PREDVEDECKÉ PERIÓDIUM

= prvá "koncepcia" mentálneho života u prírodných kmeňov

● obmedzené pochopenie prírody a seba = dualistický pohľad

● oddelenie tela a života. Energie (ducha)

duša = nehmotná substancia, ktorá prijíma, prežíva a odovzdáva dychom 🡨 psyché

● = spojenie s mýtoiou

ANTIKVA
a) EGYPT = 4. tisícročie pred n. l.: jádro duše = 🡨 emócie + vnútorné prežívanie
b) INDIA = 1. tisícročie pred n. l.: tesné spojenie tela a duše, potreba poznávať seba,
hľadanie správneho života 🡨 ovplyvnené náboženstvom a filozofickými systémami
(najmä hinduizmus a budhizmus)

c) ČÍNA = 1. tisícročie pred n. l.:

KONFUCIONIZMUS = učenie o správnom správaní = realistický postoj k
životu
TAOIZMUS = hlboká sebareflexia; romantický postoj k životu

JING (žena) a JANG (muž) - učenie o dvoch protichodných princípoch sveta = vzťah,
vzájomná interakcia = vysvetlenie všetkého vo svete a ich spojenie = jednota
d) GRÉCKO = idealistické a materialistické koncepty (človek súčasť hmotnej prírody)
🡨 prínos gréckej filozofie; vedecké odôvodnenie, iba pozorovanie; základ = vlastná
predstava o svete a človeku
Duša = materiálna koncepcia 🡨 súčasť tela alebo jeho časť
Herakleitos z Efezu – (pionier dialektiky) duša = prechodné zlučovanie hmoty
Demokritos – (atomizmus) celá príroda sa skladá z pohybu atómov, ktoré sa
obnovujú prijímaním duševných atómov zo vzduchu a ich spätným uvoľňovaním;
duša = zlúčenina atómov 🡨 vzniká: voda, zem, vzduch, oheň.
Hippokrates – (otec medicíny) dobré zdravie = rovnováha štyroch telesných tekutín
(humorov) 🡨 krv/oheň, flegma/voda, žlč/zem, žlč/vzduch (sanguinik, flegmatik,
choleric, melancholik) - uviedol prvý názor na temperament + celý psychologický
život 🡨 v mozgu
Galenos – typológia temperamentu: sanguinik, flegmatik, choleric, melancholik
Socrates – idealistický pohľad na dušu: nesmrteľná entita, existujúca nezávisle od
tela a mozgu (Viem, že nič neviem)
Platón – človek = spojenie nesmrteľnej duše a smrteľného tela, ktoré je jej
dočasným väzením; duša > telo / hmota
Aristoteles – formuloval zákony asociácie, autor prvého diela venovaného
mentálnemu životu
- psychológia = veda, ktorá skúma povahu rastlín, zvierat a ľudí;

- duša = tvar tela a telo je jej nástrojom

STREDOVEK
nábožensko-kresťanská interpretácia pohľadov na mentálny život
vznik prvých psychologických termínov a pojmov

zástupca: Tomáš AKVINSKÝ

NOVOVEK

priniesol predpoklady pre vznik psychológie ako vedy vďaka:

rozvoju metód vedeckého výskumu, hlavne experimentu

rozvoju teoretického myslenia, hlavne prírodných vied
prehodnoteniu a využitiu existujúcich poznatkov

Zástupcovia:

René DESCARTES (1596-1650) (dualista; "COGITO ERGO SUM!")

● začal používať termín vedomie a reflex

● podstatu duše vidí vo vedomí, ktoré je základnou psychickou skutočnosťou
● mentálne javy vznikajú odrazom vonkajších podnetov, ktoré ovplyvňujú
organizmus

PSYCHOLOGICKÝ EMPIRIZMUS = duša = identická súčasť tela

Francis BACON (1561-1626) (sensualizmus)
zdrojom všetkého poznania = zmysly

predmetom skúmania je príroda, hmota

HOBBES, HUME, LOCKE: zástancovia asociacionizmu →

smer psychológie, podľa ktorého sa vedomie skladá z najjednoduchších prvkov
vedomia - pocitov; základné poznanie = zmyslové vnímanie; prevládajúca teória v 1.
polovici 19. storočia, spojená so sensualizmom

(všetky mentálne obsahy vznikajú na základe zmyslového vnímania)

VZNIK VĚDECKEJ PSYCHOLÓGIE

Weber, Fechner
zástupcovia psychofyziky
vytvorili základy experimentálnej psychológie
skúmali vzťah medzi veľkosťou podnetu a príslušným pocitom
Pavlov
zaoberal sa problematikou reflexov
objavil nový druh reflexov – podmienené reflexy

Sečenov

zakladateľ ruskej reflexológie, ktorá psychológiu vysvetľuje ako funkciu reflexnej

činnosti nervového systému, hlavne mozgovej kôry

● W. WUNDT

zakladateľ PSYCHOLOGICKÉHO ÚSTAVU NA UNIVERZITĚ V LIPSKU V ROCE 1879

● – prvá základňa pre systematický výskum v psychológií

● vznik experimentálnej a vedeckej psychológie = psychológie ako samostatná
veda, tvorba psychologických disciplín
● vedomie považuje za predmet psychologického skúmania, hovorí o stupňoch
vedomia
● aplikuje metódu introspekcie (sebapozorovanie), preto sa jeho psychológia
označuje ako introspektívna (+ vychádza z bezprostrednej skúsenosti)

Reakcie Na Wundtovu Psychológiu

Tvárová (Gestaltová) Psychológia

(DE) & absolútny opak Wundta

● mentálny život = jednota/celok, aj časti sa vyvíjajú z celku, ktorý im dáva
zmysel
● zástupcovia: Ehrenfels, Wertheimer, Lewin, ...
Hlboká Psychológia (Psychoanalýza)
zakladateľ: Sigmund FREUD
🡨 psychiku tvorí nielen vedomie, ale aj nevedomie (prejavuje sa v snoch, chybných
činoch,
neuvedomovaných prejaveniach
obsahom nevedomia sú predovšetkým potlačené sexuálne túžby)

METÓDA : psychoanalýza, predovšetkým hypnóza

Adler zakladateľ individuálnej psychológie

C. G. Jung za hnaciu silu ľudského správania nepokladá sexuálny pud, ale tzv.
psychickú energiu, upozornili na existenciu psychologických javov.

Psychológia Správania (Behaviorizmus)

● vznikol v Amerike koncom 19. storočia
● zakladateľ: WATSON → odmietol študovať mentálne procesy, ktoré nie je
možné priamo pozorovať a ktoré sa neprejavujú navonok v správaní človeka
(vedomie, podvedomie)
● predstavitelia: Skinner, Hull
● nepripúšťali introspektívnu psychológiu (vedomie sa skúmať ťažko),
neuznávali dedičnosť („Dajte mi tucet detí a ja vám z nich vychovám
čokoľvek“, Watson)
● predmetom je správanie (prejav vedomia), ktoré je merateľné

pracovný postup 🡨 behaviorizmu vyjadruje schéma: S – R (podnet – reakcia)

● 🡨 neobehaviorizmu vyjadruje schéma: S – O – R (podnet – osobnosť –

reakcia)
Kognitívna Psychológia = vysvetľuje správanie človeka na základe
poznávacích procesov