Kelti (gr. Keltoi, lat.

Celtae)
Kelti tvorili voľné zoskupenie kmeňov žijúcich od 15. stor. pred n l. na juhu
Nemecka. Do rímskych čias ovládli Kelti väčšinu Európy. Okolo roku 500
pred n. l. predstavovali Kelti v Európe dominantnú moc. Na výboje vyrážali
zo svojho domovského územia v dnešnom južnom Nemecku, severnom
Francúzsku a v Čechách. Nevytvorili politicky jednotný štátny celok, boli
skôr konfederáciou samostatných kmeňov so spoločnou kultúrou. Ich vplyv
siahal od Španielska po Britániu, Nemecko a severné Taliansko až do
strednej Anatólie.

Život Keltov:

Kelti boli predovšetkým poľnohospodári a remeselníci, žili v kme ňoch,

združení okolo náčelníckeho oppida čiže pevnosti. Často stavali svoje
pevnosti - opevnené hradisko na kopci. Neskôr sa z nich stali dediny alebo
mestá. Kelti boli väčšinou sedliaci a malí roľníci, žijúci v rôznych kme ňoch.
Kmeň sa niekedy rozdelil a jedna jeho časť sa presunula na iné územie,
preto mohol byť jeden kmeň rozšírený vo viacerých oblastiach. V keltskej
spoločnosti mali významné postavenie druidi - kňazi. Boli to učení muži,
ktorí vykonávali kňazské alebo sudcovské funkcie. Keltské šperky, nádoby,
zbrane a stolný riad často zdobili zložité vzory a geometrické tvary. Kelti
obchodovali s Rímom, Gréckom a ďalšími krajinami, ale tieto civilizácie ich
veľmi neovplyvnili.

Moc a právo:

Každý Kelt bol slobodný a mal určité práva. Spravodlivosť vykonávali

druidi. V rámci kmeňa bola veľmi silná súdržnosť. Náčelníkov volili kme ňoví
zástupcovia a najvyšších vládcov potom kmeňoví náčelníci. Keď vládcovia
alebo náčelníci nezastávali svoj úrad dobre, mohli byť zosadení.

Keltský bojovníci:

Kelti boli známi ako urputní bojovníci (bojovali aj ženy) a na výrobu zbraní a
nástrojov používali železo. R. 387 pred n. 1. vyplienili Rím a r. 280 pred n. 1.
zaútočili na Grécko a Anatóliu, aby získali korisť. Niekedy dokonca bojovali
aj medzi sebou. Toto využili Rimania, keď dobýjali Galiu (Francúzsko) a
Britániu - britského keltského vodcu Caratacusa jeho ľudia zradili a vydali
ho Rimanom. Rozdrobení britskí bojovníci potom v rokoch 43 - 80 n. 1.
stratili svoju nezávislosť. Prijali rímsku nadvládu a neskôr bojovali po boku
Ríma proti germánskym barbarom. Kelti prijali kresťanstvo medzi prvými v
Európe. Po páde Ríma sa keltské tradície zachovali len v Írsku, Cornwalle,
Bretónsku a v častiach Walesu a Škótska.