Ekonómia

- Veda o voľbe v podmienkach vzácnosti

- Veda o tom ako ľudia rozhodujú o využití a rozmiestnení vzácnych výrobných zdrojov
(výrobne faktory) s alternatívnym použitím k výrobe ekonomických statkov a služieb a ako si
ľudia tieto statky a služby rozdeľujú a ako vzájomne menia

Alternatívne náklady – výnos najlepšie nerealizovaný alternatívy pri použití rovnakých zdrojov.

Zákon klesajúcich výnosov: Výnosy z FV = výstup/vstup

- Krátke obdobie
- Budeme pridávať 1 vstup zatiaľ čo ostatné vstupy zostanú fixné potom s rastúcim výstupem
klesá mezní produkt (prírastok výstupov) variabilného vstupu, tj. Klesá jeho výnosnosť.

Cieľ ekonomie:

- Sledovať a popísať základne vzťahy a súvislosti vrámci ekonomickej činnosti

- Odhaliť zákony, ktoré riadia ľudské chovania v podmienkach vzácnosti

Ekonomika – výroba (vstupy a výstupy, rozdelenie, zmena (výmena na trhu), spotreba= 4 základné
činnosti

Základné pojmy

 Pozitívna (to čo študujeme – sleduje realitu – odvodená z reality, pozorovaním) vs

normatívna (založená na klasickej ekonomii - abstraktná, nejaké hodnotenia – subjektívna)
= obe maju záujem zlepšit výsledky
 Ekonomická vzácnosť – vzácne statky (obmedzené množstvo) a voľné statky
 Výrobné faktory – Práca (L), kapitál (K) (finančný kapitál, ľudský(vedomosti), kapitálové
statky), pôda (A)
 Alternatívne náklady – užšie náklady. Hodnota najlepšie nerealizovaných alternatív. Náklady
obetované príležitostiam
 Dĺžka obdobia – krátke (aspoň jeden vstup môžeme zmeniť. 1 šička ušije 10 triciek a 2 ušije
25- môžeme pridávať šička ale použivať len jeden stroj ale tím čo viacej pridám tím sú mi
viacej zbytočne lebo keď pridávame jeden vstup zatiaľ čo ostatné sú fixne, potom s rastúcim
výstupom klesá mezní produkt variabilného vstupu. Tj. Klesá jeho výnosnosť. Funguje to
zákon klesajúcich výnosov) dlhé odbobie LR long run (všetky vstupy sú variabilne. Nie je
zákon klesajúcich výnosov. Výnosy z rozsahu)

Mikroekonómia - sleduje jednotlivé ekonomické subjekty

Makroekonómia – sleduje ekonomické subjekty z vrchu. Všetky subjekty. HDP, nezamestnanosť,

inflácia

Racionalita ekonomického chovania – Spočíva vo voľbe prostriedkov k dosiahnutiu cieľov. Voľba

takých postupov a prostriedkov, ktorými človek dosiahne svojich cieľov s minimálnymi nákladmi.

Homo oeconomicus (človek ekonomický) – má na zreteli maximalizácie svojich výnosov

a minimalizácie svojich nákladov. Model chovania založený na princípoch racionality.

Vznik ekonómie:
  18 st. vznikla ekonómia ako veda
 Slovo ekonómia – z gretčiny, Oikonomikos od Xenofóna (430 – 355 pr.n.l. – Aristoteles (384-
322 pr.n.l.) – Adam Smith (1723 – 1790) pojednaní o podstate a pôvode bohatstva národov –
Karel Marx (1867 – 94) kapitál – John Meynard Keynes (1936) obecná teória zamestnanosti,
úrokov a peňazí, efektívny ekonomický systém.
 Liberalizmus vs intervencionalismus

Trh a trhový mechanizmus

-miesto kde sa stretáva ponuka a dopyt

- barter – výmenný obchod

- spojenie špecializácie a deľby práci = vznik trhu

- musí fungovať konkurencia a právo

Tržný mechanizmus – je súhrn vzťahov a procesov pri realizácií tovaru, ktoré vedú k vzájomnej
koordinácií relatívne nezávislých rozhodnutí o výrobe a spotrebe

Typy trhov:

 Teritoriálneho hľadiska – miestne, národné, seskupení, globálne

 Počtov druhov tovarov – dílči ( jeden druh), agregátny (trh všetkých druhov tovarov
 Podľa predmetu kúpy a predaja – trh výrobkov a služieb, trh VF, Trh finančný

Tržné subjekty:

 Jednotlivci ( domácnosti)
 Firmy
 Štát
 Svet (otvorená ekonomika)

Základné činnosti tržného subjektu:

 Výroba – premena vstupov na výstupy (premena fyzická, v priestore, v čase)

 Rozdeľovanie– (zvykom, trhom, príkazom)
 Zmena
 Spotreba

Prvky tržného mechanizmu – ponuka, dopyt, cena, konkurencia

Poptávka (demand) D:

- Množstvo statkov, ktoré sú spotrebitelia ochotní kúpiť pri rôznych cenách

- Zákon klesajúcej poptávky – ak cena statkov rastie, poptávané množstvo klesá
a opačne( krivka je negatívne sklonená)

Faktory, ktoré ovplyvňujú poptávku:

a) Faktory, ktoré ovplyvňujú jedine poptávané množstvo (posun po krivke) = cena

o Dôchodkový efekt
o substitučný efekt
b) Faktory, ktoré spôsobujú zmenu poptávky (posun celej krivky)
o zmena dôchodku (príjmu) spotrebiteľa
o zmena cien ostatných statkov
o špecifické faktory a subjektívne faktory (počasie, zmena vkusu, očakávanie, reklama)
– preferencie
 Faktory ovplyvňujúce cenovú elasticitu
poptávky:

- Existencia a dostupnosť substitutú

- Povaha statkov (nezbytné alebo
luxusné)
- Vymedzenie výrobkov na jeho
trhu
- Podiel výdajov na daných statkoch na celkových výdajov spotrebiteľa
- Časový horizont

Formy poptávky:

- Individuálna (d) – A) poptávka jedného kupujúceho

B) poptávka pre produkciu jedného výrobce

- Dílčí (tržný) (D) – poptávka po jednom druhu výrobku

- Celková (agregátna -AD) – poptávka po všetkých výrobcoch
Nabídka (supply) – S

- Množstvo statkov, ktoré sú výrobcovia ochotní dodať na trh pri rôznych cenách
- Zákon rastúcej nabídky - pokiaľ cena statkov rastie, ponúkané množstvo tiež rastie a opačne
(krivka je pozitívne sklonená)

Faktory ovplyvňujúce nabídku:

a) Faktory, ktoré ovplyvňujú jedine ponúkané množstvo (posun po krivke) = cena ponúkaného
statku
b) Faktory ktoré spôsobujú zmenu nabítky (posun celej krivky)
- Zmena výrobných

nákladov
- Zmena ceny alternatívnych výrobkov
- Ceny výrobkov, ktoré sú výsledkom jedného výrobného procesu
- Organizácia trhu
- Špecifické faktory
- Zmena v očakávanie
Formy nabídky:

- Individuálna (s) – nabídka jedného výrobcu

- Dílči (tržní) (S) – nabídka jedného druhu výrobku od rôznych výrobcov
- Celková (agregátna) (AS) – nabídka všetkých druhov statkov

Cena:

- Smenna hodnota –
kvantitatívny
pomer, v ktorom sa
smeňuje
- Cena – smenná
hodnota vyjadrená
vp eniazoch
- Funkcie ceny : informačná, motivačná a alokačná
- Tržná cena – sa utvára na trhu vplyvom momentálneho stavu nabídky a poptávky
- Rovnovážna cena – špecifický prípad tržnej ceny, kedy nabídka = poptávce, táto cena
vyčisťuje trh
 Konkurencia a jej typy:

- Proces stretávania záujmu jednotlivých ekonomických subjektov

Typy:

- Z hľadiska účastníkov:
o medzi nabítkou a poptávkou
o na strane poptávky
o na strane nabítky
- Z hľadiska tržnej štruktúry (podľa podmienok organizácie na trhu)
o dokonalé konkurencia
o nedokonala konkurencia (monopol, oligopol, monopolistická konkurencia)

Význam a nedokonalosti na trhu

Funkcie trhu – dávať odpovede na otázky (riešiť ekonomické problémy):

o CO vyrábať – otázka štruktúry výroby (riešiť konkurenciu na strane poptávky)

o AKO vyrábať – otázka technológie (konkurencia na strane nabídky)
o PRO KOHO vyrábať – otázka rozdelovania
- Rôzne ekonomické systémy – rôzne riešenie (systém zvykový, príkazový, tržný, zmiešaný)

Tržní systém je založený na slobode volby, sloboda sledovať vlasné záujmy vytvárať silne motivácie
k efektívnemu chovaniu. V ekonomike funguje systém neviditeľnej ruky – človek sleduje vlasnté
záujmy ale ovplyvňuje pozitívne celú ekonomiku.
Formy tržnej nedokonalosti:
- Neefektívnosť
- Nerovnosť
- Nestabilita
Trh výrobkov a služieb
ÚŽITOK A JEHO MERANIE
Predpoklady:
- Trh výrobkov a služieb ( domácnosti = poptávka (dopyt), firmy = nabítka(ponuka))
- Racionálny (bežný) spotrebiteľ (v rozhodovaní omedzen: fyzicky, časovo, príjmom)
Cieľ spotrebiteľa – maximalizovať úžitok zo spotreby statkov – maximálne uspokojovať potreby
v rámci daných nákladov = minimalizovať náklady pri danom uspokojení potrieb
Úžitok (utility) – miera uspokojenia zo spotreby, resp. subjektívny pocit uspokojenia zo spotreby
statkov.
o Celkový úžitok (TU) = Σ MU
o Mezní úžitok (MU) = ∆TU/∆Q
Zákon klesajúceho mezního úžitku – s rastom spotreby klesa dodatočný (mezní) úžitok.
Pôsobi:
 o od prvej jednotky
o od určitého bodu
Dve pojetí:
- Merateľný úžitok (kardinalisté)
- Nemerateľný úžitok (ordinalisté)
Optimum spotrebiteľa a krivka poptávky za predpokladu priamej merateľnosti úžitku
Úžitok ide priamo merať:
o TU (Kč)
o MU (Kč/Q)
Celková veličina ↑ - mezní veličina je kladná
Celková veličina max – mezni veličina 0
Celková veličina ↓ - mezní veličina je záporná

Nákup jedného statku

MU= P
MU < P – prínos menší než náklady – omedzenie Q
MU > P – výhodná situácia – rast spotreby (Q)

Rovnosť mezného úžitku v pomere k cenám

Spotrebiteľ nakupuje tovar do tej doby, pokiaľ sa mezní úžitok z poslednej peňažnej jednotky
vynaloženej na nákup daného tovaru nerovná meznímu úžitku z poslednej jednotky vynaloženej na
nákup všetkých statkov.

Odvodenie individuálnej krivky poptávky (d) – je množina optim spotrebiteľa, kedy nakupuje dané
statky pri daných cenách
P ↑ - klesá hodnota MU/P a spotrebiteľ ↓ poptávané množstvo
P↓ roste MU voči P a spotrebiteľ ↑ nákup (↑Q)

Optimum spotrebiteľa a krivky poptávky pri nemerateľnosti úžitku (ordinalistcká verzia)

Indiferenčná analýza
Spotrebiteľ je schopný určiť poradie spotreb. Súborov statkov z hľadiska užitočnosti (tj. Zostaviť
preferenčnú stupnicu)
Indiferencný súbor – súbor spotrebiteľských kombinácií rôznych statkov z nichž každá prináša
rovnaký úžitok (TU), grafickým vyjadrením je indiferenčná kriva Ic
Indiferenčná mapa – súbor indiferenčných kriviek

VLASTNOSTI INDIFERENČNÝCH KRIVIEK

- V každom bode grafu sa nachádza indiferenčná krivka
- Sú klesajúce (uvažujeme žádoucí statky)
- Nemôžu sa pretínať
- Čím je IC vzdialenejšia od začiatku, tým je úžitok väčší
- Sú konvexné – platí zákon klesajúceho mezného úžitku, resp. platí zákon substituce
 SKLON LÍNIE ROZPOČTU ( MEZNÍ MIERA EKONOMICKEJ SUBSTITUCE)
Línia rozpočtu v smernicovom tvare:
Y = I/Py – (Px/Py)X

MRSe = ∆Y/∆X = Px/Py (pri konst. I)

MRSe = pomer v ktorom ide nahradzovať jeden statok druhým v zmene ( pri danom príjme a daných
cenách statkov
 OPTIMUM (ROVNOVÁHA) SPOTREBITEĽA

Línia príjmu je tečnou najvyššej dosiahnuteľnosti

indiferenčnej krivky

Sklon indiferenčnej krivky = sklon línie príjmu

k v danom bode

- MUx/ MUy = Px/Py ( ide upraviť

matematicky)

- MUx/Px = MUy/Py

ODVODENIE INDIVIDUÁLNEJ POPTÁVKY

Východiskom je zmena ceny skúmaného statku ( zde ∆Px)

I = 150,-
Py = 15,-
Px = 10,- (↓Px = 5,-)
I/Px = 15 I/P = 30

Grafické odvodenie krivky poptávky (d)

 CHOVANIE FIRMY A FORMOVANIE NABÍDKY NA TRHU VÝROBKOV A SLUŽIEB

PRODUKČNÁ A NÁKLADOVÁ FUNKCIA V KRÁTKOM OBDOBÍ

Predpoklady:
- Na strane nabídky – firmy
(transformujú vstupy na výstupy),
výhody tímovej spolupráce,
zníženie transakčných nákladov
- Ciel firmy – maximalizácia zisku
- Krátke obdobie – existuje alespoň
jeden faktor fixný ( pôsobí zákon
klesajúcich výnosov)
- Dlhé obdobie – všetky vstupy sú
variabilné a ide je kombinovať
- Pôsobia výnosy z rozsahu
A) Rastúce – 1% rast vstupu
povedie k rastu výstupu
o viacej než 1%
B) Konštantný – 1% rast vstupu
povedie k raste výstupu práve
o 1%
C) Klesajúci – 1% rast vstupu
povedie k rastu výstupu
o menej než 1%

PRODUKČNÁ FUNKCIA V KRÁTKOM OBDOBÍ

Produkčná funkcia v SR – vyjadruje maximálny objem produkcie, ktorý ide vyrobiť kombináciu
výrobných faktorov pri danej technológií ( ide vyjadriť slovne, rovnicou, tabuľkou, grafom)

Celkový fyzický produkt – celkové množstvo produkcie je funkcia výrobných faktorov

Q=f(f1, F2, F3.......Fn)
TPP = celkový objem produkcie, ktorý bol vyrobený určitým množstvom vstupov Q=TPP

Mezní fyzický produk (MPP) – zmena objemu produkcie, ktorá bola vyvolaná zmenou vstupu
o jednotku
MPP= ∆TPP/∆F
Priemerný fyzicky produkt (APP)
APP = TPP/F

ZÁKON KLESAJÚCICH VÝNOSOV

Výnosy z FV = výstup/vstup
Krátka obdobie
Budeme-li pridávať 1 vstup zatiaľ čo ostatné vstupy zostanú fixné, potom s rastúcim výstupem klesá
mezní produkt ( prírastok výstupu) variabilného vstupu. TJ. Klesá jeho výnosnosť

NÁKLADOVÁ FUNKCIA V KRÁTKOM OBDOBÍ

 - Nákladová funkcia – odvodená
z produkčne a v krátkom období je k nej graficky
inverzná
- Vzťah medzi finančnými prostriedkami
vynaloženými na VF a maximálnym objemom
výroby (za daných podmienok
TC= f (Q)

Celkové náklady (TC) – peňažné prostriedky, ktoré sú potrebne

k výrobe daného zboží
V krátkom období TC = FC + VC
Fixné náklady (FC) – sa nemenia s rozsahom produkcie (firma je musí hradiť i v prípade, že nevyrába)
FC =Pk * K
Variabilné náklady (VC) – menia sa s rozsahom produkcie
VC = Pl*L
FC konštantné
VC – S krivka odvodena z produkčnej funckií

Pro Q < Q1 – rastúce výnosy z variabilného vstupu

Q1 – začína pôsobiť zákon klesajúcich výnosov
Q> Q1 klesajúce výnosy z variabilného vstupu

JEDNOTKOVÉ NÁKLADY V SR

Priemerné náklady (AC) – náklady potrebné k výrobe 1

jednotky produkcie

AC = TC/Q

V SR AC= AFC + AVC

- AFC – s rastom produkcie klesajú

- AVC – s rastom produkcie najprv klesajú
a potom rastú

AFC = FC/Q

AVC = VC/Q

Mezné náklady (MC) – zmena celkových nákladov, ktorá bola

spôsobená výrobou dodatočnej jednotky produkcie MC
=TC/∆Q = ∆VC/∆Q
TPP – VC

APP – AVC

MPP – MC

NÁKLADY V EKONOMICKEJ TEÓRII

1. Účtovné – reálne vzniknuté náklady (explicitné)

2. Ekonomické – TC = explicitné C + implicitné C
 Implicitné (alternatvne C, náklady obetované priležitosti)
3. Zapuštené (utopené) – náklady, ktoré neberieme v úvahu pri
zvažovaní medzi rôznymi altertnatívami, uhradzuje sa
v každom prípade
4. Transakčné – náklady spojené s vyjednávaním ekonomických
subjektov

PRODUKČNÉ FUNKCIE V DLHODOBOM OBDOBÍ

Dlhé obdobie – všetky vstupy sú variabilné a dajú sa nahraďovať

Produkčné
funkcie – vyjadruje maximálny objem
produkcie, ktorý ide vyrobiť rôznymi
kombináciami vstupov pri danej
technológií

Q = f( K,L)

2 vlastnosti:

o substitúcia
vstupov
o výnosy z rozsahu - vzťah medzi proporcionálnou zmenou vstupov a zmenou
výstupov
a) Rastúca -1% rast vstupov povedie k rastu výstupov o viac než 1%
b) Konštantná – 1% rast vstupov povedie k rastu výstupov práve o 1%
c) Klesajúca – 1% rast vstupov povedie k rastu výstupov o menej než 1%

IZOKVANTA – TYPICKÝ TVAR

Izokvanta – kombinácia výrobných faktorov (K,L) pomocou nich ide vyrobiť rovnaký objem produkcie
Q
Mapa izokvantu – grafické zobrazenie dlhodobej produkčnej funkcie

Mezní míra technickej substituce (MRTS) – sklon izokvanty (je klesajúca) Vyjadruje ako ide jeden
vstup nahradiť druhým

MRTS k,l = ∆K/∆L = MPP l/MPP k

IZOKOSTA

- Rôzne kombinácie L a K, ktoré môžu byť

maximálne porizené pri určitej vyší celkových
nákladov a daných cenách vstupu
TC = K. Pk + L. Pl

Smernicový tvar
K = TC/Pk – (Pl/Pk)L

Sklon izokosty: ΔK/ΔL = PL / PK

NÁKLOVÉ OPTIMUM

Rieši problém minimalizáciu nákladov (TC) pri dosiahnutí daného objemu produkcie Q. Alebo
maximalizácia objemu produkcie Q pri daných nákladoch (TC)
PRÍJMY

Celkové príjmy (TR) TR = P.Q (kč)

Priemerné príjmy (AR) AR = TR/Q = P (kč/Q)

Mezní príjmy (MR) MR = ∆TR/∆Q

Príjmy zavesia na typu tržného subjektu

Náklady závisia na typoch výnosov

ZISK

ROVNOVÁHA FIRMY

Cieľ firmy je maximalizovať zisk – koľko má vyrobiť produkcia aby mala maximálny zisk – určiť Qe

MC = MR ( porovnanie dodatočných nákladov s dodatočnými príjmami)

MC>MR →omezení produkce (↓Q)

MC < MR – zvýšenie produkcie (zvyšuje sa množstvo)

MC=MR optimálny objem produkcie (zlaté pravidlo maximalizácia zisku – platí ako v dokonalej tak
v nedokonalej konkurencií)

CHARAKTERISTIKA DOKONALEJ KONKURENCIE

Znaky:

- Abstrakcia (modelová podoba)

- Blíži sa ji trh z nespracovanou zemedelskou produkciou
- Existuje mnoho malých firiem a veľké množstvo kupujúcich
- Homegéni (stejnorodý) produkt
- Nikto nemôže ovplyvniť cenu svojej produkcie ( prijemci ceny) – dokonalé elastická dopyt
pre produkciu jednej firmy
- Voľný vstup a výstup z odvetvia
- Dokonalá informovanosť
Ked sa MC pretne s AVC začne krivka ponuky v SR

ROVNOVÁHA NA DOKONALOM KONKURENČNOM TRHU

TRŽNÁ ROVNOVÁHA A JEJ PODMIENKY

ROVNOVÁHA
A EFEKTÍVNOSŤ

VÝHODY ZO ZMENY

Prebytok spotrebiteľa
= TU – výdaje na
statok

Prebytok výrobcu = P – MC
FAKTORY, KTORÉ OVPLYVŇUJÚ TRŽNÚ ROVNOVÁHU – DĹŽKA OBDOBIA

SÚČASNÁ ZMENA NABÍDKY A POPTÁVKY – ROZDIELNA ZMENA S A D

SÚČASNÁ ZMENA NABÍDKY A POPTÁVKY – VPLYV ZMENY ELASTICKEJ A NEELASTICKEJ D

TEORÉM POVUČINY – ČASOVÉ SPOZDENIE (ROZDIELNY SKLON S A D)

 FIRMA V NEDOKONALEJ KONKURENCI. ALTERTNATÍVNE CIELE FIRMY

FORMY A PRÍČINY ZLYHANIA TRHU

Formy:

 Neefektívnosť
 Nerovnosť
 Nestabilita

Príčiny:

 Externality
 Verejné statky
 Asymetrické informácie
 Zásahy štátu
 Nedokonalá konkurencia

CHARAKTERISTIKA NEDOKONALEJ KONKURENCIE A PRÍČINY JEJ VZNIKU

 Na trhu je aspoň jeden predávajúci, ktorý môže ovplyvniť cenu

 Diferencovaný produkt
 Predpokladáme že firma musí znížiť cenu, pokiaľ chce zvýšiť Q a taktiež predať – klesajúca d
po produkcii firmy

Typy tržnej štruktúry

 Monopol
 Oligopol
 Monopolistická konkurencia

Príčiny vzniku:

 Nákladové podmienky
 Bariéry konkurencie
 Asymetrické informácie
 Zásahy štátu
 Právne restrikce
 Politické situácie
 VF vo vlastníctve firmy

ZHODNÉ A ROZDIELNE RYSY DOKONALEJ A NEDOKONALEJ KONKURENCIE

Zhodne rysy:

 ∏ = TR – TC
 MC = MR – optimálny objem produkcie (Qe) (zlaté pravidlo maximalizácie zisku)
 Nákladové krivky sú zhodné (determinace
produkčnej funkcie) SR: TC = FC + VC;
LR:TC = VC
 AR = P = d

ROZDIELNE RYSY
 Monopolná sila

- L = P-MC/P (0;1)

Lerneruv index

Vzťah P a MC

- P>MC
- Náklady mŕtvej váhy

Tj. Prejav alokačnej neefektívnosti

 - Rozdielna tržná situácia (pokiaľ firma dosahuje normálneho zisku v dokonalej
konkurencií platí Qe = min AC, pokiaľ firma dosahuje normálneho zisku v nedokonalej
konkurencii platí Qe je pred minimom AC)

OPTIMUM FIRMY V NDK

- Firma maximalizuje zisk

- MR = MC (Qe)

FORMY NEDOKONALEJ KONKURENCIE

MONOPOL

- Jediná firma v odvetí – d = D

- Neexistuje blízky substitut
- Vysoká monopolná sila (blíži sa 1)
o Najväčšie rozdiely medzi P a MC
o najväčšie náklady mŕtvej váhy
- Diferencovaná (heterogénní) produkt
- Veľké bariéry vstupu (odvetvie uzavreté)

PRÍČINY VZNIKU

- Prirodzený monopol
- Administratívny monopol
- Prírodný monopol

PRÍKLADY MONOPOLU

- Microsoft
- Google
- Czechtoll
- Alcoa

OPTIMUM MONOPOULU
EKONOMICKÉ VÝSLEDKY MONOPOLU V SR

EKONOMICKÉ VÝSLEDKY MONOPOLU V

LR

AR > AC → EZ > 0

AR = AC → EZ = 0 (normálny zisk)

REGULÁCIA MONOPOLU

- Daňové zatíženie
- Daňové zvýhodnenie
- Cenová regulácia
- Štátne vlastníctvo – zoštátnenie
- Antitrustové zákony
- Ekonomická regulácia

CENOVÁ REGULÁCIA MONOPOLU

OLIGOPOL

- Niekoľko silných výrobcov (vzájomne závislých v rozhodovaní) vyrábajúcich blízke

substituty
- d je viacej elastická (zrovnaním s monopolom)
- prevažne necenová konkurencia
- pomerne vysoká monopolná sila
- náklady mŕtvej váhy menšie než u monopolu
- diferencovaný produkt
- bariéry vstupu do odvetvia sú značné (nie neprekonateľné)
- tržná štruktúra častá v realite

PRÍKLADY OLIGOPOLU – Toyota, ford, O2, vodafone, huawei samsung, disney...

ZMLUVNÝ OLIGOPOL

OLIGOPOL S DOMINANTNOU FIRMOU

MONOPOLISTICKÁ KONKURENCIA

- veľké množstvo malých firiem (v rozhodovaní nezávislé)

- existencia blízkych substitutov – d je veľmi elastické
- nepatrné bariéry konkurencie – voľný vstup (výstup) do odvetvia
- monopolná sila veľmi nízka (náklady mŕtvej váhy najmenšie v rámci NDK)
- diferencovaný produkt
- cenová i necenová konkurencia
- príklady monopolistkych konkurencií ( taxík, oblečenie, hotely, reštaurácie, kaderníctva)
EK. VÝSLEDKY MONOPOLISTICKEJ KONKURENCIE V SR(SHORT RUN)

DLHODOBÉ OPTIMUM
MONOPOLISTICKEJ KONKURENCIE

- tendencia k nulovému ekonomickému zisku

- AR = AC

ZROVNANIE TRŽNEJ ŠTRUKTÚRY Z HĽADISKA EFEKTÍVNOSTI

Alokačná efetkívnosť

ALTERTNATÍVNE CIELE FIRIEM

VÝROBNÁ EFEKTÍVNOSŤ

ALOKAČNÁ FUNKCIA VÝROBNÝ EFEKTÍVNOSŤ

P = MC Qe = minimum AC v LR

MU= MC

TRH VÝROBNÝCH FAKTOROV

PODSTATA A ZVLÁŠTNOSTI NA TRHU VF

- Trh, kde sa obchoduje VF (práca, pôda, kapitál, prírodne zdroje)

- Na strane nabídky domácnosti: poptávka = firmy (VF sú najímané)
- Odpovedá na otázky ako? Pre koho? Vyrábať
- Poptávka po VF je odvodená z poptávky po produkcií
- Existujú dve poňatia individuálnej nabídky
o individuálny nabídka faktorov firmy
o individuálna nabídka z pozície ponúkajúceho (jednej domácnosti)
- Cena VF (odmena za služby VF) – mzdová sadzba (w), sadzba pozemkové renty (a),
úroková miera (r(

POPTÁVKY PO VÝROBNÝCH FAKTOROCH

Predpoklady:

- Uvažujeme krátke obdobie

- Zákon klesajúcich výnosov pôsoby od 1. jednotky
- Firmy maximalizujú zisk – MRP = MFC – (určí optimálne množstvo VF)

PRÍJEM Z MEZNÉHO PRODUKTU (MRP)

Príjem z mezného produktu je to prírastok celkového príjmu zapojením dodatočnej jednotky
variabilného vstupu.

MRPf= MPPe*Pq

MEZNÉ PRIEMERNÉ NÁKLADY NA VF

Sú to náklady ktoré firma vynaloží na vyrobenie dodatočnej jednotky vstupov

PRÍJEM Z PRIEMERNÉHO PRODUKTU VF (ARP)

ARPf = TR/F = (P.Q)/F = Pq*APPf

DOKONALÁ KONKURENCIA NA TRHU VF

Cena VF je určená trhom

OPTIMUM FIRMY NA TRHU FV – DK

Uvažujeme DK na všetkých trhoch

ODVODENIE POPTÁVKY FIRMY PO VF

- Cena VF sa mení v dôsledku zmien na trhu

- DK trh VF – MFCf = Pf – optima ležia na krivke MRP

FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE POPTÁVKY PO VF

Pohyb po dL

- Zmena ceny VF

Posun poptávky (dL)

- Zmena poptávky po finálnej produkcií

- Zmena množstva a cien ostatných VF
- Zmena technológie

PRODUKČNÁ FUNKCIA V SR – ŠTANDARDNÝ TVAR

Predpoklad:

- Zákon klesajúcich výnosov pôsobí až od určitého

bodu
PRÍJMOVÉ VELIČINY V DK NA TRHU PRODUKTU

Nákladová veličiny sú ovplyvňované tým aká je konkurencia na trhu

PRÍMOVÉ VELIČINY OVPLYVŃUJE KONKURENCIU NA TRHU PRODUKCIE

DK na trhu produkcie – MRq = Pq

MRP f = Pq . MPPf

ARPf = TR/F

NDK na trhu produkcie → MRq < Pq → MRPf = MRq. MPPf →MRP klesá rychlejšie

NÁKLADOVÉ VELIČINY – OVPLYVŇUJÚ TYP KONKURENCIE NA TRHU VF

OPTIMÁLNE MNOŽSTVO VF (NDK NA TRHU VF)

NABÍTKA VF NA TRHU VF

- Individuálna nabídka faktorov firmy – Pf = AFCf = s (líšia sa podľa typu konkurencie na

trhu VF)
- Individuálna nabídka z pozície ponúkajúceho (rôzne podľa jednotlivých VF)

ROVNOVÁHA NA TRHU

TRANSFEROVÝ VÝDELEK A EKONOMICKÁ RENTA

Transferový výdelek – časť výdelku ktorá by faktor

získal pri svojom najlepšom alternatívnom využití
Ekonomická renta – časť výdelku, ktorá prevyšuje transferový výdelek

TRANSFEROVÝ VÝDELEK A EKONOMICKÁ RENTA VS ELASTICITA

TRH PRÁCE A PôDY

NABÍDKA PRÁCE JEDNOTLIVCOM

Cieľ: maximalizácia úžitku – max. U=f (C,H)

Rozhoduje sa:

- Pracovať za mzdu a za ňu spotrebovať (C)

- Nepracovať – využívať voľného času (H)

Predpoklady:

- Mzdová sadzba (w) = odmena za prácu (L) a zároveň cena voľného času (H)
- L + H = 24 h

OPTIMUM JEDNOTLIVCA NABÍZEJÍCIHO PRÁCU

Podmienka optima jedinca na trhu práce:

MUh = MU c

MU 1 hod voľného času = MU tovar a služby ktoré sa môžu kúpiť za hodinovú mzdu

Hodinová mzdy je alternatívnym nákladom hodiny voľného času

INDIVIDUÁLNA NABÍDKA JEDNOTLIVCA ( Z POZÍCIE DOMÁCNOSTI)

TRŽNÁ NABÍDKA PRÁCE

- Sl je rastúca – rast mzdovej sadzby zvýši množstvo nabízenej práce (súčet individuálnych
nabídek)
- Existencia rozdielnych alternatívnych nákladov (rôzne zakrivenia)
- Rast w priťahuje na trh nových pracovníkov s vyššími transferovými výdelkami

OPTIMUM FIRMY NA DK NA TRHU PRÁCE

TRŽNÁ NABÍDKA A POPTÁVKA NA TRHU PRÁCE

NEDOKONALÁ KONKURENCIA NA TRHU PRÁCE

Príčiny NDK:

- Monopolná sila na strane poptávky po L = monopson

- Monopolná sila na strane nabídky L = odborové zväzy (tlačí na rast w)
o Zavedenie mzdového prahu
o omedzenie (zníženie) nabídky práce
o zvýšenie poptávky po práci
- Monopson + odbory = bilaterálny monopol

MONOPSON NA TRHU PRÁCE

ODBORY – POŽADOVANÁ MINIMÁLNA MZDA

Minimálna mzda pre rok 2022 je 16 200 kč

ODBORY – OMEDZENIE NABÍDKY PRÁCE

TRH KAPITÁLU

Úvod do teórie kapitálu

Formy kapitálu:

- Kapitálové statky
- Finančný kapitál
- Ľudský kapitál

Všetky formy kapitálu prinášajú v budúcnosti istý výnos (dodatočný príjem)

KRITÉRIÁ INVESTIČNÉHO ROZHODOVANIA

- Metóda čistej súčastnej hodnoty

- Metóda čistej budúcej hodnoty
- Metóda vnútorného výnosového percenta

-
 -

TRH KAPITÁLU

Formy kapitálu:

- Kapitálové statky
- Finančný kapitál
- Ľudský kapitál

Všetky formy kapitálu prinášajú v budúcnosti istý výnos (dodatočný príjem)

ROVNOVÁHA NA TRHU ZAPOŽÍTANÝCH FONDOV V SR

ROVNOVÁHA NA TRHU ZAPOŽIČANÝH FONODV V LR

VÝZNAM INVESTÍCII DO KAPITÁLOVÝCH STATKOV

OPTIMÁLNE MNOŽSTVO KAPITÁLOVÝCH STATKOV

KRITÉRIA INVESTIČNÝH ROZHODOVANÍ

- Metóda čistej súčasnej hodnoty

- Metódy čistej budúcej hodnoty
- Metóda vnútorného výnosového percenta

PV = SÚČASNÁ HODNOTA

1. Jedine jedno budúce obdobie (jednorazový príjem v budúcnosti)

- Pokiaľ subjekt investuje určitou čiastku peňazí, vzdáva sa úroku, ktorý by získal uložením
peňazí do banky
- Úrok = alternatívny náklad investície ( úroková miera r = náklad obetovaný príležitosti) –
čím vyššia je úroková miera
- Tým vyššie sú alternatívne náklady
- Tým nižšia je súčasná hodnota budúceho príjmu

Súčasná hodnota PV = N1/1 + r

o Budúci príjem je znížený (diskotovaný) o alternatívne náklady

2. Viacej budúcich období (príjem vo viacerých rokoch)

Anuita budúci výnos realizovaný po určitý konečný počet rokov:

PV = N1/(1+r) + N2/(1+r)2 +.... Nn/(1+r)n

Perpetuita (vecná renta) budúci výnos vo výške N realizovaný po nekonečný počet rokov:

PV = N/r

NPV = ČISTÁ SÚČASNÁ HODNOTA

Čistá súčasná hodnota NPV = PV – K0 (N1 = budúci výnos, K0 = dnes investovaná čiastka)

Príklad
Firma zvažuje realizáciu investície, jej živostnosť je 9 rokov. Odhadované ročné príjmy plynúce
z investicií sú prvých 5 rokov 20 000kč a po zvyšok doby živnosti je 12 000kč. Odhadované provozné
náklady sú prvé štyri roky 8 000kč a po zvyšok doby životnosti 11 000kč. Zvažovaná úroková sadzba je
12%.

Ako maximálne vysoké kapitálové výdaje (porizovacia cena) spojené s investíciou sú podľa kritéria
NPV prípustné, mali byť investície realizované?

ROZDEĽOVANIE DUCHODU

SKLADBA DUCHODU DOMÁCNOSTI

Dúchod = tok (Kč/čas)

- Mzdy
- Vlastnické dúchody (renta, úroky, dividendy)
X

Bohatstvo (stav)

- Hmotné položky (tovar dlhodobej spotreby, pôdy)

- Finančné aktíva (hotovosť, vklady, obligácie, akcie)

Y = Y L + YA + YK + Y T

MERANIE NEROVNOSTI V DUCHODECH – LORENCOVA KRIVKA

MERANIE NEROVNOSTI V DUCHODECH

Giniho koeficient

G = A – B/A (0,1)

G = 1 – nespravodlivé rozdelovanie

G = 0 – rovnostářství

INDIKÁTORY NEROVNOSTI PRÍJMU

Robin Hood Index odpovedá maximálnej vertikálnej

vzdialenosti medzi Lorenzovou krivkou neboli
komulatívnou časťou celkového príjmu pod určitým
príjmovým percentilom a líniou dokonalej rovnosti, tj. 45
stupňovou líniou rovnosti príjmu. Hodnota indexu sa
blíži podielu celkového príjmu, ktorý je treba převésť
z domácnosti nad priemerom na domácnosti pod priemerom, aby bola dosiahnutá rovnosť
v rozdelení príjmu.

Index Robina Hooda je mierou príjmovej nerovnosti v rozmedzí od 0 (úplná rovnosť) do 100 (úplná
nerovnosť)

LORENZOVÁ KRIVKA

Lorenzova krivka rozdelenia

príjmu na modifikovanou
spotrebnou jednotkou OECD
v Českej republike za r. 2017
VÝVOJ GINIHO KOEFICIENTU V ČESKEJ REPUBLIKE (NEROVNOSŤ PRÍJMU DOMÁCNOSTI NA OSOBU)

ČESKO PRODELALO REKORDNÝ NÁRAST GINIHO KOEFICIENTU OD POČIATKU 90. ROKOV DO

SÚČASNOSTI VZROSTLA O 32,1%
 TRŽNÉ ZLYHANIE A PôSOBENIA ŠTÁTU NA MIKROEKONOMICKÉ SUBJEKTY (MIKROEKONOMICKÁ
POLITIKA ŠTÁTU)

MIKROEKONOMICKÁ A HOSPODÁRNA POLITIKA

Hospodárska politika – stanovenie cieľu, nástrojov a ciest k dosiahnutiu týchto cieľov

Mikroekonomická politika štátu – štát určuje pravidlá, v rámci ktorých funguje trh (legislatívny
a inštitucionálny rámec), vymedzenie vlastníckych práv, stanovenie cien, eliminácia tržných zlyhaní

PRÍČINY ZLYHANIA TRHU

- Okolnosti, ktoré neumožňujú tržnému mechanizmu, aby efektívne alokoval zdroje (tj.
Okolnosti, ktoré vedú k tomu, že trh nie je dokonale konkurenčný)
o monopolný sila ( nedokonalá konkurencia)
o Externality
o verejné statky
o asymetrická informácia

NEDOKONALÁ KONKURENCIA (MONOPLNÁ SILA)

Monopolná sila – L = P-MC/P (0;1) Lernerov index

Vzťah P a MC

- P > MC
- Náklady mŕtvej váhy, tj. Prejav alokačnej
neefektívnosti.

Opatrenia štátu – viz regulácia monopolu

EXTERNALITA – DEFINÍCIA

Vedľajší, nezamýšľaný efekt výroby či spotreby, neprechádza trhom

- Efekt prelievania – aktivita jedného subjektu spôsobuje inému subjektu náklady alebo
prínosy aniž by ten bol dodatočný náklad nejak kompenzovaný – záporne e.
- Prípadne za dodatočné prínosy platil – kladné e.
- Dochádza k neefektívnosti alokaci zdrojov

SPOLOČENSKY OPTIMÁLNE MNOŽSTVO PRODUKCIE V PRÍPADE EXTERNALITY VO VÝROBE

Spoločenské MC = súkromné MC + externé MC (zde konštantný)

ZÁPORNÉ EXTERNALITY VO VÝROBE A SPOLOČENSKY EFEKTÍVNE VÝSTUPY

Predpoklad: EMC sa zvyšuje

Neadekvátna cena = zdroj neefektívnosti

SPOLOČENSKY OPTIMÁLNY MNOŽSTVO PRODUKCIE -

EXTERNALITY V SPOTREBA

Predpoklad: konštantne EMU

Spoločensky MU = súkromný MU + externé MU

Negatívne externality v spotrebe

Pozitívne externality vo spotrebe

SPOLOČENSKY EFEKTÍVNY VÝSTUP – POZITÍVNE EXTERNALITY V SPOTREBE

COASEHO TEORÉM

Bez ohľadu na počiatočné rozdelenie vlastníckych práv, je konečný výsledok efektívny, za

predpokladu že počiatočné zákonné rozdelenie vlastníctva je dobre definované a že transakcie
týkajúce sa obchodu s vlastníckymi právami majú nulové náklady.

Tj. Pokiaľ môžu zúčastnené strany o riešenie externalit medzi sebou bez veľkých nákladov vyjednávať,
môžu dospieť k efektívnemu spoločensky optimálnemu riešeniu. V dôsledku dohody si obe strany
polepšia.

OVPLYVŇOVANIE EXTERNALÍT ŠTÁTOM

VEREJNÝ STATOK

- Nevylučiteľnosť
- Nezmenšiteľnosť

KRIVKA TRŽNEJ POPTÁVKY PO VEREJNOM STATKU

- Existujú 2 jednotky
verejného statku
- 1. spotrebiteľ je ochotný
zaplatiť Kč 15,- = MU
- 2. spotrebiteľ je ochotný
zaplatiť Kč 40,- = MU
- 15 + 40 = 55
- Krivka tržnej poptávky =
krivka ochoty platiť.

OPTIMÁLNE MNOŽSTVO VEREJNÉHO STATKU

ASYMETRICKÉ INFORMÁCIE

Rozdielny prístup k informáciám v rámci tržných transakcií

- Morálny hazard – činnosť lepšie informovať subjektu, jež pri max. úžitku, zároveň znižuje
úžitok neinformovaných subjektov
- Nepriaznivý výber - proces, ktorý vedie k tomu, že menej žiaduce subjekty trhu sa
zúčastní dobrovoľnej zmeny spíše než ostatný ( asymetrie informácií znižuje priemernú
kvalitu tovaru na trhu)