RÍŠA: Nebunkové organizmy

Vírusy

Virológia – veda, ktorá sa zaoberá vírusmi

Vírusy:
• Sú nebunkové organizmy, viditeľné len elektrónovým mikroskopom.
(veľkosť je v rozmedzí 15 – 300 nm)
• Ich život je viazaný na konkrétneho hostiteľa (prokaryotická alebo
eukaryotická bunka), pretože samy nie sú schopné zabezpečiť si všetky
životné funkcie, predovšetkým rozmnožovanie.
• reprodukciu zabezpečuje hostiteľská bunka

Vírusy možno charakterizovať ako vnútrobunkové parazity na molekulárnej

úrovni:
• nemajú vlastný metabolizmus
• úplne im chýba proteosyntetický aparát (ribozómy, tRNA) a metabolický
aparát (enzýmy umožňujúce látkovú premenu)
• nemajú aktívny pohyb, nemajú schopnosť rásť
• nie sú dráždivé

Prvýkrát ich objavil ruský botanik DMITRIJ IVANOVSKIJ (1864-1920) ako

pôvodcu ochorenia tabakovej mozaiky tak, že prefiltrovaným extraktom z
infikovanej rastliny, ktorý nemohol obsahovať napr. baktérie, dokázal znovu
infikovať zdravé rastliny.

Morfológia a stavba vírusov:

Virión je stavebná častica vírusu (infekčná častica). Veľkosť sa udáva v nm

(nanometre) 10-9 m

Obsahuje:
1. jednu alebo viac molekúl nukleovej kyseliny. Na rozdiel od bunkových
organizmov je to vždy iba jeden druh nukleovej kyseliny, buď RNA alebo
DNA. Tvorí vnútornú časť vírusu, nesie genetickú informáciu (20 – 200
génov), ako má vírus prežiť v hostiteľskej bunke a čo má robiť. (Keďže
proteosyntéza vírusov je závislá od živej hostiteľskej bunky, genetický kód
vírusov je tripletový, univerzálny a zhodný s vyššími bunkovými organizmami)
2. kapsid - bielkovinový obal chrániaci genetický materiál vírusu.
3. tukový obal - vytvorený len u väčších vírusov (napr. chrípky)
Tvar vírusov:
- guľovitý (vírus chrípky)
- tyčinkovitý (vírus tabakovej mozaiky)
- bakteriofág (vírus baktérií so špecifickou stavbou)
Osobitný tvar má vírus – BAKTERIOFÁG, napadá a ničí baktérie
1 – kapsid A – hlavička (1, 2)
2 – DNA B – bičík (3)
3 – bičík v obale (obal - pošva bičíka)
4 – príchytné vlákna

Infekcia bunky vírusom

- Vírus sa prichytí (priľne) na povrch bunky na špecifické receptory na
povrchu bunky (receptory rozozná prostredníctvom svojich antigénov na
kapside, príp. lipidovom obale).
- Do bunky preniká celý vírus alebo iba jeho nukleová kyselina. U
človeka je vstupnou bránou koža (poranená) a sliznica (napr. v ústnej
dutine, v nosovej dutine)
- v hostiteľskej bunke sa vytvorí nová NK vírusu a bielkoviny, ktoré uzavrú
NK do obalu a vznikajú nové vírusy
- potom sa vírusy z bunky uvoľňujú a infikujú ďalšie bunky, najčastejšie s
rozpadom hostiteľskej bunky
- Infekcia takouto cestou je pomerne rýchla a vírus sa takýmto spôsobom
rýchlo šíri v organizme. Po uvoľnení viriónov väčšinou nastáva smrť
hostiteľskej bunky.
 Vstup vírusu do organizmu a jeho následné poškodenie sa nazýva viróza.
Niekedy vírus pretrváva v bunke bez toho, aby sa množil.
Naopak ak sa vírusová genetická informácia včlení do chromozómu hostiteľskej
bunky, pri každom delení bunky je následne odovzdávaná do dcérskych buniek.

V organizme sa vírusy šíria hlavne:

krvou, lymfou, pozdĺž nervových dráh, cievnymi zväzkami rastlín
Známe vírusové infekcie sa šíria kvapôčkovou infekciou.

Význam vírusov:
- Virulencia – schopnosť patogénneho vírusu preniknúť do organizmu a
úspešne sa v ňom rozmnožiť.
- Patogénne (choroboplodné) schopností – t.j. schopnosť vírusu vyvolať
symptómy ochorenia u napadnutého organizmu
- Inkubačná doba je čas, od prieniku vírusu do organizmu po objavenie sa
prvých príznakov infekcie.

Pojem epidémia súvisí s rozšírením patogénneho organizmu v určitej oblasti

(okres, mesto). Pri pandémii dochádza k väčšiemu geografickému rozšíreniu
patogénu (svetadiel). Napríklad aj AIDS, ktorého je pôvodcom vírus HIV, je choroba
vyznačujúca sa pandemickým výskytom.

Klasifikácia vírusov:

1. podľa hostiteľskej bunky

- bakteriálne – bakteriofág
- fytovírusy – vírus tabakovej mozaiky (spôsob. ochorenie listov tabaku)
- vírus mozaiky zemiakov

- zoovírusy – spôsobujú:
• Chrípku – akútne infekčné ochorenie dýchacích ciest
• detskú obrnu – akútne zasiahnutie centrálnej nervovej sústavy, ochrnutie
• rubeolu – vyrážky, horúčka, zdurenie lymfatických uzlín
• mumps (zápal príušných žliaz) – vírusové postihnutie príušných žliaz,
môžu byť napadnuté aj ostatné žľazy s vnútornou sekréciou, vysoké
teploty, doživotná imunita
• osýpky – svrbiace vyrážky na koži, doživotná imunita
• AIDS (syndróm zlyhania imunity) – vírus HIV ničí T – lymfocyty, strata
imunity
 • herpes simplex (opar) – mokvané mechúriky na koži, najčastejšie pery,
vírus zostáva v tele ako provírus
• ovčie kiahne – horúčkovité ochorenie, typické pľuzgieriky
• bradavice – kožné výrastky
• hepatitída B – infekčný zápal pečene = žltačka

- mykovírusy – vírusy húb

2. podľa typu NK:

- DNA-vírusy
- RNA-vírusy

3. podľa prítomnosti obalov

4. podľa chemického zloženia a morfológie

Po prekonaní niektorých vírusových infekcií zostáva človeku doživotná imunita.

Mnohé vírusové ochorenia vyžadujú izoláciu pacienta pre obmedzenie šírenia
nákazy.