajú

status utečenca (1 – 15 rokov).

Trest smrti bol u nás zrušený 1. 7. 1990.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy

Poľahčujúce okolnosti
Poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal trestný čin:
 v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení,
 v dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúseností,
 v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby,
  vo veku blízkom veku mladistvých,
 pod tlakom,
 pod vplyvom tiesnivých osobných alebo rodinných pomerov, ktoré si
sám nespôsobil...

Priťažujúce okolnosti
Priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal trestný čin
 z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky,
 ako odplatu,
 za živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti vážne ohrozujúcej
život, zdravie, základné práva a slobody, mravnosť...
 tým, že zneužil svoje zamestnanie, povolanie, funkciu...
 spáchal viac trestných činov,
 zneužil na spáchanie trestnej činnosti osobu, ktorá nie je trestne
zodpovedná,
 ako organizátor...

Zvlášť nebezpečné trestné činy

Za zvlášť nebezpečné trestné činy spáchané páchateľom, ktorého náprava je
nepravdepodobná, môže súd uložiť podľa Trestného zákona výnimočný trest, t.j.
odňatie slobody od 15 do 25 rokov alebo na doživotie (osoby odsúdené na
výnimočný trest odňatia slobody na doživotie, môžu byť podmienečne prepustené
až po dvadsiatich piatich rokoch výkonu trestu, ak súd nerozhodol inak).
Zásada 2x a dosť - platí pre páchateľov úkladnej vraždy. Ak už bol niekto odsúdený
za úkladnú vraždu, pri zopakovaní tohto trestného činu mu bude hroziť doživotie.
Zásadu 1x a dosť - zaviedol zákon pre páchateľov mafiánskych vrážd, za úkladnú
vraždu v nebezpečnom zoskupení čaká páchateľa výlučne doživotie.
Asperačná zásada - pri spáchaní niekoľkých trestných činov môže sudca zvýšiť
hornú hranicu trestnej sadzby najťažšieho trestného činu o polovicu.

Ochranné opatrenia
Okrem trestov sú prostriedkami dosiahnutia účelu Trestného zákona aj ochranné
opatrenia, ktorými sa spoločnosť chráni pred nebezpečnými činmi. Majú výhradne
preventívny charakter. Rozhoduje o nich súd. Sú to:
 ochranné liečenie,
 ochranná výchova,
 ochranný dohľad,
 detencia,
 zhabanie veci.

Trestné konanie:
Trestné konanie je zákonom upravený postup orgánov činných v trestnom konaní.
Ich úlohou je zistiť, či bol trestný čin spáchaný, zistiť páchateľa, uložiť mu podľa
zákona trest alebo ochranné opatrenia a prijaté rozhodnutie vykonať.
Orgánmi činnými v trestnom konaní sú:
 súd
 prokuratúra - podáva obžalobu v mene štátu
 vyšetrovatelia

Fázy trestného konania

1) prípravné konanie - má sa zistiť, či je podozrenie z trestného činu odôvodnené,
aby bola podaná žaloba, neskôr sa zhromažďujú dôkazy.
Prípravné konanie začína začatím trestného stíhania, ak zistené skutočnosti
nasvedčujú, že bol spáchaný trestný čin. Podnet na začatie dáva prokurátor
a vyšetrovateľ. Prípravné konanie sa končí podaním žaloby - podáva výlučne
prokurátor alebo zastavením trestného konania.
Sudca pre prípravné konanie rozhoduje o zásahoch do základných ľudských práv
a slobôd v prípravnom konaní - o väzbe, domovej a osobnej prehliadke, použití
odpočúvania o iných zaisťovacích úkonoch.
2) predbežné prerokovanie žaloby - súd overí, či vyšetrovatelia a vyhľadávacie
orgány zachovali v prípravnom konaní zákonné ustanovenia, či výsledky dostatočne
odôvodňujú, aby bol páchateľ postavený pred súd.
3) hlavné pojednávanie - je jadrom celého trestného konania. Na hlavnom
pojednávaní sa rozhoduje o vine i o treste. Pojednávanie sa končí rozhodnutím
súdu, ktorým sa obžalovaný uznáva vinným alebo sa oslobodzuje. Hlavné
pojednávanie je vedené formou sporu a svedkov zásadne vypočúvajú procesné
strany - prokurátor a advokát. Sudca môže zasiahnuť iba do spôsobu vykonania
výsluchu.
4) opravné konanie - náprava nesprávneho rozhodnutia súdu alebo jeho
potvrdenie.
Opravné prostriedky:
a) riadne - musia sa uplatniť skôr, než rozhodnutia nadobudne právoplatnosť -
sťažnosť, odvolanie,
b) mimoriadne - keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Patrí sem sťažnosť pre
porušenie zákona - podáva ju prokurátor (výsledkom môže byť obnova konania).
5) vykonávacie konanie - úlohou je uskutočňovať obsah rozhodnutia.

Práva obžalovaného:
a) vyjadriť sa k skutočnostiam, ktoré sa kladú za vinu,
 zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním,
 byť poučený o svojich právach,
 právo odoprieť výpoveď,
 klásť svedkom otázky,
 nesmie byť nútený k výpovedi...

Zadržanie
Po zadržaní obvineného pri spáchaní prečinu má prokurátor predložiť obžalobu do
48 hodín.
Zadržiava vyšetrovateľ na dobu maximálne 48 hodín, pri závažných trestných
činoch na 72 hodín.
Obmedziť osobnú slobodu svedka možno najviac 72 hodín a to vtedy, ak sa po
predvolaní nedostaví pred súd bez riadneho ospravedlnenia a jeho prítomnosť nie
je možné zabezpečiť inak.

Vzatie do väzby - je možné len vtedy, keď je dôvod predpokladať, že:

a) ujdeme alebo sa budeme skrývať,
b) budeme pôsobiť na svedkov, alebo spoluobvinených, alebo inak mariť
objasňovanie trestného činu,
c) budeme pokračovať v trestnej činnosti.
Väzba v prípade zločinov môže byť maximálne tri roky bez toho, aby o vine
rozhodol súd a len pri obzvlášť závažných trestných činoch je štvorročná. Väzba pri
prečine môže byť iba rok.

Zmier
Nie všetky trestné kauzy skončia pred súdom. Aj v najťažších prípadoch, ako sú
vraždy, sa dá dohodnúť na uznaní viny a prijatí trestu. Prokurátor uzavrie s
obvineným dohodu - zmier, súd rozhodne, či nie je vzhľadom na okolnosti
neprimeraná, ak nie je, schváli ju.
Mediácia - mimosúdne sprostredkovanie riešenia sporu medzi poškodeným
a obvineným.

Zásady trestného konania

 zásada objektívnej pravdy (nemôže sa rozhodovať, ak sú nejaké
pochybnosti),
 zásada stíhania len zo zákonných dôvodov,
 zásada zaistenia práva na obhajobu (obvinený musí byť o tom
poučený),
 zásada oficiality (orgány konajú z vlastnej iniciatívy - z úradnej
povinnosti),
 zásada legality (prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy,
o ktorých sa dozvie),
 zásada obžalovania (obžalovať môže iba prokurátor, súkromné trestné
žaloby nie sú prípustné),
 zásada verejnosti (verejnosť sa môže zúčastniť súdneho konania),
 vyhľadávacia zásada (orgány sú povinné zistiť všetky okolnosti
prípadu),
 zásada bezprostrednosti (súd prihliada na dôkazy predvedené pri
súdnom konaní),
 zásada ústnosti (súd vedie konanie spravidla ústne, teda sám vypočúva
svedkov, znalcov a obvinených,
 zásada prezumpcie neviny (pokiaľ nie je vina vyslovená právoplatným
odsudzujúcim rozsudkom, na obvineného sa hľadí ako na nevinného),
 zásada voľného hodnotenia dôkazov (orgány hodnotia dôkazy podľa
svojho vnútorného presvedčenia založeného na dôkladnom uvážení
všetkých okolností prípadu).