Filozofická fakulta UK

Why people consider their jobs socially useless

Aj keď sa v štúdiách nepreukázal veľký nárast ľudí, ktorí považujú svoju prácu za zbytočnú,

no aj tak to značí o tom, že milióny ľudí považujú svoje zamestnanie za sociálne zbytočné.

Preto si táto téma vyžaduje podrobnejšie preskúmanie prečo je tomu tak. Myslím si, že

víťaznejšie rozdiely vo vnímaní užitočnosti práce môžu nastať práve medzi rôzne vyspelými

krajinami, pohlavím a vekom.

Rôzne štúdie teda ukazujú, že existujú značné rozdiely vo vnímaní užitočnosti zamestnania

medzi krajinami, hospodárskymi odvetviami, povolaniami a vekom.

Okrem toho štúdie tiež ukazujú, že pracovníci, ktorí vnímajú svoju prácu ako spoločensky

zbytočnú, majú tendenciu vykazovať nízku spokojnosť s prácou a nízku všeobecnú pohodu.

Graeber tvrdí, že niektoré pracovné miesta sú v skutočnosti pre spoločnosť objektívne

zbytočné a ľudia majú zvyčajne pravdu pri posudzovaní užitočnosti svojich vlastných

pracovných miest.

Iní autori sú toho názoru, že problém nie je že pracovné miesta sú v skutočnosti zbytočné, ale

že ich ľudia tak vnímajú, ak majú nepriaznivé pracovné podmienky.

Graeberová teória

Prečo ľudia považujú svoju prácu za spoločensky zbytočnú je možno odpovedať tvrdením, že

niektoré pracovné miesta sú v skutočnosti spoločensky zbytočné, alebo poukázaním na rôzne ďalšie

faktory, ktoré môžu ovplyvniť subjektívne vnímanie ľudí. V centre Graeberovej argumentácie stojí

ekonomický systém, ktorý sa nazýva "manažérsky feudalizmus". Tvrdí, že financializácia ekonomiky

viedla k situácii, keď sa mocné elity viac zaoberajú privlastnením si tovarov než ich výrobou. Finančný

sektor v podstate len vytvára peniaze a potom ich presúva komplikovanými spôsobmi. Okrem toho

tvrdí, že rastúca financializácia ekonomiky tlačí spoločnosti skôr k maximalizácii zisku než k

maximalizácii sociálnej hodnoty, čo spôsobuje, že spoločnosti sa správajú podobným spôsobom ako

samotný finančný sektor. Graeber preto tvrdí, že úloha elít a spôsob fungovania ekonomiky sa

zmenili. Graeber tvrdí, že môžu jednoducho extrahovať a prerozdeľovať peniaze, ako sa im zachce.

To im umožňuje zhromaždiť sprievod nasledovníkov, ktorí sú platení za udržiavanie a prejavovanie

svojej moci, ale ktorí neprispievajú k ničomu užitočnému pre spoločnosť. Toto podľa Graeberove

predstavujú pracovné miesta BS. Identifikuje päť rôznych typov pracovných miest BS, z ktorých tri sú

spojené s konkrétnymi povolaniami. Graeberovu teóriu preto možno otestovať skúmaním, či ľudia v

týchto povolaniach považujú svoju prácu za sociálne menej užitočnú častejšie ako ostatní.

Po prvé, Graeber identifikuje pracovné miesta, ktoré "existujú len alebo primárne preto, aby niekto

iný vyzeral alebo sa cítil dôležitý". Podľa Graebera ide zvyčajne o zamestnancov, ako sú

administratívni asistenti, ktorých manažéri najímajú jednoducho preto, aby sa cítili úspešní a dôležití.

Ďalšie príklady, ktoré uviedol Graeber, zahŕňajú vrátnikov, operátorov výťahov a recepčných, ktorí

nie sú primárne najímaní na svoje služby, ale preto, že sú ukážkou bohatstva a moci svojich

zamestnávateľov. Graeber však nepovažuje všetky pracovné miesta v týchto povolaniach za sociálne

zbytočné.

Po druhé, Graeber identifikuje pracovné miesta, ktoré sú nielen zbytočné, ale aj aktívne škodlivé pre

spoločnosť. Snáď najočividnejšie poukazuje na povolania, ktoré sa zvyčajne vyskytujú vo finančnom

sektore. To nie je prekvapujúce, ak vezmeme do úvahy, že obviňuje celý finančný sektor z toho, že je

do značnej miery o vytváraní dlhu a získavaní peňazí z reálnej ekonomiky. Okrem toho považuje za

škodlivé aj povolania, ktorých cieľom je manipulovať ľudí, aby si kúpili veci, ktoré v skutočnosti

nepotrebujú. Zvyčajne ide o reklamných a marketingových pracovníkov, PR špecialistov,

telemarketérov alebo v širšom zmysle kohokoľvek, kto pracuje v oblasti predaja. Finanční poradcovia

preto predstavujú pre spoločnosť Graeber osobitný prípad, pretože patria do oboch týchto kategórií:

predávajú finančné produkty ľuďom, ktorí ich nevyhnutne nepotrebujú. ďalšími typmi škodlivých

povolaní, ktoré identifikoval Graeber, sú firemní lobisti a podnikoví právnici. Podľa neho obaja

zahŕňajú určitý agresívny prvok, pretože je ich úlohou presadzovať záujmy svojich zamestnávateľov
proti iným záujmom. To môže často znamenať presadzovanie záujmov veľkých korporácií proti

záujmom jednotlivcov alebo spoločnosti ako celku. Pracovné miesta v armáde tiež spadajú do tejto

kategórie, ak neslúžia verejnému blahu, ale záujmom ekonomických a politických elít. Tvrdí , že v

týchto povolaniach sa zvyčajne nachádzajú sociálne škodlivé pracovné miesta. Nakoniec, tretia

kategória, ktorú identifikoval Graeber, pozostáva len z jedného povolania: manažéri. Podľa Graebera

však existujú dva rôzne dôvody, prečo by manažéri mohli považovať svoju prácu za spoločensky

zbytočnú. Na jednej strane sú niektorí manažéri, ktorí jednoducho nie sú potrební. Môžu prideľovať

prácu svojim podriadeným a dohliadať na nich, ale nič by sa skutočne nezmenilo, keby tam už neboli.

Na druhej strane Graeber identifikuje manažérov, ktorí sú nielen zbytoční, ale ktorí aktívne vytvárajú

viac spoločensky zbytočnej práce pre ostatných. Sú to manažéri, ktorí vytvárajú pracovné miesta,

ktoré patria do prvej kategórie opísanej vyššie.

Alternatívne vysvetlenia

Na rozdiel od Graeberovej teórie nie je nevyhnutne potrebné tvrdiť, že niektoré pracovné miesta sú

objektívne zbytočné. V literatúre sa teda diskutuje o rôznych alternatívnych faktoroch.

Ďalšie vysvetlenia rozdielov vo vnímaní užitočnosti práce poskytli niektorí autori.

Samostatná zárobková činnosť- samostatne zárobkovo činné osoby vnímajú svoje pracovné miesta

ako spoločensky užitočnejšie ako iné z dôvodu motivačných faktorov, ktoré ovplyvňujú rozhodnutie

ľudí vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Samostatne zárobkovo činné osoby prirádzajú svojim

pracovným miestam vyššiu úroveň užitočnosti, aby dosiahli primeranú úroveň motivácie na

odôvodnenie vystavenia sa takýmto stresovým situáciám.

Sociálna interakcia- podporné vzťahy s kolegami a nadriadenými je dôležitejší faktor prospievajúci k

zmysluplnej práci. Ak ľuďom tieto vzťahy chýbajú, môžu mať pocit, že nie sú dôležitou súčasťou

organizácie. Môže mať za následok pocity spoločenskej zbytočnosti. Osobný kontakt so zákazníkmi

uľahčuje pracovníkom vidieť, že robia niečo užitočné pre iných ľudí.

Motivácia verejnej služby- ako vnímame prácu môže závisieť aj od toho, pre koho ľudia pracujú.

Štúdie ukázali, že mnohí zamestnanci uprednostňujú prácu pre sociálne zodpovedné organizácie a sú

dokonca ochotní obetovať mzdu. Niektorí ľudia majú silnú preferenciu pre prácu vo verejných

organizáciách, pretože to považujú za užitočnejšie pre spoločnosť ako prácu v súkromnom.

Finálne stanovisko

V štúdii ktorá testuje Graeberov argument sa zistilo, že práca v jednom z Graeberových povolaní

výrazne zvyšuje pravdepodobnosť, že pracovníci vnímajú svoju prácu ako sociálne zbytočnú. Platí to

pre povolania administratívnej podpory, predajné povolania, obchodné a finančné povolania a

manažérov. Podrobnejšie analýzy odhaľujú, že zo všetkých 21 povolaní sú Graeberove povolania tie,

ktoré sú najsilnejšie spojené so sociálne zbytočnými pracovnými miestami. Aj keď tento článok

podporuje Graeberov argument, nie je možné ním preukázať, že niektoré pracovné miesta sú reálne

spoločensky zbytočné. Myslím si, že poukazuje na to, ako ľudia s väčšou pravdepodobnosťou

považujú svoju prácu za sociálne zbytočnú, ak pracujú v spomínaných povolaniach, na ktoré poukázal

práve Graeber.
Alexandra Veľková
Ekonomická sociológia 2023/24