Vlnové vlastnosti svetla

Biele svetlo nie je jeden druh vlnenia, ale je to zmes rôznych vlnení.
Pre fázovú rýchlosť každého vlnenia, teda aj svetelného, platí vzťah:
𝑣 = 𝜆𝑓
kde 𝜆 je vlnová dĺžka a 𝑓 je frekvencia svetla.
Svetlo s rôznymi frekvenciami spôsobuje v oku subjektívny dojem rozličných farieb. Pri meraní rýchlosti
svetla v rôznych prostrediach sa zistilo, že fázová rýchlosť v danom prostredí závisí od frekvencie svetla
– disperzia svetla.
𝑐 𝑐
Index lomu je definovaný vzťahom 𝑛 = 𝑣 po dosadení za 𝑣 = 𝜆𝑓 máme 𝑛 = 𝜆𝑓, takže index lomu optického

prostredia závisí od frekvencie

Ak úzky zväzok bieleho svetla dopadá na rovnú stenu do stredu O skleneného polvalca pod uhlom dopadu 𝛼.
Lomené svetlo nie je len biele, ale jeho okraje sú sfarbené na červeno a fialovo. Hovoríme, že biele svetlo sa
pri lome rozložilo na farebné zložky.
Najviac sa láme fialové svetlo, najmenej červené (𝛽č >𝛽𝑓 )
Keďže uhol dopadu je rovnaký, musí podľa Snellovho zákona lomu platiť:
𝑠𝑖𝑛 𝛼 𝑛
1. Napíš Snellov zákon = 𝑛2 , kde pre červené svetlo použi index č a pre fialové index f, a 𝑛1 = 1 pre
𝑠𝑖𝑛 𝛽 1

červené aj fialové.
2. Porovnaním 𝛽č > 𝛽𝑓 urč vzťah medzi 𝑛č a 𝑛𝑓
Tento jav budeme pozorovať výraznejšie pri lome optickým hranolom. Tu nastáva lom aj na výstupnej stene
hranola, kde už rozložené svetlo sa po ďalšom lome ešte viac odchýli od pôvodného smeru. Po lome bieleho
svetla optickým hranolom vzniká sústava farebných pruhov – spektrum.
V spektre idú za sebou vždy farby: červená, oranžová, žltá, zelená, modrá, indigová a fialová.
Spektrálne farby sú jednoduché – ďalej sa nerozkladajú.
Biele svetlo je zmesou jednoduchých spektrálnych svetiel, teda zmesou vlnení s rozličnými
frekvenciami.
Najväčšiu frekvenciu má vo viditeľnom žiarení fialové svetlo (7,8.1014 Hz) a najmenšiu červené svetlo
(3,8.1014 Hz).

Svetlo s jednou frekvenciou sa nazýva monofrekvenčné.

Farba svetla je charakterizovaná frekvenciou.

Frekvencia vlnenia (teda svetla) sa prechodom rôznymi prostrediami nemení. Platí 𝑐 = 𝜆0 𝑓 a 𝑣 = 𝜆𝑓.

V oboch rovniciach je 𝑓 rovnaké, teda porovnaním:

1. Vyjadrí z rovníc frekvenciu 𝑓

2. Daj do rovnosti

3. Vyjadrí 𝜆 z rovnosti

Vlnová dĺžka 𝜆 v istom optickou prostredí s indexom lomu 𝑛 je n-krát menšia ako vlnová dĺžka 𝜆0 vo
vákuu.

Pr. 1: Tenký lúč bieleho svetla dopadá na stred priemeru polvalca zo skla pod uhlom 60°. Dokresli do obrázku
niekoľko lúčov vzniknutého spektra. Aká je uhlová odchýlka medzi červeným a fialovým svetlom? 𝑛𝑐 =
1,735, 𝑛𝑓 = 1,811

Pr. 2: Vlnové dĺžky žltých čiar sodíkového svetla vo vzduchu sú 𝜆01 = 588,997 nm, 𝜆02 = 589,593 nm
a prislúchajúce indexy lomu sírouhlíka 𝑛1 = 1,628, 𝑛2 = 1,626. Určte frekvencie, vlnové dĺžky a fázové
rýchlosti v sírouhlíku. Zmení sa farba svetla v sírouhlíku?
NA DOMA:
Ako súvisí farba svetiel v spektre s farbami, ktoré vidíme?
Červená dióda – dióda vyžaruje iba červené svetlo
Modrá dióda – vyžaruje iba modré svetlo
=> keby sme spojili svetelné zdroje všetkých farieb spektra => vznikne biele svetlo = súčtové (aditívne)
skladanie farieb

Červená farba na tričku – tričko nesvieti, od neho sa ku mne odráža len červené svetlo => pohlcuje ostatné
vlnové dĺžky (zelenú, modrú, žltú)
Zelená farba listov – listy odrážajú len zelené svetlo => pohlcuje nezelené vlnové dĺžky
=> zmiešame všetky farby napr. vodových farieb => vznikne čierna farba = odčítanie (subtraktívne)
skladanie farieb (nezmiešame všetky svetla, ale schopnosť pohlcovať všetky svetla)

Svietime:

● modrým svetlom na červené tričko => vidíme ho čierne (nič neodráža)

● modrým svetlom na biele tričko => vidíme ho modré (odrážalo by všetko, ale dopadá len modré, tak
odráža len modré)

● modrým svetlom na modré tričko => vidíme ho modré (odrážalo by len modrú, ta na neho dopadá, tak
aj ju odráža)

● modrým svetlom na červené tričko => vidíme ho čierne (odrážalo by len červenú, ale dopadá len
modrá, tak neodráža nič)
V skutočnosti to takto funguje iba málokedy (keby sme používali spektrálne farby svetla a ideálne spektrálne
farby)
Oko vníma farby inak a zložitejšie
Oko nie je schopné vidieť naraz dve farby (aj keď do neho dopadajú dva druhy svetla), vždy vidí všetky druhy
dopadajúceho svetla ako jedinú farbu (na rozdiel od ucha, ktoré vníma niekoľko tónov naraz a je schopné ich
odlíšiť) => do oka dopadá žlté a modré svetlo – oko nevidí dve farby, vidí zloženie týchto farieb – zelené
svetlo (aj keď doň nedopadá žiadne zelené svetlo)
=> chaos

● ťažko povedať, prečo je papier zelený:

o odráža len zelenú a všetko ostatné pohlcuje
o neodráža žiadnu zelenú, ale odráža modrú a žltú, všetko ostatné pohlcuje
o ďalšie možnosti

● ľudia vidia hnedú farbu, ale hnedé svetlo neexistuje

má to aj svoje výhody = pomocou niekoľko málo farieb môžeme simulovať obrovské množstvo odtieňov =
farebné modely (využívajú sa pri farebnom zobrazovaní v tlači)
RGB (red, green, blue)

● televízory, monitory, projektory

● každú farbu realizujeme zložením svetiel z troch farebných zdrojov o rôznej intenzite (pokiaľ má
každý zdroj 256 úrovní intenzity, získam 256x256x256 = 16777216 farieb)
CMYK (cyane, magenta, yellow, black)

● tlačiarne
● miešam nie svetla, ale pohlcovanie => aj keď základné farby sú jasné, nedokážeme zrealizovať všetko,
čo ide cez RGB