Slovenské národné povstanie sa stalo jednou z kľúčových a pozitívnych
udalostí slovenských dejín. Predchádzala mu všeobecná situácia vo svete – fašizmus. Toto hnutie odmietalo demokratickú formu vlády a osobnú slobodu občana. Od človeka sa vyžaduje poslušnosť v mene záujmov národa. Napriek porážke malo pre nás SNP dôležitý politický význam, zabezpečilo nám nezávislú politiku v rámci spoločného štátu s Čechmi i rešpekt víťazných mocností. Prípravy Slovenského národného povstania inicioval vodca česko- slovenskej exilovej vlády Edvard Beneš v roku 1943. Odbojové prúdy, demokrati, komunisti a antifašisti v Slovenskej armáde prijali ten istý rok Vianočnú dohodu, na základe ktorej vznikla v septembri 1944 povstalecká Slovenská národná rada. Sformovala sa aj konšpiračná skupina vojakov a politikov zodpovedná za prípravu povstania, ich spoločným centrom bola Banská Bystrica. Kľúčovými postavami SNP sa stali generáli Ján Golian a Rudolf Viest. Významnú úlohu v SNP zohrali aj partizánske oddiely, ktoré začali od roku 1943 spontánne vznikať v horských oblastiach, neskôr sa ich ujali sovietski odborníci. 9.augusta 1944 dostala slovenská armáda rozkaz proti nim zakročiť. Akcia však bola neúspešná. Naopak – mnoho vojakov začalo k partizánom spontánne prebiehať. Pôvodne malo povstanie vypuknúť až po dohode s Červenou armádou, no 29.augusta 1944 na Slovensko nečakane dorazila nemecká armáda a vojaci z odboja i bežní obyvatelia sa im spontánne postavili na odpor. Večer Golian oficiálne nariadil začiatok obrany s heslom "Začnite s vysťahovaním!", ktoré bolo signálom na začiatok ozbrojeného odporu. Nemecko veľmi rýchlo eliminovalo najlepšie povstalecké jednotky a prevahu sa im podarilo udržiavať prakticky po celú dobu trvania. Povstaleckú armádu definitívne porazili v noci z 27. na 28. októbra. Časť jednotiek prešla na partizánsky spôsob boja, mnohé z nich bojovali až do oslobodenia krajiny na jar 1945. SNP a Považská Bystrica
Na počesť historických udalostí boli postavené pamätníky, či pamätné
tabule ako pripomenutie si dôležitosti povstania. Najznámejším je pamätník SNP priamo v Považskej Bystrici v parku vedľa orlovského mosta, ktorý bol postavený v roku 1971. Z pamätníkov a pamätných tabúľ môžeme spomenúť pamätník vo Vrchteplej, pamätník Jána Nálepku v Hornej Marikovej, pamätník v Papradne, pomník obetiam SNP v Bodinej či pamätníky obetiam svetových vojen v Plevníku – Drienovom, Podskalí, Považskom Podhradí, Stupnom, Pružine, Riedke (kataster obce Dolný Lieskov), Prečíne, Domaniži, Udiči, Brvništi a pamätník na vrchu Stratenec (kataster obce Papradno). Vojnové hrôzy sa Považskej Bystrici vyhýbali až do leta 1944. V regióne síce boli partizánske jednotky, no v blízkom okolí mesta si netrúfali operovať kvôli nemeckým jednotkám v strojárňach. Začiatok povstania bol neúspešný, nakoľko Nemci 20.augusta 1944 posilnili svoje pozície v meste a okolí vojakmi a obrnenou technikou. Napokon však kvôli zmätkom v organizácii a z dôvodu silnej vojenskej prítomnosti Nemcov, povstanie v našom meste nevypuklo. Koncom augusta však územie celého domanižského notariátu ovládali partizáni a tieto početné skupiny operovali aj v Papradňanskej a Marikovskej doline. Nemeckým jednotkám sa podarilo partizánske skupiny potlačiť až koncom októbra 1944 po dvoch mesiacoch bojov. Napriek tomu činnosť povstalcov pokračovala až do mája 1945.