Mate Ma Tika

Obyčajné diferenciálne rovnice
Mária Bohdalová
Katedra ekonómie, financiı́ a kvantitatı́vnych metód

Univerzita Komenského v Bratislave
Fakulta managementu
Bratislava, Slovenská republika
maria.bohdalova@fm.uniba.sk
https://moodle.uniba.sk/course/view.php?id=2404#section-0
https://flurry.dg.fmph.uniba.sk/bohdalova
Finančná matematika
Finančná matematika Dynamické systémy
Úvod
• V tomto predmete sa naučı́me základy modelovania dynamických procesov.

• Ak máme modelovat’ dynamiku procesu, tak sa budeme zaujı́mat’ o to, ako sa
proces alebo systém v priebehu času menı́. Plynutie času je kl’účovým prvkom
každého dynamického procesu. Pri sledovanı́ procesu nie je podstatné to, či
premennej, ktorá popisuje proces zostáva rovnaká hodnota alebo či nadobudne
rôzne hodnoty v dvoch rôznych časových okamihoch. Dôležité je, že medzi 2
meraniami hodnoty danej premennej uplynul čas.
• Čas sa nedá vrátit’.
Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Obyčajné diferenciálne rovnice Finančná matematika 2 / 25

Náplň predmetu Finančná matematika je rozdelená na 2 časti

• Dynamické systémy
• Stochastické dynamické systémy

Úvod
• V dynamike musı́me pre každú premennú určit’ časový bod.

• Ak sa zameriame napr. na prı́jem, ceny tovaru alebo na zisk, musı́me
špecifikovat’ úroveň prı́jmu v určitom časovom okamihu, cenu v určitom
časovom okamihu a podobne zisk v nejakom časovom úseku. Ako čas plynie,
hodnota týchto premenných sa môže menit’.
• Ked’ budeme hovorit’ o čase upresnı́me čas odkazom na obdobie:
obdobie 0 zvyčajne odkazuje na počiatočný bod alebo počiatočný stav v čase,
potom na obdobie 1, obdobie 2 a tak d’alej.

Úvod
Čas budeme označovat’ pı́smenom t = 0, 1, 2, . . . . Ak zaoberáme napr. cenou

výrobku, označme ju p, potom p(0) označuje cenu výrobku v časovom obdobı́ 0, tj.
v súčasnosti, p(1) je cena v časovom obdobı́ 1, p(2) je cena v časovom obdobı́ 2
atd’. Uvedomme si, že týmto spôsobom sa odkazujeme iba na budúce ceny.

Úvod
Niekedy nás zaujı́ma, aká bola cena v predchádzajúcom obdobı́ alebo pred dvoma
obdobiami. V tom prı́pade hovorı́me, že p(t) je cena v obdobı́ t, čiže cena teraz,
p(t + 1) je cena v nasledujúcom obdobı́ a p(t + 2) je cena o dve obdobia odteraz.
Tiež sa môžeme odkázat’ na cenu v predchádzajúcom obdobı́: p(t − 1) alebo na
cenu o dve obdobia naspät’ do minulosti p(t − 2) a pod. Aké označenie použijeme,
závisı́ od toho, o čom diskutujeme, malo by to byt’ zrejmé z kontextu. Ak je náš
model spojitý, potom p(t) je spojitá (nepretržitá) funkcia času. S každým časovým
okamihom sa spája určitá cena. Úlohou bude nájst’ dynamický model pre vývoj ceny.

Definı́cia ODR
Diferenciálna rovnica je rovnica, ktorá ako neznámu obsahuje funkciu a jej derivácie:
I ⊂ R, y : I → R
x je nezávislá premenná, y je funkciou x.
V tomto prı́pade hovorı́me o obyčajnej diferenciálnej rovnici alebo ODR. Rád ODR
je určený najvyššou deriváciou, ktorá sa nachádza v diferenciálnej rovnici.
V prı́pade, že
u : Rk → R, k > 1
(u je funkcia viacerých reálnych premenných) hovorı́me o parciálnych
diferenciálnych rovniciach (PDR).
F (x, y , y ′ , y ′′ , . . . , y (n) ) = 0

ODR
Ak ODR
F (x, y , y ′ , y ′′ , . . . , y (n) ) = 0
riešime pre y (n) , dostaneme explicitné vyjadrenie v tvare
y (n) = f (x, y , y ′ , y ′′ , . . . , y (n−1) ) = 0
diferenciálnej rovnice rádu n.

Pojem obyčajnej diferenciálnej rovnice naznačuje, že na rozdiel od parciálnych
diferenciálnych rovnı́c, ktoré zahŕňajú aj funkcie niekol’kých premenných a ich
parciálnych deriváciı́, môžu byt’ zahrnuté iba funkcie závislé od jednej premennej.
Ďalej uvažujeme iba obyčajné diferenciálne rovnice a kvôli stručnosti vynecháme
slovo obyčajné.

Všeobecné riešenie obyčajnej diferenciálnej rovnice ODR
Funkcia y (x), pre ktorú platı́ vzt’ah F (x, y , y ′ , y ′′ , . . . , y (n) ) = 0 pre všetky hodnoty
x ∈ Dy nazývame riešenie ODR.
Množinu
n o
S = y (x)|F (x, y , y ′ , y ′′ , . . . , y (n) ) = 0 for all x ∈ Dy
nazývame všeobecné riešenie ODR .

Graf funkcie ϕ nazývame integrálna krivka.
Ak požadujeme splnenie istých podmienok (Cauchyho počiatočné podmienky) a ak
existuje riešenie ODR, tak ho nájdeme jednoznačne.

• ODR modelujú evolučné procesy.

• Evolučný proces je vývoj systému (ekonomického, fyzikálneho, biologického,
sociologického, atd’.), ktorý je
1. deterministický,
2. konečnorozmerný,
3. diferencovatel’ný.

• Proces je deterministický ak je súčasným stavom jednoznačne určený jeho

minulý, súčasný a budúci stav (vývoj). Množinu všetkých možných stavov
daného systému budeme označovat’ stavový (fázový) priestor M.
• Proces je konečnorozmerný, ak ho môžeme opı́sat’ konečným počtom
parametrov
• jednorozmerný proces - úrokovanie vkladov
• dvojrozmerný proces - IS-LM model (HDP, úroková miera); matematické
kyvadlo (rýchlost’ a odchýlka od zvislej osi)
• Proces je diferencovatel’ný, ak jeho vývoj je popı́saný hladkými funkciami, tj. so
spojitými so spojitými deriváciami.

Obyčajné diferenciálne rovnice 1. rádu
ODR 1. rádu môžeme zapı́sat’ v implicitnom tvare F (x, y , y ′ ) = 0 alebo v

explicitnom tvare:
y ′ = f (x, y ).
Začneme grafickým riešenı́m diferenciálnej rovnice prvého rádu a potom špeciálnym
prı́padom takejto rovnice, ktorý je možné vyriešit’ integrovanı́m.

Grafické riešenie
Uvažujme ODR y ′ = f (x, y ). V l’ubovol’nom bode (x0 , y0 ) je daná hodnota

y ′ = f (x0 , y0 ) derivácie, ktorá korešponduje so smernicou dotyčnice v bode (x0 , y0 ).
• Funkciu môžeme v dostatočne malom okolı́ zhruba aproximovat’ dotyčnicou.
• Ked’ chceme zı́skat’ prehl’ad o riešenı́, môžeme určit’ krivky spolu s ich
dotyčnicami y ′ . Označı́me ich izokvanty s tým, že y ′ je konštantná.
• ODR zakreslı́me pomocou takzvaného smerového pol’a.

Prı́klad - grafické riešenie

Vyriešte ODR y ′ = x/2.
• pre x ∈ R (a l’ubovol’né y ), smernica dotyčnice (smer vektorového pol’a) je x/2,
napr.
• pre x = 1, dostaneme y ′ = 1/2 (tj, pozdĺž priamky x = 1 má dotyčnica
smernicu 1/2),
• pre x = 2, dostaneme y ′ = 1 (tj, pozdĺž priamky x = 2 má dotyčnica smernicu
1) atd’.
• pre x = −1, dostaneme y ′ = −1/2,
• pre x = −2 dostaneme y ′ = −1 atd’.
• Pre rôzne hodnoty x, dostaneme práve predstavu o riešenı́.
V tomto prı́pade dostaneme parabolu, ktorá prechádza napr. bodmi (0, −2), (0, 0) a
(0, 2) pričom všeobecné riešenie môžeme zapı́sat’ v tvare
x2
y= + C,
4
pre l’ubovol’nú reálnu konštantu C .
Prı́klad - grafické riešenie
y ′ = x/2
y = x 2 /4 + c
x 1 2 -1 -2
y′ 1
2 1 − 12 -2
1 1
y 4 1 4 1

Separovatel’né diferenciálne rovnice
Uvažujme diferenciálnu rovnicu, ktorej riešenie nájdeme pomocou integrovania.

Uvažujme nasledujúci špeciálny prı́pad diferenciálnej rovnice prvého rádu
y ′ = f (x, y ) = g (x) · h(y ),
tj. funkciu f (x, y ) môžeme zapı́sat’ ako súčin funkcie g , ktorá závisı́ od premennej x
a funkcie h závisiacej od premennej y . V tomto prı́pade, funkcia f = f (x, y ) má
špeciálny tvar a my hovorı́me, že daná diferenciálna rovnica má separovatel’né
premenné. Pre riešenie ODR takéhoto typu použı́vame len integrovanie.

1. prepı́šeme
dy
y′ = = g (x) · h(y )
dx
2. do tvaru
dy
= g (x)dx.
h(y )
3. všetky výrazy obsahujúce funkciu y sú teraz na l’avej strane a všetky výrazy
obsahujúce premenné x sú na pravej strane (t.j. premenné sme oddelili,
separovali). Následne zintegrujeme obe strany:
Z Z
dy
= g (x)dx
h(y )
4. dostaneme
H(y ) = G (x) + C .

Ak eliminujeme y , dostaneme všeobecné riešenie y (x) vrátane konštanty C .

Partikulárne (alebo konečné) riešenie y P (x) zı́skame ked’ konštante C priradı́me
konkrétnu hodnotu, ktorú nazveme počiatočná podmienka y (x0 ) = y0 .

Prı́klad
Marginálna produktivita výrobného procesu je daná ODR:
y ′ (x) = 0.25(200 − y (x)),
kde y (x) je počet vyrobených jednotiek, x je výška investı́ciı́ v tisı́coch.

• Určte priebeh marginálnej produktivity v závislosti od výšky investı́ciı́.
• Vypočı́tajte jej asymptotickú hodnotu (tj. lim y (x)).
• Nakreslite integrálnu krivku pre počiatočnú podmienku y (0) = 0



Prı́klad
Rovnovážna cena p v každom časovom obdobı́ je určená ako priesečnı́k funkcie

ponuky P a dopytu D. Ponuka a dopyt nie sú len funkciou aktuálnej ceny p(t) ale
aj rýchlosti jej zmeny p ′ (t):
Ponuka qP = 60 + p(t) + 4p ′ (t)
Dopyt qD = 100 − p(t) + 3p ′ (t)
• Určte časový vývoj rovnovážnej ceny.
• Vypočı́tajte jej asymptotickú hodnotu (tj. lim p(t)).
• Nakreslite integrálnu krivku ak aktuálna trhová cena výrobku je 8 p.j..




Obyčajné diferenciálne rovnice a fázový priestor
Mária Bohdalová

Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta managementu
Slovenská republika
Bratislava
Obsah
1 Základné pojmy: Fázový priestor
2 Prı́klady
Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Finančná matematika 2 / 20

Základné pojmy
Ciel’
Zavedieme terminológiu fázových priestorov.

Uvedieme prı́klady, v ktorých budeme uvažovat’ jednu alebo dve premenné.
Naučı́me sa riešit’ ODR pomocou fázových priestorov.

Základné pojmy
Fázový priestor
ODR popisujú evolučné procesy.

Evolučný proces je vývoj systému, ekonomického, fyzického atd’., ktorý je
deterministický, konečnorozmerný a diferencovatel’ný. Pri štúdiu akéhokol’vek
deterministického systému musia byt’ známe tri charakteristiky systému
1. aké hodnoty nadobudol systém v priebehu času,
2. hodnoty jeho parametrov a
3. počiatočné podmienky.
Ako sa systém vyvı́ja v čase, prechádza určitými stavmi.

Definı́cia
Množina všetkých možných stavov daného systému sa nazýva stavový (fázový)
priestor M.

Základné pojmy
Fázový priestor
Definı́cia
Nech M ⊂ RN je stavový (fázový) priestor evolučného procesu. Nech x0 ∈ M je
počiatočný stav. V každom čase t, s ∈ R platı́ g t : M → M : g t+s (x0 ) = g t g s (x0 ).
Množinu {g t (x0 ), t ∈ R} nazývame tok fázovým priestorom z počiatočného stavu
x0 .
Definı́cia
Nech množina {g t (x0 ), t ∈ R} je tok fázovým priestorom z počiatočného stavu x0 .
Zobrazenie x : R → M definované predpisom x(t) = g t (x0 ) nazývame vývoj stavu
x0 riadený tokom {g t (x0 ), t ∈ R}, pričom predpokladáme, že x(t) je
diferencovatel’ná funkcia.

Základné pojmy
Fázový priestor
Definı́cia
Graf funkcie x : R → M, x(t) = g t (x0 ) nazývame trajektória alebo fázová krivka
toku g t pri počiatočnom stave x0 .
Platı́: každým bodom stavového priestoru prechádza práve jedna trajektória.

Dôvod je ten, že evolučný proces je deterministický, a preto nemôžu nastat’ dve
rôzne možnosti vývoja procesu.
Definı́cia
Kartézsky súčin R × M sa nazýva rozšı́renie stavového priestoru M. Množinu
bodov {t, x(t)}, t ∈ R nazývame integrálna krivka toku g t s počiatočným stavom
x0 .

Základné pojmy
Matematické kyvadlo
Nech N = 2.
Uvažujme známy prı́klad s matematickým kyvadlom vyváženým zvisle nahor.
Malá zmena jeho polohy spôsobuje zásadnú zmenu - kyvadlo padá.
Ak máme kyvadlo v najnižšej polohe, tak malé zmeny polohy spôsobia, že
kyvadlo sa bude pohybovat’ okolo dolnej polohy.
Nech x(t) = (x1 (t), x2 (t)). Parametre určujúce vývoj pohybu matematického
kyvadla sú
1. x1 (t) uhlová rýchlost’
2. x2 (t) odchýlka od zvislej osi.

Základné pojmy
Fázový priestor
Definı́cia
Rovnovážnym alebo ustáleným stavom, ekvilibriom toku g t nazývame ten bod
xE ∈ M, pre ktorý platı́ g t (xE ) = xE v l’ubovol’nom čase t ∈ R.
Definı́cia
Hovorı́me, že systém je stabilný, ak začı́na niekde blı́zko bodu jeho rovnováhy,
časom dosiahne bod rovnováhy a následne v tomto bode zostane navždy.
V prı́pade pohybu matematického kyvadla sú rovnovážnymi bodmi zvislá poloha

hore alebo dolu. V inej polohe je systém nestabilný.

Základné pojmy
Fázový priestor
Definı́cia
Nech funkcia x : R → M je vývoj systému riadený tokom g t , pre ktorý máme
definovanú funkciu x(t) = g t (x0 ).
1. Fázová rýchlost’ bodu x(t) je rýchlost’ pohybu tohto bodu v čase t.
d(g t (x0 ))
2. Je to derivácia v (x) = x ′ (t) = dt .
1. Pre N = 1 fázová rýchlost’ je smernica dotyčnice ku trajektórii v bode g t (x0 ).

2. Pre N ⩾ 2 hovorı́me o vektorovom poli fázových rýchlostı́:
pre N = 2 ide o v (x) = (x1′ (t), x2′ (t)),
pre N = 3 ide o v (x) = (x1′ (t), x2′ (t), x3′ (t)).

Základné pojmy
Fázový priestor
Teraz poznáme tok fázovým priestorom g t a (x(t) = g t (x0 )). Potom
x ′ (t) = v (x(t))
je obyčajná diferenciálna rovnica (ODR) s počiatočnou podmienkou x(0) = x0 .
Definı́cia
Majme danú ODR x ′ (t) = v (x(t)) resp. x ′ = v (x) s počiatočnou podmienkou
x(t0 ) = x0 .
Ak hl’adáme tok fázovým priestorom g t (x0 ) : (x(t) = g t (x0 )) tak riešime obyčajnú
diferenciálnu rovnicu s počiatočnou podmienkou.

Základné pojmy
Fázový priestor
Definı́cia
Nech M ⊂ RN je otvorená oblast’, v (x) je vektorové pole fázových rýchlostı́ v M.
Nech x : R → M je diferencovatel’ná funkcia.
Rovnicu
x ′ = v (x) (1)
nazývame obyčajná diferenciálna rovnica.
Platı́, že l’ubovol’ná funkcia x : R → M, ktorá spl’ňa rovnicu (1) je riešenı́m
ODR.
Ak x(t0 ) = x0 potom hovorı́me o ODR s počiatočnou podmienkou.
XE je rovnovážny (ustálený) stav, ekvilibrium toku g t práve vtedy, ked’ je kritickým

bodom vektorového priestoru fázovej rýchlosti v (x).
Systém je v ekvilibriu práve vtedy, ked’ je jeho rýchlost’ nulová (tj. derivácia sa
rovná nule).

Základné pojmy
Riešenie ODR v jednorozmernom fázovom priestore
Nech M ⊂ R je otvorený interval na reálnej osi. Nech funkcia v : M → M je

diferencovatel’ná funkcia, ktorá spĺňa vzt’ah x ′ = v (x), pričom je daná počiatočná
podmienka x(t0 ) = x0 . Potom existuje práve jedno riešenie tejto diferenciálnej
rovnice zapı́sané v tvare
Pre v (x0 ) ̸= 0 platı́
Z x(t)
dz
t − t0 = (2)
x0 v (z)
Poznámka:formálne sme vymenili premennú x za z, pretože integrál je
funkciou hornej hranice, tj. x(t).
Pre v (x0 ) = 0 platı́ x(t) = x0 .
Poznamenajme, že spojitost’ funkcie v zaručuje existenciu riešenia, ale
nezaručuje jeho jednoznačnost’.
Riešenie je jednoznačné, ak 1. derivácia vektora rýchlosti v ′ je spojitá.

Prı́klady
2
Prı́klad 1: Riešte diferenciálnu rovnicu x ′ = x 3 pre
počiatočnú podmienku x(0) = 0.
Riešenie: Pre vyriešenie danej ODR použijeme vzt’ah (2):
" 1
#x(t)
Z x(t) Z x(t) h 1 ix(t)
dz − 23 z3 1
t −0= 2 = z dz = 1 = 3· z3 = 3 · x 3 (t)
0 z 3 0 3 0
0
Porovnáme začiatok a koniec výrazu a dostaneme

1
t = 3 · x 3 (t)
1
Vynásobı́me 3 a následne umocnı́me na tretiu a zı́skame riešenie v tvare
t3
x(t) =
27

Prı́klady
Prı́klad 1, pokračovanie
Overme teraz podmienku spojitosti vektora rýchlosti a jeho derivácie. Platı́, že
2
funkcia v (x) = x 3 je spojitá na svojom definičnom obore, čiže riešenie existuje.
Zderivujeme vektor rýchlosti a dostaneme
2 −1 2
v ′ (x) = ·x 3 = √ .
3 33x
Dostali sme nespojitú funkciu v bode x = 0 a preto má daná ODR dve riešenia.
Druhé riešenie je v tvare x(t) = 0.

Prı́klady
Prı́klad 2: Nájdite riešenie ODR s počiatočnou podmienkou

x ′ = λx, x(0) = x0
Nech x : R → R je neznáma reálna funkcia (reálnej premennej t) a x ′ (t) je jej
derivácia v čase t. Daná rovnica platı́ pre každú hodnotu t, pričom λ je konštanta.
Nech v (x) = λx a nech M = {x ≥ 0 x ∈ R+ } Riešenie hl’adáme v tvare
Z x(t) Z x(t)
dz 1 1 1 x(t) 1 1 x(t)
t −0 = = dz = [ln z]x0 = · (ln x(t) − ln x0 ) = ln
x0 λ·z λ x0 z λ λ λ x0
Porovnáme začiatok a koniec výrazu a dostaneme
1 x(t)
t= ln
λ x0
Po prenásobenı́ konštantou λ dostaneme
x(t)
λ · t = ln
x0

Prı́klady
Odlogaritmujeme a zı́skame riešenie
x(t) = x0 · e λ·t (3)
Výsledná funkcia je spojitá a má spojitú aj prvú deriváciu, preto existuje

riešenie a je jediné.
Riešenie (3) ODR x ′ = λx, x(0) = x0 má jediné ekvilibrium v bode 0.

Prı́klady
1. Pre λ > 0 je ekvilibrium odstredivé, proces sa vzd’al’uje od nuly. Napr.

úročenie vkladu.
2. Pre λ < 0 je ekvilibrium dostredivé, proces sa približuje k nule. Napr. rozpad

rádioaktı́vnych látok, umorovanie dlhu, splácanie hypotéky.
3. Pre λ = 0 systém zotrváva v ekvilibriu.

Prı́klady

x ′ = sin x, x(0) = x0 , M = R+
Systém má nekonečne vel’a stacionárnych bodov, pre k · π, k ∈ Z

Prı́klady

x ′ = x 2 , x(t0 ) = x0
Pre vyriešenie danej ODR použijeme vzt’ah (2):
Z x(t) Z x(t) x(t)
dz −2 1 1 1
t − t0 = = z = − =− −
x0 z2 x0 z x0 x0 x(t)
vyjadrı́me x(t) nasledovne

1 1
= + t0 − t
x(t) x0
1
výraz x0 + t0 je konštantný a preto ho označı́me c0 a dostaneme
1
x(t) =
c0 − t
Platı́ limt→c − x(t) = +∞ a limt→c0+ x(t) = −∞. Pre konečný čas t sa riešenie
0
x(t) blı́ži do ±∞. Takéto riešenie označujeme ako blow-up riešenie.

Prı́klady

Riešenie ODR s viacrozmerným fázovým priestorom
Mária Bohdalová

Bratislava
Všeobecný a vektorový tvar ODR
1. Uvažujme tok fázovým priestorom

 
x1
X =  ... , kde X → M ⊂ RN
 
xN
2. vektor fázových rýchlostı́
 
v1 (X )
..
v (X ) =  , kde v : M → M
 
.
vN (X )

Všeobecný a vektorový tvar ODR
Všeobecný tvar ODR pre N ≥ 2:
v1 (X ) = x1′
.. ,
.
vN (X ) = xN′
pričom v čase t0 je zadaný počiatočný bod
x1 (t0 ) = x1,t0
.. .
.
xN (t0 ) = xN,t0
Vektorový tvar ODR pre N ≥ 2:

v (X ) = x ′ pre počiatočnú podmienku v čase t0 = 0 je X (0) = X0

Úvod
Vektor fázových rýchlostı́ v : M → M môže byt’

nelineárna diferenciálna rovnica a vtedy neexistuje všeobecný predpis na jej
riešenie.
lineárna diferenciálna rovnica a vtedy existuje všeobecný predpis na jej
riešenie.
V prı́pade, že v je nelineárna funkcia, budeme ju najskôr linearizovat’ v malom
okolı́ ustáleného stavu XS . Na linearizáciu využijeme Taylorov rozvoj 1.stupňa.

Linearizácia pre N=2
!
x1
Majme tok fázovým priestorom: X = ,
x2
!
v1 (X )
vektor fázových rýchlostı́ v (X ) =
v2 (X )
!
x1,S
a ustálený stav XS = .
x2,S
Taylorov rozvoj 1.stupňa vektora fázových rýchlostı́ v okolı́ ustáleného stavu
zapı́šeme nasledovne
∂v1 (x1S ) ∂v1 (x2S )
v1 (X ) ≈ v1 (XS ) + ∂x1 (x1 − x1S ) + ∂x2 (x2 − x2S )
∂v2 (x1S ) ∂v2 (x2S )
v2 (X ) ≈ v2 (XS ) + ∂x1 (x1 − x1S ) + ∂x2 (x2 − x2S )
X ∈ O(XS )
!
0
Poznamenajme, že v (XS ) = , pretože fázová rýchlost’ v ustálenom stave je
0
nulová.
Jacobiho matica parciálnych deriváciı́ fázových rýchlostı́ pre jednotlivé

premenné !
∂v1 ∂v1
∂x1 ∂x2
J= ∂v2 ∂v2
∂x1 ∂x2
Do Jacobiho matice dosadı́me ustálený stav XS a dostaneme konštantnú

maticu A = J(XS ).
! !
v1 (X ) x1 − x1S
v(X) = ≈A·
v2 (X ) x2 − x2S

v (X ) ≈ A(X − XS ) = A · X − A · XS = A · X + b pričom b = −A · XS
Dosadı́me do pôvodnej diferenciálnej rovnice
X ′ = v (X ) ≈ A · X + b
X ′ = A · X + b s počiatočnou podmienkou x(0) = x0 sa nazýva systém lineárnych

obyčajných diferenciálnych rovnı́c 1. rádu s konštantnými koeficientami.
V prı́pade, že vektor b
je nulový, ide o homogénny systém obyčajných lineárnych diferenciálnych
rovnı́c s konštantnými koeficientami
je nenulový, ide o nehomogénny systém obyčajných lineárnych diferenciálnych
rovnı́c s konštantnými koeficientami

Riešenie homogénneho systému lineárnych ODR 1. rádu s
konštantnými koeficientami
X ′ = A · X , X (0) = x0
 
a11 a12 . . . a1N
 a21 a22 . . . a2N 
 
A= .

.. .. 
 .. ··· .

. 
aN1 aN2 . . . aNN
xi′ = ai1 x1 + ai2 x2 + . . . aiN xN , i = 1, . . . , N
1. pre N = 1 dostaneme rovnicu x ′ = k · X , X (0) = X0 , ktorú rieši

X (t) = X0 e kt
2. pre N ≥ 2 dostaneme sústavu rovnı́c x ′ = A · X , X (0) = X0 , ktorú rieši
X (t) = X0 e At
Exponenta matice A
∞
A2 A3 X Ak
eA = I + A + + + ··· =
2! 3! k!
k=0
I je jednotková matica rádu N.

Platı́
A0 = I
a
Ak = A · Ak−1

Prı́klad: Vypočı́tajte exponentu matice A
!
4 0
A=
0 7
! ! !
4 0 4 0 42 0
A2 = · =
0 7 0 7 0 72
!
4k 0
Ak = pre k = 1, 2, . . .
0 7k
!
4k 0
∞ ∞
! ! !
7k 4k 4k
P∞
A
X 0 X 0 0 e4 0
e = = k! = k=0 k! = ,
7k 7k
P∞
k=0
k!
k=0
0 k! 0 k=0 k! 0 e7
1k
P∞
pretože k=0 k! =e

Prı́klad: Vypočı́tajte exponentu matice A
!
10
A=
00
! ! !
0 1 0 1 0 0
A2 = · =
0 0 0 0 0 0
pre k ≥ 2 !
0 0
Ak = pre k = 0, 1, 2, . . .
0 0
! ! !
A 1 0 0 1 1 1
e = + =
0 1 0 0 0 1

Ukážte, že X (t) = e At rieši ODR bez počiatočnej
podmienky
2 2 3 3 P∞ k k
X (t) = e At = I + A + A2!t + A3!t + · · · = k=0 Ak!t
dostali sme maticu, v ktorej je každý člen funkcia času.
Nájdime deriváciu X (t):
dX (t) 2A2 t 2 3A3 t 3
dt = 0 + A + 2! + 3! + . . .
3 2
dX (t) 2 2 A t A2 t 2
dt = A + A t + 2! + · · · = A(I + At + 2! + . . . )
z čoho vyplýva, že dXdt(t) = AX (t)
a preto riešenie ODR bez počiatočnej podmienky má tvar X (t) = e At

Ukážte, že X (t) = e At · x0 rieši ODR s počiatočnou
podmienkou
X ′ = A · X , X (0) = x0
Overı́me, že rovnica spĺňa diferenciálnu rovnicu
dX
X′ = = A · e At · X0 = A · x(t)
dt
Overı́me, že spĺňa počiatočnú podmienku
X (0) = e A·0 · X0 = e 0 · X0 = X0
e0 = I
X (t) = e A·t · X0
čo je riešenie diferenciálnej rovnice X ′ = A · X , X (0) = X0

Prı́klad
!
0
Urobte linearizáciu daného systému v okolı́ ustáleného stavu XS = .
0
x1′ = x2
x2′ = −k sin(x1 )
Systém prepı́šeme
v1 (X ) = x2
v2 (X ) = −k sin(x1 )
! !
∂v1 ∂v1
∂x1 ∂x2 0 1
J= ∂v2 ∂v2
=
∂x1 ∂x2 −k cos(x1 ) 0
!
0 1
A = J(XS ) =
−k 0

Prı́klad
! ! !
0 1 0 0
b = −AxS = · =
−k 0 0 0
X ′ = A!· X + b ! ! ! !
x1′ 0 1 x1 0 x2
= + =
x2′ −k 0 x2 0 −kx1
Pôvodná sústava
x1′ = x2
x2′ = −k sin(x1 )
a k nej linearizovaná sústava
x1′ = x2
x2′ = −kx1 ,
pričom
x1 (0) = x1,0 = 0
x2 (0) = x2,0 = 0

Mária Bohdalová

Bratislava
Riešenie homogénnych lineárnych sústav obyčajných diferenciálnych rovnı́c 1.

rádu
Obsah
1 Homogénne systémy lineárnych obyčajných diferenciálnych rovnı́c (HSLODR)

1. rádu
2 Riešenie systému HSLODR 1.rádu

Oba korene sú reálne, rôzne, záporné: λ1 < λ2 < 0
Oba korene sú reálne, rôzne, kladné: 0 < λ1 < λ2
Riešenie homogénnych lineárnych sústav obyčajných

HSLODR 1.rádu
Homogénne systémy lineárnych obyčajných diferenciálnych

rovnı́c 1. rádu
Uvažujme homogénny systém lineárnych obyčajných diferenciálnych rovnı́c 1. rádu

tj.
x′ = Ax (1)
s počiatočnou podmienkou X (0) = X0
Riešenie tohto systému budeme hl’adat’ v tvare
x(t) = e At X0 ,
2 2 3 3
kde e At = I + A + A2!t + A3!t + . . . Matica A je regulárna rádu N × N a teda jej
determinant je rôzny od nuly.

HSLODR 1.rádu

rovnı́c 1. rádu
Predpokladajme, že vektory u 1 , u 2 , . . . , u N sú lineárne nezávislé vektory
prislúchajúce matici sústavy (1).
Vektory u 1 , u 2 , . . . , u N riešia sústavu (1)
Potom aj ich lineárna kombinácia rieši systém (1).
Pre N = 1 riešenie x ′ = k · X hl’adáme v tvare
X (0) = x0 e kt
pre N = 2 riešenie x ′ = A · X , X (0) = x0 hl’adáme v tvare
X (t) = e λt u
λ sú neznáme konštantné hodnoty a u je vektor konštát

Všeobecné riešenie HSLODR (1) pre N ≥ 2 zapı́šeme nasledovne
x = c1 u 1 e λ1 t + c2 u 2 e λ2 t + · · · + cN u N e λN t , ci ∈ R (2)
HSLODR 1.rádu

rovnı́c 1. rádu
Ukážeme, že systém x′ = Ax rieši X (t) = e λt u. Spravı́me nasledujúce úpravy
1
λe λt u = Ae λt u /·
e λt
λu = Au
(A − λI)u = 0
Posledná rovnica je homogénna sústava rovnı́c, ktorá má nenulové riešenie práve
vtedy, ked’ neznáme konštanty λ spĺňajú podmienku
|A − λI| = 0 (3)
Rovnica (3) je známa ako charakteristická rovnica

Riešenia charakteristickej rovnice nazývame vlastné čı́sla matice A.
Vlastné čı́sla sú vo všeobecnosti komplexné čı́sla.
Riešenie sústavy, vektory u, sa nazývajú vlastné vektory odpovedajúce
jednotlivým vlastným čı́slam danej matice.
HSLODR 1.rádu
Homogénne systémy obyčajných lineárnych diferenciálnych

rovnı́c 1. rádu
Systému HSOLDR 1. rádu dimenzie N = 2, prislúchajú 2 vlastné čı́sla a teda aj 2

vlastné vektory. Budeme uvažovat’ nasledujúce možnosti
1. vlastné čı́sla sú reálne rôzne
obe vlastné čı́sla sú záporné
obe vlastné čı́sla sú kladné
jedno vlastné čı́slo je záporné, druhé je kladné
2. vlastné čı́sla sú reálne totožné
3. vlastné čı́sla sú komplexne združené čı́sla
Zı́skame 2 lineárne nezávislé vektory, ktoré riešia sústavu (1).
Všeobecné riešenie sústavy (1) pre N = 2 zapı́šeme v tvare:
x = c1 u 1 e λ1 t + c2 u 2 e λ2 t , c1 , c2 ∈ R (4)

Riešenie systému HSLODR 1.rádu Oba korene sú reálne, rôzne, záporné: λ1 < λ2 < 0
Prı́klad 1
Riešte nasledujúci systém obyčajných lineárnych diferenciálnych rovnı́c 1.rádu:
x1′ = −3x1 + x2
x2′ = x1 − 3x2
s počiatočnou podmienkou x1 (0) = 1, x2 (0) = 3

1. Určı́me všeobecné riešenie homogénneho systému.
2. Nakreslı́me trajektórie fázového priestoru.
3. Určı́me konkrétne riešenie pre danú počiatočnú podmienku.

Prı́klad 1: Výpočet vlastných čı́sel
Pre sústavu HOLDR

x1′ = −3x1 + x2
x2′ = x1 − 3x2
!
−3 1
určı́me vlastné čı́sla matice A = určenú koeficientami
1 −3
homogénneho systému. Dostaneme
−3 − λ 1
|A − λI| = = (−3 − λ) (−3 − λ)−1·1 = 9+6λ+λ2 −1 = 0
1 −3 − λ
λ2 + 6λ + 8 = (λ + 4)(λ + 2) = 0.
Vyriešime kvadratickú rovnicu, rozkladom na štvorec alebo pomocou
diskriminantu. Rovnica má 2 reálne riešenia, tj. vlastné čı́sla sú rovné λ1 = −4 a
λ2 = −2.

Prı́klad 1: Výpočet vlastného vektora pre λ1 = −4
Vypočı́tame vlastné vektory odpovedajúce vlastnému čı́slu λ1 = −4:

! ! !
−3 − (−4) 1 u1 0
· = .
1 −3 − (−4) u2 0
alebo
u1 + u2 = 0
u1 + u2 = 0
Sústava má hodnost’ rovnú 1. Dostaneme u1 = −u2 . Jednu súradnicu zvolı́me
l’ubovol’ne, napr.
! u2 = t, t ∈ ! ’
! R. Vlastný vektor spojený s λ1 = −4 môžeme zapı́sat
u1 −t 1
v tvare = . Nech t = −1. Potom vlastný vektor u = .
u2 t −1


! ! !
−3 − (−2) 1 v1 0
· =
1 −3 − (−2) v2 0
alebo
−v1 + v2 = 0
.
v1 − v2 = 0
Sústava má hodnost’ rovnú 1. Dostaneme v1 = v2 . Jednu súradnicu zvolı́me
! v2 = t, t!∈ R. Vlastný vektor spojený s λ2 = −2 môžeme !zapı́sat’
v1 t 1
v tvare = . Nech t = 1. Potom vlastný vektor je v = .
v2 t 1

Prı́klad 1: Zapı́šeme všeobecné riešenie
Všeobecné riešenie zapı́šeme v tvare x(t)

! ! !
x1 (t) 1 1
x(t) = = c1 e −4t + c2 e −2t
x2 (t) −1 1
x1 (t) = c1 e −4t + c2 e −2t

x2 (t) = −c1 e −4t + c2 e −2t

Prı́klad 1: Obraz fázového priestoru

Pre určenie obrazu fázového priestoru budeme uvažovat’ nasledujúce prı́pady pre
konštanty c1 , c2
1. Ak c1 = 0 tak
x1 (t) = c2 e −2t
x2 (t) = c2 e −2t
preto x1 = x2 . Vypočı́tame limitný prı́pad limt→∞ x1 (t) = limt→∞ c2 e −2t = 0
2. Ak c2 = 0 tak
x1 (t) = c1 e −4t
x2 (t) = −c1 e −4t
preto x1 = −x2 . Vypočı́tame limitný prı́pad
limt→∞ x1 (t) = limt→∞ c1 e −4t = 0
3. Ak c1 ̸= 0, c2 ̸= 0 tak
! !
1 1
c1 e −4t + c2 e −2t
−1 1

Prı́klad 1: konkrétne riešenie pre dané počiatočné

podmienky
Počiatočný stav bol daný podmienkou x1 (0) = 1, x2 (0)!= 3. Vyriešime systém

1 1 1
lineárnych rovnı́c bud’ v maticovom tvare alebo dosadzovanı́m
−1 1 3
1 = c1 + c2
.
3 = −c1 + c2
4 = 2c2
Úpravou dostaneme a zı́skame konštanty c2 = 2, c1 = −1
c1 = 3 − c2
Konkrétne riešenie daného homogénneho systému obyčajných diferenciálnych
rovnı́c pre dané počiatočné podmienky zapı́šeme nasledovne
x1 (t) = −e −4t + 2e −2t

x2 (t) = e −4t + 2e −2t

Riešenie systému HSLODR 1.rádu Oba korene sú reálne, rôzne, kladné: 0 < λ1 < λ2
Prı́klad 2
x1′ = 5x1 + x2
x2′ = x1 + 5x2
s počiatočnou podmienkou x1 (0) = −3, x2 (0) = 7


Pre sústavu HLODR

x1′ = 5x1 + x2
x2′ = x1 + 5x2
!
5 1
určı́me vlastné čı́sla matice A = určenú koeficientami homogénneho
1 5
systému. Dostaneme
5−λ 1
|A − λI| = = (5 − λ) (5 − λ) − 1 · 1 = 25 − 10 − λ + λ2 − 1 = 0
1 5−λ
λ2 − 10λ + 24 = (λ − 4)(λ − 6) = 0.
diskriminantu. Diskriminant D = 102 − 4 · √ 1 · 24 = 4 je rôzny od nuly a preto
10± 4
existujú 2 rôzne reálne riešenia: λ1,2 = 2·1 Rovnica má 2 reálne riešenia, tj.
vlastné čı́sla sú rovné λ1 = 4 a λ2 = 6.
Prı́klad 2: Výpočet vlastného vektora pre λ1 = 4
Vypočı́tame vlastné vektory odpovedajúce vlastnému čı́slu λ1 = 4:

! ! !
5−4 1 u1 0
· = .
1 5−4 u2 0
alebo
u1 + u2 = 0
u1 + u2 = 0
l’ubovol’ne, napr. ! ’v
! u2 = t, t!∈ R. Vlastný vektor spojený s λ1 = 4 môžeme zapı́sat
u1 −t 1
tvare = . Nech t = −1. Potom vlastný vektor u = .
u2 t −1


! ! !
5−6 1 v1 0
· =
1 5−6 v2 0
alebo
−v1 + v2 = 0
.
v1 − v2 = 0
Sústava má hodnost’ rovnú 1. Dostaneme v1 = v2 . Jednu súradnicu zvolı́me
! v2 = t,!t ∈ R. Vlastný vektor spojený s λ2 = 6 môžeme !zapı́sat’ v
v1 t 1
tvare = . Nech t = 1. Potom vlastný vektor je v = .
v2 t 1


! ! !
x1 (t) 1 1
x(t) = = c1 e 4t + c2 e 6t
x2 (t) −1 1
x1 (t) = c1 e 4t + c2 e 6t
x2 (t) = −c1 e 4t + c2 e 6t


konštanty c1 , c2
1. Ak c1 = 0 tak
x1 (t) = c2 e 6t
x2 (t) = c2 e 6t
preto x1 = x2 . Vypočı́tame limitný prı́pad limt→∞ x1 (t) = limt→∞ c2 e 6t = ∞
2. Ak c2 = 0 tak
x1 (t) = c1 e 4t
x2 (t) = −c1 e 4t
limt→∞ x1 (t) = limt→∞ −c1 e 4t = −∞
3. Ak c1 ̸= 0, c2 ̸= 0 tak
! !
1 1
c1 e 4t + c2 e 6t
−1 1


podmienky
Počiatočný stav bol daný podmienkou x1 (0) = −3, x2 (0)!= 7. Vyriešime systém
1 1 −3
lineárnych rovnı́c bud’ v maticovom tvare alebo dosadzovanı́m
−1 1 7
−3 = c1 + c2
.
7 = −c1 + c2
4 = 2c2
Úpravou dostaneme a zı́skame konštanty c2 = 2, c1 = −5
c1 = 7 − c2
x1 (t) = −5e 4t + 2e 6t
x2 (t) = 5e 4t + 2e 6t

Mária Bohdalová

Bratislava
Riešenie homogénnych lineárnych sústav obyčajných diferenciálnych rovnı́c 1.

rádu
Obsah
1 Homogénne systémy lineárnych obyčajných diferenciálnych rovnı́c (HSLODR)

1. rádu
Vlastné čı́sla sú reálne, rôzne: λ1 < 0 < λ2
Vlastné čı́sla sú reálne, násobné: λ1 = λ2 = λ
Komplexné vlastné čı́sla

HSLODR 1.rádu Vlastné čı́sla sú reálne, rôzne: λ1 < 0 < λ2
Prı́klad 3
x1′ = 2x1 − 4x2

x2′ = x1 − 3x2


Pre sústavu HOLDR

x1′ = 2x1 − 4x2
x2′ = x1 − 3x2
!
2 −4
1 −3
2−λ −4
|A − λI| = = (2 − λ) (−3 − λ) − (−4) · 1 = λ2 + λ − 6 + 4 = 0
1 −3 − λ
λ2 + λ − 2 = (λ + 2)(λ − 1) = 0
diskriminantu. Rovnica má 2 reálne riešenia, tj. vlastné čı́sla sú rovné λ1 = −2 a
λ2 = 1.


! ! !
2 − (−2) −4 u1 0
· = .
1 −3 − (−2) u2 0
alebo
4u1 − 4u2 = 0
u1 − u2 = 0
Sústava má hodnost’ rovnú 1. Dostaneme u1 = u2 . Jednu súradnicu zvolı́me
l’ubovol’ne, napr. ! zapı́sat’
! u2 = t, t!∈ R. Vlastný vektor spojený s λ1 = −2 môžeme
u1 t 1
v tvare = . Nech t = 1. Potom vlastný vektor u = .
u2 t 1


! ! !
2−1 −4 v1 0
· =
1 −3 − 1 v2 0
alebo
v1 − 4v2 = 0
.
v1 − 4v2 = 0
Sústava má hodnost’ rovnú 1. Dostaneme v1 = 4v2 . Jednu súradnicu zvolı́me
! v2 = t,! ! ’v
t ∈ R. Vlastný vektor spojený s λ2 = 1 môžeme zapı́sat
v1 4t 4
tvare = . Nech t = 1. Potom vlastný vektor je v = .
v2 t 1


! ! !
x1 (t) 1 4
x(t) = = c1 e −2t + c2 et
x2 (t) 1 1
x1 (t) = c1 e −2t + 4c2 e t

x2 (t) = c1 e −2t + c2 e t


konštanty c1 , c2
1. Ak c1 = 0 tak
x1 (t) = 4c2 e t
x2 (t) = c2 e t
preto x1 = 41 x2 . Vypočı́tame limitný prı́pad
limt→∞ x1 (t) = limt→∞ c2 14 e t = ∞
2. Ak c2 = 0 tak
x1 (t) = c1 e −2t
x2 (t) = c1 e −2t
preto x1 = x2 . Vypočı́tame limitný prı́pad limt→∞ x1 (t) = limt→∞ c1 e −2t = 0
3. Ak c1 ̸= 0, c2 ̸= 0 tak
! !
1 −2t 4
c1 e + c2 et
1 1


podmienky
Počiatočný stav bol daný podmienkou x1 (0) = 3, x2 (0) = 0. !

1 4 3
Vyriešime systém lineárnych rovnı́c bud’ v maticovom tvare alebo
1 1 0
3 = c1 + 4c2 3 = −c2 + 4c2
dosadzovanı́m . Úpravou dostaneme
0 = c1 + c2 c1 = −c2
a zı́skame konštanty c2 = 1, c1 = −1
x1 (t) = −e −2t + 4e t
x2 (t) = −e −2t + e t

HSLODR 1.rádu Vlastné čı́sla sú reálne, násobné: λ1 = λ2 = λ
V prı́pade, že oba korene sú reálne, násobné, tj. λ1 = λ2 = λ existuje len 1 vlastný
vektor
1. |A − λI| = 0 ⇒ λ1 = λ2 = λ
2. (A − λI)u = 0
3. všeobecné riešenie x(1) (t) = ue λt
4. dourčı́me 2. vlastný vektor (A − λI)y = u. Platı́
Ay = λy + u
5. Všeobecné riešenie hl’adáme v tvare
x(t) = c1 ue λt + c2 e λt (y + ut)

Ukážeme, že funkcia x(2) (t) = e λt (y + ut) je riešenı́m systému rovnı́c.

Musı́ platit’:
′
x(2) = Ax(2)
′
x(2) = λe λt (y + ut) + e λt u
′
x(2) = λe λt y + λe λt ut + e λt u
′
x(2) = e λt (λy + u) + e λt λut
′
x(2) = e λt Ay + e λt Aut = A(ye λt + e λt ut)
′
x(2) = Ae λt (y + ut) = Ax(2) t

Prı́klad 4
x1′ = 4x1 + x2
x2′ = −x1 + 2x2


Pre sústavu HLODR

x1′ = 4x1 + x2
x2′ = −x1 + 2x2
!
4 1
−1 2
4−λ 1
|A − λI| = = (4 − λ) (2 − λ) − 1 · 1 = λ2 − 6λ + 9 = 0
1 2−λ
(λ − 3)2 = 0.
diskriminantu. Rovnica má násobný koreň: λ1 = λ2 = 3.


! ! !
4−3 1 u1 0
· = .
−1 2 − 3 u2 0
alebo
u1 + u2 = 0
−u1 − u2 = 0
! u2 = t, t!∈ R. Vlastný vektor spojený s λ1 = 3 môžeme zapı́sat’ v
u1 −t
tvare = . Nech t = −1, dostaneme vlastný vektor
u2 t
!
1
u= .
−1

Opät’ vypočı́tame vlastný vektor odpovedajúci vlastnému čı́slu λ2 = 3:

! ! !
1 1 y1 1
· =
−1 −1 y2 −1
alebo
y1 + y2 = 1
.
y1 = 1 − y2
Sústava má hodnost’ rovnú 1. Dostaneme y1 = 1 − y2 . Jednu súradnicu zvolı́me
! y2 = t, t ∈!R. Vlastný vektor spojený s λ2 = 3 môžeme zapı́sat’ v
y1 1−t
tvare = . Nech t = −1. Potom vlastný vektor je
y2 t
!
2
y= .
−1


! ! " ! ! #
x1 (t) 1 3t 2 1
x(t) = = c1 e + c2 + t e 3t
x2 (t) −1 −1 −1
x1 (t) = c1 e 3t + c2 (2 + t)e 3t
x2 (t) = −c1 e 3t + c2 (−1 − t)e 3t

konštanty c1 , c2
1. Ak c2 = 0 tak
x1 (t) = c1 e 3t
x2 (t) = −c1 e 3t
limt→∞ x1 (t) = limt→∞ −c1 e 3t = −∞
l


HSLODR 1.rádu Komplexné vlastné čı́sla
Komplexné vlastné čı́sla
Budeme uvažovat’ komplexne združené vlastné čı́sla λ1,2 = a ± ib

Rýdzoimaginárne vlastné čı́sla: a = 0
e (a+ib)t = e at+ibt = e at · e ibt = e at (cos(bt) + i sin(bt))
i 2 = −1

Prı́klad 5
x1′ = x2
x2′ = −4x1


Pre sústavu HLODR

x1′ = x2
x2′ = −4x1
!
−λ 1
určı́me vlastné čı́sla matice A = určenú koeficientami
−4 −λ
−λ 1
|A − λI| = = λ2 + 4 = 0
−4 −λ
Riešenie je λ1,2 = ±2i.

Prı́klad 5: Výpočet vlastného vektora pre λ1 = 2i
Vypočı́tame vlastné vektory odpovedajúce vlastnému čı́slu λ1 = 2i:

! ! !
−2i 1 u1 0
· = .
−4 −2i u2 0
alebo
−2iu1 + u2 = 0
−4u1 − 2iu2 = 0
Sústava má hodnost’ rovnú 1. Dostaneme u1 = 2i1 u2 = − 2i u2 . Jednu súradnicu
i
zvolı́me l’ubovol’ne, napr. u2 = 2i, u1 = −
!2 2i = 1. Vlastný
! vektor spojený s
u1 1
λ1 = 2i môžeme zapı́sat’ v tvare = .
u2 2i

Prevod komplexného čı́sla do reálneho tvaru
! ! !
1 2it 1 cos 2t + i sin 2t
e = (cos 2t + i sin 2t) = =
2i 2i 2i cos 2t − 2 sin 2t
! !
cos 2t sin 2t
+i
−2 sin 2t 2 cos 2t

Reálna a imaginárna zložka rieši systém

x1 (t) = cos 2t
Reálna čast’:
x2 (t) = −2 sin 2t
x1′ (t) = −2 sin 2t = x2
x2 ′(t) = −4 cos 2t = −4x1
x1 (t) = sin 2t
Imaginárna čast’:
x2 (t) = 2 cos 2t
x1′ (t) = 2 cos 2t = x2
x2 ′(t) = −4 sin 2t = −4x1

Všeobecné riešenie
Lineárna kombinácia riešenı́ je riešenı́m

! !
cos 2t sin 2t
X (t) = c1 Re + c2 Im = c1 + c2
−2 sin 2t 2 cos 2t
x1 (t) = c1 cos 2t + c2 sin 2t
x2 (t) = −2c1 sin 2t + 2c2 cos 2t

Konkrétne riešenie
Určı́me konkrétne riešenie pre počiatočnú podmienku x1 (0) = 3, x2 (0) = 1.

Dosadı́me dané hodnoty do všeobecného riešenia
3 = c1
1 = 2c2
1
Konštanty pre konkrétne riešenie sú c1 = 3, c2 = 2

Určı́me trajektóriu
Trajektória:
x1 = c1 cos 2t + c2 sin 2t
x2
= −c1 sin 2t + c2 cos 2t
2
x12 = c12 cos2 2t + 2c1 c2 cos 2t sin 2t + c22 sin2 2t

x22
= c12 sin2 2t − 2c1 c2 cos 2t sin 2t + c22 cos2 2t
4
x22
x12 + = c12 (cos2 2t + sin2 2t) + c22 (cos2 2t + sin2 2t)
4
x22
x12 + = c12 + c22
4
x12 x22
+ =1
c12 + c22 4(c1 + c22 )
2


Trajektória je elipsa
so stredom v bode [0, 0]
x2 x2
vyjadrená rovnicou c 2 +c
1
2 + 4(c 2 +c 2 ) = 1
2
1 2 1 2
p p
s polosami a = c1 + c2 a b = 2 c12 + c22
2 2
ked’ a = 0
ked’ a < 0
ked’ a > 0

Mária Bohdalová
Katedra kvantitatı́vnych metód

Bratislava
Riešenie nehomogénnych lineárnych sústav obyčajných diferenciálnych rovnı́c

1. rádu
Riešenie nehomogénnych dynamických systémov
Nehomogénne systémy
Úlohou bude riešit’ nehomogénne systémy lineárnych diferenciálnych rovnı́c prvého

rádu, t.j.
x′ = Ax + b, b ̸= 0
Všeobecné riešenie x(t) nehomogénnych systémov diferenciálnych rovnı́c je dané
ako súčet všeobecného riešenia xH (t) homogénneho systému a konkrétneho
riešenia xP nehomogénneho systému:
!
x1 (t)
x(t) = = xH (t) + xP ,
x2 (t)
kde partikulárne riešenie xP rieši systém lineárnych obyčajných diferenciálnych

rovnı́c
AxP = −b
Riešenie nehomogénnych lineárnych sústav obyčajnýc

Prı́klad 1
Riešte nasledujúci systém

x1′ = 2x1 − 4x2 + 2
x2′ = x1 − 3x2 + 3
1. Vyriešime homogénny systém.
3. Určı́me partikulárne riešenie nehomogénneho systému.
5. Určı́me konkrétne riešenie pre dané počiatočné podmienky.

Riešenie homogénneho systému
Vyriešime homogénny systém:
x1′ = 2x1 − 4x2

x2′ = x1 − 3x2
!
2 −4
Vypočı́tame vlastné čı́sla matice A = určenú koeficientami matice
1 −3
homogénneho systému. Zı́skame
2−λ −4
|A − λI| = = (2 − λ) (−3 − λ) − (−4) · 1 = λ2 + λ − 2 = 0.
1 −3 − λ
Vyriešime kvadratickú rovnicu. Diskriminant D = 12 − 4 · (−2) √ · 1 = 1 + 8 =9 je

−1± 9
rôzny od nuly a preto existujú 2 rôzne vlastné čı́sla: λ1,2 = 2·1 . Vlastné čı́sla
sú λ1 = 1 a λ2 = −2.

Vypočı́tame vlastné vektory zodpovedajúce obom vlastným čı́slam. Pre λ1 = 1,

zı́skame systém
! ! !
2−1 −4 v1 0
· = .
1 −3 − 1 v2 0
alebo
v1 − 4v2 = 0
.
v1 − 4v2 = 0
Dostaneme v1 = 4v2 . Jednu premennú zvolı́me ako parameter, napr. v2 = t, t ∈ R.
Každý vlastný vektor s vlastným čı́slom λ1 = 1 môžeme zapı́sat’
! spojený ! !
v1 4t 4
nasledovne = . Nech t = 1. Preto vlastný vektor je v = .
v2 t 1

Teraz určı́me 2. vlastný vektor pre λ1 = −2:

! ! !
2 − (−2) −4 v1 0
· = .
1 −3 − (−2) v2 0
alebo
4v1 − 4v2 = 0
.
v1 − v2 = 0
Teraz v1 = v2 . Opät’ jedna premenná bude parameter, napr. v2 = t, t ∈ R. Vlastný
vektor ! ! vlastnému čı́slu λ1 = −2 zapı́
zodpovedajúci ! šeme v tvare
v1 t 1
= . Nech t = 1. Preto v = .
v2 t 1

Všeobecné riešenie homogénneho systému xH (t)
Všeobecné riešenie homogénneho systému zapı́šeme v tvare xH (t):

! ! !
H x1H (t) 1 −2t 4
x (t) = = C1 e + C2 et .
x2H (t) 1 1
x1 (t) = C1 e −2t + 4C2 e t

x2 (t) = C1 e −2t + C2 e t

Partikulárne riešenie nehomogénneho systému xP

Teraz určı́me partikulárne riešenie xP nehomogénneho systému. Vyriešime sústavu
lineárnych rovnı́c AxP = −b:
! ! !
2 −4 x1P −2
· =
1 −3 x2P −3
Použijeme Gaussovu eliminačnú metódu

! !
1 −3 −3 1 −3 −3
∼
2 −4 −2 0 2 4
Zı́skame sústavu lineárnych rovnı́c
x1 − 3x2 = −3
2x2 =4
!
3
ktorú rieši vektor xP =
2
Všeobecné riešenie nehomogénneho dynamického systému
Na záver nájdeme všeobecné riešenie x nehomogénneho systému lineárnych

obyčajných diferenciálnych rovnı́c ako súčet xH a xP :
! ! ! !
x1 (t) 1 −2t 4 t 3
x= = C1 e + C2 e + .
x2 (t) 1 1 2
x1 (t) = C1 e −2t + 4C2 e t + 3

x2 (t) = C1 e −2t + C2 e t + 2

Fázový priestor

Konkrétne riešenie pre dané počiatočné podmienky
Položı́me x1 (0) = 1, x2 (0) = 3
1 = C1 e −2t + 4C2 e t + 3
3 = C1 e −2t + C2 e t + 2
C + 4C2 = −2
Upravı́me tento systém lineárnych rovnı́c a dostaneme 1 alebo v
! ! C1 + C2 = 1
1 4 −2 1 4 −2
maticovom tvare ∼ . Z toho vyplýva, že
1 1 1 0 −3 3
C2 = −1, C1 = 2.
Partikulárne riešenie nehomogénneho systému má tvar
x1 (t) = 2e −2t − 4e t + 3
x2 (t) = 2e −2t − e t + 2

Prı́klad 2
Riešte nasledujúci systém lineárnych obyčajných diferenciálnych rovnı́c 1. rádu:
x1′ = −x1 + x2 + 3
x2′ = −x1 − x2 − 7
pre počiatočnú podmienku x1 (0) = 4, x2 (0) = 2

1. Vyriešime homogénny systém.
3. Určı́me partikulárne riešenie nehomogénneho systému.
5. Určı́me konkrétne riešenie pre dané počiatočné podmienky.

Pre homogénny systému

x1′ = −x1 + x2
x2′ = −x1 − x2
!
−1 1
vypočı́tame vlastné čı́sla matice A = určenej koeficientami daného
−1 −1
−1 − λ 1 2
|A − λI| = = (1 + λ) − (−1) · 1 = λ2 + 2λ + 2 = 0.
−1 −1 − λ
Vyriešime kvadratickú rovnicu. Diskriminant D = 22 − 4 · 1 · 2 = 4 − 8 = −4 = 4i 2 .

Diskriminant √
je záporný a preto vlastné čı́sla sú komplexné (použijeme i 2 = −1).
4i 2
λ1,2 = −2± 2·1 . Komplexne združené vlastné čı́sla sú λ1 = −1 ± i.

Vypočı́tame vlastný vektor pre λ1 = −1 + i:

! ! !
−1 − (−1 + i) 1 v1 0
· = .
−1 −1 − (−1 + i) v2 0
alebo
−iv1 + v2 = 0
.
−v1 − iv2 = 0
Dostaneme v1 = −iv2 , jedna premennú bude parameter, napr. v2 = i. Vlastný
vektor !
spojený s vlastným
! čı́slom λ1 = −1 + i môžeme zapı́sat’ v tvare
v1 1
= .
v2 i

Všeobecné riešenie homogénneho systému ODR xH (t)
! ! !
1 1 −t+it 1
e (−1+i)t
= e = e −t e it .
i i i
resp. ! ! !
1 it 1 cos t + i sin t
e = (cos t + i sin t) = =
i i i cos t − sin t
! !
cos t sin t
= +i
− sin t cos t

Všeobecné riešenie homogénneho systému ODR xH (t)
Všeobecné riešenie xH (t) homogénneho systému má tvar

! !
cos t −t sin t
H
x = C1 e + C2 e −t
− sin t cos t
x1H (t) = C1 e −t cos t + C2 e −t sin t

x2H (t) = −C1 e −t sin t + C2 e −t cos t

Partikulárne riešenie nehomogénneho systému ODR xP
Teraz určı́me partikulárne riešenie xP nehomogénneho systému. Vyriešime systém

lineárnych rovnı́c AxP = −b:
! ! !
−1 1 x1P −3
· =
−1 −1 x2P 7
Naprı́klad použijeme Jordanovu eliminačnú metódu

! ! !
−1 1 −3 −1 1 −3 1 0 −2
∼ ∼
−1 −1 7 0 −2 10 0 1 −5
!
−2
Dostaneme xP =
−5

Všeobecné riešenie nehomogénneho systému ODR
Teraz zapı́šeme všeobecné riešenie x nehomogénneho systému lineárnych ODR ako

súčet homogénneho xH a partikulárneho riešenia xP :
! ! ! !
x1 (t) cos t −t sin t −t −2
x= = C1 e + C2 e + .
x2 (t) − sin t cos t −5
x1 (t) = C1 e −t cos t + C2 e −t sin t − 2

x2 (t) = −C1 e −t sin t + C2 e −t cos t − 5

Fázový priestor

Riešenie nehomogénneho systému ODR pre dané

počiatočné podmienky
Použijeme počiatočnú podmienku x1 (0) = 1, x2 (0) = 3 a dostaneme
4 = C1 − 2
2 = C2 − 5
Upravı́me tento systém lineárnych rovnı́c pre neznáme C1 a C2 a zistı́me, že

C1 = 6 and C2 = 7.
Partikulárne riešenie nehomogénneho lineárneho systému ODR pre dané
počiatočné podmienky má tvar
x1 (t) = 6e −t cos t + 7e −t sin t − 2

x2 (t) = −6e −t sin t + 7e −t cos t − 5

Finančné deriváty
Mária Bohdalová

Univerzita Komenského v Bratislave
Fakulta managementu
Bratislava, Slovenská republika
maria.bohdalova@fm.uniba.sk
https://flurry.dg.fmph.uniba.sk/bohdalova
Obsah
1 Finančné deriváty
Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Finančné deriváty Finančná matematika 2 / 30

Podstata finančných derivátov
Definı́cia
Finančné deriváty sú finančné nástroje, ktorých hodnota závisı́ od hodnoty iných
finančných nástrojov. Deriváty predstavujú určité podmienené nároky (contingent
claims), pričom držitel’ kontraktu môže v danom čase za vopred dohodnutých
podmienok kúpit’ alebo predat’ určité podkladové aktı́vum. Finančné deriváty môžu
mat’ podobu cenných papierov (derivative securities).

Podstata finančných derivátov

Deriváty sú termı́nované obchody, ktoré na rozdiel od promptných obchodov
(spotových kontraktov) môžeme charakterizovat’ tak, že derivátový kontrakt je
uzavretý v inom čase ako je zrealizovaný (napr. obchod sa realizuje o týždeň,
mesiac, rok a pod.).
V čase uzatvorenia termı́novaného kontraktu medzi 2 účastnı́kmi (predávajúci a
kupujúci) musı́ byt’ uzavretá dohoda o
1. ustanovenı́ povinnosti či práva predat’ (krátka pozı́cia Short Position) alebo
kúpit’ (dlhá pozı́cia Long Position)
2. k stanovenému termı́nu budúcnosti (dátum splatnosti termı́novaného obchodu,
Maturity Date)
3. dané množstvo
4. daných finančných nástrojov (bázické nástroje, podkladové aktı́va, Underlying
Assets)
5. za dohodnutú cenu (termı́novaná cena, cena dodávky, Maturity (Delivery)
Price)
6. a prı́padne d’alšie podmienky (napr. miesto a forma dodania komodity, ak je
podkladový nástroj a pod.)
Trh s derivátmi
• Trhy s derivátmi vznikli ako reakcia na neistotu vzhl’adom na budúci vývoj cien
finančných nástrojov, pretože v dôsledku nestability finančných trhov rastie
volatilita úrokových sadzieb, menových kurzov, kurzov cenných papierov,
komodı́t a pod.
• Najstaršie deriváty boli uzatvárané s komoditami na plodinových alebo
surovinových burzách.
• Podkladové nástroje derivátov sú obyčajne komodity, úrokové miery, akcie,
výmenné kurzy a pod.
• Obchoduje sa s nimi na derivátových trhoch
• termı́nované burzy
• OTC (Over-The-Counter) trhoch - tu sa obchoduje s trhovým rizikom, ktoré je
oddelené od podkladových aktı́v.

Využitie derivátov
1. zaistenie (Hedging): umožňuje redukovat’, resp. eliminovat’ trhové riziko

obchodov s podkladovými nástrojmi tak, že sa zafixuje ich cena k budúcemu
dohodnutému termı́nu. Zaistenie budúcej ceny podkladového nástroja je
zrealizované tak, že prı́padná strata (zisk) na promptom trhu s podkladovými
nástrojmi je vyrovnaná ziskom (stratou) na termı́novanom trhu s derivátmi,
pretože zaist’ujúci subjekt zaujme na týchto dvoch trhoch protichodné pozı́cie.
2. Špekulácia (Trading): umožňuje dohodnút’ termı́novaný obchod s ciel’om
zarobit’ na vývoji ceny, ktorý špekulatı́vne predpokladá. Špekulácia sa využı́va
na to, že dohodnutá cena bude nižšia (vyššia) v porovnanı́ so skutočnou cenou
podkladového nástroja na promptnom trhu. Hlavný ciel’ je dosiahnutie zisku (v
hotovosti) a nie fyzické dodanie podkladového aktı́va. Istým spôsobom sa snažı́
špekulant prı́pustným spôsobom vyviaznut’ z daného obchodu. Špekulant
vstupuje do hry prostrednı́ctvom relatı́vne malých čiastok a hrá o čiastky ovel’a
vyššie, ide o tzv. pákový efekt.
3. Vo všeobecnosti sú deriváty nástroje s nulovým súčtom ziskov a strát. Prı́padné
zisky špekulanta sú stratami jeho protistrany.

Klasifikácia derivátov
Podl’a typu podkladového nástroja

• komoditné deriváty: kontrakt na budúci nákup alebo predaj fyzických komodı́t -
pšenica, kakao, ropa, atd’
• úrokové deriváty: kontrakt na budúci nákup alebo predaj úrokových nástrojov -
depositum, úver, krátko alebo dlhodobý dlhopis
• menové deriváty: kontrakt na budúci nákup alebo predaj určitej meny
• akciové deriváty: kontrakt na budúci nákup alebo predaj akciı́
• deriváty na akciový index: kontrakt na budúci vývoj akciového indexu
Komoditné deriváty (s výnimkou na derivátov na drahé kovy) sú nefinančné deriváty.
Ostatné sú finančné deriváty.

Podl’a vzájomného postavenia oboch účastnı́kov termı́novaného obchodu

• Pevné, nepodmienené deriváty predstavujú termı́nované obchody, v rámci
ktorých sú obaja účastnı́ci obchodu povinnı́ k dátumu splatnosti zrealizovat’
obchod bez ohl’adu na to, aká je k tomuto dátumu skutočná cena
podkladového nástroja.
• Vstup do termı́novaného kontraktu (otvorenie pozı́cie) je bezplatný.
• Účastnı́k, ktorý má k danému dátumu kúpit’ bázický nástroj zaujı́ma dlhú
pozı́ciu (Long Position)
• Účastnı́k, ktorý má k danému dátumu predat’ bázický nástroj zaujı́ma krátku
pozı́ciu (Short Position)

Podl’a vzájomného postavenia oboch účastnı́kov termı́novaného obchodu

• Opčné, podmienené deriváty predstavujú termı́nované obchody, v rámci
ktorých jeden účastnı́k obchodu zı́ska právo, nie povinnost’ k dátumu splatnosti
obchod zrealizovat’. Tento účastnı́k berie do úvahy skutočnú cenu
podkladového nástroja v čase splatnosti. Druhý účastnı́k je pası́vnym, jeho
konanie závisı́ od rozhodnutia aktı́vneho účastnı́ka.
• Účastnı́k v aktı́vnom postavenı́ musı́ pri vstupe do pozı́cie platit’ za svoju výhodu
účastnı́kovi v pası́vnom postavenı́ opčnú prémiu
• Vstup do termı́novaného kontraktu (otvorenie pozı́cie) je bezplatný.
• Účastnı́k, ktorý zaplatil opčnú prémiu (kúpil si opciu) zaujı́ma dlhú pozı́ciu
(Long Position)
• Účastnı́k, ktorý zı́skal opčnú prémiu, tj. predal opciu zaujı́ma krátku pozı́ciu
(Short Position)
• Opcia môže byt’ kúpna na nákup podkladového aktı́va
• Opcia môže byt’ predajná na predaj podkladového aktı́va

Klasifikácia pevných derivátov
• forwardy: individuálne dohodnuté termı́nované obchody na budúci

nákup/predaj akéhokol’vek podkladového nástroja (najčastejšie výmenné kurzy,
úrokové miery, komodity) realizované na mimoburzových trhoch - na OTC
alebo napr. medzi bankou a klientom.
• Obchody nie sú kontrolované, strany sa musia poznat’.
• Doba plnenia kontraktu je l’ubovol’ný deň v roku.
• Objem obchodu je neobmedzený.

Klasifikácia pevných derivátov
• futurity sú štandardizované forwardy tak, že je možné s nimi obchodovat’ na

termı́novaných burzách (protistrany sa nepoznajú) podl’a typu podkladového
nástroja.
• Za futuritu ručı́ burza
• po uzatvorenı́ kontraktu obe strany zložia určitú sumu, ak jedna alebo obe
strany nesplnia záväzky, z účtu si burza hradı́ škodu
• obmedzenia - doba splatnosti 4 dni v roku, vždy 3. streda v mesiaci marec, jún,
september, december
• objem je pevne viazaný
• najčastejšie sa uzatvára na komodity
• swapy predstavujú dohodu o budúcej výmene úrokových platieb vzt’ahujúcich
sa ku kapitálovým čiastkam denominovaných v rôznych menách, vykonávajú sa
na mimoburzových trhoch. Realizujú sa na OTC trhoch, mimo burzy.

Typy opciı́
Typy opčných derivátov

1. podl’a miesta obchodovania
• štandardizované obchodované na burze
• neštardardizované obchodované mimo burzy, napr. na OTC trhoch
2. podl’a typu práva
• kúpna opcia (Call Options) účastnı́k zı́ska právo kúpit’ podkladové aktı́vum
• predajná opcia (Put Options) účastnı́k zı́ska právo predat’ podkladové aktı́vum
3. podl’a času plnenia
• európska - aktı́vny účastnı́k môže svoje právo uplatnit’ len v posledný deň
životnosti opcie, teda v čase expirácie
• americká - aktı́vny účastnı́k môže svoje právo uplatnit’ v l’ubovol’nom čase
životnosti opcie až do času expirácie τ

Európska opcia na akciu
• S promptná, aktuálna cena akcie na burze

• E realizačná cena je cena, na ktorej sa účastnı́ci dohodnú
• τ čas expirácie
• V hodnota opcie pre uzatváranı́ kontraktu, opčná prémia
Európska call/put opcia na akciu je kontrakt, pri ktorom účastnı́k zı́ska právo, ale
nie povinnost’ kúpit’/predat’ v dohodnutom čase expirácie za vopred dohodnutú
realizačnú cenu, určitý počet a druh akciı́.

Hodnota opcie na akciu závisı́ od hodnoty podkladovej akcie v čase t. Nech X je

realizačná cena a St je promptná cena akcie (bázického nástroja).
• v peniazoch (in-the-money), ak je realizačná cena pre držitel’a opcie výhodnejšia
než je cena bázického nástroja tj. X < St pre call a X > St pre put opciu,
• na peniazoch (at-the-money), ak sa realizačná cena pre držitel’a opcie rovná
cene bázického nástroja tj. ked’ X = St ,
• mimo peňazı́ (out-of-the-money), ak je realizačná cena pre držitel’a opcie
menej výhodná než je cena bázického nástroja tj. X > St pre call a X < St pre
put opciu,.

Na základe svojho rozhodnutia držitel’ opcie môže

• uplatnit’ opciu, tj. skutočne kúpit’(predat’) bázický nástroj. Uplatnenie opcie je
výhodné len vtedy (aj s prihliadnutı́m na výšku opčnej prémie a prı́padných
d’alšı́ch poplatkov) ak je opcia v peniazoch.
• predat’ opciu a takto podobne ako pri futuritách vyrovnat’ svoju otvorenú dlhú
pozı́ciu (táto situácia sa stáva na burze najčastejšie)
• nechat’ prepadnút’ opciu (pokial’ nie je opcia do dátumu splatnosti uplatnená,
prepadá bez akéhokol’vek plnenia)
Vypisovatel’ opcie
• musı́ predat’ (resp. kúpit’) bázický nástroj za realizačnú cenu
• môže kúpit’ predanú opciu a takto vyrovnat’ svoju otvorenú krátku pozı́ciu

• Opcia je in-the-money, ked’ vedie ku kladnému peňažnému toku držitel’a, ak by

sa opcia uplatnila okamžite.
• Opcia je out-of-the-money, ked’ by vlastnı́ctvo opcie viedlo k negatı́vnemu
peňažnému toku, ak by sa uplatnila opcia okamžite.
• Opcia je at-the-money, ked’ by viedla na nulový peňažný tok, ak by sa uplatnila
okamžite.
Je zrejmé, že iba opcie v peniazoch sa uplatňujú v praxi. Viac informáciı́ o
možnostiach nájdete v Hull (2007).

Dlhá pozı́cia
Nech C je výška opčnej prémie pre call opciu a P je výška opčnej prémie pre put
opciu.
• Zisk pre S > X + C
• obmedzená strata pre X < S < X + C
• maximálna strata pre S ≤ X
strata je obmedzená opčnou prémiou. Rovnako v prı́pade zisku pre krátku pozı́ciu.
Zisk z dlhej pozı́cie call je teoreticky neobmedzený a pre dlhú pozı́ciu put je
obmedzený hodnotou X − P. Rovnako to platı́ pre stratu v prı́pade krátkej pozı́cie.

Call opcie
Uvažujme investora, ktorý si kúpi európsku call opciu s realizačnou cenou 100 USD
na nákup 100 akciı́ určitej akcie. Predpokladajme, že aktuálna cena akcie je 98
USD, dátum vypršania platnosti opcie je o 4 mesiace a cena opcie na nákup jednej
akcie je 5 USD. Počiatočná investı́cia je 500 dolárov. Ked’že opcia je európska,
investor ju môže uplatnit’ len v deň expirácie.
• Ak je cena akciı́ k tomuto dátumu nižšia ako 100 USD, investor sa jednoznačne
rozhodne neuplatnit’. (Nemá zmysel kupovat’ za 100 USD akciu, ktorá má
trhovú hodnotu nižšiu ako 100 USD.) Za týchto okolnostı́ investor stratı́ celú
počiatočnú investı́ciu 500 USD.
• Ak je cena akcie v deň vypršania platnosti vyššia ako 100 USD, opcia sa
uplatnı́. Predpokladajme naprı́klad, že cena akciı́ je 115 USD. Uplatnenı́m
opcie je investor schopný kúpit’ 100 akciı́ za 100 USD za akciu.
• Ak sa akcie predajú okamžite, investor zı́ska zisk 15 USD za akciu alebo 1500
USD, pričom sa ignorujú transakčné náklady. Ked’ sa zohl’adnia počiatočné
náklady opcie, čistý zisk pre investora je 1000 USD.

Call opcie, Pay-off diagram Call opcie
V
20
10
S
20 40 60 80 100 120
Zisk z nákupu európskej call opcie na jednu akciu akcie. Cena opcie je 5 USD,
realizačná cena je 100USD. Obrázok ukazuje, ako sa menı́ čistý zisk alebo strata
investora z opcie na kúpu jednej akcie s konečnou cenou akcie.

Pay-off diagram Call opcie
• Je dôležité uvedomit’ si, že investor niekedy uplatnı́ opciu a celkovo dosiahne
stratu.
• Predpokladajme, že v tomto prı́klade je cena akcie 102 USD pri vypršanı́ opcie.
Investor by uplatnil opčnú zmluvu so ziskom
100x(102USD − 100USD) = 200USD a realizoval by celkovú stratu 300 USD,
ked’ sa zohl’adnia počiatočné náklady opcie.
• Je lákavé tvrdit’, že investor by za týchto okolnostı́ nemal uplatnit’ opciu.
• Nerealizovanie by však viedlo k celkovej strate 500 USD, čo je horšie ako strata
300 USD, ked’ investor investuje.
• Vo všeobecnosti platı́, že kúpne opcie by sa mali vždy uplatnit’ k dátumu
vypršania platnosti, ak je cena akciı́ vyššia ako realizačná cena.

Put opcie
Zatial’ čo kupujúci opcie na kúpu dúfa, že cena akciı́ sa zvýši, kupujúci predajnej
opcie dúfa, že sa znı́ži. Zoberme si investora, ktorý kúpi európsku predajnú opciu s
realizačnou cenou 70 USD, aby predal 100 akciı́ určitej akcie.
• Predpokladajme, že aktuálna cena akcie je 65 USD, dátum vypršania platnosti
opcie je o 3 mesiace a cena opcie na predaj jednej akcie je 7 USD. Počiatočná
investı́cia je 700 dolárov.
• Ked’že opcia je európska, bude uplatnená iba v prı́pade, že cena akcie bude v
deň vypršania platnosti nižšia ako 70 USD.
• Predpokladajme, že cena akciı́ je v tento deň 55 USD.
• Investor si môže kúpit’ 100 akciı́ za 55 USD za akciu a podl’a podmienok
predajnej opcie predat’ tie isté akcie za 70 USD, čı́m zı́ska zisk 15 USD za
akciu alebo 1 500 USD. (Opät’ sú transakčné náklady ignorované.)
• Ked’ sa vezmú do úvahy počiatočné náklady opcie 700 USD, čistý zisk
investora je 800 USD.
• Neexistuje žiadna záruka, že investor zı́ska zisk.
• Ak je konečná cena akcie vyššia ako 70 USD, predajná opcia vypršı́ bezcennou
a investor stratı́ 700 USD.
Pay off diagram Put-opcie
V
30
20
10
S
20 40 60 80 100 120
−10
Zisk z nákupu európskej predajnej opcie na jednu akciu akcie. Cena opcie = 7 USD;
realizačná cena = 70 USD.
Obrázok ukazuje spôsob, akým sa zisk alebo strata investora z opcie na predaj
jednej akcie v tomto prı́klade menı́ s konečnou cenou akcie.

Opčné pozı́cie
Každá opčná zmluva má dve strany.

• Na jednej strane je investor, ktorý zaujal dlhú pozı́ciu (t. j. kúpil opciu).
• Na druhej strane je investor, ktorý zaujal krátku pozı́ciu (t. j. predal alebo
vypı́sal opciu).
• Vypisovatel’ opcie dostane hotovost’ vopred, ale neskôr má potenciálne záväzky.
• Zisk alebo strata vypisovatel’a je opakom zisku alebo straty kupujúceho opcie.
Nasledujúce obrázky znázorňujú zmeny zisku alebo straty s konečnou cenou
akciı́ pre vypisovatel’ov možnostı́ uvažovaných na predchádzajúcich obrázkoch.

Zisk z vypı́sania európskej call opcie na jednu akciu akcie. Cena opcie je 5 USD a
realizačná cena je 100 USD.
V
20
10
S
20 40 60 80 100 120

Zisk z vypı́sania európskej predajnej opcie na jednu akciu akcie. Cena opcie je
7USD, realizačná cena je 70 USD.
V
20
S
20 40 60 80 100 120
−20

Existujú štyri typy opčných pozı́ciı́:

1. Dlhá pozı́cia v kúpnej opcii
2. Dlhá pozı́cia v predajnej opcii
3. Krátka pozı́cia v kúpnej opcii
4. Krátka pozı́cia v predajnej opcii.

Často je užitočné charakterizovat’ európsku opciu z hl’adiska jej výplaty kupujúcemu

opcie. Počiatočné náklady opcie potom nie sú zahrnuté do kalkulácie.
Ak je K realizačná cena a ST konečná cena podkladového aktı́va.
• Odmena z dlhej pozı́cie v európskej call opcii je max(ST − K , 0). To odráža
skutočnost’, že opcia sa uplatnı́, ak ST > K , a neuplatnı́ sa, ak ST ≤ K .
• Výplata pre držitel’a krátkej pozı́cie v európskej kúpnej opcii je
−max(ST − K , 0) = min(K − ST , 0)
• Výplata pre držitel’a dlhej pozı́cie v európskej predajnej opcii jemax(K − ST , 0)

a výplata z krátkej pozı́cie v európskej predajnej opcii je
−max(K − ST , 0) = min(ST − K , 0)

Prı́klad 1
Investor chce kúpit’ akcie typu X , pričom očakáva nárast jej hodnoty, pričom
promptná cena je 1500 pj. Na burze sú k dispozı́cii 4 triedy opciı́. Uvádzané sú
realizačná cena/prémia
1495/20
1500/18
1505/15
1510/12
Rozhodne sa pre 3. možnost’ a kúpi 5 3-mesačných kontraktov ( 1 kontrakt = 100
akciı́). Vyhodnot’te daný obchod.


Prı́klad 2
Investor chce predat’ akcie typu X , pričom očakáva pokles jej hodnoty, pričom
promptná cena je 26000 pj. Na burze je k dispozı́cii jedna trieda opciı́. Uvádzané sú
realizačná cena/prémia
2800/200
Rozhodne sa kúpit’ 5 3-mesačných kontraktov ( 1 kontrakt = 100 akciı́).
Vyhodnot’te daný obchod.

Vývoj ceny akcie
Mária Bohdalová
Katedra ekonómie a financiı́

Bratislava
Obsah
1 Diskrétny (Binomický) model
2 Spojitý model vývoja ceny akcie
3 Itôov proces
4 Stochastický diferenciál
Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Vývoj ceny akcie Finančná matematika 2 / 18

Diskrétny (Binomický) model
Binomický model
Predpokladáme, že za krátky časový okamih dt môže cena podkladového nástroja
narást’ o malú hodnotu u, u > 1 alebo poklesnút’ o malú hodnotu d, d < 1 pričom
pravdepodobnost’ rastu ceny je p a poklesu 1 − p
√
u = eσ dt
1
d= u
e µdt −d
p= u−d

Binomický model
Vývoj ceny v každom časovom okamihu je náhodná premenná X , z n časových
úsekov cena S rastie
! práve k-krát, čiže sa riadi Binomickým rozdelenı́m
n
P(X = k) = p k (1 − p)n−k
k

Prı́klad
Prı́klad
Nech aktuálna cena podkladového aktı́va je 100 p.j. Očakávaný výnos akcie je
12%, teda µ = 0.12 a volatilita je 30%, t.j. σ = 0.3. Uvažujme časový úsek 0.04
roka, tj. dt = 0.04 roka, čo sú približne 2 týždne z roka.
Vypočı́tajte hodnotu akcie po 4 časových úsekoch (n = 4) a stanovte
zodpovedajúce pravdepodobnosti.

Riešenie
S = 100 Cena podkladového nástroja v čase uzatvorenia kontraktu
µ = 0.12 Očakávaný výnos akcie
σ = 0.3 Volatilita akcie
dt = 0.04 roka. Časový úsek pre určenie ceny akcie
n = 4 počet
√
krokov √
pre výpočet ceny akcie
u = e σ dt = e 0.3 0.04 = 1.0618
1
d = u1 = 1.0618 = 0.9418
µdt
e −d e 0.12·0.04 −0.9418
p = u−d = 1.0618−0.9418 = 0.525
(1 − p) = 1 − 0.525 = 0.475

k ! P(X = k) hodnota akcie

4
4 Su 4 p 4 (1 − p)0 = 0.076 Su 4 = 127.125
4
!
4
3 Su 3 d p 3 (1 − p)1 = 0.275 Su 3 d = 112.750
3
!
4
2 Su 2 d 2 p 2 (1 − p)2 = 0.373 Su 2 d 2 = 100.000
2!
4
1 Sud 3 p 1 (1 − p)3 = 0.225 Su 1 d 3 = 088.692
1!
4
0 Sd 4 p 0 (1 − p)4 = 0.051 Sd 4 = 078.660
0

Spojitý model vývoja ceny akcie
Stochastický proces
Definı́cia
Stochastický proces X (t), t ∈ T je v čase usporiadaná postupnost’ náhodných
premenných, z ktorých každá má svoje rozdelenie pravdepodobnosti.
T je indexová množina.
Ak je T diskrétna množina, hovorı́me o stochastickom procese s diskrétnym
časom.
Ak T je interval na reálnej osi ide o stochastický proces, označı́me ho
S(t), t ≥ 0.

Markovovský proces
Stochastický proces je Markovovský

ked’ pre výpočet budúcej hodnoty ceny akcie je relevantná len jej súčasná
hodnota
dopyt okamžite reaguje na každú novú informáciu o akcii
cenu S(t) modelujeme len v priebehu malého časového okamihu dt → 0

Štandardný Wienerov proces
Proces je štandardný Wienerov proces W (t), t ≥ 0 ked’ platı́

1. W (0) = 0
√
2. dW = ϵ · dt, ϵ ∼ N(0, 1)
3. prı́rastky dW pre 2 rôzne po sebe idúce malé časové intervaly sú nezávislé.

Predpoklady pre jednoduchý model
Predpokladáme, že µ a σ sú konštantné hodnoty; čas sa menı́ o malý prı́rastok dt,
tj. t → t + dt a aktuálna cena S sa menı́ o malý prı́rastok dS
Výnos akcie:
dS
= deterministická čast’ + stochastická čast’ ,
S
resp.
dS
= µdt + σdW (1)
S
je stochastická diferenciálna rovnica. Po vynásobenı́ cenou S ju zapı́šeme v tvare
dS = µSdt + σSdW (2)
Stochastický proces S(t), t ≥ 0, ktorý spĺňa vzt’ah (2) sa nazýva difúzny proces.

Špeciálne prı́pady difúznych procesov
Uvažujme prı́pad, ked’ σ = 0 (v praxi je tento prı́pad nemožný). Difúzny

proces (2) by mal tvar
dS = µSdt,
pričom S(t0 ) = S0 .
Uvažujme, čo sa stane za malý prı́rastok času:
Z S(t) Z S(t)
dx 1 1 1 S(t) 1 S(t)
t − t0 = = dx = [ln x]S0 = ln
S0 µx µ S0 x µ µ S0
S(t) = S0 · e µ(t−t0 ) (3)

Vzt’ah (3) popisuje deterministickú zložku procesu, okolo ktorej kolı́še
stochastický proces. Čı́m je hodnota µ väčšia, tým má nárast ceny strmšı́
priebeh.

Špeciálne prı́pady difúznych procesov
V prı́pade, že σ ̸= 0 dochádza k stochastickému vývoju okolo deterministickej

zložky.
Čı́m je hodnota σ menšia, tým sa graf stochastického procesu približuje k
deterministickej zložke.
Štátne dlhopisy majú menšiu volatilitu.
Volatilita akciı́ malých a stredných podnikov sa môže blı́žit’ aj k 40%

Itôov proces
Itôov proces
Nech očakávaná cena a volatilita sú spojité funkcie, ktoré závisia od ceny a času
označené nasledovne
µ(S, t); σ(S, t)
µ(S, t) bude vyjadrovat’ zdvih (drift) a σ(S, t) vyjadruje koeficient neurčitosti
Definı́cia
Stochastický proces S(t), t ≥ 0 nazveme Itôov proces ak proces spĺňa rovnicu
d(S) = µ(S, t) · dt + σ(S, t) · dW (4)
Difúzny proces dS = µSdt + σSdW daný vzt’ahom (2) je špeciálny prı́pad Itôovho
procesu, pre µ(S, t) = µ · S a σ(S, t) = σ · S

Stochastický diferenciál
1. stochastický diferenciál a Itôov proces
Prı́klad
Nech f (S, t) je hladká funkcia a S(t) je Itôov proces. Vypočı́tajte prı́rastok
funkcie df .
Riešenie: df = f (S, t) − f (S0 , t0 ) . Spravme Taylorov rozvoj 2.rádu
1 ∂2f ∂2f ∂2f

∂f ∂f 2 2
df = dS + dt + (dS) + 2 · dSdt + 2 (dt)
∂S ∂t 2! ∂S 2 ∂S∂t ∂t
∂2f 2
pre dt → 0 môžeme člen ∂t 2 (dt) zanedbat’ a dostaneme
∂2f ∂2f

∂f ∂f 1
df = dS + dt + 2
(dS)2 + 2 · dSdt
∂S ∂t 2! ∂S ∂S∂t

1. stochastický diferenciál a Itôov proces

V predchádzajúcom sme vyjadrili dS vzt’ahom (4), dosadı́me a dostaneme
∂2f ∂2f

∂f ∂f 1
df = dS + dt + 2
(µ(S, t)dt + σ(S, t)dW )2 + 2 (µ(S, t)dt + σ(S, t)dW )dt
∂S ∂t 2 ∂S ∂S∂t
V 2.diferenciáli pre dt → 0 √
zanedbáme členy obsahujúce
√ výraz dt.
Pripomeňme si, že dW = ϵ dt, dtdW = ϵdt dt a (dW )2 = ϵ2 dt. Dosadı́me
∂f ∂f 1 ∂2f
df = dS + dt + σ 2 (S, t) 2 dt
∂S ∂t 2 ∂S
∂2f

∂f ∂f 1
df = dS + + σ 2 (S, t) 2 dt
∂S ∂t 2 ∂S
opät’ dosadı́me za dS vzt’ah (4) a dostaneme
∂2f

∂f ∂f 1
df = (µ(S, t)dt + σ(S, t)dW ) + + σ 2 (S, t) 2 dt
∂S ∂t 2 ∂S
upravı́me a dostaneme 1. stochastický diferenciál v tvare
∂2f

∂f ∂f 1 ∂f
df = µ(S, t) + + σ 2 (S, t) 2 dt + σ(S, t) dW (5)
∂S ∂t 2 ∂S ∂S
Člen pred dt určuje deterministickú zložku a člen pri dW určuje koeficient neurčitosti. Tým sme
odvodili 1. stochastický diferenciál f (S, t) a ukázali, že je Itôov proces (4).
Prı́klad
Prı́klad
S

Vypočı́tajte 1. stochastický diferenciál funkcie f (S, t) = ln t , pričom S je Itôov
proces: dS = µ(S, t)dt + σ(S, t)dW
µ(S, t) = 0.3S
σ(S, t) = 2S
Riešenie: Vypočı́tame jednotlivé 2. parciálne derivácie funkcie f

∂f 1 1 t 1 1
= S · = · =
∂S t
t S t S
∂2f 1
= (S −1 )′dS = − 2
∂S 2 S
′
∂f t S t S 1
= · = − 2 =−
∂t S t dt S t t

Riešenie
Zostavı́me stochastický diferenciál podl’a vzt’ahu (5)
∂2f

∂f ∂f 1 2 ∂f
df = µ(S, t) + + σ (S, t) 2 dt + σ(S, t) dW
∂S ∂t 2 ∂S ∂S

1 1 1 2 1 1
df = 0.3S + − + 4S − 2 dt + 2S dW
S t 2 S S

1 1
df = 0.3 − − 2 dt + 2dW = − 1.7 dt + 2dW
t t

Oceňovanie opciı́
Mária Bohdalová

Bratislava
Obsah
1 Opčná prémia a determinanty jej vývoja
2 Faktory ovplyvňujúce výšku opčnej prémie
3 Typy opciı́
Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Oceňovanie opciı́ 2 / 21

Opčná prémia a determinanty jej vývoja
Opčná prémia V alebo hodnota opcie, je odmena, ktorú musı́ zaplatit’

kupujúci opciu predávajúcemu za právo kedykol’vek odstúpit’ od plnenia
kontraktu.
Pre predávajúceho opciu je opčná prémia odmenou za podstupované finančné
riziko.

Opčná prémia musı́ zohl’adnit’

postavenie oboch obchodných partnerov v kontrakte,
vývoj ponuky a dopytu po podkladovom nástroji.
a je daná súčtom
vnútorná hodnota opcie + časová hodnota opcie
1. Vnútorná hodnota opcie predstavuje vzt’ah medzi realizačnou cenou a

spotovou cenou podkladového nástroja. Priebeh vnútornej hodnoty opcie
závisı́ od toho či ide o kúpnu alebo predajnú opciu.
2. Časová hodnota opcie (časová prémia) je rozdiel medzi opčnou prémiou a
vnútornou hodnotou opcie.

Vnútorná hodnota kúpnej opcie
Vzt’ah medzi E a S Vnútorná hodnota opcie Označenie pozı́cie Rozhodnutie investora

E < S S −E v peniazoch opcia bude realizovaná so ziskom
in the money
E = S 0 na peniazoch je jedno, či sa opcia zrealizuje alebo nie
at the money
E > S 0 mimo peňazı́ opcia nebude realizovaná, investor nakúpi
out of the money podkladový nástroj na spotovom trhu
E je expiračná (realizačná) cena podkladového nástroja a S je jeho spotová

(aktuálna) cena.

Vnútorná hodnota predajnej opcie
Vzt’ah medzi E a S Vnútorná hodnota opcie Prı́nos opcie Rozhodnutie investora

E > S E −S v peniazoch opcia s vel’kou pravdepodobnost’ou realizovaná
in the money
E = S 0 na peniazoch uplatnenie opcie závisı́ od očakávaného vývoja
at the money ceny podkladového nástroja na trhu
E < S 0 mimo peňazı́ ak sa vývoj kurzu podkladového nástroja nezačne
out of the money pohybovat’ v smere výhodnom pre kupujúceho opcia
nebude realizovaná
E je expiračná (realizačná) cena podkladového nástroja a S je jeho spotová

(aktuálna) cena.

Časová hodnota opcie
Je to hodnota, ktorú je ochotný kupujúci zaplatit’ za svoje očakávanie, že v

zostávajúcom čase životnosti opcie sa cena podkladového nástroja vyvinie v
jeho prospech a zrealizuje opčný kontrakt so ziskom.
Časová hodnota opcie postupne klesá s blı́žiacim sa termı́nom expirácie a v
čase splatnosti má nulovú hodnotu.
Rovnaká interpretácia časovej hodnoty opcie platı́ aj pre kúpnu aj pre
predajnú opciu.

Faktory ovplyvňujúce výšku opčnej prémie
V čase splatnosti opčného kontraktu

je hodnota opcie ovplyvnená len vnútornou hodnotou opcie.
časová hodnota opcie je rovná nule.
V čase životnosti opcie sa časová hodnota menı́ na základe
1. spotovej ceny S podkladového nástroja
2. realizačnej ceny E opcie
3. času τ = T − t do expirácie opcie
4. úrokovej miery r
5. volatility σ ceny podkladového nástroja
6. výška a spôsob vyplácania výnosov (dividend) na podkladový nástroj a pod.

Spotová cena podkladového nástroja
Má hlavný vplyv na opcie, ktoré sú vo fáze oceňovania tesne pred podpisom.
Počas životnosti opcie vplýva na vnútornú hodnotu opcie.
Pre kúpnu opciu s rastúcou spotovou cenou podkladového nástroja cena
opcie rastie, zároveň rastie aj časová hodnota opcie.
Pri poklese spotovej ceny podkladového nástroja pre kúpnu opciu dôjde k
poklesu ceny opcie.
Pre predajnú opciu rast spotovej ceny podkladového nástroja spôsobuje
pokles ceny opcie a zároveň klesá aj časová hodnota opcie. Predajná opcia
stráca na hodnote, pretože zo strany kupujúceho nebude realizovaná.
Pri poklese spotovej ceny podkladového nástroja pre predajnú opciu dôjde k
rastu ceny opcie a teda aj k rastu časovej hodnoty opcie.

Ako stanovit’ realizačnú cenu opcie?
Pre kúpnu opciu, čı́m je cena E nižšia, tým bude opčná prémia vyššia a bude
rást’ aj časová hodnota opcie.
Pre predajnú opciu, čı́m je cena E nižšia, tým bude nižšia opčná prémia a
bude klesat’ aj časová hodnota opcie.
Dochádza k pákovému efektu:
Rast ceny podkladového nástroja na spotovom trhu spôsobuje nadmerný rast
(pokles) ceny kúpnej (predajnej) opcie.
Pokles ceny podkladového nástroja na spotovom trhu spôsobuje nadmerný
pokles (rast) ceny kúpnej (predajnej) opcie.
najvýraznejšı́ bude prejav vo vzt’ahu k vnútornej hodnote opcie a preto
časová hodnota opcie bude tým nižšia, čı́m bude opcia viac ,,v peniazoch”, s
rastúcou pravdepodobnost’ou zisku bude rást’ aj jej vnútorná hodnota a teda
bude opcia drahšia a pre možného investora nezaujı́mavá.

Čas do expirácie opcie
Pre kúpnu a predajnú opciu platı́

Čı́m je dlhšı́ čas do expirácie, tým t’ažšie sa dá predpovedat’ akú cenu
dosiahne podkladový nástroj v čase expirácie a preto aj časová hodnota opcie
bude rást’.
Predlžujúci sa čas do expirácie zvyšuje cenu kúpnej opcie (rastie časová
hodnota opcie)
Čı́m je kratšı́ čas do expirácie, tým viac klesá časová hodnota opcie, pretože
klesá pravdepodobnost’ pohybu ceny podkladového nástroja v prospech
kupujúceho.
Skracujúci sa čas do expirácie znižuje cenu kúpnej opcie (klesá časová
hodnota opcie)

Úroková miera
Úrokovú mieru považujeme ako alternatı́vnu investı́ciu k opčnému kontraktu.
Rast úrokových mier spôsobuje zdražovanie kúpnych opciı́ (časová hodnota
opcie rastie).
Rast úrokových mier spôsobuje zlacňovanie predajných opciı́ (časová hodnota
opcie klesá).
Prı́klad
V prı́pade kúpnej opcie zaplatı́ kupujúci realizačnú cenu za podkladový
nástroj v momente expirácie kontraktu,
vol’né prostiedky mu prinesú dodatočný výnos vo forme úrokov,
kúpna opcia bude drahšia pri rastúcej úrokovej miere.
V prı́pade predajnej opcie má kupujúci (bude predávat’ v budúcnosti
podkladový nástroj) viazané prostriedky v podkladovom nástroji až do času
expirácie kontraktu
nemôže využit’ výhody rastúcej úrokovej miery a preto sa mu to kompenzuje v
cene opcie
predajná opcia bude lacnejšia pri rastúcej úrokovej miere.

Volatilita ceny podkladového nástroja
Vysoká volatilita
spôsobuje t’ažšı́ odhad cien platných v expirácii kontraktu,
pre vypisovatel’a opcie predstavuje potenciálne vyššie riziko plnenia opčného
kontraktu,
pre kupujúceho opciu je pozitı́vny signál, pretože aj pri opcii mimo peňazı́ má
lepšie vyhliadky na uplatnenie opčného práva.
Volatilita ceny sa premieta do ceny kúpnej opcie nasledovne
kúpna opcia je s vyššou volatilitou ceny podkladového nástroja drahšia,
pretože rastie jej časová hodnota,
stabilné alebo málo volatilné podkladové nástroje majú lacnejšie kúpne opcie.
V prı́pade predajnej opcie volatilita rovnako pôsobı́ na cenu a časovú hodnotu
opcie ako v prı́pade kúpnej opcie.

Druhy volatilı́t
Pri stanovenı́ volatility ceny podkladového nástroja sa musı́ presne definovat’ typ
použitej volatility pre stanovenie ceny opcie. Najvýznamnejšie typy volatilı́t sú:
1. Historická volatilita
je vypočı́taná na základe analýzy časového radu cien podkladového nástroja za
isté obdobie, napr. 26 týždňov, resp. 250 obchodných dnı́.
čiastočne sú odstránené sezónne a náhodné výkyvy
nedostatočne izoluje extrémne výkyvy
2. Očakávaná volatilita
je založená na vyjadrenı́ expertov,
kladie dôraz aj na historický vývoj, ale ho korigujú predpokladmi, prognózami
vytváranı́m scenárov vývoja
predpovedajú očakávaný vývoj
3. Implicitná volatilita
je odvodená z termı́novaných (forwardových) cien podkladového nástroja
Poznáme budúcu cenu a pýtame sa aká musı́ byt’ volatilita, aby sa dosiahla
daná budúca cena podkladového nástroja, aby sme budúcu cenu považovali za
spravodlivú (fair value).
Modelovanı́m volatility môžeme zı́skat’ pomerne presný odhad modelovaného
vývoja.
Vyžaduje dosatočne likvidný peňažný a kapitálový trh.
Typy opciı́
Opčné kontrakty a termı́n expirácie
Z hl’adiska plnenia kontraktu a termı́nu expirácie rozlišujeme 3 typy opciı́

1. európske
2. americké
3. ázijské
Budeme rozlišovat’ pojmy v závislosti od typu opcie
Termı́n expirácie. Je to posledný deň, ked’ kupujúci môže zrealizovat’ svoje
právo.
Možnost’ požadovat’ plnenie opčného práva.

Typy opciı́
Opčný kontrakt európskeho typu
Má presne stanovený termı́n expirácie.

Termı́n expirácie je jediný možný termı́n na plnenie opčného práva.
Kontrakt je uzatvorený na presne špecifikovaný čas, v rámci neho sa nemôže
vyžadovat’ plnenie.
Kontrakt sa realizuje na burzovom aj mimoburzovom trhu.
Výška opčnej prémie sa stanovuje na základe modelov (napr.
Black-Scholesovho modelu, binomického modelu atd’.)

Typy opciı́
Opčný kontrakt európskeho typu
Výhody európskej opcie

1. predávajúci presne vie, kedy bude dodávat’ podkladový nástroj
2. predávajúci podstupuje nižšie riziko, nemusı́ sa obávat’ predčasného plnenia v
prı́pade nevýhodných podmienok
3. je lacnejšia, s nižšı́m rizikom je spojená nižšia opčná prémia
4. cena opcie sa určuje jednoznačnejšie
5. kupujúci nemusı́ stále sledovat’ vývoj cien podkladového nástroja na trhu
Nevýhody európskej opcie
1. ak nastanú výhodné podmienky v priebehu životnosti opcie, nie je možné ich
využit’
2. riziko predávajúceho: do expirácie môže nastat’ udalost’, ktorá ohrozı́ plnenie
opcie
3. predávajúci má v podkladovom nástroji viazanú hotovost’ až do termı́nu
expirácie.

Typy opciı́
Opčný kontrakt amerického typu
Kupujúci môže požadovat’ plnenie opcie kedykol’vek v čase jej životnosti,

najneskôr v čase expirácie.
Opčné prémie sú vyššie v porovnanı́ s európskymi opciami.
Kontrakt je rizikovejšı́ pre obe strany kontraktu.
Kontrakt sa realizuje skôr na mimoburzovom (OTC) trhu.

Typy opciı́
Opčný kontrakt amerického typu

Výhody americkej opcie
1. Kupujúci môže využit’ profitovanie z trhu, ked’ sú pre neho výhodné
podmienky.
2. Znižuje riziko predávajúceho, môže sa vysporiadat’ predčasne.
3. Predávajúci má možnost’ rýchlejšie si uvol’nit’ hotovost’ viazanú na podkladový
nástroj, ale je to stratová transakcia, predáva pod cenu
4. Bezprostrednejšı́ kontakt kupujúceho a predávajúceho opciu.
Nevýhody americkej opcie
1. vyššia opčná prémia (vyššie riziko)
2. určit’ cenu opcie je t’ažké, nedajú sa uplatnit’ všeobecne platné modely
3. kupujúci musı́ stále sledovat’ vývoj cien podkladového nástroja na trhu, vývoj
úrokových mier, menový kurz a pod.
4. riziko kupujúceho: nesprávne načasované plnenie opcie, cena sa môže v
d’alšı́ch dňoch vyvı́jat’ ešte pozitı́vnejšie.
5. predčasným plnenı́m opcie zaniká opčný kontrakt a s nı́m spojené práva.
Typy opciı́
Opčný kontrakt ázijského typu (exotické opcie)
Kupujúci môže požadovat’ plnenie opcie kedykol’vek v dohodnutom časovom

intervale počas jej životnosti, najneskôr v čase expirácie.
Plnenie opcie sa môže viazat’ aj na d’alšie dohodnuté podmienky
(štrukturované opcie).
Stále vznikajú nové formy opciı́, ktoré sa môžu stat’ neprehl’adnými.

Typy opciı́
Opčný kontrakt ázijského typu
Výhody ázijskej opcie

1. Kupujúci aj predávajúci si môžu dohodnút’ zaujı́mavejšie podmienky.
2. Na celkovom pozitı́vnom ale aj negatı́vnom výsledku môžu participovat’ obe
strany.
3. Výška opčnej prémie závisı́ od rôznych faktorov, ktoré ju ovplyvňujú.
Nevýhody ázijskej opcie
1. zložitost’ a štrukturovanost’ môže viest’ k vyššı́m stratám
2. určit’ cena opcie je niekedy prakticky nemožná.
3. kupujúci aj predávajúci musia stále sledovat’ vývoj cien podkladového nástroja
na trhu, vývoj úrokových mier, menový kurz a pod.

Oceňovanie opciı́
Mária Bohdalová
Katedra ekonómie a financiı́

Bratislava
Obsah
1 Black-Scholesova formula
Black-Scholesova formula odvodenie
Okrajové podmienky
Cena opcie
Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Oceňovanie opciı́ Finančná matematika 2 / 12

Black-Scholesova formula Black-Scholesova formula odvodenie
Black-Scholesova formula
Nech cena akcie S(t) pre t ≥ 0 je difúzny proces generovaný stochastickou

diferenciálnou rovnicou (SDE)
dS(t) = µS(t)dt + σS(t)dW (t), (1)
kde µ je očakávaná návratnost’ a σ je volatilita cien akcie. Ak označı́me V (t, S)

cenu opcie na danú podkladovú akciu, potom na základe Itôovej lemy môžeme
napı́sat’ nasledujúcu stochastickú diferenciálnu rovnicu pre cenu opcie

1
dV (t, S) = Vt (t, S) + µS(t)VS (t, S) + σ 2 S 2 (t)VSS (t, S) dt+σS(t)VS (t, S)dW
2
(2)
kde
Vt (t, S) je parciálna derivácia podl’a t,
VS (t, S) je parciálna derivácia podl’a S,
VSS (t, S) je druhá parciálna derivácia podl’a S.

Black a Scholes skombinovali 2 difúzne procesy typu (1) s ciel’om zı́skat’

bezrizikové portfólio.
Ich portfólio sa skladalo z jednej opcie a ∆ jednotiek akcie tak, aby
dosahovalo bezrizikový výnos (spojitý ∆ hedging portfólia)
Rovnica pre portfólio
P = V + ∆S (3)
kde
P je portfólio,
V je derivát,
S je hodnota akcie,
hodnotu ∆ riadi investor s ciel’om držat’ bezrizikové portfólio.

Uvažujme zmenu portfólia za krátky časový interval dtKed’ si napı́šeme toto

portfólio tak dostávame nasledujúcu SDR pre portfólio
dP = dV + ∆dS

1 2 2
= Vt (t, S) + µS(t)VS (t, S) + σ S (t)VSS (t, S) dt +
2
+ σS(t)VS (t, S)dW (t) + ∆µS(t)dt + ∆σS(t)dW (t)

Po d’alšej úprave dostávame

1
dP = (Vt (t, S) + µS(t)VS (t, S) + σ 2 S 2 (t)VSS (t, S) + ∆µS(t))dt
2
+ (σS(t)VS (t, S) + ∆σS(t))dW (t)
ak chceme aby portfólio bolo bezrizikové musı́me eliminovat’ vplyv náhodných

výkyvov a teda člen na pravej strane pri dW (t) musı́ byt’ nulový, potom dostávame
σS(t)VS (t, S) + ∆σS(t) = 0
∆ = −VS (t, S)

Dosadı́me za ∆ = −VS (t, S) spät’ do rovnice

1
dP = Vt (t, S) + µS(t)VS (t, S) + σ 2 S 2 (t)VSS (t, S) − µS(t)VS (t, S) dt (4)
2
Po úprave dostávame

1 2 2
dP = Vt (t, S) + σ S (t)VSS (t, S) dt
2
Z teórie finančných trhov (arbitráže) vieme, že bezrizikový zisk je vel’mi zriedkavý
a trvá vel’mi krátky časový okamih.

Prepokladajme, že hodnotu portfólia P uložı́me do banky za bezrizikovú úrokovú

mieru r , potom za časový okamih dt nám portfólio prinesie výnos P · r dt.
ak P · r je väčšia hodnota ako je hodnota skonštruovaného portfólia, potom
by investor predal portfólio a výnos z predaja by vložil do banky za
bezrizikový úrok r .
ak P · r je menšia hodnota ako je hodnota skonštruovaného portfólia, potom
si investor požičia z banky za úrok r a následne investuje peniaze do
portfólia. Z výnosov portfólia následne financuje splácanie úveru.

Aby nebola možnost’ arbitráže, potom musı́ platit’ nasledujúca rovnost’
1
P · r = Vt (t, S) + σ 2 S 2 (t)VSS (t, S)
2
Ked’ vychádzame z rovnice (3)
P = V + ∆S
a za ∆ dosadı́me ∆ = −V (t, S)S (t, S), dostaneme rovnost’
P = V (t, S) − VS (t, S)S, ktorú prenásobı́me úrokovou mierou r
1
P · r = r · V (t, S) − rSVS (t, S) = Vt (t, S) + σ 2 S 2 (t)VSS (t, S)
2
po úprave dostaneme
1
Vt (t, S) + σ 2 S 2 (t)VSS (t, S) − rV (t, S) + rSVS (t, S) = 0
2
dostávame Black-Scholes parciálnu diferenciálnu rovnicu pre výpočet spravodlivej
ceny opcie pre podkladovú akciu bez dividend.
Poznamenajme, že rovnica má nekonečne vel’a riešenı́.
Black-Scholesova formula Okrajové podmienky
Okrajové pomienky pre európsku kúpnu (Call) opciu
Označme Vec (t, S) ako cenu európskej kúpnej opcie.

Okrajová podmienka pre čas expirácie t = T by mala byt’ cena európskej
kúpnej opcie Vec (T , S) = max(0, S − E ), kde E je realizačná cena.
Okrajové podmienky vzhl’adom na cenu akcie
1. Cena akcie je nulová, S = 0, t.j. dS(t) = µS(t)dt + σS(t)dW (t) = 0.
Investor v čase expirácie t = T neuplatnı́ svoje právo a cena opcie je
Vec (t, 0) = 0 pre t ∈ ⟨0, T ⟩.
2. Cena akcie rastie nad všetky hranice, S → ∞, potom Vec (S, t → ∞) ≈ S pre
t ∈ ⟨0, T ⟩.
Po stanovenı́ okrajových podmienok má Black-Scholes rovnica explicitné riešenie.

Black-Scholesova formula Okrajové podmienky
Okrajové pomienky pre európsku predajnú (Put) opciu
Označme Vep (S, t) cenu európskej predajnej opcie.

Okrajová podmienka pre čas expirácie t = T by mala byt’ cena európskej
predajnej opcie Vep (S, T ) = max(0, E − S), kde E je realizačná cena.
Okrajové podmienky vzhl’adom na cenu akcie
1. Nech cena akcie je nulová, S = 0.
– Hodnota opcie v čase expirácie t = T bude Vep (0, T ) = E , lebo za tol’ko vieme
podkladovú akciu predat’.
– V l’ubovol’nom čase t ∈ ⟨0, T ⟩ platı́ Vep (0, t) = Ee r (T −t) a preto musı́me
realizačnú cenu diskontovat’.
2. Ak cena akcie rastie nad všetky hranice, S → ∞, tak aj pre Vep (S, t) → 0 pre
t ∈ ⟨0, T ⟩. Investor neuplatnı́ opciu, ak aktuálna cena akcie bude ovel’a vačšia
ako realizačná cena opcie.

Black-Scholesova formula Cena opcie
Cena európskej kúpnej (call) a predajnej (put) opcie

Cena európskej kúpnej opcie Vec (t, S) alebo C (t, S).
Cena európskej predajnej opcie Vep (t, S) alebo P(t, S).
Cena kúpnej opcie

C (t, S) = e r (T −t) e r (T −t) S · N(d1 ) − E · N(d2 )
Cena predajnej opcie

P(t, S) = e r (T −t) E · N(−d2 ) − e r (T −t) S · N(−d1 )
kde E je realizačná cena opcie, S je spotová cena akcie a T je čas expirácie, r je
bezriziková úroková miera, a σ je volatilita, potom
ln(S/E ) + (r + 12 σ 2 )(T − t)
d1 = √
σ T −t
ln(S/E ) + (r − 12 σ 2 )(T − t)
d2 = √
σ T −t
Z x
1 2
N(x) = e −u /2 du
2π −∞
Analýza citlivosti ceny opcie a opčné stratégie
Mária Bohdalová

Bratislava
Obsah
1 PUT-CALL parita na európsku opciu
2 Citlivost’ hodnoty opcie

Zmena ceny akcie
Zmena času do splatnosti
Zmena volatility
Zmena bezrizikovej úrokovej miery
3 Opčné stratégie
Stratégia Bullish spread
Stratégia Bought straddlle
Stratégia Butterfly
Stratégia Condor
Stratégia Bought Strangle

PUT-CALL parita na európsku opciu
PUT-CALL parita na európsku opciu na akciu

nevyplácajúcu dividendy
Uvažujme portfólio, ktoré sme vytvorili
nákupom jednej akcie za cenu S,
nákupom jednej predajnej (put) opcie (long position in put) na tú istú akciu pri realizačnej
cene E s časom expirácie T . Cenu opcie označı́me cenu Vep (S, T ),
predajom jednej kúpnej (call) opcie (short position in call) na tú istú akciu pri realizačnej
cene E s časom expirácie T . Cenu opcie označı́me cenu Vec (S, T ).
Hodnotu portfólia P vypočı́tame nasledovne
P(S, T ) = S(T ) + Vep (S, T ) − Vec (S, T ) (1)
resp. jeho hodnota v čase expirácie bude
P(S, T ) = S(T ) + Vep (S, T ) − Vec (S, T )
= S(T ) + max(0, E − S) − max(0, S − E )
po úprave dostaneme (
S +0−S +E =E S>E
P(S, T ) =
S +E −S +0=E S≤E
Záver: Portfólio sme vytvorili tak, aby malo v čase expirácie pre l’ubovol’né hodnoty S a E
hodnotu E .
PUT-CALL parita na európsku opciu
PUT-CALL parita na európsku opciu na akciu

nevyplácajúcu dividendy
Uvažujme akú hodnotu by malo portfólio, keby sme čiastku vyhradenú na portfólio
uložili na účet s bezrizikovým úrokom r na čas zostávajúci čas do expirácie, tj.
τ = T − t.
P(S, t) = Ee −r τ = Ee −r (T −t) (2)
Porovnáme vzt’ahy (1) a (2) a pre hodnotu portfólia dostaneme
Ee −r (T −t) = S + Vep (S, t) − Vec (S, t)
a po preskupenı́ členov dostávame explicitné riešenie Black-Scholesovej parciálnej

diferenciálnej rovnice:
Vep (S, t) = Vec (S, t) + Ee −r (T −t) − S (3)

Citlivost’ hodnoty opcie
Citlivost’ hodnoty opcie na zmenu jednotlivých parametrov
Cena opcie zavisı́ od

1. promptnej ceny podkladového aktı́va S,
2. času do expirácie τ = T − t,
3. volatility cien podkladového aktı́va σ,
4. bezrizikovej úrokovej miery r .
Citlivost’ alebo senzitivu ceny opcie na tieto parametre budeme merat’ hlavne z
dôvodov, že
opcie môžu slúžit’ pri zaist’ovacı́ch stratégiách (hedging)
nám pomôžu merat’ zmeny cien portfólia vytvoreného opčnými stratégiami pri
zmene základných parametrov
Na označovanie citlivostných mier budeme použı́vat’ grécke pı́smená. Pri meranı́
citlivosti vždy meriame iba pôsobenie jedného parametra a ostatné hodnoty
parametrov sa nebudú menit’.

Citlivost’ hodnoty opcie Zmena ceny akcie
Citlivost’ ceny opcie na zmenu ceny podkladového nástroja

∆
Grécky pı́smenom Delta ∆ označı́me mieru senzitivity alebo citlivosti ceny opcie
na zmenu promptnej alebo spotovej ceny podkladového aktı́va, naprı́klad akcie,
meny lebo iných.
∂V
∆= ,
∂S
kde ∆ predstavuje smernicu dotyčnice ku cenovej funkcii opcie V .

∆ pre európsku call opciu
∆ec > 0.
Maximálna hodnota, ktorú dosiahne európska call opcia: Vec = max(0, S − E )
Ak rastie cena S akcie, bude rást’ aj cena opcie Vec .
V čase expirácie t = T , bude mat’ ∆ec = ∂V ∂S maximálnu hodnotu.
ec
◦
Maximálny nárast je o 45 , ked’že derivácia je smernica dotyčnice, tj.
tan 45◦ = 1, tj. ∆ec = 1.
Hodnoty ∆ec sa pohybujú v intervale (0, 1)

∆ pre európsku put opciu

∆ep < 0.
Maximálna hodnota, ktorú dosiahne európska put opcia:
Vep = max(0, E − S).
Ak rastie cena S akcie, cena opcie Vep bude klesat’.
Vep (S, t) = Vec (S, t) + Ee −r τ − S
Ked’ zderivujeme rovnicu Vep (S, t) = Vec (S, t) + Ee −r (T −t) − S podl’a S
dostávame
∂Vep ∂Vec
∆ep = = −1
∂S ∂S
Z toho plynie, že
∆ep = ∆ec − 1
Hodnoty ∆ep sa pohybujú v intervale (−1, 0)
Ak sa cena podkladového aktı́va zmenı́ o malú zmenu h teda z S na S + h
môžeme cenu opcie aproximovat’ pomocou výrazu
V (S + h, t) ≈ V (S, t) + h∆

Citlivost’ hodnoty opcie Zmena času do splatnosti
Citlivost’ ceny opcie na zmenu času do expirácie Θ

Gréckym pı́smenom Θ označı́me mieru senzitivity alebo citlivosti ceny opcie na
zmeny času do expirácie τ = T − t.
∂V
Θ=−
∂τ
Ked’ zderivujeme rovnicu Vep (S, t) = Vec (S, t) + Ee −r τ − S podl’a τ dostávame

∂Vep ∂Vec
Θep = − = − − rEe −r τ (4)
∂τ ∂τ
∂Vec
= − + rEe −r τ = Θec + rEe −r τ (5)
∂τ
označı́me Θec = − ∂V
∂τ a rEe
ec −r τ
bude vždy kladné a preto vždy platı́
Θec < Θep
Θep = Θec + rEe −r τ

Citlivost’ hodnoty opcie Zmena volatility
Citlivost’ ceny opcie na zmenu volatility VEGA alebo ν
Vega (nie je grécke pı́smenom), ale túto citlivostnú mieru označı́me pomocou
gréckeho pı́smena nu pı́šeme ako ν, čo sa podobá na latinské pı́smeno v.
Vega meria senzitivitu alebo citlivost’ ceny opcie na zmenu volatility cien
podkladového aktı́va σ.
∂V
VEGA = ν = −
∂σ
VEGAep = VEGAec > 0.

Citlivost’ hodnoty opcie Zmena volatility
Citlivost’ ceny opcie na zmenu volatility VEGA alebo ν
Vega sa obyčajne vyjadruje ako množstvo peňazı́ na jednu podkladovú akciu,

ktoré hodnota opcie bud’ zı́ska alebo stratı́, ked’ volatilita stúpne alebo klesne
o 1 percentuálny bod.
Ak bude σ bude rást’ znamená to, že cena podkladového aktı́va môže rást’,
ale aj klesat’.
Ak cena podkladového aktı́va bude rást’ tak cena európskej call opcie Vec
bude rást’.
Ak cena akcie bude klesat’ potom cena európskej put opcie Vep bude rást’.
Obe opcie (kúpna aj predajná) zı́skajú hodnotu s rastúcou volatilitou.
Vega môže byt’ dôležitou mierou citlivosti, ktorú sleduje obchodnı́k s opciami,
najmä na volatilných trhoch, pretože hodnota niektorých opčných stratégiı́
môže byt’ obzvlášt’ citlivá na zmeny volatility.

Citlivost’ hodnoty opcie Zmena bezrizikovej úrokovej miery
Citlivost’ ceny opcie na zmenu bezrizikovej úrokovej miery ρ

Grécky pı́smenom ρ označı́me mieru senzitivity alebo citlivosti ceny opcie na
zmenu bezrizikovej úrokovej miery r .
∂V
ρ=
∂r
.
Ak rastie bezriziková úroková miera r , tak rastie aj cena podkladového aktı́va
a teda rastie aj Vec . Z toho vyplýva, že výraz Ee −r τ klesá a teda ρec > 0
Ak prevláda rast ceny podkladového nástroja S, tak ρec < 0 a ρep > 0.
∂Vep ∂Vec
ρep = = − τ Ee −r τ (6)
∂r ∂r
= ρec − τ Ee −r τ (7)
∂Vec
označı́me ρec = ∂r a ρec > ρep lebo výraz τ Ee −r τ je vždy kladný.
ρep = ρec − τ Ee −r τ

Opčné stratégie
Tvorba oceňovacej funkcie opčnej stratégie
Opčné stratégie budeme vytvárat’ z pohl’adu

investora, ktorý pri kúpe platı́ opčnú prémiu
v oceňovacej funkcii stratégie budeme kúpu opcie označovat’ kladným
znamienkom
v oceňovacej funkcii stratégie budeme predaj opcie označovat’ záporným
znamienkom

Opčné stratégie Stratégia Bullish spread
Opčná stratégia bullish spread je tvorená z nasledovných investı́cii

kúpime jednu kúpnu (call) opciu s realizačnou cenou E1 , a označı́me cenu
opcie ako Vec1 ,
predáme jednu kúpnu (call) opciu s realizačnou cenou E2 , a označı́me cenu
opcie ako Vec2 ,
zároveň platı́, E1 < E2 ,
obe opcie majú rovnakú dobu splatnosti alebo čas do expirácie,
sú vypı́sané na rovnaké podkladové aktı́vum.
Úlohou je
1. určit’ optimálnu hodnotu stratégie V ,
2. nakreslit’ payoff diagram,
3. spravit’ analýzu citlivosti.

Hodnota V opčnej stratégie bullish spread pre t ∈ (0, T ) je
V (S, t) = Vec1 (S, t) − Vec2 (S, t)
potom v čase expirácie T dostaneme rovnicu
V (S, T ) = max(0, S − E1 ) − max(0, S − E2 )
Potom nastávajú nasledujúce možnosti


0
 S < E1
V (S, T ) = S − E1 E1 ≤ S ≤ E2

S − E1 − (S − E2 ) = E2 − E1 E2 ≤ S


Z pay-off diagramu vidı́me, že investor využı́va túto stratégiu ked’

1. očakáva nárast ceny,
2. uprednostnı́ obmedzený zisk, neriskuje vel’kú stratu.
V
60
E2 − E1
20
S
E1 40 E2 80 100
Bullish spread pay-off diagram

Stratégia Bullish spread - Prı́klad
Prı́klad
Uvažujme kúpu call opcie za realizačnú cenu E1 a predaj call opcie za realizačnú
cenu E2 . Základné údaje o akcii a opciách sú uvedené nižšie:
Spotová cena je S = 96
Realizačné ceny sú E1 = 70 a E2 = 100
Čas do expirácie je τ = 0, 25 (štvrt’ roka)
Bezriziková úroková miera je r = 0, 1 (10%)
Volatilita je σ = 0, 4 (40%)
Opcie sú ponúkané za ceny Vec1 = 28, 02 a Vec2 = 6, 97
Miery citlivosti pre dané opcie majú nasledujúce hodnoty:
∆1 = 0, 964 a ∆2 = 0, 508
Θ1 = −9, 465 a Θ2 = −19, 499
ν1 = 3, 761 a ν2 = 19, 145
ρ1 = 16, 141 a ρ2 = 10, 458

Stratégia Bullish spread - Prı́klad
1. Vypočı́tajte optimálnu hodnotu stratégie V v čase expirácie,

2. nakreslite payoff diagram,
3. urobte analýzu citlivosti hodnoty opčnej stratégie, ak sa parametre menia
nasledujúcim spôsobom
1 Ak spotová cena klesne na S = 90 (pokles o 6 jednotiek)
2 Ak sa čas do expirácie predĺži na τ = 0, 3
3 Ak volatilita klesne na σ = 0, 3
4 Ak bezriziková úroková miera klesne na r = 0, 06 (6%)

Stratégia Bullish spread - Riešenie
Optimálna hodnota stratégie V v čase expirácie je
V (S, T ) = max(0, S − 70) − max(0, S − 100)


0
 S < 70
V (S, T ) = S − 70 70 ≤ S ≤ 100

100 − 70 = 30 100 ≤ S


Pay-off diagram stratégie V v čase expirácie je
V
50
30
10
S
10 40 70 100 130
Bullish spread pay-off diagram

Optimálnu hodnotu stratégie V teda podl’a stanovených cien zadania vypočı́tame
V (S, t) = Vec1 − Vec2 = 28, 02 − 6, 966 = 21, 054
Potom citlivosti opčnej stratégie výpočı́tame ako

1.
∆ = ∆1 − ∆2 = 0, 964 − 0, 508 = 0, 456
2.
Θ = Θ1 − Θ2 = −9, 465 − (−19, 499) = 10, 034
3.
VEGA = VEGA1 − VEGA2 = 3, 761 − 19, 145 = −15, 384
4.
ρ = ρ1 − ρ2 = 16, 141 − 10, 458 = 5, 683

1. Ak spotová cena klesne na S = 90 (pokles o 6 jednotiek), potom optimálnu

hodnota stratégie V sa zmenı́ na V ∗ = V + h∆, kde h = −6 (poklesne), a
teda V ∗ = 21, 054 − 6 · 0, 456 = 18, 318
2. Ak sa čas do expirácie predĺži na τ = 0, 3, potom optimálnu hodnota
stratégie V sa zmenı́ na V ∗ = V + h · Θ, kde h = 0.05 (stúpne z pôvodnej
hodnoty 0,25 na 0,3), a teda V ∗ = 21, 054 + 0, 05 · 10, 034 = 21, 555

Ak volatilita klesne na σ = 0, 3, potom optimálnu hodnota stratégie V sa

zmenı́ na V ∗ = V + h · VEGA, kde h = −0, 1 (poklesne z 0,4 na 0,3), a teda
V ∗ = 21, 054 − 0, 1 · (−15, 384) = 22, 592
Ak bezriziková úroková miera klesne na r = 0, 06 (6%), potom optimálnu
hodnota stratégie V sa zmenı́ na V ∗ = V + h · ρ, kde h = −0, 04 (poklesne z
0,1 na 0,06), a teda V ∗ = 21, 054 − 0, 04 · 5, 683 = 20, 826

Opčné stratégie Stratégia Bought straddlle
Opčná stratégia bought straddlle je tvorená z nasledovných investı́cii

kúpime jednu kúpnu (call) opciu s realizačnou cenou E (označı́me cenu opcie
ako Vec )
kúpime jednu predajnú (put) opciu s realizačnou cenou E (označı́me cenu
opcie ako Vep )
zároveň platı́, obe opcie majú rovnakú dobu splatnosti alebo čas do expirácie,
obe opcie majú rovnaké podkladové aktı́vum.
Úlohou je
1. určit’ optimálnu hodnotu stratégie V ,
2. nakreslit’ payoff diagram,
3. spravit’ analýzu citlivosti.

Hodnota V opčnej stratégie bought straddlle pre t ∈ ⟨0, T ) je
V (S, t) = Vec + Vep
potom v čase expirácie máme rovnicu
V (S, T ) = max(0, S − E ) + max(0, E − S)
Potom nastanú nasledujúce možnosti

(
0+E −S S <E
V (S, T ) =
S −E +0=S −E E ≤S


Z pay-off diagramu vidı́me, že investor využı́va túto stratégiu ked’ očakáva vel’kú
neurčitost’ v správanı́ sa ceny akcie a nechce riskovat’ privel’kú stratu.

Potom pre miery Bought straddlle stratégie citlivostı́ platı́:

∆ = ∆ec + ∆ep
Θ = Θec + Θep
VEGA = 2VEGAec
ρ = ρec + ρep

Stratégia Bought straddlle, prı́klad
Uvažujme kúpu call opcie za realizačnú cenu E a put opcie za realizačnú cenu E .
Základné údaje o akcii a opciách sú uvedené nižšie:
Realizačná cena je E = 100
bezriziková úroková miera je r = 0, 1 (10%)
volatilita je σ = 0, 4 (40%)
cena call opcie je Vec = 6, 97
Miery citlivosti pre dané opcie majú nasledujúce hodnoty:
∆ec = 0, 508
Θec = −19, 499
VEGAec = 19, 145
ρec = 10, 458

1. Vypočı́tajte optimálnu hodnotu stratégie V v čase expirácie,

2. nakreslite payoff diagram,
3. urobte analýzu citlivosti hodnoty opčnej stratégie, ak sa parametre menia
nasledujúcim spôsobom
1 Ak spotová cena vzrastie na S = 100 (stúpne o 4 jednotky)
2 Ak sa čas do expirácie poklesne na hodnotu τ = 0, 2
3 Ak volatilita stúpne na σ = 0, 5
4 Ak bezriziková úroková miera klesne na r = 0, 07 (7%)

Bought straddlle stratégia
V (S, T ) = max(0, S − 100) + max(0, 100 − S)
V čase splatnosti môže nastat’

(
100 − S S < 100
V (S, T ) =
S − 100 100 ≤ S



Máme zadanú len hodnotu kúpnej (call) opcie a v stratégii máme aj predajnú
opciu s rovnakou realizačnou cenou a časom expirácie. Využijeme PUT-CALL
paritu, kde platı́, že
Vep (S, t) = Vec (S, t) + Ee −r τ − S
dosadı́me hodnoty a vypočı́tame cenu predajnej opcie Vep :
Vep = 6, 97 + 100e −0,1·0,25 − 96 = 8, 5

Použijeme vzorce pre miery citlivosti a vypočı́tame miery citlivosti pre put opciu:
∆ep = ∆ec − 1 = 0, 508 − 1 = −0, 492
Θep = Θec + r · E · e −r τ = −19, 499 + 0, 1 · 100e −0,1·0,25 = −9, 746
VEGAep = VEGAec = 19, 145
ρep = ρec − τ · E · e −r τ = 10, 458 − 0, 25 · 100 · e −0,1·0,25 = −13, 924

Optimálnu hodnotu stratégie V podl’a stanovených cien zo zadania vypočı́tame

nasledovne
V (S, t) = Vec + Vep = 6, 97 + 8, 5 = 15, 47
Potom citlivosti opčnej stratégie vypočı́tame ako
∆ = ∆ec + ∆ep = 0, 508 − 0, 492 = 0, 016
Θ = Θec + Θep = −19, 499 − 9, 746 = −29, 245

VEGA = 2VEGAec = 2 · 19, 145 = 38, 290
ρ = ρec + ρep = 10, 458 − 13, 924 = −3, 466

Ak spotová cena stúpne na S = 100 (stúpne o 4 jednotky), potom optimálna

hodnota stratégie V sa zmenı́ na V ∗ = V + h · ∆, kde h = 4 (stúpne), a teda
V ∗ = 15, 47 + 4 · 0, 016 = 15, 531
Ak sa čas do expirácie skráti na τ = 0, 2, potom optimálna hodnota stratégie
V sa zmenı́ na V ∗ = V + h · Θ, kde h = −0.05 (klesne z pôvodnej hodnoty
0,25 na 0,2), a teda V ∗ = 15, 47 − 0, 05 · (−29, 245) = 16.926

Ak volatilita stúpne na σ = 0, 5,potom optimálnu hodnota stratégie V sa

zmenı́ na V ∗ = V + h.VEGA, kde h = 0, 1 (poklesne z 0,4 na 0,5), a teda
V ∗ = 15, 47 + 0, 1.38, 290 = 19.299
Ak bezriziková úroková miera klesne na r = 0, 07 (7%), potom optimálna
hodnota stratégie V sa zmenı́ na V ∗ = V + hρ, kde h = −0, 03 (poklesne z
0,1 na 0,07), a teda V ∗ = 15, 47 − 0, 03 · (−3, 466) = 15.567

Opčné stratégie Stratégia Butterfly
Opčná stratégia butterfly je tvorená z nasledovných investı́cii

kúpime jednu kúpnu (call) opciu s realizačnou cenou E1 (nı́zka hodnota),
cenu opcie označı́me Vec1 ,
kúpime jednu kúpnu (call) opciu s realizačnou cenou E2 (vysoká hodnota),
cenu opcie označı́me Vec2 ,
predaj dvoch kúpnych (call) opciı́ s realizačnou cenou E , cenu opcie
označı́me Vec ,
pre expiračné ceny platı́ E1 < E < E2 , opcie majú rovnakú dobu splatnosti
alebo čas do expirácie a majú rovnaké podkladové aktı́vum.
Určte
optimálnu hodnotu stratégie V ,
nakreslite payoff diagram,
urobte analýzu citlivosti.

Hodnota V opčnej stratégie butterfly pre t ∈ (0, T ) je
V (S, t) = Vec1 + Vec2 − 2Vec
V (S, T ) = max(0, S − E1 ) + max(0, S − E2 ) − 2max(0, S − E )
Potom nastanú nasledujúce možnosti



 0 S < E1

S − E
1 E1 ≤ S < E
V (S, T ) =


 S − E 1 − 2(S − E ) = 2E − E1 − S E ≤ S < E2
S − E1 + S − E2 − 2(S − E ) = 2E − (E1 + E2 ) E2 ≤ S


Z pay-off diagramu vidı́me, že investor počı́ta s relatı́vnou stabilitou ceny akcie
okolo realizačnej ceny E.

Pre miery citlivosti Butterfly stratégie platı́:

∆ = ∆ec1 + ∆ec2 − 2∆ec
Θ = Θec1 + Θec2 − 2Θec
VEGA = VEGAec1 + VEGAec2 − 2VEGAec
ρ = ρec1 + ρec2 − 2ρec

Opčné stratégie Stratégia Condor
Stratégia Condor
Opčná stratégia condor je tvorená z nasledujúcich investı́cii

kúpime jednu kúpnu (call) opciu s realizačnou cenou E1 (nı́zka hodnota),
cenu opcie označı́me Vec1
predaj jednej kúpnej (call) opcie s realizačnou cenou E2 , cenu opcie označı́me
Vec2
predaj jednej kúpnej (call) opcie s realizačnou cenou E3 , cenu opcie označı́me
Vec3
zároveň platı́ E1 < E2 < E3 < E4 , opcie majú rovnakú dobu splatnosti, tj. čas
do expirácie, sú uzavreté na jedno podkladové aktı́vum.

Stratégia Condor
Hodnota V opčnej Condor stratégie pre t ∈ (0, T ) je
V (S, t) = Vec1 − Vec2 − Vec3 + Vec4
potom v čase expirácie platı́
V (S, T ) = max(0, S − E1 ) − max(0, S − E2 ) − max(0, S − E3 ) + max(0, S − E4 )

Stratégia Condor
Potom nastavajú nasledujúce možnosti




 0−0−0+0=0 S<E1
S−E 1 −0−0+0=S−E1 E1 ≤S<E2




V (S,T )= S−E1 −(S−E2 )−0−0=E2 −E1 E2 ≤S<E3

S−E1 −(S−E2 )−(S−E3 )−0=E2 +E3 −E1 −S

 E3 ≤S<E4


S−E −(S−E )−(S−E )+S−E =E +E −(E +E ) E4 ≤S
1 2 3 4 2 3 1 4

Stratégia Condor
Z pay-off diagramu vidı́me, že investor počı́ta s relatı́vnou stabilitou ceny akcie
okolo realizačných cien E2 a E3 .

Stratégia Condor
Pre miery citlivosti stratégie Condor platı́:

∆ = ∆ec1 − ∆ec2 − ∆ec3 + ∆ec4
Θ = Θec1 − Θec2 − Θec3 + Θec4
VEGA = VEGAec1 − VEGAec2 − VEGAec3 + VEGAec4
ρ = ρec1 − ρec2 − ρec3 + ρec4

Opčné stratégie Stratégia Bought Strangle
Opčná stratégia Bought strangle je tvorená z nasledovných investı́cii

kúpime jednu predajnú (put) opciu s realizačnou cenou E1 (nı́zka hodnota),
cenu opcie označı́me Vep
cenu opcie označı́me Vec
pre expiračné ceny platı́ E1 < E2 , opcie majú rovnakú dobu splatnosti, tj. čas
do expirácie, sú dohodnuté na rovnaké podkladové aktı́vum.

Hodnota V opčnej stratégie Bought Strangle pre t ∈ (0, T ) je
V (S, t) = Vep + Vec
V (S, T ) = max(0, E1 − S) + max(0, S − E2 )

V čase splatnosti nastanú nasledujúce možnosti


E 1 − S − 0 = E 1 − S
 S < E1
V (S, T ) = 0 + 0 = 0 E1 ≤ S < E2

0 + (S − E2 ) = S − E2 E2 ≤ S



Z pay-off diagramu vidı́me, že investor použı́va túto stratégiu pre nestabilné akcie,
ktorých cenové výkyvy sú väčšie.

Pre miery citlivosti platı́:

∆ = ∆ep + ∆ec
Θ = Θep + Θec
VEGA = VEGAep + VEGAec
ρ = ρep + ρec

Zadanie prı́kladu pre Bought strangle stratégiu

Realizačné ceny je E1 = 50 a E2 = 90
Cena call opcie je Vec1 = 11, 21 a Vec2 = 0, 126

Citlivostné miery sú

∆ec1 = 0, 854 a ∆ec2 = 0, 03
Θec1 = −9, 327 a Θec2 = −1, 751
VEGAec1 = 6, 763 a VEGAec2 = 1, 986
ρec1 = 9, 790 a ρec2 = 0, 405

Vypočı́tajte
optimálnu hodnotu Bought Strangle stratégie V v čase expirácie,
urobte analýzu citlivosti danej stratégie
ak sa parametre menia nasledujúcim spôsobom
spotová cena klesne na S = 55 (klesne o 4 jednotky)
čas do expirácie sa predĺži na hodnotu τ = 0, 3
volatilita stúpne na σ = 0, 45 (45%)
bezriziková úroková miera klesne na r = 0, 08 (8%)

V (S, T ) = max(0, 50 − S) + max(0, 90 − S)
V čase expirácie platı́


50 − S
 S < 50
V (S, T ) = 0 + 0 = 0 50 ≤ S < 100

0 + (S − 100) = S − 100 100 ≤ S




Máme zadanú hodnotu kúpnej (call) opcie 1, ale v stratégii máme predajnú opciu
s rovnakou realizačnou cenou a expiráciou. Využijeme PUT-CALL paritu,
Vep (S, t) = Vec1 (S, t) + E1 e −r τ − S
dosadı́me hodnoty a vypočı́tame cenu predajnej opcie Vep :
Vep = 11, 209 + 50 · e −0,1·0,25 − 59 = 0, 974

Stratégia Bought strangle
Potom na základe vzorcov pre miery citlivosti vieme priamo vypočı́tat’ tieto miery
aj pre put opciu:
∆ep = ∆ec1 − 1 = 0, 854 − 1 = −0, 146
Θep = Θec1 + rE1 e −r τ = −9, 327 + 0, 1 · 50e −0,1·0,25 = −4, 450
VEGAep = VEGAec1 = 6, 763
ρep = ρec1 − τ E1 e −r τ = 9, 790 − 0, 25 · 50e −0,1·0,25 = −2, 401

Optimálnu hodnotu Bought strangle stratégie V podl’a stanovených cien

vypočı́tame nasledovne
V (S, t) = Vep + Vec = 0, 975 + 0, 126 = 1, 101
Potom citlivosti opčnej stratégie vypočı́tame ako
∆ = ∆ep + ∆ec2 = −0, 146 + 0, 03 = −0, 116
Θ = Θep + Θec2 = −4, 450 + (−1, 751) = −6, 201

VEGA = VEGAep + VEGAec = 6, 763 + 1, 986 = 8, 749
ρ = ρep + ρec = −2, 401 + 0, 405 = −1, 995

Ak spotová cena klesne na S = 55 (klesne o 4 jednotky), tak optimálna

hodnota stratégie V sa zmenı́ na V ∗ = V + h∆, kde h = −4 (klesne), a teda
V ∗ = 1, 101 + (−4) · (−0, 116) = 1, 567
Ak čas do expirácie sa predĺži na τ = 0, 3, potom optimálna hodnota
stratégie V sa zmenı́ na V ∗ = V + hΘ, kde h = 0, 05 (narastie z pôvodnej
hodnoty 0,25 na 0,3), a teda V ∗ = 1, 101 + 0, 05 · (−6.201) = 0, 791

Ak volatilita stúpne na σ = 0, 45, potom optimálna hodnota stratégie V sa

zmenı́ na V ∗ = V + h · VEGA, kde h = 0, 05 (stúpne z 0,4 na 0,45), a teda
V ∗ = 1, 101 + 0, 05 · 8, 749 = 1, 538
Ak bezriziková úroková miera klesne na r = 0, 08 (8%), potom optimálna
hodnota stratégie V sa zmenı́ na V ∗ = V + hρ, kde h = −0, 02 (pokles z 0,1
na 0,08), a teda V ∗ = 1, 101 + (−0, 02) · (−1, 995) = 1, 1405

Prı́klad
Opčná stratégia je tvorená z nasledujúcich investı́cii

kúpa jednej kúpnej (call) opcie s realizačnou cenou E1 (nı́zka hodnota), cenu
opcie označı́me Vec1
kúpa jednej predajnej (put) opcie s realizačnou cenou E1 (nı́zka hodnota),
cenu opcie označı́me Vep1
kúpa jednej kúpnu (call) opcie s realizačnou cenou E2 (vysoká hodnota),
pre expiračné ceny platı́ E1 < E2 , opcie majú rovnakú dobu splatnosti, tj. čas
do expirácie, sú dohodnuté na rovnaké podkladové aktı́vum.

Prı́klad
Predpokladajme, že
Realizačné ceny je E1 = 70 a E2 = 90
Určte
optimálnu hodnotu stratégie V ,
urobte analýzu citlivosti.
ak sa parametre menia nasledujúcim spôsobom
spotová cena klesne na S = 75
čas do expirácie sa predĺži na hodnotu τ = 0, 3
volatilita stúpne na σ = 0, 22
bezriziková úroková miera klesne na r = 0, 05 (5%)
Optimálna hodnota stratégie V
V (S, T ) = Vec1 (S, t) + Vep1 (S, t) − Vec2 (S, t)
V (S, T ) = max(0, S − E1 ) + max(0, E1 − S) − max(0, S − E2 )

V čase expirácie platı́

E 1 − S
 S < E1
V (S, T ) = S − E1 E1 ≤ S < E2

S − E1 − (S − E2 ) = E2 − E1 E2 ≤ S


Pay-off diagram
V
80
60
40
20
S
20 40 60 80 100 120

Mate Ma Tika

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

You might also like

Mate Ma Tika

Uploaded by

Document Information

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Mate Ma Tika

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Obyčajné diferenciálne rovnice

Katedra ekonómie, financiı́ a kvantitatı́vnych metód

• V tomto predmete sa naučı́me základy modelovania dynamických procesov.

Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Obyčajné diferenciálne rovnice Finančná matematika 2 / 25

Náplň predmetu Finančná matematika je rozdelená na 2 časti

Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Obyčajné diferenciálne rovnice Finančná matematika 3 / 25

• V dynamike musı́me pre každú premennú určit’ časový bod.

Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Obyčajné diferenciálne rovnice Finančná matematika 4 / 25

Čas budeme označovat’ pı́smenom t = 0, 1, 2, . . . . Ak zaoberáme napr. cenou

Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Obyčajné diferenciálne rovnice Finančná matematika 5 / 25

Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Obyčajné diferenciálne rovnice Finančná matematika 6 / 25

Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Obyčajné diferenciálne rovnice Finančná matematika 7 / 25

y (n) = f (x, y , y ′ , y ′′ , . . . , y (n−1) ) = 0

diferenciálnej rovnice rádu n.

Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Obyčajné diferenciálne rovnice Finančná matematika 8 / 25

Všeobecné riešenie obyčajnej diferenciálnej rovnice ODR

nazývame všeobecné riešenie ODR .

Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Obyčajné diferenciálne rovnice Finančná matematika 9 / 25

Obyčajné diferenciálne rovnice

• ODR modelujú evolučné procesy.

Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Obyčajné diferenciálne rovnice Finančná matematika 10 / 25

Obyčajné diferenciálne rovnice

• Proces je deterministický ak je súčasným stavom jednoznačne určený jeho

Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Obyčajné diferenciálne rovnice Finančná matematika 11 / 25

Obyčajné diferenciálne rovnice 1. rádu

ODR 1. rádu môžeme zapı́sat’ v implicitnom tvare F (x, y , y ′ ) = 0 alebo v

Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Obyčajné diferenciálne rovnice Finančná matematika 12 / 25

Uvažujme ODR y ′ = f (x, y ). V l’ubovol’nom bode (x0 , y0 ) je daná hodnota

Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Obyčajné diferenciálne rovnice Finančná matematika 13 / 25

Prı́klad - grafické riešenie

Prı́klad - grafické riešenie

Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Obyčajné diferenciálne rovnice Finančná matematika 15 / 25

Separovatel’né diferenciálne rovnice

Uvažujme diferenciálnu rovnicu, ktorej riešenie nájdeme pomocou integrovania.

y ′ = f (x, y ) = g (x) · h(y ),

Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Obyčajné diferenciálne rovnice Finančná matematika 16 / 25

Separovatel’né diferenciálne rovnice

Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Obyčajné diferenciálne rovnice Finančná matematika 17 / 25

Separovatel’né diferenciálne rovnice

Ak eliminujeme y , dostaneme všeobecné riešenie y (x) vrátane konštanty C .

Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Obyčajné diferenciálne rovnice Finančná matematika 18 / 25

Marginálna produktivita výrobného procesu je daná ODR:

y ′ (x) = 0.25(200 − y (x)),

kde y (x) je počet vyrobených jednotiek, x je výška investı́ciı́ v tisı́coch.

Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Obyčajné diferenciálne rovnice Finančná matematika 19 / 25

Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Obyčajné diferenciálne rovnice Finančná matematika 20 / 25

Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Obyčajné diferenciálne rovnice Finančná matematika 21 / 25

Rovnovážna cena p v každom časovom obdobı́ je určená ako priesečnı́k funkcie

Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Obyčajné diferenciálne rovnice Finančná matematika 22 / 25

Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Obyčajné diferenciálne rovnice Finančná matematika 23 / 25

Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Obyčajné diferenciálne rovnice Finančná matematika 24 / 25

Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Obyčajné diferenciálne rovnice Finančná matematika 25 / 25

Katedra ekonómie, financiı́ a kvantitatı́vnych metód

1 Základné pojmy: Fázový priestor

Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Finančná matematika 2 / 20

Zavedieme terminológiu fázových priestorov.

Bohdalová (FM UK v Bratislave, SK) Finančná matematika 3 / 20

ODR popisujú evolučné procesy.

Ako sa systém vyvı́ja v čase, prechádza určitými stavmi.