Obsah

Úvod

Tempo urbanizácie a hospodárskeho rozvoja sa každým rokom zvyšuje, a preto rastie záujem
o to, ako potenciálne je možné využiť rozvojové územia. Vzhľadom na to, že sa mení
štruktúra území a menia sa tlaky na životné prostredie, objavujú sa stále nové a nové spôsoby
využívania krajiny a jej ekosystémových služieb. V oblasti hodnotenia ekosystémových
služieb je množstvo prác potvrdzujúcich skutočnosť, že potreby človeka pre pohodlný život
stále rastú.

Pre výskum bolo vybrané územie nachádzajúce sa na západe Slovenskej republiky, ktoré
zahŕňa katastrálne územia sídiel Senec, Viničné, Slovenský Grob, Chorvátsky Grob, Čierna
Voda a časť k.ú. Svätý Jur a Šenkvice.

Tieto sídla majú kľúčový význam pre celý región západného Slovenska. Prevažná časť
zmien, ku ktorým došlo v týchto sídlach, má priamy vplyv na priľahlé pozemky, ich
kvalitatívne zmeny a perspektívy využitia.

Súčasnú krajinnú štruktúru územia tvorí dodnes kombinácia vidieckych a mestských prvkov.
Táto situácia je výsledkom antropogénnej činnosti v podmienkach typických pre Podunajskú
nížinu. Prevažujú prvky sekundárnej krajinnej štruktúry, to znamená, že územie je výrazne
antropogénne zmenené. Išlo najmä o odlesňovanie s následným intenzivným využitím ornej
pôdy.

V tejto súvislosti je hlavným cieľom práce posúdiť zmeny krajinnej štruktúry a ich vplyv na
ekosystémové služby vo vybranom území. Z literárnych a kartografických zdrojov je známe,
že v skúmanej oblasti dlho prebiehal intenzívny vplyv na prírodné prostredie. To malo za
následok izoláciu veľkých lesov, ako napríklad Martinský les a Šenkvický háj, stratu
prirodzených biotopov a charakteristických druhov zvierat a obmedzenie ich prirodzených
migračných ciest. V súčasnosti je viac ako 80 % študovaného územia intenzívne využívaných
a je pod neustálym antropogénnym vplyvom, najmä poľnohospodárstva a výstavby. Mnohé
oblasti sa stali priemyselnými.
1. Ciele práce

Hlavným cieľom bolo zmapovať krajinnú štrukturu v súvislosti s intenzívnym využívaním na území
sídiel Senec, Viničné, Slovenský Grob, Chorvátsky Grob a Čierna Voda a časť k.ú. Svätý Jur.

Hlavným cieľom práce bolo vyhodnotenie zmien v krajinnej štruktúre v študovanom území v
priebehu časového obdobia v r. 1996, 2000 a 2022 a ich analýza z hľadiska ziskov alebo
straty služieb ekosystémov.

Medzi ďalšie konkrétne ciele sme zaradili:

1. zmapovanie krajinnej štruktúry v súvislosti s intenzívnym využívaním na území k.ú.

sídiel Senec, Viničné, Slovenský Grob, Chorvátsky Grob, Čierna Voda a časť k.ú.
Svätý Jur a Šenkvice.
a. analýza prírodného potenciálu územia,
[1.] 4. 3. Analiza Analýza sociologiceho dotazníkového prieskumu, zameraného na
.spôsoby rekreačného využívania územia
2. Vymedzenie územia.

Vzhľadom na súčasné tendencie urbanizácie územia a fragmentácie veľkých prírodných

komplexov, najmä lesov, je dôležité uvažovať o ich prepojení ako samostatných prepojených
biokoridormi, ktoré zabezpečujú bezproblémovú migráciu živočíchov a navyše prispievajú k
uspokojovaniu ľudských potrieb a požiadaviek..

Vybrané územie tvoria katastrálne územia sídiel Senec, Viničné, Slovenský Grob,
Chorvátsky Grob, Čierna Voda a časť k.ú. Svätý Jur a Šenkvice.

Obr.1: Vymedzenie vybraného územia (Zdroj: Open Street Map).

Územie sa nachádza v Bratislavskom kraji a je pod veľkým urbanizačným tlakom. Zároveň

obsahuje integrálne súčasti ekologickej siete, ktoré spájajú lesný masív Malých Karpát s
fragmentami Šúrskeho lesa, Martinského lesa a Šenkvického hája na Trnavskej pahorkatine.
Celková plocha študovaného územia je 136,14 km2
3. Teoretické východiská

Vďaka štúdiu krajinnej štruktúry je možné spoľahlivejšie a podrobnejšie určiť zaťaženie

ekosystémov, ako aj vyzdvihnúť hlavné faktory ovplyvňujúce prostredie skúmaného územia.

Pojmy „krajina“ a „ krajinná štruktúra“ majú veľké množstvo spoločných a vzájomne sa

prekrývajúcich charakteristík.

Krajina je veľkým komplexom prvkov tvoriacich výnimočný systém, ktorý sa dá hodnotiť a

využívať s rôznych profesionálnych hľadísk. Rozdielne sa na krajinu a jej zdroje pozerajú
prírodovedci či ekonómovia alebo poľnohospodári.

Z krajinnoekologického hľadiska tvoria krajinu prirodzené a človekom ovplyvnené elementy,

ktorých pomer môže byť harmonický alebo naopak konfliktný.

Krajina podľa Drdoša (1999) môže predstavovať napr.: a) prírodný a kultúrny jav; b)
materiálny, estetický a duchovný životný priestor človeka; c) polarizovaný objekt záujmu
človeka (človek – príroda); d) objekt študovaný z komplexného hľadiska; e) výskumný
priestor vyžadujúci prierezovú spoluprácu. Zároveň je v tejto práci schematicky vyčlenených
niekoľko variantov pojmu krajina z prác vybraných autorov prírodovedného, resp.
spoločenskovedného zamerania.

Naše pochopenie účinkov štruktúry krajiny na ekosystémové služby je stále vo veľmi skorom
štádiu, aj napriek veľkému množstvu literatúry, ktorá sa zaoberá účinkami zloženia a
konfigurácie prírodnej krajiny na niektoré ekosystémové služby. Práve začíname
kvantifikovať priestorové vzory ekosystémových služieb pomocou metrík krajinskej ekológie
a práca od Mitchell a kolegov (Mitchell, 2015), ktorá bola uvedená skôr, predstavuje prvý
skutočný pokus vypracovať teoretický rámec našich očakávaní, ako prírodná krajina
ovplyvňuje ekosystémové služby (Eigenbrod, 2016).

Okrem testovania hypotéz uvedených v práci o účinkoch štruktúry prírodnej krajiny na

ekosystémové služby, musíme začať aj explicitne analyzovať, ako ostatné komponenty
štruktúry krajiny - vrátane sociálnych faktorov - ovplyvňujú rozloženie ekosystémových
služieb. Výhodou navrhovanej štúdie (Eigenbrod, F., 2016:) krajinskej ekológie, ktorú tu
podporujeme, je, že umožňuje skúmať biologické a sociálne prediktory ekosystémových
služieb a systematicky skúmať relativnú dôležitosť rôznych priestorových prediktorov
rôznych ekosystémových služieb v primeranej priestorovej škále. Hoci nájdenie krajín, ktoré
umožňujú navrhovať štúdie ekosystémových služieb na krajinskej úrovni, bude
pravdepodobne v mnohých prípadoch náročné, zapojenie sa do procesu navrhovania takýchto
štúdií a ich testovanie v jednoduchých modelových systémoch sú stále dôležitými oblasťami
výskumu. To je preto, lebo myšlienkové experimenty a jednoduché modely založené na
krajinskej štúdii, ktorú tu podporujem, by mali pomôcť umožniť vypracovanie zameraných
hypotéz o tom, ako sa rôzne priestorové komponenty sociálno-ekologického systému
kombinujú v rôznych priestorových škálach na tvorbu ekosystémových služieb. Vzhľadom na
všeobecne uznávaný význam mierky pre ekosystémové služby (Scholes, 2013; Qiu J,
Turner MG, 2013), kombinácia teoretického, modelovacieho a empirického výskumu
ekosystémových služieb na krajinskej úrovni by mala prispieť k lepšiemu pochopeniu
dôležitosti rôznych priestorových procesov, ktoré ovplyvňujú rozloženie ekosystémových
služieb, od ktorých sme všetci závislí.

Na spojnici geografického a ekologického skúmania krajiny stojí definícia krajiny ako súčasť
priestoru na zemskom povrchu, ktorý zahŕňa komplex systémov tvorený interakciou látok,
energie a informácií, či že hornín, pôdy, vody, vzduchu, rastlín, živočíchov, a ľudí ako vyšší
rád s množstvom vzájomne sa ovplyvňujúcich subsystémov, ktoré podľa svojej fyziognómie
tvoria jasne definovanú časť zemského povrchu. Celý tento systém ďalej spoločne vytvárajú
abiotické, biotické a antropogénne faktory (Zonneveld, 1979; Sklenička, 2003).

Na základe závislosti človeka od krajiny, t. j. ekosystémových služieb, ktoré ona poskytuje, je

možné rozlíšiť typy krajiny rôzneho pôvodu. Charakter krajiny teda podmieňuje úroveň a
možnosti rozvoja obyvateľstva ako spoločnosti s osobitosťami v hospodárení,
poľnohospodárstve, kultúre, a užívaní prírody v komplexe.

Z hľadiska vplyvu človeka môžeme rozlíšiť dve hlavné skupiny: prírodnú a kultúrnu krajinu
(Boltižiar, Olah, 2009)

Prírodná krajina - je systém, ktorý sa formoval, existuje a vyvíja na základe svojich

prírodných zdrojov a procesov. Charakteristickým znakom takýchto území je absencia alebo
minimálny vplyv ľudskej činnosti. V tomto pojme vidíme územie minimálne narušené
človekom, keďže úroveň jeho sociálneho a kultúrneho rozvoja vylučuje zvýšený zásah do
krajiny.

V dôsledku toho je táto skupina nenarušených území rozdelená na nasledujuce podsekcie:

Pôvodná krajina - je územie, ktoré vzniklo ako výsledok dlhodobej interakcie prírodných
zložiek a faktorov prostredia. Historicky možno tento typ krajiny považovať za najstarší,
keďže prechod od poľovníctva k poľnohospodárstvu a chovu dobytka sa týchto krajín
nedotkol.

Prírodná krajina - vznikla na základe pôvodnej krajiny v dôsledku dlhšieho pôsobenia

človeka. Také oblasti, kde poľovníctvo alebo pasienkové aktivity neovplyvňovali stav
životného prostredia, pretože záviseli od prírodných podmienok a nemali technickú a
ekonomickú podporu na zbavenie sa tejto závislosti.

Takéto územia často zostávajú takmer nedotknuté, pretože ich zdroje plne zodpovedajú
ľudským potrebám, v dôsledku čoho sa stávajú chránenými prírodnými oblasťami.

Nekultivovaná krajina - je pôvodná alebo prirodzená, kde vplyv človeka bol trvalý, a
obydlia boli postavené z prírodného materiálu.

Táto krajina sa už výrazne zmenená, ale vplyv na ňu bol dočasný. Keď človek vyčerpal
dostupné zdroje tejto oblasti, putoval na iné miesta a hľadal rovnaké alebo lepšie podmienky.
Jeho odchod a ukončenie činnosti však stále neprispieva k obnove tejto krajiny a jej návratu
do predošlého stavu.

Kultúrna krajina odráža materiálne a duchovné spektrumy spojenia človeka s prírodou.

Kultúrnu krajinu tvoria predovšetkým jednotlivé spôsoby využívania krajiny, keďže ide o
spojovací materiál vo vzťahu človeka k životnému prostrediu. To znamená, že krajina je
prezentovaná ako otvorený prírodno-antropogénny systém, ako súhrn aktivít ľudskej
spoločnosti v priestore a čase.

Kultúrna krajina stojí na historických a moderných krajinných štruktúrach. Ide o komplexný

súbor systémov, ktoré sú v rôznej miere ovplyvnené antropogénnou činnosťou. Pre
charakteristiku a hodnotenie takýchto štruktúr je veľmi dôležité venovať pozornosť vegetácii,
geomorfológii, ako aj formám vplyvu - poľnohospodárskym, lesníckym a kultúrnym
vplyvom človeka.

Existuje niekoľko hlavných typov kultúrnej krajiny, ktoré sa líšia stupňom narušenia a
schopnosťou obnoviť pôvodnú rovnováhu po antropogénnej činnosti:
Kultivovaná krajina je taká krajina, kde ľudská činnosť závisí od racionálneho využívania
prírodných zdrojov, berúc do úvahy charakteristiky prostredia. To znamená, že vzťah medzi
človekom a prírodou je takmer harmonický a schopnosť krajiny o samogeneráciu a
sebareguláciu je zachovaná. Človek, ktorý zasahuje a vytvára sekundárny systém, neruši
rovnováhu konkrétnej prírodnej primárnej krajiny.

Narušená krajina je krajina, kde sa pod iracionálnym vplyvom človeka poškodzujú hlavné
prírodné sily a ich vzájomné prepojenie. Vplyv je v tomto prípade negatívny. Schopnosť
obnovy takejto krajiny nie je však stratená. Dochádza k zjavnému narušeniu krajinnej
štruktúry, ale jej obnova je dosiahnuteľná prírodne aj technicky.

Zdevastovaná krajina je systém, ktorý úplne stratil vlastnú rovnováhu a štruktúru. Samotná
regenerácia je tu narušená do takej miery, že zabezpečenie jej funkčnosti si vyžaduje
zavedenie ďalších látok a energií.

Príliš intenzívnym zásahom sa stráca estetická a hygienická hodnota tejto krajiny,

znehodnocuje a ničí sa prirodzená štruktúra krajiny. Transformovať ju je možné len pomocou
technických a biotechnických metód.

Vidiecka a mestská krajina podporuje množstvo integrovaných funkcií, ako je výroba,

bývanie a informácie. Všestrannosť krajiny je kľúčovým prvkom pri implementácii trvalo
udržateľného manažmentu prírody a rozvoja krajiny. Koncept multifunkčnosti pomáha spájať
ekologické a ekonomické aspekty využívania krajiny, riadi sa základným pravidlom, že
ekonomická aktivita je podporovaná ekologickou multifunkčnosťou (Wiggering, 2007).

Podľa rôznych autorov a výskumníkov existuje viacero definícií pojmu krajina. Halada et al.
(1995) ju vnímajú ako hierarchický systém ekologicky relatívne homogénnych segmentov,
ktoré vzájomne interagujú prostredníctvom hraníc, iných segmentov a ekologických médií.
Izakočová et al. (1997) ju označujú ako priestorový výsek geobiosféry, s rôznorodým
chápaním od krajiny ako obrazu, prírodného komplexu až po systémové chápanie ako
geosystému alebo krajinného ekosystému. V každom prípade je jej základným znakom, že je
zdrojom trvalo udržateľného rozvoja.

Podľa Supuku et al. (1999) je krajina ľubovoľne veľký výsek geosféry alebo priestorovo-
časový systém prírodných a socioekonomických prvkov na zemskom povrchu, v ktorom sa
uskutočňujú fyzikálne, chemické, biologické a spoločenské procesy. Turner et al. (2001) ju
vnímajú ako priestorovo heterogénnu oblasť, aspoň v jednom faktore, ktorý je pre nás
relevantný. Môžeme rozlišovať medzi prírodnou a kultúrnou krajinou na základe pôvodnosti.
Prírodná krajinu sa viaže k neobhospodarovanej krajine, ktorá existovala pred neolitickou
revolúciou, zatiaľ čo kultúrna krajinu je ovplyvnená človekom.

Je dôležité si uvedomiť, že dnešná krajinu je výsledkom pôsobenia prírodných procesov aj

antropogénnej činnosti. Kontinuálny vplyv človeka v posledných tisícročiach silne ovplyvnil
charakter krajiny. Prírodné procesy už nie sú jediným formujúcim faktorom, pretože
dochádza k neustálemu tlaku a zásahom ľudskou činnosťou (Lipský, 1994, 1999; Drdoš,
1999).

Fyzický stav krajinnej štruktúry sa odráža v krajinnej pokrývke, v ktorej sa nachádzajú

prírodné a človekom vytvorené objekty. Je to dobrý ukazovateľ na posúdenie súčasného
využívania územia.

Krajinnú pokrývku možno charakterizovať najmä zastúpením prvkov, ktoré sú na nej

umiestnené. NaprílkadNapríklad:

Orná pôda ktorá sa používa na pestovanie plodín, ako sú obilniny, zelenina, alebo iné plodiny
na poľnohospodárske účely.

Ovocný sad, oblasť kde sú vysadené stromy a kríky ovocných stromov na pestovanie ovocia.
Tieto sady môžu obsahovať rôzne druhy ovocných stromov, ako sú jablone, hrušky, slivky,
marhule, čerešne a ďalšie.

Vinice, oblasti určené na pestovanie a produkciu hrozna pre výrobu vína. Vinice môžu byť
tvorené radmi viniča, ktorý je zvyčajne priviazaný k oporám.

Chmeľnice sú oblasti, kde sa pestuje chmeľ (Humulus lupulus), rastlina využívaná pri výrobe
piva. Môžu byť tvorené výškovými konštrukciami, na ktorých sa chmeľ vinie, alebo sa môžu
pestovať aj na poliach so stromčekovými oporami.

Pasienky sú oblasti, kde sa obvykle chovajú a pasú sa dobytok alebo iné hospodárske
zvieratá. Môžu byť tvorené otvorenými rovinami s trávnatým porastom a môžu slúžiť ako
zdroj potravy pre dobytok.
Lesy predstavujú významný prvok v krajinnej pokrývke. Môžu byť tvorené rôznymi typmi
stromov a rastlín, ktoré tvoria lesný porast. Lesy majú dôležitú úlohu v zachovaní
biodiverzity, poskytujú útočisko pre divoké zvieratá a majú ekologické a estetické hodnoty.

Zastavané plochy a budovy zahŕňajú obytné a komerčné štruktúry, ako sú domy, obchody,
továrne a iné stavby. Zastúpenie budov v krajinnej pokrývke môže byť indikátorom
urbanizácie a hustoty obyvateľstva v danom regióne.

Cesty sú infraštruktúrou, ktorá zahŕňa cestnú sieť, chodníky a dopravné trasy. Tieto prvky
umožňujú pohyb ľudí a tovarov, no zároveň môžu mať aj negatívny vplyv na krajinu, ako je
fragmentácia ekosystémov a znečistenie.

Vodné plochy: Vodné plochy zahŕňajú jazerá, rieky, potoky a iné vodné útvary. Tieto oblasti
majú významný vplyv na biodiverzitu, mikroklímu a môžu slúžiť ako zdroj pitnej vody,
rekreačné miesta alebo prostredie pre vodné organizmy.

Močiar sa vzťahuje na typ vlhkého prostredia, ktorý je charakterizovaný nadmernou

vlhkosťou pôdy. .

Charakteristika krajinnej pokrývky na základe zastúpenia týchto prvkov nám poskytuje

informácie o krajinnej štruktúre, hospodárskych aktivitách, urbanizácii a environmentálnych
podmienkach daného územia.

3.1. Zmeny v krajine a ekosystémové služby.

V priebehu dejín európskeho regiónu možno identifikovať niekoľko zlomových momentov,

ktoré ovplyvnili vývoj meniacej sa kultúrnej krajiny Slovenska najmä v 20. storočí (Alberty a
kol, 2004):

1. agrárna kríza na prechode 19.-20. storočia,

2. pozemková reforma v roku 1919,

3. kolektivizácia v roku 1949,

4. transformácia ekonomiky po roku 1989.

V prevažnej miere sa procesy kolektivizácie a transformácie ekonomiky premietli do typov

využívania pôdy na území Slovenska. V mnohých oblastiach došlo k viacerým zmenám vo
využívaní pôdy, čo sa odrazilo pri skúmaní hlavných typov ekosystémových služieb, ktoré sa
na týchto miestach poskytovali.

Zmeny sa prejavili najmä v tempe výroby, v umiestnení technických výrobných a stavebných

podnikov, v raste urbanizovaných území, zmene výmery poľnohospodárskej pôdy a lesov,
zániku starých a vzniku nových vodných tokov a nádrží, aj vzniku nových typov krajiny,
najmä antropogénneho charakteru, napr. kameňolomy, skládky odpádovodpadov.

Podľa výsledkov databázovej analýzy Štatistického Úradu Slovenskej Republiky a územného

prehľadu druhov pozemkov je možné vidieť, že krajina v okresoch v okolí Bratislavy
prechádza pomerne výraznými zmenami, ktoré sa odrážajú vo využívaní krajiny. V mnohých
blízkych regiónoch dochádza k zmene v štruktúre využívania pozemkov, predovšetkým v
dôsledku lokalizácie veľkovýroby napr. automobilového priemyslu a rozvoja dopravnej
infraštruktúry, pričom v skúmanej oblasti na zmene krajiny sa podieľa veľmi rôznorodý súbor
faktorov.

Podľa výsledkov vedeckej práce Švedu a Vigašovej (2010) pre mnohé predmestia územie v
zázemí hlavného mesta Bratislavy sú hodnoty indexu zmeny vysoké, v rozsahu 10% -20%.
Sú spôsobené najmä rastom sídelnej suburbanizácie ako aj zmenou využívania veľkých
plôch. Taktiež išlo o zmenu druhu pozemkov trvalých trávnych porastov na zastavané plochy,
skladky, parkoviska a t.d.

Najvýraznejším príkladom je okolie obce Chorvátsky Grob, kde sa od roku 2000 začala
výstavba obytných kompleksov komplekxov a domov. Proces výstavby v súlade s územným
plánom mesta (Územný plán obce Chorvátsky Grob,2022) bude pokračovať do roku 2030 a
neskôr. Obec Chorvátsky Grob ako príklad je typickým veľkým satelitom s príznakmi, ktoré
poznáme zo západoeurópskych predmestí: veľké zastavané pozemky, rozptýlená uličná sieť,
hustá zástavba.

Percentuálny nárast zastavanej plochy v jednotlivých katastrálnych územiach sa pohybuje

pomerne široko, s výnimkou mestských častí Bratislavy, kde dosahuje najvyššie hodnoty.
Ďalšie významne obce sa nachádzajú v severovýchodnom smere, ktorého chrbticou je
diaľnica D1. V obciach Chorvátsky Grob, Vinosady, Senec, Limbach, Svätý Jur , Slovenský
Grob , Viničné a Pezinok prevažujú suburbanizačné procesy už desaťročie. Výhodná
dopravná poloha a atraktívny charakter sídiel na úpätí Malých Karpát prispeli k tomu, že táto
oblasť rozvoja sa stala veľmi atraktívnou pre rezidenčnú suburbanizáciu.

Krajina Slovenska je dlhodobo vystavená intenzívnemu využívaniu na účely

poľnohospodárskej produkcie. V dôsledku toho sa významnou mierou rozšírili veľké
monokultúrne polia ornej pôdy. Tento typ poľnohospodárskej činnosti má svoje negatívne
dôsledky na krajinu a životné prostredie.

Jedným z negatívnych javov je odvodňovanie, regulácia a napriamenie vodných tokov, ktoré

viedlo k narušeniu prirodzených hydrologických procesov. Tieto zásahy spôsobujú
nedostatok vody v tokoch, čo má nepriaznivý vplyv na vodné ekosystémy a ich biodiverzitu.

Okrem toho, v posledných rokoch sa zvyšuje atraktivita tohto územia pre rozvoj urbanizácie
a dopravnej infraštruktúry. Toto vedie k narastajúcej fragmentácii krajiny, kde prirodzené
prvky, ktoré by mohli zabezpečovať eko stabilizáciu, majú iba obmedzené miesto. Takáto
fragmentácia vedie k izolácii prírodných krajinných prvkov a obmedzuje ich schopnosť
udržiavať biodiverzitu a fungovať ako ekosystémové spojnice.

Druh pozemku v r.1996 v r.2022

Poľnohospodárska pôda - spolu (v ha) 40399.38 35572.3254

Orná pôda 34914.7442 31190.2326

Vinice 1257.3849 1003.8022

Záhrady 1217.9521 1339.7053

Ovocné sady 201.2234 201.2234

Chmeľnice 0 0.3502

Trvalé trávne porasty 341.0409 349.5103

Nepoľnohospodárska pôda-spolu(v ha) 10738.1874 14564.6259

Lesné pozemky 4154.2367 4119.7181

Vodné plochy 1815.9811 1670.3973

Zastavané plochy a nádvoria 3390.1447 4412.6083

Ostatné plochy 1377.8349 4361.9022

Tab.č.1 Celková výmera druhov pozemkov uvažovaných v rámci katastrálnych území v

r.1996 a r.2022, na ktorých sa skúmaná oblasť nachádza (Zdroj : ŠUSR.sk ,2023).

Obr.č.2 Staré vinice v blizykosti studní Svätého Jána Nepomuckého (Foto: E.Blok,
2022)

Mapové prezentácie a zobrazenia majú veľký význam pri aplikácii výsledkov v praxi.
Burkhard a Maes (2017) sa zaoberajú problematikou mapovania a kvantifikácie
ekosystémových služieb (ES) na úrovni EÚ a rôznymi prístupmi k ich hodnoteniu. Existuje
vela kategorizačných systémov, indikátorov, hodnotiacich schém a metód na kvantifikáciu
ES spolu s ich priestorovou lokalizáciou (Burkhard et al., 2014). Kombináciou poznatkov o
využití krajiny a dát z monitoringu je možné posudzovať zásoby a dopyt po jednotlivých ES
v rôznych časových a priestorových škálach (Burkhard et al., 2012). Vytvorenie komplexnej
mapy ekosystémov (Černecký et al., 2019) a geodatabázy stavu biotopov je veľmi dôležitým
a potrebným základom pre hodnotenie ES na Slovensku.

Podľa Grizzetti et al. (2016) a Guerry et al. (2015) môže koncept ekosystémových služieb
poskytovať cenný prístup k prepojeniu ľudí s prírodou a argumentom pre ochranu a obnovu
prírodných ekosystémov. Tento koncept zdôrazňuje dôležitú úlohu ekosystémových funkcií a
biodiverzity pri poskytovaní mnohých výhod pre ľudí. Porozumenie vzťahu medzi sociálno-
ekonomickými a prírodnými systémami môže viesť k lepšiemu a udržateľnejšiemu
využívaniu ekosystémov.

Druhým cieľom pri oceňovaní ekosystémových služieb je zohľadniť zdrojové, regulačné a

kultúrne funkcie prírodného kapitálu. Celková hodnota je súčtom nákladov na používanie a
nevyužívanie územia, ktoré má funkcie prírodného kapitálu. Tento koncept zahŕňajúci rôzne
metódy (trhové oceňovanie, trhové ceny; a netrhové - subjektívne oceňovanie, preventívne
náklady, náklady na obnovu, cestovné náklady, škody) sa široko používa na oceňovanie
ekosystémov.

Vyjadrenie ekosystémových služieb v monetárnych jednotkách má významnú úlohu pri

prenose významu ekosystémov a biodiverzity do politického rozhodovania. Tieto monetárne
hodnoty nám pomáhajú lepšie využiť obmedzené finančné zdroje tým, že identifikujú oblasti,
kde je ochrana a obnova ekosystémov ekonomicky nevyhnutná a môže byť poskytnutá s
najnižšími nákladmi.

Podľa De Groota et al. (2012) ekosystémové služby nemajú trhovú hodnotu a sú považované
za neobchodovateľné verejné výhody. To znamená, že ich hodnotu je ťažké alebo nemožné
vyjadriť prostredníctvom tradičného trhového obchodu. Monetárne vyjadrenie týchto služieb
nám umožňuje lepšie porozumieť ich ekonomickému významu a začleniť ich do
rozhodovacích procesov a politík, čo zabezpečuje efektívne využitie zdrojov a trvalú
udržateľnosť ekosystémov.

V rámci projektu "Integrované hodnotenie ekosystémových služieb na Slovensku" bola

vypracovaná komplexná databáza, ktorá obsahuje 121 hodnôt ekonomických hodnôt
ekosystémových služieb pre rôzne územia na Slovensku (Frélichová et al. 2014). Tieto
hodnoty boli získané z existujúcich štúdií, vrátane hodnôt publikovaných pre iné krajiny a
následne prispôsobené pre slovenský kontext.

Na základe komplexnej mapy ekosystémov v celej Slovenskej republike a priradením hodnôt

ekosystémových služieb na škále od 0 do 5 je možné priradiť každému ekosystému hodnotu
vyjadrenú v EUR/ha/rok. Na výpočet celkovej hodnoty ekosystémových služieb pre všetky
ekosystémy dokopy sa využíva výmera jednotlivých ekosystémov (Černecký a kol., 2020).

Metoda sociologického prieskumu.

Sociologický prieskum je metóda zhromažďovania primárnych sociologických informácií o

skúmanom objekte prostredníctvom kladenia otázok určenej skupine ľudí nazývanej
respondentmi. Základom sociologického prieskumu je priame (anketovanie) alebo nepriame
(interview) sociálno-psychologické vzájomné komunikovanie autora a respondenta, pričom
sa registruju odpovede na systém otázok vyplývajúcich z cieľov a úloh výskumu.

Na rozdiel od iných metód umožňuje sociologický prieskum "odchytiť" nielen názory

respondentov, ale aj nuansy a odtiene ich nálad. Preto je prieskum považovaný za
najjednoduchší a dostupný spôsob získania informácií. Avšak táto jednoduchosť a dostupnosť
často môžu byť len zdanie. Problém spočíva nie v samotnom vykonávaní prieskumu, ale v
získaní kvalitných údajov.

4. Metodický postup práce.

Pre výskum boli použité nasledovné metodické postupy:

1) Zber a spracovanie údajov o výmerách prvkov krajinných štruktúr vybraného územia

v konkrétnom čase.
2) Pozorovanie a zistenie prvkov krajinnej štruktúry v teréne.
[3)] Spracovanie mapových podkladov pre typy krajinnej štruktúry na základe satelitných
snímok v USGS Earth Explorer, portálov Google Earth a ZBGis ZBGIS
 ArchivArchív, historické ortofotomapy Technologickej univerzity v Zvolene a
dostupných Zvolene aervisu Open Street Map data portal.
[4)] Vyhotovenie mapových vrstev s výpočtom rozsahu a dĺžky polygónov a líniových
objektov krajinnej štruktúry v hektároch (ha) a kilometroch (km).
3)[5)] Následné spracovanie máp ukazujúcich stav krajinnej štruktúry v troch časových
obdobiach prostredníctvom aplikácie QGis.
4)[6)] Hodnotenie priestorovej štruktúry záujmového územia na základe zistených
nameraných hodnôt z aplikácie QGIS .
5)[7)] Hodnotenie vybraných regulačných a produkčných ekosystémových služieb na
základe metódy peňažného hodnotenia ekosystémových služieb podľa Černeckého a
kol., 2020.

6) Anonymný dotazníkový prieskum obyvateľstva a analýza odpovedí.

Metóda mapovania.

Pre hodnotenie v záujmovom území boli vybrané 3 časové bloky úseky v roku 1996 , prvé
dostupné štatistické údaje so súčasným popisom zhrnutych územných katastrov, v r. 2000 ,
ako začiatok ekonomického vývoja štátu , a v r.2022 kde relatívne skumame skúmame
súčasný stav. Základom tejto práce bolo zostavenie mapových výstupov zobrazujúcich
krajinnú štruktúru skúmaného územia a hlavné trendy a zmeny v spôsoboch využívania
území. Výsledkom sú tri mapy znázorňujúce krajinnú štruktúru skúmaného územia v
úvedených rokoch.

Metoda Metóda monetárneho hodnotenia zmien ekosystémových služieb.

Doplňte presný konkrétny postup

Dotazníkový prieskum

Pre výskum v tejto diplomovej práci sa uskutočnil sociálny dotazníkový prieskum zbieraním
odpovedí v internetovom prieskume, ako aj spracovanie osobných pohovorov s respondentmi
na v teréne.

Prosím viac popíšte metódu – ako boli zostavené otázky a koľko ich bolo
5. Charakteristika riešeného územia

Doplňte úvodnú vetu

5.1. Prírodné pomery

Abiotické pomery.

5.1.1. Geologické a geomorfologické pomery a skúmaného územia.

Reliéf skúmaného územia je charakterizovaný prevažne rovinatým terénom na severe, reliéf

sa mení z rovinatého na pahorkatinu so sutinami a dolinami.

Skúmané územie patrí do podsústavy Panónska panva, provincia Západopanónska panva,

susedstvo ne vysokého stredomorského pásma- Male Karpaty, Podunajskej roviny a
Trnavskej pahorkatiny.

Každá oblasť ma osobný, mimoriadny charakter vzniku, čo spôsobuje rozmanitosti krajinnej

štruktúry a jedinečným zložkám kvality územia.

Geologická stavba územia a okolia je výsledkom tektonického vývoja s poklesom

neogénneho podložia. Sedimentárna výplň vznikajúcej kotliny sa predstavuje fluviálnymi
usadeninami. Sedimentácia je vertikálna, pri tom horizontálne je heterogénna, v hornej časti
pozostáva z tenkého piesčito-hlinitého krytu, ktorý tvorí sa štrkom a hlinou.

Na geologickej stavbe hodnoteného územia sa podieľajú na 2 hlavne členenia:

Neogén: beladické súvrstvie: íly, piesky, uhoľné íly, lignity

Kvartér:

- organické sedimenty: rašeliny (slatiny a vrchoviská), humózne rašelinové hliny;

- eolické sedimenty: spraše a jemne piesčité spraše, vápnité a sprašovité hliny vcelku;

- fluviálne sedimenty: jemnozrnné a strednozrnné piesky až piesčité štrky v agradačných

valoch;

-proluviálne sedimenty: hlinité a piesčité štrky s úlomkami hornín v nízkych náplavových

kužeľoch.

Akumulačná činnosť usadení v minulosti sa uskutočňovala najmä z Dunaja, ktorý

meandrujúci územím, nahromadil aluviálny materiál v masívnom aluviálnom kuželi.

Podzemná voda v skúmanom území je zvyčajne spojená s priepustnejšími štrkovými a

piesočnatými uloženiami (Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mesta Senec
na roky 2019-2028; Územný plán obce Viničné – Zmeny a doplnky č. 01/2018 – čistopis;
Územný plán obce Slovensky Grob).

5.1.2, Pôdne pomery.

Základom mozaikovej štruktúry pôdneho krytu skúmaného územia je geologická stavba,

genéza, morfoštruktúrne parametre georeliéfu, erózno-akumulačné procesy v pleistocéne a
holocéne.

Súčasné zloženie pôdneho krytu je pre Slovensko výrazne špecifické, keďže je zastúpené
najmä rečným reliéfom s rozsiahlymi plochami pôd riečneho typu, černozeme a čiernic.

Posledné menované sú najbežnejšie, najmä v blízkosti spodných prúdov, močiarov. Ich

komplexy sú najrozšírenejšie pozdĺž hlavných tokov a mokradí (typická čiernica
karbonátová, čiernica čiernozemná, čiernica glejová a ďalšie poddruhy).

Skupiny pôd riečneho typu sa prirodzene nachádzajú v nivách riek a potokov, ako aj v
zavlažovaných kanáloch. Pôdne komplexy obsahujú: typické fluviálne karbonáty
sprevádzajúce fluviálno-glejové a arénové karbonáty na fluviálno-karbonátových
uloženinách.

Riečne pôdy a čiernice sa vyvíjali v závislosti od hydrologických pomerov tokov, najmä od

množstva vody a povrchových záplav. Tieto hydrologické faktory sú determinované
množstvom zrážok v Alpách a Západných Karpatoch, ako aj topením snehu a ľadu v Alpách.
Prirodzený vývoj pôd v antropocéne bol ovplyvnený činnosťou človeka najmä v posledných
storočiach, kedy dochádzalo k výrubu lužných lesov, regulácii vodných tokov, lokálnym
melioráciám, rozširovaniu poľnohospodárskej pôdy. Vývoj pôd a pôdotvorných substrátov
ovplyvnil ich vlastnosti. Alkalita pôd regiónu je spôsobená prítomnosťou karbonátových
pôdotvorných substrátov a karbonátových povrchových a podzemných vôd. Prevládajú tu
vysoko karbonátové pôdy s obsahom uhličitanov 3-25%. Zrnitosť pôdy je prevažne ílovitá, v
C horizonte sa pridáva viac pieskovej frakcie a čiastočne aj prachovej frakcie. Bočné zmeny
pôdnych druhov naznačujú interakciu a sedimentáciu a tvorbu pôdy v regióne. (Šefčík a
kol.,2019).

5.1.3, Vodné zdroje.

Podzemné vody.

Hodnotené územie svojím rozsahom patrí do neogénnej hydrologickej oblasti na Trnavskej

pahorkatine, miera využitia podzemných vôd je 0,20 - 0,49 litra na km 2 (Poráziková, Kollár,
2002).

Jemnozrnné sedimenty kvartérneho hydrologického obdobia sú nenápadné, vyznačujú sa

nízkou priepustnosťou pórov, ktorá neumožňuje prístup k podzemným vodám.

Z hľadiska hydrológie sú tu výrazné štrkopieskové komplexy, ktoré sú napájané

povrchovými vodami a vytvárajú na nich súvislú vodnú plochu.

Vodná plocha je vyplnená kamennou drvinou a je kolektorom podzemnej vody s vysokou

priepustnosťou pórov až 10,4 m/sec. hladina podzemnej vody sa pohybuje od 4 do 7 m
podzemná voda je z hľadiska kvality agresivity hodnotená ako neagresívna. (Roháčková,
Fendeková, 2002).

Veľké zásoby aluviálnych štrkopieskov Dunaja sú silné zvlhčené a sú nádržou, s ktorou je

spojený tok Dunaja. Voda Dunaja sa infiltráciou čistí od suspendovaných častíc, rozpustené
organické látky sa mineralizujú. Pre štrkové náplavy boli namerané hodnoty filtrácie medzí K
= 1.10-6 až 1.10-5 m3.s-1. ( Peťko a kol., 2009, Krajinnoekologický plán mesta Senec)

Najmä v oblasti Žitného ostrova sú veľké zásoby podzemnej vody, severne od Černej Vody
tvoria vodonosnú vrstvu, ktorá pozostáva zo slabo zvlhčených aluviálnych ložísk so strednou
mineralizáciou.(Atlas krajiny Slovenskej republiky, 2002)
Povrchové vody.

Študijné územie sa nachádza v povodí Malého Dunaja. Územie patrí podľa typu vodného
režimu k horským rovinám s dažďovo-snehovým typom výživy. (Šimo, Zaťko, 1980)

Hodnotené územie je zaradené do hydrologického regiónu Q051 Kvartér juhozápadnej časti

Podunajskej roviny ktorý je charakteristický medzizrnovou priepustnosťou.

V rámci skúmaného územia je jediným povrchovým vodným tokom rieka Čierna Voda, ktorá
sa vlieva do Malého Dunaja. Rieka je evidovaná ako významný hospodársky vodný tok
podľa vyhlášky MŽP SR č.211/2005. Toto je jediný prirodzený vodný tok v hraniciach
skúmaného územia. Nachádza sa tu aj niekoľko menších melioračných kanálov.

Slnečné jazerá na území mesta Senec majú antropogénny charakter pôvod, vznikli v dôsledku
intenzívnej ťažby štrkopieskov. Vodná plocha jazier má dĺžku viac ako 100 hektárov,
priemernú šírku 400 m, priemernú hĺbku do 6 m.

Hlboké jazero - južne od železnice a Strieborné jazero sa nachádzaju v juhozápadnej časti

mesta. Celková plocha jazier dosahuje 120 hektárov, objem vody je 3 milióny metrov
kubických s približnou hĺbkou 18 m.

V Slnečných jazerách a Hlbokom jazere žije šťuka (Esox lucius), zubatý sumec (Silurus
glanis) muréna (Muraena spp.), karas (Cyprinus carpio), jeseter (Acipenser spp.), rak červený
(Astacus astacus), sladkovodné medúzy (Craspedacusta sowerbyi) a korytnačka močiarna
(Emys orbicularis)..

Ďalšou vodnou plochou nachádzajúcou sa v širšom priestore je Labutie jazero. Pri osade Sv.
Martin sú významnejšie vodné plochy, ktoré sú evidované ako mokrade.

5.1.4, Klimatické podmienky.

Posudzované územie je súčasťou mierne teplej klimatickej zóny v najteplejšom regióne

Slovenska, charakterizovanej teplou, suchou, miernou zimou a horúcim, vlhkým letom.

Najchladnejším mesiacom v roku je január s priemernou mesačnou teplotou 2 - 3 stupňa

Celzia, najteplejším mesiacom je júl- s priemernou mesačnou teplotou 20,2 stupňa Celzia.
Priemerné atmosférické zrážky sú do 530 mm za rok s maximom zrážok v júni a minimum v
januári a marci. V priemere v tejto oblasti je minimálny úhrn zrážok 532 mm a maximálny
625 mm. Podľa databázy údajov SHMU z monitorovania klimatických charakteristík je
najnižšia úroveň zrážok zaznamenaná v období od januára až apríl, najvyššia úroveň je od
mája do augusta (Klimatický Atlas Slovenska. Bratislava: Slovenský hydrometeorologický
ústav, 2015. 132 p.)

Podľa priemerných hodnôt za rok prevládajú vetry zo severozápadu.

Najväčšia oblačnosť v skúmanej oblasti sa pozoruje v období od novembra do decembra,

minimum je v júni a auguste (Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja mesta
Senec na roky 2019-2028).

Biotické pomery.

5.1.5, Flóra

Podľa fytogeografického členenia vegetácia skúmaného územia patrí do oblasti panónskej

flóry v obvode Podunajskej nížiny, eupanónskej xerotermnej flóry a do západokarpatskej
flóry (Carpaticum occidentale) (Futák, 1966, 1980).

Podľa rozdelenia územia krajiny na fytogeografické rastlinné oblasti patrí odhadované

riešené územie do zóny dubových lesov v oblasti nížin a pahorkatín okresu Trnavskej
pahorkatiny, podokresu Trnavská tabuľa (Plesník,2002).

Potenciálnu Pprirodzenú vegetáciu územia tvoria lužné lesy nížinné (Ulmenion) a lužné lesy
vŕbovo-topoľové (Salicion albae) , dubovo-hrabové lesy panónske (Querco robori -
Carpinenion betuli) s ostrovčekovým výskytom dubových xerotermofilných lesov ponticko-
panónskych (Aceri - Quercion)(Michalko a kol., 1986.).

Lesné pozemky v súčasnosti tvoria 9 % z celkovej plochy skúmaného územia. Najväčšími

lesmi v rámci skúmaného územia sú Šenkvický háj a Martinský les, ktorý sa nachádza 2,5 km
od mesta Senec a les Šúr, ktorý sa nachádza medzi osadami Svätý Jur a Čierna Voda, v
katastrálnom území obce Chorvátsky Grob.

Chránené sú v ňom porasty s dubom cerovým, ponticko-kontinentálneho typu .V druhovom

zložení brehových porastov dominujú nasledujúce druhy:topoľ biely (Populus alba);jaseň
štíhly (Fraxinus excelsior),agát biely (Robinia pseudoacacia), brest hrabolistý (Ulmus
minor),jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia),vŕba krehká (Salix fragilis),Jelša lepkavá
(Alnus glutinosa) .(Územný plán obce Viničné – Zmeny a doplnky č. 01/2018 – čistopis;
Územný plán obce Slovensky Grob)

V kravinom krovinom poschodí sú zastúpené: rešetliak prečisťujúci (Rhamnus

catharica),javor poľný (Acer campestre),bršlen európsky (Euonymus europaeus),hloh
jednosemenný (Cratageus monogyna),dráč obyčajný (Berberis vulgaris), slivka trnková
(Prunus spinoza),baza čierna (Sambucus nigra).

Významnú úlohu zohráva aj travinno-bylinná vegetácia, konkrétne trvalé trávne porasty

(TTP). Na území sa vyskytujú rôznorodé druhy TTP, od vlhkých lúk na nivách tokov až po
suchšie lúky na svahoch Pezinských Karpát. Významné zastúpenie majú aj rôzne typy
trávno-bylinnej vegetácie v blízkosti ciest, zastavaných území a podobne. Na týchto plochách
často dochádza k prechodom medzi rôznymi typmi vegetácie, vrátane lúk, pasienkov,
parkových trávnych porastov a ruderálnej vegetácie.

Osobitné postavenie majú plochy TTP s parkovým charakterom, kde okrem druhov travinno-
bylinnej vegetácie sa nachádzajú aj okrasné stromy a kríky. Väčšina územia je však
intenzívne využívaná poľnohospodársky, a preto sa prírode blízka vegetácia nezachovala.
Väčšina územia je pokrytá synantropnou vegetáciou, najmä rastlinami viazanými na ornú
pôdu.

5.1.6, Fauna.

Podľa zoogeografickej klasifikácie podla Atlasu krajiny SR, SAŢP, 2000 je rozsiahle územie
klasifikované ako panónska oblasť, Juhoslovenský okres- Podunajská oblasť – pahorkatinový
podrast.

Pôvodné zloženie fauny na skúmanom území bolo odlišné. V dôsledku vzniku podmienok
blízkych stepnému prostrediu vznikli podmienky pre druhy ako zajac poľný, králik divý,
jarabica, syseľ, škrečok a podobne hlodavce. Z väčších zvierat tu žijú líšky a lasice , z vtákov
sokola a vrany

Na územiach, kde sa vykonáva akákoľvek antropogénna činnosť, ako je poľnohospodárstvo,

stavebníctvo, výroba a podobne, dochádza k obmedzeniu biotopov pre mnohé druhy
živočíchov. V dôsledku toho je druhová diverzita na týchto územiach zastúpená najmä menej
náročnými, resp. prispôsobivými druhmi, ktorými sú najmä vtáky, vybrané druhy cicavcov,
hlodavce a hmyz. (Poráziková, K., Kollár, A., Atlas krajiny SR, 2002).

5.1.7, Potenciálna prirodzená vegetácia.

Potenciálna prirodzená vegetácia je rekonštrukcia vegetácie a stav jej zloženia na skúmanom

území, ktorá by sa vyvinula, keby na ňu prestali pôsobiť antropogénne vplyvy.

Rekonštrukcia vegetácie v tomto prípade bola vykonaná na základe geobotanickej

Geobotanickej mapy Československa (Michalko a kol., 1986) a predstavuje nasledovné
rastlinné spoločenstvá:

· Dubové xerotermofilné lesy ponticko-panónske (Aceri-Quericon) 1

· Dubovo-cerové lesy (Qc - Quercetum petraeae-cerris s. l.)

· Dubovo-hrabové lesy panónske (Querco robori-Carpinenion betuli)

· Lužné lesy nížinné (U - Ulmenion)

· Lužné lesy vŕbovo-topoľové (Salicion albae, Salicion triandrae p.p.)

· Jelšové lesy na slatinách (Alnetea glutinosae)

5.2, Lesné hospodárstvo

V krajinnej charakteristike územia je dôležité zdôrazniť skutočnosť, že podiel lesných

spoločenstiev je relatívne nízky a hovoríme o fragmentácii lesov so spoločenstvami
európskeho významu.
Pozdĺž tokov Dunaja a Malého Dunaja s ich ramenami sa nachádzajú fragmenty
spoločenstiev vŕbovo-topoľových lužných lesov zväzu Salicion albae Soó 1930 a dubovo-
brestovo-jaseňových lesov zväzu Alnion incanae. (Pawlowski in Pawlowski et al, 1928,
podzväzu Ulmenion Oberd.1953.)

Dominujú tu druhy ako napr.: vŕba biela (Salix fragilis), vŕba krehká (Salix fragilis) topoľ
čierny (Populus nigra), topoľ biely (Populus alba), dub letný (Quercus robur), brest väzový
(Ulmus laevis), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), jaseň úzkolistý podunajský (Fraxinus
angustifolia subsp. danubialis), z ďalších druhov drevín sa vyskytuje brest hrabolistý (Ulmus
minor), jaseň mannový (Fraxinus ornus), javor poľný (Acer campestre), a iné (Pišút et al.
2010).

Vyskytujú sa tu aj spoločenstvá invázneho charakteru s druhmi: agát biely (Robinia

pseudoacacia), javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides) a pajaseň žliazkatý (Ailanthus
altissima) (Králik, 2016:).

V minulosti Martinsky les pri Senci a susedný les pri Malom Biel tvorili jeden lesný celok
(Ružičková, 2003). Zvláštnosťou tejto lesnej oblasti bol výskyt vzácneho spoločenstva
teplomilných dubových lesov na spraši, ktoré je zaradené do zväzu Aceri tatarici-Quercio,
ktorý sa vyznačoval vysokou diverzitou druhov dubov.

Druhové zloženie tohto spoločenstva zahŕňa také druhy ako napr.: dub zimný (Q. petraea
agg.) a dub cerový (Quercus cerris). Oveľa menej časté sú druhy ako napr.: dub letný (Q.
robur), dub sivý (Q. pedunculiflora) a dub plstnatý (Q. pubescens) (Ružičková, 2018). Rastú
tu aj introdukované druhy: vysadený agát biely (Robinia pseudoacacia) a dub červený
(Quercus rubra).

5.3. Nelesná drevinová vegetácia.

Druhové zloženie nelesnej drevinovej vegetácie v tejto oblasti je značne rozmanité. Stromové
a kerové poschodie je tvorené nasledovnými druhmi (Nevřelová, Kyselicová, 2009): baza
čierna (Sambucus nigra), bršlen európsky (Euonymus europaeus), brest hrabolistý (Ulmus
minor), čerešňa vtáčia (Cerasus avium), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), hloh
obyčajný (Crataegus laevigata), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), jaseň úzkolistý (Fraxinus
angustifolia), javor horský (Acer pseudoplatanus), javor mliečny (Acer platanoides), javor
poľný (Acer campestre), orech kráľovský (Juglans regia), pagaštan konský (Aesculus
hippocastanum), pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima), rešetliak prečisťujúci (Rhamnus
catharticus), ruža šípová (Rosa canina), slivka čerešňoplodá (Prunus cerasifera) a ďalšie.
(Ružičková et al., 2015)

Nelesná vegetácia zahŕňa menšie porasty krovín, stromovej a kríkovej vegetácie pozdĺž alejí,
vetrolamov, medzí, hrádzí, kanálov, tokov, ciest, železníc, stavebných objektov, či že líniové
a plošné objekty. Zloženie drevín v tejto vegetácii je rôznorodé, avšak väčšinou ide o
pôvodné druhy rastlín- dubom zimným (Q. petraea agg.), dubom plstnatým (Q. pubescens) .

V niektorých prípadoch, ako sú aleje a vetrolamy, sa vyskytujú aj introdukované druhy

drevín, najmä šľachtené topole (Populus). Tieto plochy majú významnú úlohu ako
ekostabilizačné prvky krajiny. Sú tiež útočiskom pre pôvodné rastlinné druhy, ktoré sú
dôležité z hľadiska ochrany genofondu rastlín a súvisiacich živočíchov. Líniová nelesná
vegetácia prispieva k udržaniu biodiverzity, poskytuje živnú pôdu pre rôzne druhy, a zároveň
slúži ako ochranný pás a estetický prvkov v krajine (Ružičková, 2019).

5.4. Lúky a pasienky.

V riešenom území je pozorovateľné veľmi nízke zastúpenie lúk a pasienkov. Stav

travinnobylinných porastov závisí od pravidelnosti a intenzity ich využívania. Na hrádzach
pozdĺž vodných tokov, ako sú Dunaj, Malý Dunaj, Šúrsky kanál a Čierna voda, sa nachádzajú
pravidelne kosené travinnobylinné porasty. Tieto porasty môžeme zaradiť do zväzu
Arrhenatherion elatioris, a vynikajú miestami relatívne vysokou druhovou rozmanitosťou.

V týchto porastoch dominujú trávy, ako je ovsík obyčajný (Arrhenatherum elatius ), lipnica
lúčna (Poa pratensis), lipnica úzkolistá (Poa angustifolia), lipnica stlačená (Poa compressa),
reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), stoklas mäkký (Bromus hordeaceus) a stoklas
vzpriamený (Bromus erectus). Medzi ďalšie druhy v týchto porastoch patria bledavka
okolíkatá (Ornithogalum umbellatum), iskerník plazivý (Ranunculus repens), iskerník
hľuznatý (Ranunculus bulbosus), kamienka roľná (Lithospermum arvense), pichliač roľný
(Cirsium arvense), skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata), skorocel prostredný (Plantago
media), šalvia lúčna (Salvia pratensis), voskovka menšia (Cerinthe minor), štrkáč menší
(Rhinanthus minor), repík lekársky (Agrimonia eupatoria), lipkavec syridlový (Galium
verum), lucerna kosákovitá (Medicago falcata), ranostajovec pestrý (Securigera varia) a
ohrozený druh hadokoreň sivý (Podospermum canum) a ďalšie.(Černecká., Mihál, 2014).
Na suchších a vyšších častiach hrádzí sa vyskytujú teplomilné a suchomilné druhy, ako je
hrdobarka obyčajná (Teucrium chamaedrys), ľanolistník prostredný (Thesium linophyllon),
nátržník strieborný (Potentilla argentea), ostreň počerný (Nonnea pulla), šalvia hájna (Salvia
nemorosa) a ďalšie.

Tieto rôznorodé druhy prispievajú k biodiverzite v danom prostredí a poskytujú potenciálne

ekosystémové služby, ako je poskytovanie potravy a útočiska pre živočíchy, zlepšovanie
pôdy, zachytávanie a filtrácia vody a estetické hodnoty. Ich udržanie a ochrana je dôležitá pre
zachovanie biodiverzity a ekologickej stability v rámci tohto územia.

5.5. Ochrana prírody a krajiny.

Ochrana prírody a krajiny podľa zákona č. 543/2002 Z. z. znamená starostlivosť zo strany

štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a
ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a
geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o charakteristický vzhľad a využívanie krajiny.
Ochrana prírody a krajiny sa najmä uskutočňuje obmedzovaním a smerovaním zásahov do
prírody a krajiny, vrátane ochrany prírodných procesov, prostredníctvom podpory a
spolupráce s vlastníkmi, správcami a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi
štátnej správy, obcami, samosprávnymi krajmi, štátnymi odbornými organizáciami,
vedeckými inštitúciami a mimovládnymi organizáciami, ktorých predmetom činnosti je
ochrana prírody a krajiny. Podľa tohto zákona sa ochrana prírody a krajiny uskutočňuje vo
verejnom záujme

5.5.1. Územná ochrana, územia európskeho významu, chránené vtáčie územia

V roku 1982 boli prvý návrh projektu ochrany vypracovali autori Maglocký a Ondrášek. V
roku 1983 nasledoval návrh od autora Lazebníčka, v roku 1988 od autora Vozárovej a po
dvadsiatich rokoch v roku 2008 bol projekt ochrany tohto územia spracovaný nanovo autormi
Puškárová a kolektív.

Na ochranu rastlinných spoločenstiev územia s európskym významom SKUEV0089

Martinský les je potrebné vyhlásiť chránený areál Martinský les a uplatniť manažmentový
plán pre túto lokalitu. Hlavným zameraním manažmentového plánu by malo byť ochrana
cieľových druhov a spoločenstiev, ktoré sú pre toto územie prioritou..
Martinský les je zvyškom teplomilných ponticko-panónskych dubových lesov
nachádzajúcich sa na spraši. V tejto lokalite prevládajú rôzne druhy dubov, medzi ktoré patrí
dub zimný (Quercus petraea agg.), dub cerový (Q. cerris), dub letný (Q. robur), dub jadranský
(Q. virgilliana) a dub plstnaný (Q. pubescens). V juhozápadnej časti lesa sa nachádza aj
chránený druh dub balkánsky (Q. frainetto). Okrem dubov tu rastie aj lipa malolistá (Tilia
cordata), javor mliečny (Acer platanoides), javor horský (A. pseudoplatanus), hruška planá
(Pyrus pyraster) a ďalšie.

V nižšom stromovom a krovinnom poschodí sú hojne zastúpené druhy ako javor poľný (Acer
campestre) a brest hrabolistý (Ulmus minor). Kroviny tvoria drieň obyčajný (Cornus mas),
hloh obyčajný (Crataegus laevigata), hloh jednosemenný (C. monogyna), Euonymus
europeus, bršlen európsky (E. verrucosus), vtáči zob obyčajný (Ligustrum vulgare), rešetliak
prečisťujúci (Rhamnus catharticus) a iné. V bylinnej vrstve dominujú druhy ako mednička
jednokvetá (Melica uniflora), kamienka modropurpurová (Lithospermum purpurocaeruleum)
a charakteristický druh jasenec biely (Dictamnus albus) (Ružičková, 2018).

Medzi biotopy európskeho významu patria:

91M0 Panónsko-balkánske cerové lesy (dubovo-cerové lesy, Ls 3.4): Tento biotop zahŕňa
dubovo-cerové lesy v panónsko-balkánskej oblasti. Je charakteristický výskytom dvoch
dominantných stromových druhov, dubu a ceru, a vytvára dôležitý ekosystém s vysokou
biodiverzitou.

91I0 Eurosibírske dubové lesy na spraši a piesku (teplomilné ponticko-panónske dubové lesy
na spraši, Ls 3.2): Tento biotop sa vyskytuje v eurosibírskych oblastiach na spraši a piesku.

91G0 Dubovo-hrabové lesy panónske (Ls 2.2): Tento biotop tvoria dubovo-hrabové lesy v
panónskej oblasti.

40A0 Xerotermné kroviny (Kr6): Tento biotop zahŕňa xerotermné kroviny, ktoré sú
charakteristické suchším prostredím.

Biotopy národného významu v skúmanej oblasti zahŕňajú:

Teplomilné lemy (Tr6): Tento biotop tvoria teplomilné lemy, čo sú charakteristické

vegetačné pásy s vyššou teplotou.
Vyhlasovanie a ochrana týchto biotopov je dôležitá pre udržanie biodiverzity a zabezpečenie
ekologického rovnováhy .

Samotný lesný komplex tvorí porasty spoločenstva ass. Aceri (tatarico)-Quercetum

pubescenti-roboris (Zólyomi 1957) Michalko et Džatko 1965 (syn. ass. Aceri tatarici-
Quercetum Zólyomi 1957). Okrem lesných spoločenstiev sú v komplexe lesa zastúpené aj
vodné a mokraďové biotopy, ako aj lesné spoločenstvo s jaseňom štíhlym (Fraxinus
excelsior).

Cieľovými spoločenstvami pre ochranu v tejto lokalite sú lesné spoločenstvá, nelesná

vegetácia, plášťové a lemové, vodné a mokraďové spoločenstvá.

Genofondová lokalita je časť prírodného parku Šúr (SKUEV0279) a národnej prírodnej

rezervácie Šúr. Ide o významnú oblasť, ktorá je domovom vzácnych a chránených biotopov a
druhov. Lokalita sa nachádza na nadmorskej výške 130 metrov nad morom.

Biotopy, ktoré sa v tejto lokalite nachádzajú, zahŕňajú lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy
(91E0*), bezkolencové lúky (6410), bylinné brehové porasty tečúcich vôd (Br8), slatinné
jelšové lesy (Ls7.4) a mezo až eutrofné prirodzené a umelé vodné nádrže so stojatou vodou s
plávajúcou a/alebo ponorenou vegetáciou (Vo6) a makrofytná vegetácia plytkých stojatých
vôd (Vo7) (Zdroj: databaza NATURA 2000, katalog biotopov SR).

V tejto oblasti sa nachádza značné zastúpenie chránených živočíšnych a rastlinných druhov.

Medzi týmito druhmi patria:

Kunka červenobruchá (Bombina bombina) - chránená obojživelníková žaba, ktorá je

ohrozená pretrvávajúcim úbytkom a fragmentáciou jej prirodzených biotopov.

Pichliač úzkolistý (Cirsium brachycephalum) - chránená rastlina patriaca do čeľade

astrovitých, ktorá je ohrozená predovšetkým zmiznutím mokrých lúk a slatín.

Mlok dunajský (Triturus dobrogicus) - chránený mlok, ktorý je silne závislý na zachovaní
vlhkých a slatinných biotopov.

Bobor vodný (Castor fiber) - chránený hlodavec, ktorého populácie boli dlho ohrozené
lovectvom a stratou biotopov.
Hraboš severský panónsky (Microtus oeconomus mehelyi) - chránený hlodavec, ktorý je
endemickým druhom.

5.5.2. Územný systém ekologickej stability, migračné trasy živočíchov .

Súčasne RBc Martinský Les, Šenkvický Haj, Šúr su zaradené ako Biocentra UPN BA,
Biocentra RUSES 1993, Biocentra GNUSES 2000.

V r. 2019- 2020 boli spacovane 42 dokumentácie RÚSES vrátane okresov Pezinok a Senec,
podľa zákona č.543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení. V roku 2021 bola
zaslaná dokumentácia RÚSES s návrhom na legislatívnu ochranu Martinského lesa v stupni
ochrany III a umiestnenim biocentrum nadregionálneho významu a genofondových lokalít v
Šurskom lese.

Spracovanie projektov ochrany cenného územia Martinského lesa sa zakladalo na zistení

výskytu viacerých chránených a ohrozených druhov rastlín, ako aj fytogeograficky a
ekosozologicky významných rastlinných spoločenstiev. Tieto údaje slúžili ako základ pre
navrhnutie a vypracovanie návrhu na vyhlásenie chráneného územia.

V roku 1982 boli prvý návrh projektu ochrany vypracovali autori Maglocký a Ondrášek. V
roku 1983 nasledoval návrh od autora Lazebníčka, v roku 1988 od autora Vozárovej a po
dvadsiatich rokoch v roku 2008 bol projekt ochrany tohto územia spracovaný nanovo autormi
Puškárová a kolektív.

V r. 2019- 2020 boli spacovane 42 dokumentácie RÚSES vrátane okresov Pezinok a Senec,
podľa zákona č.543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení. V roku 2021 bola
zaslaná dokumentácia RÚSES s návrhom na legislatívnu ochranu Martinského lesa v stupni
ochrany III a umiestnenim biocentrum nadregionálneho významu a genofondových lokalít v
Šurskom lese.

V dnešnej dobe v skúmanom území sa vyskituju dve Biocentra :

NRBc Šúr s celkovou výmerou 1 574 ha, geomorfologická jednotka Podunajská rovina.
NRBc Martinské lesy (cca 1 534 ha, geomorfol. jednotka Podunajská pahorkatina)

K hranicam skúmaného územia patria tiež biokoridory:

NRBk Jurský Šúr – Martinský les – Les pri Vištuku – Lindava – Suchovský háj. RUSES
1993,

NRBk Podunajská rovina – Martinský les – Šenkvický háj – Estakáda Šenkvice, RUSES
1993,

RBk Biokoridor Silard – Martinský les –Šenkvický háj - Vŕšky, UPN BA,

RBk Biokoridor Silard – Martinský les –Šenkvický háj - Vŕšky.

Nadregionálny hydrický biokoridor Malého Dunaja spájajúci NRBc Šúr a NRBc Malý Dunaj.

6. Výsledky

6.1. Historický vývoj územia

Analýza vývoja územia na základe historických faktov a chronologických údajov umožňuje

podrobnejšie a rozsiahlejšie hodnotenie rozsahu a povahy zmien v štruktúre skúmaného
územia.

Táto analýza tiež umožňuje získať predstavu o zákonitostiach spojených s využívaním

prírodných zdrojov, posúdiť ich jedinečnosť a celkový význam.

Ako už bolo spomenuté, študované územie sa nachádza na styku viacerých významných

geologických útvarov, ide o Trnavskú pahorkatinu , Podunajskú nížinu a úpätie Karpát.

Osídlenie týchto území siaha až do doby kamennej. Neolitický človek si v tom období staval
mohutné domy dlhé desiatky metrov. V každodennom živote a stavbe tých čias sa využívali
všetky benefity a služby, ktoré poskytuje prostredie. Priestor sa tak postupne zhutňoval
obytnými plochami, ktoré sa nachádzali prevažne pozdĺž tokov. Už vtedy prebiehalo
intenzívne odlesňovanie, lesy sa postupne vypaľovali a rúbali. Z aktívneho tempa
hospodárskeho rozvoja územia sa spomalila prirodzená obnova lesa. Veľké objemy dreva sa
využívali na kúrenie na vypaľovanie keramiky alebo kovu a na iné potreby.

V období eneolitu a doby bronzovej pokračovala aj devastácia krajiny na týchto pozemkoch,

územie z vyrúbaných lesov sa rozšírilo a navzájom prepojilo, čo prispelo k vzniku veľkých
kultúrnych stepí (Čambal, Gregor 2005).
V lokalite Martinského lesa pri Senci sú zdokumentované nálezy štyroch sídliskových
objektov z obdobia 9 000 – 7 000 pr. n. l. (Kol. 1999).

Ďalšie zmienky o týchto miestach siahajú už do stredoveku. Historické údaje a zmienky o

skúmanom území možno pozorovať v prameňoch z 13. storočia. Za ďalšie obdobie
intenzívneho rozvoja územia možno označiť éru stredoveku, konkrétne obdobie od 13. do 15.
storočia, kedy dochádzalo k nárastu stavebnej aktivity obyvateľstva riek. Výsledok premeny
lesov na poľnohospodársku pôdu, ktorá prebiehala do 15. storočia, možno pozorovať aj v
súčasnosti.

Spomienky naznačujú súčasné osídlenie - Senec, Pezinok, Veľký Biel, Bernolákovo. Hoci
Pezinok a Bernolákovo nie sú zahrnuté v hranice skúmaného územia, stále sú dôležitými
zložkami krajinnej a hospodárskej štruktúry.

Tieto sídla majú priamo kľúčový význam pre celý región západného Slovenska. Keďže sú
hlavnými dopravnými centrami železnice, majú veľa mestotvorných objektov. Na základe
toho možno vypočítať, že prevažná časť udalostí, ku ktorým došlo v týchto mestách, má
priamy vplyv na priľahlé pozemky, ich kvalitatívne zmeny a perspektívy.

Skúmané územie ležiace na hranici predhoria Podunajskej pahorkatiny a Podunajskej nížiny

kvôli zvláštnostiam krajiny a geografickej polohe sa postupne stalo mestským centrom
svojho okolia. Rovnako ako v mnohých iných sídlach na Žitnom ostrove a v obciach okolo
dnešnej Bratislavy, vzhľadom na tesné susedstvo s hlavným mestom, ktoré bolo
geopolitickým centrom medzi Rakúskom, Slovenskom, Českou republikou a Maďarskom, sa
využívali prírodné výhody v súlade s etnickými charakteristikami obyvateľov, ktorí tam žili.
Ešte v stredoveku už bola oblasť výrazne ovplyvnená nemeckým etnikom.

Okres a mesto Senec partí do súčasného rekreačného zázemia hlavného mesta Bratislavy a je
najväčším centrom cestovného ruchu vo skúmanom území. Najviac je atraktívny svojimi
kultúrno historickými pamiatkami (napr. Turecký Dom), Slnečnými jazerami s možnosťou
letnej rekreácie a vodných športov. Kvôli priaznivým klimatickým podmienkam patrí k
vyhľadávaným letným strediskám. Rekreačný areál Slnečných jazier je zároveň aj dejiskom
najväčších kultúrnych podujatí mesta – Seneckého leta a Veľkého letného karnevalu. Mesto
od 70-tych rokov 20. storočia prešlo prudkým demografickým a stavebným vývojom. Senec
aktívne rozvíja spoluprácu so svojimi zahraničnými družobnými mestami- partnermi:
rakúskym Parndorfom, chorvátskym Senjom, maďarským Mosonmagyaróvárom a Kőszegom
a moldavským Ialoveni (Informačný portál mesta Senec upresniť citáciu - web).

Z kultúrnohistorických zaujímavostí v okolí je potrebné spomenúť aj barokový kaštieľ s

parkom v Bernolákove, barokový kaštieľ vo Veľkom Bieli. Okrem kostola sú historicky
významné aj týždenné trhy doložené od roku 1333 a obchodné cesty, ktoré viedli týmto
smerom – vďaka nim sa Senec od roku 1412 spomína ako stanica pre vyberanie mýtnych
poplatkov. Časom sa z neho stáva mestečko, v ktorom stál v 15. storočí dokonca aj opevnený
hrádok, od ktorého je odvodený aj nemecký názov mesta: Wartberg, tj. „Strážny Vrch“. V
tomto období sa tvorilo vlastníctvo dvoch významných rodov: Svätojurských a
Rozhanovských. Neskôr sa dostalo do vlastníctva Thurzovcov a ich príbuzných rodov. Od
roku 1636 tu boli zemepánmi Esterházyovci.

V Senci sa odohrávala aj jedna z dôležitých kapitol uhorského osvietenského vzdelávania. V

roku 1763 tu zriadila panovníčka Mária Terézia v úzkej súčinnosti s uhorským dvorským
kancelárom Františkom Esterházym prvú školu vysokoškolského typu s hospodárskym a
ekonomickým zameraním. (Dušan Badinský,2022).

Územie, na ktorom sa dnes mesto Pezinok nachádza, sa v písomných prameňoch prvýkrát

spomína v listoch z roku 1208 ako „Terra Bozin“. V nasledujúcich storočiach sa mesto
postupne menilo z baníckej osady na vinárske mesto po druhej vlne nemeckej kolonizácie
začiatkom 16. storočia. Úsilie mešťanov a Pezinčanov o získanie práv slobodného
kráľovského mesta bolo korunované úspechom 14. júna 1647, keď kráľ Ferdinand III. udelil
Pezinku tieto výsady.

V 17. a 18. storočí bol Pezinok jedným z najbohatších a najprosperujúcejších miest Uhorska.
Sláva a bohatstvo mesta bolo založené na produkcii kvalitných vín.

V 19. storočí sa začala postupná industrializácia mesta; postavena prva továreň na kyselinu
sírovú v Uhorsku, továreň na výrobu ihiel, ako aj veľkú tehelňu. Dočasné zlepšenie od 19.
storočia predovšetkým bolo z dôvodu obnovenia ťažby zlata v regióne Pezinka a výstavby
železnice, čím sa Pezinok stal najvýznamnejším mestom Malokarpatskej vinohradníckej
oblasti.
 Prvá polovica 20. storočia bola označená krízou. V Pezinku v tom čase nebol väčší
priemyselný podnik, čo spolu s úpadkom vinohradníctva spôsobilo masívny odchod
obyvateľstva do Ameriky. Situácia sa začala zlepšovať až po skončení 2. svetovej vojny.

Obdobie po druhej svetovej vojnevýrazne ovplyvnilo krajinu tohto územia.

Charakteristickým znakom bolo extenzívne výrobné hospodárstvo, ktoré ovplyvnilo
kvantitatívne aj kvalitatívne vlastnosti krajinnej štruktúry. V tomto období prebiehala aktívna
výstavba cestnej a energetickej infraštruktúry, rozvoj a hospodárska činnosť. Bolo
vybudovaných viacero železníc a diaľnic, z ktorých najvýznamnejšia je diaľnica D1.
Vytvárali sa kolektívne farmy z bývalého súkromného majetku a rozvíjali sa sadovnícke a
vinohradnícke oblasti. Všeobecne bolo toto obdobie charakterizované rýchlym tempom
kolektivizácie a zvýšením objemu produkcie.

Priemysel je koncentrovaný najmä v meste Senec, kde sa nachádzajú známe spoločnosti ako
ELV Produkt, ktorá vyrába betónové a oceľové stožiare a rozvádzače, KAFILÉRIA, ktorá
spracováva odpady z Bratislavy a čiastočne aj z Trnavského kraja, SCHRAMKO, výrobca
manipulačnej techniky, a VPP, ktorá sa zaoberá opravami. V regiónoch pretrváva
poľnohospodárska výroba s priaznivými podmienkami a dlhoročnými tradíciami. Pestuje sa
kukurica, jačmeň, pšenica, cukrová repa a krmné plodiny. Vinohradníctvo a záhradníctvo,
najmä teplomilné druhy, sú tiež veľmi rozšírené. Od roku 2010 sa k vinárskemu priemyslu
pridalo aj pestovanie chmeľu.

6.2. Charakteristika krajinnej štruktúry v rokoch 1996, 2000 a 2022.

Aktuálnu krajinnú štruktúru skúmaného územia predstavuje dodnes kombinácia

vidieckych a mestských prvkov. Je to výsledkom antropogénnej činnosti v podmienkach
typických pre Podunajskú nížinu. Prevažujú prvky sekundárnej štruktúry, to znamená, že
krajinné oblasti sú výrazne zmenené. V krajinnej štruktúre sú zastúpené poľnohospodárske, a
potom výrobné, obytné a dopravné systémy.

V širšom meradle v skúmanom území predstavujú krajinnú štruktúru:

- poľnohospodárske štruktúry: orná pôda, vinice, ovocné sady a záhrady, trvalé trávne
porasty;
 - stromové porasty:lesné komplexy, brehové porasty, nelesná drevinová vegetácia líniová
a plošná;
- vodné prvky: potoky, zavlažovacie kanály a rieky, močiar;
- zastavané územie: obytné domy, športové a kultúrne zariadenia, objekty služieb;
-priemyselné zóny: priemyselné budovy a areály, skladovacie priestory;
- dopravná infraštruktúra: železnice, cesty prvej a druhej triedy, poľné a lesné cesty.
-oblasti bez typického využitia, skládky odpadov, opustené staveniská.

Obr.2: Rozsah prvkov krajinnej štruktúry v skúmanom území v percent (vypočítané

autorom). Uveďte grafy z vlastných výsledkov, tento graf zrušte.

Popíšte podľa grafov a máp z vlastného mapovania

Krajinnú štruktúru vybraného územia reprezentujú najmä prvky poľnohospodárstva. Z nich:

orná pôda tvorí 59 % až 60 %, vinice 4 % a ovocné sady 1 %, trávnaté porasty (vrátane lúk a
pasienkov) 3 %. Lesné uzemia (Šur, Martínský les, Šenkvický Háj, Panónsky háj) tvoria
15% , vodná plocha troví 2% od célkovej rozlohy vybraného územia.
Prvky mestskej infraštruktúry, zastavané územia, skladovacie priestory, priemyselné zóny
tvoria 15 %, dopravná infraštruktúra ma 1 %. Sú predstavené sídla Senec, Chorvátsky Grob a
Čierna Voda, Slovenský Grob, Viničné, Svätý Martin.

Oblastí bez typického spôsobu využitia a skladky skládky maju vyrazné vyrazne nizký nízky
rozsah do 1% od celkovej vymeryvýmery. Zatial je doležite uviest ich vyskyt a označit ako
samotný objekt.

So Z spočítaných výmer (Zdroj: databáza Štatistický Úrad SR) je vidno že vybrané územie
ma prevládajúcu cast´časť poľnohospodárskych druhov krajinypozemkov. Urbanizačné prvky
sú viazané na sídla a výrobné , resp. priemyselné centrycentrá.

Výsledkom sú tri mapy, znázorňujúce krajinnú štruktúru skúmaného územia v uvedených

rokoch.

Obr.č.2 Mapa krajinnej štruktury vo výbranom uzemí v r. 1996 (Spracovanie autorom).

Opravte v legende drain a river po slovensky

Obr.č.3 Mapa krajinnej štruktury vo výbranom uzemí v r. 2000 (Spracovanie autorom).

Na stadii mapovania bola vybraná a označená skupina vyskytujúcich prvkov krajinnej

štruktúry , pre obdobia v r. 1996 a 2000 to sú: orná pôda, farmy, vinice, ovocné sady, trávné
porasty, lesy a nelesná drevinová vegetácia, kroviny, močiar, zastavaná plocha, priemyselná
zóna, cesty a železnice, vodné toky a plochy.

Stav krajinnej štruktúry vybraného územia v rokoch 1996-2000 je štruktúrou s prevládajúcim

prejavom poľnohospodárskych typov krajiny, či už ide o pasienky, ornú pôdu a farmy.

v V týchto obdobiach bola štruktúra riadenia a rozloženie výroby viac orientované na

poľnohospodárske druhy činnosti, preto celková veľkosť zastavaných plôch priemyselných
komplexov a cestnej infraštruktúry tiahne predovšetkým k sídlam.

Podľa stavu krajinnej štruktúry v roku 1996 podiel poľnohospodárskej pôdy zaberal 8203,29
ha z celkovej výmery vybraného územia.

Do roku 2000 sa celková výmera ornej pôdy na vybranom území zvýšila o 129,35 ha v
dôsledku vtedajšieho prerozdelenia územia na súkromné hospodárenie, v dôsledku zmeny
charakteru využívania lokality a celkového trendu prechodu k usadnutej ?? výrobe, rozvoja
priemyslu, vzniku nových pracovných miest a typov zamestnaní.

Obr.č.3 Mapa krajinnej štruktury vo výbranom uzemí v r. 2022 (Spracovanie autorom).

Pre obraz krajinnej štruktúry v sučasnom súčasnom stave (r. 2022) sú okrem menovaných
prvkov charakteristické aj prvky silne zmenenej krajiny, kde dochádza k aktívnemu
procesu devastácie. Degradácia krajiny je ďalším výsledkom tohto procesu.
Ruderalizácia, čo je rast nežiaducich rastlín a inváznych druhov, sa šíri v dôsledku
narastajúcej fragmentácie krajiny. Toto negatívne ovplyvňuje pôvodnú vegetáciu a
živočíšne spoločenstvá, čo vedie k strate biodiverzity a narušeniu ekosystémov. Ide to
najmä o skládku odpadu umiestnenú v blízkosti Martinského lesa.

Ako hlavná zvláštnost´ krajinnej štruktúry vybraného územia v roku 2022 sa vyzdvihuje
aktívne tempo urbanizácie a rozširovanie zastavaných plôch pre bytové domy, verejné centrá,
výrobu, kultúrne domy, dopravu. Doplňte a konkrétne popíšte zmeny krajinnej štruktúry
podľa vlastných výsledkov
Sídla nachádzajúce sa na vo vybranom území pôsobia ako satelity hlavného mesta Bratislavy,
nakoľko vzdialenosť sídiel medzi sebou je v priemere menej ako 70 km 2 a polhodinová
dopravná dostupnosť z ktoréhokoľvek sídla do centra hlavného mesta určuju určujú procesy
kyvadlovej migrácie. Rastúci záujem o nadobudnutie nehnuteľností na periférii mesta alebo
v sídlach z dôvodu nižších cien samotnej nehnuteľností ako prenajmu prenájmu a energií.

2,000.0

1,800.0

1,600.0

1,400.0

1,200.0

1,000.0

800.0

600.0

400.0

200.0

0.0
1996 2000 2022

Obr.č.4 Rozsah zastavaných uzemí v zložení krajinnej štruktúry v skúmanom území v

r.1996, 2000, 2022 v ha (vypočítané autorom). Doplňte popis grafu –os X a os Y

6.3. Hodnotenie zmien vybraných ekosystémových služieb v rokoch 1996, 2000 a 2022.,
vývoj a trendy

Tieto vsetky vysledky došlem zajtra, sobotu vecer. Musim sa poradit s vami kde je lepsie
umiestnit´tabulkz s hodnitami a grafy.

6.4.1. Funkcia ochrany biodiverzity – biotopy, migračné trasy

6.4.2. Produkčná funkcia – lesné hospodárstvo, poľnohospodárstvo

6.4.3. Obytná funkcia

6.4.4. Rekreačná a estetická funkcia

Na posúdenie rekreačných funkcií a služieb vybraného územia bola zvolená metóda
sociologického prieskumu a dotazovania. Celkovo sa prieskumu zúčastnilo 152 ľudí.

7. Diskusia

V studii štúdii “Aligning landscape structure with ecosystem services along an urban–rural
gradient. Trade-offs and transitions towards cultural services” (Herrero-Jáuregui, C., Arnaiz-
Schmitz, C., Herrera, L. et al. 2019) hodnotili vzťah medzi zmenami v krajinskej krajinnej
štruktúre (LSKS) a poskytovaním ekosystémových služieb (ES) pozdĺž mestsko-vidieckeho
gradientu v strednom Španielsku a porovnali sme intenzitu zmien s úrovňou ochrany krajiny,
stupňom urbanizácie a vzdialenosťou od mesta Madrid. Prostredníctvom proxies získaných
zo socioekonomických údajov a mapy využitia pôdy sme odhadovali poskytovanie ES na
úrovni obcí a charakterizovali ES pomocou metrík vypočítaných z mapy krytia pôdykrajinnej
pokrývky Corine na vo dvoch dátumoch. Na analýzu údajov sme použili autori metódy
Kanonickej korešpondenčnej analýzy a Zovšeobecnených lineárnych modelov( Ayanu YZ,
Conrad C, Nauss T, Wegmann M, Koellner T ;2012).

Bole Boli výrazne zaznamenane zaznamenané tendencie k zmenám v priebehu 20 rokov

smerom k heterogénnej a slabo prepojenej krajine. Táto štrukturálna zmena sa zdá byť
spojená s kompromisom v ES, čo zahŕňa stratu poskytovacích a regulujúcich služieb
spojených s poľnohospodárskymi a lesno-pastorálnymi krajinami, na úkor turisticko-
kultúrnych a ubytovacích služieb, ktoré sú čoraz viac požadované rastúcou mestskou
populáciou. Intenzita tejto zmeny bola podporovaná urbanizačnými procesmi, blízkosťou k
mestu Madrid a obmedzujúcimi ochrannými opatreniami súvisiacimi s nadobecným
plánovaním ochrany krajiny.

Ich Zistené výsledky kladia kladú otázku účinnosti dlhodobých ochranných opatrení prijatých
vo Španielsku na ochranu kultúrnych krajín. Inovatívny prístup, ktorý používali na analýzu
spojenia LSKS-ES pozdĺž mestsko-vidieckeho gradientu, poskytuje silný nástroj pre
plánovanie sociálno-ekologickej krajiny.

V novej činskej študii kolegov Ru Chen and Chunbo Huang (2021) su sú základom pre
výskum zdrojov, životného prostredia a ekológie, analýza zmien krajiny zaznamenáva
priestorové a časové dynamické charakteristiky povrchu a krajiny ovplyvnených ľudskou
činnosťou. Je zmáme, že zmeny krajiny môžu ovplyvniť produkciu a poskytovanie tovarov a
služieb ekosystémov prostredníctvom zmeny typu a intenzity ekosystémov. Preto hlboké
štúdium tohto témy môže pomôcť výskumníkom porozumieť pozitívnym alebo negatívnym
vplyvom rôznych ľudských aktivít na ekologické prostredie a ďalej odhaliť vzťah medzi
zmenami ekosystémových služieb a zmienami využitia pôdy. V tejto štúdii použili diaľkový
prieskum na spracovanie snímok Landsat TM/ETM+/OLI a kombinovanú analýzu hustoty
jadier na analýzu priestorových a časových charakteristík zmien využitia pôdy v Wu-chan od
roku 1980 do roku 2020. Taktiež odhadli ekonomickú hodnotu ekosystémových služieb
regiónu pomocou vylepšenej metódy ekvivalentu hodnoty na jednotku plochy, aby odhalili
trendy zmien v ekosystémových službách vo Wu-chan. Výsledky ukázali, že využitie pôdy
vo Wu-chan malo zreteľné zmeny v období 1980–2020, najmä v oblasti zníženia orné ornej
pôdy, lesného lesných pozemku pozemkov a neobdĺžne pôdy a zvýšenia stavebnej zastavanej
plochy a vodných plôch. Medzi týmito zmenami bolo zvýšenie stavebnej zastavanej plochy a
vodných plôch hlavne z úrodných poľnohospodárskych pôd, neobdĺžnej pôdy a trávnych
porastovikov, zatiaľ čo zníženie orných pôd bolo kompenzované ekologickými plochami, ako
sú trávniky a lesné pozemky. Okrem toho analýza hustoty jadier naznačovala, že stavebná
plocha bola hlavne koncentrovaná v hlavných mestských oblastiach, zatiaľ čo orná pôda bola
hlavne rozmiestnená v predmestských oblastiach. Vodné krajinyplochy, ako sú rieky a jazerá,
boli roztrúsené v okolí hlavných mestských oblastí, ale v rokoch 2010–2020 došlo k
významnému zníženiu ich plochy. Celkovo bolo jasné, že vo Wu-chan existovala zreteľná
tendencia k rozširovaniu miest, čo malo za následok významnú stratu kľúčových
ekosystémových služieb.

Z toho dôvodu navrhujemeautori štúdie navrhovali, aby sa tvorcovia politík sa zameriavali na

rovnováhu medzi hospodárskym rozvojom a ekologickou ochranou pri formulovaní
krajinného plánovania a sústredili sa na kontrolu rozširovania stavebných ploch a znižovanie
znižovania ekologickej ekologicky významných plôchpôdy. Na základe vzťahu medzi
zmenami ekosystémových služieb a zmenami krajiny sme tiež navrhli niektoré odporúčania
pre mestské rozširovanie a zlepšovanie krajiny vo Wu-chan, čím sme poskytli referenčné
informácie pre plánovanie využitia pôdy a monitorovanie ekologického prostredia.

Doplním podla vyskedkov s hodnotami. – treba porovnať, čo majú spoločné vaše výsleky
a výsledky z Číny a Madridu
Záver

Zoznam literatúry

Prílohy

Tabuľková príloha

Obrázková príloha

Mapová príloha