SLOVENSKÉ NÁRODNÉ POVSTANIE

Slovenské národné povstanie sa stalo jednou z kľúčových a pozitívnych

udalostí slovenských dejín. Predchádzala mu všeobecná situácia vo svete –
fašizmus. Toto hnutie odmietalo demokratickú formu vlády a osobnú slobodu
občana. Od človeka sa vyžaduje poslušnosť v mene záujmov národa. Napriek
porážke malo pre nás SNP dôležitý politický význam, zabezpečilo nám nezávislú
politiku v rámci spoločného štátu s Čechmi i rešpekt víťazných mocností.
Prípravy Slovenského národného povstania inicioval vodca česko-
slovenskej exilovej vlády Edvard Beneš v roku 1943. Odbojové prúdy,
demokrati, komunisti a antifašisti v Slovenskej armáde prijali ten istý rok
Vianočnú dohodu, na základe ktorej vznikla v septembri 1944 povstalecká
Slovenská národná rada. Sformovala sa aj konšpiračná skupina vojakov a
politikov zodpovedná za prípravu povstania, ich spoločným centrom bola
Banská Bystrica. Kľúčovými postavami SNP sa stali generáli Ján Golian a Rudolf
Viest.
Významnú úlohu v SNP zohrali aj partizánske oddiely, ktoré začali od roku
1943 spontánne vznikať v horských oblastiach, neskôr sa ich ujali sovietski
odborníci. 9.augusta 1944 dostala slovenská armáda rozkaz proti nim zakročiť.
Akcia však bola neúspešná. Naopak – mnoho vojakov začalo k partizánom
spontánne prebiehať.
Pôvodne malo povstanie vypuknúť až po dohode s Červenou armádou,
no 29.augusta 1944 na Slovensko nečakane dorazila nemecká armáda a
vojaci z odboja i bežní obyvatelia sa im spontánne postavili na odpor. Večer
Golian oficiálne nariadil začiatok obrany s heslom "Začnite s vysťahovaním!",
ktoré bolo signálom na začiatok ozbrojeného odporu.
Nemecko veľmi rýchlo eliminovalo najlepšie povstalecké jednotky a
prevahu sa im podarilo udržiavať prakticky po celú dobu trvania. Povstaleckú
armádu definitívne porazili v noci z 27. na 28. októbra. Časť jednotiek prešla na
partizánsky spôsob boja, mnohé z nich bojovali až do oslobodenia krajiny na
jar 1945.
 SNP a Považská Bystrica

Na počesť historických udalostí boli postavené pamätníky, či pamätné

tabule ako pripomenutie si dôležitosti povstania. Najznámejším je pamätník SNP
priamo v Považskej Bystrici v parku vedľa orlovského mosta, ktorý bol postavený
v roku 1971. Z pamätníkov a pamätných tabúľ môžeme spomenúť pamätník
vo Vrchteplej, pamätník Jána Nálepku v Hornej Marikovej, pamätník
v Papradne, pomník obetiam SNP v Bodinej či pamätníky obetiam svetových
vojen v Plevníku – Drienovom, Podskalí, Považskom Podhradí, Stupnom, Pružine,
Riedke (kataster obce Dolný Lieskov), Prečíne, Domaniži, Udiči, Brvništi
a pamätník na vrchu Stratenec (kataster obce Papradno).
Vojnové hrôzy sa Považskej Bystrici vyhýbali až do leta 1944. V regióne
síce boli partizánske jednotky, no v blízkom okolí mesta si netrúfali operovať
kvôli nemeckým jednotkám v strojárňach. Začiatok povstania bol neúspešný,
nakoľko Nemci 20.augusta 1944 posilnili svoje pozície v meste a okolí vojakmi
a obrnenou technikou. Napokon však kvôli zmätkom v organizácii a z dôvodu
silnej vojenskej prítomnosti Nemcov, povstanie v našom meste nevypuklo.
Koncom augusta však územie celého domanižského notariátu ovládali
partizáni a tieto početné skupiny operovali aj v Papradňanskej a Marikovskej
doline. Nemeckým jednotkám sa podarilo partizánske skupiny potlačiť až
koncom októbra 1944 po dvoch mesiacoch bojov. Napriek tomu činnosť
povstalcov pokračovala až do mája 1945.