Literatúra na Veľkej Morave 4

Veľkomoravská ríšu (833-906) vytvorili kniežatá Mojmír a Rastislav. Rastislav musel bojovať proti
politickému vplyvu Východofranskej ríše, ktorú upevňovali franskí kňazi latinskou liturgiou
(bohoslužbami). Rastislav poslal k byzantskému cisárovi Michalovi III. misiu s prosbou o kňazov, ktorí
by šírili kresťanstvo v reči zrozumiteľnej ľudu. V roku 863 prišli na územie VM solúnski bratia
Koštantín a Metod.

Obaja sa museli na túto misiu pripraviť. poznali slovanské nárečie z okolia svojho rodiska a Konštantín
vytvoril prvé slovanské písmo – hlaholiku (z malých písmen gréckej abecedy) a priniesli prvý
slovanský bohoslužobný jazyk – staroslovienčinu. Staroslovienčina mala vysokú gramatickú
a štylistickú úroveň a vyrovnala sa tak latinčine i gréčtine. Pred svojím príchodom preložili do
staroslovienčiny bohoslužobné knihy a Bibliu a svetský zákonník. Založili učilište, kde vyučili kňazov
ovládajúcich reč ľudu. Franskí kňazi oboch bratov obvinili z bohorúhačstva pred pápežom a bratia
museli obhajovať slovanskú bohoslužbu pred Hadriánom II. proti tkz. trojjazyčníkom ( latinský, grécky
a hebrejský jazyk mohli byť bohoslužobným jazykom.) Pápež im staroslovienčinu povolil a vymenoval
Metoda za arcibiskupa. Chorý Konštantín vstúpil v Ríme do kláštora, prijal meno Cyril a onedlho
zomrel. Metoda na ceste naspäť zajali a väznili 2 roky v Franskej ríši, pustili ho až na zákrok pápeža.
Po smrti Metoda sa dostal Svätopluk pod vplyv franských kňazov, ďalší pápež staloslovienčinu
zakázal, Svätopluk vyhnal Cyrilových a Metodových
žiakov z VM , tí odišli do Bulharska, Čiech a na Kyjevskú Rus, kde vytvorili písmo cyriliku (podľa
veľkých písmen gréckej
abecedy.)

Pôvodná literatúra na VM:

prvá slovanská báseň PROGLAS napísaná Konštantínom

je veršovaný PREDSLOV k prekladu Evanjelia, kde autor
oslavuje preklad Biblie a vyzdvihuje domáci jazyk ako
základ knižnej vzdelanosti. Je v nej mnoho citátov z Bib-
lie, básnickým prostriedkov a opakovacích figúr.

Moravsko-panónske legendy: ŽIVOT SV.KONŠTANTÍN A ŽIVOT SV.METODA :

Život sv. Konštantína má väčší rozsah, opisuje celý život Konštantína Filozofa, od jeho detstva, cez
štúdium, a činnosť až po jeho smrť v Ríme. Predstavuje jeho pôvod, vzdelanie, rozhodnutie vziať si
ženu Sofiu – teda múdrosť, pobyt medzi pohanmi i v kláštore, misiu na Veľkej Morave. Okrem
životopisných faktov prezentuje aj zázračné činy: s Božou pomocou zostaví hlaholiku, počas
putovania premení kalnú vodu na čistú. Zachytáva začiatky šírenia kresťanstva a spoločenskú situáciu
na Veľkej Morave.
Je napísaná prózou, vznešeným rétorickým štýlom, obsahuje biblické citáty, prirovnania, kontrasty
podobenstvá aj dramatické dialógy. Autorom je Kliment.Dôležité sú tu aj biblické čísla 3 a 7 (a ich
násobky): bol siedmym dieťaťom svojich rodičov, zomrel ako 42-ročný, pápež ho pochoval až po 7
dňoch od smrti...

Život sv. Metoda, autor pravdepodobne Gorazd, je kratšia legenda, viac približuje Metodovu činnosť
na VM, obsahuje konkrétnejšie životopisné fakty a historické dokumenty o schválení slovanskej
liturgie a vymenovaní Metoda za arcibiskupa. Moravsko-panónske legendy nie sú legendy v pravom
slova zmysle, pridržiavajú sa konkrétnych faktov a udalostí.

LEGENDA

je stredoveký náboženský epický žáner, opisuje život svätca, mučeníka, mnícha, kňaza a jeho skutkov
za života i po smrti, hlavná postava je idealizovaná : verí v Boha, vedie asketický život, koná zázraky,
je mučená, podstupuje sebatrýznenie , pôvodne bola určená na prednes, obsahuje citáty z Biblie,
v našom regióne LEGENDA o sv. Svoradovi a Benediktovi spojená so Skalkou nad Váhom a vytvorená
latinsky biskupom Maurom. Opisuje život budúcich svätcov Svorada a Benedikta, kde naturalisticky
opisuje aj sebatrýznenie, ktoré mnísi považovali za cestu k pokániu a stretnutiu s Bohom.

Prekladová literatúra na VM

Konštantín a Metod preložili: evanjeliá ( Nový zákon, časť Starého zákona), misál/ omšovú knihu,
žaltár/zbierku žalmov, spevník, breviár/modlitebnú knihu pre kňazov a občiansky zákonník.