NEŽIVÁ PRÍRODA

Príroda je všetko okolo nás, čo nevytvoril človek.

Prírodu delíme na: 1.živú – organizmy ( mikroorganizmy, huby, rastliny, živočíchy, ľudia )

2.neživú – slnko, vzduch, voda, pôda, minerály a horniny

Živé a neživé prírodniny navzájom súvisia a od seba závisia.

V súčasnosti sa využívajú zdroje neživej prírody – nerastné suroviny:

1.rudné – obsahujú kovy ( klenotníctvo, technika, prístroje a strojezlato, striebro, galenit, pyrit, magnetit, magnezit, ..... )

2.nerudné – neobsahujú kovy ( potravinársky, chemický priemysel, stavebníctvo a keramika ) – kamenná soľ, vápenec, piesok, štrk, žula, hlina,
íl

3.energetické – uhlie, ropa a zemný plyn

Geológia je veda skúmajúca stavbu, zloženie, vlastnosti a vývoj Zeme.

STAVBA ZEME
Zemské teleso sa člení na 3 časti – zemskú kôru, zemský plášť a zemské jadro. Zemská kôra je najvrchnejšia pevná vrstva Zeme.

Existujú 2 typy zemskej kôry: 1. pevninská kôra ( podklad kontinentov – 35 – 70 km ) – čadičová a žulová vrstva, usadené horniny

2. oceánska kôra ( podklad oceánov – 7 km ) – čadičová vrstva, usadené horniny

Zemský plášť – vrchný a spodný obsahuje zlúčeniny kremíka, kyslíka, hliníka, horčíka a železa. Zemská kôra s najvrchnejšou časťou zemského
plášťa sa nazýva litosféra.

Zemské jadro ( t = 6000 °C ) tvorí železo a nikel. Má veľkú hustotu a magnetické vlastnosti.

ZEMSKÁ KÔRA V POHYBE

Zemský plášť je pod litosférou plastický ( čiastočne natavený ), preto sa po ňom litosférické dosky pohybujú ( ovplyvňuje to prúdenie
roztavených hmôt a spôsobuje ho vnútorné teplo Zeme )

Lámaním a odďaľovaním litosférických dosiek vzniká prepadlina – rift, ktorá sa neskôr zaplní vodou, čím vzniká more/ oceán.

Hromadením lávy na dne oceánov a morí a jej vystupovaním nad ich hladinu vzniká oceánsky chrbát ( podmorské pohorie ).

V riftoch vzniká nová oceánska kôra.

V miestach podsúvania litosférickej dosky s ťažkou oceánskou kôrou pod inú dosku , vzniká oceánska priekopa.

V oceánskych priekopách oceánska kôra „ zaniká “.

Podsunuté horniny sa v hľbke tavia, roztavená magma stúpa cez trhliny na zemský povrch a vytvára sopečné pohoria aj sopečné súostrovia –
ostrovné oblúky.

Približovaním 2 dosiek, ich narazením a vyvrásnením vzniká pásmové pohorie ( Himaláje ).

Litosferické dosky delíme na: 1. veľké ( 6 ) – antarktická, americká, africká, euroázijská, indoaustrálska, tichooceánska

2. malé – arabská, karibská, ...

MINERÁLY A HORNINY – STAVEBNÉ JEDNOTKY ZEME

Zemskú kôru tvoria minerály a horniny vzniknuté geologickými procesmi.

Mineralógia je veda skúmajúca minerály. Minerál ( nerast ) je neústrojná anorganická ( neživá ) rovnorodá prírodnina ( kremeň ).

Minerály sú väčšinou chemické zlúčeniny ( oxidy, sulfidy, sírany, halogenidy, uhličitany, kremičitany ) k alebo chemické prvky ( Au, Ag, Cu ).

Petrológia je veda skúmajúca horniny. Hornina je neústrojná anorganická ( neživá ) rôznorodá prírodnina ( žula ).

Hornina sa skladá z minerálov jedného druhu alebo viacerých druhov.

Skupenstvo minerálov: 1. tuhé ( pevné ) – kremeň, živec, sľuda 2. kvapalné – len ortuť ( Hg )

Skupenstvo hornín: 1. tuhé ( pevné ) – žula 2. kvapalné – len ropa 3. plynné – len zemný plyn

Horniny podľa pôvodu poznáme: 1. vyvreté - žula 2. usadené - štrk 3. premenené – mramor

Minerály a horniny sú stavebné jednotky zemskej kôry.

 VLASTNOSTI MINERÁLOV
1.FYZIKÁLNE

a)mechanické – hustota – ľahké, ťažké Stupnica tvrdosti:

- súdržnosť – tvrdosť - mäkké, tvrdé 1. mastenec 2. kamenná soľ 3. kalcit 4. fluorit 5. apatit

- štiepateľnosť – nedokonalá, dobrá, dokonalá 6. živec 7. kremeň 8. topás 9. korund 10. diamant

- lom – nerovný, lastúrnatý, hákovitý

b)optické – farba – bezfarebné, sfarbené, farebné

- priepustnosť svetla – priehľadné, priesvitné, nepriehľadné

- lesk – matný, mastný, perleťový, hodvábny, sklený, diamantový, kovový, smolný

2.CHEMICKÉ – rozpustnosť ( vo vode ) – veľmi dobrá, dobrá, slabá, žiadna