Franská ríša

Regnum Francorum

Frankovia v Rímskej dobe

 Frankovia sa v rímskych písomných prameňoch objavujú prvýkrát v prvej polovici 3. storočia.
 V druhej polovici 4. storočia sa Frankovia Magnentius a Silvanus pokúsili uchmatnúť rímsky
cisársky titul.
 Rimania neboli schopní zvládať čoraz častejší vojenský nápor Frankov.
 Snažili sa s nimi vyjednávať a ako foederati (spojenci) ich začleniť do svojich služieb – výmenou
za vojenské služby sa mohli Frankovia na území Rímskej ríše a sami si vládnuť.
 Moc ríše v tejto oblasti postupne slabla.

Merovejské kráľovstvo 481-687

 Merovech, franský kráľ a bojovník dal meno celému rodu.
 Childerich I. položil základy kráľovstvu, ktorému jeho rod vládol ďalšie 3 storočia, bol synom
Merovecha.
 Výpravy jeho syna Chlodovika I. prispeli k vzniku Franskej ríše – postupne si zjednocoval aj
franské kmene – medzi Frankami sa tak prvýkrát prebudila myšlienka jednotnej franskej identity.
 Presídlil hlavné mesto z Tournai do Paríža v roku 486, jeho moc sa rozšírila na celý sever.
 Podmanil si ripuárskych Frankov, ale aj územie ďalších franských kráľov.
 Prenechal si veľa rímskych zvykov po jeho otcovi – organizácia vojska, štátnej správy, kodifikoval
franské právne zvyklosti do zákonníka Lex Salica.
 V roku 486 prijal kresťanstvo, proces christianizácie bol však veľmi pomalý i napriek
Chlodovikovej podpore cirkvi.
 V roku 507 získal v boji s Vizigótmi južnú Galiu.
 Zomrel okolo novembra 511, ríša bola rozdelená medzi jeho štyroch synov.
 Nadviazali na dobyvačnú politiku svojho otca, upevnili moc a do roku 536 si podmanili celú
Galskú ríšu.
 Z Chlodovikových synov nakoniec ostal iba Chlothar I. , ktorý na nejaký čas opäť zjednotil celú
Franskú ríšu a po svojej smrti moc rozdelil tiež medzi svojich štyroch synov.
 Medzi synmi však tentokrát vznikli spory, prerástli až do bratovražedných bitiek.
 Franskí veľmoži a rímsko-galská nobilita využívala tieto spory vo svoj prospech, Grünwald sa
dokonca pokúsil zvrhnúť Merovejskú dynastiu.
 K stabilizácii pomerov došlo až na začiatku 7.storočia, nebola však zmenšená moc majordómov.
 Väčšina obyvateľov Franskej ríše žila v dedinách, venovali sa tradičným remeslám ako
hrnčiarstvo, sklárstvo, výroba mečov.

Úpadok Merovejskej moci

 Na začiatku 7. storočia prišlo k poslednému vzostupu kráľovskej moci, keď Franskej ríši vládol
jeden kráľ – Dagobert I.
 V roku 631 zaznamenal vojenský neúspech – ťaženie proti slovanským Venédom a Samovej ríši.
 Vzbúrila sa proti nemu šľachta vedená bývalým majordóm Pipinom I.
 Po Dagobertovej smrti šľachta a majordómovia na seba viac strhávali moc.
 Po zavraždení kráľa Childericha II. zavládol v krajine chaos.
 V roku 687 sa odohrala bitka pri Tetry medzi merovejským kráľom Theodrichom III. a Pipinom II.,
ktorý prevzal moc, zjednotil ríšu a prijal titul „Princeps Francorum“.
Dominancia majordómov
 Po Pipinovej smrti v okolo roku 714 sa na post majordóma presadil Karol Martel.
 Zapísal sa do histórie najmä vojenskými úspechmi – porazil Arabov, získal územie dnešného
Nemecka, dobyl Frízsko a Sasko.
 Považuje sa za zakladateľa feudalizmu vo Franskej ríši.
 Po jeho smrti prešla moc na jeho dvoch synov Karolmana a Pipina III., no Karolman sa svojho
podielu vzdal a spolu s ním dal Pipinovi aj svojho syna.
 Jediným vládcom Frankov sa stal Pipin III. nazývaný Krátky.
 Od roku 749 pracoval s pápežom Zachariášom na prevrate, ktorý by definitívne odstránil
Merovejských panovníkov – kráľ Childerich III. a jeho syn putovali do kláštora a na pápežov
príkaz bol korunovaný Pipin III. za kráľa.
 V roku 756 daroval časť svojho územia pápežovi, čím vznikol Pápežský štát – novým ochrancom
pápeža sa stal franský kráľ.

Karol Veľký
 Po smrti Pipina III. sa novým kráľom stal jeho syn Karol – ríša za jeho vlády dosiahla najväčší
rozmach.
 Podnikol tiež výpravu proti Slovanov a donútil ich odvádzať poplatky.
 Franská ríša sa postupne stala rozhodujúcou západnou mocnosťou, protiváhou Byzantskej ríše
na východe.
 V roku 800 korunoval pápež Lev III. počas vianočných bohoslužieb v Ríme za cisára – takto bola
na západe obnovená podoba Rímskej ríše.
 Rozľahlú ríšu rozdelil na grófstva, na pohraničí boli namiesto grófstiev marky na čele s
markrabínmi, ktorí mali za úlohu chrániť kráľovstvo.

Karolínska renesancia
 Predchádzajúce obdobia boli obdobia kultúrneho úpadku – doba temna.
 Karolínska renesancia stavia na myšlienke návratu k rímskym tradíciám s výrazným priklonením
ku kresťanstvu.
 Karol podporoval umenie, kultúru a rozvoj vzdelanosti – zakladal školy pri kláštoroch a
biskupstvách, boli sem povolávaní najlepší učenci tej doby.
 Za jeho vlády sa začalo písať čitateľne upraveným písmom – karolínskou minuskulou – no Karol
sám nevedel písať.
 Rozvíjalo sa slobodné umenie, knižné iluminácie, architektúra nadväzuje na antické a byzantské
vzory.
 Za jeho vlády sa tiež darilo obchodu a poľnohospodárstvu.
 Z Franskej ríše pochádza jediný písomný doklad o existencii Samovej ríše – Fredegarova kronika.

Feudalizmus
 Slovo feudalizmus pochádza z lat. slova feudum – léno (prepožičiavaný majetok).
 Zaviedol veľa hospodárskych a politických reforiem, jednou z nich bol zákon o tom, že nikto
nemohol stáť mimo lénneho systému.
 Za jeho vlády sa upevnila a zosilnila feudálna moc – rozšíril sa princíp vazalskej väzby medzi
pánom a poddaným.
 Roľníci boli znevoľnení a pripútaní k pôde, na najvyššom stupni „lénnej pyramídy“ stáli cirkevní
hodnostári.
 Léno bolo udeľované pod podmienkou, že prijímateľ zloží sľub vernosti.
 Pôda bola prepožičiavaná kráľovým bojovníkom na určitú časovú lehotu, boli mu povinní slúžiť a
požičiavať svojich ozbrojencov.
 Každý vazal dával do vojska 10 až 12 ozbrojencov .
 Lénny pán sa často ocitol vo vazalskom pomere silnejšieho baróna alebo markgrófa.
 Statky mohli byť napríklad pre neposlušnosť z vôle kráľa odobraté.

Rozdelenie Franskej ríše

 Rýchly vzostup Franskej ríše už v sebe skrýval zárodky úpadku (veľká rozloha ríše, odboje
šľachticov, vyčerpávanie bohatstva z výbojov).
 Po Karlovej smrti sa stal jeho nástupcom jeho syn Ľudovít Zbožný, ktorý už nebol taký energický
ako jeho otec.
 Rozdelenie medzi jeho troch synov a snaha o dominanciu jeho najstaršieho syna Lothara
rozbúrila medzi bratmi boje.
 Po smrti Ľudovíta boje vyvrcholili rozdelením Franskej ríše, rozdelenie bolo v roku 843 potvrdené
Verdunskou zmluvou.
 Najmladší syn Karol Holý získal Západofranskú ríšu, ktorá dala základ stredovekému
Francúzskemu kráľovstvu.
 Nasledujúci vládcovia Karlovského rodu už neboli silnými panovníkmi, neskoršie sa prestali
usilovať o cisársku korunu a titul rímskeho cisára v Európe zanikol.