TRH PRÁCE

Práca – cieľavedomá ľudská činnosť, pri ktorej ľudia využívajú svoje schopnosti na výrobu výrobkov
a služieb, pomocou ktorých uspokojujeme svoje potreby.

Predmetom záujmu na trhu práce nie je samotná práca, ale pracovná sila – čiže ľudia, ktorí sú jej
nositeľmi.

Práca, je jedným z dôležitých výrobných faktorov.

Na trhu práce majú o ňu záujem podniky, firmy a ponúkajú ju domácnosti.

Domácnosti ako vlastníci práce predstavujú ponuku práce a firmy určujú dopyt po práci.

Domácnosti ako spotrebitelia závisia od dôchodku (v ekonómii má tento pojem širší význam, ide o príjmy
domácností – úroky, renta a mzda je jeho podstatnou časťou), sú nútené vstupovať na trh práce a ponúkať
prácu, za ktorú chcú dôchodok = mzdu.

Východiská tejto témy :

Dopyt po práci:

- dopyt po práci je odvodeným dopytom, to znamená, že závisí od dopytu po výsledkoch tejto práce (napr.
od dopytu po výrobkoch, ktoré sú jej produktom)

- podniky hľadajú zamestnancov ochotných pracovať pri danej úrovni miezd

- po práci je dynamický a premenlivý – mení sa napr. v závislosti od obdobia v rámci roku

- závisí od ostatných zdrojov, veľkosti kapitálu a využívanej technológie. Pri dokonalejšej technológii bude
dopyt po pracovnej sile nižší(využíva sa viac mechanizovaná výroba), ale náročnejší na stupeň kvalifikácie
(napr. obsluha CNC strojov namiesto zváračov, sústružníkov atď.), pri menej náročných technológiách
bude, naopak, dopyt po pracovných silách vyšší

Krivka dopytu má typický klesajúci priebeh, ako ho poznáte z predchádzajúcej témy:

- keď dochádza k zvyšovaniu miezd, klesá dopyt po práci, lebo podniky chránia svoj zisk, šetria

- ak mzdy klesajú, podniky zvyšujú svoj dopyt po práci zamestnancov

Ponuka práce :

- počet práceschopného obyvateľstva.

- domácnosti ponúkajú podnikom svoje schopnosti – svoju pracovnú silu.

- ponuka pracovnej sily je relatívne stála, nemenná

Krivka ponuky práce má tvar spätne sa otáčajúcej krivky, čo odráža paradoxný jav :

- pri nízkych mzdách má rastúci priebeh, ale po prekročení určitej úrovne miezd (od bodu B – dôchodkový
efekt), časť zamestnancov stráca záujem o prácu a klesá jej ponuka – ľuďom vďaka vysokej mzde stačí
pracovať menej, pracuje iba jeden partner, ženy sa viac venujú deťom v domácnosti atď. Človek porovnáva
mzdu s obetovanými príležitosťami, ktoré by mohol využiť, keby pracoval menej. Rozhoduje sa, či efekt obety
vyvažuje výška mzdy.

V prvej časti pôsobí substitučný efekt: zvýšenie mzdy zdraží voľný čas, a to človeka motivuje k tomu, aby
voľný čas nahrádzal, substituoval ostatnými statkami (vyššie investície do nakupovania statkov). To
znamená, aby viac pracoval a menej si užíval voľného času. Mzda je súčasne dôchodkom. Keď sa zvýši,
máme vyšší dôchodok a človek si môže užívať viac voľného času a menej pracovať.

Pri nízkych mzdách prevažuje substitučný efekt.

Ponuka práce je ovplyvnená aj ďalšími faktormi okrem mzdy – ochota cestovať za prácou, kvalifikácia,
dostupnosť práce – diaľnice, železnica atď.

Krivky dopytu a ponuky :

Vysvetlenie obrázku:

Rozdiel medzi krivkami dopytu a ponuky práce tvorí nedobrovoľná nezamestnanosť.

E – equlibrium – rovnovážny stav- nastáva ak sa dopyt aj ponuka po práci zrovnajú – v praxi nereálny stav,
lebo je to situácia, keď všetci práceschopný ľudia majú prácu a podniky nové pracovné miesta nevytvárajú.

Problémy slovenského trhu práce:

- zlá štruktúra na strane ponuky (zamestnanci) - neaktuálne vzdelanie - školstvo nereflektuje na požadovaný
dopyt IT sektor...)

- nízka ochota mobility za prácou

- vysoké odvodové zaťaženie pre zamestnávateľov

- byrokracia

- nepružná legislatíva – neprispôsobená na moderné trendy a zmeny na trhu práce (covid....) - Zákonník
práce

5 kategórií zručností, kompetencií(zručností) potrebných pre uplatnenie na trhu práce:

KOGNITÍVNE/POZNÁVACIE - napr. Komunikácia; Kritické myslenie; Analytické myslenie

DIGITÁLNE - napr. Používanie digitálnych technológií; Porozumenie digitálnym systémom

MEDZIĽUDSKÉ - napr. Rozvíjanie vzťahov; Efektívna tímová práca

SELF-LEADERSHIP (SEBAVEDENIE) - napr. Podnikavosť; Dosahovanie cieľov

MEDZIODBOROVÉ - napr. Matematická gramotnosť; Znalosť cudzieho jazyka; Technická gramotnosť

Konkrétne kompetencie potrebné pre uplatnenie na trhu práce:

1. Komunikácia - pri rozhovore sú jedinci schopní vnímať, pamätajú si, čo bolo povedané, uvažujú nad
možnými otázkami. Jedinci prispôsobujú výber slov, tón a rýchlosť reči v závislosti od správ a emócií, ktoré
chcú sprostredkovať. Dokážu stručne a s nadhľadom komunikovať veľké množstvo informácií.

2. Kritické myslenie - jedinci sa učia porozumieť javom ako takým a hľadajú nové možnosti pri svojej práci.
Snažia sa o pochopenie akejkoľvek informácie v čo najširších súvislostiach. Kriticky mysliaci jedinci majú
myseľ vytrénovanú tak, že pri akomkoľvek tvrdení, argumente, štúdii či článku pozerajú pod povrch.
3. Analytické myslenie - jedinci dokážu rozpoznať problém a systematicky ho vyriešiť (rozobrať celok na
časti a pracovať s nimi). V rámci logického uvažovania odvodzuje jeden úsudok od druhého a dokáže
vyvodzovať logické spojitosti medzi jednotlivými javmi a získavať tak nové poznatky.

4. Mentálna flexibilita - jedinci sa môžu rýchlo a nezávisle naučiť ďalšie kompetencie nad rámec svojej
odbornosti a ľahko sa prispôsobujú novým situáciám alebo spôsobom práce. Dokážu si osvojiť názory iných
a vedia aplikovať poznatky z jednej oblasti na pochopenie tém v inom kontexte.

5. Plánovanie a spôsoby práce - jedinci sú schopní identifikovať všetky projektové a vzájomné závislosti a
podľa toho im priradiť termíny. Identifikujú naliehavé a dôležité činnosti a vhodne ich uprednostnia. Dokážu
nájsť efektívne riešenia a prispôsobovať sa meniacim okolnostiam.

6. Digitálne schopnosti - jedinci využívajú na prácu rôzne digitálne kanály a dokážu si v danej situácii
vybrať tie najvhodnejšie. Pravidelne používajú internet a vedia identifikovať najspoľahlivejšie online zdroje
informácií. Chápu, že digitálne interakcie a nástroje majú etické vplyvy.

7. Používanie a vývoj softvéru - jedinci využívajú na prácu rôzne digitálne kanály a dokážu si v danej
situácii vybrať tie najvhodnejšie. Pravidelne používajú internet a vedia identifikovať najspoľahlivejšie
online zdroje informácií. Chápu, že digitálne interakcie a nástroje majú etické vplyvy.

8. Porozumenie digitálnym systémom - jedinci sú schopní pochopiť, ako sa údaje v digitálnom svete
vytvárajú, zhromažďujú, overujú a ukladajú. Dokážu chrániť IT systémy pred neoprávneným prístupom ako
aj proaktívne sa vyhýbať hrozbám. Sú schopní používať inteligentné zariadenia na zvýšenie efektívnosti
každodenných činností a identifikovať príležitosti na nasadenie nových technológií

9. Rozvíjanie vzťahov - jedinci dokážu porozumieť a zdieľať pocity druhého a považujú potreby iných
ľudských bytostí za rovnako dôležité ako svoje vlastné. K ostatným sa správajú priateľsky a spoločensky.
Patrí sem napr. empatia, pokora, spoločenskosť a pod.

10. Mobilizácia - jedinci sú schopní predstaviť víziu, ktorá zmobilizuje ľudí k jej realizácii. Rozumejú
organizačným postupom, úlohám a rozhodnutiam – formálnym aj neformálnym – ktoré sú zvyčajne
súčasťou väčšiny organizačných snáh. Chápu, ako môžu veľké skupiny ľudí spolupracovať a koordinovať
sa.

11. Tímová práca - jedinci rozumejú tomu, čo motivuje ľudí s rôznymi osobnosťami a využívajú tieto
poznatky na povzbudenie k činnosti tak, aby boli dosahované kolektívne. Dokážu odhaliť a vyriešiť konflikt,
oceňujú rozmanitosť a podporujú rôzne uhly pohľadu a spôsoby myslenia.

12. Podnikavosť – v nádeji na úspech sú jedinci, napriek neistote a potenciálnej strate, schopní riskovať. Sú
schopní zachovať si pozitívny prístup a nájsť energiu na to, aby čelili výzvam a zložitým situáciám. Dokážu
vyvíjať iniciatívu, objavovať a prinášať nápady, vedieť ich premeniť na reálne aktivity a preberať za ne
zodpovednosť.

13. Dosahovanie cieľov - jedinci sú schopní vytrvať vo svojich snahách, očakávajú neúspechy a prekážky a
prekonávajú ich, aby dosiahli svoj cieľ. Cítia sa zodpovední za dosahovanie výsledkov. Neustále sa snažia
zlepšovať a vyhľadávajú spätnú väzbu. Dôležitou súčasťou je orientácia na úspech a vytrvalosť.

14. Sebauvedomenie a sebariadenie - jedinci veria svojim schopnostiam a úsudku, sú čestní a majú silné
morálne zásady, ktoré ich vedú v každej situácii. Dokážu ovládať svoje emócie a udržať si motiváciu.
Jedinci poznajú svoje silné stránky.
15. Matematická gramotnosť - jedinci veria svojim schopnostiam a úsudku, sú čestní a majú silné morálne
zásady, ktoré ich vedú v každej situácii. Dokážu ovládať svoje emócie a udržať si motiváciu. Jedinci
poznajú svoje silné stránky.

16. Ekonomická a finančná gramotnosť - ekonomicky a finančne gramotní jedinci dokážu vyhľadať
relevantné informácie z ekonomickej a finančnej sféry, analyzovať ich vo vzájomných súvislostiach a
prijímať rozhodnutia, ktorými eliminujú ekonomické a finančné riziká. Sú schopní zaujať postoje k bežným
ekonomickým situáciám a vedia zhodnotiť možnosti riešenia vzniknutých ekonomických a finančných
situácií.

17. Znalosť cudzieho jazyka - jedinci dokážu počúvať, hovoriť, čítať a písať v cudzom jazyku na rôznych
úrovniach pokročilosti. V danom jazyku dokážu ústnou a písomnou formou chápať, vyjadrovať a
interpretovať pojmy, myšlienky, pocity, fakty a názory v primeranej škále spoločenských a kultúrnych
súvislostí a podľa potrieb jedinca a spoločnosti.

18. Enviromentálna gramotnosť - jedinci sú schopní správať sa environmentálne zodpovedne, podieľať sa na

riešení environmentálnych problémov. Chápu existenciu potreby ochrany životného prostredia a prírodných
zdrojov. Poznajú základné zásady na racionálne a udržateľné využívanie prírodných zdrojov.

19. Technická gramotnosť - jedinci dokážu aplikovať nadobudnuté poznatky a zručnosti pri riešení
technických problémov. Dokážu dokumentovať technické riešenia a sú schopní navrhovať, konštruovať
a ovládať technické prostriedky.

Na doplnenie prikladám články k téme:

Článok z portálu fin web :

https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1862041-toto-je-desat-veci-kde-slovensko-patri-k-najhorsim-na-svete

Toto je desať vecí, kde Slovensko patrí k najhorším na svete

 Medzi oblasti, v ktorých je Slovensko najslabšie patria najmä inštitúcie a trh práce.
 Konkrétne patríme k najhorším na svete v oblasti daňovo-odvodového zaťaženia.
 Problémom je aj fungovanie inštitúcií a nezávislosť súdnictva.
 Vyplýva to z globálneho indexu konkurencieschopnosti, ktorý zostavuje Svetové ekonomické fórum.
 Inštitúcie a trh práce. To sú dve oblasti, v ktorých patrí Slovensko k najhorším na svete. Vyplýva to
z globálneho indexu konkurencieschopnosti.

 Úplne najhoršie, až na 136. mieste z celkového počtu 140 krajín zapojených do prieskumu, sme
skončili v dvoch konkrétnych faktoroch.

Prvým z nich je zdaňovanie práce a teda výška odvodov a daňového zaťaženia zamestnávateľov. Druhým je
rušivý vplyv daní a dotácií na konkurencieschopnosť v krajine. Podľa respondentov Executive

 Opinion Survey, majú rôzne daňové úľavy veľké tendencie deformovať ekonomiku.
 Komplikácie na trhu práce

 Ďalšie dva faktory, v ktorých je Slovensko deviate od konca (v rebríčku skončilo na 131. priečke) sa
týkajú trhu práce. V jednom z nich respondenti označili ako veľký problém najímanie kvalifikovanej
pracovnej sily a v druhom označili za problém najímanie zahraničných pracovníkov. Pričom
problémom majú byť najmä štátne regulácie.
 Ďalšie faktory, ktoré zhoršujú konkurencieschopnosť Slovenska sa týkajú nastavenia inštitúcií. Na
129. priečke na svete sme skončili v oblasti byrokratickej záťaže. Respondenti odpovedali na otázku
„Aké náročné je pre firmy dodržiavať administratívne požiadavky verejnej správy?“

 Len o niečo lepšie, na 128. priečke sa Slovensko umiestnilo v kategórií efektivity právneho rámca pri
urovnávaní sporov. Tento faktor ukazuje na to, aké jednoduché/komplikované je pre súkromné
spoločnosti napadnúť štátne regulácie cez právny systém. Na 125. priečke sme skončili v obdobnej
kategórii, ktorá merala efektivitu právneho rámca pri napádaní regulácií.

Mobilita zamestnancov

 Slovensko vo svetovom meradle zlyháva aj v kategórii vnútroštátnej mobility za prácou, to znamená,

v akej miere sa sťahujeme za prácou do iných častí krajiny. V tomto faktore sme skončili 118. na
svete.
 Na 116. priečke sme zas skončili v kategórii flexibility pracovného trhu. Podľa výsledkov prieskumu
je na Slovensku kvôli právnym reguláciám komplikované zamestnávanie a prepúšťanie pracovníkov.

 Na rovnakej pozícii sme sa umiestnili aj v nezávislosti súdnictva.

Spôsob výpočtu

 Jednotlivé kategórie sú súčasťou indexu globálnej konkurencieschopnosti, ktorý každoročne

posudzuje 140krajín sveta. Celkovo zohľadňuje 98 indikátorov v 12 pilieroch.
 Kombináciou indikátorov sa vypočítalo celkové skóre krajiny. USA dosiahli 85,6 bodu. Priemerné
skóre krajín je 60 bodov, čiže 40 bodov od hornej hranice.

 Slovensko získalo v hodnotení 66,8 bodu. Spoločnou črtou všetkých krajín je, že všetky majú
priestor na ďalšie zlepšovanie.

 Veľkú časť dát pre vyhodnocovanie jednotlivých indikátorov brali tvorcovia indexu z Executive
Opinion Survey, ktorú zostavuje Svetové ekonomické fórum. Prieskum každoročne poskytuje
hodnotenie kritických oblastí konkurencie schopnosti, pre ktoré chýbajú štatistické dáta z dôvodu
nemožnosti ich merať.

 Do prieskumu sa za rok 2018 zapojilo viac ako šestnásť a pol tisíca výkonných pracovníkov zo 140
krajín sveta.

Konkurencieschopnosť školstva :

https://dennikn.sk/blog/1177301/1177301/

M. Poliačik

ľahko kritizovať beztak nedokončenú robotu ministerky Lubyovej na reforme školstva. Ja som sa rozhodol
predostrieť konkrétnu víziu.
Minulý mesiac nám Ministerstvo školstva poskytlo správu, v ktorú sme už nedúfali. A síce že bol v plnom
znení predstavený a vládou schválený Národný Program Rozvoja Vzdelávania a Výchovy (NPRVV) (čítaj
najväčšia reforma školstva za posledných 25 rokov). Osobne som tento návrh prijal, v rámci možností,
pozitívne. Na druhej strane však ostávam opatrný, ba až skeptický čo sa implementácie programu týka.

Prvým očividným problémom NPRVV je, že zatiaľ nebola schválená celá reforma, ale len prvý z piatich
akčných plánov. To znamená, že z celej dekády od 2018 do 2027 kedy sa má reforma udiať, poznáme
konkrétne kroky zatiaľ len pre prvé dva roky. Lubyovej nedokončená práca v konečnom dôsledku prináša
viac neistoty ako riešení. Ľahko je však bezbreho kritizovať – preto by som pani ministerke, ako aj Vám
všetkým, rád v troch častiach predostrel svoju víziu pre reformu školstva kde sú študenti spokojní, učitelia
docenení a spoločensky uznávaní a školstvo inkluzívne.

Časť prvá: Spokojný študent je konkurencieschopný

Absolútnou prioritou v reforme školstva musí byť spokojnosť študenta. Rovnako však nemôžeme zabudnúť
na konkurencieschopnosť žiakov/študentov na trhu práce po ukončení vzdelávacieho procesu. Ako však
môžeme skĺbiť to, aby bol študent v škole spokojný a zároveň bol efektívne pripravovaný na odchod zo
školy?

Výskum ukázal, že až 73% žiakov je motivovaných známkami, strachom, alebo odmenami a teda im
chýba vnútorná motivácia osobnostne a vedomostne rásť. To zas značne poznačuje ich schopnosť sa
vzdelávať a teda pripravovať nie na súčasný svet, ale na ten, čo tu bude o 5 až 10 rokov; svet, v ktorom
práce v automobilkách budú automatizované a najviac cenené schopnosti nebudú manuálne.

Preto si predstavujem reformu školstva, ktorá nám prinesie nasledovné: intenzívnejšiu tímovú spoluprácu
medzi žiakmi a študentmi, výučbu kritického myslenia a práce s informáciami a ktorá ponechá priestor pre
inováciu tak, aby vzdelávací systém dokázal reagovať na stále rýchlejšie tempo zmien vo svete.

Tímová práca

Podľa OECD je na Slovensku až 33% pracovných miest pod vysokou hrozbou automatizácie a dokopy vyše
70% pracovných miest je pod nejakou hrozbou automatizácie – najviac v priemysle a poľnohospodárstve.
V skratke, manuálne práce tu o chvíľu nebudú.

Pracovný trh bude do 10 rokov požadovať schopnosti ako komunikáciu a tímovú prácu. Preto je extrémne
dôležité tieto schopnosti našim deťom vštepovať už počas ranného štádia vzdelávania. V praxi by to
znamenalo viac skupinových projektov na základných školách. Momentálne je každý jeden žiak uzavretý
v bermudskom trojuholníku žiak-učiteľ-učebnica. Osobne by som radšej videl výváženejší vzťah a to v štýle
žiak-mentor-kolektív-moderná učebnica.

Benefity tímovej práce sú však oveľa dalekosiahlejšie. Tímová práca napríklad pomáha počúvaniu
s porozumením, pomáha deťom nadobudnúť sebavedomie a dokázateľne znižuje počet prípadov šikany.

Takýto systém vybaví naše deti presne tými schopnosťami, ktoré budú v budúcnosti potrebovať a ktoré od
nich bude trh práce požadovať.

Kritické myslenie a práca s informáciami

Doba fake news nezasahuje len americké voľby, britské referendá a vysokú politiku. Zasahuje aj do nášho
bežného života. Nekritický prístup k informáciám dostupným online je v prípade ľudí odmietajúcich
očkovanie zodpovedný za epidémiu osýpok na východe Slovenska. Náš každodenný výber potravín, liekov,
aktivít a mnohých iných vecí je ovplyvnený tým, čo si kde prečítame. A prečítame si hocičo.
Stále však naše školy predstavujú relatívne bezpečný priestor, v ktorom sú vyučované informácie pravdivé
a kde sa rakovina nelieči pochybými metódami. Problémom však je, že tieto bezpečné informácie musia deti
memorovať a nie nad nimi kriticky uvažovať. Vo svete kde pravda je čoraz viac relatívna je dôležitejšie
vedieť si informáciu overiť a nie si ju len slepo zapamätať.

Preto chcem vidieť reformu školstva, kde bude poskytovaná odborná a metodická podpora učiteľom, ktorý
zas budú vedieť žiakom poskytnúť sadu kľúčov, s ktorými budú vedieť rozobrať a zhodnotiť každú
informáciu. Ako to bude vyzerať v praxi? Potrebujeme začať podporou učiteľov. Doba sa rýchlo mení,
pribúdajú nové zdroje informácií, fakty a argumenty sa rýchlo v témach striedajú. Potrebujeme priebežne
vzdelávať učiteľov a pripravovať ich na to, aby v informačných zdrojoch držali krok so svojimi študentmi,
aby s nimi vedeli diskutovať na hodinách. Chcem si predstaviť hodiny, kde žiaci a študenti diskutujú,
pochybujú a pátrajú po viacerých zdrojoch informácií, trénujú ich vyhľadávanie a dostávajú spätnú väzbu na
informácie, ktoré nachádzajú.

Takáto reforma nielen že popchne študentov k tomu aby sa vzdelávali a rozvíjali následkom vnútornej
motivácie, ale zároveň viditeľne zvýši ich konkurencieschopnosť na trhu práce.

Spokojnosť študentov je teda jedným zo základných pilierov reformy školstva. Celá reforma však nestojí len
na jednom, ale na viacerých pilieroch – v neposlednom rade aj na pilieri kvalitných pedagógov a ich
príprave a kontinuálnej rekvalifikácii tak, aby vedeli študentom poskytnúť také vzdelávacie prostredie,
o akom tu píšem. O tom si však viac povieme v budúcej časti.