L.van Beethoven a neprogramová symfónia 1. polovice 19.

storočia

Symfónia
Termín „symfonia“ v 15. a 16. storočí (tal.sinfonia) označovalo všeobecne názov pre
hudbu ako takú, termín ktorý označoval vokálne i inštrumentálne skladby. V 17. storočí
označuje termín „sinfonia“ predovšetkým predohru talianskeho typu (neapolská sinfonia –
typ opernej predohry R – P – R). V 18. storočí dochádza k ustáleniu významu slova v jeho
dnešnom ponímaní. Symfónia vznikla v 18. storočí z talianskej predohry (sinfonie). Stalo sa
tak osamostatnením jej jednotlivých častí (R – P – R) do uzavrených celkov a následným
pridaním menuetu, ktorý ustáľuje symfóniu na štvorčasťovú orchestrálnu skladbu (R – P – R
– R ) sonátového cyklu.
Na formovaní symfónie sa podieľali predstavitelia Mannheimskej školy a následne
predstavitelia vrcholného klasicizmu...
L. van Beethoven – pokladaný za zakladateľa modernej symfónie. Dokonalosť vo
vyvážení obsahu a formy. Každá z jeho symfónií je individuálna. Nahrádza menuet za scherzo
(už vo svojej 2.symfónii D-dur), mení poradie častí – pomalá sa stáva prvou, prináša
viacčasťovosť (6.symfónia Pastorálna – 5 časťová), využíva netypické druhy – napr.
smútočný pochod (v 3.symfónii Eroica), po harmonickej stránke je na rozmedzí klasicizmu
a romantizmu – najmä vo svojom vrcholnom období, kedy rozširuje vzťahy tónin – rýchle
striedanie tónin pomocou modulačného vybočenia, tóninových skokov (v 5.symfónii z c-mol
do C – dur, v 9. symfónii z d – mol do D – dur), rozširuje orchester, pridáva vokálnu zložku
(zbory + sóla v 9.symfónii d – mol s Ódou na radosť), do symfónií vkladá ideu (zápas, bolesť,
oslava víťazstva...).

L.van Beethoven:
 Najmladší z trojice viedenských klasikov

 Klavírny virtuóz a pedagóg

 Vyrástol z ideí Francúzskej revolúcie, uvedomoval si právo osobnosti na slobodný

umelecký rast

 Od skorého detstva musel verejne vystupovať, ambíciou otca bolo mať z neho
„zázračné dieťa“ po vzore W.A.Mozarta, neľahké rodinné zázemie – otec alkoholik

 Hudobne ho viedol Christian Gottlieb Neefe

 Viedeň - získal tu vedúce postavenie v hudobnom živote

Symfónie 9:

 1. C-dur, 2. D-dur

 3.Es-dur, Eroica / dedikácia Napoleonovi – napokon zrušená, prináša v 2.časti smútočný

pochod – populárny, na pamiatku veľkých mužov všetkých národov

 4. B.dur

 5. c-mol, Osudová – mocný pátos, obraz veľkého boja s nepriaznivým osudom

 6. F-dur, Pastorálna – zhudobneným výrazom pocitov prebudených prírodou, 5 častí,

podklad: Scéna na vidieku, Pri potoku, Vinobranie, Búrka, Po búrke, od iných symfonií je v
nej cítiť bezstarostnosť, radosť z prírody, vyrovnanosť a nádej

 7. A-dur, 8. F-dur

 9. d-mol, s Ódou na radosť, predstavuje hymnus šťastia. Radosti a bratstva ľudí celého
sveta, zväčšuje orchester do monumentálnych rozmerov, v poslednej časti veľký zbor a sóla,
zhudobňuje Schillerove texty Ódy na radosť

Ďalší predstavitelia neprogramovej symfónie 1.polovice 19.storočia:

Franz Schubert: venoval sa predovšetkým piesňam (“kráľ piesní”), symfónie neboli ťažiskom jeho
tvorby, ale aj napriek tomu ich napísal 8 + fragmenty, najznámejśia je zrejme h mol tzv. „
nedokončená“, či veľká C-dur.

Robert Schumann: komponuje 4 symfónie, najznámejšia je 1. „Jarná“, 3. „Rýnska“, 4. Zaujímavá

skutočnosťou, že jednotlivé časti sú hrané attacca – teda bezprostredne za sebou.

F.Mendelssohn Bartholdy: 5 symfónii, najznámejšie sú Škótska, Talianska, Reformačná.

Škótska symfónia = odkazuje na škótske potulky s kamarátom a návštevu hradu.

Talianska symfónia = spomienky na jeho cestu po Taliansku, inšpiroval sa talianskymi ľudovými

hudobnými motívmi.

Reformačná symfónia = komponovaná na počesť 300.výročia luteránskej reformy