Slovenské národné obrodenie

Týmto slovným spojením myslíme spoločenské aktivity, ktoré viedli k tomu, že veľká časť
obyvateľstva dnešného Slovenska si uvedomila príslušnosť k slovenskému národu.

Dlhé stáročia od stredoveku bolo pre ľudí žijúcich v monarchiách dôležité najmä to, do ktorej
monarchie patria, do akého spoločenského stavu patria alebo aké náboženstvo vyznávajú.
Od konca 18. storočia a najmä v prvej polovici 19. storočia sa to začína meniť.

Podstatným národnými spoločnými znakmi ľudí žijúcich na určitom území sú spoločný jazyk,
kultúra a história. Postupne vznikalo povedomie o spoločnom etniku alebo národe.
V Uhorsku žilo v 19. storočí viacero národov – Slováci, Maďari, Chorváti, Slovinci, Rumuni,
Srbi, Nemci, Rusíni, Židia. Samotné Uhorsko bolo len časťou veľkej Habsburskej ríše, v ktorej
žili ešte ďalšie národy. Jedným z týchto národov teda boli aj Slováci, ktorí si začali
uvedomovať vlastnú národnosť.

Národné myšlienky samozrejme šírili najmä vzdelanci. Na Slovensku boli najdôležitejšie tieto
tri fázy národného obrodenia:

1780 – 1820 bernolákovská generácia

1820 – 1835 kollárovská generácia

1835 – 1848 štúrovská generácia

Habsburská ríša v 19. storočí, ktorej súčasťou bolo aj Uhorsko, kde žili Slováci