Sekvojovec (lat. Sequoiadendron) je rod ihličnatých stromov z čeľade cyprusovité (resp.

staršie
z čeľade tisovcovité); v minulosti sa obsah tohto rodu považoval za súčasť
rodu sekvoja (Sequoia). Jediným druhom rodu sekvojovec je sekvojovec mamutí[1] (staršie
alebo nepresne: sekvoja obrovská[2][3]; staršie alebo nepresne: sekvoja mamutia[4][5];
ľudovo: mamutí strom[3], wellingtonia[3]; lat. Sequoiadendron giganteum, staršie Sequoia
gigantea).

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Korunu má široko kužeľovitú, kôru škoricovo hnedej farby, mäkkú, zvislo ryhovanú (až 60 cm
hrubú), ihlice má sivozelené až modrastozelené. Drevo má ľahké, červenej farby, mimoriadne
tvrdé a nehorľavé. Sekvojovec rodí šišky asi po 12 rokoch svojho života. Šišky sekvojovca sú
vzhľadom na veľkosť stromu pomerne malé (4 až 7 cm), semeno váži len 4,7 mg. Klíčivosť
semien je malá vyklíči len asi jedno z miliardy, ostatným semenám bráni vo vyklíčení hrubý
koberec z opadaného ihličia. Výšku dosahuje okolo 100 m a vek až 4 000 rokov a patrí medzi
najstaršie dreviny na Zemi. Sekvojovec rastie na dne dolín, roklín a v zmiešaných porastoch s
borovicou, cédrovcom, jedľou a inými druhmi.[chýba zdroj]

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

V Amerike pôvodne rastie na západných svahoch Sierry Nevady v západných USA, od 900 do
2700 metrov nad morom. Od druhej polovice 20. storočia rastie aj na niekoľkých miestach v
južnej Kalifornii. [6]

Do Európy bol dovezený v rokoch 1853 – 1855 a bol hojne vysádzaný v zámockých parkoch ako
okrasná drevina. Na Slovensku je známych niekoľko jedincov sekvojovca mamutieho aj ako
chránených stromov. Niekoľko exemplárov sekvojovca sa nachádza aj v Arboréte Mlyňany.[chýba
zdroj]
Niekoľko exemplárov sekvojovca mamutieho sa nachádza aj v botanickej záhrade v Banskej
Štiavnici, kde zároveň dva stromy lemujú vstup do strednej odbornej školy lesníckej.