LI Liekove Formy 1

Farmaccuticka fakulta CohcrLit~ Kumen kcho
Ircoa Licbnenna a kolcktl\
LIEKOvE FORMY
Navody na prakticke cvicenia
I
@}
U\1\'ERZ lTA KO.\lE~SKEHO BRATISLAVA
Farmaceutick8 fakulta Univerzity Komenskeho
Irena Lichnerova a kolektlv
LIEKOvE FORMY
Navody na prakticke cvicenia
• I
-
.-
1999
UNIVERZITA KOMENSKEHO BRATISLAVA
:
il.Ai.l 1 A KOMENSKEHO
• "J ,
OSTREDNA KNltNICA .
PARMACEUTlCKEJ F.AKULTY
K.alinSatova I
831 31 8 R A T I S L A V A
-6-
1f;Mrf
~· o!ir:f1/
/1c;
~~~
K\~o
© doc. RNDr. Irena UchneroVIi, CSc., RNDr. Alena Burelovll, ('Sc., RNDr. llclcna llnnzelov:i, CSc.,
doc. RNOr. Kllmiln H~ ronikow, CSc., RNDr. M~ria Heliovt{, CSc., doc. RNDr. t o~ef Kui!crn, C'Sc.,
199 1, 1996, 1999
Rct.-en7.enti: doc. DrPil. Zora Gruntova, CSc.

doc. RNDr. Frant~ek Kopecky, CSc.
Za odhorml strlinku tcjto publik~cie zodpovedaj1i auturi.
I S1\N H0-223-1 404-R

- J -
PREOHOVOR
Skript4 Liekov~ formy - N~vody na praktickd cvieenia I. a II. su ureene

pre prakticku east vyueby predmetu Liekove formy.
Poslantm praktickych cvieent z tohto predmetu je blit!ie poznaf, preh!bif
a prakticky si osvojif z~konitosti a postupy pretvdrania lieeiv na lieeivy
prtpravok a liek.
Vo vae§ine pripadov sa to nezaobtde bez pomocnych 14tok, ktor~ pom~haju
kon!tituovaf prtslu§nu aplikaenu formu a spolu s lieeivom sa zueast~uju mo-
delovania jej vlastnostt, kvality a stdlosti. V tomto zmysle je koncipovan~ aj
obsahov~ n~pl~ tychto n4vodov. Prakticke ulohy ved?a z~kladnych informdcit o
"stavebnom materi4li" liekovych foriem maju poskytnuf §tudentovi motnosf oboz-
n4mif sa s postupami prtpravy jednotlivych druhov liekovych foriem a metodami
kontroly ich kvality.
Prioritnou ulohou praktickych cv!eent z predmetu Liekove formy je implan-
t~cia praxou overerieho poznatku do vedomia §tudentov - farmaceutov, fe uei-
nok podaneho lieku nezdvist len od vlastnostt a mnofstva lieeiva, ktore sa v

~om nachddza, te kvalitu, intenzitu a d!tku ufinku vyznamnou mierou ovplyv-
~uje aj liekov4 forma a cely rad tzv. exogennych faktorov, ktore mOfe farma-
ceut pri tvorbe lieku vedome, v z~ujme kvality menif alebo ovplyv~ovat.
Takyto prtstup k tvorbe liekovej formy kladie vy!!ie n4roky aj na §tu-
denta. V fiadnom prtpade tu §tudent nevystaet s mechanickou realiz~ciou ndvo-
dov zo skript s cielom "urobif a odovzdaf" ureity poeet pripravkov. V priebehu
praktickeho rie!enia ulohy je nevyhnutn4 konfrontdcia praktickych postupov s
teoretickymipoznatkami o prtslu!nej liekovej forme. Predpokladom je seriozny
pristup !tudentov k prtprave na prakticke cvieenia a ich z4ujem o konzultae-
ny dialog s ueitelom.
Takyto prtstuppredstavuje kvalitattvne novy spOsob nazerania na proces
pretvdrania lieeiva na liek, na proces, ktoreho vysledkom md byf liek s dob-
rou biologickou dostupnosfou a v koneenom dOsledku s optim~lnou ueinnosfou.
Kolekttv autorov
- 4 -
OOOVZOAVANIE VYPRACOVANYCH ULOH - PROTOKOLY
Ookladom teoretick~ho 1 praktick~ho zvlddnutia zadanej ulohy su nadobud-

nut6 vedomosti a vypracovany z4znam o ulohe - protokol. Tanto m4 obsahovat:
t. Meno rie§itela, §tudijn' skupina, §kolsky rok, d4tum.
2. Zadanu ulohu (pripravit, overit, sledovaf vplyv ata.).
J. N4zov a zlo2enie pr!pravku v neskrdtenej forme, slovensky, alebo eesky
a latinsky (najm~ u pr!pravkov ofic1n4lnych).
4. Pracovny postup - sled jednotlivych ukonov. V pracovnom postupe maju
sa uviesf v!etky prepoety, priebe2n6 a vysledn~ hodnoty.
5. V pr!pade hodnotenia viacerych vzoriek alebo parametrov vysledky spra-
covaf tabel,rne. Pri sledovan! priebehu - zdvislosti na nejakom faktore - vy-
sledky spracovaf graficky.
6. Podia charakteru ulohy vysledky doplnif §tatistickymi charakteristika-
mi.
7. Protokol ukoneif z4verom, ktory m4 obsahovat bua charakteristiku pri-
praven6ho pr!pravku alebo komentdr hodnotiaci vplyv sledovan~ho faktora.
- 5 -
I. L I E ~ I V~ P R f P R AVK Y S 0 Z N A K MI
I 6 N0 VY CH , M 0 L E K U L 0 V YC H
A K 0 L 0 I 0 N YC H 0 I 5 P E RZ I f
A. LIECIV~ PR!PRAVKY POVAHY PRAVYCH A KOLOIDNYCH ROZTOKOV
Ro z t o k y (Solutiones)
Z fyzikdlno-chemick~ho hladiska je roztok homog~nnou (jednof~zovou) spra-

vidla kvapalnou sustavou, pozost~vajucou z dvoch alebo viacerych zlo~iek.
Jednotliv~ zlo2ky su chemicky rOzne l~tky a ich pomern~ zastupenie v roztoku
mo~no aspo~ v ureitom rozmedz! spojito menit.
Podla esL 4 su roztoky tekut~ pr!pravky, ktor6 su bua molekulovymi (pra-

v~ roztoky), alebo koloidnymi disperziami (neprav6 roztoky) l~tok rOzneho
skupenstva vo vhodnom rozpu!fadle. Su ureen~ na vnutorn6 ufitie alebo na in6
upotrebenie.
Roztoky obsahuju v~dy 14tku rozpustenu (solvendum) a rozpu!tadlo (sol-
vans). Ako rozpu!tadlo, ktor6 je v roztoku kon!titut!vnou pomocnou 14tkou,
sa najeast.ejAie pou!!va voda, lieh, 6ter, glycerol, oleje a ine tekutiny alebo
ich zmesi. Ak nie je rozpu!tadlo uvedene, priprav! sa roztok vodny. Roztoky sa
~ripravuju rozpu!tan!m lieeivych a pomocnych l~tok v predp!sanom rozpu!tadle
alebo inym vhodnym spOsobom. Pr!prava roztokov si spravidla nevy!aduje n~

roenej!ie technologick6 zariadenie. Male mno!stv' sa pripravuju v n'dob~ch z
be!neho laboratorneho skla, pr!padne z in~ materi,lu, ktory nesmie reagovat
so !iadnou zlo!kou roztoku (porcel4n, nehrdzavejuca ocer, smaltovane n4doby
bez kazu).
Rozpu!tanie sa urychluje zahrievan!m a mie§an!m. C!rost roztokov sa za -
bezpeeuje filtr~ciou cez vhodnu filtra~nu prep4fku.
Roztoky sa plnia do liekoviek z bezfarebneho ale~o tmaveho skla, pr!pad-
ne z plastickych 14tok.
- 6 -
Ostatn~
Mie§anie
+
Rozpu~fan1e
~
Homogenidcia
, t
Uprava objemu
!
IRoztok
~
Chladenie
~
Skladovanie
t
Oozrievanie
f
Fil tr~cia
+
Balenie
~
Liek vo forme
roztoku
Obr. 1: Sch6ma vyroby. roztoku
ll l o h a
Pr!prava roztoku chloridu v4penat6ho

(Solutio calcii chlorati PhBS IV)
Je to roztok hexahydrdtu chloridu v~penat6ho (CaC1 2 .6 H2 0), ktory je velmi

hygroskopicky. Mus! obsahpvaf 48,5- 51,0 \ hexahydrdtu chloridu vdpenat6ho.
Calcium chloratum 25,0 g
Aqua 25,0 g
Chlorid vdpenaty sa rozpust! vo vode pri oby~ajnej teplote a vzniknuty roztok
sa prefiltruje. Roztok chlor1du vdpenat~ho je ~ira, beztarebnd tekutina, bez
zdpachu. Hustota roztoku m' byt 1,224- 1,234 g/cm 3 •
V hotovom roztoku sa stanov! obsah chloridu vdpenat~ho postupom podla
~SL 4: asi 0,400 g sku!an~ho roztoku sa zriedi 100 ml vody, pridaju sa 4,0 ml
- 1 -
zrieden6ho roztoku hydroxidu sodn6ho, asi 0,02 g metyltymolovej modrej s dusie-

nanom draselnym a titruje sa odmernym roztokom chelatonu 0,05 mol/1 z modr6ho
do §ed6ho zafarbenia. 1 ml odmern6ho roztoku chelatonu 0,05 mol/1 odpoved~
0,01095 hexahydr~tu chloridu v~penat6ho.
Kontroln6 ot~zky:
1. SpOsoby vyjadrovania zlo!enia (koncentr~cie) roztokov .

2. Hodnotenie akosti roztokov.
tlloha 2
Priprava roztoku hydroxidu vdpenat6ho

(Solutio calcii hydroxydati PhBS IV)
Je to za obyeajnej teploty nasyteny roztok hydroxidu v~penat6ho, musi ob-

sahovaf najmenej 0,15 \ Ca(OH) 2 •
Calcium oxydatum 5,0 g
Aqua q.s .
Oxid vdpenaty sa v porcel~novej miske pokropi 20 ml vody. Po vyhaseni sa vd-

penn6 mlieko v liekovke zriedi a pretrepe s 250 ml vody. Po usadeni sa eira
tekutina dekantuje. K sedimentu hydroxidu vdpenat6ho v nddobe sa prldd 500 ml
vody, dOkladne sa premie§a, liekovka sa dobra uzavrie a uchovdva na chladnom
mieste.
V roztoku sa stanovi obsah hydroxidu vdpenat6ho pod!a esL 4: k 50,0 g
roztoku sa pridaj~ 3 kvapky roztoku fenolttaleinu a titruje sa odmernym rozto-
kom kyseliny chlorovodikovej 0,1 mol/1 do odtarbenia. 1 ml odmern6ho roztoku
kyseliny chlorovodikovej 0,1 mol/1 odpovedd 0,00370~ g hydroxidu vdpenat6ho.
Ko~troln6 otdzkyz
1. Vodn6 lieeiv6 roztoky oficindlne v fSL 4.
2. SpOsob uchov4van1a roztoku hydroxidu vdpenat6ho.
tl 1 o h a 3
Pr!prava roztoku z4sadit6ho octanu olovnat6ho

(Plumbum aceticum basicum solutum PhBS II)
Je to vodny roztok zdsadit6ho octanu olovnat6ho, md obsahovaf 16,7-

17,4 \ olova. Hustota roztoku m4 byf 1,23- 1,24 g/cm 3 •
- 8 -
Plumbum aceticum 10,5 g

Plumbum oxydatum (V) 3,5 g
Aqua q . s.
Zmes oxidu a octanu olovnat6ho s 10,0 g vody sa zahrieva v kadiOke na vodnom
kupeli a! kym zbelie alebo je najviac ru!ovo sfarben4. Potom sa dopln! vodou
do 50,0 g. Tekutina sa v uzavretej fla§i odstav! a O!ry roztok sa zleje.
Skontrolujte pyknometricky hustotu pripraven6ho roztoku. Ak je jeho hus-
tota vy§§ia ako je povolen6, vypoO!ta sa mno!stvo vody potrebn6 na jej zni-
!enie podla vzorca:
X a ,
kde:
x = mno!stvo vody v gramoch, ktor6 treba pridaf na zn!lenie hustoty,
a a hmotnost upravovan6ho roztoku z4sadit6ho octanu olovnat6ho,
d = hustota roztoku (stanoven4) (g/cm 3 ),
d1 • hustota roztoku, ktor4 sa m4 dosiahnuf (g/cm 3 ,.
Do protokolu uvedte chemick~ reakclu prebiehajucu pri priprave roztoku a
mno!stvo pripravendho roztoku.
Kontrolnd ot4zky:
1. Pou!itle roztoku z4sadit6ho octanu olovnat4ho v terapii.
2. Z4kladn6 technologick6 oper4cie a zariadenia pri pr!prave roztokov.
U1 o h a 4
Priprava roztoku octanu a v!nanu hlinitdho

(Solutio aluminii acetico-tartaric1 PhBS IV)
Je to vodny roztok octanu a v!nanu hlinit6ho.

Aluminium sulfuricum 12,0 g
Calcium carbonicum praecipitatum 5,25 g
Acidum aceticum concentratum 4,4 g
Aqua 76,0 g
Acidum tartaricum q.s.
Siran hlinity Al 2 (so 4 >3 • 18 H2 o sa rozpusti v 76 g vody. K O!remu roztoku sa
za neust4leho mie§ania prid4 po eastiach zr4!any uhlieitan v4penaty . Ked u!
roztok ne§um!, pr!d4 sa pomaly koncentrovan4 kyselina octov4 a zmes sa pre-
mie§ava, kym prestane vyvoj oxidu uhlieit6ho. Po 48 hodin4ch sa O!ry roztok
- 9 -
dekantuje, zvy§ok sa preced1 a vylisuje. Spojen~ tekutiny sa prefil~uju. Ku

kaldym 50 g filtr4tu sa prid4 1,75 g kyseliny v!nnej. ~~ - ~~
Stanovte pyknometricky hustotu pripraven~ho roztoku a uprav te na 1,054-
1,061 g/cm 3 • Ak je vy§§ia ako je predp!san~, upravte ju spOsobom uvedenym pri
priprave roztoku z4sadit~ho octanu olovnat~ho (uloha J).
Do protokolu uvedte tiet reakcie prebiehajuce v jednotlivych stup~och
pr!pravy a mnofstvo pripraven~ho roztoku.
Kontroln~ ot4zky:
1. Reakcie prebiehajuce v jednotlivych stup~och pripravy roztoku.
2. Pomocn~ 14tky, ktor~ sprostredkuju rozpu§fanie.
U1 o h a 5
Priprava liehov~ho lodov~ho roztoku

(Solutio iodi spirituosa PhBS IV) .1- ...
Mus! obsahovaf 6,4 - 6,6 \ voln6ho jodu a 2,4 - 2,6 \ jodidu draseln6ho.
Kalium iodatum 1, 25 g
Aqua 4,2 9
Iodum 3,25 g
Spiritus 95 \ 41,3 9
Jodid drase1ny sa rozpusti vo vade v kadi~ke, prid4 sa jed (odv4!eny na hodi-

novom skli~ku) a 95 \ 1ieh a ob~asnym pretrep4van!m sa jed rozpusti. Pripra-
vuje sa v mno!stve odpovedajucom spotrebe nanajvy§ §tvormesa~nej.
Stanovenie obsahu voln~ho jedu1 asi 3,500 g sku§aneho liehoveho jodoveho
roztoku sa zriedi 20,0 m1 vody a titruje ,sa odmernym roztokom tios!ranu sodn6-
ho 0,1 mo1/l do slabo !1teho zafarbenia. Potom sa prid4 1,0 m1 roztoku §krobu a
dotitruje sa 'do odfarbenia. 1 m1 odmerneho roztoku tios!ranu sodneho 0,1 mo1/1
odpoved4 0,01269 g jodu. Liehovy jodovy roztok mus! obsahovaf 6,4 - 6,6 \ vol-
neho jodu.
V protokole zdOvodnite funkciu jodidu draseln~ho v pr!pravku a koncentr4-
ciu pou!iteho 1iehu.
Kontro1ne ot4zky:
1. Na ak~ uee1y sa pou!!va v terapii liehovy jodovy roztok.
2. Ustanovenia na vyd4vanie pr!pravku.
J. Z4sady pre oznaeovanie a uchov4vanie si lne ueinnych 1ieeiv (separanda).
- 10
U1 o h a 6
Pr!prava glycerolov~ho lodov~ho roztoku

(Solutio iodi glycerolica PhBS IV)
Je to glycerolovy roztok jodu. Mus! obsahovaf 0,90- 1,10 \ voln6ho jodu

a 9,25- 10,75 \ jodidu draseln6ho.
Iodum 1,0 g
Kalium iodatum 10,0 g
Aqua 10,0 g
Glycerolum 05 % 79,0 g
Jodid draselny sa rozpust! vo vode a prid' sa jod. Po jeho rozpustenf sa pri-
mie§a glycerol 85 \ a tekutina sa sfi1truje. Pripravuje sa v mnofstve odpo-
vedajucom spotrebe nanajvy§ §tvormesafnej.
V pripravku stanovte:
a) obsah voln~ho jodu podla u1ohy 5 (navdfka 5,000 g), I
b) Obsah jodidu drase1n6ho: asi 1,200 g glycerolov6ho roztoku jodu sa zrie-
di 40 ml vody, pridd sa 5 m1 zriedenej kyse11ny sirovej a pomaly sa titruje
odmernym roztokom dusifnanu str1eborn6ho 0,1 mol/1 do slabo f1t6ho zafarbenia.
Potom sa prid' 1,0 ml roztoku ~krobu a dotitruje sa ·do odfarbenia. 1 m1 odmer-
n~ho roztoku dusifnanu strieborn~ho 0,1 mol/1 odpoved' 0,01660 g jodidu drasel-
ndho.
U1 o h a 7
Vplyv zlofenia vehiku1a a spOsobu uchovdvania na rozk1ad 11ehov6ho jo-

dov~ho roztoku
Rozklad liehov~ho jodov6ho roztoku podporuje vy§§f obsah vody v pr!prav-

l<u, pretofe jod sa v pritomnosti vody rozkladd na jodovod!k a kyselinu jod-
nu. Nefiaduca je najma pr!tomnost jodovodika, ktory ako velmi siln' kyselina
spOsobuje intenz!vne podrd!denie po aplik4c1i roztoku. Rozklad 11ehov6ho jo-
doveho roztoku podporuju aj znefisteniny pritomne vo vehikule. Negat!vny ufi-
nok na st4lost jodu maju aj nevhodn6 oba1y, kde najma ufinkom gumy doch4dza k
~oklesu stability pr!pravku.
Pripravte:
A) Liehovy jodovy roztok ~SL 4 eo,o g
B) Upraveny liehovy jodovy roztok
~SL 4 bez jodidu draselneho 30,0 g
C) Upraveny liehovy jodovy roztok
~SL 4 s prisadou 1 \ acetonu 30,0 g
- 11 -
V pripravenych roztokoch stanovte obsah jodu (podla ~lohy 6). Roztok A

adjustujte do liekovky:
a) so skrutkovy~ uz•vero~ (JO,O g)
b) s gumovym uz•verom (JO,O g)
Roztoky uchovdvajte pri obyfajnej teplote 1 dni tak, aby sa ich hladina
dotykala uz•veru liekovky. Po to~to fase stanovte v pripravkoch opaf obsah
jodu. Na z•klade dosiahnutych vysledkov porovnajte stabilitu liekopisn~ho lie-
hovdho jodov6ho roztoku s upravenymi roztokmi 8 a C a odporufte vhodny spOsob
uchov•vania.
Kontrolnd otdzky:
1. Vysvetlite podstatu stabilizafndho ~einku jodidu draseln~ho v pri-
pravku.
2. Rozp~§fadld pou!ivand pri priprave roztokov.
A r o ma t 1 c k d v 0 d y (Aquae aromaticae)
S~ to nasytend vodnd roztoky dterickych silic, vae§inou s prisadou lie-

hu, niekedy obsahuj~ aj ind l•tky.
POvodne sa pripravovali destil,ciou drogy s vodou alebo vodnou parou.
v s~easnej dobe sa prlpravuju rozpu!fanim dterickych silic vo vode pomocou
liehu (fSL 4), riedenim koncentrovanej aromatickej vo~y (fSL 2) alebo solu-
bilizdciou dterickej silica tenzidmi.
Vyrobnd zariadenia na ich pripravu s~ pomerne nendroend: roztieraeka s
roztieradlom, be!nd laboratorne sklo a jednoduchd filtraend zariadenie.
Ako vAetky nasytend roztoky su citlivd k zmendm teploty, pri ni!§ich tep-
lotdch sa kalia vylueenou dterickou silicou. Maju sa pripravovaf len v ease
potreby, pripadne v mno!stvdch zodpovedajucich jednoty!dennej spotrebe.
ll 1 o h a 8
Priprava aromatickych vOd priamo z dterickych silic
1. Aromatickd vody
VAeobecny predpis pre pripravu aromatickej vody podla fSL 4:
. /.
Oleum aethereum
Spiritus 95 "
0' 1 g
1, 0 g ~f? '-!!Vfdl·
Aqua
tY'.
98,9 g f-{(1 CJ~
Talcum 0,5 g.
?r-r'i
- 12 -
~terickd silica (ur~i u~itel) sa rozpustf v 95 \ liehu. Liehovy roztok sa prl-

dava za stdleho silneho prctrepdvania do vody a pretrepe sa e§te 15 min~t. Asi
2 g tejto tekutiny sa dOkladne rozotrie s 0,5 g mastenca a dlsperzia sa prl-
dd k hlavnemu podielu tekutiny. OOkladne sa pretrepdva a prefiltruje !iltrom
navlh~enym vodou.
U hotoveho pr!pravku sta~ovte:

a) reakciu roztoku pomocou lakmusoveho papieriku,
b) odparok: po odparen! 20 ·m1 na vodnom kupeli do sucha nesmie zanechat
viae ne! 0,002 g zvy§ku (0,01 \).
Pozndmka:
Aromaticke vody sa obvykle prlpravuj~ len v malych mno!stvdch, ~o prak-
ticky znamend, !e treba ~asto nava!ovat len velmi male mnofstvd eterickych
sil!c. Preto je niekedy vyhodnej§ie prepo~!tavat mno!stvo eterickej sillce
na po~et kvapiek. Vychddza sa z aalej uvedenych prepo~tov, platnych pre kvap-
kadlo s normovanym otvorom o priomere 3 mm: 1 g citronelovej silica • 52 kva-
piek; g feniklovej silica = asi 44 kvapiek; 1 g matovej silica = asi 50 kva-
piek; g 9erdniovej silica = asl 50 kvapiek.
2. Vetrovd voda
(Aqua carminative PhBS IV)
Oleum carvi
Oleum citri
Oleum citronellae
Oleum coriandri
Oleum foeniculi
Oleum menthae piperitae aa 0,01 9
Spiritus 95 \ 0,24 Q
Aqua 99,7 g
Talcum 0,5 9
Postup pr!pravy podla esL 4 {podla v§eobecneho predpisu pre pr!pravu aromatic-
kej vody).
3. Koncentrovand m~tovd voda

(Aqua menthae concentrate PhBS II)
Oleum menthae piperitae 1,8 g
Spiritus 95 \ q.s.
Aq~a 58,2 g
Talcum 3,0 g
Postup pr!pravy podla esL 2: eterickd silica sa rozpustf v 40,0 g 95 \ liehu a
za stdleho pretrepdvania sa zriedi vodou. Roztok sa pretrepdva 15 min~t a ne-
chd 24 hod!n stdt. 10 g zmesi sa v porceldnovej roztiera~ke postupne roztiera
s mastencom a suspenzia sa prlleje k ostatnemu roztoku. Po pretrepan! sa pre-
filtruje suchym filtrom. K z!skanemu filtrdtu - hmotnosf (a), sa pridd e§te
95 \ lieh - ~motnosf (b), ktoreho mnofstvo sa vypo~!ta podla vzorca b • Q,02.a.
- 13 -
Touto pr!sadou liehu sa pr!pravok zabezpeeuje proti tvoreniu zdkalu v dOsledku

zmen§enej rozpustnosti 6terickej silice pri prfpadnom znf~en! teploty v prie-
behu skladovania.
U pr!pravku stanovte:
a) pyknometricky hustotu (CSL 2: o.9J6 - o.9J9 g/cm 3 ).
b) zrieaovacie etslo podla esL 2: do 2 skumaviek vsunutych do Oiernych
tesne priliehajucich trubfc sa odmeria 10 ml koncentrovanej aromatlckej vody.
K obsahu jednej sk~mavky sa priddva z mikrobyrety voda. a~ sa roztok prdve za-
kal!. Zist! sa to pozorovanim obidvoch sk~maviek zvrchu proti blelemu podkla-
du pri boenom osvetlen! 100 W 21arovkou. Dno skumavky je od bleleho podkladu
vzdialen6 10 em. Meranie urobte Jx a porovnajte var1ab111tu z!skanych vysled-
kov.
Do protokolu uveate s
a) hmotnosf skutoene z!skan~ho pr!pravku.
b) vysledky hodnotenia pr!pravku .
~. Koncentrovand feniklovd voda

(Aqua foeniculi concentrate PhBS II)
Oleum foeniculi 2.0 g
Spiritus 95 \ q.s.
Aqua
Talcu•
Pri pr!prave postupujte podla postupu uveden~ho pri koncentrovanej m~tovej vo-
de (uloha B.J.).
U pripravku stanovtea
a) pyknometricky hustotu cesL 2: 0.935 ~ 0.939 g/cm 3 ).
b) chloramfnovd etslo podla esL 2: 10.0 ml koncentrovanej aromatickej
vody sa v banks zmie§a s to.o ml koncentrovanej kyseliny octovej a 10.0 ml
od•erndho roztoku chloraminu T 0.1 •ol/1 a nechd sa stdt 1 hodinu v tme. Po-
to• sa prldd 1.0 g jodidu draseln~ho a po jeho rozpustenf sa titruje o~mernym
roztoko• tlos!ranu sodndho o.t mol/1. kym je roztok zafarbeny slabo ~lto. Po-
tom sa pridd §krobovy maz a dotitruje sa do od!arbenia. Chloraminov~ Ofsl~ sa
zistf ode!tanfm spotreby odmern~ho roztoku tiosiranu sodn6ho od 10.0 ml odmer-
n~ho roztoku chloraminu T. Meranie urobte Jx a porovnajte variabilitu z!ska-
nych vysledkov.
Do protokolu uveate:
a) hmotnosf skutoene z!skan~ho pripravku.
b) vysledky hodnotenia prfpravku.
- 14 -
5. Koncentrovan~ citronelov~ voda

(Aqua citronellae concentrate PhBS II)
Oleum citronellae 1, B g
Spiritus 95 % q.s.
Aqua 58,2 g
Talcum 3,0 g
Pri priprave postupujte podla postupu uveden~ho pri koncentrovanej matovej va-
de (tHoha 0.3).
U pripravku stanovte:
a) pyknometricky hustotu (eSL 2: 0,940 - 0,945 g/cm 3 );
b) chloraminov~ ~islo podla postupu uveden6ho pri koncentrovanej feniklo-
vej vode (uloha 8.4).
Oo protokolu uveate :
a) Rmotnost skuto~ne ziskan~ho pripravku,
b) vysledky hodnotenia pripravku.
Kontroln~ ot~zky:
1 . Vysvetlite funkciu mastenca pri priprave ' aromatickej vody z 6terickych

sil.ic.
2. Princip deterpen~cie 6terickej silica.
u1 o h a 9
Priprava aromatickel vody riedenim koncentrovanej aromatickej vody
Aromatick6 vody sa daju pripravit aj riedenim koncentrovanych aromatickych

vOd tak, !e 2 g koncentrovanej aromatickej vody s a po ~astiach prid4va do 98 g
vody a dOkladne sa premie§a . Koncentrovan4 aromat1ck4 voda sa prlpravuje z
deterpenovanych 6ter1ckych silic. Preto!e neobsahuje nevonn6 terpenick~ uhlo-
vodiky, mo!no ju riedit vodou bez vzniku z4kalu.
1. Matov4 voda
(Aqua menthae piperitae PhBS II)
Aqua menthae concentrate 2,0 g
Aqua 98,0 g
Koncentrovanu matovu vodu si pripravte podla ulohy 8.3.
2. Feniklov4 voda
(Aqua foeniculi PhBS II)
Aqua foeniculi concentrate 2,0 g
Aqua 98,0 g
Koncentrovanu feniklovu vodu si pripravte podla ulohy 8.4.
- 15 -
J. voda
Citronelov~
(Aqua citronellae PhBS II)

Aqua citronellae concentrate 2,0 g
Aqua 98,0 g
Koncentrovan~ citronelovd vodu si pripravte podla dlohy 8.5.
Kontroln~ otdzkx:
1. Vyhody pripravy aroMatickej vody riedeni• koncentrovanych aromatickych
vOd.
2. Z~sady skladovania aromatickych vOd.
Uloha 10
Pr!prava aromatickej vody pomocou tenzidov
Priprava aromatickych vOd sa easto rie§i aj solubilizdciou 6ter1ckych si-

l!c. Vyhodou je jednoduchy spOsob pripravy a stabilita pripravku, preto!e po
: pridan! elektrolytov k aromatickej vode nedochddza k vysolovaniu 6ter1ckej si-
lica .
Oleum aethereum o, 1 g
Sorbimacrogolum oleicum 300 0,5 g (0,75 g; 1,0 g)
Aqua ad 100,0 g
~terickd silica (uret ueitel) sa zmie§a s olejanom sorbimakrogolu (Polysorba-
tum 80) a k zmesi sa po eastiach priddva za st~leho mie§ania voda.
Pripravte aromatick~ vody s odstupnovanou koncentrdciou olejanu sorbimak-
rogolu a porovnajte ich etrosf. Ich vonu a chuf porovnajte s aromatickou vo-
dou pripravenou podla dlohy 8.1.
Kontroln~ otdzky:
1 . Nevyhody aromatickaj vody pripravenej po•ocou tenzidov.
2. Ktor6 tenzidy majd solubilizaend vlastnosti .
J. Hodnotenie akosti aromatickych vOd.
S 1 r u p y (51rup1)
Sd to koncentrovand roztoky cukrov alebo viacsytnych alkoholov vo vode,

vyluhoch z drog alebo ovocnych §favdch, ureen6 na vndtornd pou!itie . Obsahujd
spravidla aj rozpustend liaeiv~ ldtky.
- 16 -
Z cukrov sa najfastej!ie poulivaj~ ~achar6za, gluk6za, invertny cukor,

fruktoza. Z viacsytnych alkoholov sa poulivaj~ alkoholick~ cukry, napr. manitol,
sorbitol. Sirupy mOtu obsahova~ tiel rozpusten~ prisady aromatickych ldtok,
farb!v, umelych sladidiel, antimikrobdlnych a inych stabilizafnych pr!sad. ·
Sirupy sa pripravuj~ rozp~!~anim cukru, alkoholick~ho cukru, pripadne aal-
§ich ldtok v predpisanom rozp~§~adle bua za studena alebo za tepla. Vy!§ia tep-
lota sa v§ak mOle poulif iba krdtko, pretole jej pOsobenim, najmU za pr!tomnosti
kysel!n, sa disacharid sacharoza rozkladd na monosacharidy glukozu a fruktozu
( tzv. invertny cukor). Pr!tomnost invertn~ho cukru v sirupoch je vtie§inou ne-
liaduca. Mechanickych znefistenin sa sirupy zbavia filtrdciou, najfastej§ie cez
filtrafny papier, husty flanel alebo skleny filter (S 3).
Sirupy sa pripravuju v sklenenych, porceldnovych, nerezovych alebo smalto-
vanych nddobdch. Zahrieva~ sa maju vo vodnych kupeloch, pr!padne v duplikdtoro-
vych kotloch.
Aka antimikrobdlna pr!sada sa mOle priddvat napr. metylparab6n alebo zmes
metylparab6nu s propylparab6nom (2 + 1) alebo kyselina sorbovd, v!etky v kon-
centrdcii 1,0- 1,5 g/kg. MOle sa poulit tie! kyselina benzoovd alebo benzoan
sodny v mno!stve najvy§!ie 0,8 g/kg. Ak nie je uveden~ inak, sirupy sa pripra-
vuj~ v mno!stve zodpovedajucom spotrebe najvy§§1e trojmesaenej. Sirupy sa plnia
do dokonale vymytych, pr!padne vysterilizovanych suchych flia§ a! po hrdlo.
Uchovdvaju sa v dobre uzavretych n4dob4ch za zn!!enej teploty, chr4nen6 pred
svetlom.
U1 o h a 11
Priprava jednoduch6ho sirupu

(Sirupus simplex Ph8S IV)
Aqua 18,0 g
Saccharosum 32,0 g
Sacharoza sa za stdleho mie§ania rozpust! vo· vade zahriatej na 50 - 60 °C a
kr4tko sa povari (2-J min.). Pena sa odstr4ni a sirup sa dopln! eerstvo preva-
renou vodou na 50 g. EAte horuci sirup sa sfiltruje cez husty flanel alebo inu
· vhodnu filtraen~ prep41ku . Napln! sa a! po hrdlo do suchej liekovky, ktor4 sa
ihnea uzavrie.
Sirup vysku§ajte podla esL 4 na obsah redukujucich cukrov: k 3,0 ml siru-
pu sa pridaju 2,0 ml Fehlingovho roztoku. Tekutina sa smie pri obyeajnej teplo-
te do 5 min~t zafarbit len do zelena.
Stanovte pomocou polarimetra opticku ot4eavost sirupu rieden~ho vodou v
pomere :
a) 1 : 1 b) 1 s 5 c) 1 : 10
- 17 -
Kontroln~ ot4zkya
1. Ak~ s~ dOvody pou2itia vysokej koncentr4cie sacharozy v sirupoch?
2. Ak~ sd v9hody a nev9hody pritomnosti invertn~ho cukru v sirupoch?
J. Vysvetlite princip polarimetrie.
Q1 o h a 12
Priprava pomaran~ov~ho sirupu

(Sirupus aurantii PhBS IV)
Je to koncentrovany roztok sacharozy s pomaranOovou tinkt~rou.

Tincture aurantii 2,5 g
Acidum citricum 0,2 g
Talcum 0,75 g
Saccharosum 32,0 g
Aqua ad 50,0 g
PomaranOovd tinktdra sa zmieAa s roztokom kyseliny citronovej v 15 g vody a
nechd sa 1 hodinu stdt. 1 g tejto tekutiny sa rozotrie v porceldnovej roztie-
raOke s mastencom a zmes sa primieAa k hlavn~mu podielu tekutiny. Po pretre -
pani sa sfiltruje cez filtraeny papier navlhOeny vodou. K Oiremu filtrdtu v
liekovke sa pr1d4 sacharoza a ob~asnym pretrepdvan!m sa za obyeajnej teploty
rozpust!. Ak je treba, sfiltruje sa cez vhodny filter a dopln! sa ~erstvo pre-
varenou vychladnutou vodou na 50 g.
V sirupe stanovte obsah sacharozy: asi 10,0 g sirupu sa zmie§a s 50 ml
vody, pridd sa 10,0 ml roztoku zdsadit~ho octanu olovnat~ho (uloha J), do-
plni vodou do 100 ml, premie§a sa a sfiltruje. Zmerd sa optickd otdOavost 200 mm
silnej vrstvy tejto tekutiny • . ~oo mus! byf + 8,32 a! + 8,65°, eo zodpovedd
priemerndmu obsahu sacharozy 63,0 - 65,0 \.
Kontrolnd otdzkya
1. Upotrebenie sirupov v terapii.
2. fiastkovd oper4cie pri pr!prave sirupov.
U 1· o h a 13
Priprava ibi§ovdho sirupu

(Sirupus althaeae PhBS IV)
Je to koncentrovany roztok sacharozy vo vyluhu z 'ibi§ov,ho korena stabili-

zovany metylparabdnom.
- 18 -
Radix althaeae /I/ 1 '25 g

Spiritus 95 \ 1 '00 g
Aqua 20,0 g
Saccharosum 32,0 g
Methylparabenum 0,75 g
lbi§ovy kore~ omyty studenou vodou sa v sklenenej, porcel,novej alebo smalto-

vanej nddobe maceruje za oby~ajnej tepl9ty v zmesi 0,5 g liehu 95 \ a 20 g
vody za obeasn~ho premie§ania po dobu 2 hodin. Vyluh sa stiltruje vhodnym tilt-
rom, zvy§ok drogy sa nelisuje. K 18 g takto pripraven~ho vyluhu sa prid' roz-
tok metylparabenu v 0,5 g liehu 95 \, sacharoza a kr,tko sa zavar! na sirup.
U pripraveneho sirupu stanovte pyknometricky jeho hustotu cesL 4: 1,JO-
1,32 g/cm 3 ).
Kontrolne ot,zky:
1. Zdsady pre skladovanie sirupov.
2. Hodnotenie akosti sirupov.
Uloha 14
Prfprava zloleneho sirupu -z materinej d~§ky oby~a)nej
(Sirupus thymi compositus PhBS IV)
Je to koncentrovany roztok sacharozy s tekutym tymidnovym extraktom a

bromidom amonnym.
Ammonium bromatum 0,5 g
Extractum thymi tluidum 5,0 g
Sirupus simplex 44,5 g
Bromid amonny sa rozpust! v jednoduchom sirupe, prid' sa tekuty extrakt mate-
rinej d~§ky a zmes sa dobre premie§a.
u pripraven~ho sirupu stanovte obsah sacharozy postupom popisanym pri
pomaraneovom sirupe (uloha 12). Optick' otd~avosf 200 mm silnej vrstvy meranej
tekutiny "~
00
mus! byf 7,45- 7,71°, eo zodpovedd priemerndmu obsahu sacha-
rozy 56,0 - 58,0 \.
Uloha 15
Inverzia sacharozy vo vodnom roztoku
UOinkom tepla, ale najmij pOsobenim kyslo reagujucich prisad sa disacha-

rid sacharoza rozkladd (invertuje) na monosacharidy glukozu a fruktozu. Z pO-
vodne pravotoeiveho roztoku sacharozy tak vznik4 lavotoeivy tzv. invertny cu-
kor. Jeho pr!tomnost v sirupoch je neliaduca, lebo sirup tmavne v dOsledku
- 19 -
lahko karame1izujucej truktozy. Sirupy s obsahom invertn~ho cukru sa tie! rych-

lej§ie kazia, preto!e monosacharidy su vhodnej§ou !ivnou pOdou pre rast mikro-
organizmov ako disacharid sacharoza.
Pripravte roztok:
Saccharosum
Acidum hydrochloricum
mo1are ad 150,0 g
Sacharoza sa pri oby~ajnej tep1ote rych1o rozpusti v roztoku kyseliny chloro-
vod!kovej 1 mo1/l a ihnea sa polarimetricky stanovi optick~ ot~eavost roztoku
v 200 mm dlhej trubici. Roztok sa prenesle do termostatu vyhriateho na 50 °C
a po 1, 2 a 3 hodin~ch sa z neho odoberie vzorka o objeme 20 ml. Po ochlade-
n! na oby~ajnu teplotu sa u vzorky stanov! za rovnakych podmienok optlck~ ot~
eavost. Z4vislost uhla ot~eavosti od doby zahrievania roztoku zndzornite gra-
ficky. V protokole vysvetlite princip inverzie sacharozy a taktory, ktor~ ju
vyvoUvaju.
Uloha 16
ll
Vplyv koncentrdcie sacharozy na rozpustnost lieeivYch l~tok v sirupe
Pri priprave sirupov rozpu§tanim sacharozy vo vode dochddza vplyvom tvorby

vod!kovych most!kov k pomerne silnej vtizbe medzi molekulami vody a sacharozy.
T~to siln4 asoci~cia mOle do ureitej miery ovplyvnit rozpustnost da1§1ch lle-
eivych l~tok prid4vanych do sirupov napriek tomu, le tieto su velmi dobre
rozpustn~ vo vode.
flripravte:
A) Sirupus simplex 20 , 0 g
B) Sirupus simplex
Aqua a a ad 20,0 g
C) Sirupus simplex 5,0 g
. Aqua ad 20,0 g
0) Aqua 20,0 g
Pripraven~ roztoky vlejte do 50 ml liekoviek a do kafdej prldajte 20,0 g bro-

midu sodn~ho. Obsah llekovlek obeas lntenz!vne pretrepte po dobu 5 hodin. Lie-
kovky uchov~vajte 7 dn! pri obyeajnej teplote. Po tejto dobe sta novte v ka!-
dej llekovke obsah bromldu sodn~ho: 2,0 g etreho roztoku z 11ekovky sa v od-
mernej banke dop1ni vodou do 100 m1. K 10 m1 tohto roztoku sa prldaju 3-4 kvap-
ky roztoku chromanu drase1n~ho a titruje sa odmernym roztokom dusienanu strie-
born~ho 0,1 mo1/1, al sa tekutlna zatarbi prdve do eervenohneda. 1 ml odmer-
ndho roztoku dusienanu strieborndho 0,1 mo1/1 ud~va 0,01029 g bromidu sodn~
ho.
- 20 -
Z~vislost rozpustnostl bromldu sodndho od koncentr,cie sacharozy vyjadrlte

gr8ficky tak, le na os use~iek (x) vyneste koncentr,clu sacharozy v slrupe a
na os poradnic {y) mnolstvo rozpustendho bromidu sodndho v g.
u1 0 h 8 17
Vplyv vehlkula a technologick~ho postupu na richlost pripravy pomaraneo-

v6ho sirupu
Priprava pomaraneovdho sirupu rozpu§tanim sacharozy pri oby¢ajnej teplote

je easovo dost n'roen,. Rychlost rozpu§tania sacharozy z4vis1 okrem lndho aj
od spOsobu mle§anla 8 zlolenla vehikula, ked najmti prisada llehu predlluje do-
bu rozpu§tanla.
Zlolenle pokusndho pomaraneovdho slrupus
Tincture aurantil 5,0 g
Saccharosum 64,0 g
Aqua ad 100,0 g
Postup pripravy:
1. Rozpu§tanle sacharozy trepanim:

a) vo vode
Do llekovky na 100 g prldajte odv~!end mnolstvo sacharozy, kysellnu citronovu
a vodu. Obsah intenzivne pretrep4vajte a zaznamenajte eas (v sekund,ch) potreb-
ny na uplnd rozpustenle sacharozy.
b) vo vade s prisadou pomaran~ovej tinktury
Sacharozu a kyselinu citronovu rozpustite rov~akym spOsobom v zmesi vody a
pomaraneovej tlnktury.
2. Rozpu§tanie sacharozy pomocou rychlobelnej mieAaeky (mix6ra):

a) vo vode
Sacharozu nasypte do n4doby mlxdra, prldajte roztok kyseliny citronovej vo
vode a uvedte pristroj do chodu. Kaldych 30 sekund •lx~r zastavte a sledujte
¢1 sa cel6 mnolstvo sacharozy rozpustllo. Zaznamenajte eas potrebny na uplnd
rozpustenle sacharozy.
b) vo vade s prisadou pomaran~ovej tinktury
Sacharoza sa rozpusti rovnakym spOsobom v zmesl vodndho roztoku kysellny cit-
ronovej a pomaraneovdho slrupu.
Vysledky zostavte do tabulky a vyhodnofte vplyv vehlkula a spOsobu rozpu§-
tania na rychlosf rozpuAtanla sacharozy.
- 21 -
Vzor tabulky:
Doba rozpu§tania (v sekund~ch)

Vehikulum
trepanie mix~r
Veda
Veda + pomaran~o-
v~ tinktura
L i e ~ i v ~
my d 1 ' a n ' p 1 a s t i
(Sapones medicati, Emplastra)
Lie~iv~ mydld su zmesi sodnych alebo draselnych soli nasytenych alebo ne-
nasytenych alifatickych karboxylovych kyselin strednych a vy§§ich ~lenov radu.
MO!u to byf aj soli amonne alebo soli niektorych organickych z'sad, napriklad
trietanolaminu.
Su prd§kovan~ alebo v kusoch (sodn~ mydld), tekut~ alebo g~lovitej kon-
zistencie (draseln~ mydld).
Mydld sa pripravuju neutralizdciou alifatickych kyselin alebo zmydelnenim
olejov, tukov a voskov. Pripravu mydiel mo!no roz~lenif na §tyri fdzy:
a) Pripravn~ prdce - patri sam stanovenle ~isla zmydelnenia tuku, ktory sa
md poufif na pripravu (~isla zmydelnenia uddva po~et mg KOH potrebnych na neut-
ralizdclu votnych mastnych kyselin a na zmydelnenie esterov v 1 g tuku alebo
oleja) q stanovenie obsahu luhu (luhy su hygroskopick~ ldtky). Na zdklade
tychto stanoven! sa mOle vypo~!taf prdve potrebn~ mno!stvo zmydel~ujucej pri-
sady.
b) Zmydel~ovanie. Vo vytdrovanej porceldnovej odparovacej miske sa prl-
prav! koncentrovany roztok alkdlie a do neho sa pridd tuk alebo olej. Tuky s
tuhou alebo masfovitou konzistenciou sa prid~vaju roztopen~. Za stdleho a
opatrn~ho mie§ania sa zmes zahrieva vo vodnom kupeli. Proces zmydel~ovania sa
- okrem mie§ania a zahrievania- mOle urychlifaj pridanim asi 20 \ 95 \ liehu.
c) Vysotovanie. Reak~n' zmes obsahuje po skon~eni zmydel~ovania okrem myd-
la aj glycerol, vodu a pripadne zvy§ky tuku a alkdlii. Z roztoku sa mydlo vyzrd-
!a pridanim elektrolytu, ~i!e vysolovanim. Vyu!iva sa tu poznatok, fe mydld
vytvdrajuce vo vode kololdn~ roztoky, sa pOsobenim elektrolytov vyzrd!aju (koa-
guluju). Vysolif sa mO!u len tuh~ sodn~ mydld. D ras~ln~ mydl' sd mazlav~, ne-
mo!no ich vysollf, preto!e draseln~ iony maju men§iu afinitu k vode, tj. men§iu
• schopnosf desolvatdcie miciel mydla ako iony sodn~. Do reak~nej zmesi sa preto
priddva roztok chloridu a uhli~itanu sodn~ho, zmes sa dOkladne premie§a a potom
sa uf bez aal§ieho mie§ania zahrieva, kym sa mydlo z roztoku dplne nevylu~i.
- 22 -
d) Uprava mydla - patri sem vylisovanie, sformovanie, vysu§enie, rozpr~§

kovanie mydla a pod . Uprava sa aplikuje iba pri tuhych (sodnych) mydl~ch. Haz-
Yav~ (draseln~) mydl~, ktor~ sa prakticky nevysoluj~. nevy!aduju osobitnu upra-
vu.
N~plasti su za obyeajnej teploty tuh~, pri teplote tela maknuce plastic-
ky deformovateln~ pripravky ureen~ na prilo!enie na ko!u. Z~kladnymi sueastami
n~plast! su spravidla olovnat~ soli vy§§!ch alifatickych kyselin, pripadne
dal§ie ldtky, ako tuky, vosky, !ivice, balzamy a pod.
Olovnat~ n~plasti sa pripravuju zmydelnenim tukov alebo olejov oxidom
olovnatym za pr!tomnosti vody pri teplote asi 110 °C. Pripravend ~~plast sa
upravi do tvaru valeekov alebo tabuliek.
Ndplasti, ktorych zdkladom boll olovnat~ soli vy§§ich mastnych kyselin
su vyvojovo prekonan~ pripravky. V sueasnosti sa pout!vaju len lepiace ndplasti
(Collemplastra), ktor~ zlueeniny olova u! neobsahuj~. Ich lepiaca vrstva je
tvorend nevulkanizovanym kaueukom, pripadne syntetickymi ldtkami (derivdty ky-
seliny akrylovej). Olovnatd ndplast md vyznam iba ako poloprodukt na pr ipravu
diachylovej masti (unguentum plumbi simplex).
Uloha 18
Pr!prava draseln~ho mydla

(Sapo kalinus PhBS II)
Je to zmes draselnych soli vy§§ich alifatickych kyselin lanov~ho oleja.

Husi obsahovat najmenej 40,0 \ vy§§fch alifatickych kysel!n.
Kalium hydroxydatum 1 0,0 g
Oleum 11n1 43,0 g
Spiritus 95 \ 6,0 g
Aqua 47,0 g
(Postup pr!pravy podh esL 2).

Hydroxid draselny sa rozpust! v 15 g vody, pridd sa lanovy olej a za std-
leho mie§ania sa zahrieva na vodnom kupeli pri 60 - 70 °C. Potom sa pridd lieh
95 \ a ked zaene zmes penit, daleje sa po eastiach zvy§ok vody. Zah r ieva sa
a! hmota zhustne a east ~ydla (hmotnost asi 2,5 g) sa etro rozpust! v 10 ml
horucej vody. Hmotnost produktu sa uprav! na 100 g odparen!m alebo primie§a -
n!m horucej vody.
u mydla urobte sku§ku na ldtky nerozpustn~ v liehu a na ob-
pripraven~ho
sah volnej z4sady <esL 4): 2,0 g sa musia miernym zahriatim rozpustit v tO ml
liehu 95 \ na roztok iba zakaleny , ktory sa smie po prldani 2 kvapiek roztoku
fenolftale!nu zafarbif len slabo ee r veno. Pridan!m najviac 0,25 ml odmern~ho
roztoku kyseliny chlorovod!kovej 1 mol/1 sa roztok must odfarbi t .
- 23 -
Uloha 19
Pr{prava lie~iv~ho mydla

(Sapo medicinalis PhBS II)
J e to zmes sodnych soli vy~§ich allfatickych kyselin. Mus! obsahovaf naj-

menej 85 % vy§§fch alifatickych kyselin.
Natrium hydroxydatum 9,5 g
Adeps suillus 50,0 g
Natrium chloratum 20,0 9
Natrium carbonlcum 2,5 g
Aqua 155,0 9
Spiritus 9 5 \ 6,0 g
(Postup pripravy podta CSL 2).

Hydroxid sodny sa rozpusti v 30 g vody. Roztok sa zahreje v porcel~novej
miske na vodnom k~peli, po ~astiach sa k nemu prid~ 50 9 roztopenej brav~ovej
mast! a za st~leho mie~ania sa zahrieva a! takmer do zmydelnenia. Potom sa
prid~ 6 g liehu 95 \ a po premie§anf e§te po ~astiach 65 g vody. Za st~leho
mie§ania sa zahrieva dalej , kym sa ~as~ mydla (o hmotnosti asi 0,5 g) rozpusti
::
na ~fry roz tok v 10 ml hor~cej vody. Potom sa prid~ sfiltrovany roztok 20 g
chloridu sodn~ho a 2,5 g uhlititanu sodn~ho v 60 g vody, dOkladne sa premie§a
a zahrieva sa dalej bez mie§ania, kym sa mydlo celkom vyluei, potom sa oddeli
a nech~ vychladnuf . Mydlo sa vyberie, rozkr~ja na tank~ rezy, vysu~f sa pri
teplote do 30 °C a rozdrvi na pr~§ok.
V protokole uvedte mno!stvo zfskan~ho mydla. ·
U pripraven~ho mydla urobte sku§ku na prftomnosf v~penat~ho a horeenat~ho
mydla a na obsah votnych z~sad (CSL 4): 0,5 g sa musf v 10,0 ml liehu 95 \
miernym zahriatim rozpustif na roztok nanajvy§ slabo opalizujuci. K roztoku sa
pridaju 2 kvapky roztoku fenolftale!nu, mOle vzniknu~ len slabo eerven~ zafar-
benie. Pridan!m najviac 0,1 ml roztoku kyseliny chlorovodfkovej 1 mol/1 sa
roztok mus! odfarbit.
ll 1 o h a 20
Pr!prava liehovYch roztokov mydiel
Liehov~ roztoky mydiel su obyeajne roztoky draseln~ho mydla v liehu s

prfsadou dterickych sil!c. Najeastaj§ie sa pripravuju zmydelnovan!m rastlin-
neho oleja draselnym ·luhom v liehovom prostredi, prieom sa vznikajuce mydlo
v liehu hned rozpu§ta. Proces zmydel~ovania urychluje teplo, premie§avanie reak~
nej zmesi a liehov~ proatredie.
- 24 -
1 • Mydlovy lleh
(Spiritus saponatus PhBS IV)
Kalium hydroxydatum 2, 1 g
Oleum helianthi 10,0 g
Spiritus 95 \ 56,0 g
Aqua 31 '1 g
Oleum lavandulae 0,2 g
Hydroxid draselny sa rozpusti v 4 ml vody, prid~ sa slneenicovy olej a 10 g
llehu 95 \ a v uzavretej f!a§i sa obeas silno pretrepdva, kym sa tekutina vy-
jasn!. Potom sa prld~ zvy§ok vody a liehu 95 \, levandu!ovd silica a premie§a
sa. Po 5 d~och sa sfiltruje.
U hotov~ho pripravku urobte liekopisn~ sku§ky na upln~ zmydelnenie a na
obsah vofnych zdsad: 2,0 ml sa musla s 10,0 ml vody zmiesit na eiry roztok,
ktory pri trepan! silno peni. K 5,0 ml sa pridaju 2 kvapky roztoku fenolfta-
leinu; tekutina sa smie zafarbit len slabo eerveno. Pridan!m najviac 0,4 ml
odmern~ho roztoku kyseliny chlorovodikovej 1 mol/1 sa tekutina must odfarbit.
2. lieh s draselnym mydlom

(Spiritus saponis kallni PhBS IV)
Kalium hydroxydatum 8,0 g
Oleum lini 35,0 g
Aqua 26,0 9
Hydroxid draselny sa rozpusti v 12 ml vody, pridd sa ranovy olej a 10 g liehu
95 \ a v uzavretej fta§i sa obeas silne pretrep~va, a! sa tekutina vyjasn!.
Potom sa pridd zvy§ok vody a liehu 95 \, levandutov~ silica a premieAa sa .
U hotov~ho pripravku urobte liekopisn~ sku§ky na upln~ zmydelnenie a na
obsah votnych zhad (Postup ako u 1mydlov~ho llehu).
3. Opodeldok
(Linimentum saponato-camphoratum PhBS IV)
Je to liehovy g~l sodn~ho mydla s pridavkom aromatlckych l'tok. V esL 4
je zaradeny medzi mazivd (liniments). ~\Nt'1
I
Sapo medicinalis 5,0 g

I
·'
Aqua 7,0 g
Camphor a 2,0 g
Oleum rosmarini 0,5 g
Solutio ammoniae dil. 5,0 g
- 25 -
Lieelv~ mydlo sa miernym zahriatim/~vodnom kupell rozpusti v banke na 150 ml

so spatnym chladleom v zmesi 80 g liehu 95 \ a 7.g vody. Potom sa prid~ g~!or,
zriedeny roztok amoniaku a silica, sfllt ruje sa rychlo cez vatu a e~te teply
filtr~t sa plni do suchych ~lrokohrdlych n~dob, vopred nahrlatych. Tie sa lhnea
uzavru a nechaju zvolna vychladnut.
Hotovy pripravok vysku~ajte na pritomnost volnych kyselin a z~sad: 5,0 g
sa musi zahrlatim rozpustlt na roztok nanajvy§ mlerne opallzujuci. Po ochlade-
ni sa prldaju 4 kvapky roztoku fenolftaleinu; ak sa zafarbi roztok na eerveno,
musi sa pridanim 0,1 ml roztoku kysellny chlorovodikovej 0,1 mol/1 od!arblt.
Ak zostane bez!arebny, musi sapo pridani 0,1 ml roztoku hydroxidu sodn~ho
0,1 mol/1 zafarbit na eerveno.
U1 o h a 21
Priprava jednoduchej olovnatej n~plasti

(Emplastrum plumbi simplex PhBS IV)
Je to pripravok ziskany zmydelnenim tukov, obsahujuci preva~ne olovnat~
soli vy§§ich alifatickych kyselin.

Adeps suillus 30,0 9
Oleum helianthi 30,0 9
Plumbum oxydatum (VI) 32,0 9
Aqua q.s.
Dimethylsiloxanum I gutta
Braveovd mast a slneenicovy olej sa roztopia v nddobe z nehrdzavejuceho kovu
alebo smaltovanej. K tavenine sa pridaju asi 3 g horucej vody, primie!a sa
oxid olovnaty a ~mes sa znova zahrieva za stdleho m1e§anla pri teplote 110 °C.
Kea zmes zaene penlt, prid4vaju sa ka!dych 5 minut 2 g vriacej vody do upln~
ho zmydelnenia, kedy je vznikld hmota rovnorodd a jej mal4 east je pri hneteni
v studenej vode plastickd a nelepi sa na prsty. Pred formovanim sa na odpene-
nie prlmle§a 1 kvapka dlmetylsiloxanu.
U hotov~ho pripravku urobte sku§ku na votny oxid olovnaty: 1,0 gsa musi
zahrlevanim na vodnom kupeli rozpustit v 12,0 ml teplej elstenej terpentinovej
silica na opallzujucu a! zakalenu tekutinu. Po chvilke sa mO!e vylueovat biely,
nie slabo oran!ovy sediment.
Kontroln~ otdzky:
1. Suroviny na pripravu mydiel.
• 2. Princip vysolovania mydiel, vysolovacie einidlo •
3. Chemickd reakcie pri priprave mydla.
4. Konzistencia sodndho a draseln~ho mydla.
5. Liehovd roztoky mydiel oficin4lne v esL 4.
6. Opodeldokz charakteristika, priprava, pou~ltie.
- 26 -
7. Hodnotenie mydiel.
8. Mydl~ a pripravky s obsahom mydla o!icin~lne v esL 4.
J
9. Emplastra - princip pripravy, vlastnosti, pou11tie.
s 1 1 z y (Mucilagines)
Su podia esL 4 viskozne koloidn~ roztoky a1ebo in~ disperzie 1~tok pri-
rodn~ho alebo syntetick~ho pOvodu, ktor~ su schopn~ naputiavaf. Su urten~ k
vnutorn~mu ulitiu a1ebo ln~mu upotrebenlu. Olsperznym prostredim je voda, gly-
cerol alebo ich zmes.

Postup pri priprave sllzov sa prlspOsobuje individu~lnym vlastnostiam pou-
1itych makromolekulovych 14tok. Ako antimikrobi~1na prisada sa mOle poulit
zmes mety1parab~nu a propylparab~nu (2 + 1) v mnolstve 0,1 g na 100 g slizu.
u1 o h a 22
Pri~rava slizu arabskej gum~ CSL 4

(Mucilage gumml arabic! PhBS IV)
Gummi arabicum 10,0 g

Aqua conservans ad 30,0 g
Arabsk4 guma v kusoch sa opl~chne studenou vodou, vlo11 sa do vrecu§ka z
hydro!ilnej gazy a zavesi sa v prlkrytej nadobe do konzervatnej vody. Teku-
tina sa obeas premie§a . Po rozpusteni arabskej gumy sa roztok nech4 ust4t,
podia potreby sa s!iltruje cez vatu alebo cez vhodnu tkaninu.
esL 4 veas potreby povoluje prlpravit men§ie mno1stvo s1izu arabskej gumy
rozotrenim arabskej gumy (VI) v hore uvedenom pomere s konzervaenou vodou.
(Konzervatn4 voda - Aqua conservans PhBS IV, str. 11 /Ill/).
U1 o h a 23
I \
Pri~rava slizu met~lce1u1oz~ CSL 4
(Mucilage methylce1lulosi PhBS IV)
Methylce1lu1osum 1 , 25 g
G1ycerolum 85 % 5,0 g
Aqua ad 50,0 g
Metylceluloza sa rozpty11 asi v 20 ml vody a nech4 sa 15 minut stat. Po-
tom sa zmes g1ycerolu so zvy§kom vody prid4 do metylce1ulozovej disperzie, mie-
- 27 -
~a sa do vzniku prieh?adneho slizu a podla potreby sa dopln! vodou do 50 10 g

a znovu sa premie~a.
U1 o h a 24
Pr!prava tragantoveho gel u

(Rozpustn~ mast - Unguentum solubile PhOS II)
Tragacantha (VI) 1 15 9
Methylparabenum 0 11 g
Spiritus concentratus 2,5 9
Gl ycerol urn 25 , 0 g
Aqua 20,9 0
Tragant sa rozotrie s roztokom 0, 1 g metylparabenu v 2,5 g koncen t rovaneho
liehu a za st~leho mie~anla sa postupne prldaju ostatne zlo1ky (glycero l, ve -
da) a mie~a sa af do vytvorenia r ovnorodeho priesvitneho gel u .
:: U1 o h a 25
Pr!prava pekt!noveho gelu
Vplyv viacsytnych alkoholov na kvalitu pekt!noveho hydrogel u

A B
Pectinum 2 10 9 2, 0 g
Glycero l urn 6,0 g
Propyleng l yco l um 6, 0 9
Aqua conservans (PhBS IV) ad 50 , 0 9 ad 50 , 0 9
~
Do odv~fenej sa do v!riaceho rozpu§tad l a (konzerva~n~ veda a

kadi~ky
pr!slu~ny viacsytny alkohol) opatrne a pomaly navrstv! odv~feny pekt!n.

Reometricky sa stanov{ ~trukturna viskozita (~Q) obidvoch pripravenych
gelov. (Uloha ~. 126) . Po 7 d~och skladova.~ia gelu pri oby~ajnej teplote sa
opat stanov! §trukturna viskozita. Z rozdielu viskoz!t sa usudzuje na stabi-
litu pripravenych gelov.
'J q [Pa. s ] pr i 0max

----------
Vzorka
----------
A Vzorka B
po pr!p r ave
po 7 dl'\och
Vyhodnotenie: k t or~ pomocn~ l ~tka (viacsytny alkohol) poskytuje viskoznej~ie a

stabilnej§le 9ely.
- 28 -
U1 o h a 26
Pr1erava §krobovxch a~lov
1. Gl~cerolov~ mast esL 4

(Un9uentum 9ryceroli PhBS IV)
Amylum tritici (VI) 5,0 g
Glycerolum 85 % 45,0 9
Methylparabenum 0. 1 g
Spirit us 95 % 0, 5 9
Aqua 7,5 g
P§eniOny §krob sa v smaltovanej roztieraOke premie§a s vodou a zahrieva sa

na vodnom kupeli za st~leho mie§ania , a! zmes zhustne. Potom sa k nej prid~
glycerol a roztok metylparab~nu v liehu 95 \ a zahrieva sa na vodnom kupeli za
st~leho mie§ania tak dlho, a! sa vytvor1 rovnorody, priesvitny g~l.
2. Amylum solani (VI) 3,0 g

Glycerolum 20,0 g
Sorbitolum 60 10,0 g
Aqua " 20 , 0 g
Methylparabenum 0 , 08 9
Spiritus 95 % 2,0 9
Tragacantha (VI) 1, 0 g
Zemiakovy §krob s vodou a roztokom sorbitolu sa v smaltovanej roztierae-

ke (vyt~rovanej s roztieradlom) za st~leho mie§ania zahrievaju na vodnom ku-
peli do vzniku skoro priesvitn~ho g~lu, potom sa za staleho mie§ania prid~ gly-
cerol. Tragant sa rozotrie s roztokom metylparab~nu v liehu a primie§a sa k
zmesi. Zmes sa zahrieva a mie§a sa a! sa z1ska 50,0 g g~lu.
3. Amylum tritici (VI) 5,0 9

Glycerolum 50,0 g
Spiritus 95 \ 2,5 9
Aqua • 7,5 g
Tragacantha (VI) 1, 0 9
P§eniOny §krob s vodou a glycerolom sa v smaltovanej roztieraOke zahrie-

vaju (za st~leho mie§ania) na vodnom kupeli do vzniku g~lu . Potom sa prid~ tra-
gant rozotrety v liehu.
- 29 -
U1 o h a 27
Pr!prava slizu rozpustnej karboxymetylcelulozy

A B
Carboxymethylcellulosum solubile 2,0 g 2,0 g
Glycerolum 5,0 9
Sorbitolum (pulvis) 5,0 g
Chlorbutanolum 0,25 g 0,25 g
Aqua 43,0 g 43,0 g
K zmesi vodneho roztoku konzerva~nej pr!sady a glycerolu (sorbitolu) za-

hriatej asi na 85 °C sa pomaly pridAva za staleho mie§ania rozpustnd karboxy-
metylceluloza, nakoniec sa doplni odparenA voda zohriata na 50 °C a znova sa
premie§a.
U1 o h a 28
Priprava gelov kyseliny polyakrylovej
K tvorbe gelov kyseliny polyakrylovej dochadza a~ po jej neutralizdcii

anorganickymi alebo organickymi zasadami . Fyzikalne su hydrogely stale v roz-
sahu pH 6 - 10. Farmaceuticky pou!itetna kyselina polyakrylova sa vyrdba pod
chranenym nazvom Carbopol 934, 940 a 941.
Pripravte gely Carbopolu 934 a na neutralizaciu pou!ite alternativne
niektoru z uved enych zasad (podta zadania asistenta). Neutralizujte vodnymi
roztokmi zasad o hmotnostnej koncentracii 5 g/50 ml.
Carbopol 934_ 0,5 g
Roztok hydroxidu sodneho 2 ml
Destilovand voda ad 50,0 g LtJr
Na neutralizaciu 0,5 g Carbopolu 934 mo~no alternat!vne pou!it nasledujuce
vodne roztoky zasad (5 g zasady/50 ml destilovanej vody):
1. Hydroxid sodny • 2 '00 ml
2. Hydroxid draselny 2,BO ml
3. Hydroxid amonny 2B % 3,75 ml
4 . Uhli~itan draselny 3,60 ml
5 . Uhli~i tan sodny 4,70 ml
6. ~tvorboritan sodny 0,69 ml
7. Oiizopropanolamin 0,50 ml
B. Trietanolamin 6,75 ml
Carbopol sa pomaly suspenduje vo vode za staleho mie§ania pomocou labora-
tornej mie§a~ky, poto• sa pride vodny roztok zasady (do dosiahnutia pH 6 - 7).
- 30 -
Prl praven~ g~ly sa vyhodnotia a reometrickym zlstenim §trukturnej

vizu~lne
viskozlty (~Q ) pri maxlm~lnom rychlostno~ gradlente (Oma x) a zmeranim pH (Ulo-

ha 126). Stablllta prlpravenych g~lov sa vyhodnoti porovnanim hodnOt §truktur-
nej vlskozlty ~Q prl (Omax) zistenej hnea po priprave a po 7 d~och skladovania
pri obyeajnej teplote.
Vysledky zoraate do tabulky:
Neutralizac'!n~ c'!inidlo 1 2 3
pH
VlzulHne posudenle
Vlskozlta po priprave
fiQ CPa. sl prl omax
Vlskozita po 7 dl"'och
"o (Pa. s) prl omax
U1 o h a 29
Priprava makkej zlnkovej 2elatiny esL 4

(Ge latina zinc! oxydatl mollis PhBS IV)
Zlncum oxydatum 5,0 g

Glycerolum 85 \ 20,0 g
Gelatina animalis 7,5 g
Aqua conse~vans 17,5 g
2elat!na sa rovnomerne prevlhei konzervaenou vodou (eSL 4/III str. 11),

nech~ sa napuc'!at 15 minut a zahrieva sana vodnom kupeli prl teplote do 65 °C
a~ sa ~elatina rozpust!. Odparen~ voda sa nahradi teplou vodou. K roztoku 2e-
latiny sa pomaly prlmie§a dOkladne rozotren~ zmes oxidu zinoOnat~ho s glyce-
rolom 85 \.
U1 o h a 30
Priprava bentonitovel magm~ esL 4

(Magma bentonlti PhBS IV)
1. Bentonitum 2,5 g
Aqua 47,5 g
Acldum peracetlcum 35 \ 0,005 g
- 31 -
Bentonit sa po ~astiach nasype na povrch vody teplej asi 80 °c, tekutina

sa premie§a, po vychladnuti sa prid~ kyselina peroctov~ a za ob~asn~ho pre-
mie§ania sa nech~ st~f 24 hodin.
A B
2. Bentonitum 5,0 g 3,0 g
Aqua 45,0 g 47,0 g
8entonit sa po ~astiach nasype na povrch viriaceho vehikula oby~ajnej tep-

loty a v prikrytej n~dobe mie§a~ky sa homogenizuje 5 min~t. Obidve pripraven6
disperzie (10 i 6 \) vyhodnofte reometricky. (Uloha 126). Zostrojte ich tokov~
krivky a vyhodnofte ich tixotropiu planimetricky. Vysledky uvedte v tabulke a
vyhodnofte graficky.
U1 o h a 31
Meranie viskozity slizov a sirupov Hopplerovym viskozimetrom
Viskozita je charakteristickou vlastnostou kvapalin, podmienenou vn~tor

nym trenim; velkost tohto trenia z~visi na teplote a na chemickej povahe ldt -
ky, prl roztokoch z~vlsi tie! na ich koncentr4c11.
Viskozita sa najeastej§le vyjadruje aka viskozita dynamick4. Oynamickd
viskozita (~) ud~va odpor, ktory dve susedn~ vrstvy kvapallny klad~ vzdjomn~
mu pohybu. Jednotkou je pascal sekunda (Pa.s).
Hopplerove viskozimetre (obr. 2) patria medzi telieskov~ viskozimetre.
Me ria s a doba, za ktoru excentricky prepad4va gulOeka (vhodne zvolend) skuma-
nou kvapalinou, ktor~ je v trubici (s hladkymi, presne vybrusenymi stenami),
sklonen4 pod st~lym uhlom 10° k zvlslej osi.
Obr. 2: Hopplerov viskozimeter

J2 -
Hopplerov viskozimeter
Na hornom i spodnom konci sa meracia rurka uzatv~ra kovovou platni~kou

pritlatenou k okraju rurky skrutkovou hlavicou . Na hornom konci sa do rurky
vklad~ pred jej uzatvoren!m odvzdu§~ovacia vlo~ka. Rurka je upevnend do tempe-
rovacej n~doby. ktord md privodnu a odtokovu rurku pre temperovaciu kvapalinu.

Temperovanie sa zabezpeeuje ultratermostatom. Kon§tantny sklon pristroja sa
dosiahne tromi nastavovacimi skrutkami. umiestnenymi na stojane pomocou libely.
Pristroj sa dd obracat. tak~e mo2no meraf s rovnakou presnosfou i pri spatnom
pohybe gutOeky. Pri ureovani visk ozity si treba zvolif prislu§nu gutoeku tak.
aby najkrat~i eas pddu gulOtky bol 15 sekund a najdlh§i JOO sekund .
Oynamickd viskozita {~) sa vypotita podla nasledujuceho vzfahu:
k - kon§tanta pr!stroja.
t - ~as pddu gulO~ky v sku!anej tekutine v sekunddch.
Q - hustota {mernd hmotnosf) sku~anej tekutiny.
~k hustota {mernd hmotnosf) gutO~ky.
Postup stanovenia
Pred vlastnym meranim je potrebn~ vy~istif vnutorn~ steny trubice (gumen-
nym kotueikom). prepldchnuf organickym rozpu§fadlom. destilovanou vodou, me-
tanolom a sku§anou tekutinou dut~ zdtku s kapildrou. kovov~ platni~ky a skrut-
kov~ hlavice.
Meracia trubica sa naplni sku§anou tekutinou {bez vzduchovych bublin) asi

2 em pod horny okraj a spusti sa do nej vhodn~ gutOeka. Po zasunuti dutej zdt-
ky sa meracia trubica uzatvori kovovou platni~kou a skrutkovou hlavicou. Pres-
ne stanovenie viskozity zdvis! od teploty. preto je potrebne na temperovanie
pou2!vat ultratermostat. (Ooba temperovania 15 minut pri 20 °C). eas pddu sa
meria ad okamihu, ked sa obvod gulOtky dotkne hornej znatky na trubici a skon-
e! sa vtedy, ked sa za rovnakych podmienok dotkne spodnej zna~ky. Pre vypotet
sa berie priemer najmenej z piatich merani.
Hustota (mernd hmotnosf) sa stanovi pyknometricky pri 20 °C. Z nameranych
hodnOt sa vypo~!ta priemerny ~as pddu gu!Oeky a vlskozita sku§anej kvapaliny.
Vysledky zapi§te do tabutky a zhodnotte ich.
y
- }j -
Konlrulnu ot~zky:
1. Charakterizujte hydrog~ly a slizy podia ich zlo1enia.
2. Z akych krit~rii vych~dza priprava slizov a g~lov.

3. Delenie slizo-g~lotvornych polym~rov podla pOvodu.
4. Charakterizujte Atru kturu slizov a g~lov.
5. Upotrebenie slizov a g~lov v terapii, v technologii a diagnostike.
6. Ako sa hodnoti akost slizov a g~lov.
7. Menujte niektor~ o!icin~lne slizo-g~lotvorn~ makromolekulov~ l~tky.
8. Ak~ nevyhody maju prirodno slizo-g~lotvorn~ makromolekulov~ l'tky.
9. Ktor~ slizo-g~lotvorn~ makromolekulov~ l'tky sa mOtu· pou11t.
10. Menujte n~zvy o!icin~lnych slizov v ~SL 4.
j4 -
B. LIEtiV~ PRfPRAVKY ZfSKAN~ VYLUHOVANfM RASTLINNYCH OROG
0 d v a r y a z c1 p a r y (Decocta, Infuse)
Odvary a zc1pary su vodn~ vyluhy rozdrobenych rastlinnych drag pripravo-

van~ spravidla vyluhovan!m za vy~~ej teploty (eSL 4).
Ked nie je mozstvo drogy predp!san~, pripravi sa z 10 g drogy 100 g vyluhu,
z drogy obsahujucej l~tky sliznat~ sa pripravi z 10 g drogy 200 g vyluhu.
V pr!pade drag uvedenych v tabulke II (Separanda) mus! byt mno~stvo drogy
a vyluhu vtdy predpisan~ lekc1rom.
Podia povahy drogy mozno pri vyluhovani pou~it vhodne pomocne l~tky. Ak
su predp!sane e~te ine lie~ive lc1tky alebo pr!pravky, pridc1vaju sa k prefilt-
rovanym vyluhom. Na 100 g vyluhu je dovolen~ pridat 0,15 g metylparab~nu.
Podia spOsobu vyluhovania sa rozli~uju odvary a z~pary.
Pr!prava:
Odvary a z~pary ked nie je uvedene inak, sa pripravuju z kvetov, listov,
kOr, dreni, v~ati a kore~ov velmi drobno rezanych (III), z plodov a semien
hrubo pr~§kovanych (IV) .
Odvar
Oroga na potrebny stupe~ rozdroben~ sa v porcelc1novej roztiera~ke pre-

miesi roztieradlom s troj- at patn~ sobnym mnozstvom vody tak, aby bola rovno-
merne prevlh~enc1 a nechc1 sa 15 minut stc1t. Potom sa prevlh~en~ droga prelo~!
do porcel~novej, sklenej alebo inej vhodnej nc1doby s vekom, preleje sa zvy§-
nym mno~stvom uz vriacej vody, vlo~i sa na 30 minut do vriaceho vodneho kupe-
ra a ob~as sa premie§a. E§te horuci odvar sa prefiltruje navlh~enou tenkou
vrstvou vaty rozprestretou na g~ze do odv~~enej liekovky a droga i vata sa
podia potreby vylisuju alebo premyvaju takym mno~stvom vriacej vody, aby sa
po zmie~an! z!skalo predp!san~ mno~stvo odvaru.
JS -
Droga na potrebny stupe~ rozdrobend sa v porceldnovej roztleraeke premie-

si roztieradlom s troj- at pafnasobnym mnotstvom vody tak, aby bola rovnomerne
prevlheena a nechd sa 15 mlnut staf. Prevlheena droga sa preleje zvy!nym mnot-
stvom ut vriacej vody, vlot! sa do vriaceho vodn~ho kupe!a na 5 minut a ob-
eas sa premie§a. Potom sa vyberie z vodn~ho kupela a necha sa stat za obeas-
n~ho premle§avanla prl obyeajnej teplote 45 mlnut, preflltruje sa tenkou na-
vlheenou vrstvou vaty rozostretou na gdze do odvatenej liekovky. Oroga a va-

ts sa pod!a potreby vylisuju alebo premyju takym mnotstvom vody obyeajnej tep-
loty, aby sa po zmie§an! z!skalo predp!san~ mnotstvo zaparu.
Ul o h a 32
Pr!prava odvarov a zdparov 7. drag nevytadujuclch zvU§tnu upravu vehikula
Odvary: 1. Odvar z dubovej kOry

Decoctum corticis quercus (III) 5,0 g 100 g
2. Odvar z horcov~ho kore~a
Decoctum radicis gentianae (III) 4,0 g 1 50 g
3. Odvar z kru§lnovej kOry
Decoctum corticis frangulae (III) 3,0 9 100 g
4. Odvar z natrtn!kov~ho kore~a
Decoctum radlcis tormentlllas (III) 5,0 g 150 g
5. Odvar z kore~a ihllce trnistej
Decoctum radicis ononidis (III) 5,0 g 150 g
Zapary: 1. Zapar §alviov~ho listu
Infusum folii salviae (III) 3,0 g 100 g
2. Zl1par z palinovej v~ate
Infusum herbae abslnthli (III) 2,5 g J 100 g
3. Zapar z v~ate rep!ka lekdrskeho
Infusum herbae agrimoniae (III) 3,0 g 100 g
4. Zapar z v~ate maty piepornej
Intusum herbae menthae piperitae (III) 3,5 g 100 g
5. Zapar z valerianov~ho kore~a
Intusum radlcis valerianae (III) 3,0 g I 1.00 g
U1 o h a 33
Pr!prava odvarov a zaparov z drog s obsahom alkaloidov
Odvary a zapary z drog obsahujucich alkaloidy sa pripravuju tak, 2e sa

droga na potrebny stupe~ rozdrobena v porcelanovej roztierafke premiesl roz-
- 36 -
tieradlom s troj- at patn~sobnym mno!stvom roztoku kyseliny citronovej tak,

aby bola rovnomerne prevlheen~ a nech~ sa 15 minut st~t.
Poutije sa to!ko kyseliny citronovej, kolko je alkaloidov v predpisanom
mnolstve dro9y (napr. na 1 9 ipekaku~noveho kore~a s obsahom 0 ,02 9 alkaloi-
dov sa poufije 0,02 g kyseliny citronovej). Pri prfprave odvaru z chinovej
kOry sa poutije dvojn~sobne mnofstvo kyseliny citronovej . ~alej sa postupuje
podra v~eobecn~ho postupu pripravy odvarov a z~parov ( tSL 4).
Odvar : Odvar z chinovej kOry
Oecoctum corticis chi nae (III) 4,0 9 150 9
Zapary: 1. Zapar z ipekakuanov e ho kore~a
lnfusum radicis ipeca cua nhae (III) 0,75 g 100 9
2. Zapar z ruikovcov e ho l i s t u
lnfusum folii bell adonnae (III) 1. 0 9 150 g
Uloha 34
Priprava odvarov a zapa r ov l_E ro g s obs ahom s a pon! nov
Odvary a zapary z dr ag obsahujucich . apon ! ny sa pripravuju tak, ~e s a

dro9a na potrebny s t up e~ ro~d robena v porcelanove roz t i eratke premie si roz -
tieradlom s troj- at pa ~nas obn ym mno!s tvom r oz toku hydrogen u hli~itanu sodne-
ho tak, a hy bola rovnomerne pr evlh~ en~ a nech~ sa 15 minut staf . Na 1 g drog y
sa poufi jc 0 ,1 g hyd rog enu hl i ~it an u sodneho. Oalej sa pos t uouJe podla v~eobe c
neho postupu prip rav y od va rov a zaoarov .
Odvary: 1. Odvar z prvosienk oveh o korena
Decoctum radicis primul ae (I II) 3,0 g 1 50
2. Odvar zo senegoveho kor en a
Decoctum radicis sene9ae ( II I) 2,0 g 100 g
Zapar: Zapar z divozeloveho kve tu
Infusum !lori s ver basc i (III) l t s g 100 g
U1 o h a 35
Priprava odvarov a zaparov z drog s obsahom sliz ov
Odvary a zapary z drog obsahujucich slizovite latky sa pri pra vuju z drog
hrubo rezanych (I) a to tak, !e sa tieto drogy maceruju vodou obyeajnej teplo-
ty 30 minut za ob~asn~ho premie~avania. Ziskany sliz sa bez lisovania dr og y
prefiltruje tenkou navlheenou vrstvou vaty rozprestretou na g~ze do odva!enej
liekovky a premyje sa takym mno!stvom vody obyeajnej teploty aby sa ziskalo
predpisane mno!stvo vyluhu .
- 37 -
Odvar: Odvar z ibi§ov~ho kore~a

Decoctum radicis althaeae (I) 4,0 g 100 g
Z~pary: 1. Z~par z ibi§ov~ho kore~a
Intusum radicis althaeae (I) 4,0 g 100 g

2. Z~par z kore~a sladk~ho drievka
Intusum radicis liquiritiae (I) 6,0 g 150 g
J. Z'par z lanov~ho semena
Infusum seminis lini (celistv~ droga) 6,0 g 150 g
U1 o h a 36
Pr!prava odvarov a z4parov virivou extrakciou
Vhodne rozdroben4 droga sa nasype do predp!san~ho mno!stva v!riacej vody

oby~ajnej teploty v prikrytej n'dobe elektrickej rychloreznej mie§a~ky (mix~r)
a vyluhuje sa za st4leho v!renia 5 minot. Pri alkaloidnych a sapon!novych dro-

g,ch sa musia vopred pridat prislu§n~ u1 uveden~ prisady do cel~ho objemu vy-
luhovadla. Vyluh sa pretiltruje tenkou navlh~enou vrstvou vaty rozostretou na
g4ze a doplni sa na pri,lu§n~ mnofstvo.
Odvary: 1. Odvar z pu§kvorcov~ho kore~a
Decoctum radicis calami aromatic! (III) 7,0 g 200 g
2. Odvar z n~trfn!kov~ho kore~a
Decoctum radicis tormentillae (III) 6,0 g 200 g
J. Ddvar z valeri4nov~ho kore~a
Decoctum radicis valerianae (III) 6,0 g 200 g
4. Odvar z kru§inovej kOry
\ Decoctum corticis frangulae (Ill) 6,0 g 200 g
Z~pary: 1. Z4par z pr1etr1nikovej v~ate
Intusum herbae herniariae (III) J,O g 200 g

2. Zdpar z v~ate lubovnika
Intusum herbae hyperici (III) 4,0 g 200 g
J. Z'par z palinovej v~ate
Intusum herbae absinthii (III) 5,0 g 200 g
4 . · Z~par z v~ate maty piepornej
Intusum herbae menthae piperitae (III) 4,0 g 200 g

5. Z4par z ruman~ekov~ho kvetu
Infusum !loris chamomillae (III) 4,0 g 200 g
6. Z4par z v~ate hlav4~ika jarn~ho
Infusum herbae adonidis (IV) 2,0 g 200 g

1. Z4par z konvalinkovej v~ate
Infusum herbae convallariae (III) 2,0 g 200 g
- 38 -
.. 8. z n~prstn!kov~ho listu
Z~par
Infusum folii digitalis (IV) 2,0 g 200 g
9. Z~par z medvedicov~ho listu
Infusum folii uvae ursi (IV) J,O g 200 g
U1 o h a 37
Pr!prava odvarov a z~parov rozp~~tan!m suchYch extraktov
Rozpust! sa to?ko gramov such~ho extraktu, aby obsah ~finnych l~tok v roz-
toku bol rovnaky ako v mno~stve drogy, ktor~ by sa mala pou~if na pr!pravu
.
~
odvaru alebo z~paru .
Z~par z ipekaku~nov~ho korena
Infusum radicis ipecacuanhae (II I)
Miesto ipekaku~nov~ho korena sa pou~ije
Extractum ipecacuanhae siccum 2,0 g 200 g
Kontroln~ ot~zky:
1. V akom pomere sa pripravuju odvary a z~pary z drog sliznatych a z drog

inoxi!, ked nie je inak uveden~.
2. Ktor~ drogy sa prevlhfuju kyslym roztokom
J. Ktor~ drogy sa prevlhfuju z~saditym roztokom
4. Pop!§te spOsob pr!pravy odvarov
5. Pop!§te spOsob pr!pravy z~parov
6. Pop!§te spOsob pr!pravy odvarov a z~parov v!rivou extrakciou
7. Ak~ mno!stvo such~ho extraktu sa pou!ije na pr!pravu odvarov a z~parov
pripravenych rozp~~tan!m suchych extraktov.
T i n k t ur y (Tincturae)
Su to obyfajne liehov~ vyluhy z drog, ked treba vopred odtufnenych alebo

liehov~ roztoky suchych extraktov.
Pripravuju sa rozpu§tan!m, macer~ciou, perkol~ciou alebo v!rivou extrak-

ciou drog, rozdrobenych na predpisany stupen, urfenymi vyluhovadlami alebo
rozpu§fadlami, pr!padne rozpu§tan!m suchych extraktov.
Ked nie je inak uveden~, z drog inoxi! sa tinktury obyfajne pripravuj~ tak,
!e sa z 1·east i drogy priprav! 5 fast! tlnkt~ry, z drog silne ~finnych sa pri-
prav! 10 east! tinktury, prifom sa z!skan~ tinktura uprav! na predp!sany ob-
sah ~finnych l~tok. Pod!a povahy drogy mo!no pri vyl~hovan! pou!it vhodn4
pomocn4 l~tky.
- 39 -
U1 o h a 38
Priprava tinktur rozpu~fanim
K predpisan~mumno!stvu drogy alebo such~ho extraktu sa prid~ predp!san~

rozpu~tadlo a v dobra uzavretej n~dobe pri oby~ajnej teplote na tma vom mieste,
ked nie je inak uvedene, sa obtas premie§a a to tak dlho, kym sa droga alebo
suchy ext r akt rozpu§~aju. Tinktura sa nech~ st~t a! do vyjasnenia, najmenej
12 hod!n, potom sa ~ira tekutina zleje, zbytok sa prefiltruje a filter sa pre-
myje takym mno!stvom rozpu§tadla, aby sa po zmie§an! ~!rej tekutiny a filtra-
tu ziskalo 500 alebo 1000 g tinktury. V tsL 4 je uvedena ipekakuanova tinktu-
ra, ktora sa pripravuje rozpu§tan!m such~ho ipekakuanov~ho ext raktu.
+lpekakuanova tinktura (Tincture ipecacuanhae)

Extractum ipecacuanhae siccum 100,0 g
Spirutus dilutus q.s.
Suchy ipekakuanovy extrakt sa rozpust! v 950 g zrieden~ho liehu a priprav! sa

1000 g tinktury spOsobom uvedenym v elanku Tincturae.
U1 o h a 39
Priprava tinktur maceraciou
Na predp!sana mno!stvo drogy sa naleje 950 g predp!sanaho vyluhovadla a

droga sa v dobra uzavretej nadobe, pri obyfajnej teplote, za ob~asn~ho premie-
~ania alebo pretrepania vyluhuje 7 dni. Potom sa tekutina seed! a droga sa
vylusuje. Zmie§ana vyl uhy sa doplnia na 1000 g predpisanym vyluhovadlom, kto-

rym sa vopred prevlheila vylisovana droga a ·znova sa vylisovala. Tekutiny sa
zmie§aju a zmes sa necha stat na tmavom mieste, kym sa nevyjasn!, najmenej
12 hod!n. Potom sa eira tekutina zleje, zvy§ok sa prefiltruje a f ilter sa pre-
myva takym mno!stvom rozpu§tadla, aby sa dosiahlo predp!sa n~ mno!stvo tinktu-
ry - 1000 g.
Macer~ciou sa pripravuju tinktury z drog - inoxi!. V CSL 4 je §esf tinktur
pripravovanych maceraciou:
1. Hork~ tinktura (Tincture amara)

Folium trifolii fibrini (II) 20,0 g
Herba absinthii (II) 8~0 g
Pericarpium aurantii dulce (III) 20,0 g
Radix gentianae (III) 20,0 9
Oleum cinnamomi 0,2 g
Spiritus dilutus q.s.
- 40 -
List vachty trojlistej, v~at paliny, sladk~ oplodie pomaran~a a horcovy kore~
sa maceruju 950 9 zrieden~ho liehu a priprav! sa 1000 g tinktury spOsobom uve -
denym v ~lanku Tincturae. Do hotovej tinktury sa primie§a §koricovy olej .
Mus! obsahovae najmenej 2,0 \ su§iny.
Hustota g 20 = 0,895- 0,910 g/cm 3 .
2 . Pomaraneova tinktura (Tincturae aurantii)

Pericarpium aurantii dulce (Ill) 200,0 g
Sladk~ oplodie pomaranea sa maceruje 950 g zrieden~ho liehu a priprav! sa 1000 g
tinktury spOsobom uvedenym v elanku Tincturae.
Mus{ obsahovae najmenej 5 , 0 \ su§iny.
Hustota 920 = 0,910- 0,925 g/cm 3 .
3. Oubienkova tinktura (Tinctura gallarum)

Gallae (IV) 200,0 9
Dubienky sa maceruju 950 g zrieden~ho liehu a priprav! sa 1000 g tinktury spO-

sobom uvedenym v elanku Tincturae.
Mus! obsahovat najmenej 5 , 0 \ trieslovin a 10 \ su§iny.
Hustota q 20 = 0,940- 0,950 9/cm 3 .
4. Horcova tinktura (Tinctura gentianae)

Radix 9entianae (Ill) 200 , 0 9
Spiritus dilutus q . s.
Horcovy kore~ sa maceruje 950 9 zrieden~ho liehu a priprav! sa 1000 g tinktury
spOsobom uvedenym v elanku Tincturae.
Mus! obsahovat najmenej 4,5 \ su§iny.
Hustota y20 = 0,905 - 0 ,9 20 9/cm 3 •
5. Myrhova tinktura (Tinctura myrrhae)

Gummiresina myrrha (Ill) 200,0 9
Spiri tus 95 \ q.s.
Myrhova fivica sa zmie§a s 200 g such~ho premyt~ho piesku, zaleje sa 950 g
liehu 95 \ a priprav! sa 1000 9 tinktury spOsobom uvedenym v elanku Tinc t urae
s tym rozdielom, te sa dro9a vyluhuje 3 dni a tekutina sa prefiltruje.
Mus! obsahovat 5,0 - 7,0 \ su§iny.
3
Hustota ~ 20= 0,815 - 0 , 825 9/cm •
•
- 41 -
6. Rata~ova tinktura /Tinctura ratanhiae)

Radix ratanhiae 200,0 g
Spiritus dilutus q . s.
Rata~ovy sa maceruje 950 g zriedeneho liehu a priprav! sa 1000 g tinktu-
kore~
ry spOsobom uvedenym v ~lanku Tincturae.

Mus! obsahovaf najmenej 4,2% su§iny a najmenej 1,0 \ trieslov!n .
Hustota 9 20 = 0,905 - 0,915 g/cm 3 .
U1 o h a 40
Pr!prava tinktur perkol~ciou
Predp!sane mnotstvo drogy sa v dobre uzavretej nadobe najprv rovnomerne

prevlh~1 predp!sanym vyluhovad!om v polovi~nom mnotstve ku mnotstvu drogy, ked
nie je uvedene inak a necha sa~ ;hod!n v pokoji. Potom sa navlh~ena droga zno-
vu premie~a, po ~astiach sa prelot! za mierneho stla~ovania do perkolatora,
ktory m~ na dne porcel~novu do~ti~ku prikrytu gazou alebo kusok vaty.
Droga sa prikryje filtra~nym papierom zafatenym sklenymi gulO~kami a pri
otvorenom vypustnom kohutiku sa na drogu nalieva predp!sane vyluhovadlo dokial,
kym nezaene odkvapkavaf. Vypustny kohutik sa uzavrie a daleje sa tolko vylu-
hovadla, ,aby bola droga celkom ponorena. Perkol~tor sa uzavrie a necha sa v
pokoji 14 hodin . Potom s' tekuti~a vypu~fa pootvorenym kohutikom tak, aby za
hodinu vytieklo asi 1/5 6 ~bsahu perkolatora (50-60 kvapiek za minutu), pritom
sa vyluhovadlo dolieva, aby bola droga st~le ponorena .
• 100
Ked sa zachyt! 500 g perkolatu, prestane sa do perkol~tora dolievat vy-
luhovadlo a tekutina sa nech~ odkvapkaf, droga sa vylisuje a tekutiny sa zmie-
~aju. Zmie~ane tekutiny sa doplnia na 1000 g predp!sanym vyluhovadlom, ktorym
sa vopred prevlh~1 vylisovana droga a tato sa znova vylisuje . Tekutiny sa
zmie~aju a zmes sa neche st~t na tmavom mieste do vyjasnenia , najmenej 12 ho-
d!n. Potom sa ~ira tekutina zleje, zbytok sa prefiltruje a filter sa premyje

takym mnotstvom vyluhovadla, aby sa po zmie~an! ~!rej tekutiny s filtratom
z!skalo 1000 g tinktury. Tinktury z dreg silne u~innych sa podla potreby upra-
via na predp!sany obsah u~innych latok.
v tSL 4 je §est tinktur pripravovanych perkolaciou:
1. +Prilbicova tinktura (Tinctura aconiti)
Radix aconiti (IV) 100,0 g

Acidum hydrochloricum con~
centratum q.s.
- 42 -
Z prilbicov~ho kore~a a potrebn~ho mnolstva zrieden~ho liehu okyslen~ho kyse-

linou chlorovodikovou na pH 3,0 sa perkol~ciou pripravi tinktura uvedenym spO-
sobom.
Musi obsahovat 0,045- 0,055 \ alkaloidov, po~itanych ako akonitin (sta-
novenie obsahu podia ~SL 4).
Hustota 9 20 = 0,895 - 0 , 905 g/cm 3 .
2. •curkovcov~ tinktura (Tinctura belladonnae)

Folium belladonnae (Ill) 100,0 g
Acidum sulfuricum dilutum q.s .
Z lulkovcov~ho listu a potrebn~ho mnoistva zmesi 4,0 g zriedenej kyseliny si-

rovej a 996 , 0 g zrieden~ho liehu sa perkol~ciou pripravi tinktura uvedenym
spOsobom.
Musi obsahovat 0,028 - 0,032 \ alkaloidov, po~itanych aka hyoscyamin (sta-
novenie obsahu podra ~SL 4).
Hustota ~ = 0,895 - 0,9 10 g/cm 3 .
20
J. Chinov~ tinktura (Tincture chinae)
Cortex chinae (IV) 200 , 0 g
Acidum formicum 10,0 g
Z chinovej kOry a potrebn~ho mnofstva zmesi 10,0 g kyseliny mrav~ej a 990 , 0 g
zrieden~ho liehu sa perkol~ciou priprav! tlnktura uvedenym spOsobom.
, Mus! obsahovat najmenej 4 \ su§lny a 0,9- 1,1 \ chlnovych alkaloidov, po-

~itanych ako chinin a cinchonin (stanovenie obsahu podia esL 4) .
)
Hustota ~
20 = 0,905 - 0,920 g/cm
4. •strychnov~ tinktura (Tincture strychni)
Semen strychni (IV) 100 , 0 g
Spiritus dilutus q. s .
Strychnov~ semeno sa najprv v perkol~tore odtu~ni a to tak, fe sa zal eje pot-

rebnym mnofs t vom petrolej o v~ h o ~teru , aby bolo up lne ponoren6. Perko l ~tor sa
uzavrie a nech~ sa 12 hod!n v pokoji. Potom sa ~ekutlna uplne vypusti a zachy-
t!. Toto sa opakuje rovnakym spOsobom e§te dvakr~t. Oroga sa potom vylisuje
a su§i sa na tmavom mieste v tenkej vrstve, pri teplote najviac 35 °C dovtedy,
kym nezmizne petrol~terovy zapach.
Takto odtu~nena droga sa rozomelie na jemny pr~§ok (V) a perkolaciou sa
pripravi tinktura uvedenym spOsobom.
- 43 -
Mus! obsahovat 0,24 - 0,26 % alkaloidov potitanych ako brucin a strych-

n!n (stanovenie obsahu podia CSL 4).
Hustota ~ = 0,690 - 0,900 g/cm 3 .
20
5. N~tr~nfkov~ tinktura (tinctura tormentillae)
Radix tormentillae 200,0 g
Z ndtr~n!kov~ho kore~a a potrebn~ho mno~stva liehu sa perkoldciou priprav!
1000 g tinktury uvedenym sp6sobom.
Mus! obsahovat najmenej 4,5 \ su~iny a najmenej 1,5 \ trieslovin (stano-
venie obsahu podra CSL 4).
Hustota ~ 20 = 0,910 - 0,920 g/cm 3 •
6. Valeridnova tinktura (Tincture valerianae)

Radix valerianae 200,0 9
Z valerianov~ho kore~a a potrebn~ho mno~stva zrleden~ho liehu sa perkoldciou
pripravi 1000 g tinktury uvedenym spOsobom.
Mus! obsahovat najmenej 4,0 \ su§iny.
Hustota 9 20 = 0,900 - 0,915 g/cm 3 •
U1 o h a 41
Priprava tinktur virivou extrakciou
Predpisan~ mno~stvo drogy sa vsype do n~doby elektrickej rychloreznej

mie§afky s v!riacim vyluhovadlom a v prikrytej nadobe sa vyluhuje 10 minut.
Mus! sa dbat na to, aby teplota vyluhovacej zmesi neprekrofila 40 °C. Teku-
tina sa potom seed! a droga sa vylisuje. Zmie§an~ tekutiny sa doplnia na
1000 g predpisanym vyluhovadlom, ktorym sa vylisovand droga vopred prevlhfila
a znovu sa vylisovala. Tekutiny sa zmie§aju a zmes sa nechd stdt 3 dni na
tmavom mieste. Po tomto ease sa fira tekutina zleje, zbytok sa pre!iltruje
a !ilter sa premyje takym mno~stvom predpisan~ho vyluhovadla, aby po zmie§a-
ni f!rej tekutiny s filtrdtom bolo tinktury 1000 g.
1. Chinovd tinktura (Tincture chinae)

Cortex chinae (IV) 100,0 g
Spiritus dilutus 1000,0 g
- 44 -
2. Horcov~ tinktura (Tinctura gentianae)

Radix 9entianae (III) 100,0 g
Spiritus dilutus 1000,0 9
3. N~tr~nfkov~ tinktura (Tinctura tormentillae)

Radix tormentillae (III) 100,0 9
4. Valeri~nov~ tinktura (Tinctura valerianae)

Radix valerlanae (III) 100,0 g
Spiritus dilutus 1000 , 0 9
Pri tinktur~ch sa stanovf hustota g 20 a porovn~ sa s hustotou tinktur
pripravenych macer~ciou a perkol~ciou .
U1 o h a 42
Uprava tinktur na predpfsanY obsah u~lnnych l~tok
Tinktury, ktor~ po priprave obsahuju viae u~innych l~tok ako predpisuje

liekopis sa riedia a to bud predpfsanym vyluhovadlom, alebo rovnakym, na obsa-
hov~ l~tky chudobnej~fm vyluhom .
1. Riedenie tinktur vyluhovadlom

Na vypo~et potreb n ~ho mno~stva ~ist~ho vyluhovadla sa pou~ije vzorec:
100 A
X = - L 7
a
kde x je mno~stvo ~ist~ho vyluhovadla v g, potrebn~ho na rledenie,

A - obsah u~innych l~tok v g v celkovom mno~stve pripravenej tlnktury,
a - pofadovan4 koncentr~cia u~innych l~tok v \,
L - mnofstvo zrledovanej tlnktury v g.
Pr!klad :
Pripraven~ tinktura - Tinctura belladonnae - v celkovom mno~stve 900 9
obsahuje 0,325 g alkaloidov. M~ sa upravit na tlnkturu s obsahom 0,030 \ al-
kaloidov.
100 • 0,325
X : - 900 : 183,3 g •
0,030
- 45 -
Do 900 g tinktury s celkovym obsahom alkaloidov 0,325 g treba pridat 183,3 g

zrieden~ho liehu, aby sa jej obsah upravil na 0,030 \ alkaloidov.
2. Riedenie tinktur vYluhom s ni~§ou koncentr~ciou ueinnjch ldtok
Na vypoeet potrebn~ho mno~stva zriedenej§ieho vyluhu sa pou~ije vzCah:
a(P - p)
X "'
.,
P - R
kde x je potrebn~ mno~stvo zriedenej§ieho vyluhu v g,

R - obsah ueinnych latok v zriedenej§om vyluhu v \,
a - mno~stvo koncentrovanej§ieho vyluhu v g,
p - obsah ueinnych latok v koncentrovanej§om vyluhu v \,
p - po~adovand koncentrdcia ueinnych latok v \.
3. Zvy§enie koncentrdcie obsahovych ldtok v tlnkture

V pripade, ~e by bolo treba naopak, zvy§it koncentrdciu obsahovych latok vo
vyluhu a bol by k dispozicil vyluh s vy§§im obsahom ueinnych ldtok, dalo by sa
~iadan6 mno~stvo koncentrovanej§ieho vyluhu do zrieden6ho vyluhu vypoeitaf
podh vztahu:
'
kde x 1 je potrebn~ mno~stvo koncentrovanej§ieho vyluhu v g,
R1 - percentualny obsah ueinnych latok v koncentrovanej§om vyluhu,
a1 - mno~stvo zriedenej§ieho vyluhu v g,
P - percentudlny obsah ueinnych latok v zrledenej§om vyluhu,
1
p - po~adovany obsah ueinnych ldtok v \.
tl 1 o h a t\3
Stanovenie hustoty, su§iny a liehu v tinkturach
1. Hustota
Oiferenenym va~enim v tom istom pyknometri sa zistia hmotnostl danych
objemov sku§anej tekutiny (m) a vody (mv) pri 20 °c! 0,1 °C.
Pomerna (relativna) hustota - d ~~ , ktord je uvedend ako konveneny ·udaj,

napr. pri stanbveni obsahu etanolu v liehu a v tekutych pripravkoch, sa vypo-
eita z ndjdenych hmotnosti podia vzorca:
- 46 -
d 20 = m
20 mv
Hustota - 920 , ktor4 je toto!n4 s hodnotou pravej hustoty h 2 ~ v esL 2 a

esL 3, sa uv4dza ako krit~rium akosti lie~ivych l~tok a pr!pravkov a vypo~!ta
sa z n~jdenych hmotnost! podfa vzorca:
m
. 0,99703 + 0,012 (9.cm- 31 •
2. Su!Hna
Asi 2,000 9 tinktury sa vo vyt~rovanej nava!ova~ke odpar1 na vodnom ku-
peli do sucha. Potom sa navalova~ka s odparkom su§j presne 2 hodiny v su§iar-
ni pri teplote 105 °C a po vychladnut1 v exik4tore sa uzatvorend zv~fi. Z roz-
dielu hmotnost1 sa vypo~1ta su§ina a vyjadr! sa v percentdch .
3 . Lieh
Obsah liehu v pr1pravku sa zistuje z hustoty destildtu z1skan~ho jedno-
duchou destil~ciou za definovanych podmienok. Postup stanovenia: Do destila~
nej banky na 250 ml sa odv~!i mno!stvo (q) sku§an~ho pr!pravku - tinktury,
extraktu a pod., ktor~ je uveden~ v nasledujucej tabulke:
Predpokladany obsah etanolu nav4fka q

v prtpravku v hmotnostnych \
do 15 " 75,0 g
1 5 - 25 50,0
25 - 40 \" 25,0
9
g
viae ako 40 12, 5 - 7,5 g
"
Odv41en~ mnolstvo sku§an~ho pr1pravku sa dopln1 vodou na 75,0 g (pri pr1-
pravkoch s predpokladanym obsahom do 15 \ etanolu sa voda nepriddva) a banka
sa spoj1 s chladi~om. Koniec chladi~a sa zasunie hlboko do odmernej banky na
50 ml, ktor~ je ponoren~ v nddobe so studenou vodou. Oestila~n4 banka sa
opatrne zahrieva na sietke tak, aby v priebehu 30 minut oddestilovalo 48 -
49 ml. Oesti ldt sa potom vytemperuje na 20 °C a dopln1 sa vodou po zna~ku;
mus1 byt ~1ry alebo len slabo zaka~eny.
Pyknometrom sa potom stanovt relat1vna hustota (d ~g) z!skan~ho desti-
l~tu (50 ml) pri 20 °C a v tabu!ke (str . 389/I) sa zistt tejto hustote odpo-
vedajuci obsah etanolu v hmotnostnych percent4ch (y).
- 47 -
Obsah liehu (otanolu) v sku~anom pr!pravku vyjadreny v hmotnostnych per-

cent~ch x sa vypo~£ta podia vzorca:
50 • d 20
20 • y
X :
q
Kontroln~ ot~zky:
1. Ak~ vyluhovadU sa pou~ivaju pri priprave tinktur?

2. Popi§te spOsob pripravy tinktur macer~ciou.
3. Popf§te spOsob pripravy tinktur perkolaciou .
4. Pop!§te spOsob pripravy tinktur virivou extrakciou.
5. PopHte spOsob pripravy tinktur rozpuHanim.
6 . Ako sa hodnotia tinktury podla esL 4.
Ex t r a k t y (Extracta)
Su to tekut~, zahusten~ alebo such~ vyta~ky z drog. Pripravuju sa vy-

luhovan!m drog, rozdrobenych na predpisany stupe~, oby~ajne liehom alebo vodou.
Na predbe~nu upravu drogy alebo na dokor.alej~ie vyluhovanie sa podla potreby
pou~iju aal~ie vhodn ~ pomocn6 l~tky. Ziskany vyluh sa upravi na po!adovanu
konzistenciu alebo ob s ah u ~ innych l~tok za takych podmienok, aby nedo~lo ku
zmene u~innych l~tok.
Podra konzistencie hotov~ho pripravku sa extrakty delia na: extrakty te-
kut6 (extracts Cluida), riedke (extracts tenuia) , hust6 (extracts spissa) a
such~ (extracts sicca ) .
Tekut~ extrakty
Su to koncentrovan6 pr!pravky ziskan6 oby~ajne perkol,ciou, tj.
tekut~
nepretr~itym vyluhovanim drog, za oby~ajnej teploty a to tak, !e sa z 1 ~asti
drogy pripravi 1 ~ast te~utdho extraktu. MO!u sa pripravovat tie! rozpu~ta

nim su~hych extraktov, alebo inym vhodnym spOsobom.
Uloha 44
Priprava extraktov perkol~ciou
1000 g drogy, rozdrobenej na predpisany stupe~, sa rovnomerne prevlh~i

500 g vyluhovadla a v dobre uzavieratelnej n'dobe sa nech' 6 hodin v pokoji.
Navlheen~ droga sa premie§a a po ~astiach za mierneho stla~ovania sa prelo!i
do perkol,tora 6 at 7 kr4t va~~ieho ako je mnotstvo drogy. Na dno perkol4-

- 40 -
tara sa predtym umiestni perforovan~ poreel~nova do~ti~ka prikryta

gazou alebo kusok vaty.
Vrstva drogy sa prikryje filtra~nym papierom zatafenym sklenymi gulO~kami
alebo perforovanou poreelanovou do~ti~kou a pri otvorenom vypustnom kohutiku
sa na drogu nalieva predpisan~ vyluhovadlo dotiar, kym neza~ne odkvapkavat .
Vypustny kohutik sa uzavrie a daleje sa totko vyluhovadla , aby bola droga eel-
kern ponorena. Perkol~tor sa uzavrie a necha sa v pokoji 24 hodin. Potom sa
tekutina vypu~ta pootvorenym kohutikom tak, aby za hodinu vytieklo asi 1/50
obsahu perkolatora (50-60 kvapiek za minutu), pritom sa vyluhovadlo dolieva,
aby bola droga stale ponoren~.
Zaehyti sa prva ~ast perkolatu, tj. 850 g tekutiny a odstavi sa. Potom sa
perkoluje dalej af do uplneho vyluhovania drogy - druha ~ast perkol~tu.
Uplne vyluhovanie drogy, ked nie je inak uveden~, sa ziska podra druhu
poutitej drogy jednym z dvoeh nasledovnyeh spOsobov.
1. Pri extraktoeh obsahujueich alkaloidy sa zistuje ieh nepritomnost v
prave odkvapkavajueom perkolate takym spOsobom, fe sa k 10,0 g perkolatu pri-
d~ 0,25 ml zriedenej kyseliny ehlorovodikovej, perkolat sa odpari do sueha,
odparok sa rozpusti v 5,0 ml vody, prefiltruje sa a k filtratu sa prida 5

kvapiek Mayerovho ~inidla. Ked ihned nevznikne zrazenina alebo zakal, perko-
laeia sa skon~i.
2. Pri ostatnych extraktoch sa stanovuje su~ina v prave odkvapkavajueom
perkolate. Ked nie je tejto su~iny viae ako 0,02 \ mnofstva odparku predpi-
saneho pre hotovy extrakt, perkolaeia sa skon~i.
Zahustovanie druhej ~asti perkolatu vo v~kuu:
Po perkolacie sa vyluhovana droga vylisuje, ziskana tekutina

s kon~eni
sa primie~a k"druhej ~asti perkolatu a zmes sa necha stat v dobra uzatvorenej

nadobe na tmavom mieste 12 hodin. Potom sa ~ira tekutina zleje, zbytok sa pre-
filtruje a filtrat sa primie§a k nej. Takto z!skana tekutina sa destilaciou
vo vakuu pri teplote najviac 60 °C ~iasto~ne zbavi vyluhovadla a zbytok sa
zahusti vo vakuu pri tej istej teplote asi na 1 desatinu predpisan~ho mnofstva
extraktu.
Kone~na uprava extraktu:
Zisk~ny zahusteny vytafok sa zmie~a s prvou ~astou perkolatu a 2mes sa
neeh~ stat 5-6 hodin na tmavom mieste pri znifenej teplote v dobra uzatvore-
nej nadobe . Potom sa ~ira tekutina zleje, zbytok sa prefiltruje a filtrat sa

zmie§a s ~ou. Ziskany tekuty extrakt sa doplni predpisanym vyluhovadlom na
1000 g alebo sa upravi na predpisany obsah u~innych latok .
1 . Tekuty skorocelov¥ extrakt

(Extractum plantaginis fluidum)
Folium plantaginis (III) 1000 g
Spiritus 95 % q.s.
Aqua q.s.
- 49 -
Skorocelov~ listy sa po prevlh~en! perkoluju zmesou 4 dielov liehu 95 % a 6

dielov vody af do upln~ho vyluhovania drogy a pripravi sa extrakt uvedenym
sp6sobom .
Mus! obsahovat najmenej 16,0 % odparku a 25 % etanolu.
Hustota g 20 = 1 , 020- 1,050 g/cm 3 .
2. Tekuty extrakt z materinej du§ky obyeajnej

(Extractum thymi fluidum)
Herba thymi (IV) 1000 g
Glycerolum 65 % 100 g
Spiritus 25 % q.s.
V~at materinej du§ky obyeajnej sa prevlhe! zmesou 100 g glycerolu 65 \ a 600 g
liehu 25 \ . Potom sa perkoluje liehom 25 \ af sa zachyti 650 g perkol~tu
(1. east), potom sa v perkol,cii pokraeuje af kym sa nez!ska e§te aal§!ch
2000 g perkol,tu (2. east) a aalej sa postupuje uvedenym sp6sobom.
Mus! obsahovat najmenej 15,0 \ odparku a 17,0 \ etanolu.
Hustota ~ = 1,010- 1,050 g/cm 3 •
20
J. Tekuty valeri~novy extrakt
(Extractum valerianae !luidim)
Radix valerianae (II) 1000 g
Spiritus 60 \ q.s.
Valeri~novy kore~ sa po prevlheeni perkoluje liehom 60 % af do upln~ho vylu-

hovania drogy a pripravi sa extrakt uvedenym sp6sobom.
Mus! obsahovat najmenej 14,0 \ odparku a 45,0 \ etanolu.
Such~ extrakty
Su to pr~§kovit~ pripravky ziskan~ odparenim a vysu§enim vyluhov z drag
pripravenych perkol~ciou alebo macer~ciou. Such~ extrakty sa upravuju na pred-
pisany obsah ueinnych l~tok vhodnou pomocnou l~tkou.
Vzhradom na to, fe such~ extrakty sa z prev~dzkovych dOvodov v praktickom
cvieeni nerobia, blif§ie inform~cie o jednotlivych oficin~lnych suchych ext-
raktoch pozri esL 4.
U1 o h a 45
Uprava extraktov na predpisany obsah ueinnych l~tok
Extrakty zo silne ueinnych drog sa upravia na predpisany obsah ueinnych

l~tok indiferentnymi pomocnymi l~tkami, napr. dextrinom, laktozou, sacharo-
zou.
- 50 -
Potrebnd mno!stvo pomocnej l~tky sa zisti na z~klade obsahu ueinnych 1~

tok a su§iny, stanovenych vo vyluhu zahustenom na riedky extrakt, podla vztahu:
( 100 - y) a
m :: - z '
b
kde m je potrebn~ mno!stvo pomocnej l~tky v g,

a - zisteny obsah ueinnych l~tok v celom mno!stve riedkeho extraktu v g,
b - po!adovany obsah ueinnych l~tok v suchom extrakte v \,
y - pripustny obsah vlhkosti vo fin~lnom suchom extrakte v \,
z - hmotnost su§iny v g nach~dzajucej sa v celom mno!stve riedkeho extrak-
tu.
Kontroln~ ot~zky:
1. Akej konzistencie mO!u byt extrakty?

2. Pop!§te spOsob pripravy tekutych extraktov perkol~ciou.
J. Pop!§te spOsob pripravy tekutych extraktov macer~ciou.
4. Pop!§te spOsob pr!pravy suchych extraktov.

5. Ako a eim sa such~ extrakty upravuju.
- 51 -
c. LIECIVt PR!PRAVKY so ZVYSENYMI NAROKMI

NA MIKROBIOLOGICKU CISTOTU
I n s t 1 1 ~ c 1 e ( Instillationes)
Su to pr!pravky, roztoky, emulz1e alebo suspenz1e ur~en~ na kvap-

tekut~
kanie (instil~ciu)
do telovych dut!n, najma vystlanych sliznicou. Pr!pravky
pou1ivan~ do ucha alebo na u§ne vyplachy sa oz~~uju ako Auristillae (Otto-
guttae, u~n~ kvapky), kvapky do nasa, na nosov~ vyplachy sa ozna~uju ako
Nar1stillae (Rhinoguttae, nosov~ kvapky) ~ CSL 4.
Pri vyrobe u~nych a nosovych kvapiek sa pou1fvaju rovnak~ postupy a za-
riadenia ako na vyrobu roztokov, emulzii a suspenzii. V~etky n~doby, pr!stro-
je a poufit~ zariadenia na pr!pravu u§nych a nosovych kvapiek musia byf z ma -
teriAlu, ktory nemen! u~innosf lie~ivych lAtok ani ich fyzik~ lnu a chemicku
st~losf. u§n~ a nosove kvapky sa ihnea po pr!prave plnia do liekoviek zo skla
alebo plastickych l~tok a uzatv~raju vhodnym uz~verom. Priestory na pripravu
musia vyhovovaf poHadavk~m spr~vnej vyrobnej praxe (SVP) . -
Na pr!pravu u§nYch kvapiek sa pou!!vaju rozpu§fadl~: voda , glycerol , pro-
pylenglykol, oleje, zriedeny lieh a pr!padne ine vhodne vehikulum alebo ich
zmes.
Na pripravu nosovYch kvapiek sa pou!ivaju voda, propylenglykol , oleje
(okrem lanoveho, lebo vysycha a dr~1di sliznicu nasa; tekuteho paraf!nu, ktory
nosov~ sliznica nerezorbuje).
roztoky sa mO!u upravif na roztoky 1zotonlcke , aktu~lna acidita

,Vodn~
sa upravuje na rozmedzie pH 6 - 7,6 , ak to charakter lie~ivej l~tky dovotuje .

Pripravky sa mO!u stabilizovaf antimikrobnou l~tkou, sterilizuju sa, ak to
lekcir predpHe.
Pozn~mka: kvapky aromatizovane eterickym olejom sa nemaju pou!!-
nosov~
vat pre doj~atci, lebo vyvolcivaju reflexne zastavenie dychu; ani kvapky s ole-
jovym vehikulom, mohli by zatiecf a! do dolnych dychac!ch ciest a spOsobif
olejov~ plucne infiltr~ty.
- 52 -
U1 o h a 46
Pr1prava usnjch kvapiek
1 . Natrium carbonicum 0,5 g

Glycerolum 85 %
Aqua aa ad 20,0 g
Uhli~itan sodny sa rozpust1 vo vade, prid~ sa glycerol, prefiltruje a
naplni do liekovky a ozna~i "Usn~ kvapky".
2. Acidum boricum 0,4 g

Spiritus dilutus ad 20,0 g ... lfl1c.
Kyselina trihydrogenborita sa rozpusti v liehu na vodnom kupeli, prefilt-
ruje, naplni do liekovky a ozna~i.
3. Chloramphenicolum 0, 3 g
Propylenglycolum ad 30,0 g
Chloramfenikol sa rozpusti v propyl~n9lykole a prefiltruje, napln! do
flase a oznaei.
4. Solutio aluminii acetico-tartarici 15,0 9

Do liekovky sa odv~li lieh aka prvy, potom roztok octanu a vinanu hli-
nit~ho. Po uzatvoreni liekovky sa jej obsah pretrepe. Liekovka sa ozna~i .
5. Acidum salicylicum 0 .1 g
Spiritus dilutus 10,0 g
Sol. hydrogenii peroxydati dil. ad 15,0 9
Kyselina salicylov~ sa rozpusti v liehu , prid~ sa zriedeny peroxid vo-
dika. Prefiltruje sa, naplni do ftase a ozna~i.
6. Zincum sulfuricum 0,3 9

Glycerolum 85 %
Aqua aa ad 30 , 0 g
Lie~iv~ l~tka sa rozpusti v dest. vade a prida glycerol. Roztok sa pre-
filtruje, naplni do liekovky , ktor~ sa ozna~i.
U1 o h a 47
Priprava nosovych kvapiek
1. Acidum boricum 0,57 9

Natrium tetraboricum 0 ,1 8 g
Carbaethopendecinium bromatum !t.:PTfl• ) 0 ,01 6 g
Aqua ad 30,0 g
- 53 -
Lie~iv~ l~tka sa rozpusti v rozpu~~adle, prid~ sa tetraboritan sodny,
zmes sa dobre pretrepe, potom sa prid~ bromid karbetopendecinia. Roztok sa

prefiltruje, naplni do liekovky, ktor~ sa uzatvori a ozna~i "Nosov~ kvapky" .
... Argentum diacetyltannicum albuminatum
L •
(Targesin) 0,3 g
Ephedrinium chloratum 0t 1 g
Aqua ad 10,0 g
Lie~iva l~tkasa nasype na hladinu rozpu~tadla v kadi~ke, postupne sa roz-
pu s ta na koloidny roztok a kles~ na dno. Prid~ sa chlorid efedrinia, zmes sa
dobra pretrepe a filtruje cez vatu a pln! do liekovky z tmav~ho skla .
}. Iodum 0,5 g
Kalium iodatum 5,0 9
Oleum menthae piperitae gtt. v
Glycerolum 05 ad 50,0 g
"
V koncentrovanom glycerole vznikaju polyjodidy, preto je vhodn~ najp r v
rozpustit jod a jodid draselny v malom mnofstve dest . vody, asi v 5,0 9 a a!
potom sa prid~ glycerol do predp!sanej hmotnosti. Po rozpusteni sa prida ~te
ricky olej a roztok sa pretrepe v liekovke.
4. Ephedrinium chloratum o,, 2 g

Oleum oli vae ad 20,0 9
Soli efedrinia sa nerozpu s faju v oleji, preto sa poufije na pr!pravu ba-
za efedr!nia, ktor~ sa rozpusti v olivovom oleji (1 g chloridu efedri nia zod-
poved~ 0,810 g efedr!nu).
5. Mentholum 0' 1 g
Adrenalinum sol. gtt. X
Oleum helianthi ad 10,0 g
Vodny roztok adrenal!nia sa musi najprv zemulgovat s 0 , 1 - 0,3 g vosku z
ov~ej vlny v roztieratke. K vzniknutej emulzii sa prid~va roztok mentolu v
slne~nicovom oleji.
6. Mentholum 0 , 03 9
Oleum eucalypti gtt. X
Oleum helianthi ad 10,0 g
Mental sa rozotrie v nerezovej roztiera~ke so slne~nicovym olejom, .prele-
je do liekovky a prida 10 kvapiek ~terick~ho oleja. Liekovka sa uzavrie a ob-
sah pretrepe.
- 54 -
Ko 1 y r i a Collyria
Su to vodne alebo olejove roztoky alebo suspenzie ureene na kvapkanie do

oka (Oculostillae , Oculoguttae - oene kvapky) alebo vodne roztoky na vyplach
oe! (Aquae ophtalmicae - oene vody) - tSL 4.
Kolyria sa pripravuju z lieeivych a pomocnych l~tok za podmienok pred-
pisanych pre asepticku pracu. Priestory pre pr1pravu musia byf vybavene tak,
aby zaisfovali najmenej II. stupe~ mikrobalnej eistoty prostredia.
Na pr!pravu vodnych roziokov sa poufiva sterilizovana voda, na olejove
roztoky olej na injekciu.
Hypotonicke kolyrium sa upravuje na izotonicke, ak nie je predpisane inak
(Tab. VII. tSL 4).
Ak to povaha lieeivej l~tky vyfaduje, upravuje sa aktualna acidita na
urcenu hodnotu pH pomocou tlmivych pr!sad (Tab. VIII. ~SL 4).
Ak je pofiadavka upravif viskozitu vodneho kolyria, poufije sa metylce-
luloza alebo in~ vhodna latka, napr. polyvinylpyrolidon, polyvinylalkohol v
koncentracii 2 - 5 %, hydroxymetylceluloza, hydroxymetylpropylceluloza v kon-
centracii 0,25 - 2 %.
Mikrobalnu eistotu zaisfuju antimikrobalne prisady: boritan fenylortut-
naty (0,02 g/1), bromid benzododecinia (0,1 g/1) alebo ine vhodne latky, poz-
ri tab. 1, ak lekar neuvedie na predpise ~sine antimicrobico" ("s.a.") bez
antimikrob~lnej pr!sady.
Oruh poufitej antimikrob~lnej prisady, pripadne pozn~mka "s.a." sa vyzna-

ci na §tftku vydaneho kolyria.
Kolyria sa sterilizuju len na vyslovny predpis lek~ra alebo vtedy, ak sa
pripravi kolyrium bez antimikrob~lnej prisady.
Kolyria sa pripravujd v eistych vysterilizovanych n~dobach, hnea po pri-
prave sa filtruju cez sinter alebo membranovy filter, plnia sa do vysterili-
zovanych liekoviek alebo flia§ z polyetylenu ("bralenky").
Pripravuju sa v ease potreby, do zasoby nie dlh§ej ako 2 mesiace, ak nie
je uvedene in~e skladuju sa v dobre uzatvorenych nadobach pri obyeajnej tap-
late, chranene pred vlhkom a mrazom.
Kolyria sa vydavaju v liekovkach s vhodnym kvapkacim uzaverom, v mno!stve
primeranom k spotrebe najviac 20 g . oene vody v mno!stve najviac 100 g.
Na §titku sa uvedie doba, poeas ktorej sa rna kolyrium spotrebovat. Steri-
'lizovane kolyri~ bez antimikrob~lnej prisady sa musia spotrebovat do 24 ho-
din po prvom poufiti.
- 55 -
Tabufka 1
Boporueovan~ antimikrobi~ln£ pr!sady do o~nich pripravk~
OptimUn£ PouHvan~
Lcitka pH pro ak- koncentrace Pozn~mka
t1 vi tu
Bromid benzododecinia Inkompatlbilni s Ag,
(Ajatin) 7 - 9 0,005 - 0,01 s anionty
Benzalkonium bromid
tsl4 "
Benzylalkohol eSL 3 4 - 6 0,5 - 2 " -
Boritan fen~lortutnaty 7- 0,005 - 0,01 -
(famosept) SL 3
Ousienan fenyl-
9
" Inkompatibilni s ho•
ortutnaty 7 - 9 0,05 " matropinem, hyos-
cinem
Estery kyseliny 4-hyd- Inaktivovan~ neiono-
roxybenzoov~ 6 - 8 0' 1 \ gennimi tensidy
esL 4
Fenyletanol
(1-fenyl-1-ethanol) 4 - 6 0,25 - 0,5 ,, -
Hexachlorof6n CSL 4 6 - 8 0. 1 I > 0,75 -
Chlorbutanol CSL 4 0,5
" ZahrU!m nad 00 °C se
4 - 6
" rozkUd~
Chlorhexidin Inkompatiblln£ s 5042- '

(OiacetH 1,6- 7 - 9 0,02- 0,1 - 3
bis(4'-chlor-fenyl-
diguanidin)hexanu) " NOj, Br • P0 4 -
Chlorkresol lnkompatibilni s
0. 1 - 0,2
eSL 3 4 - 6
" methylcelulosou
Bromid karbetopende- 0. 1 - 0,2 -
cfnia (Septonex)
4 - 6
"
Tiomerzal 5 - B 0,002 - 0,01 \ lnkompatlbllni s AgNOJ
kysellnami
U1 o h a 48
Uprava hypotonick~ho kolyria na izotonick~
Vodn~ hypotonick~kolyria sa upravuju vhodnou pomocnou l~tkou· , najeas-

tej~ie chloridom sodnym alebo dusienanom draselnym na izotonicky roztok podla
CSL 4 alebo metodou grafickou .
Liekopisn~
metody vych4dzaju z experiment~lne zistenych hodnOt zni!enia
teploty tuhnutia alebo z vypoetu teploty tuhnutia z mno!stvovej koncentr~cie
pr!slu§n~ho roztoku (Tab. VII. CSL 4).
- 56 -
Po~ita sa podla vztahu:
a lebo
Podla tohto spOsobu v tabulke kryoskopickych hodnOt roztokov sa vyhlad~

k predpisanej koncentracii lietivej l~tky prislu~n~ znifenie teploty tuhnutia
(4 1 ). Tato hodnota, prip. su~et hodnOt pre niekolko predpisanych lie~iv (~ ~ 1 )
sa odtita od hodnoty 0,520 °c. Dostaneme hodnotu (A 2 ), to je znifenie teploty
tuhnutia roztoku izotoniza~nej prisady, pre ktoru sa vyhlada odpovedajuca kon-
centr~cia izotoniza~nej prisady v percentach v prislu§nej liekopisnej tabulke.
Za izotonicky s ludskou krvou, slzami a tkanivovym mokom sa povafuje roztok

chloridu sodn~ho o koncentracii 9,0 g/1, ktor~ho zni!enie teploty tuhnutia
oproti vode je ni!~ie o 0,520 °C.
Ak je potrebne izotonizovat roztok lie~ivej latky, pri ktorej nepozn~me
zni!enie teploty tuhnutia jej roztoku, ale pozname )ej molekulovu hmotnost,
vypo~ita sa toto zni!enie teploty tuhnutia pribli!ne podla vzfahov uvedenych
v CSL 4 :
41 = n
1
= 0, 520 - A 1 ,
- zni!enie teploty tuhnutia predpisan~ho roztoku lie~ivej latky,

- po~et ionov, na ktore disociuje predpisana lie~iva latka a izotoni-
za~na prisada pri rozpu§fani,
K - hodnota 1,86, t . j. zni!enie t~ploty tuhnutia vodneho roztoku o kon-

centracii 1 mol/1,
- mno!stvo predpisanej liecivej latky a hladane mno!stvo izotoniza~
nej prisady v g,
- molekulova hmotnosf predpisanej lie~ivej latky a izotonizacnej pri-
sady,
L - hmotnosf rozpu~fadla a rozpustenej latky (v g).
Graficka metoda umo!~uje stanovif presne a rychlo potrebnu prisadu bez
po~!tania, a to nielen mno!stvo chloridu sodneho a dusi~nanu draselneho na
izotonizaciu, ale aj mno!stvo akejkolvek inej prisady uvedenej v grafoch.
Okrem toho z grafov sa da zistit, kedy je roztok izotonicky, hypertonicky, aj
zni!enie teploty tuhnutia roztokov lie~iv v be!nej koncentracii. Grafy v prak-
tickych cvi~eniach budu k dispozicii.
- 57 -
Pr!klady na vypo~et izotoniza~nej pr!sady metodou podh tSL 4:
1. Pilocarpinium chloratum 0, 2 g
Aqua sterilisata ad 1 010 g
2. Zincum sulfuricum 0,05 g

Aqua stcrilisata ad 10,0 g
3. Atropinium sul!uricum 0,2 g

Aqua sterilisata ad 10,0 g
4. Zincum sul!uricum 0 , 01 9
Resorcinum 0' 10 g
Aqua sterilisata ad 10 , 00 9
5. Argentum nitricum 0,4 g

6 . Physostigminium salicylicum 0,05 g

7. Zincum sul! uricum 0,01 g

Acidum boricum 0,20 g
Pr!klady na vypo~et izotoniza~nej prisady metodou gra!ickou:
1. Acidum boricum 0,02 9

2. Homatropinium bromatum 0110 g

Aqua sterilisata ad 20 100 g
3. Pilocarpinium chloratum 0,10 g

Aqua sterilisata ad 10100 g
(Poutita izotoniza~nu pr!sadu KCl)
4 •. Cinchocainium chloratum 011 g

Aqua sterilisata ad 10 , 00 g
(Poutita izotoniza~n u pr!sadu KCl)
5. Ethylmorphinium chloratum 0,3 g

Ephedrinium chloratum 01 1 g
Aqua sterilisata ad 1010 g
6. Scopolaminium broma t um 0,05 g

- 50 -
7. Argentum nitricum 0,5 g

U1 o h a 49
Uprava aktu~lnej acidity kolyri!
Oal§ou podmlenkou pre bezbolestnu apllk~clu kolyrl! je lch aktu~lna aci-

dita (pH). Oko bolestivo reaguje na roztoky o pH pod 5,8 a nad 11 ,4. Oku su
fyziologlckej~ie z~sadito reagujuce kolyrl~, lebo sa lah§ie obnovuju fyzio-
logickc pomery zo z~sadito reagujuceho roztoku. Roztoky liefiv ureen~ na kvap-

kanie do ofi, ktor~ maju aktu~lnu acldltu rovnaku ako slzy , su roztoky izo-
acidn~ (pH 7,15 - 7,35). Euacidn~ roztoky su tak~, ktor6 maju chemicky aj
fyziologicky vhodnu aciditu pre rozpu§tanu lieelvu l~tku.
Udrfat chemicku a fyzik~lnu stabllltu roztokov niektorych lleeiv si vy-
zaduje pH in6 ako maju slzy, preto sa nepripravuju izoacidn~, ale euacidn~
roztoky , ktorych acldita je kompromisom medzi pofiadavkami terapeutickymi a
tcchnologickymi. Na upravu aktu~lnej acidity sa pou!ivaju tlmiv~ roztoky. Tam,
kue si povaha lieelva vyfaduje pH ni!§ie alebo vy§§ie ako je pH siz, mO!e sa
rozmedzie acidity roz§irit na pH 4,5 - 8,5; ~otom treba zvl~§f starostlivo
dbaf na to, aby kolyria boll izotonick~. Preto sa pripravuje izotonicko-
euacidny roztok.
0 zlo!en! a pr!prave izotonicko-euacidnych roztokovnpojedn~va v ~SL 4
Tab. VIII.
Priklady na vypofty pri uprave kolyrii na izotonicko-euacidn6 roztoky:
1. Argentum nitricum 0' 1 g

Solutio moderans ,. ,_!,~o..; h · q.s.
2. Atropinium sulfuricum 0. 1 g
Solutio moderans q.s.
Aqua sterilisata ad 10 . 0 g
J. Ka lium iodatum 0. 1 g
Na-trium iodatum 0,05 g
Aqua sterilisata ad 10,00 9
4. Ethylmorphinlum chloratum 0,05 g

- 59 -

6. Procainium chloratum U,3 g

Aqua sterilisata ad 20 ,00 g
U1 o h a 50
Priprava o~nych kvapiek a roztokov na o§etrovanie oenych §o~oviek
1. oe n~ kvapky so siranom zino~natym podra CSL 4

Co llyrium zinci sulturici
2. Cinchocainium chloratum 0' 1 g

Solutio adrenalinii hydrogen~artarici gtt. v
Zisti te, ei je roztok izotonicky, ak nie, upravte ho. Adrenalinu je mal~
mno~stvo, preto sa mO~e pri vypo~tB izotonizaenej l~tky zanedbaf.
3. Acidum boricum 0,090 g

Natrium tetraboricum 0,020 9
Hydroxypropylmethylcellulosum 0,120 g
Phenylhydrargyrum boricum 0,001 g
Lie~iv~ sa rozpustia vo vade 60 - 70 °C teplej, nech~ sa vychladnut, po-
tom sa rozpusti hydroxypropylmetylceluloza, prid~ boritan fenylortutnaty, pre-
mie§a, sfiltruje a naplni do liekovky .

Methylcellulosom 0,025 g
Aqua ste rilisata ad 10,0 g
Metylceluloza sa rozpusti v studenej vode, prid~ lie~ivo, nakoniec vhod-
n4 antimikrob~lna l~tka, prefiltruje sa a naplni do liekovky.
5. Physostigminium 0, 1 g
Oleum pro injectione ad 10,0 9
Lieeivo sa rozpusti v oleji na injekciu pri teplote asi 40 °C. Pri ole-
jovych roztokoch sa izotoniz~cia nerobi.
- 60 -
6. Kalium iodatum 1 • 0 !:.

Acidum boricum 1. 06 g
Natrium tetraboricum 0,10 g
Thiomersalum 0,002 g
(2-(etylmcrkuritio)benzoan sodny)
Aqua sterilisata ad 100, 00 g
Jednotliv~ lie~iv~ sa rozpustia po sebe v 90 g sterilizovanej vody, po
rozpusteni sa roz tok doplni do 100 9 a pretiltruje. Pou~iva sa na ~istenie

o~nych §o§oviek.
7 . Natrium hydro9encarbonicum 1• 5 g
Zistite, ~i je roztok izotonicky. Pou~iva sa ako o~n~ voda na o§etrenie
kontaktnych §o§oviek.
6. Zvlh~ujuci roztok na tvrd~ §o§ovky:

Methylcellulosom 0,5 9
Acidum boricum 1. 84 g
Natrium tetraboricum 0,16 9
Methylpacabenum 0,065 9
Propylparabenum 0,035 g
Aqua ster111sata ad 100,0 g
9. Oekontamina~ny roztok na makkl! §o§ovky :

Chloramin T 0,3 g
(Tosylchloramidum natricum CSL 3)
Polysorbatum 80 0,4 g
Natrium phosphoricum tribasicum 0,5 g
Mononatrium phosphoricum 1 •0 9
Natrium hydrogenphosphoricum 2,6 g
Aqua sterilisata ad 100.0 9
10. Roztok na uchovdvanie makkych §o§oviek:

Natrium chloratum 0,9 9
Natrium edeticum 0t 1 g
Sol. natrii hydrogenphosphati q.s.
0, 066 mol.l-l
Chlorhexidin 0,005 g
(diace tdt 1,6-b1 s(4'-chlor-tenyl-
diguam1din)hexdnu)
Thiomersalum 0,001 g
Polyvidonum 0,2 9
- 61 -
S t e r i 1 n e p r ! p r a v k y
Medzi sterilne pr!pravky patria: injek~n~. infuzne, transfuzne, imuno-

biologicke pr!pravky a r~diofarmak ~ . V~etky uvedene prfpravky su ur~end na
parenter~lnu aplik~ciu . Okrem parenteralnych pripravkov patria sem aj ine lie-
~ivd pr!pravky, ktore bali vyrobene za aseptickych podmienok, prfp. bali ste-
rilizovane: sterilne masti, sterilne zasypy a ine pra~kovane lie~iva, ste-

rilne a implanta~ne tablety. Do kateQorie sterilnych liekov sa zaraduju aj
lie~ive prfpravky antibiotfk, nakolko ich vyroba a adjustacia tief prebieha za
aseptickych podmienok, zvla~t u tych, ktore su ur~ene na vonkaj~ie poufitie.

Najva~§iu ~ast parenter~lnych prfpravkov tvoria kvapalne injek~ne a in-
fuzne prfpravky z lie~iv chemickeho p6vodu. Tieto pr!pravky budu hlavnou n~
pl~ou pr!pravy v praktickych cvieeniach, ostatne parenteralne prfpravky sa spO-
sobom podania a ueelom l Uia od injekenych a i nfuznych roztokov, pre to ich ne-
budeme pripravovat v na§ich cvieeniach.
Podia CSL 4 Injectabilia - injek~ne pr!pravky, su sterilne tekute pr!prav-
ky ureene na parenteralnu aplikaciu injekenou ihlou alebo inym vhodnym spOsobom,
alebo sterilne tuhe latky alebo vylisky, z ktorych sa injekcia priprav! pri-
dan!m predp!sanej· tekutiny v ease potreby. M6~u to byf roztoky, suspenzie alebo
emulzie •'
Podia CSL 4 Infundibilia - infuzne prfpravky, su sterilne tekute prfprav-
ky ureene na parenter~lnu aplikaciu va~§!ch objemov tekut!n pomocou vhodneho
zariadenia, obvykle sp6sobom vnutrofilovej kvapkovej infuzie. MO~u to byt io-
nove, molekulove alebo koloidn ~ disperzie. Vynimoene to mOfu byt jemne disper-
govane emulzie typu 0 /v. Infuzne roztoky je mo!ne pripravif aj v ease potreby
rozpu§fan!m tuhych l~tok vo vade na injekciu priamo v n~dobach ureenych na apli-
kaciu alebo doplnen!m koncentrovaneho roztoku na predp!sany objem.
Parenteralne pr!pravky musia byt sterilne , bezpyrogenne a eire s vynimkou
koloidnych disperzi!, emulznych a suspenznych pr!pravkov, musia byt izotonicke
a izoacidne. Maju byt eo najviac prispOsobene fyziologickym pomerom krvi a tka-
nivovym tekutinam.
Parenteralne pr!pravky, ktore maju rovnaky osmoticky tlak ako krvn~ plazma
620 - 750 kPa nazyvame izotonicke, roztoky s vy§§fm osmotickym tlakom ako 750
kPa su hypertonicke, roztoky s ni!~fm osmotickym tlakom aka 620 kPa su hypotonic-
ke. V praxi sa pouf!va nepriame vyjadrovanie osmotickeho tlaku, a to inou ko-
ligatfvnou vlastnostou, lah§ie stanovitefnou velieinou - znftenfm teploty tuh-
nutia daneho roztoku oproti ~istej vade . Zn!!enie teploty tuhnutia izotonic~
keho roztoku je o 0,520 °C, roztoky s rovnakym zn!!en!m teploty tuhnutia sa
pova!uju za izotonick~. Hypotonick~ parenter~lne prfpravky sa upravuju na izo-
tonicke pridan!m vhodnych izotona~nych prisad.
- 62 -
Aktu~lna acidita (pH) parenter~lnych pripravkov bud zodpoved~ pH telo-

vych tekutin 7,35 - 7,45 alebo sa vhodnymi prisadami na tuto hodnotu upravuje,
toto su roztoky izoacidn~ (izohydrick~). Ak pre ohrozenie stability uprava na
izoacidny roztok nie je mofn~, upravuje sa na hodnotu pH 4,0 - 8,0, tak~to roz-
toky sa nazyvaju euacidn~ (euhydrick~). Na upravu pH sa poufivaju vhodn~
tlmiv~ prisady. Do infuznych pr!pravkov sa nesmle pou!ivat ako tlmiv~ prisada
kyselina borit~. tetraboritan sodny a draseln~ soli.

Na pripravu parenter~lnych pr!pravkov sa pou!ivaju lie~iv~ l~tky, rozpu~
tadl~ a dal~ie pomocn~ l~tky (izotonizatn~ prisady, tlmiv~ pr!sady, stabiliza~
ne prisady a antimikrob~lne pr!sady), ktore musia vyhovovat po!iadavk~m lieko-
pisu alebo inej platnej norme. Antlmlkrob~lne prisady sa nesmu pouf!vat do in-
fuznych pripravkov .
Vysok~ po!iadavky sa kladu aj na priestory pre pr~pravu a vyrobu sterilo

nych pripravkov. Podmienky stanovuje odborov~ norma vydan~ min isterstvom zdra 7
votnictva ON - 845051 "Predpisy pre asepticku pr~cu" a ON - 86 4420 "Intuzne
pripravky".
Obalovy materi~l, technick~ pomOcky, n~doby, filtra~ne zariadenia a ine
predmety, ktore sa pou!!vaju na pr!pravu sterilnych liekov musia byt sterilne.
Hotov~ pripravky sa sterilizuju, kontroluju, ozna~uju a balia.
U1 o h a 51
Koncentr~cia parenter~lnych pr!pravkov
Koncentr~cia pr!pravku ud~va mnofstvo lie~ivej · l~tky v objeme, obvykle

v 1 litri . Obsah u~innych l~tok podra potraby sa mO!e uv~dzat:
a) ako hmotnostn~ koncentr~cia (cw 1 ), podiel hmotnosti zlo!ky rozpuste-
nej latky a objemu roztoku. Hlavnou jednotkou hmotnostnej koncentr~cie je
kg . m- 3 , v praxi farmaceutickej vyroby sa pou!iva povolen~ jednotka g.l- 1 •·
Je to z dOvodu, !e lie~iv~ latka sa pri pr!prave odva!uje, ale hotovy pripra-
vok sa d~vkuje v objemovych jednotkach.
Prepo~et hmotnostnej na mno!stvovu koncentr~ciu (c 1 ) je jednoduchy podia
vztahu:
c 1 = mnofstvov~ koncentr~cia (mol.l- 1 ),

M = molov~ hmotnost lie~iva {g.mol- 1 ).
- 63 -
Prfklad: Hmotnostn~ koncentr~cia izotonick6ho roztoku chloridu sodn6ho je

9 g.l- 1 • T~to koncentr~cla prepo~ftan~ na mno~stvov~ je 154 mmol.l- 1 Na~ a
154 mmo1.1- 1 Cl-.
b) aka mno!stvov4 koncentracia (c 1 ), ~o je podlel latkov~ho mno!stva roz-

pustenej zlo!ky a objemu roztoku. Hlavnou jednotkou je mol.m- 3 , eastej§le sa
pou!iva jednotka mol.l- 1 , alebo mmol.l- 1 • Pomor po~tu kationov a anionov je
v!dy taky, aby sa zachovala elektroneutralita roztoku. Prepoeet mno!stvovej
koncentracie na hmotnostn~ je jednoduchy podia vzfahu:
Prfklad
Prlpravte in!~zny roztok, ktory m~ obsahovaf:
Na+ 137,9 mmol
K+ 1,3 mmol
Cl- 138,0 mmol
HCOj 1,2 mmol
Aaua apyrog~nata ad 1000 ml
Rie§enie: Roztok obsahuje spolu 139,2 mmol kationov a rovnak6 mno!stvo

anionov, ktor6 prinale!ia tymto lleeivam,
NaCl (136,7 mmol Na+ a 136,7 mmol Cl-)
KCl (1,3 mmol K+ a 1,3 mmol Cl-)
NaHC0 3 (1,2 mmol Na+ a 1,2 mmol HCOj)
Po prepo~ftani mno!stvovej na hmotnostn~ koncentraciu zistfme, ~e potrebujeme
navUif
NaCl 8,0 g
KCl 0,1 g
NoHC0 3 0,1 9
a rozpustif v 1 litri nepyrogennej vody.
c) ako osmoticka koncentracia, jednotka je osmol (osm), ni!§ia jedhotka

miliosmol (mosm). Osmoticka koncentrdcia sl~!i na vyjadrenie osmotickej akti-
vity roztokov, na porovnanie koncentraci~ roztoku podla poetu pritoanych eas-
tfc, keate osmoticky tlak zavisi na koligativnych vlastnostiach roztoku, te-
da na tom, na kolko eastic disociuje pr!slu§na molekula lieeivej latky.
Osmoticka aktivita m4 rovnaky rozmer ako mno!stvova koncentrdcia (mol.l- 1 ).
Udavaf osmoticku aktivitu a mno!stvovu koncentraciu v rovnakych jednotkach,
t.j. mol.l- 1 nie je vhodn6.
Preto sa zaviedla jednotka osmol.
- 64 -
Roztok o koncentr~cilosm.l- 1 ziskame tak, te v 1 litri vody rozpus-

time mno~stvo l~tky, ktor~ sa rovnd molovaj hmotnosti delenej poOtom osmotic-
ky aktivnych eastic, ktor~ vznikaju z jednej molekuly l~tky v roztoku:
M ~~ ./ U'-'Lcy ..
1 osm =
M = molov~ hmotnosf rozpustenej l~tky (g.mol- 1 ),

n l. = po~et osmoticky aktivnych eastic molekuly.
Pr !klad
Vyjadrite osmoticku aktivitu izotonick~ho roztoku chloridu sodn~ho.
Rie~enie: Molov~ hmotnosf chloridu sodn~ho je 58,44 g.mol- 1 , disociuje

na 2 ~astice, hmotnostnd koncentrdcia izotonick~ho roztoku chloridu sodn~ho
je 9 g.l -1 .
58,44
osm = = 29,22 .
2
29,22 osm
9,0 x osm
x = 0,300 osm
Izotonicky roztok chloridu sodn~ho m~ osmoticku koncentr4c1u 308 mosm.l- 1 •
Osmotick4 l<oncentr4cia telovych tekuUn je prlblUne 2-8&- 320" IIOSII.l- 1 . Hod-

noty parenter4lnych roztokov, ak zapadaju do tohto rozmedzia, povatuju sa za
izotonick~, ak su hodnoty vy§§ie za hypertonick~, ak su hodnoty ni!§ie za
hypotonick~.
Jednotka osm nie je jednotkou uvedenou v sustave SI. Vhodnej§ie je osmo-

tick~ vlastnosti roztokov miesto osmotickej koncentr4cie poplsovaf hodnotou
osmoticl<~ho tlaku. Hlavnou jednotkou je pascal (Pa), n4sobn~ jednotky kPa a
MPa.
Priame vyjadrenie osmotick~ho tlaku parenterdlnych pripravkov vych4dza
zo vztahu: osmoticky tlak 1 mol roztoku pri teplote 0 °C sa bude v pripade
ide~lneho chovania rovnaf 2,24 MPa, t.j. tlak, aky m4 1 mol plynu v 1 litri
pri rovnakej teplote.

Hodnota osmotick6ho tlaku parenter4lneho roztoku sa potom vypoO!ta zo
vzfahu:
P = mol.l- 1 • 2,24 (MPa) ,

ted ~(M;(!.. 'lotte/. 1aVYtA
-/:a ldu os n1 t;J 11..1)/.0h"

- 65 -
ak lie~ivo disociuje , vzfah treba upravit
P : mol . l -I • 2,24 , n (MPa) •

1
Ak sa berie do uvahy zn!~enie t eploty tuhnutia (A 1 ) lieeiva, hodnota osmotic-

k~ho tlaku sa poe!ta zo vztahu :
( MPa) •
1 1 66
Pr!l<lad
koncentracia izotonick~ho roztoku ch l oridu
Mno!stvov~ sodn~ho je
1
0,154 mol.l- • Aky je jeho osmoticky tlak?
Po dosadeni do vztahu osmoticky tlak izotonick~ho roztoku chloridu sod -
n6ho je 0,690 MPa = 690 kPa.
d) energeticka hodnota, jednotkou je Joule (J), ki lojou l e (kJ). Energe -
ticku hodnotu parenter~lnych roztokov ureenych na umelu vyiivu je potrebn~ a
ute ln~ poznat. Vypot!ta sa na zaklade znalo3ti merne j energetickej hodnoty
l atok ureenych pre vy~ivu. Napr. merna energeticka hodno ta secharidov :

= 17,16 kJ.g- 1 , aminokyselin= 30,93 kJ . g-l , etanolu = 28,36 kJ.g-l, tukov •
:: 38 , 94 kJ.g -1 .
Energeticka hodnota (e) sa vypot!ta zo vzfahu:
e " cw a 1 •
cw = hmotn os tna koncentracia latky (g) ,

a = mern~ ene rgeticka hodnota latky.
Ak prfp ravok obsahuje nieko!ko ro zpustenych latok, plat ! :
~
e) koncentracia v percentach (hmotnost v objeme 100 ml), v niek t or ych
pr!padoch sa stretavame s vyjadrenfm koncentracie v percentach , napr . 5 \ r oz-
tok glukozy, eo znamena 5 g glukozy v 100 ml pr!pravku . Ide o per centua l ne vy -
jadrenie hmotnostnej koncentracie.
Prfklady pre vYpo~et j ednotlivYch koncentracif

~ + , -
1. Ko!ko mmol ionov Na a i ono v HC 0 3 obsa hu je r ozt ok hydrouhlie itanu sod-
n~ho o hmotnostnej koncen t r ac ii 14 g.l-1.
- 66 -
2. Ko!ko mmol ionov NH:

a ionov Cl- obsahuje roztok chloridu amonneho o
hmotnostnej koncentr~cii 0,3 g.l -I •
3 . Prepo~itajte uveden~ mnolstv~ lieeiv na mmol jednotllvych lonov:

Chlorld sodny 6 ,0 g
Chlorid draselny 2,7 g
Citronan sodny 0,2 9
Voda nepyrogenn~ do 1000,0 ml
4. Prepoeitajte uveden~ mnolstv~ llee lv na mmol jednotlivych lonov:
.
Chlorid sodny
Chlorld amonny
3,7 g
3,75 g
Chlorid v~penaty 0,50 g
5. Vypo~itajte kolko mmol jednotlivych lonov obsahuje lnfuzny roztok:

.Chlorid sodny 6,00 9
Mlieenan sodny 3,05 9
Chlorid draselny 0,40 9
Chlorid v~penaty 0,20 9
Chlorld horeenaty 0,20 9
6. Utvorte z uvedenych kationov a anlonov pr!sluAn~ lieeiv~ a prepoe!taj -

te mno!stvovu koncentr~ciu na hmotnostnu.
Na+ 120,2 mmol
K+ 36,2 mmol
Cl- 104,7 mmol
c3H5oj (mlie~nan) 51 • 7 mmol
7. Prepoe!tajte uveden~ mmol jednotllvych ionov na gramy:
Na• = 51 mmol a Cl- = 51 mmol •
8. Prepo~itajte na gramy uveden~ mmol 1onov: Na• = 70 mmol, Cl- = 55 mmol

a mlieenan = 15 mmol.
9. Prepoeitajte uveden~ mmol na gramy:

Na• 35 mmol
K+ 25 mmol
Mg2+ 5 mmol
Cl- 45 mmol
cH coo- 20 mmol
3
- 67 -
10. Kolka ml je potrebn~ odpipetovat z roztoku chloridu sodn~ho o hmot-

nostnej koncentr4cii 58 g.l- 1 na pr!pravu 1000 ml roztoku o obsahu 154 mmol Na~
a 154 mmol Cl-.
11. Kolka ml treba odpipetovaf z roztoku chloridu horeenat~ho o mnolstvo-

vej koncentracii 1 mol.l- 1 , aby sme dostali 5 mmol Mg 2• a 5 mmol Cl-.
12. Vypoe!tajte kolko ml roztoku chloridu sodn~ho o mno!stvovej koncent-

r4c11 1 mol.l- 1 treba na pr!pravu 1000 ml roztoku s obsahom 160 mmol Na• a
160 mmol Cl-.
p. Kolka mosm obsahuje roztok glukozy o koncentracii 200 g.l- 1 •
14. Kol'ko mosm obsahuje roztok fruktozy o koncentrdcii 100 g.l- 1 •
1 5. Kol'ko mosm obsahuje roztok hydrog~nuhlieitanu sodn~ho o koncentrdcil

14 g.l -1 •
16. Prepoe!tajte uveden~ mno!stva lieeiv na mosm:

Mlieenan sodny 5,6 9
Citr onan sodny 5, 1 g
Chlorid sodny 0,9 g
Voda nepyrogenn4 do 1000,0 ml
17. Prepoe!tajte uveden~ mno!stva lieeiv na mosm:

Chlorid sodny 4,0 9
Chlorid vapenaty 2,7 g
Chlorid drasclny 0,4 g
Voda nepyrogenna do 1000,0 ml
18. Koiko gramov glukozy je potrebn~ na pr!pravu 1000 ml roztoku o kon-

ccntracii 290 mosm.
19. Kol'ko gramov chloridu amonneho je potrebn6 na pr!pravu 1000 ml roztoku

o koncentracii 307 mosm.
20. Vypoe!tajte osmoticky tlak infuzneho roztoku:

Chlorid sodny 5,0 g
Chlorld draselny 2,5 g
Glukoza 50,0 g
Voda nepyrogenna do 1000,0 ml
- 611 -
U1 o h a 52
Uprava hypotonlckych roztokov na lzotonick~
Ak rna parenteralny pr!pravok men~i osmoticky tlak ako zodpoveda krvnej

plazme, treba tento osmoticky tlak upravl~.
flsmoticky tlak (P) zavisi od mnofstvovej koncentracie rozpustenej latky
(c) a rastie s teplotou. Tuto zavislosf vyjadruje Van ' t Hoffova rovnica:
P = c RT •
Osmoticky tlak zavisf na koligat!vnych vlastnostiach roztoku, teda na tom,

na kotko tastic disociuje rozpustena molekula a na stupni disociacie. Skutot-
ny osmoticky tlak sa vypotita vynasobenim teoretick~ho osmotick~ho tlaku koe-
ficientom (i),
P = i c R T
i 1 +~(n-1),
« = stupe~ disociacie,
n = potet tastic, na ktor~ disociuje molekula.
Od mAofstvovej koncentracie zavisf nielen osmoticky tlak, ale aj zn!fenie
teploty tuhnutia zriedenych roztokov (Raoultov zakon). Znifenie teploty tuh-
nutia (4 Tt) je umern~ mno1stvovej koncentracii rozpustenej latky (c):
4 Tt = c K ,
K = kryoskopicka kon~tanta.
Osmoticky tlak hypotonickych roztokov sa upravuje na izotonicky pridanim

vhodnych izotonizatnych prisad . Potrebn~ mnotstvo prisady sa vypotita:
a) metodou podia CSL 4 - pozri uloha 48,
b) metodou grafickou,
c) podia ekvlv~lentu chloridu sodn~ho.
a) K liekopisnej metoda je potrebn~ dodaf, 1e parenteralne pripravky sa
mOtu izotonovaf aj inymi prisadami ako su uveden~ v liekopise, napr. glukozou,
sorbitolom , glycerolom, manitolom a in~. V takomto pripade potrebn~ izotoni-
zaen~ mnotstvo (x) sa potita zo vzfahu:
0,520- A 1
X ::
4
~ • ~nitenie teploty tuhnutia 1 \ roztoku latky, ktora sa pou!ije ako lzoto-

nlza~na prisada.
- 69 -
E~te je upozornif, fe mnofstvov~ koncentr~cia telovYch tekut!n je

potrebn~
pribli!ne 0,200 mo1.1- 1 , tcda roztoky, ktor~ maju rovnaku mno!stvovu koncent-
r~ciu sa pova!uju za izotonick~. Z uveden~ho vyplyva, !e potrebn~ mno!stvo lie-
~iva (g) na pr!pravu lubovorn~ho izotonick~ho roztoku sa po~!ta zo vztahu:
0,200 Mr V
9 :
1000
pre elektrolyty sa mus! upravit
0,200 Mr V
9 :
"i 1000
Mr = rel. molekulovd ~motnosf lie~iva,

V = objem pripravovan~ho roztoku,
n = po~et ~astic, na ktor~ disocluje rozpu§tan~ lie~ivo,
1
b) Grafickd metoda - pozri ulohu 48.
c) Vypo~et podla ekvivalentu chloridu sodn~ho (E).

Je to pomerne jednoduch~ metoda , av§ak treba poznat molov~ zn!!enie t ep -
loty tuhnutia lie~iva 1 pr!sady (L), ktor~ sa zhoduje s disocia~nym typom uve-
denym v tab. 2, aalej je treba poz nat molekulovu hmotnost lle~iva aj pr!sady.
Pribli!n~ ur~enie molov~ho zni!enia teploty tuhnutia sa po~!ta podla vzfahu:
L •
c
~ Tt = zn!!enle teploty tuhnutia izotonick~ho roztoku,

c = mno!stvovd koncentr~cia izotonick~ho roztoku.
Priklad
.
Hodnota molov~ho zni!enia teploty tuhnutia izotonick~ho roztoku chloridu
sodn~ho je
0,520
L .. = 3, 4 •
0,154
Ekvivalent (E) sa po~!ta zo vztahu :
E •
- 70 -
L = molov~ znf!enie teploty tuhnutia lie~iva,

1
L2 = ~ molov~ znf!enie teploty tuhnutia prfsady,
Mrl= relatfvna molekulov~ hmotnost izotoniza~nej prfsady,
Mr 2 = · relat!vna molekulov~ hmotnosf lieOiva.
Hodnota (E) sa potom vyn~sobf predp!sanym mno!stvom lie~iva. Z!skan~ hod-

nota sa odpoe!ta od izotonick~ho mno!stva chlo ridu sodn~ho a rozdiel predsta-
vuje hladan~ mAo!stvo izotonizaenej pr!sady pre dany objem.
Pr!klad
2 \ chlorid morf!nia sa m~ izotonizovaf chloridom sodnym.
Rle~enie: Mr = pre chlorid morf!nia 375,04, hodnota L = 3,4 pre lieOivo
aj pre pr!sadu
3,4 • 50,44
E = = 0,155 .
375,84 • 3,4
Hodnotu E = 0,155 x 2, nakotko izotonizujeme 2 \ roztok, dost~vame vysledok

0,3~0. Od izotonickej koncentr~cie chloridu sodn~ho odpoeftame z!skanu hod-
notu 0,90 - 0,310 = 0,590.
Na izotonicku upravu 2 \ chloridu morffnia potrebujeme pridaf 0,59 ·g

chloridu sodn~ho.
Tabulka 2
OisociaOny typ lieeiva a hodnota L
Skupina L Prfklady
neelektrolyty 1,9 glukoza, mo~ovina, kys. askorbovd,
glycerol, sorbitol, chloramfenikol
slab6 elektrolyty 2,0 koka!n, efedr!n, kys. citronovci, kys .
bori U, fenobarbital
divalentn6 2,0 MgS0 4 , CuS0 4 , ZnS0 4
elektrolyty
monovalentn~ 3,4 NaCl, KCl, AgN0 , sulfacetamid,
elektrolyty soli alkaloidov 3
mono - divalentn~ 4,3 Na 2so 4 , s!ran atrop!nia, Na 2HP0 4

elektrolyty
di - monovalentn~ elektrolyty 4,8 CaC1 2 , MgC1 2 , ZnC1 2
-
mono - trivalentn~ elektrol. 5,2 citronan sodny, Na 3Po 4
tri - monovalentn6 elektrol. 6,0 AlC1 3 , Fec1 3
~tvorboritany 7,6 Na 2 B40 7 , K2B407
- 71 -
Priklady na izotoniz~ciu parenter4lnych pripravkov

1. Upravte na izotonlcky roztok pomocou chlorldu sodn6ho roztok siranu
atropinia o koncentr4c11 60 g.l- 1 •
2. Upravte na izotonicky roztok pomocou chlorldu sodn6ho roztok chloridu

v~penat~ho o koncentr~c11 20 g.l- 1 •
3. Vypoeitajte potrebn~ mnofstvo lzotonizaenej prisady do roztoku moeovl-

ny o koncentracli 8 g.l- 1 • Izotonlzaenu prisadu pouflte glukozu.
4. Upravte roztok kyseliny askorbovej o koncentr4c11 2,5 g.l- 1 na lzoto-

nicky pomocou izotonlzaenej pris3dy glukozy.
5. Prlpravte lzotonicky injekeny roztok. Izotonizaenu prisadu poufite

sorM tol.
Chlorid papaverinia 0,75 g
Siran atropinia 5,00 g
Voda na lnjekciu do 100,0 ml
6. Vypotitajte hmotnostnu koncentraciu roztoku hydrog6nuhlieitanu sodn~
ho, pri ktorej je izotonicky.
7. Vypoeitajte hmotnostnu koncentr4ciu manitolu, prl ktorej je roztok

lzotonicky.
0. Upravte roztok na izotonicky pomocou metody ekvivalentu chloridu sod-

n~ho.
Chlorid papaverinla 1, 0 9
Voda na injekciu do 100,0 ml
9. Upravte roztok na izotonlcky metodou ekvlvalentu chlorldu sodn~ho.

Oromid skopolaminla 0' 1 g
Voda na injekciu do 100,0 ml
10. Siran horeenaty o koncentr~cli 15 g.l- 1 upravte na roztok izotonicky.

Poufite metodu ekvivalentu chloridu sodn~ho.
0 b a 1 y n a p a r e n t e r ~ 1 n i p r i p r a v k y
Jako obaly na parenter~lni roztoky se v praktick~m cvi~eni poufivaji in-

jek~ni ampulky a lnfusni lahve (s opakovanym poufitim).
- 72 -
Ampulky:
Po otevreni krablce s ampull<ami se vybere z kafd~ nove krabice po 5 ku-
sO. Podle tsN 705210 musi ampulky spl~ovat 9 parametrO. V praktickem cviceni se
prov~dt kontrola ampulek: •
a) na vnej~i vzhled (nepritomnost prasklin, bublinek ve sklovine),

b) rozmer (obsah v ml, ampulky za~krcen~ nebo neza~krcen~).
c) tlou~tka skloviny (rozdil sily dna a steny, popr. stonku ampulky),
d) vyoseni (dna musi byt rovn~, vychylky do strany v z~vislosti na veli-
kosti ampulky),
e) , ~istota (prach, ulpele sklenene ~~stice, mastn~ skvrny).
Mezi vadne vzorky se nepo~itaji ampulky rozbite pri doprave a manipulaci.
Po provedeni organoleptick~ kontroly se ampulky vystavi zkou~ce tepelne
odol,osti a zkou§k~m na neutralitu skloviny.
U1 o h a . 5>
Zkou~ka tepelne odolnosti
Asi 30 kusO ampulek se naplni vodou na injekci. Po zataven! se ampulky

vlo~i do derovane n~doby (ko§iku), kde je jejich pohyb omezen. N~doba (ko§ik)
se vlo~i do vrouci vody , v nit se ponech~ 10 min. Pocit~ se od doby, kdy voda
za~ne znovu varit. Potom se n~doba (ko§ik) vyjme a ihned ponori do n~doby s
obsahem asi 20 1 vody o teplote 15 °C, kde se ponech~ 30 s.
Pocet prasklych ampulek se uvede v \.
U1 o h a 54
Zkou~ka na neutralitu skla ampulek
Jakost ampulek musi byt takov~, aby nedo§lo k ovlivneni chemickych, fy-
sik~lnich nebo therapeutickych vlastnosti leciv v injekc~!m roztoku. Jsou-11
ampulky ze skloviny I. tridy, nedojde k uvol~ov~ni alk~lii ze skla . K tomu se
prov~deji nasledovne zkou~ky:
Postup a) Aktualni acidita vody na injekci se zjisti merenim na pH-metru.

Prazdn~ ampulky (v poctu asi 12 kusO) se naplni touto vodou a zatavi
se. Zataven6 ampulky se ulofi na kus g~zy do sterilisacn!ho bubnu a
v autokl~vu se sterilisuji 30 min. pri 200 kPa. Vysterilisovan~ am-
pulky se achladi, pilnikem naru§i a otevrou. Obsah ampulek se sleje
do kadinky a jeji aktu~lni acidita se zmeri pH-metrem. Zji§ten~ hod-
nota se porovn~ s hodnotou ziskanou pred sterilisaci. Zmena pH nesmi
cinit vice net 0,5 jednotky pH.
- 73 -
~ostup b) Nekollk pr.zdn9ch ampulek se rozdrti v hmo~diii a drf se proseje sf -

tern. Ve varn~ ba~ce se propere 5 g pros~ t ~ drti vodou na injekci. Ke
sklenene drti se piid~ 100 g vody na injekcl a doplnf se 1 ml 0, 1 mol
HCl a 2 kapkami z~sobnfho roztoku methyl~ervene. Paralelne se pripra-
v! druh~ ba~ka s obsahem 100 g vody na injekci doplnene 1 ml 1 mol/1
NaOH a 2 kapkami z~sobniho roztoku methyl~ervene . Obe ba~ky se zahr1-
vaj1 30 min. na vodni l~zni (98 °C). Zbarveni obou roztoku v bank~ch
se porovn~v~ . Puvodne rO~ov ~ zbarvenf obsahu ba~ky s drti se nesmi
zmenit na flute.
Postup c) 12 pr~zdn9ch ampulek se naplni roztokem methyl~ervene. Roztok se
pripravf zredenfm z~sobnfho roztoku prevarenou vodou. K roztoku se
prid~ 0,02 mol HCl ( 1 kapka na 10 ml). Po zataveni se 2 kusy ampulek
uschovajf . Zbyvajicf ampulky se ulo!f na kus gazy do sterilisa~niho
bubnu a vystav! sterilisaci nasycenou p~rou pod tlakem 30 min. pri
200 kPa. Vystorilisovane ampulky se srovnaj! s nevysterilisovanymi.
ROfove zbarvenf se nesmf zmenit ve flute .
Postup d) Asi 10 pr~zdnych ampulek se naplni zredenym roztokem spektr~lnfho
indik~toru. Z~sobn! spektr~ln! indikator se redf ~erstve prevarenou
a vychlazenou vodou na injekci (0,5 ml na 100 ml) . Po zataven1 . se
ampulky ulof1 na kus g~zy do sterilisaenfho bubnu a vystavi steri-
lisaci nasycenou parou pod tlakem 0,2 MPa po 30 min. Vy s terilisova-
ne ampulky se hodnot! odhadem podle zmeny odstinu:
zbarven1 reakce
ru~ove s ilne kysela
oranfove kysela
zlatoflute s labe kysela
zelenoflute neutr~lnf
modrozelene slabe alkalicka

madre alkalicka
Ooporu~uje se odli~ne zbarvene ojedinele ampulky otevr!t a obsah
zmerit indik~torovym papfrkem anebo na pH-metru.
Postup e) Asi 10 prazdnych ampulek se napln1 zredenym roztokem bromthymolove
modri. Zasobni roztok bromthymolove modri se redi eerstve prevare-
nou a vychlazenou vodou na injekci desetinasobne . Po zataven! se
ampulky ulof1 na kus g~zy do sterilisa~niho bubnu a vystavi sterili-
saci nasycenou parou pod tlakem 200 kPa po 30 min . Vysterilisovane
ampulky se smi zabarvit nejvy§ do zelena.
Zkou~l<ana neutralitu skla jinych sklenenych predmetu (kap~tek, tyeinek,
n~levek a n~dob) je uvedena v tsL 4, ~~st 1 str . 141.
- 74 -
U1 o h a 55
Zkou~ka na jakost pryzovYch uz~veru~na infusnf l~hve
Vzhledem k tomu, !e vyznamnou sou~~sti obalu na infusn! roztoky jsou z~t

ky, ktor~ chr~n! pr!pravek pred vyparov~n!m behem sterilisace v autokl~vu a
pri skladov~n!, je treba venovat pryzovym z~tk~m pozornost. Pred jejich vybe-
rem je podrob!me alespo~ prohl!dce:
a) tvaru a rozmeru (zda nedo~lo k deformacim),
b) povrchu (zda jsou hladk~ a nelepive),
c) zkou~ce po vpichu jehlou (zda dojde k hermetick~mu uzavreni vpichu).
Zcela nove z~tky z vyroby je zapotrebi namo~it na 24 hodiny do roztoku
10 \ NaOH. Potom se z~tky opl~chnou 3x vodovodni vodou a nakonec lx destilo-
vanou vodou. Z~tky se vlozi do 1 \ roztoku HCl a vystavi 30-minutovemu varu.
Takto o~etrene z~tky se bezprostredne pred uzitim sterilisuj! vyvarenim popr.
v proudici p~re anebo v nasycene p~re pod tlakem•tak, jak to doporu~uje CSL 4.
Pred vyuzit!m desinfekenich roztoka k dekontaminaci z~tek (jez CsL 4 po-
voluje) je potrebne uv~!it vhodnost desinfektniho prostredku. Pr!rodn! kau~u
l<ov~ z~tky znatne adsorbuj! antimikrobi~lni l~tky. Znatn~ adsorpce nast~va u
benzylalkoholu a u metylpar~benu. Vznik~ nebezpee! migrace naadsorbovanych
l~tek do pr!pravku. v infusn!ch roztoc!ch je nepripustn~ pritomnost aotimlkro-
bi~lnich prisadl
Pry!ove z~tky se opl~chnou vodou a v k~dince se 100 ml vody na injekci

zahr!vaj! 5 min. pri 100 °c. Z~tky se vyjmou a nozem rozkr~j! na e~sti o veli-
kosti asi 3 mm. Do varna ba~ky se odv~z! 5 g techto e~stic a dopln! 200 g vody
na injekci. Z vaty a g~zy se pripravi tampon, kterym se utesni hrdlo ba~ky.
Soueasne se priprav! jin~ varn~ ba~ka s 200 . 9 vody na injekci, uzavren~ tampo-
nem. Obe ba~ky se sterilisuji v autokl~vu pri 200 kPa po 30 min. Po sterili-
saci se vzorky vystavi n~sledovnym zkou~k~m:
a) organolepticke (eirost, popr. opalescence vody, pach a chuf vody),
b) zmena pH (voda smi vyk~zat posun pH nejvy§e o 2 jednotky),
c) pritomnost redukujicich l'tek. V 15 minutovych intervalech se prid~v~
kapka 0,002 mol/1 roztoku KMno 4 . Spotreba nem~ pres~hnout 1,5 ml roztoku
KMn0 4 •
V pripade, ze rychle dochazi k odbarveni tohoto roztoku ve vzorku, je
potrebne provest stanoveni redukuj!cich 1~tek (podle DA~ 6):
10 ml vzorku se smich~ s 10 ml 0,002 mol/1 roztoku KMn0 4 a s 1 ml 1 mol/1
H2so 4 • Smes se protrep~v~ 15 min. pri 1aboratorni teplote. Potom se prida
0,1 o KJ a vzorek se titruje 0,01 mol/1 Na 2s 2o3 az do svetle hnedeho zabarve-
ni. Prida se 5 kapek ~kroboveho mazu a titruje se az do odbarveni vzorku . Roz-
dil obou hodnot ud~va mno!stvi redukujicich latek na 10 ml roztoku.
- 75 -
U1 o h a 56
Uprava predmetu z polymeru
Predmety z polymeru (l!i~ky, tesneni plastovych klobou~ku, uz4very l~kovek

a o~nich kapa~ek) se myji v tepl~ vodovodn! vode s prisadou tensidu za poufi-
ti kart4eku. Predmety se nekolikr4t oplachuj! vodovodni vodou 1 vodou na 1n-
jekc1 . Jen v ojedinelych pr!padech je mofno predmety z polymeru tepelne vyste-
rilisovat. Predmety z polyethylenu sn4§eji teplotu autokl4vov~ni. Predmety z
polyvinychloridu a n!zkotlak~ho polyethylenu se sm! vyvarit nebo vystavit prou-
dici p4re, nebot sn4§ej! teplotu do 110 °C . Predmety z polymeru se nesm! vkla-
dat do teplovzdu§n~ho sterilis4torul
v laboratornim mer!tku se jmenovan~ predmety z polymeru dekontaminuj! po-
moci ETO anebo se desinfikuj! antimikrobi4ln!mi 14tkami, kter~ v pou!it~ kon-
centraci nejsou toxick~ a nezanechavaj! predmetum pachuf anebo pach. Je mofno
pou!!t 1 kationaktivn! tensidy v pomerne vysokych koncentracich (2 af 3 \),
kdy pusob! dekontamina~ne. Oesinfek~n! roztok by mel pOsobit na predmety asi
50 minut.
Nekdy se k desinfekci predmetu pou!!v~ 0,002 mol/1 roztok KMn0 4 • Vzhledem
k tomu, !e mnoh~ antimikrobialn! pr!sady se na predmety z polymeru adsorbuj!,
doporueuje CSL 4, aby se uzavery na lahvieky o~n!ch pr!pravkO preventivne ulo-
!ily na 48 hodin do steriln!ho roztoku antim1krob14ln! latky dvojn~sobn~ kon-
centrace ne!li bude v pr!pravku ufita, anebo aby se v roztoku techto pr!sad
30 min. verily .
U1 o h a 57
uprava tiltraen!ho zar!zen!
Filtraen! zar!zen! se ma bezprostredne po ukoneen! filtrace dOkladne vy-

plachnout vodou z vodovodu. Pou!ity membranovy filtr se vyjme a odstran!, filt-
ra~n! podlotka se mechanicky dOkladne vy~ist!, oplachne vodou na injekce a ne-
che okapat.
Filtry s prepa!kou ze slinut~ho skla oe po pou!it! dukladne vyplachnou
vodovodn! vodou. a to i v protismeru. Filtry se etst! chemicky, a to konc.
kyselinou chlorovod!kovou anebo konc. peroxidem vod!ku. K eisten! slinut~ho
skla se nikdy nesm! pout!vat t. zv. chroms!rov~ smesi. Oo praktick~ho cvieen!
se dostavaj! tyto filtry ji! vyei!ten~, a proto stae! dOkladne je proplachovat
vodou na injekce a nechat okapat.
- 76 -
U1 o h a 50
Myti a sterilisace pr~zdnych ampulek
Ampulky , kter~ vyhovely predch~zejicim testOm, se vlo!i do drezu s teplou

vodovodni vodou, v ni! je prisada tensidu. Po zevn!m umyti se ponechaji okapat.
Zarizeni na otevir~ni ampulek se uvede do chodu. Stanek ampulky se na ro-
tujicim kotou~i naru~i a ru~ne odlom! . Ampulka je pri tom sklonen~ tak, aby
pr!padne vytvoren~ strepiny skla nemohly vniknout dovnitr ampulky.
Otevren~
ampulky se v prevr~cen~ poloze ukl~daji na vymyvaci zarizen!,
aby se zaplnily v~echny trysky. Ampulky se mechanicky upevni a k vymyvacimu
zarizeni se zapoji privod vodovodn! vody. Ampulky se vyplachuji tlakem vodo-
vodni vody asi 60 s. Potom se ampulky prenesou na vedlej§i zarizeni , kde se
vymyvaji vodou na injekci jake v prede§l~m pripade. Vymyt~ ampulky se sejmou
z trysek, nechaji okapat a ukl~daji na stojany tak, aby kr~ky smerovaly dolO.
Ampulky , kter~ prich~zej! z vyroby otevren~, vymyv4me stejnym zpOsobem,
av~ak dobu vyplachov~ni vodovodni vodou prodlou!!me dvojn~sobne .
Ampulky na derovanych stojanech se vkl~daji do teplovzdu§n~ho sterilis~
toru, v nem! se podle esL 4 sterilisuj! pri 160 °C 60 min., pri 170 °C JO min.
nebo pri 180 °C 20 min.
U1 o h a 59
Myt! a sterilisace lahvi na infusni roztoky
L ~h v e
se mechanicky zbav! papirovych etik~t a vlof! se do tepl~ vodovodni
vody s pr!sadou tens idu. Kart~~em na sklo se vy~ist! l~h ve zevne i uvnitr. Umy-
t~ l~hve se opl4chnou nejprve vodovodni vodou a potom vodou na injekci. Necha-
ji se okapat v prevr4cen~ poloze. Posl~ze se l~hve postav! do norm~ln! polohy

a jejich hrdlo se opatri tekturou z tenk~ho pap!ru. Tektura se urevn! kusem
motouzu. L4hve se ukl4daji do teplovzdu§n~ho sterilis~toru ve vzd4lenosti tak,
aby se nebr4nilo prouden! vzduchu mezi nimi. Sterilisace v teplovzduAn~m steri-
lis4toru probih4 bua pri 160 °C po dobu 60 min. nebo pri 170 °C po JO min.
nebo pri 18 °C po 20 min. Vysterilisovan~ 14hve se ponechdvaji ve s terilisd-
toru. Tektura z lahv! se snim4 zpravidla a! pred plnen!m lahv! v boxe s LP
(lamin~rn! prouden!). Zbarven! tektury indikuje probehlou sterilisaci a tektura
chr4n! 14hev pred rekontaminac! pri manipulaci s ni.
Sterilisace lahv! na infusn! roztoky se podle esL 4 smi uskuteenit 1 v
proudic! pdre popr. v nasycen~ p~re pod tlakem. v takovych pripadech ldhve po
vymyt! se neopatruj! tekturou z befn~ho pap!ru.
- 77 -
Vy r o b a p a r e n t e r ~ 1 n ! c h p r i p r a v k a
Spole~nou charakteristlkou v~ech sterilnich pripravku je nepritomnost me-

chanickych zne~l§tenin a !ivych mikroorganismO. Pro pripravky pod~van~ paren-
ter~lne je navic nutn~ i apyrogenita.
Pritomnosti mechanickych znefi~tenin se zamezuje spr~vnou manipulaci pri

priprave, upravou pracovn!ka, upravou prostorQ v nich! probih~ zhotovov~ni
pripravku, dodr!enim aseptickych zdsad pri prdci, fistotou obalO a uzdveru na
pr!pravky.
Odstra~ovdn! pyrogenu z pr!pravku je natolik obti!n~, te preva!uje snaha
predchdzet vzniku pyrogenO. Napomdhd k tomu pou!ivani apyrogennich surovin,
rozpou§tedel, nddob a obalO, jako! 1 vysterilisovdni zhotoven~ho pripravku do
6 hodin po jeho dohotoven!.
Pred zapofet!m prdce si pracovnik obldkd ~isty pracovni pld§f a nasazuje
pokryvku hlavy. V ochrannych pld§tich urfenych pro aseptick~ prostory se ne-
chodi po chodbdch ani na socidln! zar!zeni. V ochrann~m pld§ti nenos! pracov-
nik jidlo ke konsumaci ani jin~ predmety, kter~ prima nesouviseji s praci v
aseptick~m prostoru. Prdci v boxu s LP nemd provddet pracovnik posti!eny in-
fekcemi dychacich cast ani prstQ na rukou. Ruce a predev§!m nehty si peflive
omyva v tepl~ tekouci vode a u!ivd kartd~ek, uchovdvany v desinfekfn!m roz-
toku. Prsteny a jind §perky sa pred zapo~etim aseptick~ prdce sejmou. Aseptic-
k~ prdce v boxe s LP vy!aduje i pripevnen!: pldten~ (papirov~) rou§ky na obli-
eej. Podrobnosti o aseptickd praci jsou shrnuty v usekov~ norma 84 5051 "Pred-
pisy pro aseptickou prdci".
Podle esL 4 se mus! priprava a plneni pripravkO, kter~ n~lze sterilise-
vat, uskutafnit v prostred! prvniho stupne eistoty. V ostatnich pr!padech je
nutno dodr!et alespo~ druhy stupe~ ~istoty prostredi. Pred zapoeetim priprav-
nych praci je nutno zkontrolovat, zda v prostredi byl proveden uklid mokrou
cestou. (Cist!c! pomucky na uklid musi byt vyhrazeny jen pro aseptickd pra-
covi§te a nesmi se jich u!!vat v jinycn prostordch budovy).
Box s lamin~rnim prouden!m (dale box LP) je svymi rozmery ureeny k praci
dvou pracovn!ku. NejdOle!itej§i soufdsti boxu je system filtru v horn! easti
stropu. Filtry zbavuj! vzduch laboratore kontaminace, t.j. prachovych edst!
a mikroorganismO. Filtry ia predpokladu bezvadn~ho stavu zaji§fuj~ fistotu pro-
sred!, odpovidajici jakosti prvnimu stupni fistoty (viz esL 4 I str. 46).
Oal§i vyznamnou soufdsti boxu je ventilator, ktery vh~ni zfiltrovany vzduch do
boxu a zaji§fuje potrebnou rychlost proudu vzduchu k transportu eastic, vy-
tvorenych behem pracovniho,·procesu. Box · s LP v laboratori, kde se konaj! prak-
tick~ cvifeni nemd zarizeni k recirkulaci vzduchu, tak!e pro§ly vzduch pronik~
do mistnosti. Strop boxu s LP je opatreny germicidnimi zdrifi k udr!ovdni ste-
rility v prostredi. Bofni steny boxu jsou uzpOsobeny pro zarazeni dal§!ch
pracovnich operac! tak, !e se vysunou postrann! okdnka. Na felni strane boxu
jsou umisteny jistife motoru, prepinaee ventildtoru jako! 1 hlavni vypinae
- 7B -
pr!stroje. Box s LP se uvdd! do provozu hlavn!m pdfkovy~ vypinafam a germi-

cidni vybojka vypina~em OSV£TLEN!.
Cist! sa jelenicovou uterkou navlhfenou v desinfekfni• roztoku a steny
boxu 1 pracovni plocha se peflive otrou. Je treba dbdt, aby vytvoreny film
desinfakfn!ho roztoku pOsobil alespo~ 10 min. Oesinfekfn! roztoky se maj! dan-
no obme~ovat, aby se chemick6 slo!eni a povaha desinfekfn! ldtky zmenily. Pri
nedodr!en! tohoto po!adavku by mohlo doj!t ke vzniku resistentn!ch •1kroorga-
nism0 v prostred!. Box sa potom uvede do chodu a nechd se alespo~ 5 min v fin-
nosti, ne!li sa v ne~ zaene pracovat. Sou~asne sa •O!a uv6st do chodu ger•i-
cidni vybojka.
Oo boxu se ulo!! vystar111sovan6 nddob! a nejnutnejA! predmety potrabnd
k prdci (pinsety, ty~inky). Je ufaln6 vlo!it do boxu k vychladnut! na labors-
torn! teplotu i obalovy •ataridl z taplovzdu§n6ho sterilisdtoru.
Prdce v LP boxu sa md provddet co najrychleji a odchody od pr4ca ja traba
minimalisovat. Box nas•i slou!it k ukl4d4ni knih a pradmito, ktar6 prostred!
zkontaminuji.
Naplnen6 injak~ni ampulky ve stojanach sa ponechaj! v boxu a! do zatave-
ni. Ldhve na infusni roztoky sa po naplneni a uzavreni z boxu vyj•ou a vlo!i
do autokldvu. Po ukonean! sa finnost boxu zastavi a pou!it6 n4dob! a predmety
se vyjmou.
Vlastnu vyrobnd ~innosf parenter4lnych pr!pravkov tvori ko•pax rOznoro-
dych, ndrofnych za sebou nasladujucich opardoi!a
Rozpu§fanie
Odvd!enych liafiv a potrebnych pomocnych ldtok v prisluAno• obja•e pred-
pisandho rozpu§fadla vo vopred vysterilizovanych nddobdch. Okra• be!nych vod-
nych rozpu§tadiel sa pou!iva olej na injekciu a 1n6 nevodnd rozpdAtadl4, kto~d
su m1e§ateln6 s vodou, napr. etanol nie viae ako 25 \, glycerol nie viae ako
30 \, propyldnglykol nia viae ako 70 \, polyetyldnglykol nia viae ako 60 \,
benzylalkohol nia viae ako 4 \.
Filtrdcia
Ideo odstra~ovanie neeistOt, nerozpustenych eastic a pod., aby sa z!ska-
11 eire roztoky. V praktickych cvieeniach na filtr4c1u sa pou!!vajd filtraen6
priahradky z por6znaho skla s 2 - s 4 , pr!p. G2 - G4 alebo me•br4nov6 filtre o
velkosti porov 0,6 - 0,23 ~m, vyr4band. pod n4zvom Synpor.
- 79 -
Plnenie a uzatv~ranie
Injeken~ roztoky sa plnia do jednorazovych obalov - ampuliek. V cvieeni
sa budu plnif bud samospddom z nddoby opatrenej injekenou lhlou alebo polo-
automatickou plnlekou Oloptra SPK. Ak s~ injekeny roztok plni samospddom, ob-
je~ sa ureuje odhadom, preto je potrebnd si pripravif aspo~ jednu ampulku na
porovnanie, naplnenu presne lnjekenou striekaekou. Ampulky sa plnia s pre-

bytkom 5 - 10 \ nad predpisany objem. Pri priprave injeken~ho roztoku s touto
skutoenosfou sa must poe!tat. Po naplneni 8& ampulky zatvdraju zatavenim na
skldrskom kahana tak, 2e ampulka sa vlo!i do plame~a naklonend tak, aby naplne-
ny roztok nevytekal z ampulky. Ampulka sa otdea, roztavend sklovlna sa pinze-
tou odtrhne.
Fla!e na lnfuzne roztoky sa zbavia paplerovej tektury a roztok sa na-
plni, av§ak len do 3/4 objemu nddoby . Uplnd naplnenie fl1a§ by malo za ndsle-
dok praskanie n4dob poeas ster111zdc1e v autokldve. Infuzna fla§a sa uzatvdra
vysterllizovanou gumovou z~tkou, ktord sa upevni kovovou obrubou. Zatvorend
nddoba sa ceruzkou na sklo oznae! a pripravi na sterllizdclu. Papierovy §t!-
tok nie je vhodny, nakolko poeas sterilizdcie by sa uvoln11 a nddoba by osta-
la neoznaeend.
Ster111zdcla
Uzatvoren6 ampulky sa ulo!ia do sterilizaendho bubna a pripravia na ste-
r1lizdc1u v autokldve. Uzatvoren~ in!uzne fla§e sa volne ulo!ia do autokldvu
a sterilizuju.
Kontrola a oznaeovanie
Po steril1zdc11 88 parenterdlne pripravky podrobia kontrole na objem, prie-
zraenost a vzduchotesnost. Oznaeovanie sa rob! podia platnych zdsad o oznaeo-
van! liekov. Oznaeeni• sa rozumie: ndzov pripravku, koncentrdcia, meno vyrob-
cu a etslo vyrobnej Aar!e. Infuzne pr!pravky sa odporueaju oznaeit farebne
jednym pruho•, dvo•a farebnym1 pruhmi, prip. §achovnlcovym spOsobom spqjeny-
mi. Napr. 1zoton1ckd pripravky - farba tmavomodr4, pripravky na parenterdlnu
vyfivu - farba okrovd, na osmoticku dlurdzu - farba !ltd . Oznaeend pripravky
sa bella do vonkaj§!ch a potom do transportnych obalov.
u1 0 h 8 60
Pr!prava injakenYch pripravkov
1. Injectio methenamini
Pripravte 40 (60) kusov ampuliek po 1 (3, 5) ml.
- 80 -
Methenaminum 40.f, 0 g
Aqua pro lnjectione ad 1000,0 ml
Metenam!n sa rozpust! vo vade na lnjekciu, dopln! na predp!sany objem,

premie§a, sfiltruje bakteri~lnym filtrom a napln! do ampuliek . roztok sa ul
nesterilizuje.
2. In)ectio calcil chlorati

Pripravte JO (40) kusov ampuliek po 1 (3, 5) ml.
Solutio calcll chloratl ·200,0 g
Aqua pro injectione ad 1000,0 ml
Roztok chloridu v~penat6ho sa dopln! vodou na injekciu na predp!sany ob-
jem, premie§a, sfiltruja, napln! a sterilizuje.
J. Injectio acidi nicotinici

Pripravte JO (60) kusov ampuliek po 1 (J, S) ml .
Acidum nicotinicum 20,0 g
Natrium chloratum 4,0 g
Solutio natrii hydroxydatl molaris 140,0 ml
Aqua pro injections ad 1000, 0 ml.
Kyselina nikot!nov~ a chlorid sodny sa rozpustia v roztoku hydroxidu sod-
n6ho, roztok sa dopln! vodou na injekciu na predp!sany objem, premie!a, sfilt-
ruje, napln! do ampuliek a sterilizuje.
4. Injectio apomorphinii hydrochlorici

f.ripravte injekfny roztok s antloxidantom a be~ antioxidantu. Antioxidant
ure! aslstent (tiomoeovina, dis!rieitan sodoy - Na 2s 2o5 ).
Apomorphinium chloratum 0,010 g
Natriu~ chloratum 0,0075 g
Solutio acidi hydrochloric! 0,1 mol.l -1 0,005 ml
Aqua pro injections ad 1, 0 1111
M.f.sol.D.t. amp. No XX
Chlorid sodny a urfeny antioxidant sa rozpust! v easti vody na injakciu,
prid4 sa roztok kyseliny chlorovod!kovej, potom sa rozpust! chlorid apomorf!-
nia a dopln! na predp!sany objem, premia§a, sflltruja, napln! a starlllzuje.
Po sterlllzdcll sa vyhodnot! ~elnnosf antloxldantu .
S. Inlectio acidl ascorbic! 50 g.l- 1

Pripravte 20 kusov ampuliek po J ml baz antioxidantu a 20 kusov ampuliek
s antioxidantom. Antioxidant ure! asistant (edetan disodny, NaHS0 3 , tiomoeo-
vina) .
Kyselina askorbov~ sa rozpust! vo vade na injekciu, v ktoraj sa vopred
rozpustila antioxidaend ldtka, dopln! na predp!sany ob~em, premiela, stiltruje,
napln! a sterillzuje. Po sterillzdcil sa zhodnot! ueinnosf antioxidants.
- 81 -
6. Injectio natr11 bromat1 50 g.l- 1

Pripravte 200 ml roztoku a rozpl~te do 1 {5, 10) ml am~uliek. Bromld sod-
ny sa rozpusti vo vode na 1njekc1u, doplni na predp!sany objem , premie!a, sfilt-
ruje a ster111zuje.
7. Injectio magnes11 sulfuric! 100 g.l- 1

Pripravte 30 (60) kusov ampuliek po 1 (3, 5) ml. S!ran horeenaty sa roz-
pusti vo vode na 1njekc1u, dopln! sa na predpisany objem, premieAa, sfiltruje,
naplni a sterilizuje.
B. Inlectio ch1n1n11 sulfuric!

Pripravte 20 kusov ampuliek po 3 ml:
Ch1n1n1um sulfuricum 10.0 g
Propylenglycolum 7,0 ml
Aqua pro injections ad 100,0 ml
Lieeivo sa rozpust! v propyl~nglykole a doplni vodou na injekciu na pred-
pisany objem, sfiltruje a naplni a vysterilizuje.
9. Prieravte injekfnx er!eravok

Phenobarbitalum natrlcum 0,3 g
Spiritus 95 \ 2,5 g
Glycerolum 2,5 g
Aqua pro injections ad 10,0 ml
H.f.sol.Oiv . amp.No X
Lleeivo sa rozpusti vo vode na injekciu, doplni na predpisany objem aal-
§imi rozpu§fadlami, premie§a, sfiltruje, napln! a eterilizuje.
1 0. Prieravte in~ekenx er!eravok:

Camphor a 0,15 g
Oleu~ pro injectlone ad 2,0 ml
H. t. sol. 0. t. amp. No XXX
Lieeivo sa rozpusti v oleji na 1njekc1u, sfiltruje cez vhodnu filtraenu
pr1ehradku, nap l n! a sterilizuje.
tl 1 o h a 61
Prierava izotonickxch infuznych roztokov
1. Izotonicki infuzny roztok chloridu sodn~ho- esL 4

Infusio natr11 chlorati 1sotonica
Natrium chloratum 9,0 "
Aqua apyrogenata ad tooo,o ml
- 82 -
Pripravte 1zoton1cky 1nfuzny roztok chlori~u sodn~ho a vypoeitajte jeho

mno!stvovu koncentrdclu, osmoticku koncentr6c1u a osmoticky tl8k.
2. lzotonicky inf~zny roztok olukozy - fSL 4

Infusio glucosi isoton1c8
Glucosum 50,0 g
Solutio acidi hydrochlorici
0,1 •ol.l -1 50,0 Ill
Aqua apyrogenata ad 1000,0 ml
Prlpravte lnfuzny roztok a vypoeitajte jeho energeticku hodnotu.
3. Tretlnovy roztok chlorldu sodn~ho s alukozou

Infusio natrii chlorati isotonica 1/J cu11 1nfus1o glucosi 1soton1ca
Infusio natr11 chlorati 1sotonic8 500 111
Infusio glucosi lsotonica 1000 111
Vypoettajte potrebn~ mnofstvo chloridu sodn6ho a glukozy 8 pripravte in-
fuzny roztok. Vypoeitajte mnoZstvovd koncentrdciu, os11oticku koncentrdciu a
energeticku hodnotu .
"· Inf~zny roztok glukozy s chlorido• draselnym

Infusio glucosi cum kalio chlorati
Kalium chloratum 3,8 g
Glucosu11 37,5 g
0 t 1 mol.l- 1 5,0 Ill
Aqua apyrogenata ad 1000,0 Ill
Pripravte infuzny roztok a vypoettajte osmoldrnu koncentrdciu 8 osmoticky
tlak.
5. Hartmannov infuzny roztok - esL 4

Infusio Hartmanni
Na+ 129,7 111101
K+ 5,) mmol
ca 2• 0,9 111101
Mg2+ 1,0 111101
Cl- 111 , B 111101
mlieenan (C 3H50j) 27,0 ••ol
Pripravte infuzny roztok a prepoeitajte mnofstvovu koncentrdciu na h•ot-
nostnu, dalej vypoeitajte os•oldrnu koncentrdciu a osmoticky tlak.
- 83 -
6. Ringerov infuzn~ roztok - ~SL 4

Infusio Ringeri
Na+ 14 7,1 mmol
K+ 4,0 mmol
ca 2 • 2,3 mmol
Cl- 155,6 mmol
Prepoeitajte mno!stvov~ koncentrdciu na hmotnostn~, navd!te potrebn~ lie-

eivd a pripravte inf~zny roztok.
7. Polovi~ny Ringerov roztok s glukozou

Infusio Ringer! 1/2 cum glucoso
Infusio Ringeri 500 ml
Infusio glucosi isotonica 500 ml
Vypoeitajte potrebn6 mnofstvd jednotlivych lieeiv a pripravte infuzny

roztok.
e. Darrowov inf~zn~ roztok - fSL 4

Infusio Darrow!
Natrium chloratum 4,0 g ';,). l1
Kalium chloratum 2' 7 g· 0.;/'.f
Infusio natr. lact1c1 cone. 53,0 ml 0 £2~
Aqua apyrogenata ad • · 1800,~ ml I ") ,. e
Pripravte infuzny roztok a vypoeitajte mno2stvovd koncentrdciu, osmoldrnu
koncentr4ciu a osmoticky tlak.
9. Cookov inf~zny roztok

Infusio Cook I
Na+ 63 11111101
K+ 17 11111101
NH+ 70 uol
4
Cl- 150 ••ol
Aque apyrogenata ad 1000,0 •1
Pripravte infdzny roztok a vypofitajte hmotnostnd koncentr6ciu, osmol4r-
nu koncentr,ciu a os•oticky tlak.
10. Inici4lny infdzny roztok mlieenanu sodn6ho - esL 4

Infusio natr11 lactic! 1n1t1al1s
Natriu111 chloratu111 5,95 g
- 84 -
Infusio natr. lactici cone. 50,0 1111

Pripravte infuzny roztok a vypofitajte 111no!stvov~ a osmol4rnu koncentrd-
ciu a osmoticky tlak.
U1 o h a &2
Priprava hypertonickych inf~znych roztokov
1. Infuzny roztok glukozy 200 g.l•l fSL 4

Infuaio glucosi 200 g.l-t
Glucosu• 200,0 g
Natrium pyrosulfurosum 0,05 g
Aqua apyrogenata ad 1000,0 111
Pripravte hypertonicky roztok glukozy a vypoettajte osn~ol4rnu koncentrdciu
a energeticku hodnotu.
2. Infuzny roztok 11anitolu fSL 4

lnfusio Mannitoli
Mannitolu• 100,0 g
Aqua apyrogenata ad 1 000·, 0 ml
Pripravte infuzny roztok a vypoeitajte os11oldrnu koncentr4c1u a energe-
ticku hodnotu.
3. Infllzny roztok trometamolu- CSL 4

Infuaio trometa111oli
Tro•etat~olum
, 36,3 g
Natrium chloratum 1t 8 g
Kalium chloratu• 0,4 g
Prlpravte infuzny roztok a vypoettajte •nofstvovu a osmol4rnu koncentrd-
ciu a osmoticky tlak.
Uloha 63
Priprava koloidnich parenterdlnych dlsperzli

1. Oextranu• 70 60,0 g
- 05 -
Pripravte n4hradny roztok krvnej plazmy z dextranu 70 (prie~ern4 Mr 60,000

- 80,000).
2. Dextranum 40 100,0 g
Glucosu~ 50,0 g
Pripravte ndhradny roztok krvnej plazmy z dextranu 40 (priemernd Mr 30,000
- 50,000).
3. PLASMASTERIL+ 60,0 g
+(Hydroxyetyl§krob, molekulovd hmotnost 450 000)
~ 1 o h a 64
Priprava inf~znych roztokov pre parenterdlnu vilivu
1. Infuzny roztok glukozy a liehu

Infusio glucosi et spiritus
Glucosum 100,0 g
Spiritus 95 \ 50,0 ml
Pripravte infuzny roztok a vypo~itajte jeho energeticku hodnotu.
2. Roztok invertndho cukru

Saccharum
0,1 ~ol.l -1 5,0 ml
Pripravte infuzny roztok a vypoettajte jeho energeticku hodnotu.
3. VYH vnY roztok
Fructosum 100,0 g
Xyli tol 50,0 g
Aqua apyrogenta ad 1000,0 ~1
Pripravte infuzny roztok a vypoeitajte jeho energeticku hodnotu a osmoldr-
nu koncentrdciu.
- 86 -
tl 1 o h a 65
Priprava infuznych roztokov na dialyza~n~ u~ely
1 • Maxwellov infuzny roztok na dtalxzu II

Infusio Maxwelli pro dialysi II
Natrium chloratu• 5,65 g
Sol . calcii chlorati 50 \ 0,59 g
Sol. magnesii chlorati 50 \ 0,30 g
Infusio natr. lactici cone. 43,00 •1
Glucosum 15,00 g
Acidum citricu• 0110 g
Natrium pyrosulfurosum 011 Q g
Aqua apyrogenata ad 100010 •1
Pripravte infuzny roztok ~• dialyzu a vypo~!tajtemnofstvovu a os•ol,rnu
koncentr,ciu.
2. Infdzny roztok na peritonedlnu dlalxzu

Na+ 135,0 mmol
ca 2• 210 11111101
Mg2+ 0125 11111101
C1-· 104,5 •mol
Octan (cH 3coo-) 35,0 ••ol
Glukoza 15,0 g
Voda apyrogennd do 1000,0 •1
Pripravte infuzny roztok na peritonedlnu dlalyz~ a prepoe!tajte uvedenu
koncentr,ciu na hmotnostnu.
tl 1 o h a 66
Priprava koncentrovanYch infdznych roztokov
1. Koncentrovanx infuzny roztok ch1oridu draselnfho fSL 4

Infusio kalil chlorati concentrate
Kalium chloratum J4 1 SQ Q
Pripravte uvedeny roztok a vypoe!tajte mnofstvovu koncentrdciu.
2. Koncentrovanx infuzny roztok chloridu sodnfho fSL 4

Infusio natrii chlorati concentrate
Natrlu• chloratum 58,50 g
Aqua apyrogenata ad 1000,0 •1
Pripravte uvedeny roztok a vypoe!tajte mnofatvovd koncentrdciu.
- 87 -
3. Koncentrovany inf~zny roztok mlie~nanu sodn~ho
Infusio natrii lacitici concentrate

Natrium lacticu• 112,00 g
Pripravte uvedeny roztok a vypo~itajte jeho mno2stvov~ koncentr,ciu.
tl 1 o h a 67
Priprava zlo2enych inf~znych roztokov
1. Infuznu zmes:
Infusio glucosi isotonica 300,0 ntl
Inj. B - ko•plexi 2,0 ntl
Do nosn~ho inf~zneho roztoku sa prid' injek~ny roztok za aseptickych pod-
mienok.
2. Infuznu zmes:
Infusio R1nger1 300,0 Ill
Chloramphenicolum succinicum
natricum pro injections 1t 4 g
Inj. Celasconi 2,0 ml
Do nosn~ho infuzneho roztoku sa prid' najprv rozpusteny chloramfenikol-
jantaran sodny v 10 ml vody na injekciu a z'roven aj injek~ny roztok kyseliny
askorbovej. Pr!prava inf~znej zmesi sa rob! za aseptickych podmienok.
S t e r i 1 i z ' c i a
Pr!prave sterilnych liekov a samotnej sterilizjcii sa must venovaf mimo-

riadna pozornost a svedomitosf.
Steriliz,ciou sa rozumie usmrtenie alebo odstrjnenie v§etkich foriem
mikroorganizmov v ur~itom prostred!.
Pou2!vaju sa rOzne sterilizaen~ spOsoby. fSL 4 Tab. v. uv,dza nasleduj~ce
sterilizaen~ spOsoby:
a) Zahrievanie priamym zdrojom tepla (vy2!hanie).

b) Zahrievanie v pr~de horuceho vzduchu - v horucovzduchovom steriliz'-
tore:
- 88 -
pri 160 °C 60 minut

pri 170 °C JO minut
prl 100 °C 20 minut.
c) lahrievanie v miner~lnom oleji - v olejovo• sterlllzdtore pri 160 °C

30 minut.
d) 0pakovan6 vyv4ran1e vo vode - vhodn4 nddoba pri 100 °C 30 minut.
e) Vyv~ranie vo vade pod tlakom - v tlakovom sterilizdtore pri 134 °c
30 minut.
f) Opakovan~ zahrievanie v prudiacej vodnej pare - v Arnoldovo• pr!stro-
ji, Kochovom hrnci pri 100 °C 45 minut.
g) lahrievanie v nasytenej vodnej pare pod tlakom - v autokldve
pri 110 °C (150 kPa) 40 minut,
prl 115 oc (170 kPa) JO minut,
pri 120 oc (200 kPa) 20 minut,
pri 134 oc (300 kPa) 10 minut.
h) POsobenie plynov a pdr, ktor~ maju germlcidny ueinok - vhodnd n4doba,
obyeajnd teplota a atmosfericky tlak alebo zvyAend teplota a tlak.
1) POsobenie zmesi etyl6noxldu s oxido• uhlieity• pri 60 °C (650 kPa),
relat!vna vlhkost 70 \, 6 hod!n.
j) Ionizujuce !iarenie - pOsobenie urychlenych elektronov alebo elektro-
magnetick~ !iarenie game v ddvke 25 kGy.
k) Ultrafialov~ !iarenie- pOsobenie vin v di!ke 253,7 nm.

1) Bakteridlna filtrdcia - filtre membrdnov6, z pordzneho akla a lnd.
m) Zahrlevanie tekut!n s pr!sadou vhodnej antimikrobdlnej l'tky prl 100 °C
30 minut.
n) POsobenie che•ickych antl•ikrobdlnych einidiel poeas 3 hodin.
o) Aseptickd priprava, je to pracovny postup, ktory zabrdni vnikaniu •lk-
roorganizmov do spracovdvan~ho materidlu zbaven6ho vh~dny• spOsobom vAetkych
!ivych zdrodkov. Pou!iva sa vtedy, ked lieeivy pr!pravok nie je mo!nd steri-
lizovat ani jednym z uvedenych spOsobov, aby sa neporuAila ich akosf, musia
sa prlpravit asepticky.
V praktickych cvieeniach sa uplat~uje najeastejlie steriliz,cia teplom,
pokladd sa za najspolahllvej!! spOsob. Pri steriliz,cii teplom aa doba steri-
lizdcie (expoz!cia) uvedend pri jednotlivych apOsoboch poe!ta od dosiahnutia
pr!sluAnej teploty. Na sterilizdciu sa vyu!!va auch6 teplo (ater111z6cia prdzd-
nych sklenych nddob, sklenych obalov, olejovd roztoky, maati a pr,lky),
vlhk6 teplo pri atmosferickom tlaku (ster111zdcia varo•) alebo pri tlaku zvj-
!enom - autokldv - (sterilizdcia injekenych vodnych roztokov, infuznych pr!-
pravkov a textilu). Okrem tepla na sterilizdciu sa vyu!iva !iarenie, pOsobenie
plynov, bakteridlna filtrdcia, germicidn~ pr!sady 'a aseptickd priprava, avlak
- 07 -
v praktickych cvifeniach sd obmedzen6 mo1nost1, tak2e z dal§!ch liekopisom

odpordfanych spOsobov sa stretneme so steriliz~ciou ultrafialovym !iaren!m a
bakteridlnou filtrdciou.
Roztoky, kter~ jsou thermolabiln! a nedaj! se tepelne vysterilisovat v
kone~n~m obalu, se podle e5L 4 vystav! bakteridlni filtraci. Rozd!l mezi tilt-
rae! fer!ci a bakteridlni je kvalitativni. Hustd prepd~ka ~us! pri bakteridl-
ni filtracl kroma mechanickych nefistot zachycovat 1 mikroorganismy. Filtra-
ci se roztok nezbavi virusO ani pyrogena. Pri bakteridln! filtraci must byt
uzavreny system, aby se zabrdnilo vniknut! kontaminace 8 predpokladem spoleh-
livd filtrace je integrita pou!itd filtraen! prep42ky. Filtraci ~us! provdzet
prisn~ aseptick6 podm!nky. 5 ohledem na ucpdvdn! flltraeni prepdfky se v§eobec-
ne doporufuje predfiltrace roztoku hrub§!m filtrem k zachyceni vet§ich nefis-
tot. V nevyhnutnych pripadech se musi filtraeni prepdfka vyme~ovat. ~titek nd-
doby s roztokem takto vysterllisovanym je treba oznafit sdelenim, fe !lo o
bakteridlni flltraci a nikoliv o sterilisaci teplem.
Mal~ obje~y {< 100 ~1) se daji zfiltrovat pomoci injekfni strikafky s
nddstavce~, v nemf je ulo!eny membrdnovy filtr. Tlakem pistu strikafky se vy-
tvori potrebny tlak k preveden! roztoku pres membrdnu. Zatim co strikaeka se
po vyei!teni smi opakovane poulit, membrdna je k jednorazov~mu pou!iti a od-
stra~uje se.
Objemy 100 ml - 1000 ml se zpravidla filtruji pres membrdnovy filtr za-

budovany v kovovych ndlevkdch anebo pres filtry ze skla se slinutou prepd!kou
(G 5). Je-11 mo!nost vyberu, prizpOsob! . se plocha filtru objemu filtrovan~ho
roztoku. Aby se filtrace pres hustou prepdlku uskutefnila, je potrebn6 vy-
tvorit positivni nebo negativni tlakovy rozdil. V praktick~m cvifeni, kde se
pracuje s malymi objemy roztokO, se pripou§ti vyu!iti negativn!ho tlaku: filt-
rafn! zar!zen! se hadici pripoj! na vodn! vyvevu (pres Woolfovu n~dobu). Filt-
rdt se zachycuje do sterilni nddoby a v boxe s LP se pln! do koneenych nddob,
popr. do ampulek.
Tabutka J
Por6znost filtrO ze slinut6ho skla
Gl - 150 }Jm 51 100 ,um

G.2 - 90 }Jm 52 50 }J~
GJ - 40 JJm 53 20 pm
G4 - 15 ~m 54 10 IJm
G5 - 1 , 5 pm
- 90 -
Ul o h a 68
Kontrola prObehu tepelnd sterilisace teplotnimi indlkdtory
V· praktickdm cvl~en! stejne tak jako ve sterilisa~n!m provozu je potrebnd

presved~it se, zda bylo dosafeno po!adovan~ teploty na sledovandm m!ste . Hd to
zvld§tn! vyznam u materidlu s vet§!m objemem nebo u predmet4 s u:kou svetel-
nosti profllu, kde neni jednozna~nd, pronlkla-11 pdra (popr. hork~ vzduch) a2
do stredu a predmet vysterilisovala. Nejjednodu§Aimi teplotntmi indlkdtory
jsou chemikdlie, kter~ men! skupenstv! nebo barvu pri teplote aterllisaca nabo
v tesnd jej! bl!zkosti. V praktlckdm cvl~en! sa takovd chemlkalie vprav! do
sklenend kaplldry a zatav! se v n!. Pou!tvaj! sa prl sterlllsaci pry!ovych ru-
kavic, popr. do sterilisovandho mastovdho zdkladu nebo zdsypu. Po ukonfen!
sterlllsace se kaplldra vyjme a lhned sa prohlddne. Ponachd-11 sa kaplldra v
materldlu do vychladnut!, byvd obt!ln6 stanovit, zda v kaplldre pr!tomnd krys-
taly nevznikly v dOsledku rekrystallsace roztavendho nasycendho roztoku ldtky.
K pr!prave kapildr na kontrolu sterllisace je mo2no zvolit z ndsledovnych 14-
tek.
Tabulka 4
Teplotnt indikdtory
Ldtka Taplota zmany

Pyrokatechol (1,2-benzendiol) . 105 oc
Resorcinol (1,3 banzandiol) 110 oc
Acetanilid 11) - 114 oc
Sir a 120 oc
Kyselina mandlovd 120 oc
Beta- naftol 122 o·c
Kysellna benzoovd 121 oc
Sulfonal (2,2-bis(ethylsulfonyl)propan) 125 - 126 oc
Benzidln (4,4-bifanylamin) 129 oc
Hofovina 1)1 - 1)) oc
Fenacetin 1)5 oc
V. praxl se poul!vaj! jako teplotn! lndikdtory samolep!c! proulky pap!ru

impragnovandho chemlckou ldtkou, kterd se barevne men! v tesnd blizkosti po-
ladovand sterllisafn! teploty. Je potrebnd, aby byly k dlspozicl lndlkdtory pro
taplotu 100°: . 110°, 115°, 120° a pod. Teplotn!mi lndikdtory sa vet!lnou dd
sledovat pouza dosalana teplota sterlllsace a nikollv doba, po nit teplota
pOsoblla .
Pri kontrole provozuschopnosti starllisaentch pristrojO se poulivaji t.zv
blologickd indlkdtory. Krome chemlckd ldtky obsahuji 1 spory nekterych mlkro-
organlsmO, predavAim Bac. staarotharmophillua . Po uskuteenend sterlllsaci sa
- 91 -
v mikrobiologick~ laboratori sleduje !ivotaschopnost popr. usmrceni mikro-

organismO.
Pri sterilisaci suchym vzduchem poslouf! jake nejjednodu§§! teplotn! ln-
dik~tor pap!r slouf!c! jake tektura pr~zdnych lahv!. Podle vy§ky teploty pOvod-
ne bily papir zefloutne af zhnedne. Cltlivej§! je zmena lmpregnovan~ho pap!ru

roztokem o slofen! napr.:
Chlorld cinaty 5,0
Chlorld meanaty 2,0
Chlorld kobaltnaty 1• 0
Arabsk4 klovatina 0,5
OestilovanA veda 42,5 g.
K pr!prave kapillir se mOte pouf!t kyselina sallcylov4 s bodem tAn! pri

158 °c, chinin s bodem tAn! 177 °C, thiofenylamin s b.t. 180 °C.
Pro vet§! n4zornost se ~asto pou!it4 chemikalle sm!si s nepatrnym mnof-
stvim barviv jake jsou fuchsin anebo briliantov~ zelen.
Mereni tlaku:
Autokllivy jsou vybaveny manometry, kter~ jsou cejchovAny v atmosfer4ch
pretlakovych (atp) . Norm4lni tlak vzduchu je pri tom nulovou hodnotou pretlaku
na manometru (1 atm • 0 atp). Podtlak ve sterllisa~n! komore se vyjadr~je jed-
notkami pretlaku se znam~nkem minus.
S ohledem na zlikonnou jednotko~ pascal (Pa), cot je tlak, ktery vyvol4

sfla 1 newtonu rovnomerne rozlofenli na rovinn~ plo§e 1 • 2 , kolm~ ke SMeru Sily,
je potrebn~ prepoe!tat hodnoty na manometru na hodnoty SI.
Tabulka 5
Srovn4n! jednotek tlaku a teploty nasycen~ p4ry
Tlak Udaj manometra Tlak Teplota pliry

atm atp kPa oc
1•0 o,o 100 100

1• 5 0,5 150 11 0
1•1 0,7 170 115
2,0 1• 0 200 120
2,4 1 '4 240 126
3,0 2,0 }00 134
- ~2 -
~ 1 0 h 8 69
Sterilisace textilu
Textilni ~ateri61 (vyprany) se ulo!t do sterilisaentho bubnu vitAtch roz-

miro. Do stredu materi6lu se vlo!! teplotn! indikdtor. Vtko bubnu se uzavre
a otvory ve sten6ch se ponechaj! otevreny, aby pdra volni pronlkala do bubnu.
Buben se v ko~ore autokldvu vystavt sterllisact nasycenou pdrou pri tlaku 200
kPa po dobu 20 min. Po ukoneent sterillsaent doby se uz8vre ventile• STERILISA-
CE mofnost vstupu pdry z vyvijeee. Otevr8nim ventilu SU~ENf a8 zvolna odadvd
p•ra z prostoru. V pl,Atl autokl,vu se pon8ch' pdra pod tlakem, 8 tim se ste-
riliaaent komora vyhrtvd. zkondenaov8nd voda a8 pozvolna odparuj8 a materi'l
58 suA!. Podle velikosti bubnu 58 su§ent uakutee~uje aai )0 a! 45 •inut. (Stup-
nice manometru vykazuj8 zdpornou hodnotu) . Vyaterili5ovany buben 5 textiln!m
materidlem 5e v boxu a LP opatrni otevre, teplotnt indikdtor ae vyj•8 a zkont-
roluje sa, zda bylo do5af8no 5terili5aent teploty. Otvory ve atendch bubnu 58
po sterili58Ci uzavrou, aby nedo§lo k8 kontaminaci vy5t8riliaovandho textilu.
~ 1 o h a 70
St8rilisace prvfovich rukavic
etstd rukavic8 se zavnitr poprdA! mastkem, aby se neal8povaly. Do pr5tu ru-

kavice se vloft t8plotnt indikdtor a rukavlce 58 volne zabalt do gdzy. Zabale-
nd se uloft do st8r111saentho bubnu s ot8Vt8ny•1 otvory ve atendch. Ster111su-
jt sa v autokl,vu pri tlaku 200 kPa po )0 min. Vyster~lisovany sterilisaent
buben se v boxu a LP otevre a teplotnt indikdtor se vyjm8. Nebudou-11 rukavic8
okamfiti poufity, pon8chaj1 88 ve steriliaaentm bubnu s uzavrenymi boentmi
otvory ve steni.
~ l o h a 71
M8~brdnovd filtry &8 smt st8rilisovat trojndsobnym vyvar8nt• ve vodi na

inj8kci ve vhodnd k'dine, zattfend, 8by ae neohybaly a aby neplavaly na hla-
dini. Var membr•n •• trvat 20 •in, potom ae voda al8je 8 vymint za eerstvou
vodu. Zahr!vdnt a 20 •inutovy var se opakuje. Po trojn,sobnd• vyvarent se vo-
da sleje 8 n•dob8 a •e•br,n8•1 se pren8se do boxu s LP. Vysterilisov8nd filtry
se ••lt ihned pouftt. K •8nipul8ci a •••br,nou ae u!iv8 vyateriliaovan• pinse-
ta. pri vkl'd'n! •e•br,ny do filtru •• byt leakl' str8n8 •e•br,ny nahore.
VyhodnejA! j8 at8rilia8ce •••br,novych filtrO souf8ani s filtraent "'lev-
kou. Filtraent n•levk8 8 ohlede• na nebezpeet rekont8minace, 88 sterili8uje v
- 93 -
autokl~vu pri tlaku 200 kPa po dobu 20 min. Filtraen! n~levka se ponech~ za-
balen4 a! do poulit!.
Ul o h a 72
Sterilisace filtrO ze skla
eisty skleneny flltr se ulo!i do teplovzdu§n~ho sterllisdtoru pred jeho

uveden!m do provozu. Sterllisdtor se zahriv4 a! k teplote 160 °c a! 180 °c
60 min, popr. krat§! dobu v zdvislosti na vy§ce teploty . Po ukoneeni sterili-
sace se f1ltr ponech~ ve ster1lisaenim prostoru a! do vychladnuti. Potom se
vyjme a pou!ije. (Vlofeni mokr~ho filtru do vyhrdt~ho prostoru sterillsdtoru
by mohlo mit za ndsledek vznik trhlin v prepdfce, kter~ jsou nepostrehnuteln~.
v pochybnostech je potrebn~ provddet t.zv. bubl1nkovy test na !iltraen! pre-
pdfce.)
Skleneny flltr je ~ofno sterilisovat nasycenou pdrou pod tlakem 2p0 kPa
po dobu 20 min. Pred ulo!eni~ je vhodn~ filtr zaballt, aby nedo§lo u vysteri-
lisovan~ho !iltru k rekontaminac1 pri prend§eni mistnost!.
ul o h a 73
Sterillsace filtraen!ho pap!ru nebo celulosy k filtraci
Vhodne zabalen~ !iltry se sterllisuj! proud!ci p~rou, t.j. v autokldvu pri

otevren~m odvzdu§novac!m vent1lu po eel~ obdobi sterllisace. Je lep§i vlo!it
!iltraen! prepd!ku jednotlive do filtraeni ndlevky a spolu s ni vysteriliso-
vat v autokldvu nasycenou pdrou pod tlakem 200 kPa po 20 min.
Ul o h a 74
Sterilisace injeken!ch str!kaeek ze skla
Cist~ 1njeken! strikaeky ze skla se rozlo!en~ ulo!! na sklenenou m1sku.

Aby nedo§lo k zdmene souedsti nekol1kastrikaeek, uklddaji se souedsti ka!d~
strikaeky zvld§f na samostatnou m1sku. Ster111suji se v teplovzdu§n~m ster1-
lisdtoru (nevyhrdtd~) pri 160 °c 60 min, popr!pade pri 180 °c 20 min. Po ukon-
eeni sterilisace se steriln! pinsetou zasune p!st do vdlce strikaeky . Manipu-
lace s vysterillsovany~l strikaekami se uskuteenuje v boxe s LP. Ko~pletni
injekeni strikaeky se uklddaj! do uzavren6 nddoby achrdni se pred kontaminaci.
- 94 -
U1 o h a 75
Sterilisace vody
tSL 4 narizuje, aby se nepyrogenn£ voda spotrebovala do 24 hodin po prt-

prave. Je-11 zrejm~, 2e pripravend voda nebude pou21ta, napln£ se do prede•
vysterllisovanych sklenenych nddob opatrenych sklenenym uzdvere• a mechanicky
prlpevnenych motouzem nebo tekturou a vystavi se sterilisaci v nasycen~ pdre
pod tlakem. Vysterillsovand voda 88 8m£ pou2£t nejd~le 1 •esic od pripravy.
Sterilisace nevodnych hydrofiln!ch rozpou§tedel
Rozpou!tedlo se adjustuje v such~ sklenen~ nddobe 8e sklenenou zdtkou,

kterd se upevni tekturou. N4doba s roztoke• se 8ter1lisuje v teplovzdu§n~m
sterllisdtoru 90 min. pri 140 °c.
Sterilisace vodnych roztokO s pr!sadou hydrofiln!ch rozpou§tedel
Voda s pr!sadou makrogolu 300 v mno!stv! do 5 \ 88 sterilisuje v auto-

kldvu. Oobu sterilisac8 je potrebn~ dvojndsobne prodlou!lt.
Sterilisace oleje na injekci
Olej s8 napln! do suchych •en§!ch nddob, kter~ 88 uzavrou skleninou zdt-

kou an8bo zakryj! poklop8m, popr. hlinikovou toll!. Nddoby 8 olejem 8e 8te-
rillsuj! v teplovzdu!n~m sterilisdtoru prl 140 °C po dobu 90 min.
Sterilisace vodnych roztokO enzymO
Do kddlnky 88 400 ml vody se zvolna pri8ypdvd enzym (pepsin, pankreatin,

diastase) nebo se rozpra!uje po hladine. Zvolna 88 prom!chdvd do rozpou§ten£.
Steril18uje S8 bakt8ridln! filtrac£ pres •e•brdnovy filtr o por~znosti 0,22
~m za septickych podm!nek. Roztok se uchov,vd pri 4 °C.
St8ril1sac8 tlumivych roztokO (prlpravenych do z•soby)
Tlumivy roztok se md prlpravovat v mal~m mnofstv~. Sterilisuje se bak-

teridln£ filtrac! pres MF (membrdnovy filtr) (0,22 p•) nebo filtr ze sllnutdho
skla G5 za aseptickych pod•!nek.
Sterilisace ••stku ureen~ho do rukavlc
•astek 88 adjustuje do vet§! petriho •isky tak, aby vrstva substance byla
nizkd a snadno 8e prohrdla. Po pr(klopen! pdrnou petriho •iskou, popr. hodino-
vym sklem se steril18uje v teplovzdu§n~• sterilis,toru 120 •ln. prl 180 °c.
Po sterillsacl se adjustuje do sterlln! n'doby v prostoru boxu s LP.
St8jne tak se postupuje prl sterlllsaci zdsypu.
- 95 -
U1 o h a 76
Sterilisace masfovich z~kladO
Masfovy z'klad se adjustuje do sklenen~ nebo porcel~nov~ n~doby s poklo-

pem ze skla nebo' porcel~nu maxim~lne do J/4 obsahu n~doby.Vystavi se sterili-
saci v teplovzdu§n~m sterilis~toru pfi teplot~ 140°' al 160 °C (viz Tab. v.
"S~erilisace"). Ooporu~uje se vkl~dat do z'kladu teplotni indik~tor a bezprost-
redne po ukon~en! sterilisace zkontrolovat, zda bylo dosaleno poladovan~ tep-
loty uvnitr z~kladu.
Uloha 77
Sterilisace hydrogelO
~krobovy maz, glycerinov~ mast a j. g~ly se sterilisuji ve sklenen ~ nebo

porcel,novd nddobe v proudici p~re pri tOO °C po dobu 45 min. Tato sterilisace
se musi Jx opakovat v intervale 24 hodin.
Ko n t r o 1 a j a k o s t 1 p a r e n t e r ' 1 n i c h
p r i p r a v k 0
V praktickych cvieenich bude kontrola jakosti zhotovenych parenter~lnich _

pripravkO spoeivat na fysik~lnich zkou§k~ch . Bude se hodnotit prOzraenost roz-
tokO, vzduchotesnost nddob, objem inlek eni tekutiny v jednotlivych nddob~ch,
hmotnostni rovnomernost injek~nich pripravkO s obsahem tuhYch ldtek anebo vy-
lisku.
tl l o h a 78
Hodnoceni prOzra~nosti
Ampulky, kter~ vyhovely zkou§ce na vzduchotesnost, se otrou do sucha a

podrobi zkou!ce na prOzraenost (eirost). Prevraceji se zvolna a prohli!eji v
prochdzejicim svetle tOO W !drovky proti eerndmu a bil~mu pozadi. Sleduji se
pr!padnd ulomky skla, vl~kna, edstice v injek~nim roztoku. Soueasne se vyta-
di i nepripustne zbarven~ ampulky . Pri kontrole sa oddeli ampulky vyhovujici
od nevyhovujicichd a vysledek trideni se uvede v protokolu v \.
- 96 -
tl 1 o h a 79
Zkou§ka zatavenich ampulek na vzduchotesnost
S ohledem na ru~ni zatavov4ni naplnenych a~pulek je potrebnd kontrola her-

meti~nosti. Provddi se nej~asteji dvema zpOsoby, a to 1 va va1kovyrobni~ •erit-
ku.
a) Exsikdtor se naplni vodovodni vodou a zabarvi roztoka~ methy1enov~
modri (1 g/1). Ampu1ky se vsunou do baravn~ 14zne (zatavanou east! stonku na-
pred). Viko 8xsik4toru se uzavre a hadici s8 pripoji na vodni vyvevu, podl8
esL 4 se ma vy~kat al k dosaleni podtlaku 80 kPa. V prObehu 8Vakuace vzduchu se
od~erpa vzduch z nddoby, potom i z ampulak, kt8r~ najsou har~aticky uzavren~.
Oovnitr po§kozenych ampulak vnika barevnd 1dze~. V8nt118m na viku nddoby 98
pozvo1na zru§i podtlak v 8Xsikdtoru, viko 98 S8jme a a~pu1ky sa prenesou na
f11tra~ni papir nebo gdzu. Zabarven~ ampu1ky se vyradi a do protokolu sa uvade
\ nevyhovujicich a~pulek po zkou!c8 na h8rmet1fnost.
b) Ampulky po ster111saci v autok1dvu se je§te tepl~ ponorf do nddoby S8
studenou vodou , obarvenou 11ethylenovou modri. Prudky~ ochlazenf• se uvni tr za-
tavenych ampu1ek tvori podtlak. Jsou-11 netesn~ anabo popraskan~, vnikne do-
vnitr barevny roztok. Po vyjmutf a~apu1ek z barevna 1dzne se tyto proh1il8ji a
zabarven~ S8 vyradi. Do protoko1u S8 uvada ~ nevyhovujicich ampulak.
tl 1 o h a 80
Stanoveni odbjamu injek~ni tekutiny v ampu1kdch
Ampu1ky se ochladi na teplotu 20 °C • .P.11nikam se naru§f Odst kreku ampulky

a odlomi. Inj8k0ni takutina se nabfrd suchou 1njak0ni strikaCkou a objam injek-
~ni tekutiny 88 v ni ode0t8. N8jm8nlf pofet zkouAenych nddob je 5 ampu1ek.
Jednot11v6 ampu1ky musf mit tento n8jmen§i skutoOny objemz
SkutoOny obj8m injekCnf takutiny

Jmenovity objem
v m1 maU viskosi ta vet§! viskosita
v m1 v ml
0,5 0,6 0,65
1 •0 1•1 1 , 15
2,0 2.15 2,25
3,0 3,2 3,3
5,0 5,3 5,5
10,0 10,5 10,7
- 97 -
Zji§teny objem injekOnt t ekutiny nesmt byt men§! net je udany (jmenovity) ob-
jem. Nadbytek injekc'::ni tekutiny nesmi byt vet§! net je + 15 \ udcivan~ho objemu.
Do protokolu se uvede poOet ampulek v \, kter~ vyhovely po!adavku CSL 4 na
objem injekc'::n£ tekutiny v ampulk~ch.
Vy r o b a s t e r 1 1 n y c h p r t p r a v k o v n e p a r e n -
t e r ~ 1 n y c h
Okrem parenter~lnych pripravkov medzi steriln6 lieky mO!u patrit aj in~

11ekov6 formy, ak bali pripraven~ za aseptickych podmienok alebo boli ster1lizo-
van6.
u1 0 h 8 81
Oculenta - O~n~ masti
00n6 jmasti sa skladaju z lie01va (VII) a vyster111zovan6ho mastov6ho

z4kladu. Pripravuju sa podla spOsobu uveden~ho v Oldnku unguenta za podmienok
predpisanych pre asepticku pripravu.
1. Jednoduchd oOnd mast- Oculentum simplex

Cera lanae 10,0 g
Paraffinum liquidum 10 ,0 g
Vaselinum album 80,0 g
Vosk z oveej vlny, tekuty parafin a biely vazelin sa roztavi na vodnom
kupeli, tavenina sa prefiltruje cez 3 vrstvy hydrofilnej gdzy, naplni do vhod-
n6ho obalu a sterilizuje vhodnym spOsobom podla CSL 4.
2. oenx mastovy zdklad pre peniciltnovu mast

Paraffinum liquidum 10,0 g
Vaselinum album . 90,0 g
Tekuty parafin a biely vazelin sa roztavia na vodnom kupeli, prefiltruju
a naplnla do vhodn6ho obalu a sterilizuju predpisanym spOsobom podla esL 4.
tJ 1 o h a 82
Pulveres adspersoril - z~sypy
Zdsypy ureen6 na poranen6 alebo chirurgickym z4krokom obna!en~ tkaniv~ ,

alebo do telovych duttn musia byt ster111zovan6 vhodnym spOsobom podla esL 4.
- 98 -
1. Sterilny z4syp
Sultathiazolum 0,20 g
Talcum ad \0,00 g
Po dOkladnej homogenizdcii sa preoseje cez sito VII, premie§a· a naplnt do
vhodnej n4doby a sterilizuje vhodnym spOsobom podla esL 4. Po sterilizdcii sa
adjustuje do steriln~ho obalu v priestore lamin4rneho boxu.
2. Sterilny z4syp 5,0 g

Acidum salicylicum 5,0 g
Saccharosum 95,0 g
OOkladne sa zhomogenizuje, preoseje cez sito VII, naplnt do vhodnej n4-
doby a sterilizuje podla esL 4. Po sterilizdcii sa adjustuje v lamin4rnom boxe
do steriln4ho obalu.
r ~ .. • .J
- 99 -
OBSAH
Predhovor ..... ..... .... ... ................ ..... .... ............ .... .. 3
Odovzdcivanie vypracovanych uloh - protokoly • • • • • • • • • • • • • • • • • • . • • • . . . . 4
I. LIECIV~ PR1PRAVKY 50 ZNAKMI I6NOVYCH, MOLEKULOVYCH A KOLOIO-

NYCH OISPERZit • • • • . • • • . • • • • • . • • • • . . • • • • . • • • • . • . . • • • • • • . . . . . . • • . • . . 5
A• . Lieeiv~ pripravky povahy pravych a koloidnych roztokov ....•... S

Roztoky (uloha 1 - 7) • • • . • • • • • • . • • • • . • • • . • • • • • • • • • • • . . . . • • • . . . s
Aromatick~ vody (uloha 8- 10) •.••••••••••••••••••••••••••••.• 11
Sirupy (uloh~ . 11 - 17) • ••••• ••••••• ••• •••• .••• •• •• •••••• •• •• . • 15
Lieeiv~ mydld a ndplasti (uloha 18- 21) ••••••••••••••••••.••• 21
Slizy (uloha 22- 31) •...•• .• ••...• •.••• ....••• . .............• 26
B. Lieeivd prtpravky ziskan~ vyluhovan!m rastlinnych drog .•• ••• .• 34
Odvary a z4pary (uloha 32 - J 7) ..... .. .... . ..... .... .. ... ... .• 34
Tinktury (uloha 38 - 43) 38
Extrakty ( uloha 44 - 45) . • • . • • . • . • • . • • • • . • . • • • • • • • . • . . • . • . . • • . 47
C. Lieeiv~ pr!pravky so zvy§enymi narokmi na mikrobiologicku
flstotu ............... .... ; . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51
Instilacie (u l oha 46- 47) ••• ... • • .••• •••• •••• •. ••••• • .•• ••••• 51
Kolyrla (uloha 48 - 50) • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • • . . . • • . . . • • • 54
Steriln~ pr!pravky (tlloha 51 - 52) • • .. • .. • .. • .. • • • .. .. • .. .. • .. 61
Obaly na parenter4lni pr!pravky (uloha 53- 59) ••••••••••••••• 71
Vyroba parenteraln!ch pr!pravkO (uloha 60- 67) .....•......•.. 77
Ster111zac1a (uloha 68- 77) •••••••••••••••••••••••••••••••••• 87
Kontrola jakosti parenterdln!ch pr!pravkO (uloha 78- 80) .••.. 95
Vyroba sterllnych pr!pravkov neparenteralnych
(tlloha 81 - 82) . . . . • • . . . • . • . . . . . . . . . . . . . • • • • • • • . . . . . . . . . . . . . . . 97
-.~ !\• , et\L& ,~ K.OMENSKEHO

OSTREDNA KNJtNICA .
PARMACEUTICKEJ PAKULTY
Kalineiakon 8
832 32 B R A T I S L A V A
-6-
doc. l~NDr. Irena Llchncrovil, CSc. a kolcktiv
LIEKOVE FORMY
Navody na praktlckc cviccnia I
Vc\hici ka tedry: pror. RNDr. H n Ra k. DrSc.

Vydala Univertita Komenskeho v Brat is lave vo VydavarcTstve UK
Tcchnicklt rcdaktorkrt: MautR Ludvigova
Korigovali au tori
Rmsah 99 stra n, 6,59/\J I, 6,96 Vl I, tre tie nczmenc nc vyda nic. naklad 200 vytiRI!kov, v mku JI)<)C) vytlacilo
l'olygru l'ickc s trcd isko \JK v Bra tislavc.
ISBN 80-223-1404-8
ISB 80-223- 1404-8

LI Liekove Formy 1

Uploaded by

Document Information

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

LI Liekove Formy 1

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Farmaccuticka fakulta CohcrLit~ Kumen kcho

Ircoa Licbnenna a kolcktl\

Irena Lichnerova a kolektlv

Rct.-en7.enti: doc. DrPil. Zora Gruntova, CSc.

Za odhorml strlinku tcjto publik~cie zodpovedaj1i auturi.

I S1\N H0-223-1 404-R

Skript4 Liekov~ formy - N~vody na praktickd cvieenia I. a II. su ureene

nok podaneho lieku nezdvist len od vlastnostt a mnofstva lieeiva, ktore sa v

OOOVZOAVANIE VYPRACOVANYCH ULOH - PROTOKOLY

Ookladom teoretick~ho 1 praktick~ho zvlddnutia zadanej ulohy su nadobud-

A. LIECIV~ PR!PRAVKY POVAHY PRAVYCH A KOLOIDNYCH ROZTOKOV

Z fyzikdlno-chemick~ho hladiska je roztok homog~nnou (jednof~zovou) spra-

mo~no aspo~ v ureitom rozmedz! spojito menit.

Podla esL 4 su roztoky tekut~ pr!pravky, ktor6 su bua molekulovymi (pra-

alebo inym vhodnym spOsobom. Pr!prava roztokov si spravidla nevy!aduje n~­

Obr. 1: Sch6ma vyroby. roztoku

Pr!prava roztoku chloridu v4penat6ho

Je to roztok hexahydrdtu chloridu v~penat6ho (CaC1 2 .6 H2 0), ktory je velmi

zrieden6ho roztoku hydroxidu sodn6ho, asi 0,02 g metyltymolovej modrej s dusie-

1. SpOsoby vyjadrovania zlo!enia (koncentr~cie) roztokov .

Priprava roztoku hydroxidu vdpenat6ho

Je to za obyeajnej teploty nasyteny roztok hydroxidu v~penat6ho, musi ob-

Oxid vdpenaty sa v porcel~novej miske pokropi 20 ml vody. Po vyhaseni sa vd-

Pr!prava roztoku z4sadit6ho octanu olovnat6ho

Je to vodny roztok zdsadit6ho octanu olovnat6ho, md obsahovaf 16,7-

Plumbum aceticum 10,5 g

Priprava roztoku octanu a v!nanu hlinitdho

Je to vodny roztok octanu a v!nanu hlinit6ho.

dekantuje, zvy§ok sa preced1 a vylisuje. Spojen~ tekutiny sa prefil~uju. Ku

Priprava liehov~ho lodov~ho roztoku

Jodid drase1ny sa rozpusti vo vade v kadi~ke, prid4 sa jed (odv4!eny na hodi-

Pr!prava glycerolov~ho lodov~ho roztoku

Je to glycerolovy roztok jodu. Mus! obsahovaf 0,90- 1,10 \ voln6ho jodu

Vplyv zlofenia vehiku1a a spOsobu uchovdvania na rozk1ad 11ehov6ho jo-

Rozklad liehov~ho jodov6ho roztoku podporuje vy§§f obsah vody v pr!prav-

V pripravenych roztokoch stanovte obsah jodu (podla ~lohy 6). Roztok A

S~ to nasytend vodnd roztoky dterickych silic, vae§inou s prisadou lie-

Priprava aromatickych vOd priamo z dterickych silic

~terickd silica (ur~i u~itel) sa rozpustf v 95 \ liehu. Liehovy roztok sa prl-

U hotoveho pr!pravku sta~ovte:

3. Koncentrovand m~tovd voda

Touto pr!sadou liehu sa pr!pravok zabezpeeuje proti tvoreniu zdkalu v dOsledku

~. Koncentrovand feniklovd voda

5. Koncentrovan~ citronelov~ voda

1 . Vysvetlite funkciu mastenca pri priprave ' aromatickej vody z 6terickych

Priprava aromatickel vody riedenim koncentrovanej aromatickej vody

Aromatick6 vody sa daju pripravit aj riedenim koncentrovanych aromatickych

(Aqua citronellae PhBS II)

Pr!prava aromatickej vody pomocou tenzidov

Priprava aromatickych vOd sa easto rie§i aj solubilizdciou 6ter1ckych si-

Sd to koncentrovand roztoky cukrov alebo viacsytnych alkoholov vo vode,

Z cukrov sa najfastej!ie poulivaj~ ~achar6za, gluk6za, invertny cukor,

Priprava jednoduch6ho sirupu

Priprava pomaran~ov~ho sirupu

Je to koncentrovany roztok sacharozy s pomaranOovou tinkt~rou.

Priprava ibi§ovdho sirupu

Je to koncentrovany roztok sacharozy vo vyluhu z 'ibi§ov,ho korena stabili-

Radix althaeae /I/ 1 '25 g

lbi§ovy kore~ omyty studenou vodou sa v sklenenej, porcel,novej alebo smalto-

Prfprava zloleneho sirupu -z materinej d~§ky oby~a)nej

(Sirupus thymi compositus PhBS IV)

Je to koncentrovany roztok sacharozy s tekutym tymidnovym extraktom a

Inverzia sacharozy vo vodnom roztoku

UOinkom tepla, ale najmij pOsobenim kyslo reagujucich prisad sa disacha-

alebo inym vhodnym spOsobom. Pr!prava roztokov si spravidla nevy!aduje n~

d) Uprava mydla - patri sem vylisovanie, sformovanie, vysu§enie, rozpr~§

Viskozita je charakteristickou vlastnostou kvapalin, podmienenou vn~tor