Konštantín a Metod na Veľkej Morave

Konštantín a Metod
 Pochádzali zo Solúna. Ich otec, menom Lev, mal vysoké postavenie v štátnej správe.
 Metod bol najstarší. Narodil sa okolo roku 815. Stal sa dôležitým civilným úradníkom. Po čase sa
utiahol do kláštora.
 Konštantín bol najmladším zo siedmych detí. Narodil sa asi okolo roku 827. Pretože v okolí žilo
mnoho Slovanov, predpokladá sa, že obaja dobre poznali slovanský jazyk. Stal sa učencom a
profesorom v Konštantínopole. Neskôr odišiel za svojím bratom Metodom do kláštora.

Vyhovenie požiadavky kniežaťa Rastislava

 V r. 860 sa Konštantín a Metod vydali na misie na územie dnešnej Ukrajiny ku Chazarom. Tam
našli pozostatky pápeža sv. Klementa.
 Byzantský panovník Michal III. sa rozhodol vyhovieť požiadavke moravského kniežaťa Rastislava,
aby mu na jeho územie poslal misionárov. Metod a Konštantín boli najlepšou voľbou; poznali
jazyk, boli schopní po organizačnej stránke a ukázalo sa, že sú vhodní pre misijné poslanie.
 V roku 863 Konštantín a Metod spolu s niekoľkými spoločníkmi opustili svoju rodnú zem, aby
prišli na Veľkú Moravu a šírili tu kresťanstvo a kultúru.

Pôsobenie Konštantína a Metoda

 Konštantín, ešte predtým, než odišli na svoju misiu, zostavil pre Slovanov písmo, ktoré je známe
ako hlaholika. Tým položil základy slovanského písomníctva.
 Do jazyka starých Slovanov preložili dokonca aj celú liturgiu a aj časť Biblie. V tom čase pri
bohoslužbách sa používali len tri jazyky: gréčtina, hebrejčina a latinčina.
 Konštantín a Metod založili slovanské učilište, akúsi vyššiu dvorskú školu, v ktorej vychovávali a
vzdelávali svojich pomocníkov a nástupcov.
 Za necelé štyri roky pôsobenia šírili kresťanstvo, kultúru, vzdelanie, písomníctvo, literatúru, ale aj
zákonodarstvo a poriadok v spoločenskom živote.

Cesta do Ríma
 V roku 867 sa vydali na cestu do Ríma, aby získali povolenie slúžiť latinskú liturgiu v reči ľudu.
 So sebou niesli aj pozostatky sv. Klementa. Pápež Hadrián II. ich roku 868 s radosťou prijal a
vyhovel všetkým požiadavkám. V roku 868 vydal bulu Gloria in excelsis Deo, v ktorej slávnostne
ustanovil slovienčinu za štvrtý oficiálny liturgický jazyk.
 Konštantín sa už nevrátil na územie Veľkej Moravy. V Ríme ochorel, vstúpil do kláštora, prijal
rehoľné meno Cyril a zakrátko v roku 869 zomrel.

Uväznenie Metoda
 Metod sa však na Veľkú Moravu nedostal. Medzi Rastislavom a Nemcami sa rozpútala vojna a
preto zostal v Blatnohrade u kniežaťa Koceľa.
 Metod sa stal v roku 869 biskupom. Pápež ho vymenoval za arcibiskupa a pápežského legáta.
 Franským biskupom sa to nepáčilo a roku 870 ho uväznili vo Švábsku v kláštore. Istému mníchovi
sa podarilo poslať do Ríma posolstvo a aj napriek tomu že Pápež Hadrián II. dvakrát zakročil, nič
nepomáhalo.
 Podarilo sa to až jeho nástupcovi Jánovi VIII. roku 873. Metod bol prepustený a v sprievode
pápežského legáta prišiel na Veľkú Moravu, ktorý ho uviedol do úradu arcibiskupa.
Spory Metoda s Wichingom
 Na Morave už vládol Svätopluk, ktorý bol ovplyvnený nemeckým kňazom Wichingom. Toho
navrhol za biskupa do Nitry, ktorý proti Metodovi stále kul intrigy.
 Metoda v Ríme obvinili, že neoprávnene používa slovanský jazyk pri bohoslužbách. Metod
musel odísť do Ríma. Pápež sa presvedčil, že má pred sebou veľkého a svätého apoštola.
Svätoplukovi napísal list – bulu Industriae Tuae (jún 880). Uznáva a potvrdzuje ho za nielen
panónskeho, ale aj moravského arcibiskupa.
 Wiching bol Metodovým nepriateľom. Bojoval proti slovanskej liturgii. Pokiaľ Metod žil, zvíťaziť
nedokázal, keď zomrel, jeho žiaci sa už ubrániť nevedeli. Po strastiplnej ceste našli útočište v
Bulharsku a v Chorvátsku a pri jazere Ochrid.

Dokončenie diela
 V roku 882 sa vybral do svojej vlasti na pozvanie byzantského cisára Bazila I.
 Metod cítil, že mu ubúda síl. Chcel ešte dokončiť preklad Sv. písma do staroslovienčiny. Vybral si
dvoch zo svojich žiakov a v priebehu ôsmich mesiacov toto veľké dielo dokončil.
 Zomrel vo veku sedemdesiat rokov 6. apríla 885. Tesne pred smrťou určil za svojho nástupcu
Gorazda, jedného zo svojich učeníkov slovanského pôvodu.
 Obaja bratia boli neskôr vyhlásení za svätých.

Hlaholika
 Prvé písmo Slovanov.
 Vytvoril ho Cyril zo Solúna okolo roku 862 na účely svojej misie na Veľkej Morave ako písmo na
zápis staroslovienčiny.
 Základom sa stali písmená malej gréckej abecedy a 19 nových liter.
 Písmo bolo zložité, spolu malo 43 znakov a dve formy – hranatú a okrúhlu.
 Hlaholika sa na Slovensku a v Čechách udržala asi po 11. storočie.

Tvorba Konštantína a Metoda

 Konštantín a Metod preložili do staroslovienčiny misál, evanjeliá, breviár, žaltár, spevník a Súdny
zákonník pre svetských ľudí. Tým položili základy slovanského písomníctva.
 Konštantín napísal veršovaný Proglas – Predslov k sv. Evanjeliu. Ide o prvú slovanskú báseň,
ktorá oslavuje písmo, pozdvihuje ducha človeka a obhajuje práva Slovanov.
 Metod preložil Starý zákon okrem kníh Makabejských, Zákon súdny ľuďom je jeho pôvodným
dielom a ide o prvý zákonník Slovanov.

Význam pôsobenia Konštantína a Metoda na Veľkej Morave

 Položili základy slovanskej vzdelanosti:
 zostavili prvé slovanské písmo - hlaholiku (z malých písmen gréckej abecedy -
MINUSKULA),
 vytvorili prvý slovanský spisovný jazyk - staroslovienčinu,
 zaviedli staroslovienske bohoslužby,
 vytvorili prvú slovanskú prekladovú a pôvodnú literatúru.
 Doniesli k nám aj dvojkríž z Byzancie, ktorý je dodnes na štátnom znaku Slovenskej republiky.
 Zakladali školy, vychovávali kňazov, zabraňovali vplyvu franských kňazov podmaniť si Veľkú
Moravu.