Počítače a ich význam v spoločnosti – Corchiš Lukaš

Keď sa dnes povie slovo počítač, už aj desaťročné dieťa vie, o čom hovoríme. Vývoj
postupuje, technológie sú každú chvíľu nové a počítače sa stávajú zdrojom poznania i zábavy
skoro každého mladého človeka.
V minulosti sa využívali hlavne na riadenie strojov, dopravy a zbraní. Používali ich
agenti FBI, šifrovali sa cez ne tajné vojenské správy a obyčajným ľuďom sa mohlo o tomto
„plechovom mozgu“ len snívať. Aké čaro sa v nich skrýva? Prečo sú pre spoločnosť dôležité?
To sú otázky, na ktoré sa pokúsim zodpovedať vo svojej úvahe.
Dnes už vieme, z čoho sa skladá ich „telo“, ich zovňajšok i vnútro. Niektorí ľudia si
myslia, že sú inteligentné a myslia 1000- krát lepšie ako ľudia. Pravdu majú len z časti, sú
síce rýchlejšie ako mozog, informácie sa na ich prenášajú neuveriteľnou rýchlosťou, ale
mozog nemajú. Všetky inštrukcie im dáva človek, a preto sa čudujem, že on sám sa stáva ich
otrokom. Nemalo by to byť naopak? Mnohí ľudia sú na nich závislí, najmä mladí ľudia.
Zábavný priemysel, ktorý ponúka na trh mnohé počítačové hry profituje z ľudskej
schopnosti podľahnúť niekomu alebo niečomu. Ako každá vec, aj počítače majú svoje klady
aj zápory. Keď za zápor považujeme, že nám kradnú čas, zrak a trpezlivosť, za klad týchto
úžasných výtvorov ľudstva by som považovala ich schopnosť uľahčiť nám život. Študenti s
radosťou využívajú možnosť písať si referáty na počítači, hľadať si nové informácie na
internet či učiť sa nové slovíčka pomocou CD-čok. Počítače ovládajú mnohé stroje, výrobné
pásy a priemysel.
Mladí ľudia, ktorí sú v oblasti počítačov „negramotní“, to budú mať v budúcnosti
ťažké. Väčšina firiem vyžaduje od uchádzača o zamestnanie aspoň základné poznatky v
oblasti informatiky. Programy ako Word, Excel, Internet, by mal ovládať každí človek, ktorý
nechce zaostávať za modernou dobou.
Myslím si, že majú veľký význam v našom rozvoji, či už vedy a techniky alebo v
rozvoji našich poznatkov. Veda a pokrok postupujú stále rýchlejšie, a preto by sme mali
hľadať nové informácie v oblasti technológie aspoň každého pol roka, pretože inak budeme
„out“ a spoločnosť nás v budúcnosti nebude akceptovať.
Počítač je komplikovaný prístroj, ktorý sa skladá z tisícov drobných elektronických
obvodov. Dokáže spracovať obrovské množstvo informácií a riešiť veľmi zložité úlohy. Na to
všetko však potrebuje podrobný návod, ako to má robiť, pretože nevie samostatne rozmýšľať
ako ľudia. Tento návod, súbor inštrukcií, sa nazýva program.. Je veľa vecí, ktoré by sme bez
počítača len ťažko zvládli alebo by boli nemožné. Napr. výkonný počítač letovej prevádzky
má v pamäti trasy stoviek lietadiel a určuje, kadiaľ majú lietať, aby si vyhli zrážke. Iné
počítače majú na starosti predpovede počasia, lekárske prístroje alebo sa s nimi dajú hrať hry.
Počítač teda nadväzuje na vlastnosti, ktorými sa vyznačovalo písmo, kniha a neskôr
akýkoľvek dokument. Pomáha nám prekonávať čas a priestor. A však napriek tomu, že
počítač môže toho spočítať, a teda usporiadať za časovú jednotku nepomerne viac ako človek
a „pamätať si“ viac a presnejšie ako človek, stále zostáva strojo
 Moja rodná dedina-Salva Ioan Iaroslav
Moja rodná dedina sa volá Gemelčička komuna Plopiš salažskej župe. Ja pochádzam
a bývam na Gemelčičky je to pekná obec poznám ju už 17 rokov. V našej dedine sú dve
školy, primarná škola číslo dva a stredná škola číslo jeden. Máme tu Rímsko-Katolický
kostol. V našej dedine je približne okolo 600-700 obyvateľov. Pri kostole sa nachádza stredná
škola, ktorá má pre menšie ročniky dennodený centrúm, kde sa hrajú, jedia a možu spať.
Komunitné centrum, kde sa reprezentuje viacero detí rôzných ročnikov z rôzných skôl, kde sa
organizuje pre mládež a starých ročníkov, aby niečo nám zaspievali, zatancovali a zarecitovali
o slovenskom jazyku a o slovenských trádiciach.

U nás na dedine je trádiciou robíť naše reprezentačné podlesniaky, točne ale aj koláče
s oriechmi a rahatom. Naších starých rodičov kroje sú staré viac ako sto rokov. Nám hovoria
ako bolo niekedy ťážko, ako orali za koňmi, lebo ešte aj orali za kravami, vozili drevo na
voze, ťaháli to za kravami, ale veľa nemohli naložiť, lebo nevládali to ťáhať kravi. Domy si
stavali z hliny, nemali ani elektrinu. V noci, škoľáci si pri lampe robili domáce úlohy, učili sa
len pri sviečky nevedeli čo je to ešte tehnologia V roku 1970 bol postavený aj kulturný dom.
Elektrický prúd sa začal robiť v roku 1989 až do roku 1996. V roku 1993 bol postavený aj
charitný dom. Mali sme tu aj reholné sestry zo Slovenska, teraz nám ostali try staršieho veku.
V roku 2009 sa otvorila nová budová školy v Gemelčičke, ktorá bude fungovať na miesto
starej, ktorá slúžila od roku 1872.

Miestnému pánovy fararovy Martinovy Rolnikovy bola v roku 2008 udelená cena,
humanitný dar roka 2007 v Bratislave, ako úznanie za to, že sa ujal sirôt, ale i za vykonanú
prácu prospech tých najbiednejších pre obec Gemelčička. V súčastnosti patrí do komúny
Plopiš. Pôvodne sa volala Madapotok, pretože zem, na ktorú Slováci prichádzali z Oravy,
Kysúc a Gemera okolo roku 1811.

Bol tu les a ľudia sem prichádzali kvôli prísľubu získavania pôdy na rúbanie lesa.
Spočiatku chodili na sväté omše a krsty do neďalekej obce Nová Huta. V roku 1872 Rímsko-
Katolické Biskupstvo z Oradeji postavilo školu. Budovu kde sa cez týždeň učilo okolo 264
detí v roku 1931 a v nedeľu prišiel kňáz slúžiť svätu omšu. V roku 1892 sa založila
samostatná farnosť Mdarpotok-Gemelčička tiež sa postavila fára a v roku 1894 za pomoci
biskupstva bol kostol posvätený sv. Štefanom. V tom čase učitelia boli platení miestnými
obyvateľmi cez fársku radu. V obci funguje detský folklorný súbor Salajka, ktorý založia
vyslaná učiteľka Ministerstva školstvá, vedy, výskumu a športu v roku 2006.

V roku 2010 bol prvý raz uvedený veľký medzi-národný festival detských folklorných
súborov, ktorý má ambíciu úspešne pokračovať. V roku 2015 spravili prvý krát asfalt pretože
niekedy bola cestá skalovitá a keď vonkú pršalo všade bolo bláto. Ľudia sa ťažko dostali do
kostola, do práce a detí do skôl.

Naša dedina je najkrajšia zo všetkých. Je to vrcharsko-kopcovita oblasť, v zime sa dá

veľmi dobré lyžovať a sánkovať. V zime je najkrajšia oblasť, je všetko pokryté bielím
cukrovým práškom a z neba padajú krásne vločky formou hviezdičiek.
 Moja rodina – Morong Kveto-Slava

Rodina, slovo ktoré každému z nás je tak blízke a tak dôležité. Tam sú
osoby, ktoré vždy sú pri tebe v ťažkých alebo ľahkých chvíľach.

Pre mna rodina je úplne všetko, sú tam ľudia v ktorých verím. Viem, že sa na nich
možem vždy spoľahnúť. Mať takú rodinu je niečo nenahraditeľné, ale nie úplne
všetci tu svoju máju. V mojej rodine sa nachádzaju ľudia ktorým veľmi záleží na
mne a jasné, že aj mne na nich. Najstarší člen z mojej rodiny sú babka, ktorú tak
veľmi obdivujem a sú mi vzorom v každodennom živote. Moji rodičia, ktorí to
nemali so mnou vždý ľahké, ale predsa robili pre mna všetko, čo mohli aby mi
pomohli vo všetkom. Nesmierne si cením svojich rodičov nie len preto, že mi dali
život, ale aj pre to ako ma vychovali. Učili ma ako býť dobrým človekom, aby
som sa nikdy nevzdála, aby som kráčala sa svojimi snami, boli, a sú pri nás keď
nám je dobre, ale aj keď máme ťažkosti. Sú to osoby ktorím by som dala všetko,
aby som ich videla šťastnými, dala by som všetko preto, aby som ich videla
zdrávymi. Nič nenahradí lásku čo k týmto vzácnym ľudom cítim. Následuju moje
sestri, spolu s jejich rodinami, sú to sestri ktoré sú mi ako druhe matky. Pomáhali
a pomáhajú mi vždy a vo všetkom. Sú to nenahraditeľné sestry, a som vďačná za
ne. Moj brat, ktorý mi je tak isto aj najlepším priateľom, je jedinečný a vynikajúci
človek. Nie sme tak dokonalá rodina, ale držíme spolu. Je to miesto kde viem, že
sa môžem kedykoľvek vrátiť. Na Vianoce sa všetci stretávame doma, pri
Vianočnemu stromku a pri štedrej večere. Pre nás neni podstatné čo je pod
stromčeku, ale kdo je okolo neho. Káždy sa teší, pretože čákame narodenie Pana
Ježiša. Ideme s rodinou na pol nočnu svätu omšu. Vianoce je čas stretnutia sa
s rodinou. Máme úsmev na tvári hoci nám neni vždy ľahko. My máme aj 3 slová,
ktoré si veľmi často hovoríme a tie sú, ďakujem, prosím a prepáč, bez týchto slov
sa ťažko funguje, či už je to doma alebo kamkoľvek. Mali by sme býť vzorom pre
všetkých. Sme ľudia a mali by sme si pomáhať keď niekto z nás má nejaké
ťažkosti, v dnešnej dobe mnohé rodiny majú problémi, my by sme mali stáť pri
nich. Rodina by mala byt založená na dôvere a úprimnej láske medzi všetkými
členmi rodiny, ktorú by si mali navzájom darovať.
Viem, že každý z nás ma svoju rodinu rada a tomu som hrdá, ale moja
rodina je výnimočná, nenahraditeľná, láskavá, milá a jedinečná. Som hrdá na to,
že mám taku dobrú rodinu a vzácnu pre mna. Každý deň ďakujem Bohu a prosím
o potrebné zdravie pre celú moju rodinu.
 Moja mama – Valicec Ioana Denisa

Ked´že som jej dcéra, existuje istá podobnost´ medzi mňou a mojou mamou. Tvárou
sa podobám na ňu a s povahou na otca. Moja mama je hrdinka, lebo v živote prešla mnohými
ťažkými vecami.

Najťažšia situácia, s ktorou sa stretla, bola smrť môjho otca pred štrnástimi rokmi.
Moji bratia a ja sme boli veľmi malí, najmä ja, ktorá som mala len try roky.

Neviem si predstaviť, čo v tých chviľách mohlo byť v jej mysli a zlomenom srdci. Myslím,
že toto bola jedna z najťažších vecí, ktorými mohla prejsť. S odstupom času sa jej to podarilo
prekonať a so vztýčenou hlavou napredovať. Dala mne a mojim bratom všetko, čo sme
potrebovali a vychovala nás takým krásnym spôsobom. Na svoju mamu som najpyšnejšia
a keby som si mala vybrať inú mamu, aj tak si vyberiem ju, pretože pre mňa je perfektná taká,
aká je.

Pamätám si, že ked´som bola veľmi chorá, stále stala pri mne a starala sa o mňa ako
lastovička o svoje mlád´atko. Uvarila mi moje obľúbené jedlo a cez noc ked´som ledva
dýchala, strážila ma celý čas, nespala, pretože sa bála o mňa. Urobila pre mňa veľa obetí a
nielen pre mňa. Zo všetkých ľudí na svete mám najradšej moju mamu. Je to žena, ktorá si
toho zažila veľa a aj napriek tomu všetkému zlému má stále úsmev na perách a myslí
pozitívne. Na jej tvári vynikáju bledomodré oči, z ktorých vyžaruje dobrota. Odkedy si ju
pamätám mala biele krátke vlasy. Je o čosi vyššia odo mňa. Máme skoro rovnakú povahu a
zmysel pre humor, preto sa väčšinu času smejeme. Snaží sa byť nápomocná a urobí všetko
pre to, aby sme boli šťastní a aby nám nič nechýbalo. Veľmi ľahko si nájde priateľov, pretože
je dobrosrdečná a vždy ochotná. Medzi jej obľúbene aktivity patrí varenie, pečenie a práca
v záhrade. Večere väčšinou trávime počúvaním hudby alebo pozeraním dobrého filmu.
Kolegyne z práce o nej hovoria, že je dobrosrdečná, vždy sa snaží pomôcť a poradiť. Beriem
ju ako človeka, ktorému môžem veriť, rozprávať o mojich problémoch a ona mi pomôže a čo
najlepšie poradí. S nadhľadom zvláda všetky problémy a nič si neberie príliš k srdcu. Je
sebavedomá a vždy ide za svojim cieľom. Občas je však aj prísna a veľa vecí mi zakazuje.
V živote každého z nás sa objaví niekto, kto nám život obohacuje a spríjemňuje peknými
chvíľami. Ale občas doň vnáša aj smútok. Uvažovala som, či existuje niekto, koho by som
mohla nazvať svojím vzorom. Pre mňa je najväčším vzorom moja mama. Je to človek, ktorý
ma priviedol na tento svet, a vd´aka ktorému som tu. Nikdy ma nezradila, vždy sa mi snažila
pomôcť, pochopiť ma a vedela čo je pre mňa to najlepšie. Moja mama je človekom, ktorého
celý život si budem vážiť a milovať. Mama je prameňom úprimnej lásky, trpezlivostí, ochoty,
dobroty, mama je jedinečnou. Každá mama je najlepšia, no moja je perfektná. Danny trest
bol mi priučkou, teňučky prútik ,,učiteľom“, dobrá rada ,,dnes vzácna vec“, slová, ,,nechaj
vyrasneš a uvidíš“, ,,spí kým môžeš“, ,,uč sa“, atd´. Už konečne chápem ich opravdivý
význam. Aby človek naozaj dokázal pochopiť mamu, musí sa ňou stať.

Srdce mamy je tak veľké, že jej láska vočí svojím deťom nikdy nezhasne.
 Taylor Swift – Popoviciu Beniamin

Taylor Alison Swift sa narodila 13. Decembra 1989.

Jej rodičia sú Andrea a Scott Swift a má brata menom Austin Swift.

Od malička rada spievala. Jedného dňa prišiel muž opraviť jej počítač a priniesol so sebou
gitaru a naučila sa pár akordov. Na Vianoce jej rodičia kúpili gitaru a odvtedy začala Taylor
písať piesne sama. Toto stalo, keď mala asi 11 rokov.
V 13 rokoch začala chodiť s mamou do nahrávacích spoločností a nechávala jej CD s
jej piesňami a pýtala sa, či s ňou niekto nechce podpísať.Nikto nechcel.
V 15 rokoch však spievala v bare a potom ju uvidel Scott Borcheta a podpísal ju. Bola jeho
prvou umelkyňou, keď otvoril nahrávaciu spoločnosť. V 16 rokoch vydala svoj prvý štúdiový
album s názvom Taylor Swift. Mala dobrý debut a bol dokonca nominovaný na The Grammy,
ale prehral. V roku 2008 vydala svoj štvrtý album s názvom Fearless. Mal niekoľko veľmi
dobrých skladieb ako Love Story a You Belong With Me. Tento album získal 3 ceny Grammy
a bol najpopulárnejším country albumom, aký kedy bol vydaný. V roku 2010 vydal album
Speak Now . Tento album obsahoval piesne ako Mine, Mean, Our a Back To December.
Taylor vyhrala grammy za Mean. V roku 2012 Taylor vydala album RED. Tento album začal
byť príliš country, ale viac POP a obsahoval piesne ako IKYWT, WANEGBT , Red a All Too
Well.Album bol nominovaný na album roka na Grammy ale nezískal.V roku 2014 Taylor
úplne zmenil žáner hudby a urobil kompletný album iba POP.Album sa volá 1989. po r. jej
narodenia. Tento album je najpredávanejším albumom a najviac oceňovaný POP album.
Album obsahuje piesne ako Blank Space, Shake it off, Bad blood, Style. Out of the woods a
This love. Tento album bol momentom v histórii a stále ním je veľmi dobré.Všetci si mysleli,
že po tomto albume už Taylor nebude populárna, no všetci boli oklamaní a Taylor dokonca
druhýkrát vyhrala album roka na Grammy.Toto obdobie v jej živote bolo veľmi ťažké,
pretože všetci hovorili, že aj ona chudá alebo preto, že je otravná, a tak sa Taylor rozhodla na
chvíľu opustiť svetlo reflektorov. V roku 2017, po veľmi ťažkom roku, sa Taylor vrátila s
piesňou Look what you make me do, ktorá bola hitom a jej darebnou piesňou. V tom istom
roku vydal album jej povesť. Povesť bola jediná najlepší album roku 2017 a za prvý týždeň sa
z neho predalo viac ako milión CD. Toto bol Taylorov najtemnejší album a bol plný hadov. V
roku 2018 išiel na turné a bolo to najlepšie turné vôbec. V roku 2019 Taylor vydal album
Lover, tento album bol opakom reputácie a bol veľmi pestrý. Žiaľ, ani tento album, ani
reputácia nezískala žiadnu grammy, aj keď si povesť zaslúži a milenec tiež. Bohužiaľ to bol
Taylorov prvý album, s ktorým nevycestoval na turné kvôli fakt, že korona prišla v roku
2020. Ale Taylor mal ako obvykle pre nás, rýchlovky, pripravené prekvapenia. V júli 2020
vydal prekvapivý album s názvom folklór. Tento album mal veľmi dobrý debut a prekonal
veľa rekordov. Na albume
písala piesne spolu so svojím priateľom Joeom Alwynom.Tento album získal cenu za album
roka na Grammy v roku 2021 a urobil z Taylora prvého umelca, ktorý toto ocenenie získal 3-
krát.
Aj v roku 2020 v decembri Taylor vydala druhý prekvapivý album s názvom Evermore, tento
album je sestrou folklóru, bohužiaľ nezískal album roka na Grammy.
V roku 2021 začala Taylor nanovo nahrávať šesť albumov, počnúc skladbou Fearless. Teraz
sa album volá Fearless (Taylor's Version) a tak sa budú všetci volať.Druhým albumom bol
RED (Taylor's Version), ktorý zožal obrovský úspechvďaka piesni All Too Well 10 minutes
version.Týmito nahrávkami môže Taylor pridať skladby, ktoré neboli na pôvodných
albumoch, ktoré nazýva Tracks From The Vault.
 Svadba prastarého otca – Bernad Eduard

Mnoho krát som počul tento príbeh od nich. ,, Hlavné postavy " Bolí oni a prastará
mať. ,,Roza bola pekné dievča, ktorá mala veľa, pytačov " Ale už jeden rok bola priateľka s
Jožkom, mali rovnaký vek. Oni nemysleli na svadbu, lebo Jožko bol ešte mladý, ešte ani na
vojenčine ne bol. Stará mať bola v čase, keď dievčatá sa vydávajú. Jej rodičia sa dohodli, že
ju vydajú za najbohatšieho chlapca z dediny. Samozrejme táto vec bola proti jej vôli. Rodičia
to zbadali a stále pozorovali, aby nie ušla. Stalo sa to na jar. Dohodol sa deň sobáša na druhy
týždeň v Utorok a svadba niekedy v jeseni.
V tomto čase starý otec bolí odidetí drevo rúbať za niekoľko mesiacov spolu s inými
chlapmi. Kvôli Turiciam vrátili sa skôr domov. Bolo to v Sobotu večer, keď došiel a sa
dozvedel, že Roza sa vydáva. Keď to počul išiel sa s Rozou porozprávať. Keď sa stretli ona
ho objala. Vtedy si uvedomil, že ešte nie je zabudnutý a ešte ma jednu šancu.
Na druhy deň v nedeľu aj Roza, aj Jožko povedali doma, že idú do kostola, ale oni
nebolí v kostole sa stretli a sa rozprávali. Dohodli sa, že Roza ujde z domu. Aj nedeľa bola
prejdeta. Blížil sa deň sobáša. Deň pred tým, bohatý mladík zorganizoval diskotéku. Doma
rodičia videli, že Roza niečo chystá a jej zobrali jednu topánku. Väčšia sestra, keď videla, ako
je strážená Roza povedala rodičom nasledovné: Nechajte ju, chcete nech prvý krát urobí tri
detí, vám ich donesie a potom ho nechá??? Aj tak ho ne ľúbi. "
V tom momente matka si uvedomila, že nie je dobré, čo robí. Hodila jej topánku a
nechala ju na pokoj. Ona ju zobrala, vyšla cez dvere a utekala na kopec, kde ju čakal Jožko.
Keď tam došla už dolu pri dome bolo počuť, ako stekajú psi… mladý pán už prišiel pre
mladuchu, aby išli spolu na diskotéku. Keď došiel vidiel, že matka a sestra plakali.
,,- Kde je Rozka?
- Nevieme, tu bola kolo domu. "
Vidiac, že oni nevedia išiel k Rozkinej najlepšej kamarátke, ktorá neďaleko bývalá a pýtal sa
jej tu istú vec.
,, - Rozka, povedala, že ide sa hodiť do suda!" (Veľká jama v hore asi 6 m hlboká)
Roza s Jožkom došli k jej sestre domu a skryla sa na povál. Zatiaľ Jožko išiel na diskotéku,
ako by sa nič nestalo. Ale mladý pán vedel o čom ide. Chcel by ho dobyť, ale Jožko mal
kamaráta, ktorý bol starší, mocnejší a bol aj bitkárom.
Prešiel deň sobáša, Roza prišla domu. S Jožkom sa rozprávali, sa kamarátili a v jeseni
sa aj sobášili. O pár rokov Roza sa stretla s bohatým mladíkom, ktorý mal byť jej manžel a on
sa priznal, že v ten deň, keď ona ušla, bol taký nahnevaný, že ak by ju bol chytil by ju bol
schopný zabiť.
Títo sú moji prastarí rodičia, oni sú skutoční Slováci a kvôli nich mám aj slovenské
korene. Žijú aj dnes, sú šťastny, majú štyroch vnukov a šesť pravnukov. Nemali ľahký život,
ale vedeli dávať pozor na to, čo mali, poďakovali sa aj keď mali menej a takto žili šťastne
deväťdesiat rokov a ešte žijú.