Kaň a močiarna

Kaňa močiarna pripomína veľkosťou aj zafarbením myšiaka, je však omnoho štíhlejšia.

Odlišuje sa aj plachosťou a charakteristickým letom, pri ktorom sú konce piatich prstovite
roztiahnutých ručných letiek prehnuté dohora. Keď krúži krídla netvoria vodorovnú nosnú
plochu, ale smerujú šikmo hore.

Základné sfarbenie samca je tmavohnedé. Časť krídel a chvost sú sivé, hlava a krk
hrdzavožlté a brucho hrdzavé. Neoperené nohy a dúhovka oči sú žlté.

Samica je hnedá, len hlavu má žlto bielu. Mladé vtáky sú zafarbené, ale nemajú takú bledú
hlavu. Z kaní je najväčšia. V rozpätí krídiel dosahuje 120 až 140 cm, dĺžku tela do 55 cm a
hmotnosť od 405 do 740 g (samec priemerne 540 g a samica 700 g).

Niektoré jedince pohlavne dospievajú až v druhom roku. Tokať začínajú po návrate zo

zimovísk na hniezdisko. Svadobné lety sú o čo si pokojnejšie ako u kane sivej. Kaňa krúži
vo veľkej výške, náhle sa spustí strmhlav dole a vzápätí sa prudko vyšvihne na pôvodnú
úroveň. Samec sa v čase párenia ozýva volaním „kutih“ pripomínajúcim cibika.

Kaňa močiarna hniezdi v nížinách na brehoch riek alebo rybníkov na poľahnutých vysokých
vodných rastlinách (najčastejšie v tŕsti alebo v šáchorí), ale aj v kríkoch, ba dokonca v obilí.
Na stavbu hniezda používa suché vodné rastliny, pretože je hniezdo pevnejšie a
priestornejšie ako u ostatných kaní. Hniezdna jamka v 70 až 100 cm širokom hniezde je asi
15 až 25 cm hlboká a vystlaná jemnejším rastlinným materiálom a srsťou.

Počet vajec je veľmi variabilný. Samica koncom apríla, ale častejšie začiatkom mája znesie
v dvojdňových (pri väčšom počte vajec i viacdňových) intervaloch dve, spravidla však štyri
až šesť, výnimočne sedem až osem bielych, zriedkavo hnedoškvrnitých vajec s priemernou
hmotnosťou 40 g. Kým samica sedí na vajciach (32 až 34 dní) resp. kŕmi mláďatá, samec jej
prináša potravu, ktorú odovzdáva vo vzduchu.
Vyliahnuté kaňatá kŕmi len samica. Ak uhynie mláďatá sú odsúdené na smrť hladom,
pretože samec ich nedokáže nakŕmiť. Po uplynutí 34 až 38 dní sa mladé kane rozlezú do
okolia hniezda, lietať začnú približne 56 dní po vyliahnutí.

Je to všestranný lovec úspešný na zemi, na vode aj vo vzduchu. Loví vodné vtáky, drobné
cicabvce do veľkosti mladých zajacov, hraboše, plazy, žaby, väčší hmyz a sem-tam aj ryby.

Kaňa má výborný sluch, ktorý jej pomáha pri lákaní koristi v tŕstí a umožňuje loviť i v noci.
Narobí značné škody, pretože často plieni hniezda vodných vtákov, a to nielen vajcia a
mláďatá, ale aj samice sediace na hniezde až do veľkosti čajky. Loví aj mláďatá kačíc a
nezriedka aj mladé volavky.

Pre všetky druhy kaní je charakteristický trhavý – hojdavý let s krídlami v tvare široko
roztvoreného písmena „V“ nízko nad terénom (vodou). Pozorovateľovi sa zdá, akoby sa vo
vzduchu potácali, čiže „motali“ z čoho vznikol český názov „moták“.

Početnosť kane močiarnej má mierne vzrastajúcu tendenciu. V súčasnosti je pomerne

bežným druhom prevažne na južnom Slovensku. Odhaduje sa, že na močiaroch pri
rybníkoch a vodných nádržiach hniezdi okolo 500 až 600 párov. Je sťahovavá a už v
auguste môže opustiť hniezdište.

Podľa Žalmana (1947) sa kane dožívajú 25 rokov.

Vzhľadom na spôsob života a prevažujúcu korisť sa kaňa močiarna v sokoliarstve

nepoužíva. Na niektorých sokoliarskych dvoroch ju predvádzajú pri letových ukážkach pre
verejnosť.