Štandardizované diela

2020 Dušan Kysela

Čestné prehlásenie

Čestne prehlasujem, že som prácu Štandardizované diela vypracoval samostatne, na

základe štúdia použitej literatúry. Toto dielo neporušuje autorský zákon a zoznam použitej
literatúry je uvedený v časti Prílohy. Autorstvo diel, uvedených v časti Odkazy si
nepripisujem, ich autor je uvedený na danej webovej lokalite. Akákoľvek podobnosť tejto
práce s inými dielami je čisto náhodná a od kopírovania iných diel sa jednoznačne
dištancujem.
Dušan Kysela
Vyhlásenie o autorstve

Dielo Štandardizované diela a jeho obsah (vrátane grafickej úpravy a usporiadania) sú

chránené autorským právom podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach
súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov. Nositeľom
majetkových práv k autorskému dielu je Dušan Kysela (ďalej len autor), ktorý je oprávnený
vykonávať tie majetkové práva k dielu, ktoré sú vyhradené.
Na každé použitie tohto diela, najmä na vyhotovenie jeho rozmnoženiny, verejné
prezentovanie a rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou
formou prevodu vlastníckeho práva a spracovanie diela je potrebný predchádzajúci písomný
súhlas autora.
Akékoľvek použitie diela bez súhlasu autora môže mať za následok postihnutie
občianskoprávnou alebo trestnoprávnou cestou, vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú
nositeľovi majetkových práv alebo autorovi v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a
Trestného zákona, prípadne uplatnenie iných práv autora vyplývajúcich mu z autorského
zákona a iných právnych predpisov.
 Slovo na úvod

Ahojte všetci!
V prvom rade vám chcem poďakovať, že ste si túto prácu odo mňa zaobstarali. Každý
chce určite úspešne zvládnuť poslednú veľkú prekážku na strednej škole - maturitu, dôstojne
sa rozlúčiť s detstvom a vydať sa v ústrety dospelosti. Niektorí už školské lavice nikdy viac
neuvidíte, iní sa rozhodnú posunúť svoje vzdelanie o level vyššie a zamieria na vysoké školy.
Maturita je nie len povinnosť, ale aj výzva. Každý, kto chce dosiahnuť dobrý výsledok
sa musí veľmi snažiť a nejaký čas obetovať učeniu. Sám viem, aké to je náročné. Preto som sa
rozhodol, že pomôžem ostatným maturantom a vytvoril som toto dielo. Nájdete tu naozaj
všetko o jednotlivých dielach, ktoré spadajú pod povinné čítanie.
Dokopy sa tu nachádza spracovaných 32 diel, od 31 autorov. Sú zoradené podľa
jednotlivých ročníkov a ich zoznam nájdete v časti Zoznam diel. Pod jednotlivými dielami
nájdete autora, literárny druh a formu, ktorou je dielo písané, hlavnú myšlienku, čiže čo nám
chce autor týmto dielom povedať (pozn. pri básnických zbierkach nie je hlavná myšlienka
uvedená) a témy, ktoré v diele rozoberá.
Následne uvádzam vonkajšiu kompozíciu diela, inak povedané, počet kapitol, strof,
alebo dejstiev (pozn. pri básnických zbierkach uvádzam počet básni v diele). V ďalšom bode
sú uvedené hlavné a vedľajšie postavy, a ich charakteristika, ktorá sa vzťahuje na ich činy
v diele. Nasleduje všeobecný obsah diela, kde vystihujem to najdôležitejšie, čo sa v diele
odohráva. Pre lepšie pochopenie, uvádzam aj obsah jednotlivých častí, v ktorom nájdete
podrobný, chronologický záznam deja (pozn. pri básnických zbierkach uvádzam iba názvy
jednotlivých básni). Na záver nájdete pár citátov a poznámky, ktoré sa vzťahujú k dielu alebo
jeho autorovi.
V časti Prílohy uvádzam odkazy na webové lokality, kde nájdete ďalšie rozbory
daných diel, a zoznam použitej literatúry. Jednotlivé odkazy slúžia len na rozšírenie vašich
vedomostí, aj keď si myslím, že všetko, čo potrebujete, je obsiahnuté v tomto diele.
Viem, že moja práca je rozsiahla, predsa len má cez 230 strán, čo môže na prvý
pohľad pôsobiť odstrašujúco. Nenechajte sa však odradiť. Odporúčam vám zamerať sa hlavne
na obsahy jednotlivých diel a poznámky k nim. Rovnako dôležité, je pozrieť si charakteristiku
hlavných postáv, vedľajšie si len zbežne prebehnite. Zároveň chcem poukázať na fakt, že táto
práca slúži len ako doplnok poznámok, ktoré ste obdržali na hodine. Preto ak nájdete nejaké
nezrovnalosti, radšej sa pridŕžajte toho, ako vám to interpretovali vaši učitelia.
Na záver vás chcem poprosiť o pochopenie. Do tejto práce som vložil vyše 300 hodín
môjho života. Chcel som vytvoriť dielo, kde naozaj bude všetko, čo potrebujete a pomôžem
tak mnohým maturantom pri ich príprave. Preto vás prosím, aby ste prácu bez môjho súhlasu
ďalej nešírili, neupravovali a neprivlastňovali si ju. Každé dielo totiž podlieha autorskému
zákonu a bol by som nerád, keby som bol nútený podniknúť právne kroky voči osobám, ktoré
ho nie sú ochotné rešpektovať. Ďakujem.

Dušan Kysela
 Zoznam diel

1.ročník
Sofokles: Antigona
Shakespeare: Hamlet
Gávlovič: Valaská škola
Moliére: Lakomec

2. ročník
Kollár: Predspev zo Slávy dcéry
Puškin: Kapitánova dcéra
Sládkovič: Marína
Botto: Smrť Jánošíková
Kráľ: Zakliata panna vo Váhu
Chalúpka: Mor ho!
Palárik: Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
Kukučín: Keď báčik z Chochoľova umrie
Tajovský: Maco Mlieč
Tajovský: Statky – zmätky
Timrava: Ťapákovci

3.ročník
Remarque: Na západe nič nové
Urban: Živý bič
Hronský: Jozef Mak
Chrobák: Drak sa vracia
Jilemnický: O dvoch bratoch
Krasko: (vlastný výber)
Smrek: (vlastný výber)
Dilong: (vlastný výber)
4.ročník
Salinger: Kto chytá v žite
Bednár: Kolíska
Mňačko: Ako chutí moc
Dušek: Kufor na sny
Bukovčan: Kým kohút nezaspieva
L+S: Soirée
Válek: (vlastný výber)
Rúfus: (vlastný výber)
J. Urban: (vlastný výber)

Pozn. pri autoroch, kde je uvedené: vlastný výber, je dôležité si niečo prečítať a vedieť
charakterizovať štýl tvorby daného autora. V dokumente nájdete ku každému z týchto autorov
spracované jedno dielo, ale toto dielo nie je povinné, ide len o náhodný výber z tvorby autora.
 Obsah

Antigona....................................................................................................................................10
Hamlet.......................................................................................................................................14
Valaská škola mravúv stodola..................................................................................................19
Lakomec....................................................................................................................................52
Slávy dcéra (Předspěv).............................................................................................................60
Kapitánova dcéra......................................................................................................................63
Marína.......................................................................................................................................68
Smrť Jánošíkova.......................................................................................................................71
Zakliata panna vo Váhu a divná Janko.....................................................................................75
Mor ho!.....................................................................................................................................79
Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch.........................................................................82
Keď báčik z Chochoľova umrie................................................................................................89
Maco mlieč................................................................................................................................93
Statky – zmätky.........................................................................................................................96
Ťapákovci................................................................................................................................107
Na západe nič nové.................................................................................................................113
Živý bič...................................................................................................................................119
Jozef Mak................................................................................................................................127
Drak sa vracia.........................................................................................................................136
O dvoch bratoch, z ktorých jeden druhého nepoznal..............................................................143
Nox et solitudo........................................................................................................................152
Cválajúce dni..........................................................................................................................154
Mladý svobodník....................................................................................................................157
Kto chytá v žite.......................................................................................................................160
Kolíska....................................................................................................................................173
Ako chutí moc.........................................................................................................................180
Kufor na sny............................................................................................................................191
Kým kohút nezaspieva............................................................................................................206
Soirée......................................................................................................................................213
Dotyky.....................................................................................................................................218
Modlitbičky.............................................................................................................................220
Malý zúrivý Robinson.............................................................................................................221
Odkazy....................................................................................................................................226
Zoznam použitej literatúry......................................................................................................234
1. ročník
 Antigona

Autor: Sofokles
Literárny druh: dráma
Žáner: tragédia
Téma: Antigonina snaha o uctenie si zosnulého brata
Hl. myšlienka: Božské zákony, ktoré platia večne, sa majú dodržiavať
Prostredie: kráľovský palác v Tébach

Vonkajšia kompozícia
 Prológ
 5 dejstiev
 Epilóg

Hlavné postavy
 Antigona - dcéra kráľa Oidipa; rozhodná; milujúca (z lásky pochovala brata aj keď
sama mohla zomrieť); smelá (chcela pochovať brata aj napriek zákazu); odvážna;
spravodlivá (odmietala trest pre Isménu, ktorá nič nespravila); tvrdohlavá (išla si za
svojím cieľom pochovať brata Polyneika)
 Isména - sestra Antigony; váhavá; nesmelá; ustráchaná (chcela dodržať rozkaz
a nepochovať brata); nerozhodná; nakoniec statočná (chcela sa nechať odsúdiť spolu
s Antigonou)
 Kreón - tébsky kráľ; vlastenec (nadovšetko uprednostňoval lásku a obranu vlasti);
zásadový; krutý (vyhrážal sa strážcom, že ich dá mučiť ak nenájdu osobu, ktorá
pochovala Polyneika); autoritatívny (všetci ľudia sa mu obávali odporovať);
tvrdohlavý (nedal si radiť od syna)
 Haimón - Kreónov syn; miluje Antigonu; nebojí sa povedať svoj názor; rozumný
(načúva mienke ľudu; radí otcovi zmeniť rozsudok); statoční (postaví sa aj vlastnému
otcovi)

Vedľajšie postavy
 Euridika - Kreonova žena; milujúca matka; neuniesla toľko bolesti a prebodla sa
 Teiresias - Kreónov radca; slepý veštec; inteligentný; nebojí sa postaviť Kreónovi
(varuje ho pred veštbou); váži si bohov
 Eteokles – brat Antigony, Ismény a Polyneika; bránil Téby pred útokom brata; zomrel
v súboji s bratom; Kreón mu vystavil pohreb so všetkými poctami
 Polyneikus – brat Antigony, Ismény a Eteokla; vrátil sa z vyhnanstva a zaútočil na
Téby; zomrel v súboji s bratom; Kreón ho zakázal pochovať
 Megar – druhý syn Kreóna a Euridiky; zabil sa ešte v minulosti

10
  Strážcovia
 Poslovia
 Zbor

Obsah
Kreón vydá rozkaz, že Polyneikus nemôže byť pochovaný a kto tak učiní, bude
potrestaný. Antigona sa aj napriek zákazu rozhodne brata pochovať spravodlivo, ako to kážu
božské zákony. Oboznámi o svojom pláne Isménu, ktorá s ňou odmieta ísť aj keď vie, že je to
správne.
Niekto pochová Polyneika a stráž to oznámi kráľovi. Ten sa rozhnevá a pohrozí im
aby našli vinníka, inak ich bude mučiť. Stráž očistí telo Polyneika a sadne si na kopec, kde
čaká kým sa neznáma osoba opäť vráti. Ako strážcovia sedia na kopci, strhne sa víchrica, no
keď prejde a otvoria oči, vidia Antigonu , plačúc, ako opäť pochováva brata. Antigona, o tom,
že ju sledujú, nevie , a tak ju stráž lapí.
Kreón vypočúva Antigonu, ktorá sa ku všetkému bez okolkov priznáva. Chce
Antigonu odsúdiť a myslí si, že jej Isména pomáhala. Isména tvrdí, že je spoluvinníčkou, no
Antigona to vyvráti. Nakoniec Isména rečami o láske medzi Antigonou a Haimónom Kreóna
naštve, a tak ich dá obe uväzniť.
Antigonin snúbenec Haimón sa dozvedá o tom, čo sa deje a snaží sa otca obmäkčiť.
Kreón je však nerozumný a nedá si radiť od syna. Poškriepia sa a Haimón povie otcovi, že už
ho neuvidí. Haimón odíde a Kreón sa rozhodne, že potrestá iba Antigonu a Isménu ušetrí. Dá
ju priviesť a nakáže strážcom aby ju pochovali do skalnej hrobky.
Antigona je nakoniec potrestaná a zavretá do hrobky (pochovaná zaživa). Za Kreónom
však prichádza Teiresias, jeho radca a veštec v jednej osobe. Ten radí kráľovi, aby svoje
rozhodnutie zmenil. No Kreón je neústupčivý a uráža starého veštca. Teiresiasa kráľove slová
nasrdia a prezrádza kráľovi, že ak pôjde proti bohom, stihne ho krutý trest a za jedného
mŕtveho, mu zomrie jeden z rodiny. Kráľ sa zľakne veštby a vydá sa k hrobke.
Do paláca prichádza posol zvestovať o tom, čo sa stalo: ako spálil s kráľom telo
Polyneika; ako išli k hrobke a počuli z nej nárek; ako tam našli obesenú Antigony
a trúchliaceho Haimóna; ako Haimón vytiahol nôž, obrátil ho proti sebe a vrazil si ho do
hrude. Keď to počuje Euridika je nešťastná, nič nepovie a odíde do paláca. Medzi tým sa vráti
Kreón, nesúc telo svojho syna, a spikuje si svedomie. No v tom vyjde z paláca sluha a oznámi
Kreónovi ďalšiu krutú správu. Euridika sa prebodla mečom. Kreóna tak stihol trest za to, že
nerešpektoval božie zákony.

Obsah po častiach
Prológ
Antigona oboznamuje Isménu so svojím plánom pochovať brata; Isména ju odhovára,
nepridáva sa k nej, ale sľubuje, že to neprezradí; Antigona odchádza pochovať brata
Prvé dejstvo

11
 Kreón prehovára k strážcom o vlasti, a zákaze pochovať Polyneika; prichádza jeden so
strážcov Polyneikovho tela oznámiť Kreónovi, že niekto ho pochoval; Kreón hrozí strážcom,
aby našli vinníka, inak ich potrestá
Druhé dejstvo
Strážca privádza Antigonu; rozpráva ako ju dolapili; Kreón vypočúva Antigonu;
Antigona sa ku všetkému priznáva; Kreón dá priviesť aj Isménu; Isména chce aby aj ju
potrestal spolu s Antigonou, no Antigona ju obraňuje, lebo nič nespravila; Kreón ich dá
odviesť do paláca
Tretie dejstvo
Za otcom prichádza Haimón, ktorý sa ho snaží presvedčiť aby zmenil svoje
rozhodnutie; Kreón je neústupčivý; hádka Kreóna a Haimóna; Kreón nakáže pochovať
Antigonu do skalnej hrobky, dá ju priviesť a sám odchádza do paláca
Štvrté dejstvo
Antigona plače a rozjíma nad nespravodlivosťou; sluhovia odvádzajú Antigonu do
hrobky
Piate dejstvo
Za Kreónom prichádza veštec Teiresias, aby sa neprotivil bohom a dal pochovať
Polyneika; Kreón je tvrdohlavý a urazí starca; Teiresias predstaví Kreónovi hroznú veštbu
a odchádza; Kreón sa obáva posolstva a odchádza k hrobke
Epilóg
Posol prichádza z hroznou novinou o smrti Antigony a Haimóna; smrť Euridiky;
Kreón sa ľutuje a spikuje si svedomie

Vnútorná kompozícia
 Expozícia – Rozhovor Antigony a Ismény
 Kolízia – Pochovanie Polyneika Antigonou
 Kríza – Potrestanie Antigony uväznením do hrobky
 Peripetia – Varovanie kráľa Teiresiasom pred krutým trestom
 Katastrofa – Smrť Antigony, Haimóna a Euridiky

Citáty
„Nech mi naši mŕtvi v ríši tieňov odpustia – no ja sa poddám presile a budem poslúchať tých,
ktorí vedú mesto. Pokúšať sa o nemožné – to je šialenstvo.“ (Isména)
„Ale ja som prišla na svet milovať, nie nenávidieť.“ (Antigona)
„Tie (božské zákony) predsa nie sú dnešné ani včerajšie, tie platia od dôb, kam nám pamäť
nesiaha, a platia večne.“ (Antigona)
„Ak si štát niekto prisvojí, je po štáte.“ (Haimón)

12
Poznámky
 Rodina Antigony bola postihnutá nešťastiami (otec si vypichol oči; matka sa obesila;
bratia sa navzájom zabili)
 Každá časť za končí výstupom zboru
 Dielo je konfliktom dvoch proti sebe vystupujúcich síl (dobra a zla)
 Autor vyjadruje myšlienku, že človeka, ktorý je zlý, neminie zlý trest
 Predvojom Antigony je hra Kráľ Oidipus od Sofokla

13
 Hamlet

Autor: William Shakespeare

Literárny druh: dráma
Žáner: tragédia
Hlavná myšlienka: žiaden čin neostane nepotrestaný
Téma: pomsta Hamleta za smrť svojho otca
Prostredie: zámok Elsinor v Dánsku (12. Storočie)

Vonkajšia kompozícia
 5 dejstiev – 20 výstupov (5-2-4-7-2)

Hlavné postavy
 Hamlet – dánsky princ; syn zosnulého kráľa Hamleta (Udatného); synovec Claudia;
spravodlivý; nebojácny (nebál sa ísť za duchom); odporca alkoholizmu; ľstivý;
prefíkaný (hral zo seba blázna); vynaliezavý (vymyslel plán s hercami, aby sa
Claudius priznal); odvážny; obetavý (vzdal sa lásky kvôli pomste); odhodlaný
(potrestať smrť svojho otca); vyčítal si, že iba kľaje a nič nekoná
 Claudius – dánsky kráľ; brat zosnulého kráľa; Hamletov strýko; chamtivý (chcel trón
pre seba); bezcharakterný (neváhal zabiť svojho brata, kráľa Hamleta); prefíkaný; trpel
(z časti ho zožiera, čo urobil); krutý (chce dať zabiť aj jeho syna Hamleta); osud sa mu
pomstil (nakoniec ho zabije Hamlet)

Vedľajšie postavy
 Gertrúda – Hamletova milujúca matka; nerozvážna; chamtivá (vydala sa za Claudia,
aby sa udržala pri tróne)
 Polónius – kráľovský radca; prefíkaný (kázal sluhovi vypytovať sa na svojho syna
nenápadne, okľukou); zvedavý (odpočúval rozhovory); podlízavý kráľovi (všetko pre
neho spravil); jeho zvedavosť ho stojí život
 Ofélia – Polóniova dcéra; ľúbila Hamleta; počestná; milá; láskavá; citlivá; dobrotivá;
zmätená (z Hamletovho správania); pomätie sa (po smrti otca); utopila sa
 Horatio – čestný človek; jediný skutočný Hamletov priateľ; pomáhal Hamletovi;
odvážny (nebál sa prehovoriť k duchovi)
 Laertes – Polóniov syn; varoval Oféliu pred Hamletovou láskou; rozhnevaný zo smrti
otca; chce sa Hamletovi pomstiť
 Rosencratz a Guildenstern – bývalí Hamletovi spolužiaci; zapredanci (len aby sa
zaľúbili kráľovi, boli ochotní ísť proti Hamletovi)
 Marcellus, Bernardo, Francesco – členovia stráže na hrade Elsinor; prví zočia
kráľovho ducha

14
  Valtemand a Cornelius – poslovia do Nórska
 Fortibras starší – nórsky kráľ; zomrel v súboji s dánskym kráľom Hamletom
 Fortibras (mladší) – syn zosnulého kráľa Fortinbrasa; tiahne s vojskom do Poľska;
Hamlet mu po svojej smrti odovzdá kráľovskú korunu
 Reynaldo – Polóniov sluha
 Ostric –výstredný švihák; má veľa statkov
 Duch Hamletovho otca Hamleta Udatného
 Herci (4-5)
 Hrobári (2)
 Poslovia
 Šľachtic
 Dvorania
Obsah
Dielo sa začína po smrti kráľa Hamleta. Duch kráľa sa objavuje na hradbách, kde má
akurát stráž službu. Videli ho aj predošlé noci, a keďže sa až nápadne podobá na kráľa,
rozhodnú sa to oznámiť jeho synovi Hamletovi. Hamlet sa zatiaľ od matky dozvedá, že sa
vydala za Claudia, brata zosnulého kráľa. Hamlet je z matky rozhorčený a nevie pochopiť, že
tak skoro zabudla na muža.
Za Hamletom prichádza stráž, oznámiť mu, čo sa stalo. Hamlet sa rozhodne ísť v noci
s nimi, uvidí ducha svojho otca a zhovára sa s ním. Duch mu prezradí, že kráľa zabil
Claudius, keď za ním prišiel do záhrady, kde spal a nalial mu jed do ucha. Hamlet sa nasrdí
a rozhodne sa pomstiť svojho otca.
Kvôli pomste Hamlet obetuje aj svoju lásku Oféliu. Tá je nešťastná z jeho spávania
a nevie si vysvetliť, prečo sa zmenil. Otec Ofélie Polónius, ktorý je aj Claudiovou pravou
rukou, si myslí, že Hamlet sa pomiatol z lásky. Za Hamletom sú zavolaní jeho spolužiaci, aby
vyzistili, čo sa s ním deje, ale on ich prekukne a jediným priateľom mu ostáva Horatio.
Na zámok prichádzajú herci. Hamlet zostrojí plán a nechá hercov zahrať hru, v ktorom
kráľ zomrie rukou svojho brata, aby usvedčil z vraždy Claudia. Claudius nedopozerá
predstavenie, čo Hamlet považuje za dôkaz viny. Následne si matka zavolá Hamleta do
komnaty. Pri rozhovore počuje Hamlet niekoho za závesom a v domnení, že sa jedná
o Claudia, zabije Polónia.
Medzičasom kráľ rozhodol, že Hamleta pošlú do Anglicka a nechajú ho tam zabiť.
Hamlet sa tak vydáva na cestu, z ktorej sa nemá vrátiť. Jeho láska, Ofélia, sa pomätie zo smrti
otca a utopí sa. Na zámok sa vracia aj syn Polónia, Laertes, ktorý chce pomstiť otca. V tom
prichádza list, že sa Hamlet vracia do Dánska. Vďaka pirátom, ktorí prepadli ich loď, si
zachránil život. Laertes následne s kráľom dohodnú súboj medzi Hamletom a Laertom, pri
ktorom chcú zabiť Hamleta.
Hamlet sa s Horatiom vracajú na hrad. Narazia však na smútočný sprievod a musia sa
skryť. Hamlet však zistí, že sa jedná o pohreb Ofélie a skočí za ňou do hrobu. Tam sa pasuje
s Laertom, jej bratom a dohodnú si súboj.
Nastáva súboj Laerta a Hamleta. Laertes má na meči jed, a aby si s kráľom boli istí, že
im plán vyjde, nalejú jed aj do čaše pre Hamleta. V súboji má na vrh Hamlet, podarilo sa mu
zasiahnuť Laerta dva krát a dávajú si prestávku. Hamletova matka pripíja na svojho syna,
avšak z Hamletovej otrávenej čaše a počas tretieho kola zomiera. Hamlet pochopí o čo sa
jedná a zabije Laerta. Ten ho však stihol poraniť, ale Hamlet ešte pred smrťou zabije Claudia

15
a pomstí tak smrť svojho otca. Na koniec prichádza na zámok princ Fortibras z Nórska, ktorý
uzrie tragédiu dánskej kráľovskej rodiny.

Obsah po častiach
Prvé dejstvo
Prvý výstup
Člena stráže Francisca prichádzajú vystriedať Bernardo, Marcellus a Horatio,
ktorý im nechce veriť, že videli ducha; o polnoci sa im zjaví duch dánskeho kráľa
Hamleta Udatného; Horatio sa prihovára duchovi, ten však mlčí; po zakikiríkaní
kohúta sa duch vytratí; Bernardo, Marcellus a Horatio sa dohodnú, že to oznámia
Hamletovi
Druhý výstup
Kráľ Cornelius oznamuje svoj sobáš s Gertrúdou a posiela poslov do Nórska
ku synovi kráľa Fortinbrasa; Laertes dostáva od kráľa zvolenie vrátiť sa do
Francúzska; Hamlet je zarmútený zo smrti svojho otca a z faktu, že jeho matka sa tak
rýchlo vydala za Claudia (po menej ako 2 mesiac od smrti kráľa); Horatio, Marcellus
a Bernardo prichádzajú do siene za Hamletom zvestujúc mu správu o duchovi; Hamlet
sa rozhodne, že v tú noc sa k ním pridá na hradbách, aby zočil ducha svojho otca na
vlastné oči
Tretí výstup
Laertes varuje Oféliu pred Hamletom; lúči sa s otcom a sestrou a odchádza na
lodi do Francúzska; Polónius vystríha Oféliu pred láskou k Hamletovi
Štvrtý výstup
Hamlet je so strážami na hradbách; zjaví sa duch; stráž bráni Hamletovi ísť
samému s duchom preč, ale on im pohrozí mečom a odchádza s duchom na jednu
z bášt
Piaty výstup
Duch povie Hamletovi pravdu o kráľovej smrti; Hamlet prisahá, že sa
Claudiovi pomstí; stráže sa vypytujú čo mu duch povedal, ale on im prikáže, aby mi
prisahali, že budú mlčať

Druhé dejstvo
Prvý výstup
Polónius posiela svojho sluhu Reynalda do Francúzska, aby zistil ako sa
Laertovi vedie a odovzdal mu peniaze; za Polóniom prichádza rozrušená Ofélia, ktorá
mu oznámi, že Hamlet sa z lásky k nej pomiatol; Ofélia a Polónius odídu za kráľom
Druhý výstup
Kráľ s kráľovnou pozvali na hrad Hamletových spolužiakov Rosencratza
a Guildensterna aby ho rozveselili; Polónius privedie poslov z Nórska, ktorý oznámia,

16
 že Fortibrasovi bolo zakázané na nich zaútočiť a majú mu umožniť prechod do
Poľska; Polónius tvrdí kráľovnej a kráľovi, že Hamlet sa zbláznil z neopätovanej lásky
k Ofélii a ukáže im list, ktorý jej napísal; Hamlet sa rozpráva s Polóniom; Hamlet sa
stretne so spolužiakmi a odhalí, že ich za ním poslali kráľ s kráľovnou; na hrad
prichádzajú herci a Hamlet chce, aby zahrali hru, ktorá usvedčí Claudia z vraždy
Tretie dejstvo
Prvý výstup
Hamlet sa zhovára s Oféliou, zatiaľ čo kráľ s Polóniom počúvajú schovaný za
závesom; Hamlet ďalej hrá blázna a radí Ofélii odísť do kláštora; Claudius sa
rozhodne, že pošle Hamleta do Anglicka vymáhať dane
Druhý výstup
Herci hrajú predstavenie o vražde; kráľ je rozrušený, ledva stojí na nohách,
a odíde do svojej komnaty; Hamlet si je s Horatiom istý, že kráľ mu zabil otca;
Z Hamletom prichádzajú jeho spolužiaci a Polónius, aby išiel za matkou
Tretí výstup
Kráľ sa rozhodne poslať Hamleta do Anglicka; Polónius oznamuje kráľovi, že
ide odpočúvať rozhovor Hamleta a jeho matky; Claudius si spikuje svedomie; Hamlet
má šancu zabiť Claudia, ale odloží to
Štvrtý výstup
Hamlet prichádza za kráľovnou; Hamlet si myslí, že za závesom je kráľ, no
zabije Polónia; vyčíta matke jej správanie; Hamlet sa priznáva kráľovnej, že svoju
pomätenosť iba hral a vraví, aby to povedala aj kráľovi; odvlečie Polónia, rozlúči sa
s matkou, lebo ho kráľ poslal do Anglicka, a odíde
Štvrté dejstvo
Prvý výstup
Do komnaty kráľovnej prichádza kráľ; rozhovor Claudia a Gertrúdy
Druhý výstup
Rosencratz a Guildenstern prichádzajú do komnaty za Hamletom, aby ho
odviedli ku kráľovi a odniesli telo Polónia; rozhovor spolužiakov a Hamleta, pričom
Hamlet nechce povedať kde dal telo; Hamlet beží za kráľom
Tretí výstup
Hamlet prichádza pred kráľa v sprievode stráže; kráľ ho posiela do Anglicka aj
s listom, v ktorom prikazuje dať zabiť Hamleta
Štvrtý výstup
Fortibras prechádza s vojskom cez Dánsko; Hamlet odchádza do Anglicka
Piaty výstup
Ofélia sa zo smrti otca pomiatla; na hrad prichádza Laertes so vzbúrencami;
kráľ mu povie, že oni so smrťou jeho otca nemajú nič spoločné; Claudius s Laertom
odchádzajú vymyslieť niečo, čo by Laerta uspokojilo
17
 Šiesty výstup
Námorníci doručia Horáciovi list od Hamleta, v ktorom mu píše, že na ceste do
Anglicka ich prepadli piráti a on sa ocitol v ich zajatí, a že sa má rýchlo ponáhľať
Hamletovi naproti, ktorý mu chce všetko, čo vie, vyrozprávať
Siedmy výstup
Kráľ povedal Laertovi kto zabil jeho otca; prichádza posol s listom, že Hamlet
sa vracia do Dánska; Laertes s Claudiom naplánujú súboj, v ktorom má Hamlet
zomrieť; prichádza plačúca kráľovná so správou, že Ofélia sa utopila
Piate dejstvo
Prvý výstup
Hrobári kopú hrob; prichádza Hamlet s Horatiom; Hamlet sa spytuje hrobára
koho to je hrob, no ten mu priamo neodpovie; prichádza kráľovský sprievod spolu
s mŕtvou Oféliou; Horatio s Hamletom sa skryjú; Hamlet zistí, že hrob je pre Oféliu;
Laertes skočí do hrobu a oplakáva Oféliu; Hamlet skočí do hrobu za Laertom; zápasia;
stráže ich rozdelia; Hamlet odíde a Claudius vraví Laertovi aby vydržal, čas pomsty
príde onedlho
Druhý výstup
Hamlet vypráva Horatiovi príbeh o ceste do Anglicka; prichádza súboj
Hamleta a Laerta; Hamlet zasiahne Laerta a sluhovia prinášajú víno; Claudius hodí do
čaše otrávený jed a podá ju Hamletovi; Hamlet sa chce napiť až po ďalšom zásahu
a víno odloží; Hamlet znova zasiahne Laerta; kráľovná sa napije z otrávenej čaše; v 3.
kole zasiahne Laerta Hamleta, ten sa naňho vrhne, pri súboji si vymenia kordy
a Hamlet zraní Laerta; kráľovná padá na zem, povie Hamletovi, že vo víne bol jed
a umiera; Laertes vyzrádza Hamletovi sprisahanie; Hamlet bodne kráľa otráveným
kordom, ten umiera; zomiera Laertes; Hamlet prosí Horatia aby o všetkom povedal
svetu a aby dal korunu Fortibrasovi; na hrad prichádza Fortibras a vidí všetkých
mŕtvych; Horatio mu chce všetko vyrozprávať; Fortibras nakáže vystrojiť Hamletovi
kráľovský pohreb

Vnútorná kompozícia
 Expozícia – oznámenie sobášu Claudia a Gertrúdy; zjavenie ducha
 Kolízia – Hamlet sa pri rozhovore s duchom otca dozvedá pravdu o jeho smrti
 Kríza – divadelné predstavenie
 Peripetia – príchod Laerta na hrad
 Katastrofa – súboj Hamleta s Laertom; všetci umierajú

Citáty
„Slabošstvo – odteraz sa voláš žena.“ (Hamlet)

18
„Princ nikdy svojej vôli nevládne, ba sám je vlastnej vôle nevoľník. Princ ani chliev si nesmie
ukrojiť tak ako iní; blaho kráľovstva od jeho voľby predsa závisí, a preto vždy sa musí
podrobiť súhlasu tela, ktorému je hlavou.“ (Laertes)
„Byť, a či nebyť – kto mi odpovie, čo šľachtí ducha viac: či trpne niesť strely a šípy zlostnej
Šťasteny, či pozdvihnúť zbraň proti moru bied a násilne ho premôcť?“(Hamlet)
„nech už som pre vás taký alebo onaký nástroj, môžete ma jedine rozladiť, ale zahrať si na
mne nemôžete.“ (Hamlet)
„I keby táto ruka zhrubla mi, niet toľko dažďa, čo by umyl z nej bratovu krv.“ (Claudius)
„Čo človek je, ak hlavným zmyslom jeho života je spať a kŕmiť sa?“ (Hamlet)

Poznámky
 Celý názov je Tragédia o Hamletovi, Princovi dánskom
 Dielo odzrkadľuje problémy renesančného Anglicka
 Dej je chronologický
 Autor použil písomný a zrozumiteľný jazyk
 Množstvo dramatických dialógov a hlboko reflexívne monológy
 Jednotlivé repliky sú písané veľmi poeticky

19
 Valaská škola mravúv stodola

Autor: Hugolín Gávlovič

Literárny druh: lyrika
Žáner: rozsiahla veršovaná skladba (17 000 veršov)
Hlavná myšlienka: poskytnutie rád a ponaučení do bežného života
Téma: bohatosť a rozsiahlosť tém (napr. láska k bohu; láska k rodičom; odsúdenie opilstva;
velebenie učenia sa; výchova dieťaťa; dôležitosť posmrtného života...)

Vonkajšia kompozícia
 Prológ (Predmluva)
 21 pastierskych nôt
 Epilóg (Prídavek)

Obsah
Valaská škola ponúka čitateľom mnoho praktických rád a poučení o rozličných
otázkach a životných problémoch na základe náboženských, laických, svetských
a občianskych morálnych zásad, ktoré vychádzali z ľudských a spoločenských hodnôt
obdobia baroka.
Autor v jednotlivých básňach skladby hovorí o pominuteľnosti, márnosti a ničotnosti
pozemského života a do popredia kladie hlavne posmrtný, večný, nebeský život, ktorý je
podľa neho dôležitejší. Autor je toho názoru, že každý človek sa narodil najmä preto, aby
zomrel. Je názoru, že človek nikdy nenájde v pozemskom živote pokoj a spokojnosť.
Ďalej sa vyjadruje na adresu Boha, ako niekoho všemocného, koho treba ctiť a modliť
sa k nemu. Sympatizuje so skromnými, tichými a vzdelanými ľuďmi. Väčší význam ma pre
neho vznešenosť duše, pred telesnou schránkou. Človeka vyzýva aby sa neustále vzdelával,
kultivoval a dbal na cnosti, a vyhýbal sa pokušeniu, alkoholu, sebectvu, podlosti a ostatným
zlým vlastnostiam...

Obsah v bodoch
Predmluva
 dobrých mravoch
 Zmysly učitelúv o dobrých mravoch
 Ego sum Pastor bonus
 Obetování k chvále Krista Pána
 Darování ku úžitku tvému
 Pripomínání o trojnásobnej policii ku lepšému pochopení dobrých mravúv
 Policia kresťanská, táto cíli k chvále boskej

20
  Policia mestská, neb civilis. Tá cílí k pokoji, i k úžitku bližního
 Policia svetská. Táto cílí ku svej chvále
 Katoliko-politik má dobré svedomí i dobré mravy
 Stoiko-politik má svedomí dobré, ale zlú policiu
 Sofistiko-politik má zlé svedomí i zlú policiu

Nóta první
 Fuit autem Abel pastor ovium. Gen. c. 4.
 Pána Boha z celého srdce miluj
 Rodičúv musíš ctíti, jak chceš požehnáni míti
 Prítelúv tvých šanuj
 Učitelúv v dobrých vecách poslúchaj
 Vrchnosti se obávaj
 Dar prítelský spbre varuj
 V reči i v odeve statečne se držeti máš pred lidmi
 Dobrých a cnostlivých tovarišúv se pridržuj, a zlých se varuj
 Nevstupuj do rady násilne
 Drž se čistotne podle tvého stavu
 Každého mej v úctivosti, a ku pozdravování buď schopný
 Vetšímu a statečnejšímu vždycky ustupuj
 Nad malým zvítežiti se neusiluj
 Na tvoje veci pozor daj
 Pekná barva stydlivosti, nebýva u všech v milosti
 Pilnosť mej v tem, čo pred seba bereš
 Čítaj knižky ne len k naučení, ale i k tvému polepšení
 Čo dobrého čítaš, to pamatuj
 Hospodár musí míti starosť na dúm svúj
 Pozorlivosť v skutku i v reči každému svečí
 Hnevu neukazuj pro daremnú vec
 Vysmívatí žádneho nesluší
 Vysmívati mizerného, neni vec chválitebná
 Zakládaj potrebného z lásky
 Nejprv lásku mej ku sobe, potem k bližnímu
 Hra pro užitek neb pro vyhrání, neni bezpečná
 Opováťlivosť škodlivá
 Z pýchy nepotupuj i nejmenšího
 Nežádaj cudzích vecí nespravedlive
 Manžel má milovati manželku spravedlive
 Práva vedeti dobrá vec jest
 Pkrm zbytečný zdraví škodí
 Spaní zbytečné neužitečné i škodlivé bývá
 Sliby plniti potrebno
 Víno v skrovnosti slúži k čerstvosti a pité v zbytku není k úžitku
 Vlasť svoja každému milá
 Chýr mnohokráte falešný, nebuď ku verení spešný
 Dobrú radu dati velmi mnoho platí. Lépej jest nic neraditi, nežli s radú uškoditi
21
  Radú dávať v čem a komu, a i kedy, uč se tomu
 Kdo že ženami obcuje, zlé meno si zasluhuje
 Nad literné umení, vetšího bohactva není
 Kdo ve lži polapen bývá i v pravde víry nemívá
 Dobre čiň každému, a vzlášte dobrému
 Zlorečenství kdo miluje, ani sebe nešanuje
 Dobré domnení o sebe u lidí máš zdržovati
 V súdoch má byť spravedlivý sudce. Má meť uši otevrené, a zavrené ruce
 Ve všem tvých rodičúv šanuj
 Nevdečnosť za dobrodení, od tej zlosti vetšej neni
 Úrad nekdy mravy mení
 Nebude platné umení, jak pri nem rozumu neni
 Krása spravedlivej cnosti, lidí vede k spanilosti
 Hnev rozumem hamuj. A tvé zdraví šanuj
 Žákúm provetrení a komócia je potrebná, i užitečná
 Dítky tvé uč pobožnosti, kumštúm, cti, i poslušnosti
 Príkaz plniť, i vrchnosti neni proti statečnosti
 Mlčanlivosť pri hostine tvú osobu nech nemine
 Spravedlivosť slepá má byť, všech má bez ohledú súdiť
 Všeckých miluj spravedlive, a vždy se drž pozorlive
 Lidskej grácie nežádaj, ale boskú vyhledávaj

Nóta druhá
 Iabel – qvi fuit pater habitantium in tentorijs, atqve Pastorum. Gen. 4.
 Pán Búh ti mnoho dal, i v prácach pomáhať chce. Ty ho miluj a vychvaluj čo nejvíce
 Dluhé spaní škodí krem nadání
 Mlčanlivosť je statečná. V mnohých vecách užitečná
 Kdo chce vždy protivným býti, s takovým je težko žíti
 Najprv svoje štráfaj zlosti. Potem cudzé haň krehkosti
 Nikdy nežádaj líbiti, čo ti múže k škode býti
 Čo nemá stálosti, nemívaj v milosti
 Dobrá vec jest byť v manželství, ale lepšá žiť v panenství
 Múžeš nekdy byť veselý, ale nikdy k zlému smelý
 Never žene hnedky, bys´ nevšel do pletky
 Podle možnosti odvádzaj od zlosti
 Blázen když má jazyk rečný, nevaď se s ním, buď statečný
 Ščedrosť zbytečná zrídka statečná
 Snadno i česť svú utrácá, kdo v novinkách se obracá
 Mnohomluvný sobe škodí, i jiným klopotu plodí
 4o máš v nádeji dostati, nechtej jiste slibovati
 Proto málo víry, že reči bez míry
 Jak chceš býti v dobrem stálý, neoblibuj lidskej chvály
 Jak chceš byť človek statečný, dobrodincúm vždy buď vdečý
 Jak chceš zostať v úctivosti, nevychvaluj tvej štedrosti
 Býval si vesel v mladosti. Buď trpezlivý v starosti

22
  Teho, kdo je v zlém svedomí, raní šeptavé mluvení. Kdo se cítí v nejakej zlej veci,
bojí se, že o nem rozmlúvajú všeci
 Štestí mnohých oklamalo, v potupe jich zanechalo. V neštestí budeš šťastlivý, jestli
budeš vždy cnostlivý
 Na cudzej smrti nechtej nádeje míti, nebo ty múžeš prv nežli on zemríti
 Dar maličký od prítele bez pohrdy ber vesele
 Chudoba na cti neškodí, nebo se v nej každý rodí
 Chudoba síc lidí mučí, ale pekné kumšty učí
 Človeče, smrť ti je jistá. Nemáš tu večného místa
 Nelekaj sej istej smrti, ale se boj zlého žití
 Zlé za dobré prijímati, to pred Bohem mnoho platí. Tak se obyčejne stáva, že svet zlé
za dobré oddává
 Zbytek škodí, psotu plodí
 Čo hneď komu múžeš dati, dvakrát nechtej slibovati
 Človek rozpustilý žádnemu nemilý
 Jazyk podvodný potupy hodný
 Kdo miluje sladké reči, kúpi zajaca ve vreci
 Pro jazyk lidský nezdravý nenechávaj dobré mravy
 Nepromeňuj reči. Mluv vždy, jako svečí
 Jestli budeš svedek jaký, nebuď v reči ledajaký. Svedek pravý, v mysli zdravý. Čo
nemusíš mluviť pred tvoju vrchnosťú, to múžeš zatajiť, s ctnú mlčanlivosťú
 Od lenivosti chráň se s pilností
 Odpočinek milý dává k prácám sily
 Nehaň, čo se ti nelíbí. Nebo i ty máš tvé chyby
 Jak si bohatý, nebuď rohatý
 Čiň dobre, když múžeš. Duši si pomúžeš
 Kdo ti dobré radí, slyšte nezavadí
 Nebudeš vždy v jedném kvete. Neb je promena ve svete
 Jak se chceš ženiti, hleď si rovnú vzíti
 Čoť se na jiných nelíbí, ty též nečiň jejich chyby
 Čo je vyše tvojej ily, to nechaj, človeče milý
 Jeslti vidíš jaké zlosti, naprav jich podle možnosti
 Sudce spravedlive súdí, jestli od práva neblúdí
 Znášaj bídy kríže. Prijdeš k bohu blíže
 Knižky k pobožnosti čítavaj s pilností
 Krátke a múdré mluvení neprichádza k pohanení. Kdo je mnohorečný mnohým je
nevdečný
 Nedbá múdrý muž statečný na hnenlivé ženské reči
 Svoje veci šanuj. A cudzích se varuj
 Nadarmo se smrti bojíš. V jej si ruce, neobstojíš
 Strpeť ženské reči na manžela svečí
 Rodičúv šanuj. Zlú spurnosť hamuj
 Nehledaj tajnosti cudzé. Bys´ nevešel sám do núdze

Nóta tretí
 Facta est rixa inter pastores gregum Abram, et Loth. Gen. 13.

23
 Kristus jest tvúj Vykupitel. Buď ty jeho verný ctitel
 Jak chceš kumšt literný vedeť, musíš pri učení sedeť
 Kdo ze zlosťú chodí, mnoho zlého plodí
 Skúpý u všech v pohanení, má bohactví ku trápení
 Skrovné chování od psoty brání
 Jak si škodíš bez rozumu, nevskládaj to na Fortunu
 Peníz za nic je sám v sebe, jestli neslúži potrebe. Načo ti je peníz? Když ho rídiť nevíš
 Boháš skúpy: velmi hlúpy
 Jak žák dobrý býti nechce, nech se skrovne s prútem tresce. Prút užitečný dítkám
nevdečný. Skrovné trestání od hríchu chrání
 Čo chceš a múžeš komu darovať, to mu nechtej dva razy slibovat
 Každú vec nečiň hned, na konec pilne hleď
 Varuj se ze všej možnosti od chlipnej príležitosti
 Podchlebník teho poraní, kdo se ho pilne nechrání. Podchlebník jest nejhorší zver.
Když te chválí, nic mu never
 Nezakládaj na tvej sile. Bys´ neprišel do zlej chvíle. Kdo na sile nádej vskládá, to
dostáva, čo nežáda
 Užitek jest k bezpečnosti radu pýtať v pochybnosti. Ten nemá vadu, kdo pýtá radu
 Lépej zlú vúlu zabítí nežli obeti činiti
 Kdo je v cnosťách malý, neni prítel stálý. Chceš meť prítele stálého? Vyvol sobre
cnostlivého
 Skúposť, rozptýlení nech pri tebe neni
 Dobré meno šanuj. Od zlosti se hamuj
 Blázen jest, kdo starých lidí znevažovať se nevstydí
 Peníze se minú, a kumšty nezhynú
 Kdo snadno uverí, snado se uderí
 V jedném kumšte dobre se cvič, z mnohých naraz nechytaj nic
 Čas budúci nemáš v ruce. Nech tak bude, jako Búh chce
 Kdo chce nečo dobre vedeť, musí pri učených sedeť. Zlá vec jest slovem učiti.
A potem skutkem kaziti
 Zbytečnejšé pití ukracuje žití
 Kdo hned chválí, zas hned haní, statečnosť svoju poraní
 Jak chceš vždycky pokoj míti, musíš s každým v lásce žíti
 Mnohé umení sobe dostaneš, jak s mrtvými mluviť neprestaneš. S mŕtvymi mluvení
vede ku umení
 Človek v dobrém neni stály, nedávaj mu mnohej chvály. Človek ve všem když se
mení, tehdy chvály hoden neni
 Čo nevíš dobrého, uč se od jiného
 Bacchus i Venuša ku zlému pokúša
 Z tichej vody mnoho škody
 Dobreť´ se nevede, snad si ty na škode
 Čo je vyše sily nechaj, synu milý
 Spravedlivých šanuj. Od krivdy se varuj
 Lepšá chudoba, než bohactví. Bohatí, chudobní neni sú podobní
 Dluhého živobytí sobe neprislibuj
 Skrúšené tvé srdce Búh k obeti svej chce
 Jak upadneš k zlému kedy, hned si daj pokutu vtedy
 Nepripomínaj obrazení prítelské
24
  Dokud budeš živ, bohatým se neprotiv
 V úrade buď pilný. V pravde neomylný
 Budeš vesel živý, jak si v škode trpezlivý
 Zlého tovaristva se varuj
 K služebníkum buď láskavý
 Príležitosť ku konaní, nemá býti v odkládání
 Ne ze smrti, ale z nevinnosti vyhledávaj tvoje večné štestí
 Zlú manželku znášaj trpezlive. I napravuj ticho, prívetive
 Z umení tvého nebuď pyšný. Reči druhému nepretrhuj
 Dítky tvédobrému vyučuj
 Bohatý má mnoho penez a chudobný detí
 V prostrédku cnosť stojí
 Nedostaneš cnosti, jak nenecháš zlosti
 V čem koho štráfeš, to sám nečiň. Drahšé zlato než olovo. Lepší príklad, nežli slovo
 Čo nemožné a neslušné, to nepýtaj nikdy od nikoho
 Jistú vec pro nejistú nezanechávaj
 Kdo ustúpí, neni hlúpý
 Každý čas mej v podezrení. Smrť prichádza v okamžení

Nóta čtvrtá
 Iurgium fuit pastorum Gerarae adversus pastores Izac. Gen. c. 26.
 Duch Svatý se ukázal v spúsobe holubice nad Kristem
 Darček vdečný bývá užitečný
 Chtej se vždycky chrániť, prítela poraniť
 Z hnevu nenávisť se plodí. Mnohokráte zdraví škodí
 Svornosť lásky matka. Nech ti bude sladká
 Nechtej v hneve služebníkúv trestať
 Trpezlivosť je statečná, v mnohých vecách užitečná
 Človek hnenlivý bývá zvadlivý
 Čo z práce nadobudeš, to šanuj
 Hostiny zbytečné není sú statečné
 Když se štestí zmení, i prítelúv mení
 Nekdy lepšá známosť než peníze
 Lepšého prítele dostaneš za lásku, nežli za peníze
 Na cnosti, ne na umení vyhledávaj tvé spasení. Což osoží mnoho vedeť, a bez cností
v hríchoch sedeť
 Kdo se smrti obává, bláznivý titul dostáva. Bláznivosť jest, to se báti, čo se musí
jednúc stati. Seneca
 Hnev rozum zatmívá: nic dobré nemívá. Kdo pri hneve mlčí, k dobrému se učí
 Čo musíš dať, to nešanuj. Od skúposti ruku hamuj. Nákladek užiečný vždycky
statečný
 Zbytek v reči nikomu nesvečí. Prostrédek v chování od potupy chrání
 Nechtej jiných zahanbiti, jak chceš u všech milý býti
 Tajný hrích není smích. Potajemné zlosti vyndú ku známosti
 Čo se z hríchu stává? Všecko zlé človek z neho dostává
 Nebuď opovážlivý, budeš vesel živý. Rozum silnejší než sila

25
  Múdré ustúpení je bez pohanení
 Vexy zbytečné nikomu vdečné
 Losování o budúcich vecách je daremné
 Trpezlivý buď, když znášaš krivý súd
 Závisť temu škodí, u koho se plodí
 Zvady a zlosti predešlé, a juž uhasené, nepripomínaj
 Chvála vlastní bláznivá
 Skrovnosť rozmnožuje statky. Hojnosť vede jich na zmatky
 Skrovná bláznivosť má svú úctivosť
 Chlipnosť špatné meno má težké bremeno
 Skúposť v strachu stojí. Žebrákúv se bojí
 Kdo mluví bez míry, nedávaj mu víry. Mnohorečnosť nestatečnosť
 Korhel tri pokuty zasluhuje, když z korhelstva nečo prestupuje
 Tovaristvo verné v zármutku dúverné
 Lekárství v nemoci bývá ku pomoci. Lekár mnohý, aneb nový podetne ti k smrti nohy
 Bezbožný je v svete dedič. Spravedlivý tu nemá nič
 Štestí je nestále, dnes je velké, zítra malé
 Prípadek predvedený zbytečne neraní
 Zúfanlivosť v súžení báva ku obtížení. Bez súžení žáden neni
 Príležitosť lítá, a pilný ju chytá
 Pozornosť v každej veci míti prislúcha
 Zbytek v jídle, v pití nechtej nikdy míti
 Čo dobrého každý súdí, kdo odpírá, ten poblúdí
 Šanuj zdraví tvého tela. By v nem duša dobré mela
 Nesvornosť u lidu činí mnohú bídu
 Snúm never
 Hosť častý nemilý. Ver mi, synu milý
 Jak chceš bytí v lásce: nebuď na prekázce
 Nemilá všetečnosť pokazí statečnosť
 Pri cudzém stole hosť má míti statečnosť
 Človek sám sebe nejvíc škodí
 Tvé tajnosti drž v skrytosti
 Zlé veci zakryté neodkrývaj
 Múdrosť schválená hodna svého mena
 Na cudzé veci pozor daj, a na své nezapomínaj
 Jako máš s druhým mluvit, chtej se tuto naučiti
 Jazyk rozpustilý nikomu nemilý

Nóta pátá
 Ráchel – gregem ipsa pascebat. Gen. cap. 29.
 Pán Búh všecko rídí. A i všecko vidí
 Život i smrť sú v prítelství, od prirodzenosti, ale u lidí nemajú jednakej vzácnosti
 Múdrý radnej mnoho mlčí. A blázen má mnoho rečí
 Lhárstvo jest plášč pravdy
 Daremné rozprávky nemajú místa
 Čas ve svete mnoho platí, nemúdry je kdo ho tratí
26
 Nezmlúvaj se o múdrosti s tým, který je v bláznivosti
 Zrkadlo ku poznaní tvému, nech jest svedomí tvé
 Neposúď nikoho, vymlúvaj každého
 Jiným radiť umíš, sebe nerozumíš
 Zdraví, svedomí, umení. Nad té veci drahších neni
 Telu mravy, cnosti duši zhromaždzovať vždycky sluší
 Zisk falešný neni zisk, ale škoda
 Ctij rodičúv tvojich vždycky. By te ctili tvoje dítky
 Všecko márnosť v svete: krem Bohu slúžiti v cnostlivém živote
 Kdo chudým pomáhá, statky své rozmáhá
 Pre chudých je prikázaní a slobodu mají páni
 Čo jide z hojnosti, čo z poníženosti? Bohactví a hojnosť potrebuje mírnosť
 Vúlu tvú premáhaj. Panovať jej nedaj
 Lépej krivdu odpustiti, nežli se za krivdu mstíti
 Korhel zdraví, a i rozum tratí
 Verný prítel utešitel. Máš prítela šanovati, a i verne milovati
 Dobrých prítelúv sobe činiti s dobrým spúsobem
 Koho štráfajú, teho nevysmívaj
 Fortuna nestálá
 Když máš dobré chování, nedbaj na omlúvání
 Pán dobrotivý
 Podobný podobnému se raduje
 Štestí mnohých klame. V skúselosti máme
 Lásku vzdaj každému, nozloreč žádnému
 Nechtej v obyčeji míti s pány zarovno choditi
 Nemluv o jiných zlé, jak chceš, aby o tebe jiní mluvili dobré
 Prchlivosť tvoju zlož, žádnému se nehroz
 Dobrý prítel i v súžení prítelstvo své nepromení
 Nic neplatí: mrtvých omlúvati
 Starých lidí šanuj
 Človek je svet malý, má v cnosti byť stálý
 Krása nestálá, mnoho škodí. Mnohých nepozorných ku zlému privodí
 Neosoží v pekných šatách býti a zlý život i svedomí míti
 V úzkosťách vždy dúfaj a nikdy nezúfaj
 Dobré svedomí v bídách k potešení
 Chráň sej ako svečí zbytku v každej veci
 Trpezlivý je ščaslivý
 Neprítel domácí a tajný víc škodiť múže, nežli cudzí a zjevný
 Jak si velký, bývaj malý. Budeš v lásce u všech stálý
 Varuj se tej chyby, která se ti na jiných nelíbí
 Když se ti čas stratí, víc se ti nevrátí
 Té tri veci chválá všeci
 Nebuď trucovitý, dobrú radu nasleduj a i ty
 Dnes je tvoje, a ne zítra. Smrť jest k usmrcení chytrá
 Nehroz se žádnému
 V pravde buď stálý, nemineš chvály. Stoj ve vernosti, chráň se falešnosti
 Zlé slibování bez vykonání

27
  Kdo nemožné veci pýtá, povetrí do hrsti chytá
 Buď v práci bedlivý, ne náhly, lenivý
 Ščedrosť mírná je úprimná. Ščedrosť k marnosti nemá vzánosti
 Duša má rozkazovati: a telo ju poslúchati
 Vexování znášaj bez hnevání
 Chvála vlastná smrdí, nemilá u lidí. Nikdy nemej to v zvyklosti, čo je protu statečnosti

Nóta šestá
 Servivit ergo Iacob pro Rachel septem annis. Gen. 29.
 Pán Búh je nemalý, hoden všeckej chvály
 Jestli mluvíš to čo nevíš, bláznivosť tvoju vyjevíš. Hádaní daremné neni je príjemné
 Jako máš mluviti ráč se naučiti
 Jazyk rozpustilý ku škode se chýlí
 Kdo tajnosti své zjevuje, nezamlčí ani tvoje
 Pán prívetivý, služebný milý. Lepší tvár nežli dar
 Svet teho miluje, kdo mu ustupuje. Teho nenávidí, koho často vidí
 Milejšé veci veci neznámé, než které pred sebú máme
 Čo se dostáva bez práce, to netrvá, len nakrátce
 A čo s prácu dostávame, na to lepší pozor dáme
 Opakované reči nenáviďá všeci
 Ze statečnej společnosti naučíš se statečnosti
 Ku zlým rečám, k hríchu nepridávaj smíchu
 Dúvernosť zbytečná neni dluho vdečná
 Bez potreby nerozprávaj, múdrosti tvej tepredávaj
 Ani nechvál, ani nehaň do očí žádneho
 Nedobrá rada velká závada
 Vinný musí trestán býti. Darmo zaň budeš prositi
 Mlč daremné reči a mluv čo ti svečí
 Pohoršení k zatracení
 Jak nenecháš zlosti, nebudeš meť cnosti
 Nadobudeš pekné mravy, jestli budeš v cnostech zdravý
 Od statečných neutíkaj. Každému dobrý príklad daj
 Mluvení maznavé, neni v mravoch zdravé
 Bezbožný má trestán býti. By se mohel napraviti
 Z hnevu netresci hned žádneho. Snad se zlý promení v dobrého
 Když chceš koho potrestati, nechtej mu to v známosť dáti
 V slibování buď pozorný
 Když sú v jedném zmyslu mnozí, protiviť se neosoží
 Neprotiv se hned zlej reči, potem ju naprav jak svečí
 Ne hned odporuj, čo pýtá prítel tvúj
 Proti smelému smele. Proti zlému nevesele
 Peníze všecko múžú
 Jako s prítelmi máš zachádzati
 Múdrosť svetská v zlosti všecká
 Všecko se mení. Stálosti neni
 Kdo se od lidí vzdaluje, cnosti sobe zhromažduje
28
  Pomaly a stále v dobrém ujdeš dále
 To chceš jinému činit, čo nechceš od neho míti
 Dobrodince mej v šanobe, neubližuj tvej osobe
 Kdo ráno ze sna povstáva, nech Bohu česť, chválu vzdává
 Jak deň dobre máš tráviti múžeš se tu naučiti
 Tovaristvo činí podobného. Zlého neb dobrého. Tovariš je jaký, i ty budeš taký
 V bohactví súžení. Nic v nem jiné neni
 Bez práce a násilnosti neprijdeš ku žádnej cnosti
 Je nejvícej smelý človek neumelý
 Blázen když je sám bez chuti, všeckých ku úzkosti nútí. Nemúdreho štestí siným ku
neštestí
 Literné umení lidem k ozdobení
 Búh súdí každého. Ty nesúď žádného
 Pýchu nemej v srdci, neb si na nic súcí
 Nic v svete stálého neni. Všecko jide k zničemnení
 Kdo vezne pro sebe práce tvé po tebe
 Smrť všeckých pojímá, život jim odnímá
 Blázen múdrosť nenávidí
 Nic neni v svete nového, tehdy nediv se z ničeho
 Víno škodí hlave, v zbytku je nezdravé
 Srdce malé s celým svetem se nenasytí, jak Boha nebude míti
 Každý skúpý velmi hlúpy
 Mnoho zlých ve svete
 Krásy obraz milý ku marnosti cílí

Nóta sedmá
 Ignis Dei cecidit e´ caelo et tactas oves, puerósqve consumpsit. Iob. 1.
 Ten mnoho rozumí, kdo Boha milovať umí. Darmo v školách se unuješ, jestli Boha
nemiluješ
 Starého brada úctivosť žádá. Na fúzoch a brade nezáleží statečnosť
 Milosť panská sladká, ale velmi krátká. Na krivdy dlouho pamatujeme. Na dobrodiní
hned zapomínáme
 Voják dobrý
 Kdo nemocného šanuje, bolesť jemu ulevuje
 Ne o dítky, než o cnosti staraj se s pilností. Buďto telo zhnije, z cnosti dobré meno žije
 Dar milý osoží, prítelúv rozmnoží
 Silné sú tri veci, to Písmo dosvečí. Král, víno a žena hodné svého mena (3. Esdrae cap.
3. Et 4.)
 Pekne se drž v ceste v dedinách, i v meste. Mravný buď v chodení, v reči, i v hledení
 Zlého chvála velmi malá
 Prítel vdečný. I neprítel užitečný
 Blázen čo ví, to vypoví
 Skúselnosť nejlepší učitel
 Spúsob v činení škodlivý neni
 Kdo vúlu má k jakej zlosti, poznáš ho z príležitosti

29
 Predkúv cnosť vychvaluj, od nej se nevzdaluj. Chceš chválu meť, z cnosti ju dostati
hleď
 Lepšá smrť, než život temu, kdo srdce obracá k zlému
 Chudoba kumšty učí. Ne každý je ku nej súcí
 Když brater bratra sužuje, rodičúv svých zarmucuje. Zrídka se milujú bratrové, hned
se zvaďá pohotove
 Drahá barva vstydlivosti, znamení jest nevinnosti
 Nech te to chybí, čo se ti na jiném nelíbí
 Silnejší dar, nežli sila
 Pomáhaj i zlému v núdzi potrebnému
 Mnoho rečí rozsýpať nesvečí
 Starosť chorosť, potrebuje trpezlivosť
 Čo bez práce to nakrátce. A čo s prácú dostáváme, to v šanobe lepšej máme
 Dítkám v cvičení prút, naučení. K čemu zvykne kdo v mladosti, to nenechá i v starosti
 Cnosť za prácu, ne za plácu. Cnosť se kúpiť nedá, než se s prácú hledá
 Čím kdo víc bohatý, víc je zaujatý
 V svete zlosti do sytosti
 Starého mej v úctivosti. Nerozmlúvaj jeho zlosti
 Zlosti samé prichádzajú, a zlí lidé jich hledajú. Zlosti nehledaj, na seba pozor daj
 Trech lekárúv máš k pomoci, bys´ nezúfal v tvej nemoci
 Trech vecí se varuj. Tvoje zdraví šanuj
 Ščestí s darmi zaslepuje, potem náhle ustupuje
 Chudobný štestím oplývá, o škode se mu nesnívá. A bohatý je v starosti, nemúže spať
v bezpečnosti
 Znášaj súžení k tvému spasení
 Komócia užitečná, jak neni zbytečná
 Neni ščaslivý, kdo v sláve živý. Než ten: kdo v boskej milosti jide do večnosti
 V starých rozum, v mladých vláda. U starých je dobrá rada
 Trpezlivý buď v súžení, tvoja bída težká neni. Mnozí vetšé bídy majú a v tichosti jich
znášajú
 Hroziť se ku mstení: užitečne neni
 Kdo má nádej dary brati, bude v prítelství trvati. A jak nádej stratí, jinde se obrátí
 Nechval se z teho, co je neni tvého
 Zármutek v súžení ku užitku neni
 Nesúď žádného, čas zjeví každého
 Človek rozpustilý, neni dluho milý
 Zdraví v tele ochraňuj cele
 Vrchních ctíti máš povinnosť mítí
 Mnoho si uškodí, kdo se s hnenlivým neb s opilým vodí
 Dokud žijú lidé, zostávajú v bíde
 Netup žádného zlosti. I ty máš tvoje krehkosti
 Náchylnosti hamuj. Zdraví tvoje šanuj
 Jednako se všeci roďá. Ne jednako k smrti choďá
 Zlého človeka máš se varovati. Že je zlý, z tých vecí múžeš ho poznati
 Prijmi dar hned, když se dává
 Jako máš prítela z neprítela učiniti, aby ti nemyslel nazatým škoditi
 Hlad jaký je v sobe tu oznámím tobe

30
  prítomných nerozmlúvaj, a neprítomným pokoj daj. Kdo v mlčaní stojí, ten býva
v pokoji

Nóta osmá
 Ioseph – pascebat gregem cum fratribus suis adhuc puer. Gen. 37.
 Búh ve všen nemalý hoden všeckej chvály
 Čas se v svete mení. I zármutek večný neni
 Od každej ženy bývaj vzdálený
 Když te neprítel sužuje, ku lásce te napravuje
 Podchlebník jaký, neikd nebuď taký
 Na obrazení nedbaj nic, jináč si bolesti pridáš víc
 Neštráfaj nikoho ku zahanbení. Než vymlúvaj, jak múžeš, previnení
 Tri stavy sú potrebné v krajine. Knezský, vojanský, sedlácký
 Bys´ nevešel do súžení: to je na tvej vúli neni
 Dušu tvoju drahú varuj. A od hríchu ju obhajuj
 Všeckým posluhujú mnozí. I tebe pracovať osoží. Pápež, král, smrť, voják i sedláci,
všeci všeckým slúžá v svojej práci
 Bláznivá vec to dostávať, čo nemúže dluho trvať
 Tovaristvo zbytečné nebýva užitečné
 Tak se každý súdí, jakého te vidí
 Velice pochybíš, jak to zjevíš, čo nelíbiš
 Nermúť se preto, že nedostávaš to, čo žádaš
 Musí mnoho prohlídati, kdo chce dluho panovati
 Potomek nehodný v cnosti nepodobný
 Cnosti na duši prebývať sluší
 Pyšný a bláznivý zlé páchajú divy
 Závisť a politování, jednake sú neni
 Ze závisti mnohé zlosti
 Ostrosť užitečná, jak neni zbytečná
 Žáden v vete zbytek neni na úžitek
 Pán nedbá na chudobného. Buďto prijme čo od neho
 Prítel stálý statek nemalý
 Jaký pán žijíci, tací služebníci
 Múdré deti hned v mladosti, neprichádzajú k starosti
 Všetečný nebuď, v komplementoch neblúď
 Chudobu žáden nikomu nezávidí
 Bláznovi ščestí velké neštestí
 Tichosť v štráfání zlosti zaháni
 Bez reptání čiň trestání
 Víno pité s vodú neučiní škodu. Víno bez vody vede do škody
 Deň odporný te vyučí, abys´ byl k dobrému súcí
 Slepý si sám v sobe, never tvej osobe
 Nebuď podchlebníkem, než pravým mluvníkem
 Plač bídy nezhojí
 Mrtvých dobre, aneb nic
 Tri veci sú potrebné ku skutku dobrému

31
  Žádasť česť svoju dostati, máš ju též jiným vzdávati
 Chceš úctivosť míti, chtej ju též jiným činiti. Kdo úctivosť jiným dává, též ju nespátek
dostává
 Kdo v zármutku chodí, na zdraví škodí
 Pracování zlosť odhání
 Lhárství, zlodejstvo majú prítelstvo
 Pri pravde stoj, lhárstva se boj
 Vyznaj chybu tvú dúverne, mineš vexy nepríjemné
 Nežaluj se z nedostatku
 K dobrému činení patnáct naučení
 Z cnosti do hodnosti
 Ne každému všecko svečí. Pamatuj na této reči
 Ten pán mnohým pánom slúží, který po marnosťách túží
 I malej chyby žáden nelíbí
 Múdré chování statečnosť brání
 Velmi mnoho platí česť každému dati
 Nekteré veci pred jinými činiť nesvečí
 Služebníci pyšní pánom neposlušní. Tri veci nehodné v svete nespúsobné
 Kterí páni sú v marnosti, oblibujú bláznivosti
 Posmech velký zasluhuje, když žebrák žebráka sužuje

Nóta devátá
 Fratres tui pascunt greges in Sichimis. Gen. cap. 37.
 Afekt k bohu
 Neústupnému jazyku neprotiv
 Súženého zastávaj. A jak múžeš, pomáhaj
 Jazyk mnohorečný bývá nestatečný
 Jednej veci se drž: mnohých se naraz nechytaj
 V rade máš múdry býti
 Krivda v dobrém mene nezasluhuje trpezlivosti
 Zlá náchylnosť vede ku zlosti
 Trestání náhlé neni dobré
 Cnosť má byť dobrovolná, ne násilná. Horlivosť zbytečná
 Pozornosť v činení
 Nespokojní salamandre podobní
 Múdré prohlídání od zlosti chrání
 Nenasleduj v zlosti mnohých
 Neusiluj se lidem zalíbiti, nebo se oklameš
 Almužnu vdečne daj: cudzích vecí nežádaj
 Marné hodnosti nemej v žádosti
 Neprotiv se mnohým. Kriky s tichosťú se uhasujú
 Vyslyš, i poteš zarmúceného, když se ti žaluje
 Vlastný zisk mnohým ku škode
 Kumšt statečný je užitečný
 Práca potrebná i užitečná
 Voják dvúm bohúm na obeť se krmí

32
  Muž v mladosti v nestálosti
 Nezáviď nikomu bohactva
 Od súdu a od práva se neukrývaj, jak si tam potrebný
 Kde neni chleba, chvály nepotreba. Lenivý psotne živý
 Trestání výstupkúv jako má býti
 Vymlúvání nepotrebné nemá víry
 Omlúvač i poslucháč sú jednací
 Bedlivosť v učení: Zostruje vtip zatupený
 Krivda s krivdú se nenapravuje
 Opovážlivosť nemilá: vetšá mysel nežli sila
 Hospodár jako lev, v kterém panuje hnev
 Hospodár tichý nerobí hríchy
 Ze žartu zlostí až v zbytečnosti
 Policia svetská v bezbožnosti včecká
 Pracování stálé dává užitky nemalé
 Krása mnohým škodí
 Múdrý spúsob mení v rozličném činení
 Zlé svedomí nikdy pokoje nemá
 Nekdy i trestání rozmáhá zlosti
 Jazyk mnohorečný: je neužitečný
 Dobrý človek jaký, a i ty buď taký
 Človeka pobožného svet drží bláznivého
 Prečo páni sú denglaví, a sedláci pevní?
 Dary zlých sudcúv zaslepujú
 Krátka reč má svú česť
 Tvoje tajnosti zdržuj v skrytosti. Alterius non sit, qvi suus esse potest
 Na tvojich omlúvačúv nestežuj se pred jinými
 Múdré rozkazování služebníka nútú k pracování
 Bezbožný ze dvúch vecí se raduje
 Ustavičnosť v pracování slúži k statku rozmnožení
 V súdoch nebývaj náhlivý, ale múdre pozorlivý
 Reči lahodné mnohokrát podvodné
 Smelosť opovážlivá ne vždycky štestí mívá
 Svedomí tvé ti poradí, čo k dobrému nezavadí
 Kdo je v jakej trúchlivosti, nenúť ho k trpezlivosti
 Múdrosť ticho chodí. S behem si neškodí

Nóta desátá
 Hiras opilio gregis Odollamites. Gen. cap. 38.
 Boha stratiť jest pokuta škody
 V ničem človek neni dokonalý
 Zvyklosť druhá prirodzenosť
 Dary v sladkosti
 Ústupnosť proti protivenství dobrá
 Velmi je hlúpý kdo vlasť svú tupí
 Fortuna nestálá zas bere, čo dala
33
 Sladký konec z dobrej práce
 Hnenlivý nemá mnohých prítelúv
 Dobrodiní nečiň jednému s ublížením druhého
 Neprítel skrytý víc raní: telo, kdo se ho nechrání
 Mnohé reči mluviť nesvečí
 Žart zbytečný neni statečný
 Žart ku obražení ku smíchu neni
 Na prítelské obrazení nedaj na sebe znamení
 Zahálkazlosti plodí, i mnohým mnoho škodí
 Lepej pracovati, nežli zahálati
 Musí meť úzkosti človek, nech je v svete jakýkolvek
 Starých šanovati sluší
 Nádej ponúka všech ku pracování
 Prítelství cnostlivé: bývá dluhšej živé
 Omlúvačúv neposlúchaj, o jiných zle mluviť nedaj
 Prítomných, i neprítomných ani nechvál, ani nepotupuj
 Nepotup nikoho: že nesplnil, čos´ žádal od neho
 Žádáš jiných dobrých míti a sám nechceš dobrým býti
 Z dobého cviku prindeš k dobrému zvyku
 Prvňá robota nebývá bez chyby
 Kdo je ve velikých vecách silný, obyčejne v malých he omylný
 Nerozkazuj nemožnosti, abys´ nestratil úctivosti
 Nezačínaj to konati, čo nemúžeš vykonati
 Spúsob ku dobrému žití ráč se tuto naučiti
 Lenivá starosť na dítky, dobré jim plodí úžitky
 Zbytečná konfidencia potupení plodí
 K statečnosti prináleží túchto peť vecí
 Smrť dvojaká, ne jednaká
 Dve cesty sú do večnosti ščaslivej, nevinnosť a pokání
 Hospodárské dva peršpektivy
 Čo máš činiť, to najprv považuj
 Tovaristvo s mnohými nemívaj
 Dokud žiješ, úzkosti nemineš
 Dve práce naraz nezačínaj
 Od malých hríchúv se varuj, jak nechceš do velkých upadnúti
 Dve kapsy vezmi na hody, abys´ nemel v ničem škody
 Reči nepodchytuj, rečníkúm ustupuj
 Kdo vždycky žartuje, temu i pravda se neverí. Kdo vždy žartuje, bláznem se menuje
 Víra ku spasení čtyri má znamení
 Smelosť pri múdrosti premáhá težkosti
 Núdznym pomoc dávaj, a zlých nezastávaj
 Pýtať svečí potrebné veci
 Ku verení rečám tvojim nenúť žádneho
 Chudobnému pravotení proti bohatému užitečné neni. Prokurátor neni stálý, jak má
kliens mešček malý
 Máš prítele nemilého, pomaly se lúč od neho
 Povedz pravdu temu, kdo te zvádza k zlému

34
  Všech prítelúv ctij jednako: jináč vyndeš ledajako
 Opatrnosti nezbývá. Múdrý, kdo ju nadobývá
 Jeden prítel síc osoží, ale víc pomóžú mnozí
 Pri Fortune pyšný nebuď. Než prítelúv si nadobuď
 Neprítela se varuj, protivníka miluj

Nóta jedenácta
 Septem filiae (Ietro) adaqvare cupiebant greges patris sui. Exod. 2.
 Jak chceš dostať nebe, Boha pripoj k sebe
 Pri dobrém pokoji lenivosť nestojí
 Neboj se posmechu, když chybíš v prospechu
 Nemravnosť neni cnosť
 Mravy i cnosti chcú byť v společnosti
 Vúla nech nasleduje rozum, ne zlé náchylnosti. Vúla človekovi škodí, jestli s rozumem
nechodí
 Jazyk, oko, i chování tvoju tajnosť nezachrání
 Jak si pozorlivý, budeš vesel živý
 Jako žalúdek nezdravý tak kdo nemá dobré mravy
 Čas príležitý silný temu, kdo v práci pilný
 Čas mnoho napraví
 Ne všecko svečí každému, než podobná vec podobnému
 Dary zbytečné neužitečné
 S darmi služebník se kazí
 Malý dar milejší, když je častejší
 Nenávisť s dobrotú se hojí
 Pekné slovo: má sily mnoho. Čiň všecko v tichosti, a nic v prchlivosti
 Drž se ščedrosti, chráň se skúposti
 Rozptýlení cnosť je neni. Z každého zbytku škoda príbytku
 Nedobré statky jidú na zmatky
 Skrze ponížení mena rozmnožení. Kdo se ponižuje, hodnosť upevňuje
 Prítelé dvojací v cnosti nejednací
 Když od ruky pomoc neni, bývá slovo k pomóžení
 Prikázání od zlosti chrání. Dar za cnosti, pokuta za zlosti
 Pracovitý buď a i ty. Caepisse est dimidium facti
 Nedbaj na zlé reči, budeš zdráv jak svečí
 Zlé slovo te neporaní, jak te svedomí od zlého chrání
 Ten zlosti rád vidí, kdo se za zlosti nevstydí
 Babka k babce, budú kapce. Adde parum parvo magnum cumulabis acervum
 S mlčanlivosťú se ukrocujú reči lidské
 Nežádaj titule vysoké
 Dobrý obyčej obce i ty zachovávaj
 Hnenlivého ukrotíš s tichým ustúpením
 Závisť za cnosťú chodí, ale jej nic neuškodí
 Po Bohu najprv rodičúv šanuj
 Dobrý otec, dobrý syn
 Zlé slovo škodí mnoho

35
  Na vrchnosť svečí nemeť mnoho rečí
 Srdce myslení poznáva se z mluvení
 Taká boa, jaký švec, jaký človek, taká reč
 Pekné reči ze skutkami majú spojené býti
 Jazyk zubatý neni bohatý
 Každého česť chráň, žádneho s jazykem neraň. Jazyk pichlavý horší od žihlavy
 Težko k cnosti, snadno k zlosti
 Chudobnejší k prácám schopnejší
 Jazyk omlúvačný nebýva statečný
 Pán skrovne žartovný múdrému podobný
 Prívetivosť v dome, jako kvet na strome
 Nevymlúvaj viny, když nemáš príčiny
 Po obrazení čiň hned zmerení
 Žarty rozpustilé ne každému milé
 Čo jest prítelstvo? Rovných tovaristvo
 Rovný rovnému se raduje, od nerovného uskakuje
 Chudoba je bez smelosti. Rada bývá v samotnosti
 Nekdy v malej veci velká sila se nachádza
 Kdo na zisk hledí, v prítelství nesedí
 Kdo je od cnosti vzdálený, nebude prítel schválený
 Nezjevuj všem tvé tajnosti. Mnoho v svete podvodnosti
 V svetskej marnosti mnoho trpkosti

Nóta dvanáctá
 Moyses autem pascebat oves Ietro Soceri Sui. Exod. cap. 3.
 Pán Búh všecko vidí. A i všecko rídí
 Náhlé slibování bez pozorování
 Múdrosť dobrá bývá, když se časem skrývá
 Svetské hodnosti stoja v krátkosti
 Malý kríž vdečne drž
 Peníz je milý, dodáva sily
 Zemanstvo z cnosti má nejvíc hodnosti
 Literné umení chvály svej nezmení
 Na bohactví starosť činí mnohú žalosť
 Lepšá zlá matka, nežli dobrá macocha
 Víno podobné človeku, to se skusuje od vekú
 Mlčanlivosť spúsobná. Cnosťám bývá podobná
 Žarty spúsobné soli podobné
 Prisahání časté málo pravdy mívá
 Služebníkem je ten, který náchylnosťám slúží
 Lehké statky jidú na zmatky
 Z mlčanlivosti prindeš k múdrosti
 Blázen jako mechúr s vetrem naplnený
 Chybu na jiném vysmíváš, snad ju i sám na sobe máš
 Nejtežšá vec poznati samého seba
 Svedomí čisté potešení jisté
36
  Kdo se seba vstydí, ctný býva u lidí
 Človek hnenlivý je psotne živý
 Žádosť chudobu rozmáhá, ku bohactvu nepomáhá
 Víno pité v zbytočnosti múdrých vede k bláznivosti
 V jídle a i v pití nechtej zbytek míti
 Nečistých rečí mluvení nečistého srdca jest znamení
 Prirodzenosť bývá skorvná. A marnosť jej neni rovná
 Hnev neni v reguli, nečiň mu po vúli
 Lhárstvo je plášč zlosti ku její skrytosti
 Marnosti znamení to žádať, čo potrebné neni
 Pán je nudzným služebníkem, když je stríbru komorníkem
 Lhárstvo toto troje nech je neni žádné tvoje
 Žalúdek mnoho stroví, jak si mu slúžiť hotový
 Kdo zakrývá s lhárstvím zlosti, prichádza k neúctivosti
 Nečisté mluvení ku užitku neni
 Proti smrti a starosti nenájdeš lekárstvo v chrasti
 Chudobný bez prítelúv mesú býti
 Zdraví tela si žádame. A v šanobe ho nemáme
 Hrích spáchaný pro tajnosti nezmenšuje svojej zlosti
 Múdry strpí bláznivého a ne blázen podobného
 Víno je zrkadlo náchylností. Vyjevuje i tajné skrytosti
 Víno skrovné k zdraví rovné. Víno zbytečné neužitečné
 Kdo v hodnosti, ten v starosti. A který nemá nic, ten má pokoje víc
 Príležitosť k zlému neškodí každému
 Sluší pracovati, a i na smrť dbati
 Je ščaslivé žití s malým spokojený býti
 Tvojej vrchnosti buď v poslušnosti
 Odpornosti nedrž v zvyklosti
 Chudoba kumšty učí
 Čo se komu zlého stali, na nem smém neprestalo
 Kdo s rozumem chodí, krásu sobe splodí
 Chléb na práci stojí, vody dost k nápoji
 Kdo hnevivý, ten bláznivý
 Mravnosť u cudzého stolu máš držeti
 Nemravnosť lidem nemilá, zlá, jako drevená píla
 Chválitebná práca cti svej neutrácá
 Ach, z chlipnosti mnohé zlosti
 Kdo slúží, je v núdzi

Nóta trináctá
 Adhuc reliqvus est parvulus (David) et pascit oves. 1. Reg. 16.
 Ten jiste kraluje, kdo Boha miluje
 Ze sprostej hlavy jazyk nemá slávy
 Prípadek neznámý zrídka se oznámi. Kdo s rozumem chodí, štestí sobre plodí
 V mnohorečnosti neni múdrosti
 Prečo jazyk mnoho repce? Že múdrosti míti nechce. Že rozumu slyšeť nechce
37
 Radu brati mnoho platí
 Chudobný ščaslivý v pokoji je živý. Když nemá žádného statku, nic nestratí v zlém
prípadku
 Múdrý dobre hledí, kde jaká vec sedí
 Kdo se práce bojí, neprinde k pokoji
 Trpezlivosť v kríži k radosti se zblíží
 Boháč dobre stojí, každý se ho bojí
 Múdrosti chvála ve všem nemalá
 Nad literné umení bohactvo je nic neni
 Večerné spytování svedomí od hríchu brání
 Kdo nemúže radiť sobe, neporadí ani tobe
 Když to čo máš nezunuješ, když ho stratíš, obanuješ. Dobrotu neznáme, když ju v hrsti
máme
 Svetské trestání od zlosti brání
 Bohatý, chudobný v ceste nepodobný
 Lenivého k práci ruka s násilnosťú se ponúka
 Kdo nerozumí čemu, nech se neoddává k temu
 Ze závisti mnohé zlosti
 Od človeka neni psotnejšé stvorení
 Boháš skúpý velmi hlúpý
 Jak chceš dobre žíti, máš rodičúv ctíti
 Chudoba bedlivá. Z kumštúv chce byť živá
 Lepší je hlad, nežli sytosť, v jídle, v pití vždy drž skrovnosť
 Podchlebníci, utrhači sú zverové ledajací
 Ty si neprítel tvúj, sám seba se varuj
 Stálosť v dobrém začínání privede te k dokonání
 Cnosť osží duči, milovať ju sluší
 Čas trojnásobný. Nebuď v nem nehodný
 Zlej príležitosti varuj se s pilností. Zlá príležitosť škodí, nedobrú povesť plodí
 Nevinnosť veselá i k smrti je smelá
 Nehaň cudzé dílo, byť by jaké bylo
 Dvojaká cesta vrchnosti bývá mestu ku neštestí
 Vrchní jak je otec, dobre rídí obec
 Rozumný učitel lepší než sploditel
 Lepší príklad nežli slovo. Jako zlato a olovo
 Chvála ze zlosti je v bezbožnosti
 Pravda mnohých rečí nelíbí, mnohorečník od pravdy pochybí
 Ku slíbenej zlosti neni povinnosti
 Varuj se toho, kdo omlúvá koho
 Človek místo posvecuje, ne človeka místo
 Lekárstvo zbytečné neni užitečné
 Kdo nejide v cnosti, obrátí se k zlosti
 Od zlej zvyklosti chráň se s pilností
 Slovo falešné neni prospešné
 Vlk v ovčej koži psotu namnoží
 Tak miluj bližního jak seba samého
 Ustupovať hnenlivému uč se ku užitku tvému

38
  Mnozí podvodní, líšče pdobní
 Rozkoš teho sveta ze smrťú se stretá
 V častej společnosti málo úctivosti
 Fortuna klame, v nej dúfať nemáme
 Teho v svete nenáviďá, koho v pravde chodiť viďá
 Neprítel nejvetší ty si sám sebe
 Od zlého človeka varuj se zdaleka
 Telesné nemoci duši na pomoci
 Povolaj si v tvej nemoci trpezlivosť ku pomoci

Nóta čtrnácta
 Saul – venit ad caulas ocium, qvae se offerebant vianti. 1. Reg. 24.
 Boha šanuj, hríchu se varuj. Lépej v pekle býti, nežli v hríchu žíti
 Múdrosť boská a múdrosť svetská
 Bázeň boží k spasení osoží
 V službe boskej živý má byť trpezlivý
 Trpezlivosť svatá drahšá je od zlata
 Zlým v svete ščestí, dobrým úzkosti
 Víra, nádej, láska
 V úzkosti nezúfaj, ale v Boha dúfaj
 Beda temu, beda, který zlosti hledá
 Rodičúv ctíti potrebné a užitečné jest
 Kdo boha šanuje, hríchu se varuje
 Otcovské potupení, nech ti k smíchu neni
 Rodičúv máš ctíti, jak chceš požehnání míti
 Rodičúv v starosti šanuj z povinnosti
 Práca pri tichosti, bývá v úctivosti
 Ponížený Bohu milý
 Prikázání boží, to plniť osoží. Čo je vyše tebe, to je nic do tebe
 Srdce jaké, skutky také
 Almužna mzdy svej netratí
 Milosrdenství ku bližnímu
 Súženého nesužuj i na seba pamatuj
 Kdo chudobným krivdu činí, Boha milovať nemíní
 Láska núdznym učinená hodna úctivého mena
 Čas tvúj máš tráviti v dobrém živobytí
 Zahanbení je dvojaké, jedno dobré, druhé ledajaké
 Nezakládaj na žádnej veci
 Nezakládaj na samém milosrdenství boském. Hrích bez pokání nemine trestání
 Slovo boží slyšet, i plniť
 Omlúvání lásku raní
 Prítelé mnozí ve vlčej koži
 Za prítele svého nikomu nechtej býti neprítelem
 Srdce jaké, úžitky také
 Povinnosť otce a matky ku díteťu
 Jazyk srdce oznamuje. Jaký človek, ukazuje
39
  Naučení ku cvičení, ku činení
 S mocným pravotení ku úžitku neni
 Každá zvada škodí rada
 Nad kajícím z hríchu nevyvádzaj smíchu
 Nad smrťú neprítele nepodskakuj vesele
 Bláznúv se varuj, a múdrych šanuj
 Sedlák skrze své roboty pomáhá svetu ze psoty
 Nechoď do cudzého domu, jak nemáš príčiny tomu
 K trestání nebuď náhlivý, ale ve všem povážlivý
 Rozkoš vrchnosti obci je k zlosti
 Skrovnosť v chování od psoty brání
 Uč se od mladosti, jak máš žiť v starosti
 Pro titul nejaký nebuď ledajaký
 Zmužilosť pekná cnosť. Pro dobré činení nechtej byť chválený
 Slovo učí, príklad táhne. Skorej príklad k práci nahne
 Král je k pracování, ne ku zahálání
 Chromý v pevnosti má sily dosti
 Kdo se smrti bojí, v bitce neobstojí
 V svete úzkosti až do sytosti
 Zachovávať prikázání, to te od zlého zachrání
 Kde zlosť má své panství, tam cnosť na vyhnanství
 Chýr dobrý chceš míti. Musíš dobre žíti
 Týchto peť vecí vrchnímu meť svečí
 Tam ne dluhé panování, kde poddaných sužování
 Panské zbytky zúbožá príbytky. Páni když po vúli čiňá, mnohých zúbožiti míňá

Nóta patnácta
 Audivi, qvód tonderent pastores tui greges tuos. 1. Reg. 25.
 Kdo Boha líbí, nic mu nechybí
 Privykaj k cnosti hned od mladosti
 Láska rodičúv veliká nech srdcá dítek proniká
 Dítek cvičení malý kumšt neni
 Kdo trpí nevinne, radosť ho nemine
 Pri cnosti sedaj, chvály nehledaj
 K peknému mluvení pridaj i činení
 Peknejšá panna, když je neznámá. Panna v skrytosti má víc milosti
 Ten v blahoslavenství sedí, kdo na Boha v nebi hledí
 Nesvečí se bohatému pravotiť proti chudobnému
 Lekár k svej pomoci víc množí nemoci
 Kázeň slyšíš proti zlému, sobe pripíš, ne jinému
 Starých lidí ctíti máš povinnosť míti
 Ne z bohactva, ale z cnosti, nadobudneš úctivosti
 Služebník jak krade, nemilý je všade. Vernosť služebnému prislúcha každému
 Ponížení hore jidú. Pyšní spadajú na bídu
 Nádej dobrá u dobrého, tá nemá místa u zlého
 Co sám sobe múžeš spraviť, nechtej v tem jiného baviť
40
  Láska matky jak zbytečná: dítkám je neužitečná
 Panna pri cnosti bohatá je dosti
 Dobrodiní tvoje nevyhlašuj
 Tri veci v súžení zadrž k potešení
 Jistej smrti jarmo, nemineš, jest darmo
 Prostrédek v chování statečnosť zachrání
 Opatrne stojí, kdo se seba bojí
 Chytrá rada chybí rada. V prostrednosti sú všecké cnosti
 Z hojnosti do úzkosti
 Richtár ten má býti, který ví súditi
 Zlý dobrého nenávidí. Dobrý se za to nevstydí
 Rozkoš psotu plodí, jako Sirén škodí
 Dva spúsoby, lepších neni k neprítele sužovaní
 Ten se smrti bojí, kdo v rozkoši stojí
 Zahálčivý darmo živý
 Všetečné umení užitečné neni. Čo vyše nás, to nic do nás
 Nátura v skrovnosti nežádá hojnosti
 Tu pokoje neni v zemském obydlení
 V jakem si stave, žij v nem láskave. Úzkosť v samotnosti, v manželství starosti
 Z všetečnosti neprindeš k múdrosti
 Ne z oleje, ale z cnosti, nadobývaj spanilosti
 Jak chceš zvedeť, kdo je jaký, nemisíš byť ledajaký
 Promena v odeve zbytečná, očám lidským je nevdečná
 Rozkoš za bídu za sebú jidú. Skusuje stav lidský: nebude tak vždycky
 Štráfať koho v cudzej prítomnosti nedrž v tvej zvyklosti
 Zlé svedomí ku trápení: horšej veci v svete neni
 Konec spaní sny zahání
 Múdrý se priznává: neví nic má hlava. Pyšný mluví mnoho. A nic neví z toho
 Pravdu mlčeť nekdy svečí, by nevyšla z nej zlosť vetší
 Ne rod, ale cnosti zdržuj v úctivosti
 V samotnosti pekné cnosti
 Čo se dobré vidí, to čiň i u lidí
 Mnozí mluvá mnoho. A nic neni z toho. Čo se o uši uderí, nech to srdce tvé neverí
 Nekdy omlúvaní, nekdy zlé chovaní, dobré meno raní.
 Varuj se od ženy, jak nechceš promeny
 Ženská krása škodu prinášá
 Starého prítele šanuj. A od nového se varuj
 Činí jazyčný krik ustavičný
 Kdo poslušnosť líbí, nikdy nepochybí
 Rozkoš dvojaká a ne jednaká
 Jazyk mnohorečný nebývá statečný

Nóta šesnáctá
 Factum est – ut tonderentur oves absolon in Balazor. 2. Reg. cap. 13.
 Kdo Boha ctí v štestí, temu pomáhá Búh z neštestí
 Majú býti cnosti na každej vrchnosti
41
 V podezrení jistoty neni
 Když sú dva ve zvade, nebuď ty tretí
 Ne všecko jednému dáno
 Smelosť opovážlivá bývá ve všem bláznivá
 Sudcové nájemní v obci daremní
 Odpýtaj za vinu, nechtej činiť jinú
 Ukrutnosť v hodnosti nemá svej stálosti
 Kdo v zlosti privykne, težko z nej odvykne
 Vstyď se sám seba samého. Budeš se vstydiť jidného
 Vysoké úrady mravy promeňujú rady. Nevdečnosť velká zlosť
 Čo se komu zlého stalo: na nem samém neprestalo
 Mnohé prikázání poslušnosť odhání
 Cudzá rada posluch žádá. Lépej se raditi, nežli pochybyti
 Starý ze starosti neprinde k mladosti. Odkládá starý bídy své na máry
 Netrpezlivý je psotne živý
 Dajte a bude vám dáno
 Bez štestí práca čas svúj utrácá
 Tri starosti ku úzkosti
 Nechtej nikomu raditi jak ose má oženiti
 Lépej nečo nepýtati, než čo pýtaš, nedostatí
 Cnostlivý hosť, čo se mu dá, má na tem dost
 Lepšá je smrť nevinnému, nežli život bezbožnému
 Múdrý jazyk, hlúpa hlava v zlém mluvení neustává
 Pýcha je zlá bohatému. Ješte horšá chudobnému
 Jiných cnostlivé činení ber ku tvému naučení
 Štestí stále neni, mej ho v podozrení
 Ve svete súžení k tvému naučení
 Z cnosti chvála jide nemalá
 Čistota i cnosti sú v boskej milosti
 Literné umení lidem k ozdobení
 Promena je nebezpečná, mnohým zostala nevdečná
 Pyšnému chvála škoda nemalá
 Čo ti Búh chce dati, to te nezatratí
 Násilné jedení, pití nemúže ku zdraví býti
 Dom bez porádku kazí čeládku
 Kdo hnev svúj premáha, k zdraví si pomáhá
 Chceš úctivosť míti, musíš starších ctíti
 Každé hrození užitečné neni
 Pri neprítelském súžení prítel má byť k potešení
 Mladá starosť v cnosti, stará mladosť v lenivosti
 Tvoje tajnosti zdržuj v skrytosti
 Na odporné reči odpovídať nesvečí
 Lépej škodu míti, nežli ju činiti
 Na tvúj pohreb se nestaraj, ale na cnosti pozor daj
 V svete bez krivdy nebudeš nikdy
 Hle, človek opilý žádnému nemilý
 Cvik dítkám osoží, cnosti v nich rozmnoží

42
  Čo slyšíš v hostine, mlč o tem v dedine
 Jak pálené žena pije, tam muž pred ňú nic neskryje
 Štestí se mení, stálé je neni
 Múdrý mlčí, blázen kričí
 To nech nic neni do tebe, čo kdo zlé mluví o tebe
 Manželka v slobode beží k svojej škode
 Príležitosť učí, ku čemu kdo súcí. Vykonáváj vtedy, čo potreba kedy
 Cifrování k posmívaní
 Ne roky než cnosti vedú k úctivosti
 Jide svet k skazení, neb v nem lásky neni

Nóta sedemnáctá
 Super oves qvoqve (David) Iazim agarenus. 1. Paralip. 27.
 Pán Búh jest cíl človeka
 Neučiní habit mnícha, jak ku cnosti nepospíchá
 Slyš trpezlive reči bláznivé
 Rada má byť možná, i spolu osožná
 Skrovné chování statečnosť neraní
 Dve veci ku štestí chcú obec prívesti
 Pekné chování žáden nehaní
 Vlastní chvála smrdí, nemilú u lidí
 Bohactvo škodí, kdo za nám chodí
 Kdo poslušnosť má, rozkazovať zná
 Nálezky panské sužujú ruky sedlácké
 Meščanúv svornosť je silná pevnosť
 Cnosť mnoho platí, máš o ňu dbati
 Pri stole statečnsoť neždádá zbytečnosť
 Zbytečného kriku nemej v tvojem zvyku
 Kdo se povyšuje, Búh ho ponižuje
 Jak máš jakú škodu, vzhlédni na príhodu
 Pretrhovať reči žádnemu nesvečí
 Starších poslúchaj, tvé reči nebúchaj
 Kde sú jaké pletky, uteč odtud hnedky
 Jak hasíš, čo te nepáli, žáden te za to neschváli
 To poznáš v súžení, kdo tvúj prítel neni
 Varuj se od ženy, jak nechceš promeny
 Neosoží chudobnému pripojiť se bohatému
 Pánovi chudobný nech neni podobný. Mlčeť pred pánem, sluší jak amen
 Páni a žebráci neni sú jednací
 Na panské reči prisvečajú včeci. A chudobného umení na svete je za nic neni
 Človek skúpý velmi hlúpý
 Ku poníženosti máš príčiny dosti
 Z dluhého jazyka škodlivá muzika
 Pomysli sebe, čo bude z tebe
 Sedlák dlužník velký núdzniík
 Nesúď žádného z pohledu samého
43
  Dobré štráfání múdrý nezhaní
 Peníz okrúhlý jide do truhly. A jak tam leží, nic neosoží
 Tvár učiní tnáme to, čo v srdci máme
 Blahoslavené je srdce: které v dobrém zetrvať chce
 Skúpému i to schádzá, čo mu do ruky prichádzá
 Vúla človeka v slobode, nech se neobracá k škode
 Neodpovídaj za prítomného
 Dve pokuty zasluhuje, kdo korhelstvo oblibuje
 Almužna daná duši obrana
 Milosrdenství telesné sedem
 Milosrdenství duchovné sedem
 Kdo v chlipnosti chodí, mnoho sobe škodí
 Najprv čo máš činiť, pováž
 Osmero naučení
 Tvoje tajné zlosti nezjevuj k známosti
 Čo slyšíš na koho, nic nezjevuj z toho
 Boha milovati. Príkaz zachovati
 Lidé všelijací v skutku nejednací
 Z trech vecí človeka poznáš hned zďaleka
 V mnohorečnosti neni statečnosti
 Mnohorečný blázen všetečnosti vazeň
 Jak s bláznem chodíš, sebe uškodíš
 Bláznúm naučení užitečné neni
 Človek lenivý je psotne živý
 Kdo dar pripomíná, daru česť ujímá
 Hrích je jedovitý. Varuj se ho i ty

Nóta osemnáctá
 (Habuit Salomon) magnos ovium greges. Ecclesiastes. 2.
 Meno boží ctiť osoží. Časté prisahání Meno boské raní
 Prítela v súžení zanechať cnosť neni
 Hnenlivý se ukracuje skrze slovo dobrotivé. Je pekné mluvení hnevu ukrocení
 Život lidský beží, večnosť vždycky leží. Krátký život lidský. Večnosť trvá vždycky
 V potrebnosti dar v milosti
 Oddávájú svoje deti Saturnusovi k obeti. Zbytečná láska dítkám prekážka
 Cudzé tajnosti zdržuj v skrytosti
 Tri veci v milosti a tro v ošklivosti
 Ščaslivý by byli všeci, kdyby meli deseť vecí
 Z hnenlivej manželky kríž mužovi velký
 Má muž žalosť velkú, jak má zlú manželku
 Zlé v manželství podezrení je svornosti obrazení
 Cnostlivá žena, hodna svého mena
 Dobrej ženy chvála v Písme je nemalá
 Pokušení k škode neni
 Kdo komu zlé žádá, sám doňho upadá
 Za tvoje krivdy nemsti se nikdy
44
  Hnev ku zlému nútí. I pokoj pomútí
 Jazyk treti k škode letí
 Utrhačný jazyk nemá dobrý svúj zvyk
 Veselosť k zdraví telo pripraví
 Z cvičení dítek dobrý užitek
 Syn zlý vyroste, jak maznavo roste
 Zdraví v tele, svatosť v duši. Mravný život držeť sluší
 Skrz všetečné oči smrť na dušu v skočí
 Jak oči chráníš, dušu obráníš
 Cyrus král príklad dal. Oči hamovať, svúj stav šanovať
 Každá prísaha svedkem činí Boha
 Pri stole jak ose máš držeti
 Víno pité v zbytku, neni ku užitku
 Vrchnosť cnostlivá česť nadobývá
 Jak se komu dáš do vlády, snad potem musíš mreť hlady
 Čos´ od Boha dostal, s tým buď spokojený
 Služebnívi trojnásobní neni sú sobe podobní
 Never snovi, babe a koňovi
 Teho kdo má zlosti, varuj se s pilností
 Lepší žebrák púhý, než ten kdo má dluhy
 Hospodára ponúkať ku jedení hosťovi neprislúchá
 Na zlostné obeti nechce Búh hledeti. Falešné statky jidú na zmatky
 Co býbá z náhlosti, nemívá stálosti
 Chráň se čo nejvíce, co set e netýče
 V učení noc žákúm na pomoc
 Nádej svetská marná všecká
 Pri cudzím stile nechtej se vaditi s tovarišem tvým
 V ceste postavený nevchádzaj s tovarišem do vadení
 Lepšé veci dané, nežli slibované
 Kdo se opije, náchylnosť neskryje
 Rúhání česť boskú raní
 V mnohém mluvení statečnosť neni
 V nevinnosti neni zlosti
 Z potrebnosti mluv v krátkosti
 Slepé srdce marnosti chce
 Dobré je manželstvo, než lepšé panenstvo
 Brada mý byť v cnosti. Mej ju z povážnosti
 Zlato se bojí, že každý oň stojí
 Žáden neni sám sebe dostatečný
 Mnozí po pokání jidú ku rihání
 Kdo pozorne chodí, každý mu neškodí. Qvi pavet, cavet
 Nepotrebné záušnice, sú marnosti služebnice

Nóta devatnáctá
 Amos, qvi fuit in pastoribus Thecuae. Amos. cap. 1.
 Kristus všeckých žádá spasiť. A diabel chce všech zatratiť
45
 Opovážlivosť bez sily ku potupe svej se chýlí
 Skúpý je v chudobe jako mŕtvy v hrobe
 Dobrý úmysel i pozornosť majú v dobrém skutku svornosť
 Chvála schytrelosti, jak se má ku cnosti
 Nedostane, čo kdo heldá, jak mu Pán Búh štestí nedá
 Sladké napomenutí je príjemné k dobrej chuti
 Čo milé komu, daj pokoj tomu
 Lépej, že po tebe nečo zostane: nežli set obe nedostane
 Potupení milé neni
 Od zvyklosti neni násilnosti
 Spev pobožný je osožný
 Kdo pro pravdu hyne, nebe ho nemine
 Poznáš z reči, z očí, čo se v srdci točí
 Vdova v samotnosti hodna úctivosti
 Dobré meno, i svedomí držet vždy buď povedomý
 Sám seba poznati velmi mnoho platí
 Tovaristvo rovných činí
 Zlých i dobrých šanuj, od zlostí se varuj
 Medzi zlými dobre žíti, každý musí pochváliti
 I dobré činení na zlé se promení, jak spôsobu v nem dobrého neni
 Pripojíš se jakým, též zostaneš takým
 Zlý dobrého skazí a k zlému narazí
 Zlý miluje chyby, dobrého nelíbí. Jak te zlý haní, tvú statečnosť bráni
 Ne každý zlý jak ose zdá, než ten, kdo v zlosti žiť žádá
 Žádnému štráfání dobrý se nebrání
 Srdce duši škodí, jak v marnosti chodí
 Vícej slúžiť duši nežli telu sluší
 Richtár když zlých tresce, zlosti trpeť nechce
 Všetečnosť jide ku svojej bíde
 Škoda nevdečná než užitečná
 Ne telu, než duši posluhovať sluší
 Sédmim pánom sme dlužníci v temto svete putující
 Drž tri veci v každej práci
 Zlý zlého haní a sám se od zlého nechrání
 Šanoba lásku drží v závazku
 Chýr lítajíc roste, jide k všem posproste
 Brániť se v potrebe sluší a i tebe
 Spravedlivosť silná pomoc neomylná
 Prvné pokušení premóž bez prodlení
 Lepšá krása v cnosti než tvár v spanilosti
 Aby byli dobré deti, nemá sej im nic hoveti
 Drž dítky v ostrosti, a ne v ukrutnosti
 Jaký omlúvač, taký poslucháč
 Omlúvač trém škodí, poslucháč to plodí
 Služebníci žalovníci
 Slyšíš žalování. Slyš též vymlúvání
 Sudce slyšeť musí žaloby jak sluší

46
  To se nejvíc rodí, čo nejvícej škodí. Mnoho zlostí, málo cností
 Lepšá pozornosť, nežli dúvernosť
 Bezpečnejšej stojí, kdo se všeckých bojí
 Pilnosť zbytečná neni užitečná
 Dostaneš umení skrz pilné učení
 Kdo se k zlému učí, nadarmo se mučí
 Jaký cvik, taký zvyk
 Nespokojné žití s každým sa vadítí
 Sedem týchto zlostí Bohu v nemilosti
 Nemej týchto zlostí Bohu v nemilosti
 Nemej v tvojem zvyku daremného kriku
 Kde gazdiná korhelkyňa, tam je i prázná kuchyňa

Nóta dvacátá
 (Ezechias) habetat qvippe greges ovium – innumerabiles. 2. Par. 32.
 Búh jeden v Trojici naveky žijící
 Težko odvykneš k čemu privykneš. Neber zlosti ku zvyklosti
 Zlej príležitosti varuj se s pilností
 Na neobyčejné veci dívajú se lidé všeci
 S plačem se rodíme
 Kam korhelstvo jide? K všelijakej bíde
 Cirkev stojí stále, nebo je na skale
 Díte v mladosti pohybuj k cnosti
 Čo chceš chudým díti, toť Kristus odplatí
 Sedlák musí vícej jesti, by mel v pracování štestí. A pánom zbytek neni na užitek
 Dobrá dieta prodlužuje letá
 Užitek z chyby, kdo ju nelíbí
 Dluhá v zlých vecách památka. Ale v dobrých velmi krátká
 Když se slovo vypoví raz, do úst se nenavrátí zas
 Kdo se v čem jednúc popálí, nech se od teho oddálí
 Z netrpezlivosti pridáš si bolesti
 Vúla má slobodu, sama činí škodu
 Kdo s cudzím menem šafuje, ten své meno utracuje
 Tu napsáno leží, v čen štestí záleží
 Sveta velké ščestí predchádzá neščestí
 Ukrutný zle stojí, vždycky je v rozbroji
 Vždy Bohu slúž síce. Ve svátek nejvíce
 Velmi mnoho platí núdzným pomáhati
 Požičané veci celé vrátiť svečí
 Krása zbojník, k zlosti chodník
 Marnosť v spanilosti míňá se v náhlosti
 Z chlipnosti mnoho neštestí
 Cnost sila Bohu milá
 Fortuna se mení, stálosti v nej neni
 Braterská láska užitečná
 V podvodnosti mnoho zlosti
47
  Zlodej kradne čo popadne
 Zlosti bremeno kazí dobré meno
 Kdo krivdu činí, zlodejem byť míní
 Páni ledajací zbojníci domácí
 Ženy sú bez brady, ťe rapocú rady
 Mlčanlivosť je statečná. Mnohorečnosť je nevdečná
 Radosť z marnosti vede k žalosti
 Čo ti chuti, to te zrútí
 Učitel za prácu dostává svú plácu
 Z cnosti sláva se dostává
 Vdečnosť je statečná. A i užitečná
 Dobrý buď jinému, ne sebe samému
 Príčina ku zlosti neni v statečnosti. Príčina ku zvade má potupu všade
 Jazyk múdrý, hlúpá hlava potupení si dostává
 Pokrm zbytečný neužitečný
 Kuchár panskú vúlu drží za regulu
 Vždycky pocestného pusť do domu tvého
 Láska k pocestnému učinená odplatu dostává
 Pred hosťami se neskrývá. Ale jich často nemívaj
 V cudzém dome drž se pekne
 Ponížený človek vzácnejší kdekolvek
 Ve vetšej hodnosti menej bezpečnosti
 Pokryctví klamlivé sobe je škodlivé. Pokrytec se zdá byť svatý, a medzitým je
proklatý
 Čistotnosti váha i k zdraví pomáhá
 Človek bezbožný sobe neosožný. Bezbožnosť uškodí temu, kdo s ňu chodí
 Marní lidé jidú k bíde
 Hrích za boha drží, koho Pán Búh mrzí
 Búh hoden chvály v daroch nemalý

Nóta jedna a dvacátá

 Et pastores erant in regione eadem vigilantes – super gregem. Lucae. 2.
 Syn Boží i jakžto človek sedí na pravici Otce
 Nátura krvavá v dobrém zetrvává
 Cholerická prirodzenosť má v sobe zlého dost
 Melancholické prirodzení bývá lidem k obtížení
 Flegmatikus je lenivý, mnoho sprostý, ospanlivý
 Drž se rozumnosti, a ne náchylností
 Ten Boha miluje, kdo príkaz šanuje
 Pri cudzém stole jak ose máš držeti
 Chválu dobrých lidí zlý do konce nenávidí
 Ne každému všecko svečí
 Každého za lepšího od tebe uznávaj
 Slepá žena, a hluchý muž. To manželstvo dobré je juž
 Tvárka neni lhárka
 Bolesť rany mine, ale šrám nezhyne

48
 Z tvári známe bývá, čo jazyk zakrývá
 Nekteré rany britvu potrebujú
 Nenarodil se ten, žeby se líbil všem
 Zvyklosť ku zlému
 Zisk i škoda spolu chodí
 Zlí ve svete sú milejší. Dobrí opovrženejší
 Zisk je velmi milý, každý k nemu cílí
 Úžerník je zbojník
 Časté veci unujú všeci. Čo se často bere, skoro se podere
 V mravoch chyba malá škodí znenadála
 Žarty zbytečné neužitečné
 Pri cnostech chvála škoda nemalá
 Kdo ku zlosti se zližuje, stavu svému ubližuje
 Bláznivé sliby Pán Búh nelíbí
 Panna spravedlivá krásu nadobývá
 Každý vícej sobre preje, nežli tebe
 Vícej rozkoš nežli práca zdraví u lidí utrácá
 Trpezlivosť v krivde nepochybí nikde
 Cnosť kvítek vonný, žáden mu podobný
 Chuť je dobrá v cnosti k všeckej líbežnosti
 Dobrému milá cnosť. Zlému líbežná zlosť
 Dobrý dobre žije, od zlého se kryje
 Práca snadnejšá, když vúla schopnejšá
 Vdovy utískání, neni bez trestání
 Všecko se mení, stálosti neni. Čo v svete leží, ku koncu beží
 Techo který plače, polituj nakrátce
 Kolik lidí, tolik chutí, čo ten spraví, to ten zrútí
 Bázeň boží všem osoží
 Vetší krik než sila nóta je nemilá
 Svedek nájemný bývá daremný
 Ne každému svedkovi richtár veriť hotový
 Zármutek v kríži snadno ublíží
 Od zármutku oddálený má života prodlužení
 Chrám boží ctiť osoží
 Tiché modlení na prekázce neni
 Mnoho slyšte, málo mluviť
 Rada opozdilá v súžení nemilá
 Kdo v peci sedá, tam jiného hledá
 Zvada o nejistej veci, cigán v roztrhanem vreci
 Vtedy panuješ, když se od zlostí hamuješ
 Zdržanlivosť je hlavná cnosť
 Pýcha psotu množí. V dobrém neosoží
 Zlému neni k chuti ctné napomenutí
 Z cudzích vecí chvála potupa nemalá
 Nech je Bohu chvála až naveky stálá

49
Prídavek
 Povinnosť pastýre
 Absolón hyne, že otce nešanuje
 Nezarmucuj srdce, když nedostáváš to, čo ono chce
 Kdo žije v zlosti, prinde k úzkosti
 Čtyri z Plutarchusa veci nech držá králové všeci
 Never žene, hodine a vode. Tak zostaneš pri slobode
 Dvanáct vecí pri stole činiti nesvečí
 Bázeň boťí držet osoží. Kdo nemá bázne snadno uvázgne
 Dlužník tvár mení, veselý neni. Zle služebníkúm, horjej dlužníkúm
 Nesloboda zlé činiti, aby dobre bylo
 Šemrání statečnosť raní
 Dobrý syn otce potešuje a zlý zarmucuje
 Policia svetská v marnosti je všecká
 Nikde neni bezpečnosti, drž se vždycky v pozornosti
 Tvrdomluvnosť je nemravnosť
 Reči milé a nohy opilé. Malá vec uškodí, jak dobre nechodí
 Kdo má trpké mravy, neni v mravoch zdravý
 V svete veci neni k srdca nasycení. Každé slovo krále má byť svaté, a i stálé
 Žena mlčanlivá lásku nadobývá. Která často repce, v pokoji byť nechce
 Strach sily dodává. K fortílúm pomáha. Fortíl neškodí jak v zlém nechodí
 Kdo svet oblibuje, v dobrém pochybuje
 Dary podvodné bývajú, neb se darmo nedávajú
 Žena je klamlivá, dokudkoliv živá
 Nenájdeš tak v svete zlého, žeby nemel čo dobrého
 Promena nebezpečná, mnohým neužitečná
 Málo Fokionúv na svete
 Vezmi príklad z niti, pozorlivosť míti
 V tem jazyk tvúj hamuj, cudzí stúl nezhaňuj
 Cudzú vec haníme a svoju chválíme
 Láska rodičúv zbytečná dítkám neni užitečná
 Láska otce zaslepuje. Mnoho dítkám povoluje
 Hospodár jako se má chovati
 Muž ze ženú skrz prácu psotu odženú
 Jedna lenivosť je svatá. A druhá preklatá
 Slovo prívetivé u všech úctivé
 Lépej jest krivdu cítiti, nežli ju jiným činiti
 Zbytečné štráfání škodí krem nadání
 Žihadlo sršňové
 Mlaskotání pri jedení nech u tebe zvyku neni
 Mnohých vecí naraz se nechytaj
 Ze zahálčivosti prindeš ku chlipnosti
 Chvála z hríchu hodná smíchu
 Zázrak z pletky, nerob hnedky
 Ctij rodičúv z povinnosti, bude k tvojej úctivosti
 Ne všecko každému sluší
 Skrze pridávání statku rozmnožení
50
  Čím čo vícej kdo miluje, jak ho stratí, víc banuje
 Zisk ze škody
 Pri stole tvé reči nech budú jak svečí
 Dívka žádostivá muže hledá, kdo jej v tem pomúže
 V slove chybném nepodchytuj nikoho
 Pri stole se drž pekne. Nech set e kdo neulekne
 Statečnosť svú hubí, kdo pri stole vymývá své zuby
 Víno je ku veselosti, ne k opilstvu
 Zbytečné štestí mej v podezrení. Nebo v ničem stálosti neni, všecko se mení
 Peť báb na svete
 Ku cudzému stolu nevolaj nikoho
 Po radosti ku žalosti
 Mravy všelijaké, v lidech nejednaké
 smrti
 Súde posledném, který jest konec veku

Citáty
„Valaská škola mravúv stodola. Má v sobe zlosti, mravy i cnosti k nasledování i k utíkání ku
statečnosti i k veselosti.“
„Tobe, Kriste Spasiteli, já človek úbohý túto knižečku pastýrskú oddávám pod nohy. Nech
bude ku vetšej chvále Človečenství tvému, nebo si zostal človekem k užitku mému.“
„Poslyš tehdy, milý synu, tú pastýrskú nótu, která dobre dopomáha k dobrému životu. Když já
ku tvému užitku naučení dávám, skrz mú prácu tvoje štestí jisté vyhledávám.“
„Když ti já túto knižečku podávám srdečne, k veselému čítávání ráč ju prijať vdečne. Nic
nechcem od teba za ňu. To doplata moja, když se bude mravne držeť ctná osoba tvoja.“

Poznámky
 Valašská škola = súbor didakticko-reflexivných básni (múdrosti, skúsenosti)
napísaných na salaši v roku 1755
 Kniha bola vydaná 12. Marca 1755
 Skladba obsahuje celkovo 21 cyklov (nôt)
 Každá nóta začína výjavom zo Starého zákona, po ktorom nasleduje 59 samostatných
básní
 Básne pozostávajú zo 14-slabičných dvojverší, ktoré vytvárajú 12-veršovú strofu
 Názov básne vychádza zväčša z ľudovej slovesnosti
 Niektoré básne na seba nadväzujú
 V prológu sa nachádzajú myšlienky svetoznámych vzdelancov o dobrých mravoch
 V básňach sa môžeme, aj keď veľmi zriedkavo, stretnúť s prerozprávanou bájkou
alebo príbehom
 Cieľom autora bolo doviesť čitateľa k mravnej dokonalosti
 Kniha je venovaná Bohu a čitateľovi
 Dielo je písané severo-západoslovenským nárečím doplneným o české prvky
 Dielo bolo publikované v rokoch 1830-1831 v edícii Michala Rešetku

51
 Lakomec

Autor: Moliére
Literárny druh: dráma
Žáner: komédia
Téma: ľudská chamtivosť
Hlavná myšlienka: kritika honby za bohatstvom
Prostredie: Paríž – dom pána Harpagóna

Vonkajšia kompozícia
 5 dejstiev

Hlavné postavy
Harpagon – otec Élise a Cleanta; zle zaobchádzal so svojimi deťmi (museli si požičiavať
peniaze od iných); chamtivý (chcel mať peniaze iba pre seba); lakomý (nedával peniaze ani
deťom); podozrievavý (prehľadával Šidlo, lebo si myslel, že mu niečo ukradol); domýšľavý
(myslel si, že každému ide iba o jeho peniaze); úžerník (zarábal na podvodných pôžičkách);
prefíkaný (oklamal syna, aby sa dozvedel pravdu)
Élise – dcéra Harpagona; miluje Valéra; opatrná (nehrnula sa do lásky s Valérom po hlave);
Cleant – syn Harpagona; miluje Marianu; čestný; statočný (nebojí sa postaviť otcovi);
Valér – (syn neapolského šľachtica Thomas d’Alburcy; ako malý stroskotal s rodinou na
mori; myslel si, že jeho rodina zahynula, no keď zistil, že otec žije, vydal sa ho hľadať, ale
zazrel Élise a zaľúbil sa do ne)j; pracuje ako sluha u Harpagona (kvôli láske ku Élise);
zachránil Élise z rieky; rozumný; podlizoval sa Harpagonovi (kvôli láske ku Élise; nebol
taký); obetavý (dal sa do služby k Harpagonovi);
Mariana –(dcéra Thomasa d’Alburcy; s matkou si mysleli, že brat a otec zomreli; dostali sa
do otroctva a keď sa vyslobodili, usadili sa v Paríži); prisťahovali sa s matkou len nedávno;
starostlivá (opatruje svoju chorú matku); nežná (opatruje, poľutuje matku); nie je bohatá;
skromná; slušná; krásna; páči sa jej Cleant (nepoznala jeho meno, ani nevedela kto to je);
obetavá (chce sa vydať za Harpagona, lebo to chce matka)

Vedľajšie postavy
Jakub – Harpagonov sluha; kuchár a kočiš v jednej osobe; mal rád kone; úprimný (nebál sa
povedať Harpagonovi, čo si o ňom vravia ľudia); mal plné zuby Harpagona; chce sa pomstiť
Valérovi (zazlieval mu jeho podlízavosť)
Šidlo – Cleantov sluha; verný Cleantovi; mal plné zuby Harpagona;

52
Frozína – dohadzovateľka; prefíkaná (podlizuje sa Harpagonovi); citlivá (chce pomôcť láske
Cleanta a Mariany); prešibaná (vymyslí plán ako prekaziť svadbu)
Pán Anzelm – pravým menom Thomas d’Alburcy; šľachtic z Neapola, majetný; usadil sa vo
Francúzsku, lebo si myslel, že je jeho rodina mŕtva; láskavý (nebráni deťom v láske);
veľkorysý (je ochotný zaplatiť za obe svadby) šťastný (že našiel svoje deti a ženu)
Trieska – Harpagonov pomocník
Ovsík –Harpagonov pomocník
Pani Claudia – Harpagonova slúžka
Policajný komisár s pisárom
Sluhovia

Obsah
Pán Harpagon je chamtivý človek, ktorému ide iba o peniaze. Za svoj život
nahromadil slušný majetok, ale necháva si ho iba pre seba, nedbá o svoje deti, ktoré si tým
pádom musia požičiavať peniaze od iných ľudí.
Jeho syn Cleant je zaľúbený do chudobnej dievčiny Mariany a jeho dcéra Élise do jeho
sluhu Valéra. Deti to pred otcom taja, pretože vedia, že je chamtivý a boja sa jeho názoru.
Keď sa konečne odhodlajú mu to povedať, Harpagon ich prekvapí s tým, že Marianu si chce
vziať on a Élise prisľúbil pánovi Anzelmovi.
Harpagon pripravuje hostinu. Prvá prichádza Frozína s Marianou, ktorá zisťuje, že
Harpagonov syn je jej milý. Cleant sa Mariane zalieča a Harpagon začína tušiť, že niečo
medzi nimi je. Syna oklame, že mu chce dať Marianu za ženu a on mu povie pravdu, že ju
miluje. Otec so synom sa tak pohádajú, pretože Harpagon chce Marianu pre seba.
Zvrat nastáva, keď Harpagonovi zmizne truhlička s peniazmi. Je zúfalý, zavolá
policajta a každého doma obviňuje. Jeho sluha Jakub hodí všetko na Valéra, ktorý sa, mysliac
si, že sa jedná o Élise, priznáva. V tom prichádza pán Anzelm. Valér sa obhajuje, prečo to
urobil a rozpráva príbeh o svojom pôvode. Z príbehu vysvitne, že Mariana je Valérova sestra
a pán Anzelm je ich otec. Nakoniec pán Anzelm požehnáva obe svadby a všetci sa radujú, len
pán Harpagon ide za svojou truhličkou.

Obsah po častiach
Prvé dejstvo
Prvý výstup
Valér sa zhovára s Élise; Élise sa obáva, čo si o ich vzťahu budú myslieť
ostatní, otec a či ju Valér skutočne miluje; Élise si uvedomuje, že Valérova láska je
skutočná; dozvedáme sa, že Valér nepochádza z Paríža a hľadá svojich rodičov; Valér
radí Élise, aby o ich láske povedala bratovi Cleantovi
Druhý výstup

53
 Rozhovor Cleanta a Élise; Cleant prosí Élise, aby mu nedávala poučenia, lebo
na to je tu otec; Cleant jej vyznáva svoju lásku ku Mariane; rozhodnú sa, že ak ich
lakomý otec im bude brániť v láske, tak od neho odídu
Tretí výstup
Harpagon vyhadzuje Šidlo, lebo si myslí, že ho špehuje a ide mu po peniazoch;
pred odchodom Šidla ho Harpagon prehľadáva, lebo si myslí, že mu niečo ukradol
Štvrtý výstup
Harpagon sa pre seba vraví, aké je náročné ustrážiť si majetok a že v záhrade
zakopal desať tisíc toliarov; prúde Éliza a Cleant a harpagon si myslí, že niečo počuli;
zo strachu im nahovára, že on nemá peniaze; Cleant a Élize sa s ním chcú povyprávať
o svadbe; Harpagon sa vypytuje Cleanta, že čo si myslí o Mariane; Harpagon im
oznámi, že si chce vziať Élise za ženu; Cleant neverí svojim ušiam a odchádza;
Harpagon oznamuje Élise, že jej dohodol sobáš s pánom Anzelmom; dcéra mu
odporuje, a tak si zavolajú Valéra aby povedal, čo si o tom myslí
Piaty výstup
K Harpagonovi a Élise prichádza Valér; Harpagon mu predstaví svoj plán
vydať dcéru a pýta sa ho na názor; Valér dáva za pravdu Harpagonovi, no priznáva, že
treba brať ohľad aj na názor dcéry; Harpagon počuje psa a ide to skontrolovať do
záhrady; Valér vysvetľuje Élise, že na otca musí ísť obklukou; Harpagon sa vracia, tak
Valér začne hrať, že Élise vysvetľuje, ako má rešpektovať a počúvať svojho otca;
Harpagonovi sa to páči a je rád za takého sluhu
Druhé dejstvo
Prvý výstup
Cleant sa zhovára so Šidlom; Šidlo mu vraví, že Harpagon ho hnal preč
z domu; Cleant pred tým poprosil Šidla, aby mu vybavil pôžičku a Šidlo ho teraz
informuje, že to cez svojho majstra Šimona vybavil; ukazuje mu pôžičku a číta mu
úžernícke podmienky; Cleant sa hnevá ale nemá kde inde zohnať peniaze, a tak sa má
večer stretnúť s tým, od ktorého si chce požičať
Druhý výstup
Majster Šimon je u Harpagona a diskutujú o pôžičke a pánovi, čo si chce od
neho požičať; prichádzajú Šidlo s Cleantom; Harpagon zistí, že to si jeho syn chce
požičať peniaze; Cleant zisťuje, že to jeho otec je úžerník; pohádajú sa
Tretí výstup
Frozína sa chce s Harpagonom pozhovárať; Harpagon vraví Frozíne aby
počkala a ide sa pozrieť na peniaze
Štvrtý výstup
Frozína sa zhovára so Šidlom; Šidlo jej radí aby dala od neho ruky preč, ale
Frozína si myslí, že od neho dokáže dostať peniaze
Piaty výstup

54
 Harpagon zisťuje od Froziny ako pochodila u Mariany doma; Frozína mu
vraví, že matka súhlasila veľmi rada a vychvaľuje Marianu; Harpagonovi ide iba
o peniaze a spytuje sa aké bude mať veno; Frozína opisuje Marianu ako skromnú
dievčinu a vraví mu, e veno nemá, ale ušetrí na nej kopu peňazí; Harpagonovi sa to
nepozdáva; Frozína vychvaľuje ďalej Marianu a vraví Harpagonovi, e je na starších,
čo sa mu zapáči; Frozína chce napokon od Harpagona aby jej dal peniaze, lebo ich
súrne potrebuje; Harpagon sa vyhovorí a odíde
Tretie dejstvo
Prvý výstup
Harpagon chystá hostinu; prikazuje aby mu sluhovia upratali dom a nalievali
iba vtedy, keď hostia o to niekoľkokrát požiadajú; Harpagon žiada Cleanta aby sa
správal k hosťom slušne; Cleant chce od Jakuba aby navaril za málo peňazí pre 8 ľudí;
Jakub odporuje a Valér podporuje Harpagona; Harpagon chce aby šiel Jakub do mesta
na koči, ale ten odmieta; Jakub povie Harpagonovi, čo si o ňom ľudia šepkajú
Druhý výstup
Jakub sa hnevá na Valéra a zatlačí ho do kúta, kde sa mu vyhráža bitkou
palicou; Valér sa Jakubovi ospravedlňuje, ale keď Jakub naňho schytí palicu, odtlačí
ho a bije Jakuba palicou; Jakub sa mu chce pomstiť
Tretí výstup
Prichádza Frozína s Marianou
Štvrtý výstup
Mariana sa obáva sobášu s Harpagonom a myslí na Cleanta; Frozína jej
dohovára, aby sa vydala za Harpagona, ktorý skoro umrie a potom sa môže vydať
slobodne z lásky
Piaty výstup
Harpagon víta Frozínu s Marianou; Mariana neprejavuje žiadnu náklonnosť, čo
Harpagona zaráža; Frozína tvrdí, že Mariana je iba prekvapená a že dievčatá sa vždy
hanbia dať najavo, čo cítia
Šiesty výstup
Prichádza sa pozdraviť Élise; Harpagon je Mariane odporný; Mariana zočí
Cleanta a vraví Frozíne, že to je jej vyvolený
Siedmy výstup
Cleant vraví Mariane, že je úžasnou ženou a otec si lepšie nemohol vybrať, no
keby bolo na ňom, sobáš by sa nikdy nekonal; Mariana sa priznáva, že keby bolo na
nej, tiež by sa sobáš nekonal; Harpagon karhá syna za opovážlivé slová; Cleant
vyznáva lásku Mariane, ale akože v otcovom mene; Cleant ponúka Mariane
občerstvenie, ktoré nakúpil za otcove peniaze; Cleant stiahne otcovi z ruky prsteň
s diamantom a dá ho Mariane; Mariana prsteň odmieta, Harpagon potichu nadáva
Cleantovi, ale Cleant sa tvári akoby otec trval na tom, aby si prsteň nechala
Ôsmy výstup

55
 Ovsík príde oznámiť pánovi Harpagonovi, že niekto za ním prišiel; Harpagon
nechce ísť, ale keď počuje, že ide o peniaze, odchádza
Deviaty výstup
Dobehne Trieska a zrazí sa s Harpagonom, ktorý padne na zem; Trieska
oznamuje pánovi, že oba kone stratili podkovy; Cleant sa ponúkne, že zatiaľ, kým
kováč podkuje kone, on otca zastúpi ako hostiteľa a odvedie slečnu do záhrady;
Harpagon káže Valérovi, aby na to dohliadol
Štvrté dejstvo
Prvý výstup
Mariana prosí Cleanta aby sa zaliečal matke a zapáčil sa jej; žiadajú Frozínu
aby im pomohla; Frozína vie, že problém bude Harpagon a nie matka Mariany;
vymyslia plán s falošnou šľachtičnou,, ktorej sa páči Harpagon, aby prekazili sobáš
Druhý výstup
Harpagon si všimne, že Cleant bozkáva Mariane ruku a ona sa ani nebráni; má
podozrenie, že je medzi nimi nejaké tajomstvo; pristaví sa koč; Cleant chce ísť
s dámami, ale Harpagon ho zastaví, že ho potrebuje doma
Tretí výstup
Harpagon chce zistiť aké ma jeho syn a Mariana medzi sebou tajomstvo;
Harpagon sa spytuje syna čo si myslí o Mariane; Cleant tvrdí, že sa mu veľmi nepáči;
Harpagon tvrdí, že si to rozmyslel a chcel mu ju dať za ženu; Cleant zmení reč a vraví,
že keď si to otec praje, tak sa s ňou ožení; Harpagon vraví, že to synovi nemôže
urobiť, aby sa oženil nasilu; Cleant vyzradí, čo cíti k Mariane, o čo šlo Harpagonovi;
Harpagon povie synovi, že Mariana je jeho a nech dá od nej ruky preč; pohádajú sa
Štvrtý výstup
Prichádza Jakub; harpagon chce aby ich rozsúdil; Jakub pošle Cleanta na jednu
stranu a Harpagona na druhú; Najskôr ide za Harpagonom, ktorý mu povie, že miluje
dievča a jeho syn sa mu mieša do kapusty; Jakub mu pritakáva, že to nie je správne;
Ide za Cleantom; Cleant mu povie, že je zaľúbený do Mariany a otec si vzal do hlavy,
že si ju vezme; Jakub potvrdzuje Cleantovi, že to nie je správne; Jakub ide za
Harpagonom a povie mu, že Cleant sa podrobí jeho vôli a potom Jakub povie
Cleantovi, že otec mu dá Marianu za ženu; otec so synom sú šťastní a Jakub odíde
Piaty výstup
Harpagon je rád, že sa syn umiernil; Cleant, ďakuje otcovi, že mu dal Marianu;
vysvitne najavo, že Harpagon mu nedal Marianu a Jakub klamal; Harpagon si myslel,
že sa jej syn zriekol, ale Jakub klamal; pohádajú sa
Šiesty výstup
Šidlo nesie zo záhrady Harpagonovu truhličku s peniazmi; Šidlo stretne
Cleanta a volá ho aby išiel s ním, že mu všetko vysvetlí
Siedmy výstup

56
 Harpagon upadá do zúfalstva a narieka nad stratenými peniazmi; upodozrieva
každého v dome; ide po policajtov
Piate dejstvo
Prvý výstup
Prichádza komisár s Harpagonom vyšetriť krádež; kladie Harpagonov rôzne
otázky; Harpagon chce, aby zatkol celé mesto
Druhý výstup
Prichádza Jakub; harpagon obviní Jakuba, že to mu on zobral peniaze; Jakub,
ktorý vidí príležitosť pomstiť sa Valérovi, klame, že to spravil Valér
Tretí výstup
Prichádza Valér; Harpagon obviňuje Valéra z krádeže; Valér sa priznáva
v domnení, že ide o jeho dcéru; Valér svoj čin ospravedlňuje a opisuje ako má rád
Élize; Harpagon nechápe prečo Valér opisuje jeho truhličku ako ženu; Valér povie
Harpagonovi, že sa s Élise zasnúbili; Harpagon je nešťastný, že mu ukradol truhličku
a ešte sa zasnúbil aj s jeho dcérou
Štvrté výstup
Harpagon karhá Élize a nadáva Valérovi; Élize obhajuje Valéra, no otec to
nechce počuť
Piate výstup
Prichádza pán Anzelm; Valér rozpráva o svojom šľachtickom pôvode a ako sa
dostal do Paríža; Mariana zisťuje, že čo hovorí Valér je pravda a tvrdí, že ona je jeho
sestra; pán Anzelm spoznáva svoje deti a vyjaví, že on je ich otec; Harpagonovi je
všetko jedno, on chce iba svoje peniaze
Šieste dejstvo
Prichádza Cleant, ktorý vraví otcovi, že sa mu truhlička vráti ak mu dovolí sa
oženiť s Marianou; Mariana mu vraví, že Anzelm je jej otec a na svadbu musí privoliť
aj on; pán Anzelm nechce stáť v ceste lásky a požehnáva obe svadby; Harpagon tvrdí,
že na svadbu nemá; pán Anzelm privoľuje, že zaplatí za všetko; komisár chce zaplatiť
za službu, no pán Harpagon vraví, nech si zavrie Jakuba a sú si kvit; Anzelm sa
s deťmi odchádza radovať za Marianinou matkou a Harpagon si ide za truhličkou

Vnútorná kompozícia
 Expozícia – rozhovor súrodencov o ich láske
 Kolízia – oznámenie Harpagona o jeho pláne oženiť sa s Marianou
 Kríza –hostina u Harpagona; Cleant vyzná lásku Mariane
 Peripetia – krádež truhličky pána Harpagona
 Katastrofa – Cleant sa prizná, že vie, kde je truhlička; súhlas s oboma svadbami

Citáty

57
„...a prichádzam na to, že najlepším receptom, ako si získať ľudí, je vystatovať sa pred nimi
ich vlastnými záľubami, prikyvovať ich zásadám, okiadzať ich slabosti a tlieskať im na všetko,
čo robia.“ (Valér)
„Kto je podľa teba väčší zlosyn, ten, kto si požičiava peniaze, lebo ich potrebuje, a či ten, kto
kradne peniaze, ktoré nepotrebuje?“ (Cleant)
„Pochvaly, uznania, pekných slov a vľúdnosti – vďačne a koľko chceš, ale peniaze, o tých ani
reči.“ (Šidlo)
„Slovom, peniaze sú mu viac ako dobré meno, česť a cnosť.“ (Šidlo)
„Moje úbohé peniaze! Drahí moji priatelia! Ozbíjali ma o vás. A keď mi vás vzali, stratil som
svoju oporu, svoju útechu, svoje potešenie... Všetkému je koniec. Už nemám čo hľadať na
svete. Bez vás mi žiť nemožno!“ (Harpagon)
„Povedal som pravdu, ušlo sa mi palicou, a teraz, keď som luhal, chcú ma obesiť.“ (Jakub)

Poznámky
 Dielo patrí do obdobia klasicizmu
 Autor sa vysmieva z lakomstva, ktoré deformuje charakter človeka
 Komédia sa odohráva v priebehu 1 dňa, v Paríži v dome pána Harpagona
 V príbehu sa vyskytuje reálny čas, jednotlivé udalosti sú chronologicky usporiadané
 V diele sú použité jednoduché vety a dynamické repliky
 Vlastné meno Moliéra je Jean Baptiste Poquelin Moliér

58
2. ročník
 Slávy dcéra (Předspěv)

Autor: Ján Kollár

Literárny druh: lyrika - epika
Žáner: lyrická skladba
Hlavná myšlienka: Autor vyzýva Slovanov aby sa spojili pod vládou Ruska
Téma: strata Lužických Srbov ako slovanského národa (ponemčenie); kritika výbojov iných
krajín

Vonkajšia kompozícia
 Předspěv (106 veršov)
 5 spevov (Sála; Labe, Rén, Vltava; Dunaj; Léthe; Acheron)

Obsah
Autor žiali nad osudom Lužických Srbov, ktorí boli ponemčení. Obáva sa, že rovnaký
osud postihne aj iné slovanské národy, preto ich vyzýva aby sa spojili pod, v tom čase
najsilnejší slovanský štát, Rusko.
Autor hovorí, že horšie ako zlé časy, je pre národný život človek bojujúci proti
vlastnému národu. Obracia sa nielen na susedov slovanských národov, ale aj na ostatné
krajiny, ktoré vedu vojny a siahajú na slobodu iným, menším národom. Posudzuje svet podľa
svojho demokratického kréda.

Obsah po častiach
Předspěv
(pozri Obsah)
Sála
Ústrednou témou tejto časti je láska k žene. Autor prostredníctvom lyrického hrdinu
vyjadruje svoju lásku k Míne (Friderike Vilhelmíne Schimdtovej), ktorá je Slávy dcérou.
Lásku k žene spája s láskou k národu a skrz Mínu opisuje pôvab a cnosti slovanských
žien. Rozpoľuje svoje srdce, aby jednu polku venoval Míne a druhú vlasti. Nakoniec hrdina
zanecháva Mínu, sľubuje jej vernosť a odchádza na púť slovanskými krajinami.
Labe, Rén, Vltava
Autor odchádza od Míny cez Labe. Láska je stále v popredí jeho záujmu, ale je
nešťastný, že je ďaleko od svojej milej a svoj smútok spája s utrpením Slovanov. Všíma si
českú zem a jej postavenie vo svete. Všíma si, že táto zem má slávnu minulosť, ale teraz musí
prijímať rozkazy od iných. Za vinníkov však nepokladá iba u cudzích a kritizuje pasivitu ich
národa.

60
Dunaj
Hrdina prichádza na Slovensko. Naďalej zobrazuje utrpenie Slovanov, no spomína na
šťastnú mladosť, ktorú tu prežil. Vidina zjednotenia Slovanov mu dodáva silu a vidí ich
slávnu budúcnosť. Opisuje aj svoju lásku k Míne, ktorá ho naďalej trápi a riešenie vidí
v zabudnutí a posmrtnom živote.
Léthe
Z Míny sa stáva slovanská víla, ktorá sprevádza básnika slovanským nebom Léthe. Tu
autor vidí všetkých priateľov, hrdinov a priaznivcov Slovanov. Zároveň zatracuje všetkých
nepriateľov a odporcov, a chváli vlastencov.
Acheron
Autor sa s Mínou dostáva do pekla, kde sa stretáva so všetkými nepriateľmi
a neprajníkmi Slovanov.

Úryvky
„Neb raději k velikému přichyl tomu tam se dubisku,
jenž vzdoruje zhoubným až dosaváde časúm.“ (Predspev)

„Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou,

ten, kdo do pout jímá otroky, sám je otrok.“ (Predspev)

„Mučím, váhám: rázem rukou v ňadra sáhnu,

serdce vyrvu, na dvé rozlomím:
„Na“, řku, „jednu vlasti púlku, druhou Míně““ (Sála; 120)

„Nepřipisuj svaté jméno vlasti

kraji tomu, v kterém bydlíme,
pravou vlast jen v serdci nosíme,
tuto nelze bíti ani krásti.“ (Lábe, Rén, Vltava; 253)

„Bože! Bože! Který dobře mínil

veždy s národy si všechněmi:
Ach, už nikdo není na zemi,
kdo by Slavúm spravedlivosť činil!“ (Dunaj; 299)

Poznámky
 Ján Kollár vytvoril myšlienku všeslovanskej vzájomnosti
 Kollár písal biblickou češtinou a tvrdil, že existuje iba národ československý a nie
oddelene český a slovenský
 Autora inšpirovala láska k Friderike Vilhelmíne Schmidtovej, ktorú stretol na štúdiách
v Jene
 Předspěv je napísaný časomerným veršom (strieda sa krátka slabika s dlhou)

61
 Jednotlivé spevy sú napísané sylabotonickým veršovým systémom
 Dvojveršia sa skladajú z hexametra (6 stôp) a pentametra (5 stôp) a spolu vytvárajú
elegický distichon (žalospev)
 Spevy obsahujú 615 sonetov (zneliek), ktoré sa skladajú zo 14 veršovej strofy
s usporiadaním veršov 4-4-3-3
 Znakmi klasicizmu v diele sú motív cesty, putovania; prítomnosť božstiev; žalospev...

62
 Kapitánova dcéra

Autor: Alexander Sergejevič Puškin

Literárny druh: epika
Žáner: historický román
Hlavná myšlienka: zobrazenie krutého života v Rusku počas obdobia vlády cisárov
Téma: spravodlivý boj ľudu za slobodu v Rusku
Prostredie: Rusko v 18. Storočí, väčšina diela sa odohráva na Belogorskej pevnosti,
neďaleko Orenburgu

Vonkajšia kompozícia
 14 kapitol (každá má názov)

Hlavné postavy
Peter Andrejevič Griňov –mladý vidiecky šľachtic; jeho otec bol vojak; keď dovŕšil 16
rokov, otec ho poslal do armády; verný cárovnej (nikdy sa nepridal k Pugačovovi); miloval
Máriu Mironovovu; nerozvážny (nechal sa obrať o peniaze); tvrdohlavý (nepočúval veľmi
Saveljiča); ľahkomyseľný (nestaral sa o peniaze a majetok); prefíkaný (vždy povedal
Pugačovovi to, čo mu vyhovovalo); odvážny (nebál sa brániť pevnosť); dobrý (odpustil
Švabrinovi jeho správanie a poranenie); úprimný (povedal Pugačovovi, to čo si myslel)
Jemelian Pugačov – kozák; štyridsiatnik; strednej postavy; vodca sedliackeho povstania; mal
s Petrom dobré vzťahy (Peter mu daroval kožuch kedysi); spravodlivý (potrestal Švabrina, že
stál v láske Petrovi a Márii); krutý (nechal popravovať ľudí); vyhlasoval sa za cisára;
pohostinný (často hodovali)
Mária Mironovova – pekné 18 ročné dievča; milovala Petra; plachá (plašila sa pred Petrom);
bojazlivá (keď strieľali z diel, museli ju schovať); citlivá; rozumná; uprosila cárovnú, aby dala
Petrovi milosť

Vedľajšie postavy
Alexej Ivanovič Švabrin –mladý dôstojník; mal počernú, škaredú, no živú tvár; Petrov sok
o Máriu; podlý (klamal Petrovi o Márii aby ju mal pre seba); takmer zabil Petra pri dueli;
zradca (pridá sa k Pugačovovi), nemilosrdný (nútil Máriu aby sa za neho vydala); stal sa
pánom Belogorskej pevnosti; pomstychtivý (udal Petra za zradu cárovnej)
Ivan Kuzmič Mironov – veliteľ Belogorskej pevnosti; obetavý (pri útoku poslal ženy preč
a muži ostali); statočný (nebál sa brániť pevnosť proti presile)
Vasilisa Jegorovna – manželka Ivana Kuzmiča; nikdy jej nič neušlo (dozvedela sa aj
o Petrovom súboji so Švabrinom); prefíkaná (oklamala Ivana Ignaťjiča, aby zistila, že
Pugačov ide zaútočiť); odvážna (pri útoku neopustila pevnosť)

63
Archip Saveljič – Petrov sluha; verný (obetoval by za Petra aj život); dôverný; obetavý
(chcel pre Petra dobre, aj keby mali jemu uškodiť); spoľahlivý deduško (nikdy Petra
nesklamal); vzdelaný (učil Petra); starostlivý (keď ich vykradli, všetko spísal a chcel to od
Pugačova naspäť)
Andrej Griňov – Petrov otec; prísny (vyžadoval poslušnosť a vernosť cárovnej); neoblomný
(Peter chcel ísť do Petrohradu, ale on ho poslal do Orenburgu)
Avďotja Vasilievna – žena Andreja Griňova; matka Petra
Ivan Ivanovič Zurin – Petrov priateľ; pijan (tak sa aj stretli s Petrom); rotmajster husárskeho
pluku; prefíkaný (opije Petra oberie ho o 100 rubľov); pohostinný (vrúcne prijal Petra aj
s Máriou v jeho oddiele)
Ivan Ignaťjič – jednooký starec; poručík posádky na Belogorskej pevnosti
Palaša – slúžka Márie Mironovovej
Cárovná Katarína – milostivá (oslobodí Petra)
Maximyč –kozácky poddôstojník
Otec Gerasim
Akulina Pamfilovna
Kozáci
Husáci
Obyvatelia Belogorskej pevnosti

Obsah
Na začiatku sa stretávame s Griňovom v rodinnom prostredí, kde ho učí opilec,
Francúz Beaupré, ktorého zakrátko prepustia. Po dovŕšení 16 rokov ho otec posiela za vojaka
v sprievode Saveľjiča. Peter si myslí, že ho pošle do Petrohradu, na čo sa aj vďaka
tamojšiemu veselému životu teší. No otec ho posiela do Orenburgu, kde nie je takmer nič.
Peter sa vydá na cestu, najskôr sa na deň zastavia v Simbirsku, kde majú nakúpiť
potrebné veci. Tu Peter stretne Ivana Zurina, ktorý využije Petrovu neskúsenosť, opije ho
a oberie o 100 rubľov. Na ceste zo Simbirska ich zastihla metelica. Stretli neznámeho
človeka, ktorý ich doviedol do hostinca. Z vďaky mu Griňov dal zajačí kožuch.
Keď prišli do Orenburgu, dozvedeli sa, že ich prevelili do Belogorskej pevnosti.
V pevnosti neprebiehali žiadne bojové akcie a bol tu pokojný život. Zoznámil sa tu s rodinou
veliteľa Mironova a zaľúbil sa do Márie. Zoznámil sa s dôstojníkom Švabrinom, s ktorým
však mal konflikt, pretože aj Švabrin mal záujem o Máriu. V chlapskom súboji s kordmi,
nešťastne bodol Petra do chrbta a Peter bol na 5 dní v bezvedomí. Peter zisťuje, že Švabrín
kedysi požiadal Máriu o ruku, ale ona ho odmietla. Petra opatrovala Mária, ktorú požiadal
o ruku. Griňov o úmysle oženiť sa napísal otcovi, ale on nesúhlasil so sobášom pre mladícku
nerozvážnosť. Obi dvaja boli nešťastní, ale rešpektovali otcove rozhodnutie nedať im
požehnanie.
V pevnosti sa dozvedajú o vypuknutí sedliackeho povstania, vedeného Pugačovom.
Mironov chce aby jeho žena aj s dcérou odišli z pevnosti, ale žena sa rozhodne ostať, pretože
64
pevnosť už odolala iným útokom a Pugačova sa nebojí. Pugačov zaútočil na pevnosť a na
jeho stranu sa pridala aj skupina kozákov, ktorá predtým žila v pevnosti. Pevnosť rýchlo
dobyl. Mironova a jeho ženu povstalci zabili. Mali popraviť aj Griňova, ale vďaka
Saveljičovi v ňom Pugačov spoznal človeka, ktorý mu daroval kožuch a zachránil ho. Mária
sa zachránila tiež, lebo ju kňaz vydával za svoju neter, no ochorela. Švabrin sa pridal na
stranu Pugačova a ten zveril pevnosť pod jeho kontrolu.
Griňov má s Pugačovom priateľský vzťah, Petrovi daruje koňa a kožuch a ten
odchádza do Orenburgu, aby tam oznámil, že Pugačov chce zaútočiť aj tam. Peter prezentuje
svoje názory a informácie pred radou starších, ale oni s Petrom nesúhlasia, okrem veliteľa
pevnosti, ktorí sa však neodváži znevážiť rozhodnutie starších a tak rozhodnú, že na Pugačova
nezaútočia, ale budú sa brániť. Orenburg je kvôli tomu obkľúčení a odrezaný od sveta, jeho
obyvatelia trpia hladomorom.
Griňov pri jednej bitke uvidí skrčeného kozáka, ktorého chce zabiť, je to však starý
priateľ z Belogorskej pevnosti, ktorý mu odovzdá list od Márie Mironovovej, v ktorom ho
žiada o pomoc, lebo Švabrin, ktorý je teraz veliteľ pevnosti, ju núti vydať sa zaňho. Griňov sa
za ňou ponáhľa, ale chytia ho Pugačovovi povstalci, ale opäť ho Pugačov zachráni. Peter
predostrie svoje úmysly a presvedčí Pugačova aby spolu išli do Belogorskej pevnosti.
Pugačov Švabrina karhá, ale nezabije ho. Peter si môže odviesť Máriu a Pugačov mu dáva
slobodu.
Peter však stretne v jednej z pevnosti priateľa Ivana Zurina, ktorý tiahne proti
Pugačovovi. Rozhodne sa, že Máriu pošle k rodičom a on sa pridá k vojsku. Pugačov
nakoniec svoj boj prehrá. Griňova na základe udania Švabrina zatknú. Peter chce ochrániť
Máriu, a tak pred súdom nepovie celú pravdu a je odsúdený do vyhnanstva na Sibír. Mária mu
však zachráni život, keď nevedomky porozpráva cárovnej , ako to bolo s Griňovom
a Pugačovom v skutočnosti. Griňova prepustia a ožení sa s Máriou.

Obsah po častiach
Kapitola prvá – Gardový seržant
Peter opisuje svoj domov a rodinu; otec posiela Petra slúžiť do vojska; Petra na ceste
do Orenburgu opije a oberie Ivan Zurin o 100 rubľov
Kapitola druhá – Sprievodca
Na ceste zastihne koč víchrica; stretnú neznámeho človeka, ktorý ich zavedie do
pohostinstva; cestou sa mu sníval zvláštny sen o sedliakovi, ktorý každého zabije sekerou
a potom Petra požehná; Peter dá ich sprievodcovi za pomoc svoj kožuch; prichádzajú do
Orenburgu, kde ich veliteľ prevelí do Belogorskej pevnosti
Kapitola tretia – Pevnosť
Peter prichádza do Belogorskej pevnosti; zoznamuje sa s rodinou kapitána Mironova
a zvykmi v pevnosti; zoznamuje sa so Švabrinom
Kapitola štvrtá – Súboj
Ubehne niekoľko týždňov a Peter si zvyká na život v pevnosti; Peter sa poháda so
Švabrinom kvôli Márii; Peter so Švabrinom si dohodnú súboj, no stráže im ho prekazia; Mária
prezradí Petrovi, že ju vlani požiadal Švabrin o ruku; nakoniec predsa len dôjde k súboju
a Švabrin poraní Petra do pŕs
65
Kapitola piata – Láska
Peter sa po 5 dňoch preberie z bezvedomia a lieči sa zo zranenia; Peter a Mária si
vyznávajú lásku; Peter píše list domov otcovi a prosí o požehnanie; Peter dostáva od otca list,
v ktorom mu nielen že nedáva požehnanie, ale chce ho kvôli jeho mladíckym výstupkom dať
preložiť; Peter je nešťastný, vyhýba sa spoločnosti a život sa mu stáva neznesiteľným
Kapitola šiesta – Pugačov
V kraji vypuká povstanie vedené Pugačovom; veliteľ chce udržať zvesti v tajnosti, no
jeho žena všetko zistí a správa o Pugačovovi sa rozšíri po pevnosti; Ivan Kuzmič dostáva
správu od Pugačova, že chce zaútočiť na pevnosť; do pevnosti prichádzajú zvesti o dobití
susednej pevnosti a nastáva nepokoj; na Petrov podnet posielajú Máriu do Orenburgu, aby ju
ochránili
Kapitola siedma – Útok
Na ďalší deň ráno obkľúči Pugačov pevnosť a Mária Ivanovna nestihne odísť; veliteľ
sa lúči so svojou rodinou; nastáva útok; Peter s veliteľom prechádzajú do protiútoku no
ostatní vojaci sa zľaknú a ostávajú v pevnosti; dôstojníci s veliteľom sú zajatí a predvedení
pred Pugačova; Pugačov rozkazuje nepriateľov povešať; Peter si všimol, že Švabrin sa pridal
k povstalcom; Petra zachráni Saveľjič, ktorý odprosí Pugačova; zomiera aj Vasilisa Jegorovna
Kapitola ôsma – Nezvaný hosť
Peter má strach o Máriu a dozvie sa, že žije; Saveľjič vraví Petrovi, že samozvanec je
ich sprievodca, ktorému daroval kožuch; Peter sedí u Pugačova na hostine; Pugačov chce aby
mu Peter prisahal vernosť, no ten sľúbil vernosť cárovnej; Peter je k Pugačovovi úprimný, čo
na neho zapôsobí a nechá o ísť do Orenburgu
Kapitola deviata – Rozlúčka
Pugačov radí Petrovi aby išiel do Orenburgu a varoval ich pred jeho príchodom;
Saveľjič naštve Pugačova, keď mu dá zoznam vecí čo im ukradli a chce ich späť; Peter sa
chce rozlúčiť s Máriou, no ona ochorela; Peter má strach o Máriu, pretože Švabrin sa stal
veliteľom pevnosti; na odchode, za nimi príde poddôstojník, ktorý im odovzdá dar od
Pugačova: koňa a kožuch
Kapitola desiata –Obliehanie mesta
Peter so Saveľjičom prichádzajú do Orenburgu; Peter sa zúčastňuje bojovej porady; na
porade sa všetci zhodnú na obrannej taktike, jedine Peter sa vyslovil za útok; generál súhlasí
s Petrom, ale neodváži sa zobrať na seba zodpovednosť, preto ustanoví obrannú taktiku;
Orenburg je obliehaný, ľudia trpia a hladujú; pri jednom vojenskom výpade dostáva Peter list
od Márie, v ktorom opisuje krutého Švabrina a prosí Petra o pomoc; Peter je rozvášnený, chce
ísť oslobodiť Belogorskú pevnosť, ale generál to zamieta a Peter je zúfalý
Kapitola jedenásta – Vzbúrenecká osada
Peter sa na vlastnú päsť rozhodne vydať do Belogorskej pevnosti, Saveľjič ho
sprevádza; na ceste ich hliadka zajme a odvedie za Pugačovom; Peter predostrie svoje zámery
ísť do Belogorskej pevnosti; na druhý deň ráno odchádzajú Peter, s Pugačovom aj Saveľjičom
do Belogorskej pevnosti; Pugačov po ceste rozpovie Petrovi rozprávku o orlovi a havranovi
Kapitola dvanásta – Sirota

66
 Pugačov s Petrom prichádzajú za Švagrinom; Pugačov vyslobodzuje Máriu; Peter chce
aby mu Pugačov dovolil odísť aj s Máriou a on mu dá zvolenie; Peter sa lúči s obyvateľmi
pevnosti a Pugačovom, ku ktorému cíti zvláštnu náklonnosť; Peter s Máriou odchádzajú
k jeho rodičom
Kapitola trinásta – Väzenie
Peter sa na ceste k rodičom opäť stretáva s Ivanom Zurinom; Zurin ho presvedčí, aby
ostal v jeho oddiele a poslal Máriu aj so Saveľjičom k rodičom; vojaci rozprášili jednotky
Pugačova a zajali ho (nie oddiel Zurina); Peter sa tešil domov, ale dostal list, v ktorom ho
povolali pred súd za zradu
Kapitola štrnásta – Súd
Peter prichádza pred súd do spustošenej Kazane; je obvinený z pridania sa ku
Pugačovovi; Petrovi jeho úprimnosť nepomáha, sudcovia jeho výpoveď spochybňujú, a aby
nezatiahol do veci aj Máriu Ivanovnu, nič viac už nepovie; Petrovým rodičom príde list,
v ktorom sa dozvedia, že cárovná Petra omilostila a posiela ho do celoživotného vyhnanstva
na Sibír; Mária má plán ako Petra oslobodiť a odchádza do Sofie; v parku sa stretne Mária
s neznámou ženou a rozpovie jej všetko o Petrovi a Pugačovovi; ešte v ten istý deň prichádza
po Máriu koč, aby prišla pred cárovnú; Mária sa stretne s cárovnou, v ktorej spozná ženu
z parku, a cárovná splní jej prosbu oslobodiť Petra

Citáty
„...pamätaj, že najlepšie a najtrvácnejšie zmeny sú tie, ktoré pochádzajú zo zlepšenia
mravov, bez násilných otrasov.“(Griňov)
„Nie, brat havran; ak sa mám tristo rokov živiť mrcinami, radšej sa raz napijem živej krvi,
a potom nech sa stane, čo chce!“ (Pugačov)
„Keď trestať, tak trestať, keď obdarúvať, tak obdarúvať: taká je moja obyčaj.“ (Pugačov)
„Ak sa zapieranie obžalovaného neprijíma ako dôkaz neviny, jeho priznanie tým menej môže
byť dôkazom jeho viny.“

Poznámky
 Celý román je písaný formou zápiskov hlavnej postavy
 Každá kapitola sa začína ľudovým príslovím, porekadlom, či ľudovou piesňou
 Dielo je zasadené do obdobia Pugačovovho povstania v Ruska (1773-1775)
 Autor sa vyjadruje k spravodlivosti a zodpovednosti človeka za osud spoločnosti
 V diele sa stretávame s fiktívnymi, ale aj historickými postavami (Pugačov, Katarína
Veľká)

67
 Marína

Autor: Andrej Sládkovič

Literárny druh: lyrika
Žáner: (ľúbostná) básnická skladba
Hlavná myšlienka: Sládkovič opisuje svoju lásku k Maríne
Téma: mladosť; krása; láska k žene, Bohu a vlasti

Vonkajšia kompozícia
 Venovanie; 291 básni (očíslované, bez názvu)

Obsah
Andrej Sládkovič v tomto diele oslavuje lásku, krásu a mladosť. Vyjadruje svoju
nešťastnú lásku k Maríne, ktorá nebola naplnená.
Sládkovič je opojený krásou a jej stelesnenie nachádza práve v Maríne. Uvažuje
o kráse, ktorú spája s mravnosťou a pravdou. Spolu s duchovnou krásou si však autor všíma aj
krásu dievčaťa.
Okrem lásky k žene, sa venuje aj láske k vlasti a národu. Lásku k Maríne spája
s láskou k vlasti. Vidí, že jeho láska k milej bola z tohto sveta, preto nebola večná. Ich láska
nenašla naplnenie, no básnik ušľachtilo ďakuje Maríne za jej vrúcny cit.
Sládkovičova láska k Maríne sa mení na lásku k Slovensku. Miluje prírodu a má
vrúcny vzťah k Tatrám a Hronu. Marína sa mu mení na vílu. Ich láska naráža na spoločenské
prekážky. Uvedomuje si, že jeho rozchod so ženou neznamená koniec jeho povinnostiam
k vlasti. V závere povyšuje lásku k vlasti, domovu, rodnému kraju nad lásku k žene.
Hrdina sa po rozchode s Marínou pokúša nájsť trvalejší a hlbší zmysel života.
Nachádza ho v mladosti, ktorú však nevníma ako fyzický, ale duševný stav. Odoláva volaniu
Maríny, ktorá ho vábi do vĺn večnosti. Premôže nával žiaľu a víťazí v ňom vôľa žiť. Na konci
už nemá bolesti ani žiaľu, a spomína na lásku a krásu svojej Maríny.

Úryvky
„Ja sladké túžby, túžby po kráse
spievam peknotou nadšený,
a v tomto duše mojej ohlase
svet môj je celý zavrený;
z výsosti Tatier ona mi svieti,
ona mi z ohňov nebeských letí,
ona mi svety pohýna;
ona mi kýva zo sto životov:

68
No centrom, živlom, nebom, jednotou
krás mojich moja Marína.“ (1)

„Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,

možno mi ruku nedostať,
možno mi v diaľky žiaľne utieknuť
možno mi nemilým ostať,
možno mi ústam smädom umierať,
možno mi žialiť v samote,
možno mi život v púšťach zavierať,
možno mi nežiť v živote,
možno mi seba samého zhubiť:
nemožno mi ťa neľúbiť!“ (41)

„Beda, kto v mori vidí len vodu,

kto nepočuje nemú prírodu,
kto v skalách vidí len skaly!“ (43)

„Slovensko mladé, rodisko moje

aj mohyla mojich kostí!
V tebe mám pekných obrazov dvoje
a dvoje veľkých ľúbostí!
Ako je krásna tá moja deva,
aká k nej ľúbosť vo mne horieva:
tak ty a k tebe, otčina!
Ako tys´ pekná, krajina moja,
ako mladivosť milá mi tvoja:
tak pekná, milá Marína!“ (72)

„Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,

Marínu drahú v peknej otčine,
a obe v jednom objímať!“ (73)

„Svety závistné medzi nás stali,

roztrhli blahé objemy:
Čože mohutné časy získali,
rozlúčiac nebo od zemi?
Láska na zemo nebo stvorila
a nás naveky zväzkom spojila,
ktorý sa nedá rozlúčiť:
Vytrhnúť srdce môž´ osud divý,
blesk očí zhasí hrob závistlivý:
ľúbosť nemožno umučiť!“ (99)

„A čo je mladosť? Dvadsaťpäť rokov?

Ružových tvárí hlaď jará?
Či údov sila? Či stŕmosť krokov?

69
Toto všetko sa zastará!
Mladosť je túžba živá po kráse,
je hlas nebeský v zemskom ohlase,
je nepokoj duší svätý,
je tá mohutnosť, čo slávu hľadá,
je kvetín lásky rajská záhrada,
je anjel v prachu zaviaty!“ (185)

„A ľúbosť? Ľúbosť k deve umrela,

keď umrela moja deva;
milenka hlasom človečím pela,
Siréna tá divno spieva:
žiale poznané za slasť neznámu
dať a skutočnosť za tôňu klamu?
To osud môj nekáže mi:
Víla! Ty zostaň tam v svojom nebi,
mňa ešte zemské viažu potreby
a vlasť moja je na zemi!“ (222)

„Marína moja! Teda tak sme my

ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!“ (291)

Poznámky
 Marína sa považuje za ústredné dielo slovenského romantizmu
 Sládkovič sa ako prvý odvážil osláviť lásku, krásu a mladosť, čo však Ľudovít Štúr
prijal s nevôľou, pretože tému považoval za málo vlasteneckú
 V radení jednotlivých tém možno sledovať vývin reálneho ľúbostného citu básnika
 Skladba má dve časti: lyricko – epickú (zobrazuje nešťastnú lásku k Márií Pišlovej)
a reflexívno – symbolickú (láska nadobúda spoločenský charakter)
 Sládkovič považuje lásku za najväčšiu hodnotu ľudského života
 Báseň Marína je najdlhšia ľúbostná báseň na svete

70
 Smrť Jánošíkova

Autor: Ján Botto

Literárny druh: lyrika
Žáner: balada
Hlavná myšlienka: poukázať na stratu slobody slovenského národa
Téma: obraz chytenia a popravy Jánošíka
Prostredie: Liptov/Orava

Vonkajšia kompozícia
 Predspev + 9 spevov

Obsah
Básnik opisuje statočný a slobodný život Jánošíka. Jánošíka však lapia, nie vďaka sile,
ale vďaka zrade. Vo väzení si predstavuje smrť, uvedomuje je svoje chyby a sníva, že je
slobodný. Nastáva deň jeho popravy. Jánošík sa lúči s krajinou a ľudom, a umiera. Krajina za
ním smúti a ľud je nešťastný. Čaká na niekoho, kto by ho vyslobodil z útlaku. O Jánošíkovi
vznikajú povesti, ľudia nechcú veriť, že zomrel a dúfajú, že sa dostal do krajiny
nesmrteľných.

Obsah po častiach
Predspev
Autor sa bojí, že Slovensko je zakliata krajina a jeho verše nenájdu ozvenu; verše sa
však stretnú so slobodnými a mladými chlapcami z hôr, ktorí sa o ne postarajú; autor opisuje
ich statočnosť a slobodu
Prvý spev
Opis Jánošíka a jeho družiny; statočný zbojníci oberajú bohatých a rozdávajú
chudobným; ľud podporuje zbojníkov; zbojníci sedia pri vatre; vatra slabne a nastáva ráno;
Jánošík neprichádza, lebo ho lapili
Druhý spev
Jánošík má nadprirodzené schopnosti, guľky ani šable ho nedokážu zraniť; drábi
chytia Jánošíka len vďaka bábe, ktorá im poradí nasypať mu hrach pod nohy; Jánošík však je
mocný a bije lapajov; bába im znova poradí, aby mierili na opasok; všetky streli a šable sa od
opasku odrazia, len jedna guľka pretrhne nitku čo mu drží opasok; po lapení sa väzniteľov
pýta, koľko rokov oni zdierajú ľud, keď jeho idú súdiť za 7 rokov zbojníčenia; lapaji dávajú
Jánošíkovi šancu sa vykúpiť za nakradnuté zlato, ale on odmieta
Tretí spev
71
 Jánošíka navštívi vo väzení duša ľudu, v podobe jeho milej; duša ľudu sa s ním lúči
ako milá s milým
Štvrtý spev
Mesiac hľadí na Jánošíka v okovách; Jánošík je krvavý, zbičovaný no predsa sa
usmieva; sníva sa mu sen, v ktorom je slobodný; nad ránom ho navštívi diabol, ktorý už čaká
na jeho dušu
Piaty spev
Svitá na deň Jánošíkovej popravy; Jánošík sa zamýšľa nad skazenosťou pánov a verí
v slobodnú budúcnosť; priznáva svoje viny, ale obhajuje to tým, že to robil oba kvôli slobode
svojho ľudu; rád zomrie za slobodu
Šiesty spev
Krajina smúti nad stratou svojho syna; Jánošíka vedú k šibenici; Jánošík sa modlí nad
osudom svojho ľudu a prosí Boha, aby ho oslobodil; ľud je slepý a nevidí stratu svojho vodcu
Siedmy spev
Kráľovná víl ho volá do nesmrteľného sveta; Jánošík hrdo a nebojácne stojí pri
šibenici; myšlienkami sa lúči so svojimi blízkymi; posledný raz hľadí na svoju krajinu;
zbojníci zapaľujú oheň na Kráľovej holi a sú ochotní bojovať za slobodu; za Jánošíkom smúti
nebo aj zem; Jánošík je popravený; dostáva sa medzi víly; prichádza list s milosťou, ale už je
neskoro
Ôsmy spev
Krajina je pochmúrna; baby si rozprávajú príbehy o Jánošíkových pokladoch; ľudia si
myslia, že víly vrátili Jánošíka medzi živých
Deviaty spev
Jánošík sa žení s kráľovnou víl

Úryvky
„Neboj sa, mamko! Dobrí to ľudia,
bárs sa ich ten svet aj bojí
keď aj v zápale časom poblúdia,
krajšie to, než hniť v pokoji.

Nesúď ich! Čistá duša ich mladá,

bárs aj zbroj krvou sfŕkaná.
Mladosť každého objíme rada,
kremä hada a tyrana.

Nehaň ich! To nie rytieri draví

krajov, kde slnko zachodí;
to nie východu vzteklé ohavy:
to voľné deti prírody.“(predspev)

72
„A ten ich kapitán, to je len veľký pán!
Perečko beľavé, červený dolomán;
keď ide po hore, ako ranné zore,
keď ide po lese, celý svet sa trasie!“ (prvý spev)

„I bol by už Janík na slobode býval,

keby sa na neho zlý duch nebol díval.
No, baba, babečka zavreští z prípecka:
„Podsypte mu hrachu, budete bez strachu!“
...
A bol by už Janík na slobode býval,
keby sa na neho zlý duch nebol díval.
No, baba, babečka zavreští z prípecka:
„Rúbte mu do pása, tam je jeho spása!““ (druhý spev)

„Jánošík, junošík, máš veľké poklady:

vymeňže si, vymeň ten svoj život mladý!
„Vymeniť? A načo? Vy psohlavci vzteklí!
Nie! Teraz ma zjedzte, keď ste ma upiekli!““(druhý spev)

„On spí, mladý syn Tatier, zbičovaný zlostne;

tu skovaný v okovoch, ale voľný vo sne.
Oj, spi, duša mladušká, spi pekný dlhý sen,
keď v skutku nie, svoj život skonč trebárs vo sne len!
Spí opretý na kláte, odretý zo zlata,
ale na ňom nadpozemská ligoce sa šata.
Tieň kríža mu na prsiach, na čele blesk žiari,
rúčky, nôžky krvavé a úsmev na tvári.“(štrvtý spev)

„Ľudia, hej! Ľuďmi radi menujú sa oni,

tí, čo ľudské i božské šliapajú zákony.
Zákon je len jeden u nich, jeden zákon vlčí;
právo v putách a pravda na hraniciach blčí.“ (piaty spev)

„„Modlime sa!“ kňaz vraví. Za koho? „Za teba!“

Nie, otče, ja už idem, za mňa sa netreba
a tam? Boh dobrý, verím, milostive súdi;
no modlime sa radšej za tých biednych ľudí...“ (šiesty spev)

„A ľud nemý jak tôňa vlečie sa dokola.

A ľud slepý, nevidí za bieleho rána:
zabíja otca svojho, čo ho zo sna zháňa!“ (šiesty spev)

„...a tu sa jedna stará kdes´ z kúta ohlási,

to sa krížom všetkými svätými zaklína:
že týmto pľuštiam, lejám, len on, vraj, príčina;

73
bo že on ver´ neumrel, že ho rodné víly
čarodejníckym prútom k životu vrátili.
A na svoje dve oči, že ho raz videla
v búrke na draku letieť sťa by jasná strela.“ (ôsmy spev)

Poznámky
 Botto zobrazuje Jánošíka ako symbol slobody, nechce opísať jeho hrdinské skutky, ale
chce vyjadriť svoje city, ťažký osud poddaných a odvahu slovenského národa
 Dielo načŕta sociálne a politické otázky vtedajšej doby a stratávame sa s kontrastom
slobody a bezprávia
 Autor v diele použil sylabický veršový systém
 V diele je významná symbolika (Tatry, vatra)
 Ján Botto netvoril svoje dielo o Jánošíkovi podľa historických dokladov, ale podľa
toho, čo sa o ňom dozvedel od ľudu

74
 Zakliata panna vo Váhu a divná Janko

Autor: Janko Kráľ

Literárny druh: lyrika
Žáner: balada
Hlavná myšlienka: ochota obetovať sa pre druhého
Téma: smrť Janka, ktorý chcel zachrániť zakliatu pannu
Prostredie: okolie Váhu (možno Liptov)

Vonkajšia kompozícia
 Úvod (4 strofy / 136 veršov)
 Baladický príbeh ( 29 strof/ 116 veršov)
 Epilóg (1 strofa / 20 veršov)

Obsah
V úvode diela Janko Kráľ opisuje pocity svojho vnútra, hovorí o nepokoji, ktorý ho
sužuje. Spomína na svoj rodný kraj, na pastierov, na bystrých chlapcov a mamičky, ktoré
svojim deťom večer spievajú pesničky a rozprávajú povesti.
Autor pokračuje opisom domčeka, v ktorom žije pekne nažívajúci manželský pár.
Majú syna, Janka, ktorý je zvláštny. Nadovšetko ho ľúbia, dali by mu všetko, čo mu na očiach
vidia, no on je aj tak stále iba smutný, samotársky, nikoho si neváži a nemá kamarátov, ale je
hrdý a odvážny.
Je Vystúpenie, nedeľa, čas ísť do kostola. Všetci sa ponáhľajú do kostola, len Janko
sedí pri Váhu a nie je ani sviatočne oblečený. Chodí po chodníčkoch, priekopách a skalách.
Večer prichádza domov na večeru. Nikomu nepovie ani slova, ticho si sadne k stolu a keď po
večeri ostatní ďakujú Bohu, on si zoberie klobúk a odíde z domu. Príde k priekope, preskočí
ju a zas sa poberá ďalej. Príroda sa trasie v očakávaní niečoho nedobrého.
Autor pokračuje legendou o zakliatej panne, ktorá sa na Vystúpenie zjavuje vo Váhu.
Vyslobodiť ju vraj môže len mládenec, ktorý si naopak oblečie šaty a skočí do Váhu. Potom
mu panna vyplní čokoľvek si bude priať. Ľudia majú z panej strach, lebo ich vraj naháňala
a niekoho aj zadusila.
Nastáva polnoc a voda sa búri. Vo vode sa zjavuje zakliata panna, na pol človek, na
pol ryba. Mesiac pannu osvieti a Janko je rozhodnutý ju zachrániť. Pomodlí sa a skočí do vôd
Váhu. Janko si ale neprevrátil oblečenie, a tak zomiera. Ráno prichádza do dediny pastierik
oznámiť, že na brehu Váhu našiel „zbitého sokola“, Janka.

Úryvky
„Často blúdim, táram sa cez celý boží deň,
75
hľadajúc kolenačky aspoň dáky kameň,
na ktorý by si oprel boľavú hlavičku
a zadriemal zmorený aspoň len trošičku.
Ale čo je nemožnô, to ani nehľadaj,
pokoja mať nemôžeš, všetko kričí: hybaj!“(prvá strofa)

„Či neznáte tie kraje, kde v tichej dolinke

po lúčinkách pastierik blúdi s ovčičkami,
...
Či neznáte tie kraje, tie radostné kraje,
kde dobrí, bystrí chlapci bučky preskakujú,
...
Či znáte ten tichý kraj, kde večer mamičku
deti prosia o jednu národnú pesničku.“(druhá strofa)

„Majú syna jedného, v ňom všetko skladajú,

dobreže doňho duše svoje nevlievajú;
to, čo sami nemajú, by mu vďačne dali,
dobre že ho na rukách nenosia od maly.
Nedbali by, čo by bol vždy len chlapček malý,
By takého znachora vždy k srdcu tískali.
Synček je veľmi divný, nikdy nie veselý,
hrdý, ukrutný, divý, hockde ta ísť smelý;
nikoho si neváži, nikomu nedvojí,
v ľuďoch lásky nehľadá, hnevu sa nebojí;
ľudia ho nenávidia, on sa chce vypomstiť,
jemu všetko jedno je: dneska či zajtra hniť.“ (druhá strofa)

„Vstúpenie je – zvonov hlas na veriacich volá,

hrnú sa ako včely z dedín do kostola;
starí, mladí pred Božou Matičkou kľakajú,
a pátričky, vzdychajúc k Bohu, preberajú.
Kto by bol taký planý v tú svätú hodinu,
že by nešiel slúžiť svätým, Hospodinu!
Sám Janík tam na Váhu chodí zarmútený,
ani v nedeľných hábach nie je oblečený,
v čiernom dlhom kepeni ako havran vták
po chodníčkoch, priekopách stúpa haky-baky.“ (tretia strofa)

„Od stola chudobného všetci povstávali,

Bohu všemohúcemu všetci ďakovali,
on ale strhol klobúk, nevravel nikomu,
dverami zahrmotil a odišiel z domu.“ (tretia strofa)

„A vraj práve na Vstúpenie,

keď odíde preč stríg zhon,
a keď tanec držia čerti,

76
tá panna vychádza von.

Ktorý šuhaj sa v to vezme

šaty naopak si vziať
a doprostred Váhu skočiť,
že ju môže hneď odkliať.“(šiesta a siedma strofa)

„Pomedzi vlasy jej kamsi-tamsi

oči dve sivé strihajú,
čo je to za chvost na tom konci?
Vari ho ryby drmajú!
Ľaľa, veď je to len po pás človek,
odpoly ryba chlpatá,
na hriešnu dušu, ak sa nemýlim:
je to tá panna zakliata.“ (dvadsiata šiesta a dvadsiata siedma strofa)

„Junák na holé kľakne kolená,

zaspieva Bohu pesničku,
krížom sa žehná, na nebo pozrie
a bozká čiernu zemičku.
Ešte sa krížom tri ráz´ prežehná,
pobozká krížik, pátričky,
v tom „Amen“ povie a z brehov hodí
sa do vzbúrenej vodičky.
Čľup – voda berie, pred sebou hrnie,
mladého Janka zakryje,
a do samého bieleho rána
vlnami hučí a vyje.“ (tridsiata prvá a tridsiata druhá strofa)

„Videl som sokola, videl som zbitého:

videl som Janíčka na Váhu mŕtveho.
Išiel Janík, išiel paničku odklínať,
ale nemal šťastia, musel tam zakapať.
Do vodičky skočil, múť si neprevrátil.
Janík mladuštičký svoj život utratil.“ (tridsiata štvrtá strofa)

Poznámky
 V postave Janka sa nachádza konflikt: je osamelý, túži po naplnenom živote, no
zároveň je hrdým, nebojácnym mladým človekom
 Autor neopisuje Jankove pocity, preto si o ňom čitateľ len ťažko môže utvoriť svoj
vlastný obraz
 Tragickosť diela spočíva v nepokoji človeka, v jeho zvláštnej psychike, ktorá sa
nestotožňuje s okolitým svetom
 Balada vychádza z ľudovej povesti
 Janko Kráľ využíva mnoho umeleckých prostriedkov: prirovnania (zaspí ak v oleji;
pole ak jedna čierna šatka); metafory (rosa života); personifikácie (rozišli sa mraky);
epitetá (tichá dolinka, večný pokoj)...

77
 Autor napísal dielo v Štúrovej slovenčine
 Dielo bolo prvýkrát publikované v Almanachu Nitra v roku 1844
 Sám Janko Kráľ sa správal podobne a mal podobné vlastnosti ako Janko z tohto diela,
preto mu prischla prezývka divný Janko

78
 Mor ho!

Autor: Samo Chalupka

Literárny druh: lyrika
Žáner: lyricko-epická báseň
Hlavná myšlienka: každý národ má právo na slobodu a mal by za každú cenu za ňu bojovať
Téma: boj Slovanov za slobodu svojho kraja proti rímskemu protivníkovi
Prostredie: okolie Devína

Vonkajšia kompozícia
 9 strof

Obsah
Na začiatku opisuje Chalupka krásy našej krajiny: vysoké hory, rovné polia a Dunaj.
Pokračuje opisom rímskych oddielov, ktoré si pri Dunaji rozložili svoj tábor. Do tábora za
cárom prichádza družina statných junákov, ktorý mu nesú tradičný dar, chlieb a soľ. Junáci
vravia cárovi, že ak prišiel v mieri, dávajú mu požehnanie a tento dar. Ak však prišiel
s mečom, aj oni majú meče a neboja sa bojovať za svoju zem, o čom svedčí fakt, že každý,
kto chcel siahnuť na ich zem, stroskotal.
Cárovi z tváre sála pýcha a srdečné dary od nich neprijíma. Chce si ich podrobiť
a pričleniť k Rímskej ríši. Statoční junáci sa jeho slov nezľaknú, spoločne zarevú Mor ho!
a rozpúta sa boj. Cár sa zľakne a skočí medzi svoju stráž. Z tábora sa hrnú zástupy vojakov,
rímskych bojovníkov je značne viac, než slovenských chlapov, ale mocných junákov poháňa
do boja túžba po slobode a len bijú, a bijú. Je isté, že v tomto boji prehrajú, ale sú ochotní
zomrieť za obranu svojej vlasti.
Boj utícha a po celom bojisku sú hromady mŕtvych Rimanov, a medzi nimi padlá
slovenská družina. Z chrabrých junákov neostal vôbec nikto, preto nemá kto zvestovať o ich
statočnom boji. Už umreli, ale z ich bledých tvárí stále srší hrôza a v rukách zvierajú meč.
A cár stojí na bojisku a zo svojho víťazstva sa neraduje. Jeho jednotky mali obrovskú
prevahu, ale odvaha a túžba Slovákov po slobode sa vyrovnala ich sile. Rimania síce vyhrali
bitku, ale morálne víťazstvo patrí Slovákom.

Citáty
„Zleteli orly z Tatry, tiahnú na podolia,
ponad vysoké hory, ponad rovné polia;
preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu,
sadli tam za pomedzím slovenského rodu.“ (prvá strofa)

79
„Duní Dunaj a luna za lunou sa valí:
nad ním svieti pevný hrad na vysokom brali.
Pod tým hradom Riman – cár zastal si táborom:
belia sa rady šiatrov ďalekým priestorom.
Pokraj táboru sedí cár na zlatom stolci;
okol neho cárska stráž, tuhí to paholci;
a pred cárom družina neveliká stojí:
sú to cudzí víťazi, každý v jasnej zbroji.
Pobelavé káderie šije im obtáča,
modré ich oči bystro v okolo si páča.“(druhá strofa)

„Zvyk náš je nie napadať cudzie vlasti zbojom:

Slovän na svojom seje, i žne len na svojom,
cudzie nežiada. Ale keď na naše dvere
zaklope ruka cudzia v úprimnej dôvere:
kto je, ten je; či je on zblízka, či zďaleka:
Vo dne, v noci na stole dar boží ho čaká.
Pravda, bohy vydaná, káže nám Slovänom:
pána mať je neprávosť a väčšia byť pánom.
A človek nad človeka u nás nemá práva:
sväté naše heslo je: Sloboda a sláva!“ (druhá strofa)

„Nevzal cár božie dary, z jeho mračnej tvári

urazená pýcha ľutným hnevom žiari.
A zo stolca zlatého takovým sa heslom
ozvali ústa jeho ku slovänským poslom:
„Mocný pán, ktorému boh celú zem podnožil
a osudy národov v ruku jeho vložil:
ten pán velí: Slovänia! pozrite po svete:
medzi národy jeho či jeden nájdete,
ktorý by putá minul abo nezahynul,
akže oproti Rímu prápor svoj rozvinul.
Skloníte šije i vy.““ (druhá strofa)

„Hoj, rozovrela tá krv slovänská divoko,

a junák ti cárovi pozrel okom v oko;
a z oka ti mu božia zablysla sa strela,
ruka sa napružila a na zbroj udrela;
a jedným veľkým citom srdcia im zahrali;
a jeden strašný ohlas ústa im vydali:
„Mor ho!“ kríkla družina slovänská odrazu
a meč zasvietil v pästi každému víťazu:
„Mor ho!“ kríkla a razom na cára sa metá:
to ti na rímsku pýchu slovänská odveta.“(tretia strofa)

„Zúri boj a našina stala si dokola:

to vie, že premoc rímsku jej moc nepredolá:
lež, brať moja, ak už len padnúť mi máš v boji,

80
to že mi padni, ako víťazom pristojí.“ (piata strofa)

„Kde naši? Hojže, Tatro, jasných orlov mati!

Nikdy sa ti tá tvoja detva už nevráti.
Páč! Nad valným Dunajom krvavô pobrežia:
tam ti tvoji synovia povraždení ležia.
Neostal, ani kto by tú zvesť niesol bratom:
Bratia vám za česť rodu padli v boji svätom.
Lež každý na junáckej spočíva posteli,
na kope vrahov, zbitých od jeho oceli.
Už nežije, a ešte hrozí tá tvár bledá,
tá ruka zmeravená meč odjať si nedá.“ (ôsma strofa)

„A cár s okom sklopeným na bojišti stojí:

A čo? Azda tých padlých Slovänov sa bojí?
Nie, lež bezdušné svojich hromady tam vidí
a zo svojho víťazstva radovať sa stydí.
No zahyň, studom večným zahyň, podlá duša,
čo o slobodu dobrý ľud môj mi pokúša.
Lež večná meno toho nech ovenčí sláva,
kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva.
A ty mor ho! hoj mor ho detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.“ (deviata strofa)

Poznámky
 Skladba vyzdvihuje jednotu národa a lásku k vlasti
 Autor používa združený rým a 13 slabičný verš
 Hrdina v diele je kolektívny – družina junákov
 Dej diela je ohraničený Dunajom a Tatrami
 Chalupka použil v diele veľa jazykových prostriedkov: personifikácia (krv zovrela),
metafora (svieti pevný hrad); epiteton (šíra voda); symboly (orol)...

81
 Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch

Autor: Ján Palárik

Literárny druh: dráma
Žáner: komédia
Hlavná myšlienka: vzájomné porozumenie medzi maďarským a slovenským ľudom,
šľachtou a obyčajným ľudom
Téma: kritika povrchnosti šľachty
Prostredie: zámok grófky Hrabovskej

Vonkajšia kompozícia
 3 dejstvá s 27 výstupmi (5-8-14)

Hlavné postavy
Grófka Eržika Hrabovská – sirota; od detstva je sľúbená barónovi Kostrovickému; krásna
(barón ju videl na obraze a vravel, že krajšiu nevidel); milá (milo sa správala k obyčajnému
ľudu); dobrá k ľudu (dovolila im usporiadať obžinkové slávnosti); štedrá (na slávnosti
nešetrila, aby bolo pre všetkých dosť); uvedomelá (vďaka Miluši sa hrdo hlási k slovenskému
pôvodu); prefíkaná (vymenia si postavy s Milušou); pochabá (hrávali s Milušou biliard; dávali
si na hlavu pánske klobúky)
Miluša Oriešková – dcéra učiteľa; vlastenec (hrdo sa hlási k slovenskému pôvodu); vzdelaná
(pozná iné jazyky (nemecký, francúzsky, uhorský)); spoločníčka grófky (má jej pomáhať
s výučbou, ale prebúdza v nej vlastenectvo); láskavá (z lásky ku grófke ju vystríhala pred
uponáhľanou láskou); pochabá (vystrájali s Eržikou rôzne veci)
Ľudovít Kostrovický –syn baróna Kostrovického; študoval v Budapešti (pomaďarčil sa tam);
hlási sa k maďarskej národnosti, aj keď má slovenský pôvod (vyhrážal sa sluhom ,aby sa aj
oni naučili po maďarsky. Inak ich vymení); dáva prednosť láske pred majetkom (bolo mu
jedno, či je grófka bohatá, hlavne nech sa mu páči); má dohodnutý sobáš s grófkou; prefíkaný
(vymenia si postavy s inžinierom)
Inžinier Ján Rohon – priateľ Ľudovíta; Slovák, ale počas štúdia sa pomaďarčil; vychovaný
(vystríhal Ľudovíta pred, ich žartom, lebo proti pravidlám slušnosti); Miluša uňho prebudí
duch vlastenectva

Vedľajšie postavy
Capková – komorná grófky; nepáči sa jej Milušin vplyv na Eržiku (vkuse spolu vystrájajú);
namyslená (obyčajných ľudí považovala za spodinu); podlá (chcela Milušu vytlačiť z domu);
tradičná aristokratka
Orieška – učiteľ; otec Miluše; vlastenec a národovec

82
Pišta – husár; sluha Kostrovických; jediný vie o situácii v dome
Suchay – grófkin sluha
Obžinkový sprievod - Tomáš, Jano, Dorka, Katka, ženci a žnice

Obsah
Na zámok grófky Eržiky Hrabovskej prichádza navštíviť svoju dcéru Milušu,
spoločníčku grófky, dedinský učiteľ Orieška. Túto príležitosť chce využiť na prosbu
o grófkinu finančnú pomoc pri oprave školy. Grófka súhlasí a keď sa dozvedela, že ju navštívi
syn jej tútora, baróna Kostrovického, požiada Oriešku o pomoc pri zostavovaní programu na
jeho uvítanie. Mladý Ľudovít Kostrovický je totiž, aj napriek tomu, že sa naposledy videli ako
deti, jej budúcim ženíchom.
Úradník Suchay prichádza oznámiť koniec žatvy a že ženci a žnice by radi v kaštieli
oslávili tradičné obžinky. Keď Orieška grófke osvetlí ich podstatu, skrsne v jej hlave nápad,
využiť obžinkovú slávnosť na uvítanie mladého baróna. Zároveň však začína pochybovať, či
je správne vydať sa za takmer neznámeho človeka len kvôli rodičovskej dohode. Rozhodne sa
svojho nastávajúceho podrobiť skúške. Miluša sa bude vydávať za grófku a grófka bude
najkrajšou žnicou, ktorá spolu s najkrajším žencom donesie svojej panej obžinkový veniec.
Takto môže baróna lepšie spoznať a zároveň si overiť, či je schopný sa do nej zaľúbiť kvôli
nej samej a nemieni si ju brať len vďaka jej postaveniu a kvôli tomu že musí.
Tento žartík sa rozhodne využiť grófkina komorná Capková, ktorá neznáša Milušu
kvôli jej národnému cíteniu a napíše starému barónovi Kostrovickému list, ktorý ju má
pripraviť o miesto po grófkinom boku. Z kaštieľa Kostrovických neskôr prichádza ďalšia
novina. Mladý pán barón príde aj so svojim spolužiakom z Pešti, slovenským inžinierom
Rohonom. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby si, z podobných pohnútok ako Miluša a
barónka, aj títo dvaja nevymenili úlohy. A tak dochádza k dvojnásobnej zámene, o ktorej tuší
len barónov sluha Pišta, ktorého mladý gróf – veľký maďarón – nechal hneď otitulovať
husárom.
Po príchode na zámok čaká Rohona a Ľudovíta úprimné slovenské privítanie z úst
domnelej grófky. Aj ďalšie Milušine slová sa nesú v národnom duchu, čím si získava
Rohonovu priazeň a postupne i srdce. Ľudovít si však začína byť istý, že zo svadby nič
nebude a rozhodne sa odísť. No hneď potom ako pošle Pištu zapriahnuť, zjaví sa vo dverách
krásna slovenská žnica - prestrojená grófka. Pán barón je ňou taký očarený, že sa nielen
rozhodne zostať, ale sa na ňu po celej dedine vypytuje a hľadá ju. A ani on jej nie je
ľahostajný.
Rohonove city k Miluši prerástli do takých rozmerov, že ich už ďalej nedokáže
skrývať. Rozhodne sa ich „grófke“ vyjaviť a zároveň odhaliť svoju a Ľudovítovu výmenu.
Miluša sa však zľakne, že sa do nej zaľúbil mladý barón a aby tomu zabránila, prvá prezradí
pravdu o sebe a dedinskej žničke. Nato Rohon uvádza na pravú mieru totožnosť inžiniera a
mladého baróna. Ľudovít sa v tých chvíľach práve vracia z dediny, a preto nepozná najnovšie
okolnosti. Miluša a Rohon si ho doberajú predstieraním ich blížiacej sa svadby. V tom
prichádza obžinkový sprievod a Ľudovít v ňom nachádza žničku, po ktorej celý deň k
usilovne pátral. Týchto dvoch nechá celý sprievod osamote, len Miluša a Rohon ich obďaleč
pozorujú, a tak je mladý barón prichytený pri bozkávaní ruky sedliackej dievky. Aby jej vrátil
česť, musí si ju podľa Miluše zobrať. Keďže grófka hrala svoju sedliacku úlohu statočne a

83
svoje vzdelanie pred ním úspešne ukrývala, Ľudovít si ju zobrať odmieta a vyhlási, že to on je
mladý barón Kostrovický a nemôže si to predsa dovoliť.
Ľudovít má už druhýkrát namierené domov. Grófku si brať nemieni, a navyše aj ona je
urazená. Karty však zamieša Orieška, ktorý sa práve prichádza zhostiť svojej úlohy
zbormajstra. Keďže nevie o výmenách, povie Ľudovítovi, že tá žnička v čele obžinkového
sprievodu bola jeho dcéra Miluša. Orieška je učiteľ, preto si Ľudovít povie, že ani jeho dcéra
nemôže byť nevzdelaná a požiada o Milušinu ruku. Rohon, ktorý už okolnosti pozná a vie do
koho sa zaľúbil urobí to isté. Požiada Oriešku o ruku jeho dcéry.
Na grófkin zámok medzičasom prichádza Ľudovítov otec, barón Kostrovický, ktorého
Capková zavolala aby jej pomohol zbaviť sa Miluše. Myslí si, že keď barón zbadá, že sa jeho
syn zaľúbil do Miluše, sám sa postará o jej vyhodenie. Vôbec ale netuší o výmene mladého
grófa a inžiniera, takže nakoniec vyzerá ako blázon, keď za barónom privedie ako jeho syna
Rohona. Zmätok ale netrvá dlho, Miluša a grófka odhalia svoju pravú totožnosť. A tak oba
páry zistia, že sa vlastne každý zaľúbil do toho správneho.

Obsah po častiach
Prvé dejstvo
Prvý výstup
Do kaštieľa grófky Hrabovskej prichádza učiteľ Orieška za dcérou Milušou;
Miluša mu hovorí, že grófka zafinancuje opravu školy, a že ich príde navštíviť
barónov syn Ľudovít
Druhý výstup
Za Orieškom vstupuje Capková; Capková vyjaví učiteľovi, že z jeho dcérou
nie je spokojná
Tretí výstup
Do miestnosti prichádza grófka s Milušou; Capková sa sťažuje, že sa stále iba
po slovensky zhovárajú; Eržika s Milušou si robia srandu z Capkovej; grófka prosí
učiteľa, aby jej pomohol uvítať jej mladomanžela; Miluša vystríha Eržiku, aby sa
nehrnula do svadby a najskôr Ľudovíta spoznala
Štvrtý výstup
Suchay prichádza oznámiť, že ľud by rád oslávil v kaštieli obžinky; grófka
nevie, čo sú to obžinky a Orieška jej to vysvetlí; grófka zisťuje, prečo sa obžinky
doteraz nekonali v kaštieli a vysvitne, že to komorná nedovolila; Capkovej vyčítajú, že
sa odklonila od obyčajného ľudu, aj keď ona tiež z neho pochádza; Miluša poradí
grófke, aby obžinky oslávili až pri príchode jej budúceho manžela
Piaty výstup
Za grófkou prichádzajú dedinskí chlapci a dievčatá; grófka im oznamuje, že
obžinky sa budú konať o deň, dva, keď prídu jej hostia; rozhodujú sa, kto bude
hlavnou pannou; Miluša sa ponúkne, že ona bude hlavnou pannou a všetci súhlasia;
Orieška s chlapcami a dievčatami vyberajú a spievajú pesničky; grófka prikáže
Suchayovi aby všetko pripravil a z ničím nešetril

84
Druhé dejstvo
Prvý výstup
Komorná napíše list barónovi do Kostrovíc, aby vyhnala Milušu z domu; dá ho
sluhovi a nakáže mu, aby sa ponáhľal
Druhý výstup
Za komornou prichádza Eržika s Milušou; sluha donesie grófke list od pána
baróna, v ktorom sa píše, že jeho syn aj s jeho priateľom inžinierom, ich prídu už na
obed navštíviť
Tretí výstup
Capková privedie na rozkaz grófky posla, ktorý doniesol list; Eržika sa Pištu
spytuje na Lajoša; Pišta grófke, prezrádza, že mladý pán sa dosť pomaďarčil; Eržika
dostane nápad, ako si preveriť Lajošovu lásku; grófka si vymení postavu s Milušou,
ona sa bude vydávať za najkrajšiu pannu v obžinkovom sprievode a Miluša za grófku;
so svojím plánom oboznamuje aj Pištu, aj Capkovú, ktorá chce túto zámenu využiť,
aby Milušu vyhnala z domu; prichádza koč s Lajošom a jeho priateľom Jánom
Rohonom
Štvrtý výstup
Ľudovít sa nechce oženiť s niekým, koho by neľúbil, preto sa rozhodne
podrobiť grófku skúške; Ľudovít si s inžinierom vymenia postavy; o svojom pláne
oboznámi mladý pán aj Pištu; Pišta chce Ľudovítovi povedať, že aj grófka sa vymenila
s Milušou, ale gróf ho vždy preruší; inžinier Rohon sa obáva následkov, ale nakoniec
nedbá a bude hrať baróna
Piaty výstup
Miluša sa ako grófka stretáva sa s Ľudovítom, ktorý hrá inžiniera a Rohonom,
ktorý hrá baróna; Ľudovít prikázal Rohonovi, aby sa s ňou rozprával po maďarsky, no
Miluša rozpráva po slovensky; Miluša tvrdí, že na Slovensku sa má vyprávať po
slovensky; Miluša vyčíta barónovi, že sa za 6 rokov v Pešti pomaďarčil a zabudol na
svoj pôvod; Ľudovíta slová grófky štvú, grófka sa mu nepáči a je rád, že sa vymenili
a mohol ju spoznať; Rohon si myslí, že grófka rozpráva veľmi rozumne a zaľúbi sa do
nej; Ľudovít Rohona vystríha, aby sa neprezradil a hral svoju rolu, preto musí Rohon
povedať, že sa mu grófka nepáči; grófka povie, že ani ona jeho nechce, aj keď sa jej
Rohon tajne páči; Rohon chce odísť, ale Miluša ho zastaví a povie, že keď nemôžu
byť manželia, budú aspoň susedia; situácia sa upokojí; Miluša musí odísť, tak ukazuje
pánom s čím sa môžu zatiaľ zabaviť; páni si prezerajú obrazy a na jednom sa
Ľudovítovi zapáči jedno dievča, grófka Eržika
Šiesty výstup
Ľudovít zostáva sám s Rohonom; Ľudovít je zhrozený z spôsobov grófky
a štýlu, akým ho prijala; Rohon je do Miluše zaľúbený až po uši a vraví Ľudovítovi, že
mu iba pravdu povedala; Ľudovít vraví inžinierovi, že aj Miluša je doňho zaľúbená,
ale on mu neverí; prichádza Pišta a Ľudovít mu nakáže zapriahnuť, aby mohli čo
najskôr odísť; Pišta si je istý, že keď uvidí skutočnú grófku, tak nikam nepôjdu; Rohon
sa obáva následkov ich výmeny
Siedmy výstup

85
 Za Ľudovítom a Rohonom prichádza Eržika, prezlečená za žnicu; Ľudovít
spoznáva dievča z obrazu a je do nej zaľúbený; Eržika hrá zo seba hlúpu, aby sa
neprezradila; Ľudovít sa Eržiky spýta, kto si myslí, že je barón, a aj keď uhádne,
Ľudovít tvrdí, že barónom je Rohon a drží sa svojej role inžiniera; Eržike sa barón
nepáči, lebo o ňu neprejavil vôbec záujem a všimne si, že sa mu páči Miluša; Ľudovít
je do grófky úplne zaľúbený a nechce ju nechať ísť, ale ona sa mu vytrhne
Ôsmy výstup
Prichádza Pišta, ktorý si všimol ako nechcel barón nechať grófku ísť a je mu
jasné, že nikam nepôjdu; Pišta hrá, že sa mu dievča páči čím ešte viac vzbudzuje
Ľudovítov záujem o ňu; Pišta chce už ísť domov, ale Ľudovít mu nakáže vypriahnuť
kone, lebo nakoniec predsa len zostávajú na obžinky
Tretie dejstvo
Prvý výstup
Grófka je smutná, že sa kvôli svojmu postaveniu nemôže vydať za inžiniera;
Miluša ju upokojuje; Miluša vraví Eržike, že to že si ju nevšímal, je dobrým
znamením; Eržika vraví Miluši, že ak sa jej barón páči, môže sa za neho pokojne
vydať; Miluša sa rozhodne, že barónovi vyjaví ich výmenu
Druhý výstup
Za Milušou prichádza Rohon, rozhodnutý, že jej povie, kto v skutočnosti je;
Miluša sa zľakne, že jej chce vyznať lásku, tak mu rýchlo povie o ich výmene
s grófkou; Rohon je nadšený a vyzná jej lásku; vo dverách sa zjaví grófka a Capková,
ktorá je rada, že ma dôvod vyhodiť Milušu
Tretí výstup
Rohon prosí grófku, aby si mohol vziať Milušu za ženu; Miluša vraví, aby ho
Eržika nepočúvala, lebo nie je prípustné, aby si aristokrat vzal za ženu obyčajné
dievča; Rohon im prezradí, že on nie je barón, ale inžinier; obidve sú nadšené, Miluša,
lebo sa môže pokojne vydať za inžiniera a Eržika, lebo po nej túži Ľudovít; Eržika im
dá zvolenie na svadbu; všetci sa dohodnú, že baróna ešte potrápia a na obžinkoch sa
budú držať svojich rolí
Štvrtý výstup
Miluša s Rohonom prichádzajú do záhrady za Ľudovítom; Miluša sa spytuje,
čo celý čas robil; Miluša s Rohonom si z neho robia srandu, lebo vedia, že chodil po
dedine, iba aby našiel svoju pannu; Miluša dá pred Ľudovítom svoju ruku Rohonovi
a on jej povie, že ju ľúbi; Ľudovít má toho už dosť a chce Miluši povedať o ich
výmene s Rohonom, ale v tom prichádza obžinkový sprievod
Piaty výstup
Ženci a žničky spievajú pesničky; najkrajšia zo sprievodu, Eržika, dáva grófke
veniec zo žita a pšenice; Ľudovít je očarený obžinkami a krásou jeho milej; Miluša
odvádza sprievod k stolom, aby ostali grófka s Ľudovítom sami
Šiesty výstup
Eržika chce ísť za sprievodom, ale Ľudovít ju zastaví, lebo jej chce niečo
povedať; Eržika tvrdí, že je sirota a hrá sa na nevzdelanú; Ľudovít ľutuje jej
86
nedostatočnú výchovu; Ľudovít jej vyjavuje svoju lásku; Ľudovít ju chce, bozkať, ale
grófka je divoká a kričí; grófka mu dovolí bozkať aspoň jej rúčku
Siedmy výstup
Prichádza Miluša s Rohonom; Miluša podpichuje Ľudovíta, že pobláznil úbohé
dievča a teraz si ju už musí vziať; Ľudovít to už nevydrží a prezradí im, že to on je
barón Kostrovický a Rohon je inžinier; Ľudovít tvrdí, že on si ako barón nemôže vziať
za ženu sedliacke dievča; Miluša hrá, že ju veľmi urazili, keď ju takto oklamali
a odchádza aj s grófkou; Rohon ide za nimi, aby ich odprosil
Ôsmy výstup
Za Ľudovítom prichádza Orieška s Pištom; Orieška povie barónovi, že to jeho
dcéra bola kráľovnou obžinkového sprievodu; Ľudovít mu pohrozí, že s ním bude zle,
ak mu klame; učiteľ vraví, že aj Pišta to vie a barón sa na neho oborí prečo mu to
nepovedal; Orieška povie Ľudovítovi, že Miluša nie je sirota, že je vzdelaná a hrdá
vlastenka; Ľudovít je nadšený a prosí Oriešku o ruku jeho dcéry; Orieška by bol rád,
keby sa jeho dcéra za neho vydá, ale kvôli rozličnému postaveniu to považuje za
nemožné
Deviaty výstup
Za Orieškom a Ľudovítom prichádza Rohon; Rohon prosí učiteľa o Milušinu
ruku; Ľudovít žiarli a tiež prosí o Milušinu ruku; prichádza Pišta, ktorý oznamuje, že
prišiel pán barón a hnevá sa, že si Ľudovít nechce vziať grófku; Rohon vraví, že nech
dá Orieška svoju dcéru jemu, lebo barón si musí aj tak vziať grófku; Ľudovít vyzve
Rohona na súboj, ale on sa iba zasmeje; Ľudovít ide za svojim otcom; Rohon
s učiteľom idú tiež, počas čoho mu Rohon chce objasniť situáciu
Desiaty výstup
Barón Kostrovický sa zhovára s komornou Capkovou; pán barón je zhrozený,
z toho čo sa deje a chce Milušu vyhodiť z kaštieľa; barón prikáže komornej, aby
oznámila nemilú správu Miluši a priviedla mu jeho syna
Jedenásty výstup
Za barónom prichádza Ľudovít; Ľudovít tvrdí, že si grófku nevezme, on ju
neľúbi, ani ona jeho; otec chce aby si vzal Eržiku, kvôli vzdelaniu, majetku,
postaveniu; Ľudovít sa chce oženiť z lásky a na majetok nehľadí; barón vyčíta synovi,
že len prednedávnom, by bol takmer ukrižoval všetkých Slovákov, a teraz si chce brať
rechtorovu dievku
Dvanásty výstup
Capková privedie barónovi Rohona, mysliac si, že on je Ľudovít; všetci ju
vysmejú a barón si myslí, že sa zbláznila
Trinásty výstup
Prichádza Orieška; Orieška sa drží zásad a svoju dcéru nedá Ľudovítovi, ale
Rohonovi; Capková nechápe, prečo je barón rád, že je Rohon s Milušou, keď on je
jeho syn; Ľudovít zistí, že jeho Miluša je vlastne grófka Eržika; Orieška barónovi
vyjaví, že aj dámy aj páni si vymenili role, ale každý sa zaľúbil do toho správneho;
barón je pobavený; barón už chápe, prečo sa komorná toľko bláznila; prichádza Pišta,

87
 ktorý Ľudovítovi oznamuje, že už ide Miluša; mladý barón vyčíta Pištovi, že mu
nepovedal pravdu, ale on mu to aj chcel povedať, len Ľudovít ho vždy prerušil
Štrnásty výstup
Prichádza grófka aj so žencami a žnicami, aby slávnostne skončili pred
barónom obžinky; barón vidí krásnu dievku a už chápe, prečo pobláznila Ľudovíta;
Ľudovít si pred ňu kľakne a drží ju za ruku; grófka tvrdí, že ona je Miluša a žiada ho,
aby sa postavil; všetci sa smejú; Ľudovít grófke povie, že už o všetkom vie; Eržika
s Ľudovítom si vyznajú lásku a objímu sa; barón im dá požehnanie; Orieška zahrá na
husliach a všetci spievajú

Vnútorná kompozícia
 Expozícia – Na zámok prichádza správa o barónovom príchode a grófka s Milušou si
vymenia postavy
 Kolízia – Miluša s Rohonom a grófkou si odhalia svoje skutočné totožnosti
 Kríza – Ľudovít odhalí svoju totožnosť a nemôže si vziať sedliacku pannu kvôli
postaveniu
 Peripetia –Ľudovít aj Rohon prosia učiteľa o ruku jeho dcéry
 Katastrofa – vysvetlenie situácie na obžinkovej slávnosti, zmierenie

Citáty
„Nie sme my preto vlasti zradcovia, ani na skazu otčine, že si reč, ktorou naši otcovia radi
vraveli, ľúbime.“ (Orieška)
„...stará relikvia prevrátenej výchovy a nerozumných predsudkov našej civilizácie.“ (grófka)
„S nikým v celom dome sa nechce zhovárať ani po nemecky, ani po slovensky, taký z neho
zostal magyar sakramentský!“ (Pišta)
„Bo krásna žena je ako politika, pre ktorú sa aj najlepší priatelia často rozkmotria.“ (Rohon)
„O darmo sa sebec tým menom honosí, kto nie je priateľ ľudu, ten není vlastenec, lež márny
šarlatán alebo streštenec, ktorý len nesvornosť rosieva v krajine!...“ (Miluša)
„Ach, apko, či sme my azda dáki iní tvorovia ne zemi nežli ten dobrý ľud? Či ho večne máme
len zberbou prezývať a v nemúdrej pýche nad ním sa nadýmať, pretože nám prajný viac
nadelil osud?“(Ľudovít)

88
 Keď báčik z Chochoľova umrie

Autor: Martin Kukučín

Literárny druh: epika
Žáner: poviedka
Hlavná myšlienka: klamstvo sa nevypláca
Téma: úpadok zemianstva a nástup buržoázie
Prostredie: slovenská dedina (Kameňany, Domanice)

Vonkajšia kompozícia
 6 kapitol, číslovaných rímskymi číslami

Hlavné postavy
Ondrej Tráva –gazda, ktorý sa dal na kupčenie; prefíkaný (vedel s čím a kedy
obchodovať); vynaliezavý(tváril sa, že pozná každého, lebo poznal vzory krojov); šikovný
(vždy sa tváril, že nekúpi, aby kúpil za lacnejšie); odhodlaný (odhodlaný získať peniaze
naspäť); pracovitý (najskôr robil a potom oddychoval); prispôsobil sa dobe (predával
všetko, čo ľudia potrebujú)
Aduš Domanický – chudobný zeman (predstavuje upadajúce zemianstvo); klamár (tvrdil,
že je bohatý, aj keď nebol); podvodník (peniaze získaval podvodmi); chválenkár
(každému rozprával o tom, čo všetko on má); bezohľadný (nechcel vrátiť Ondrejovi
peniaze); vynaliezavý (na každý Ondrejov dotaz si našiel odpoveď); upadol hospodársky
aj morálne

Vedľajšie postavy
Juraj a Katrena – dobrí gazdovia (Juraj obriadil Ondrejovi kone; Katrena mu navarila
halušky); neboli dlho zosobášení (stále sa doberali); dobrosrdeční (prichýlili Ondreja)
Adam a Eva – sluhovia u Aduša; nešťastní (museli slúžiť u chudobného a neporiadneho
gazdu); Adam poradil Ondrejovi, aby od Aduša odkúpil jasene (vďaka čomu ho Aduš
poslal do Potočian)
Báčik z Chochoľova – priamo nevystupuje (je iba spomínaný); Adušov strýko; bohatý
dekan (dával Adušovi rôzne dary); prisľúbil majetok Adušovi; po smrti Adušovi nič
neodkázal

Obsah

89
 Ondrej, gazda v Kameňanoch, zavesil gazdovstvo na klinec a oddal sa kupčeniu.
Predáva všetko, podľa potreby ľudí a dopytu. Kvôli obchodovaniu chodieva často po
dedinských jarmokoch, nielen v okolí, ale aj do susedných dedín, kde ho pozná skoro každý.
Využíva svoju prefíkanosť, aby obalamutil ľudí, že ich pozná.
Na jarmoku Podhradí vidí, ako bohatý Aduš Domanický chodí po stánkoch a prezerá
si veci. Aduš si však nikdy nič nekúpi a so svojimi druhmi si robí z predajcov žarty. Po
jarmoku išiel Ondrej do krčmy, kde opäť uvidel Aduša, obklopeného priateľmi
a povzbudeného alkoholom.
Aduš vypráva príhodu, ktorej nikto neverí a všetci, vrátane Ondreja sa mu smejú, preto
sa oborí na Ondreja, nech si hladí svoje. Postupne sa spoločnosť pri Adušovom stole
zmenšuje, až tam ostane úplne sám. Postaví sa a prisadne si k Ondrejovi, ktorý počul všetko,
o čom sa pán Aduš pred tým chválil svojim priateľom. Preto sa rozhodne, že túto situáciu
využije a pokúsi sa od Aduša niečo odkúpiť. Dohodnú sa, že Ondrej kúpi od Aduša sto mier
jačmeňa a príde si po ne na ďalší deň. Zavolajú krčmára, aby bol svedkom dohody a Ondrej
dá Adušovi závdavok, desiatku. Na druhý deň však Ondrej nemôže ísť po jačmeň.
Ondrej sa rozhodne, že na Tomáša sa vyberie na jarmok do Svätého Tomáša, ktorý je
neďaleko Domaníc. Keď tam príde, uvidí Aduša a prepuknú v ňom obavy, pretože vidí pána
Aduša nasadať do starého, zničeného koča, ktorý je zapriahnutý za 2 dobité kone a aj chabo
oblečený sluha má niečo s nohou.
Ondrej prišiel do Domaníc neskoro, no so šťastím sa prichýlil v dome jedného gazdu.
Ráno gazdovi povypráva, kvôli akej veci prišiel do Domaníc. Jeho obavy sa ešte väčšmi
prehĺbia, keď mu gazda povie pravdu o Adušovi. No Ondrej sa nenechá odradiť a ide do
kaštieľa za Adušom. Na ceste do kaštieľa stretne slúžku, ktorá ho tam zavedie. Kaštieľ však
nenachádza, len neveliký dom s dvomi izbami, v ktorom býva Aduš so ženou a slúžka so
sluhom. Vchádza do jednej z izieb, kde stretne sluhu, ktorý mu prezradí, že jeho pán žiaden
jačmeň nemá. Ondrej už nevydrží čakať a vojde do izby, kde spí pán Aduš. Ten nie je
prekvapený, ani zhrozený, že vidí Ondreja, ale práve naopak, je veselý a plný elánu.
Aduš vodí Ondreja po zanedbanom statku a na každý Ondrejov dotaz odpovie vetou:
Keď báčik z Chochoľova umrie... Nakoniec sa už nedokáže vyhnúť sypárni, kde má byť
jačmeň uložený. Vojdú dnu a Ondrejove obavy sa naplnili, žiadny jačmeň tu nie je. To však
pán Aduš obhajuje tým, že Ondrej prišiel neskoro a on už jačmeň predal. Ondrej sa tak
sklamaný, bez jačmeňa či závdavku vracia ku gazdovi.
Ondrej povie gazdovi čo sa stalo, zatiaľ čo gazdova žena pripraví hostinu. Po obede
príde ku gazdovi sluha Adam z kaštieľa a poradí Ondrejovi, aby žiadal od pána Aduša jasene,
ktoré mal za domom. Ondrej ide spolu s Adamom a novou požiadavkou za Adušom, ktorý,
keď si ich vypočuje, vyhodí šťastného Adama z kaštieľa. Ondrej s Adušom vojdú do záhrady,
kde sú 4 jasene týčiace sa nad 4 hrobmi. Tu je pochovaná Adušova rodina. Zrazu sa
v Adušovi niečo zlomí a pochopí, že život v klamstve sa nevypláca. Prisľúbi, že závdavok do
týždňa vráti, a ako povedal, tak sa aj stalo.
V ten istý rok umrel aj Báčik z Chochoľova. Mal veľkolepý pohreb a bol pochovaný
pod jasene. Aduš plakal ako malý chlapec; niektorí tvrdili, že preto lebo mu báčik nič
neodkázal, iní zas, že preto, lebo ho museli pochovať na takú pustatinu. Od tej chvíle, už nikto
nikdy nepočul vetu: Keď báčik z Chochoľova umrie...

Obsah po častiach
90
Prvá kapitola
Zoznamujeme sa s Ondrejom Trávom; Ondrej pozoruje pána Aduša na jarmoku;
Ondrej ide do krčmy, kde sedí aj Aduš; Ondrej kúpi od pána Aduša jačmeň
Druhá kapitola
Ondrej ide na jarmok do Svätého Tomáša; Ondrej sa obáva, že ho Aduš podviedol,
lebo ho vidí, ako nasadá do starého voza s dobitými koňmi a otrhaným kočišom; Ondrej hľadá
večer v Domaniciach ubytovanie; Ondrej sa so šťastím ubytuje u Katreny a Juraja
Tretia kapitola
Je ráno a gazda omylom zobudí Ondreja, keď o neho zakopne; gazda ide na dvor
a vráti sa s jahňaťom; Ondrej znova zaspí a sníva ako by využil svoje peniaze; keď sa Ondrej
zobudí, spytuje sa gazdu na Aduša; gazda prezrádza Ondrejovi, že Aduš nie je dobrý gazda
a je chudobný; Ondrej je roztrpčený, že ho Aduš oklamal, ale Katrena navarila misu plnú
švábky, vďaka čomu aspoň na chvíľu zabudol na Aduša; po obede sa vyberá do kaštieľa
Štvrtá kapitola
Ondrej na ceste do kaštieľa stretáva ženu, slúžku z kaštieľa, ktorá ho tam zavedie;
kaštieľ nie je kaštieľom, ale sú do dva domy so zanedbanými, spustošenými statkami; Ondreja
opäť dobieha obava zo zlej kúpy; Ondrej sa stretáva so sluhom Adamom, ktorý si ho doberá,
že čo kúpil od Aduša; Ondrej mu povie o kúpe jačmeňa a Adam mu radí, nech na jeho
závdavok zabudne, lebo pán nič nemá; Ondrej sa nehodlá vzdať a ide zobudiť Aduša do izby;
pán Aduš je veselý, prívetivý, jarý, čo Ondrej nečakal a jeho obavy trochu ustúpili; Ondrej
náhly Aduša, no on len vypráva a vypráva
Piata kapitola
Ondrej sa s Adušom prechádzajú po statkoch; Ondrej vidí zanedbaní statok; pán Aduš
rozpráva, ako postaví nový kaštieľ aj so statkom, keď umrie báčik z Chochoľova; Aduš
ukazuje Ondrejovi každý kút svojho statku; Ondreja Adušove reči nezaujímajú a má obavy
keď vidí, že všetko je spustošené; Aduš sa s Ondrejom poháda, lebo Aduš chce ísť do krčmy
a Ondrej chce dokončiť po čo prišiel; po hádke idú pozrieť ešte ďalšie statky; potom, čo už
prezreli všetko, sa vrátili k chalupe, odkiaľ idú konečne do sypárne; keď Ondrej vstúpi dnu,
žiadny jačmeň nenachádza; Ondrej chce od Aduša svoj závdavok, no ten mu ho chce dať až
keď báčik z Chochoľova umrie; Ondrej skúša na Aduša rôzne finty, ale Aduš sa vždy nejako
vynájde; nakoniec Ondrej pohrozí Adušovi, že pôjde za báčikom a všetko mu povie, no ani to
mu nevyjde, pretože Aduša to poteší a chce aby tam Ondrej išiel, aby mu báčik dal peniaze
a oni si ich potom rozdelia; Ondrej stráca nádej, že niekedy uvidí svoj závdavok
Šiesta kapitola
Ondrej sa vracia k Jurajovi a Katrene; Ondrej im vyrozpráva, čo sa stalo; Katrena
pripraví halušky, Ondrej kúpi fľašu a radujú sa pri stole; Ondrej vypustí desiatku z hlavy;
Ondrej sa pýta, ako by im poďakoval; Katrena ho poprosí o novú kúdeľ; Juraj s Katrenou sa
pri stole doberajú a Ondrej sa znova cíti mladý; z ničoho nič prichádza za Ondrejom Adam,
ktorý mu poradí, aby od Aduša pýtal jasene; Ondrej ide s Adamom naspäť do kaštieľa a chce
aby Ondrej pánovi povedal, že to on mu to poradil; Ondrej chce od Aduša kúpiť jasene, Aduš
sa ho pýta, kto mu to poradil, Ondrej povie, že Adam a pán Aduš šťastného Adama vyhodí
späť do Potočian; Aduš vedie Ondreja do záhrady k jaseňom; Aduš nechce jasene predať,
pretože zdobia hroby jeho starých rodičov a rodičov; Ondrej je neodbytný; v Adušovi sa niečo
zlomí, prizná sa, že Ondreja oklamal a sľúbi mu, že mu závdavok budúci týždeň vráti; Ondrej

91
mu povie, že to neponáhľa a stačí, keď mu ho vráti na Pavla na jarmoku v Zámostí; Ondrej
odchádza a ako sa otočí, vidí pod jaseňmi schýleného Aduša s tvárou ukrytou v dlaniach; na
Pavla v Zámostí vráti pán Aduš Ondrejovi desiatku; Ondrej kúpi Katrene olovom vyliatu
kúdeľ; o Turiciach, v tom istom roku, zomiera báčik z Chochoľova; báčika pochovali v
Domaniciach pod jasene; Aduš plakal ako malé dieťa, možno preto, lebo mu báčik nič
nenechal, a možno, lebo ho museli pochovať na takú pustatinu; od vtedy už od Aduša nikto
nepočul vetu: Keď báčik z Chochoľova umrie...

Vnútorná kompozícia
 Úvod – Ondrej kupuje od Aduša jačmeň
 Zápletka – Ondrej prichádza po jačmeň do Domaníc
 Vyvrcholenie – Ondrej zisťuje, že Aduš jačmeň nemá
 Obrat – Ondrej pýta od Aduša jasene
 Záver – umiera báčik z Chochoľova

Citáty
„Ale nemám ešte groši, viete takých zbytočných. Ale i tie budú, keď báčika Pán Boh k sebe
povolá...“ (Aduš)
„Čo vycigániš, na tom nemáš požehnania.“ (Katrena)
„Keď môžte živých – mŕtvych môžte tobôž.“(Ondrej)

92
 Maco mlieč

Autor: Jozef Gregor Tajovský

Literárny druh: epika
Žáner: poviedka
Hlavná myšlienka: nezáleží na tom, ako človek vyzerá, ale na tom, aký v skutočnosti je
Téma: kritika zdierania pracovitého, podriadeného človeka
Prostredie: slovenská dedina

Hlavné postavy
Maco Mlieč – mocný (maco); pracovitý (staral sa o kone, potom voly a kravy); škaredý
(tvár mal prepadnutú dovnútra, ústa na 3 prsty oduté, nemal takmer čelo, oči ako myš);
mal strapaté ryšavé vlasy; mrzák (nahluchlý, zlomil si nohu); osprostený (myslel si, že je
dlžný gazdovi); špinavý (spával medzi zvieratami); zanedbaný (prestal sa o seba starať
keď mal 30); 40 rokov prezývaný mliečnikom (podobal sa na hrniec na mlieko); umreli
mu rodičia
Gazda – mal okolo 60 rokov; mal guľatú tvár, brucho ako súdok; lenivý (nechal sa voziť
na pole); bohatý; lakomý (Macovi dával iba pálenku, tabak a zápalky); vypočítavý (ušetril
na Macovi)

Vedľajšie postavy
Paholci
Sluhovia
Notár

Obsah
Rozprávač sa stretáva s Macom, ktorý pásol kravy. Rozprávajú sa o Macovej robote, o
tom ako dlho už pracuje u gazdu, koľko má rokov, akú má plácu. Starý Mliečnik je so svojou
robotou spokojný, je rád, že má kde bývať, že dostane jedlo, šaty a kúsok tabaku do fajky.
Maco Mlieč ako osemnásťročný prišiel k majetnému gazdovi za paholka ku koňom.
Keď mu pomreli rodičia, chcel sa oženiť, ale za takého mrzáka nechcela ísť ani jedna dievka.
Ako mládenec si holil celú tvár, vlasy začesával a dával podstrihovať. Ale ako prešlo
niekoľko rokov, čím ďalej, tým viac sa zanedbával.
Tak vyše dvadsať rokov Maco bol pri koňoch. Rád ich opatroval, ako svoje vlastné.
Vozieval gazdu aj gazdinú do poľa, na lúky. Maco sa tak stal panským kočišom a sedliackym
paholkom. Raz podvečer šiel po gazdu do mesta na nových, mladých koňoch, kone sa mu

93
však splašili a Maco si zlomil nohu. Keďže na nohu kríval, začal robiť pri voloch. No o pár
rokov nevládal už ani pri voloch, a tak ho gazda dal ku kravám.
Na jeseň spával na poli i doma. Nikomu sa neponosoval, že mu dych počalo stavať a v
nohe ho štiepalo. Počas Vianoc už nevládal okolo statku robiť a aj zima mu v telínci bola.
Vedel, že už nebude dlho žiť, a preto sa chcel s gazdom vyrovnať. Chcel gazdovi splatiť to, že
posledné dni len ležal a svoju robotu neporobil.
No sám gazda mal voči Macovi dlh. On však žiadne peniaze nechcel. Jediné, čo chcel,
bolo, aby mu vystrojil poriadny pohreb a pochoval na cintoríne. Maco gazdovi poďakoval za
všetko, čo pre neho urobil a pobozkal mu ruku. Maco na ďalší deň umrie. Gazda vystrojí
Macovi veľkolepý pohreb, a ľudia si hovoria, že ho mal začo pochovať, keď mu veľa neplatil.

Vnútorná kompozícia
 Úvod –zoznámenie sa rozprávača s Macom
 Zápletka – Maco si poraní nohu
 Vyvrcholenie – Maco nemôže pracovať
 Obrat – Maco sa ide vyrovnať s gazdom
 Záver – gazda pochová Maca Mlieča

Citáty
„A čože viacej človek zgazduje za mladi, ako keď ťa na starosť má kto opatriť a po smrti
zahrabať? To je ja väčšia pláca, čo ja mám sľúbené od môjho gazdu, pánboh mu daj
zdravia.“ (Maco)
„A čo koho doň? Ani gazdu nič, keď si svoju robotu spraví.“
„Na dvore ticho, všetko zaspáva, iba v Macovej duši akoby sa dnilo. „S gazdom však na čom
som? Mne sa len vari predsa bude treba porátať, ako mi aj ten -“pomyslel na mňa.“
(rozprávač)
„„Ale nie, gazda môj, neustávajte sa. Mi to bude vari dosť na pohreb. Len ma,“ a pristúpil ku
gazdovi a chytil ho za ruku, „nie ako koťuhu, dakde pod plot. Veď kým som vládal, robil som
ako druhí...““
„Gazda vystrojil mu krásny pohreb... len sluhovia v obci povrávali si, že však ho mal za čo
pochovať.“ (rozprávač)

Poznámky
 Autor v diele zachytáva ťažké životné podmienky biedneho človeka
 Tajovský vyjadril myšlienku, že nielen spoločnosť, ale aj sám človek si je zodpovedný
za svoje utrpenie
 V diele sú použité archaizmy (dohán, švíbalka), historizmy (cieňa) a zastarané slová
(fruštik, huňa)
 Poviedka je založená na kontraste, v podobe bohatého gazdu a chudobného sluhu

94
 Rozprávač je v úvode v 1. os. sg., potom v 3. os. sg.
 Dielo bolo napísané v roku 1903
 Postava Maca má podobné znaky s Kukučínovým Ondrášom Machuľom z diela
Neprebudený

95
 Statky – zmätky

Autor: Jozef Gregor Tajovský

Literárny druh: dráma
Žáner: divadelná hra
Hlavná myšlienka: peniaze sú jablkom sváru
Téma: Láska ľudí kvôli peniazom
Prostredie: slovenská dedina (dom Palčíkovcov)

Vonkajšia kompozícia
 4 dejstvá s 55 výstupmi (19-21-8-7)

Hlavné postavy
Ďuro Ľavko – syn Jana a Žofi, mladý; pekný (dievčaťa sa oňho bili); ľahkomyseľný
(bolo mu jedno koho si vezme); egoista (bil sa, aby si dokazoval prevahu); celý čas trávi
v krčme; sukničkár (vystriedal veľa dievčat); páči sa mu Beta; tvári sa nevinne (všetko
dáva za vinu Zuzke); nedočkavý (nechce čakať na majetok do smrti Palčíkovcov)
Zuzka Kamenská – dcéra Tomáša a Kata; mladá; pracovitá (rodičia ju poslali slúžiť);
tichá (s nikým sa u Palčíkov nevyprávala); smutná, pochmúrna (nikto ju u Palčíkov
neľutoval, iba ju karhali); sklamaná (Ďuro chodil za inými); dávali jej za vinu, situáciu
v dome
Ondrej Palčík – gazda; brat Katy; bezdetný; chce získať lacnú pracovnú silu; naivný
(myslí si, že Ďuro so Zuzkou sa budú mať radi a starať sa o nich až do smrti); zaslepený
(myslel si, že Zuzka len nakladá na Ďura, a pritom je sama na vine); neohľaduplný
(nebránil Ďurovi doviesť si Betu a vzdať za Zuzky); opatrný (nechcel prepísať majetok na
Ďura); veľkorysý (Ďurovi a Bete dali všetko, čo potrebovali)
Mara Palčíková – Ondrejova žena; sestra Žofi; chorá (lakomá (hľadali s mužom niekoho,
kto by sa o nich postaral a veľa nepýtal); zaslepená (myslela si, ako Ondrej, že Zuzka
preháňa); veľkorysá (pred Betou a Ďurkom nič nezamykali a všetko im dovolí užívať)

Vedľajšie postavy
Jano Ľavko – vozkár; pracovitý (býval prvým v robote), ale chudobný; šikovný (gazda
chcel iba jeho); ide mu o peniaze (chce syna oženiť s bohatou nevestou); falošný (príde
zavinšovať Palčíkovi na meniny, len aby si od neho požičal); chce aby sa mal syn lepšie,
ale nezabudol potom na nich; chamtivý (využíval Palčíkovcov skrz syna)

96
 Žofa Ľavková – Janova žena; sestra Mary; vypočítavá (chce z ponuky Palčíkovcov
vyťažiť peniaze); falošná (k Palčíkovcom sa správala milo, pritom ich za chrbtom
ohovárala); neúprimná; chamtivá; všetkých volá moje meno
Tomáš Kamenský – tesár; pracovitý nadovšetko miluje svoju dcéru (nesúhlasí so
svadbou); ide mu o šťastie dcéry a nie o peniaze; vyčítal žene, že aj kvôli nej sa Zuzka
nemá dobre; nedôveryhodný (neveril Palčíkovcom ani Ľavkovcom ich ospravedlnenie)
Kata Kamenská – Tomášova žena; Ondrejova sestra; súhlasí s ponukou Palčíkovcov;
chamtivá (uprednostnila majetok pred dcérou); naivná (myslí si, že sa bude mať Zuzka
u Palčíkovcov dobre); zaslepená (nechcela počuť o dcérinom trápení; nechcela ju
Ondriš Kamenský – syn Kamenských; milujúci brat (chcel ochrániť Zuzku, lebo poznal
Ďura); úprimný (povedal Zuzke pred všetkými, čo si myslí o Ďurovi); statočný (nebál sa
dať najavo, že je proti tomu, aby išla Zuzka za Ďura (ako aj otec)); bol tým, kto vytiahol
Zuzku od Palčíkovcov; stal sa vojakom
Beta – suseda Ľavkovcov; rozvedená; dedinská parádnica; chamtivá (išlo jej iba
o majetok); falošná (ľúbila Ďura iba kvôli peniazom); prefíkaná (zalieča sa Ďurkovi, aby
ho presvedčila požiadať o prepis majetku)
Mišo Kaňúrik –išiel so Zuzkou k Palčíkovcom po veci; rozumný (vedel, čo je Ďuro zač);
nedôverčivý (neveril Palčíkovcom a Ľavkovcom ich ospravedlnenie)
Eva Kamenská/Kaňúriková – dcéra Kamenských; Mišova žena

Obsah
Je obdobie Vianoc. Manželia Ľavkovci sa rozhodli, že už je čas oženiť ich syna Ďura.
Chceli by, aby si našiel bohatú nevestu, aby sa nemal dobre iba on, ale aj oni. Počas toho, ako
Ďuro ide na pytačky, sa u Ľavkovcov zastavia Palčíkovci. Palčíkovci im povedia, žeby chceli
oženiť Ďura so Zuzkou Kamenskou a prijať ich u nich doma ako svoje deti. Ľavkovci vedia,
že Palčíkovci sú o niečo majetnejší a s vidinou zisku so svadbou súhlasia.
Palčíkovci odídu po Kamenských, aby sa aj oni vyjadrili. Všetci so svadbou súhlasia,
okrem otca Zuzky, ktorý chce, aby bola jeho dcéra šťastná a nehľadí na majetok. Ďurka, ktorý
na pytačkách neuspel, pošlú do krčmy, aby si so Zuzkou zatancoval. Zuzka medzitým príde
k Ľavkovcom aj s bratom, ktorý so svadbou nesúhlasí. Nakoniec Palčíkovci, Ľavkovci a Kata
presvedčia Zuzku, aby išla za Ďura. Vráti sa Ďurko, ktorý vraví, že mu Zuzka ušla, ale nájde
ju tu a je šťastný, že budú spolu žiť u Palčíkovcov.
Prejde pol roka a Palčíkovci sú nespokojní so situáciou v dome. Zuzka je tichá,
odmeraná, smutná a Ďurko vysedáva v krčme, zabáva sa s inými ženami a statok je
neobriadený. Všetci Zuzke vyčítajú, ako sa správa a nikto nechce vidieť, ako sa správa Ďurko.
Palčík však vyčíta Ďurkovi, že chce jeho majetok, ale pri tom sa nespráva, ako si to so ženou
predstavovali. Zuzka sa nakoniec rozhodne, že už má toho dosť a z domu odíde. Ďurkovi to je
jedno a vraví Palčíkovcom, že ak mu dovolia doniesť si Betu, všetko bude inak. Keď ju
potom Ďuro dovedie, Beta sa zalieča Palčíkovcom a tí uveria, že možno sa naozaj budú mať
lepšie.
Na Ondreja chystajú Beta a Ďuro hostinu, pretože prídu Ľavkovci zavinšovať
Palčíkovi k meninám. Beta popudzuje Ďura, aby si už vypýtal od Palčíka prepis majetku.
Ďuro to ale chce nechať na inokedy. Domov sa vrátia Palčíkovci. Beta s Ďurom im vyčítajú,

97
že im sľúbili majetok a zatiaľ nič nedali. No Palčíkovci sa bránia, že im všetko kupujú a nič
im nezakazujú. V tom prídu Ľavkovci. Palčíkovci sa pred nimi tvária, že je všetko v poriadku.
Ľavko sa spýta Palčíka, či mu požičia peniaze, no ten mu ich nechce požičať
a poškriepia sa. Potom ,čo Ľavkovci odídu, sa v dome strhne hádka. Palčíkovci vykričia Bete,
že je neporiadna gazdiná a iba míňa. Ďurko sa jej nezastane, čo ju nahnevá ešte väčšmi. Palčík
nakričí na Ďura, že mu ide iba o majetok. V tom príde Zuzka s Kaňúrikom po jej veci. Ďurko
sa Bety znova nezastane, tak Beta poberie, čo unesie a odíde. Ďurko sa pýta Zuzky, či by
nechcela ostať, ale ona nechce a Ďurko sa na ňu nahnevá. Keď odíde Zuzka s Kaňúrikom,
Palčík s Ďurom pokračujú v hádke. Palčík má toho dosť a posiela Ďura kade ľahšie. Ďuro
však chce, aby ho najskôr vyplatil. Nakoniec ma toho Palčík už naozaj plné zuby a ako Ďuro
odchádza, zoberie revolver a strelí po ňom. Našťastie ho netrafí.
Všetko sa skončí na Vianoce. Kamenský si spokojne doma užívajú sviatky. Príde
k nim Žofa, ktorá sa im ospravedlní a chce, aby umožnili Ďurkovi vidieť syna. Zuzka mu už
dávno odpustila, len jej otec to nechce dovoliť, aby sa Ľavkovci o jej syna starali. Po Žofe sa
ku Kamenským prídu ospravedlniť Palčíkovci. Uvedomujú si svoju chybu, ale za pôvodcu
všetkého označujú Ďura. Kamenský s Kaňúrikom však Žofe ani Palčíkovcom už neveria.
Posledný sa príde ospravedlniť Ďuro. Bol by rád, keby sa k nemu Zuzka vrátila. Tá však
nechce a odoprie mu aj právo na syna.

Obsah po častiach
Prvé dejstvo
Prvý výstup
Ľavkovci chcú, aby sa ich syn Ďuro dobre oženil; vychvaľujú ho, aký je
mocný, pekný, rozumný chlap; rodičia radia Ďurovi, aby išiel za Judku Bielu; rodičia
radia Ďurovi, ako sa má u nej správať, no on to vie a odchádza
Druhý výstup
Žofa má obavy, že Judka nepôjde za Ďura; Ľavko ženu upokojuje, lebo on vie,
ako ho dievky v krčme volajú do tanca; Ľavko si povzdychne, že keby sa len Ďuro
nebol nedávno pobil v krčme, no vraví, že aj on býval taký; Žofa jeho slová potvrdí
a povie, že aj ju raz udrel; Ľavko vraví aby sa nesťažovala, lebo ostatné ženy sú inak
bité a nesťažujú sa
Tretí výstup
Za Ľavkovcami prichádzajú Palčíkovci; Palčíkovci dajú Ľavkovcom ponuku,
že ak si Ďuro vezme Zuzku Kamenskú a budú sa o nich starať až do smrti, nechajú im
svoj majetok; Ľavko ani Žofa nedbajú, lebo Palčíkovci sú bohatí; aby im plány vyšli,
vypijú si
Štvrtý výstup
Ďuro sa vracia z pytačky; Palčíkovci sa pýtajú Ďurka ako obchodil na
pytačkách; Ďurko povie, že Biely by Judku dali, ale ona nechce ísť; Palčíkovci
povedia Ďurkovi o ich pláne oženiť ho so Zuzkou; Ďuro súhlasí; Palčíkovci
odchádzajú po Kamenských
Piaty výstup

98
 Ďurko si zapáli cigaretu a teší sa, že bude gazdom
Šiesty výstup
Ďurko dovedie domov Betu; Ďurko oznámi Bete, že už nemôžu byť spolu, lebo
sa ide ženiť; Beta sa hnevá, že ju už nechce a chce odísť, no Ďurko ju zadrží; Beta mu
vyčíta, že kvôli nemu opustila muža, ale povie Ďurkovi nech sa len ožení, aj tak potom
príde za ňou; prichádzajú Ľavkovci; Ľavkovci povedia Bete, že už je medzi ňou
a Ďurkom koniec, lebo ho idú vydávať; Beta nahnevaná vybehne preč
Siedmy výstup
Ľavkovci sa tešia, že sa im Palčíkovci ponúkli; rodičia vravia Ďurkovi, ako sa
bude mať dobre; Ľavkovci chcú od Ďurka, aby na nich potom nezabudol, keď bude pri
majetku; predstavujú si ako sa im bude na starobu radostne žiť; Ďurko sa chystá do
krčmy na tanec so Zuzkou
Ôsmy výstup
Prichádzajú koledníci; Žofa ich nechce pustiť, ale podľa Ľavka je to kresťanská
povinnosť; Ďurko odchádza do krčmy; koledníci hrajú, no v tom niekto zaklope;
Ľavkovci rýchlo odmenia koledníkov, ktorí sú radi, že rýchlo zarobili
Deviaty výstup
Prichádzajú Palčíkovci s Kamenskými; všetci sedia a rozprávajú sa spolu
(poväčšine sa sťažujú); Palčík im povie o tom, že by chceli zosobášiť Ďurka so
Zuzkou; Kata by aj pristúpila, len nevie, či by Ďurko chcel Zuzku; Žofa uistí Katu, že
Ďurko ju chce; všetci s tým súhlasia, okrem Tomáša, ktorý by chcel, aby si Zuzka,
podľa srdca, sama vybrala
Desiaty výstup
Prichádza Zuzka; Zuzku posielajú, nech ide na tanec; Zuzke sa spytuje, prečo
ju zrazu, tak hrnú do tanca, veď aj tak s ňou nebude nikto tancovať; ženy ju
povzbudzujú, že určite sa niekto nájde; ženy odprevadia Zuzku von
Jedenásty výstup
Palčík, Ľavko a Kamenský sa zhovárajú; Kamenskému sa nepáči Ďuro; Palčík
verí, že on ho zmení; pre Kamenského je dôležitá láska
Dvanásty výstup
Vrátia sa manželky; Kata neodporuje, len Tomáš, chce počkať, čo povedia deti;
Palčíkovci odchádzajú a Ľavkovci ich odprevádzajú
Trinásty výstup
Tomáš karhá ženu, že jej ide o majetok a nemyslí na dcéru; Tomáš vie, že sa
jeho dcéra nebude mať dobre u Palčíkovcov; naivná Kata obhajuje Palčíkovcov a svoj
postoj
Štrnásty výstup
Prichádza Ondriš; Ondriš súhlasí s otcom a Ďuro sa mu nepáči; Ondriš chce,
aby Zuzu rodičia nedali; Ondriš odchádza po sestru; Kaňúrik ide domov, aby nebolo
na nich so synom, že sú proti

99
 Pätnásty výstup
Kata ostala sama; Kata si myslí, že Ďurko sa pri dobrej žene napraví
Šestnásty výstup
Vojde Žofa; Žofa s Katou sa zhodujú a súhlasia s výdajom; Kata vraví, že
Tomáš a Ondrej sú proti; Žofa tvrdí, že Ďurko ľúbi Zuzku
Sedemnásty výstup
Príde Tomáš a Ľavko; Ľavko vychvaľuje svojho syna; Ľavko tlačí na Tomáša,
či už sa rozhodol; Tomáš je opatrný a chce si to dobre rozmyslieť; čakajú na Ďura
a Zuzku; Tomáš nemyslí na majetok, ale na šťastie dcéry
Osemnásty výstup
Prichádza Ondriš so Zuzkou a Palčíkovci; Ondriš vystríha Zuzku od Jura, no
ona ho má už plné zuby a nechce, aby sa do nej staral; Ondriš odíde; Ľavkovcom
a Kate sa nepáči, ako Ondriš nakladá na Ďura; všetci okrem otca radia Zuzke, aby
súhlasila s ich plánom; Zuzka je nerozhodná, nevie, čo si o tom myslia jej rodičia
a neprijme od Palčíka peniaz; Kate je to jedno; Tomášovi tiež, len jej radí, aby sa tak
rozhodla, aby potom neľutovala; ostatní presviedčajú Zuzku, aby pristala na ich
ponuku; Zuzka nakoniec príjme od Palčíka peniaz; ženy sa radujú a muži sa s nevôľou
pozerajú po sebe
Devätnásty výstup
Pribehne Ďurko, že mu Zuzka ušla; rodičia ho upokoja, že už je jeho; Ďuro
ďakuje za Zuzku a Zuzka im bozká ruky
Druhé dejstvo
Prvý výstup
Prešlo pol roka; Palčíkovci nie sú spokojní s Ďurom a Zuzkou; Zuzka neriadi,
neperie nevarí; Ďuro je celý čas v krčme a vláči sa za dievčatami; Palčíkovci ľutujú, že
si ich zobrali do domu; Mara vraví, že poslala Zuzu po Ďura
Druhý výstup
Prichádza Zuzka; Zuzka vraví, že Ďuro je v krčme; Palčíkovci jej vyčítajú, že
sú s Ďurom neporiadni gazdovia a nemajú sa veľmi k sebe; Zuzka vraví, že ona by
bola k Ďurovi aj láskavejšia, milšia, len on chodí za inými; Palčíkovci jej neveria;
Zuzka sa rozplače; Palčík vraví, že aj ona ma toho dosť na rováši, ale chybu si
neprizná; Zuzka vraví, že Palčíkovci mu nevidia zlé veci; Palčíkovci je jedno, ako to
je, on len chce, aby robili a starali sa o nich; Palčík odíde
Tretí výstup
Zuzka vraví Mare, že Ďuro ju len okrikuje; Mara vraví, že keby sa k nemu
lepšie správala, nesprával by sa tak a nechodil by za inými; Zuzka jej vyčíta, že
Ďurkovi nič nepovedia; Mara vraví, že keď prišli bolí veselí a od polroka sa to
zmenilo; Zuzka tvrdí, že ona sa snaží rovnako; Mara vyčíta Zuzke jej tichú povahu;
Mara sa obáva, že ona sama bude musieť ísť zas robiť, keď Zuzka porodí
Štvrtý výstup

100
 Prichádza Ďurko; Ďurko hovorí Zuzke, že nevie tancovať; Zuzka vyčíta
Ďurkovi, že stále tancuje iba s Betou; Zuzka vraví, že Ďurko má rád Betu a nie ju;
Ďurko provokuje Zuzku popevkami; Mara karhá Ďura, nech jej už aj pekného slova
povie; Ďurovi vadí, že Zuzka mu neustále vyčíta, že chodí za Betou a po zábavách;
Zuzka povie Ďurkovi, že pred ňou uteká, a preto spáva aj v komore; Zuzka odíde
Piaty výstup
Ďurko vraví Mare, že on Zuzku neľúbi, lebo je tichá, pochmúrna, nezabáva
sa...
Šiesty výstup
Prichádza Palčík; Palčík vyčíta Ďurovi, že iba po krčme vysedáva a nič nerobí;
Ďuro sa sťažuje, že naňho neprepísali majetok; Ďurovi je Zuzky jedno, nech si ide, kde
chce; Palčík a Mara sú sklamaní a nahnevaní, že sa nemajú tak, ako to plánovali; Ďuro
im vyčíta, že si nemohol vybrať ženu sám, a teraz by sa aj on býval inak správal; Ďuro
odíde
Siedmy výstup
Palčík s Marou sa zhovárajú, či prepísať majetok; obidvaja sú názoru, že za
takýchto okolností sa majetok prepisovať nebude; Palčíkovci sa obávajú, že by Ďuro
minul majetok a Zuzka by im ostala na príťaž; Palčík sa pohráva s myšlienkou, že by
bolo lepšie, keby Zuzka odíde
Ôsmy výstup
Prichádza Kata aj so Zuzkou; Kata sa pýta, čo sa to u nich deje; Palčíkovci sa
sťažujú na Ďura aj Zuzku; Palčíkovci vravia, že Zuzka sa k Ďurovi nechová, ako by sa
mala; Zuzka mame predostrie situáciu a radšej chce ísť do služby, ako byť u Palčíkov;
všetci Zuzke dohovárajú, nech to len pretrpí, že sa nemá tak, zle ako niektoré iné; Kata
vraví Zuzke, že ona ju domov nepustí; Zuzka nechce ostať u Palčíkov; ženy opäť
dohovárajú Zuzke, že si musia na seba s Ďurom len zvyknúť; Kata, Mara a Zuzka
odídu
Deviaty výstup
Palčík si vraví, že keby je on Zuzkinou mamou, tak jej dohovorí ešte viac;
Palčíkovi je už jasné, že sa mu plán nevydaril a ľutuje, že si radšej nezobrali do domu
robotníkov
Desiaty výstup
Prichádza Ďurko, ktorý sa skryl v stajni, kým tu bola Zuzka s mamou; Palčík sa
ho pýta, ako to vidí ďalej; Ďuro vraví Palčíkovi, že on by sa aj staral o nich, len keby
sa mohol oženiť s tou, s ktorou chce on; Palčík vyčíta Ďurkovi, že zanedbávajú statok;
Ďurko mu vraví, že dokým on niečo neurobia, neurobí nič ani on; Zuzka sa Ďurkovi
protiví; Ďurko vraví Palčíkovi, že by bolo lepšie keby Zuzka odišla a on sa oženil
s Betou
Jedenásty výstup
Prichádza Žofa a Mara; Žofa sa vypytuje, čo sa deje; Žofa chce od Ďura
vedieť, čo mu vadí, že sa tak zmenil; Ďuro vraví, že oni sú im na vine, lebo ich dali

101
 nasilu dokopy; Ďurko vraví, že sa mu Zuzka nikdy nepáčila, len rodičia ho pomýlili;
Žofa pošle Ďura po Zuzku, lebo chce aj ju počuť, čo má na srdci; Ďuro odíde
Dvanásty výstup
Mara vraví Žofe, že každý chcel niekoho iného, a preto sa nemajú k sebe;
Palčík vraví, že Ďurovi sa páči Beta, čo Žofu neprekvapuje
Trinásty výstup
Príde Zuzka; Žofa sa jej pýta, čo sa deje; Zuzka jej predostrie, že ona sa
k Ďurovi správa rovnako ako predtým, len on ju nechce; Žofa radí Zuzke, nech len
vydrží; Zuzka s plačom vybehne von
Štrnásty výstup
Zuzka je smutná, že každý jej vraví, aby len trpela; Zuzka má toho už dosť
Pätnásty výstup
Zuzka prichádza za Ďurkom; Zuzka sa Ďurovi milo prihovorí, on jej odpovedá
hrubo; Zuzka vraví, že chce od neho odísť; Ďurko jej nebráni; Ďurko vraví, že ak bude
buď jeden, alebo druhý chcieť, vrátia sa k sebe; Zuzka sa však nechce k Ďurkovi nikdy
vrátiť; Zuzke je jedno, či si dovedie druhú a praje mu, aby sa mal dobre
Šestnásty výstup
Prichádzajú Palčíkovci; Palčíkovci sa pýtajú Zuzy, prečo sa balí; Palčíkovci
prehovárajú Zuzu, aby si to dobre rozmyslela, no Zuza je už rozhodnutá
Sedemnásty výstup
Po sestru prichádza Ondriš; Ondriš povie Palčíkovcom a Ďurovi, čo si o nich
myslí; Ďuro mu vraví, nech sa nestará do nich, lebo nevie, čo je medzi nimi; Ondriš
však nie je slepý a dobre vie, aký je Ďuro; Ondriš odíde
Osemnásty výstup
Zuzka sa rozlúči s Palčíkovcami a Ďurkom, a odíde
Devätnásty výstup
Mara si myslí, že Ďuro po čase pôjde po Zuzku; Ďurovi sa však Zuzka zhnusila
a chce si doviesť Betu; Mara nechce nové trápenie; Ďurko ich presviedča, že bude
dobre, že bude dobrým gazdom; Palčík vystríha Ďura pre Betou; Ďurovi sa, ale Beta
páči; Palčík Ďurovi privolí doviesť si Betu; Ďuro odíde
Dvadsiaty výstup
Mara sa bojí, čo na nich povedia u kamenských; Palčíkovci majú obavy, aká
bude Beta, lebo už všeličo o nej počuli
Dvadsiaty prvý výstup
Prichádza Ďuro s Betou; Palčíkovci chcú od Bety, aby sa o nich dobre starala;
Beta sľubuje, že bude dobrou nevestou; Palčíkovcom sa Beta páči
Tretie dejstvo

102
Prvý výstup
U Palčíkov na Ondreja; Beta s Ďurkom prestierajú stôl; Beta tlačí na Ďurka,
aby už naňho Palčíkovci prepísali majetok; Ďurko povie, že dnes to nebude riešiť;
Beta mu vyčíta, že to odkladá od kedy prišla; Beta si sťažuje koľko sa narobí a nič
z toho nemá; Ďurko jej vraví, že dosť dostala a aj oni sami, bez vedomia Palčíkovcov,
si toho už dosť zobrali; Beta vyčíta Ďurovi, že ju necháva doma samú s Palčíkovcami,
že sa musí o všetko starať a on si chodí ryby chytať, na poľovačku a do krčmy; Ďurko
povie Bete, že veď aj on chce aby na nich prepísali majetok, len treba počkať; Beta sa
Ďurkovi zalieča a podpichuje ho, aby sa predsa len spýtal na prepis
Druhý výstup
Prichádza Palčíkovci; Ďurko podpichne Palčíka, že je skúpy; Palčík vraví
Ďurovi, že zase o ňom niečo počul v krčme; Ďuro sa sťažuje, že mu sľúbili majetky
a zatiaľ nič nespravili; Beta sa sťažuje, ako sa dosiaľ narobila; Palčík im vraví, že
takto sa majú lepšie, lebo všetko, čo od nich chcú im kúpia a dajú, a starajú sa o nich
ako o svoje deti; Mara sa sťažuje, že Beta nie je dobrá gazdiná, lebo veľa míňa; Palčík
vraví, že do smrti majetok neprepíše; Ďuro však, chce majetok teraz, aby si ho mohol
užiť teraz kým žije; Mara ich tíši, lebo už idú Ľavkovci
Tretie dejstvo
Prichádzajú Ľavkovci; Beta ich veselo obsluhuje; chlapi si pripijú na Ondreja;
ženy donesú večeru; Ľavkovci vychvaľujú Betu; Palčíkovci sa tvária, že sú s Betou
spokojní; Žofa vychvaľuje Ďurka a vraví im, že to dobre vymysleli; Palčíkovci vravia,
že by ešte chceli naučiť Betu a Ďura narábať s peniazmi; Žofa vychvaľuje Betu, lebo
sa jej vidí lepšia ako Zuzka; Ľavko si zavinšuje Palčíkovi a chce aby aj Ďurko
zavinšoval, ale on mlčí; Ľavko sa pýta Palčíka či by mu nepožičal peniaze, aby kúpil
deťom kusom pozemku; Palčík, mu nepožičia, lebo na Ďura a Betu minul dosť peňazí
a teraz mu ich veľa neostalo; Ľavkovci s deťmi prehovárajú Palčíka, no on dá až po
smrti; Ľavkovcom sa nepáči, že Palčíkovci deťom nedôverujú a nechcú prepísať
majetok; Ďuro s Betou sa začnú sťažovať, no Palčík nemieni prepisovať majetok;
Ľavko sa nasrdí a povie Palčíkovi, že je držgroš; Ľavko sa poháda s Palčíkom;
Ľavkovci aj Palčíkovci odídu
Štvrtý výstup
Ďuro karhá Betu, nech neprovokuje; Beta vyčíta Ďurkovi, že už mu nie je
dobrá
Piaty výstup
Palčík sa pýta Ďura, čo sa stále na majetky pýta len zo svojej hlavy, alebo ho
k tomu postrkujú rodičia; Ďuro vraví, že všetci si mysli, že by im mali dať to, čo im
sľúbili; Palčík je nahnevaný, lebo si ho Ďuro neváži a povedal, že on ho naučí; Mara
sa pustí do Bety, že je neporiadna gazdiná; Palčík tiež karhá Betu; Ďuro sa Bety
zastane; Palčík vraví, že on vie, že Ďuro s Betou potajomky predávajú ich majetok;
Beta sa sťažuje, že jej Ďuro sľúbil polovicu majetku a že ak nedostane, tak odíde;
Mara jej vraví, že aj tak nič iné nerobí, iba vyvára; Beta vyčíta Ďurkovi, že sa jej
nezastane; Ďurko vraví, že to on si ušil bič na seba a nie ona; Beta chce odísť, ale chce
aby jej Ďurko zaplatil
Šiesty výstup

103
 Prichádza Zuzka s Kaňúrikom po Zuzkine veci; Kaňúrik povie Zuzke. Nech si
berie svoje veci; Zuzka začne vyberať veci z truhly; Beta sa vrhne k Zuzke, lebo tie
veci považuje za svoje; Zuzka sa s Betou naťahujú o šaty; Ďurko vytrhne šaty Bete
a hodí ich Zuzke; Kaňúrik chce pomôcť, ale Beta sa hodí na šaty; Ďuro sa pýta
Palčíka, či im toto bolo treba, ale on tvrdí, že to všetko kvôli nemu; Mara vyčíta
Kaňúrikovi so Zuzkou, že prišli; Beta vykričí Ďurovi, aký je jej muž a vynesie si veci
von; Ďuro sa smeje; Kaňúrik pomáha Zuzke s vecami, no majú ich veľa a neunesú to
všetko; Palčík ponúkne, že im to dá odviesť, ale Kaňúrik vraví, že Kamenský už
nechcú viac čakať; Palčíkovci dávajú všetko za vinu Ďurovi a Bete; Kaňúrik sa obuje
do Ďura za to, aký je človek; Kaňúrik a Palčíkovci odchádzajú
Siedmy výstup
Ďurko sa pýta Zuzky na dieťa; Ďurko vraví Zuzke, že ak chce, môže ostať;
Zuzka nechce ostať, lebo má už druhú; Ďurko vraví, že všetko zariadi a chce ju objať;
Zuzka sa ho pýta či ju má zrazu rád a neverí mu; Ďurko sa nahnevá a povie jej, že takú
ženu nechce; Zuzka odchádza
Ôsmy výstup
Palčík je nahnevaný a vyhadzuje Ďura z domu; Ďuro vraví, že pôjdu, len nech
im zaplatia za robotu; Palčík vykričí Ďurovi, že je zbojník; Ďurko vykričí Palčíkovi, že
je klamár a lakomec; Mara plače; Palčík vykričí Ďurovi, že by ho pripravil o všetko
a ľutuje, že ho pustil do domu; Palčík povie, že jablko nepadá ďaleko od stromu;
Ďurko sa nahnevá, že sa mu naváža do otca; Palčíkovci vykričia Ďurkovi, že jeho otec
ho chce využíva a berie si od neho, a že Ďurko s Betou im rozhadzujú majetok; Ďurko
povie, že keď mu neprepísal majetok, tak si bral sám; Ďurko povie, že si majetok
prepíše, ak mu nezaplatia; Mara vraví Ďurkovi, nech už ide niekam v peklo; Ďurko
pohrozí Palčíkovi, že ho skazí; Palčík zoberie revolver; Ďurko pobehne von; Palčík za
ním vystrelí a kričí, že aj Beta nech ide preč
Štvrté dejstvo
Prvý výstup
Na Vianoce u Kamenských; Kamenský, Zuzka s dieťaťom, Eva a Kaňúrik si
čítajú list od Ondriša; Kaňúrik vyčíta Zuzke, že šla za Ďura; ženy Zuzku obhajujú
Druhý výstup
Prichádza Žofa; Kaňúrik Žofe vyčíta, že dovolili Ďurovi oženiť sa s druhou;
Žofa tvrdí, že to nie je jej vina; Žofa si chce pochovať dieťa v náručí a starať sa oň;
Tomáš vraví Žofe, že to nie je jej vnúča, lebo sa oňho nikdy nestarali a nezaujímali;
Žofa plače a vraví, že ona nevedela o situácii u Palčíkov, ale keď sa to dozvedela
chcela to napraviť; Tomáš odíde
Tretí výstup
Všetci karhajú Ďura a dávajú mu nešťastnú situáciu za vinu; Žofa obhajuje
svojho syna a vinu dáva Palčíkovcom, Bete a Ďurovej mladíckej nerozvážnosti; Žofa
vraví, že Ďuro by chcel vidieť syna; Zuzka na Ďura nič zlé nevraví, ale priznáva sa, že
si všimla, že ju postupne prestal mať rád
Štvrtý výstup

104
 Prichádza Tomáš; Žofa prosí Zuzku a ostatných, aby sa už nehnevali; Zuzka
vraví, že ona sa už nehnevá; Žofa je rada a chce sa tiež nejako postarať o dieťa; Tomáš
nechce, aby sa o dieťa starala, kým je živý; Žofa prosí, aby Zuza aspoň ukázala dieťa
Ďurkovi; Zuzka povie, že ak pôjde okolo, tak mu ho ukáže; Žofa prosí, nech mu už
prepáčia, lebo aj Ďurko sa trápi; Žofa odchádza a ženy s deťmi ju vyprevádzajú
Piaty výstup
Tomáš s Kaňúrikom sa rozprávajú o Žofe, ako sa im s mužom pol roka
vyhýbala a zrazu len tak príde; vedia, že je falošná
Šiesty výstup
Prichádzajú Palčíkovci a Zuza s Katou; Palčíkovci sa sťažujú, ako pri Ďurovi
trpeli; Palčík vraví Tomášovi, že sa nemajú hnevať za to, čo sa stalo; Tomáš
s Kaňúrikom im vyčítajú, že to nechali takto dopadnúť; Palčíkovci si priznávajú podiel
na vine; Palčíkovci vravia, nech sa už na nich nehnevajú, lebo všetko sa stalo kvôli
Ďurovi; Palčík si myslí, že sa Ďuro zmenil, ale Tomáš a Kaňúrik tomu neveria;
Palčíkovci vravia, nech sa už na nich nehnevajú, lebo chceli pre nich dobre; Palčíkovci
a Kaňúrik odchádzajú
Siedmy výstup
Prichádza Ďurko; Ďurko sa ospravedlňuje, ale Tomáš to nechce počuť a odíde;
Ďurko vraví, že Bety mal už dávno dosť; Ďuro sa zhnusil sám sebe a prosí Zuzku
o odpustenie; Zuzka už dávno na všetko zabudla; Ďurko je prekvapený; Zuzka ľutuje,
že si lepšie nerozmyslela, keď išla zaňho; Kata vraví, že im išlo o majetok, ale Zuzka
iba chcela zbaviť rodičov starostí; Ďurko sa priblíži k Zuzke a bol by rád, keby so
Zuzkou znovu začali žiť; Zuzka mu nedôveruje a vraví mu, nech si žije s inou; Ďurka
sa pýta Zuzky, čo povie dieťaťu; Zuzka odpovie, že mu otca zatají; Ďuro odíde

Vnútorná kompozícia
 Expozícia – Palčíkovci, Kamenskí a Ľavkovci sa dohodnú na svadbe Ďura a Zuzky
 Kolízia – Ďuro a Zuzka si nerozumejú a Palčíkovci nie sú spokojní s ich prácou
 Kríza – Zuzka opúšťa Ďura, ktorý si donesie do domu Betu; Palčík odmieta prepísať
majetok
 Peripetia – Ďuro s Betou sa pohádajú s Palčíkovcami, Beta odchádza a Palčík vyženie
Ďura
 Katastrofa – všetci sa udobria, aj Ďuro so Zuzkou, no Zuzka sa k nemu nevráti

Citáty
„To, to: láska a zdravie sú najväčšie bohatstvá.“ (Tomáš)
„Čože, majetky boli, a minuli sa – ale láska a statočnosť na večnosť...“ (Tomáš)
„Vy ste mali povedať: „Vezmi si tú, alebo tú, ktorá sa ti páči“; ale nie chytiť nás na udicu
majetkov a nám život poviazať.“ (Ďurko)
„Mne nikto neuzná, každý mi len – len trp a trp. Ale ja to nevydržím. Ja mám trpieť a on na
mňa ani nepomyslí? Trpieť od muža, ktorý ma klame“ (Zuzka)

105
„Keď ma ty na žobrotu chceš doniesť, radšej ťa ja budem žobrákom chovať! I tá fľandra von!
A viac nevkročí do môjho domu! – Bolo na čase chliev očistiť.“ (Palčík)
„Vzal si druhú, nemôžeš mať mňa.“ (Zuzka)
„Čo povieš tomu dieťaťu?“ „Nikdy ťa mu nespomeniem, ak ho bude pánboh živiť.“ „Čo keď
narastie?“ „Že si – že si umrel.“ „A keď mu druhý povedia, že žijem?“ „Nech potom sám
súdi nad tebou.“ (Ďuro – Zuzka)

Poznámky
 Dej sa odohráva v priebehu jedného roka (od Vianoc po Vianoce)
 Motívom deja je vplyv majetku na rodinné vzťahy
 Auto ukazuje, ako sú ľudia ochotní pre peniaze urobiť všetko

106
 Ťapákovci

Autor: Božena Slančíková Timrava

Literárny druh: epika
Žáner: novela
Hlavná myšlienka: kritika pridŕžania sa odvekého spôsobu života v nových spoločenských
pomeroch
Téma: rozpory v rodine založené na odlišných pohľadoch na život
Prostredie: slovenská dedina (dom Ťapákovcov)

Vonkajšia kompozícia
 5 kapitol bez názvu a čísla

Hlavné postavy
Iľa Ťapáková – Paľova žena; prezývaná kráľovná (mala hlavné slovo v dome);
namyslená (vyvyšuje sa nad všetky ženy); odlišná (Ťapákovci sú leniví, ona by stále niečo
robila); pracovitá (chcela ísť skorej na pole ako bolo zvykom); rozumná (chodila sa
zhovárať s rechtorom); uvedomelá (chce zmeniť staré obyčaje); nespokojná (stále chce
niečo meniť); je dedinskou babou (vyučila sa v Rimavskej Sobote; v dedine má dobré
postavenie); škodoradostná (tešila sa, keď sa Paľo vráti a zistí, že od neho odišla)
Anča Ťapáková – prezývaná zmija/mrzáčka (nemôže chodiť); od pása hore je pekná;
stará dievka (nik ju nechcel); vyšíva pre celú dedinu (nič iné robiť nemohla); v detstve ju
postihla lámka (preto má chromé nohy); protivná (vždy chce to, čo nechce Iľa); lakomá
(zárobok si nechávala pre seba); zatrpknutá (každému znepríjemňuje život); nestále sa
púšťa do hádok s Iľou; páči sa jej Jano Fúzikovie; škodoradostná (keď odišla Iľa,
dobiedzala do Paľa, že mu hanbu spravila)

Vedľajšie postavy
Paľo Ťapák –manžel Ili; vysokej, trochu nahnutej postavy; mal okrúhle, pokojné oči;
typický Ťapákovec (držal sa tradícií); rád žartoval; nezaujatý (platí pre všetkých; Iľa sa
furt sťažovala (odôvodnene) a ich to netrápilo); lenivý (keď chcela Iľa nový dom nepohol
ani prstom); málovravný (platí pre všetkých; na Iline hrozby neodpovedal); dbá na
rodinné tradície (Iľa chcela už siať, ale on chcel začať v ten istý deň, ako vždy);
nedbanlivý (keď odišla Iľa do služby, jeho to netrápilo)
Mišo Ťapák – najmladší z bratov; hnevá sa na Anču (stála v ceste jeho lásky s Katou);
odišiel na 3 roky na vojnu
Čakaj – jeden z bratov; muž Zuzy
Zuza Ťapáková – žena Čakaja

107
 Ďuro Ťapák – muž najmladšej nevesty; doviezol 3 vozy skál na dom;
Kata– slúžka u židov
Jano Fúzikovie – bratranec Ťapákovcov; manžel Mary; vysoký; mal čierne, pekné oči;
milý (hladieva Anču po hlave); Anča ho najskôr nemala rada, ale potom sa do neho
zamilovala (lebo jeho otec ju chcel dať pribiť na kríž)
Mara Fúzikovie – Janova žena; vysoká; chudá; škaredá (trčia jej kosti na lícach; oči má
drobné; ústa osinuté); nenávidela Anču (vedela, že Anči sa Jano páči)

Obsah
Ťapákovci sú odjakživa pasívnou rodinou. Žijú šestnásti v dreveniciam zhovárajú sa
len veľmi málo, nič naokolo ich nezaujíma. Jedna z nich, Iľa, sa snaží tento staromódny
spôsob života zmeniť a vyčíta celej rodine ako nezdravo žijú. Ako najstaršia nevesta je akousi
paňou domu. Bola sa učiť u pánov v Rimavskej Sobote za babu. Znamená to síce, že má
najviac povinností, ale aj najväčšie slovo. Dostane sa jej za to prezývka kráľovná. Niekedy sa
poháda s Ančou mrzáčkou. Anča je žena peknej tváre, ale ešte v detstve dostala lámku nôh
a odvtedy nemôže chodiť, iba sedí doma vyšíva oblečenie pre dedinu a žiali nad svojím
životným údelom. Nemôže sa s tým zmieriť, preto táto vo vnútri citlivá žena je navonok
prchká, zádrapčivá a zlá. Má preto prezývku zmija.
Iľa, pyšná a vzdelaná žena, už nemôže ďalej žiť v takejto spoločnosti, preto nástojčivo
žiada svojho muža Paľa, aby postavil nový murovaný dom. Argumentuje tým, že takto sa žiť
nedá, že aj z tohto nezdravého prostredia je Hagarcovkino malé dieťa choré (Hagarcovka je
jednou z priženených žien). Aj keď Paľo s bratmi navozia na dom tri vozy skál, stavba ďalej
nepokračuje. Ťapákovci nechápu, načo treba Ile nový dom, veď ich žilo pod jednou strechou
už aj 24 a nič sa nestalo. Iľu považujú za kráľovnú, ktorá by chcela žiť v kaštieli.
Nakoniec však dá Iľa Paľovi poslednú možnosť, buď ona alebo Ťapákovci. Paľo Iľu
ignoruje a keď odíde do Ardieľa na ovce Iľa opustí dom a odíde slúžiť do školy. Postupne ju
však neprestajná práca unavuje a nové pomery ju aj trocha sklamali. Myslela si, že sa bude
môcť aspoň niekedy porozprávať s rechtorom a naučiť sa niečo múdre, pozdvihnúť svoje
vzdelanie. Namiesto toho, tam však bez prestania pracuje.
Čaká, kedy sa Paľo vráti a príde ju prosiť, aby sa vrátila. Keď sa však Paľo po štyroch
týždňoch vráti s ovcami, nenamieri si to hneď za svojou ženou. Ako natruc, Paľo nepríde ani
na ďalší deň a ešte má aj čistú košeľu, čo značí, že sa zaobíde aj bez nej. Až na Ančino
neprestajné provokovanie ide Paľo po Iľu. Žiada, aby išla s ním domov, no to Iľa hrdo
odmietne a ostáva (aj keď nerada) slúžiť. Iľa stojí pred problémom: ťažko je jej slúžiť, no do
Ťapákovcov sa určite nevráti.
Celý konflikt vyrieši notár. Ten Ile oznámi, že nemôže naraz vykonávať službu
dedinskej baby aj slúžky. Tu sa už Iľa ľahko rozhodne. Zanechá zamestnanie slúžky
a nasťahuje sa do murovanej komory, ktorá patrí jej otcovi. Vtedy sa rozhodol aj Paľo
a nasťahoval sa k nej. Na jeseň už pri komore stál krásny žltý murovaný dom. Po ich odchode
zostalo Ťapákovcov v dome 14, a nakoniec sa aj Hagarcovkino dieťa uzdravilo.

Obsah po častiach

108
Prvá kapitola
Zoznamujeme sa s Ťapákovcami; Iľa ženie chlapov do oračky; Ťapákovci sú lenivý,
tichý, nezaujatý; Anča sa škriepi s Iľou; Iľa sa sťažuje, že je chyža malá a chce, aby sa
postavil nový dom; Iľa sa sťažuje na spôsoby Ťapákovcov; Anča protirečí Ile a doberá si ju;
prichádza Jano Fúzikovie; Jano sa pýta na Oračku; Paľo odpovedá, že by chcel orať v piatok;
Iľa vraví, že ak nebudú zajtra orať, tak budú voziť skaly na dom; Ťapákovci to ignorujú; keď
odíde Jano Iľa ide za Paľom a hrozí mu, že od neho odíde; Paľo vtipkuje a neberie Iline reči
vážne; Iľa nemôže zaspať a je rozhodnutá odísť slúžiť do školy; Anča zúfa nad svojím
osudom
Druhá kapitola
Ťapákovci dojedajú večeru; Iľa nie je doma; Mišo rozmýšľa nad Katou; Ťapákovci sa
sťažujú, že Iľa je preč; Anča vyšíva ako besná, lebo si k nej dala ušiť čepiec Janova žena;
Anča si potrebuje rypnúť a vyberie si Paľa; Anča chce, aby bol gazdinou niekto iný; jedna
z neviest prizná, že väčší dom by nebol na škodu; Anča zamĺkne, pretože dosiaľ nedal nikto
Ili za pravdu; Anča znova nakladá na Iľu, že prečo chce stavať nový dom, keď už aj horšie
prežili; Anča vyšíva a opäť sa zlostí nad svojím osudom; prichádza žena Jana Fúzikovie;
Mara sa pýta na čepiec a vyčíta Anči, že nešije ten jej, ale niekoho iného; Mara posedí
u Ťapákovcov dlhšie a neskôr príde aj Jano, ktorý sa tiež neponáhľa; keď Fúzikovci odídu,
Anča je rozpálená a posiela všetkých spať; Do domu vtrhne Zuza so smiechom, že už sa
zbavili Ili; Zuza všetkým povie, že Iľa sa dala do služby do školy a všetci, okrem Paľa a Anči,
sa smejú; Anča kričí po Paľovi, že Iľa mu hanbu robí; Paľo si ráta peniaze a nič iné ho
nezaujíma; príde Iľa; Anča sa pustí do Ili; Iľa sa len smeje; Iľa vykričí Ťapákovcom, že
neobriadili stôl; Iľu nahnevá, že Paľo na jej slová o odchode nereaguje a hrozí mu, že veď mu
len bude chýbať žena
Tretia kapitola
Iľa odišla do služby do školy a je šťastná a veselá; Paľo odišiel na ovce do Ardieľa;
Anča vyčkáva Paľa, aby spravil s Iľou poriadok; Iľa sa teší na moment, keď sa dozvie Paľo,
že odišla od Ťapákovcov a myslí si, že hneď príde po ňu; Iľa operie a zanesie oblečenie
rechtorkiných detí do domu; Iľa počuje ovce, tak sa pyšne, vystretá postaví pred bránu školy,
aby ju videl Paľo; No Paľo neprichádza a Iľu zavolá paní rechtorka, aby išla robiť; Iľa sa
nemá ako u Ťapákovcov, kde ona dávala rozkazy, v škole je podriadená ona; Paľo príde o 4
dni neskôr; keď Iľa započuje ovce, vyjde z brány a ide k potoku namočiť metlu; učiteľ vidí
ako Iľa rezko vybehne a podpichne ju, že už sa ho dočkala; Iľa ide oproti chlapom a posmešne
kričí na Paľa, že už nie je jeho ženou; zo dvora vyšiel učiteľ a upozornil Iľu, že ju čaká
robota; Paľo s chlapmi zavedú ovce do dvora ide domov; Anča vysmeje Paľa, že mu žena
odišla; Paľo je unavený a na Anču nereaguje; Paľo si ide podeliť ovce k susedom; keď sa
Paľo večer vráti, Anča ho hneď podpichuje; Paľo nepočúva Anču a zmorený okamžite zaspí;
Anča v duchu hromží nad Paľovou bezstarostnosťou; Anča znova zúri nad jej osudom
Štvrtá kapitola
Iľa si na ďalší deň myslí, že príde Paľo po ňu; prejde však celý deň a noc, a Paľo
neprichádza; Iľa nedá na sebe poznať rozhorčenie a od rána sa smeje; keď vyjde Paľo do
poľa, Iľa vidí, že má čistú košeľu a poradí si aj bez nej; Paľo sa popoludní vracia z poľa
a v školu sa ani neobzrie; Iľa sa hnevá, že Paľo po ňu ani dnes nepríde; služba začína byť Ile
ťažká; Anča hucká Ďura, aby išiel žalovať Iľu notárovi a vraví mu, že Iľa povedal, že už nie je
Paľova žena; Paľo povie, že pôjde po ňu do školy; po jedle sa Paľo nenáhli, oprie sa a posedí
si; v Anči to horí a okríkne brata, prečo si nejde po Iľu; Miško podá Anči pohár vody

109
a zašomre, že bodaj by sa zadusila; Anča je zdrvená zo slov svojho milovaného brata a bije
päsťami do steny; Anča sa upokojí a ide za Mišom do stajne, ale ten jej neotvorí a pošle ju
preč; príde starý Fúzik s Janom; Jano chce Anču zdvihnúť, ale ona sa bráni; Jano ju nechá tak
a odíde do izby; Anča sa znova hádže na zemi kvôli jej krutému osudu; chlapi sa rozveselia
pri pálenke; Jano vraví Paľovi, nech si ide po ženu; Paľo vraví, že ona začala trucovať, tak
nech si trucuje; Jano povie Paľovi, že videl Ďura Ovodovie chodiť okolo školy; Paľo sa
nahnevá, že Iľa sa stýka s iným a ide po ňu; Jano ide s ním a v záhrade uvidí plakať Anču;
Jano sa pýta Anči, prečo plače; Anča vraví, že navždy bude plakať kvôli jej osudu; Jano ju
pohladí a chce ju upokojiť, že aj tak inak nebude
Piata kapitola
Iľa opäť „zabudla“ zamknúť dvierka na dvore školy; Iľa už stráca nádej, že Paľo príde
po ňu, lebo vie, akí sú Ťapákovci; Iľa má už plné zuby služby; Iľa plače; zrazu zavŕzgajú
dvierka na dvore; do včelína príde Paľo a budí Iľu; Iľa sa tvári, že spí; Paľo sa rozohní
a znova ju volá; Iľa sa preberie a tvári sa prekvapene, že vidí Paľa; Paľo ju volá domov, ale
Iľa vraví, že už nie je jeho ženou; Paľo sa pýta, či je ženou Ďura Ovodovie; Iľa povie, že
možno aj toho, ale Paľovou určite nie a vraví, že do Ťapákov sa nevráti; Ďuro jej vraví, že sa
postavia dom a oddelia sa; Iľa mu neverí, lebo je Ťapák a oni sú leniví, a radšej chce slúžiť;
Paľo už dať Ile zaucho, no Iľa ho poškriabe na nose a Paľo sa zatočí a prevrhne úľ so včelami;
Paľo odíde; Iľa s hnevom volá za Paľom a zobudí aj ostatných; Iľa je urazená, že ju nasilu
neodvliekol; prebudený učiteľ vraví z okna, že on vedel, že to takto bude; Iľa mu vraví, že ona
neodíde, lebo sa sľúbila na rok; Paľo po Iľu už neprišiel, ale prišiel list od notára, aby prišla
Iľa k nemu do druhej dediny; Iľa sa sviatočne oblečie a ide za notárom; notár oznámi Ile, že
nemôže zároveň slúžiť a byť dedinskou babou; Iľa je nadšená; notár dáva Ile 2 dni na
rozmyslenie, ktorú prácu si vyberie, no ona mu hneď odpovie; od notára ide správu oznámiť
do školy; rechtorka vraví, že to vedela a vyčíta Ile, že od nej odchádza; Iľa vraví, že by bola
zostala, ale proti zákonu nič nezmôže; pán rechtor však prekukol, že Iľa chcela iba muža
vytrucovať; Iľa vraví, že sa k Ťapákovcom nevráti a pôjde bývať do komory v rodičovskom
dome; na tretí večer si Iľa odniesla všetky svoje veci; pani rechtorka si našla inú slúžku; Iľa si
na druhý týždeň dala komoru upratať; Iľa sedí v čistej komore a rozmýšľa nad Paľom; Paľo
k nej príde o týždeň; pod panovaním Ili postavil Paľo na jeseň pri komore nový dom; Iľa je
šťastná; Ťapákovci sú šťastní, lebo nikto nerobí rozbroje, len Anča zavše spína ruky a stále
zúri nad svojím osudom

Vnútorná kompozícia
 Úvod – Oboznámenie sa s Ťapákovcami
 Zápletka – Iľa chce, aby jej muž postavil nový dom
 Vyvrcholenie – Iľa odchádza do služby v škole
 Obrat – Iľa sa sťahuje k otcovi
 Záver – Jano postaví dom a žijú v ňom spolu s Iľou

Citáty
„...jej pozostalí sú ako ovce bez pastiera.“ (rozprávač)
„Nezamoč sa, kráľovná!“ (Paľo)

110
„Mohla si sa vydať za kráľa. Lebo si ty len za kráľa súca – ty kráľovná. Keď sa ti tu nevidí –
môžeš ísť.“ (Anča )
„Voľ si, alebo ja, alebo Ťapákovci!“ (Iľa)
„...nemajú ani krvi v sebe, iba cmar...“ (rozprávač)
„Naveky budem plakať za tento kríž!“ (Anča)

Poznámky
 Ťapákovci patria k najlenivejším postavám slovenskej literatúry
 Dielo je kritikou zastaraných spôsobov v modernom svete
 Autorka v diele použila konflikt medzi prítomnosťou (Iľa) a minulosťou (Ťapákovci)

111
3. ročník
 Na západe nič nové

Autor: Erich Mária Remarque

Literárny druh: epika
Žáner: psychologický román
Hlavná myšlienka: zobrazenie zbytočnosti, krutosti a dopadu vojny
Téma: život mladých chlapcov vo vojne

Vonkajšia kompozícia
 12 kapitol označených číslom

Hlavné postavy
Paul Bäumer – jeden zo spolužiakov; pochádzal z chudobnej rodiny; zavrhoval vojnu
(niekoľkokrát sa nad jej zmyslom zamýšľal); zničený (nevedel viesť normálny život); cítil
veľkú súdržnosť s priateľmi; statočný (niesol raneného Kata cez front k lekárom); citlivý
(ťažko niesol smrť francúzskeho vojaka); starostlivý (pomáhal nováčikom); vydržal najdlhšie
(ostal posledný zo spolužiakov)

Vedľajšie postavy
Müller – jeden zo spolužiakov; mal konské zuby; stále sa učil (sníval o vojnovej maturite);
hašterivý (podpichol v lazarete ležiaceho Kemmericha, keď mu ukradli hodinky); trafila ho
svetlica do žalúdka
Albert Kropp – jeden zo spolužiakov; malý; najmúdrejší (preto bol iba slobodníkom); je
ranený spolu s Paulom; bez života (amputujú mu nohu)
Leer – jeden zo spolužiakov; nechával si rásť bradu (vyzeral na 40); zasnení (sníva
o dievčatách z bordelov); prvý to spolužiakov, ktorý mal sex; črepina mu roztrhne bok
Franz Kemmerich – jeden so spolužiakov; leží v lazarete (amputovali mu nohu; zomrie
tam); vyzerá hrozne (bledý, až žltý; v tvári má cudzie črty); vyzeral ako dieťa (pred vojnou;
bolo v ňom čosi dievčenské); mal hodvábne vlasy; bol slabý (keď nosil vak, dostal ploché
nohy); do školy chodil v hnedom obleku; jediný vedel urobiť veľtoč na hrazde; neznášal
cigarety; Paul od neho odpisoval úlohy
Tjaden – zámočník; chudý (aj keď bol najväčší žráč); pomočieval sa do postele; najviac
neznášal Himmelstossa (v kasárňach si ho zobral Himmelstoss na mušku)
Hale Westhus – kopáč rašeliny; mocný (mal obrovské ruky; udrel Himmelstossa až odletel);
dostane zásah do chrbta
Deterich – sedliak; myslel iba na svoje hospodárstvo a ženu; miloval zvieratá (keď počul
revať kone, trpel aj on); dezertoval (chytili ho a už o ňom nikto nepočul)

113
Stanislasus Katzinsky – obuvník; hlava Paulovej skupiny; prezývaný Kat; modrooký
štyridsiatnik; húževnatý; prefíkaný (vymenil s kuchárom hodváb za kopu fazule a hovädziny);
mal úžasný nos (vedel vycítiť, že sa nie čo deje, kde sa dá prísť k dobrému jedlu, alebo sa
uliať); zasiahla ho črepina zozadu do hlavy (pritom, čo ho niesol Paul k sanitárom)
Himmelstoss – poštár; odslúžil na vojne 12 rokov; malý; mal ryšavé, vykrútené fúzy;
najkrutejší veliteľ v kasárňach (bol na to pyšný); Paul s priateľmi ho nemali radi (nútil ich
plaziť sa, stáť v mraze, šikanoval ich, nadával im...; pomstili sa mu bitkou pred odchodom)
Kantorek – učiteľ Bäuhmerovej triedy; malý; demagóg (klamal o vojne a postrkoval
chlapcov aby do nej šli); narukuje ako domobranec
Mittelstaedt – jeden so spolužiakov; bol pridelený do kasární (potom, čo sa vrátil z lazaretu);
pomstil sa Kantorekovi (preháňal ho; dával mu najhoršie úlohy; dal mu starú, doplátanú
uniformu)
Paulova matka – mala (asi) rakovinu
Erna – Paulova staršia sestra; keď prišiel domov varila jeho obľúbené jedlo (zemiakové
placky)

Obsah
Zoznamujeme sa s vojenskou skupinou Paula Bäumera – rozprávača príbehu. Paul
opisuje, ako ich triedny profesor Kantorek národnými rečami zlákal na vojnu. Všetci
spolužiaci si prešli tvrdým výcvikom. V kasárňach im dal zabrať vojak Himmelstoss, ktorého
všetci nenávideli. Následne ide Paul s priateľmi navštíviť raneného spolužiaka Kemmericha
do poľnej nemocnice. Kemmerich je však na tom veľmi zle, no stihne kamarátovi Müllerovi
darovať čižmy a nakoniec umiera.
Na vojnu prichádza skupina neskúsených vojakov. Paula skupina ich oboznamuje
s tým, ako to chodí na vojne. Priatelia majú voľno a tak ležia pri kasárňach a pozorujú letecké
súboje na oblohe. Prichádza za nimi kamarát Tjaden, ktorý im prezradí, že Himmelstoss je na
ceste na front. Pred jeho príchodom sú však vojaci jedného dňa v noci poslaní stavať
opevnenia. Front duní, všade dopadajú granáty a vojaci sa musia ukryť. Hľadajú útočisko na
cintoríne, nepriateľ však používa bojový plyn a kopa neskúsených nováčikov umiera. Ráno,
keď sa rozvidnie, pozbierajú vojaci ranených a zničení sa vracajú naspäť.
Jedného dňa sa priatelia zhovárajú o svete po vojne. V tom však prichádza nenávidený
Himmelstoss. Vojaci mu neprejavujú očakávaný rešpekt, pretože na vojne si sú všetci rovní.
Tajden Himmelstossovi vynadá, čo Himmelstossa naštve a ide sa sťažovať. Keď sa vráti,
vynadá mu aj Kropp. Nakoniec sú Tajden aj Kropp uväznení v chlievci. Večer za nimi prídu
ostatní kamaráti a hrajú spolu karty. Keď sa rozlúčia, Paul s Katom idú chytiť hus, upečú ju
a jej časti zanesú aj uväzneným priateľom.
Jedného dňa sú vojaci opäť poslaní na front. Okrem nepriateľa im robia starosti aj
nováčikovia, ktorí bláznia a nevedia uniesť hrôzy vojny. Po niekoľkých pokojnejších dňoch
prichádza útok, vojaci besnia, bojujú o svoj život. Paul v úkryte vidí Himmelstossa, ktorý sa
trasie a bojí sa o život. Po skončení besnenia je front pokrytý mŕtvolami a počet vojakov sa
značne znížil. Himmelstoss pomáha s ranenými, čo zlomí Paulovu nenávisť a priatelia sa
s ním udobria.

114
 Skupina má pár dni pokoja. Čas zabíjajú hlúposťami, radi sa kúpu vo vodnom kanály.
Raz uvidia 3 dievčatá, ktoré ich pozvú k sebe. Chlapi v noci preplávajú kanál a užijú si
s dievčatami. Paul dostane dovolenku a odchádza domov. Myšlienkami je však stále
s priateľmi na fronte a nevie sa začleniť do normálneho života. Po dovolenke je poslaný do
tábora, kde väznia Rusov. Paul vidí, že sa od seba veľmi nelíšia, všetci sú ľudia ako on
a s niektorými sa spriatelí.
Paul po príchode nevie nájsť svojich priateľov. Onedlho sa však vracajú všetci
v poriadku z frontu. Dostávajú čisté veci, lebo má prísť cisár, no po jeho odchode im ich zase
zoberú. Paul sa prihlási do prieskumnej skupiny. V noci je vyslaný preskúmať front, vypukne
však paľba, zostane dezorientovaný a nevie nájsť cestu späť. Dostane sa do kráteru, kde zabije
francúzskeho vojaka. Paul je z toho zničený, vidí vojaka umierať a rozhodne sa po vojne
napísať jeho žene. Po pár dňoch sa mu podarí dostať sa z kráteru a nájsť svoju skupinu.
Paulova skupina dostáva ďalšiu úlohu, strážiť vysťahovanú dedinu. Všetko prebieha
pokojne, vojaci si zútulnia svoj úkryt a nažívajú si ako páni. Z idylky ich ale jedného dňa
vytrhne nepriateľská paľba. Paul s Kroppom sú ranení a sú na niekoľko týždňov poslaný do
nemocnice. Kropp je na tom zle a musia mu amputovať nohu. Paul si pri pohľade na vojakov
v nemocnici uvedomuje zbytočnosť vojny. Po prepustení ho posielajú naspäť na front.
Boje na fronte neutíchajú, no nemecká armáda postupne stráca na sile, zatiaľ čo
spojenci posilňujú svoje jednotky. Väčšina spolužiakov je už mŕtva, ostal iba Paul. Ten je raz
na fronte, raz v barakoch. Jedného dňa sa ocitajú spolu s Katom v boji. Kat je ranený a Paul
ho na chrbte odnesie do poľnej nemocnice. Avšak po príchode zisťuje, že Kata zasiahla
črepina do hlavy a umrel. Celá kniha sa končí rozprávaním v 3. osobe, kedy sa dozvedáme, že
Paul padol v októbri 1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že sa
správa z bojiska obmedzila iba na vetu: Na západe nič nového....

Obsah po častiach
Prvá kapitola
Zoznámenie sa s Paulovou Bäumerovou skupinou; vojaci majú „šťastie“ (minulú noc
ich 70 zo 150 zomrelo alebo boli ranení) a dostavajú dvojitú dávku jedla a tabaku; Paul ma
s priateľmi pokojný a príjemný deň (hrajú karty; prišli im listy); Paul opisuje svojho učiteľa
Kantorka, ktorý ich zlákal na vojnu; priatelia idú navštíviť Kemmericha, ktorý leží v lazarete;
Müllerovi sa zapáčia Kemmerichove čižmy; Kemmerich pomaly, ale isto umiera
Druhá kapitola
Paul sa zamýšľa, že s ich života im už nič neostalo; Bäumer spomína na výcvik
v kasárňach a krutého desiatnika Himmelstossa; Paul si uvedomuje, že sa vďaka ťažkému
výcviku vo vojne nezrútili a kamarátstvo považuje za to najlepšie, čo vojna priniesla; Paul
navštevuje Kemmericha, ktorý vie, že jeho koniec je už blízko a daruje čižmy Müllerovi; Paul
sa snaží upokojiť Franza peknými rečami, ale on začne plakať; Kemmerich zomiera
Tretia kapitola
Na vojnu prichádzajú nováčikovia; Paul opisuje Katove výnimočné schopnosti
obstarať jedlo aj tam, kde žiadne nie je; Krop, Kat a Paul ležia pri barakoch, pozorujú letecký
súboj nad sebou a zhovárajú sa o vojne; príde Tjaden, ktorý im oznámi, že Himmelstoss je na
ceste tam; Paul rozpráva o Tjadenovej nenávisti k Himmelstossovi a ako ho pred odchodom v
noci prepadli a zbili

115
Štvrtá kapitola
Vojaci sú poslaní stavať opevnenia; Paul opisuje ako sa po príchode na front vo
vojakoch prebúdzajú beštie a inštinkty; vojaci vystupujú, berú veci a predierajú sa
k ženijnému skladu; Paul opisuje streľbu na fronte; vojaci postavia opevnenie, zaspia, no keď
sa zobudia nastane paľba a musia sa odplaziť preč; paľba neutícha, je zasiahnutá kolóna, kone
revú a Deterich je rozhorčený; vojaci sa pred ďalšou paľbou krčia na cintoríne; na cintorín
dopadajú ťažké rany a vojaci musia použiť plynové masky, lebo nepriateľ použil plyn; keď
svitá a paľba utíchne, cintorín je rozmetaný, všade ležia mŕtvoly kusy rakiev; Paul s priateľmi
pomáhajú raneným; vojaci sa konečne dostanú k svojím vozom a zničení odchádzajú
Piata kapitola
Priatelia majú vši; vyprávajú sa o tom, čo by robili, keby nastane mier; prichádza
Himmelstoss; Tjaden vynadá Himmelstossovi, ktorý mu pohrozí súdom a odíde; spolužiaci si
robia srandu zo školských čias; chlapci si uvedomujú, že po skončení vojny nemajú kam ísť
a čo robiť; Himmelstoss vychádza z kancelárie aj s nadriadeným a hľadajú Tjadena; keď príde
Himmelstoss za nimi znova, vynadá mu aj Kropp; pri večernom nástupe sa vec vyšetruje;
Paul aj Kropp vysvetľujú, že Tjaden tak konal, kvôli tomu, ako sa k nemu správal
Himmelstoss v kasárňach; Tjaden dostáva 3 dni basy, Kropp a Himmelstoss je pokarhaný;
keď sú Tjaden a Kropp v base (chlievci), prídu za nimi aj ostatní a do noci hrajú karty; po
odchode z basy chytia Paul s Katom hus, upečú ju a najedia sa nie len oni, ale zanesú ju aj
kamarátom v base
Šiesta kapitola
Vojaci sú poslaní na front, kde vidia, že nepriateľ sa posilnil; Bäumerova partia bojuje
s potkanmi; chlapci trčia v zákopoch, ale žiadny útok neprichádza; vojaci sa prebúdzajú
uprostred noci a sú obstreľovaní; po niekoľkých dňoch už vojaci nemajú náladu, sú hladní
a nováčikovia začínajú blázniť; konečne paľba delostrelectva slabne, ale nastáva útok;
prebieha bezohľadný boj, všade počuť výstrely, vojaci sa raz bránia, potom hneď zas útočia;
z vojakov sa stali beštie túžiace zabíjať, ale hlavne prežiť; Paulova skupina, sa prebije až
k nepriateľom, dostane však rozkaz stiahnuť sa, ale pred tým ešte zoberú všetko jedlo, čo
nájdu; je po boji a Paul opisuje svoje pocity; dni plynú a front je posiaty mŕtvolami
a ranenými, ktorí kričia o pomoc; jednotky, sú doplnené o neskúsených nováčikov, s ktorými
je viac roboty, ako úžitku; v jednom z úkrytov sa trasie Himmelstoss a Paul ho bije, aby išiel
bojovať; Paul opisuje krutosť a hrôzu ktorú vidia na fronte (bezhlavých ľudí; vojakov čo
nemajú nohy, a predsa utekajú...); kompánia je stiahnutá z frontu a zo 150 mužov ich ostalo
32
Siedma kapitola
Vojakov stiahnu hlbšie, ako obvykle; Himmelstoss sa s partiou udobrí a pomáha im;
Bäumer premýšľa, že musia robiť hlúposti a zabávať sa, inak by ich hrozivé zážitky položili;
Paul s Kroppom obdivujú plagát so ženou; chlapci sa kúpu v kanáli pri domoch a uvidia
dievky, ktoré ich pozvú k sebe; v noci sa Paul s priateľmi preplávajú kanál a idú si užiť za
dievčatami; cestou naspäť uvidia bežať za dievčatami aj Tjadena, ktorého predtým opili, aby
sa ho zbavili; Paul dostáva dovolenku a sužuje ho neistota, či nájde svojich priateľov, keď sa
vráti ; Paul príde domov, ale je nešťastný, bezmocný, v strašnom kŕči proti svojej vôli;
Paulova matka je chorá (asi rakovina); Paul má plné zuby otázok na vojnu; Paul sa stretne so
svojím nemčinárom, ktorý tvrdí, že vonku sa majú lepšie a zavedie ho do krčmy; jeden
z chlapov v krčme vysvetľuje Paulovi, čo majú vojaci robiť; Paul sa nevie stotožniť
s obyčajnými ľuďmi a stále myslí na svojich priateľov; Paul túži potom, aby ho prijal jeho

116
starý život, ale uvedomuje si, že to je už minulosť; Paul ide do kasární, kde velí jeho
spolužiak Mittelstaedt; v kasárňach je aj Kantorek, ktorému je Mittelstaedt nadriadeným
a pomstí sa mu za všetko, čo s ním zažili v škole; Paul má obavy pred rozlúčkou; Paul ide
Kemmerichovej matke oznámiť, že Franz padol; noc pred odchodom sa Paul rozpráva
s matkou a vraví si, že nikdy nemal prísť na dovolenku
Ôsma kapitola
Paul je poslaný do barakového tábora; Paul popisuje zničených Rusov zo zajateckého
tábora; Rusi v tábore sú vysilení, bez života a predávajú všetko čo sa dá, len aby získali niečo
do úst; Paul sa s niektorými Rusmi spriatelí; poslednú nedeľu v tábore prichádzajú Paula
navštíviť otec so sestrou; Paul sa nemá s ocom a sestrou o čom zhovárať, tak sa vyprávajú
o matkinej chorobe
Deviata kapitola
Paul sa vracia na front; Paul hľadá svojich, ale nikto o nich nič nevie; po pár dňoch sa
kompánia vráti z frontu a sú tam všetci, Tjaden, Müller, Kropp aj Kat a ostatní; vojaci
dostávajú čisté veci, pretože príde cisár a bude sa konať prehliadka; priatelia sa vyprávajú
o tom, ako vzniká vojna a kto za ňu môže; vojaci musia vrátiť nove veci a dostanú späť staré;
Paul s ostatnými sú znova poslaný na front; Paul sa dobrovoľne prihlási do prieskumnej
skupiny; Paul leží v priehlbine a po dovolenke sa cíti nesvoj; Paul pri návrate stratí orientáciu
a počas neutíchajúcej paľby sa kryje v kráteri s vodou; na Paula dopadne nejaké telo a on ho
bez váhania začne zúrivo bodať; nepriateľ stále chrčí, nie je mŕtvy, ale umiera; vojak
nestrháva z Paula oči, preto sa v Paulovi prebudí ľútosť a chce mu pomôcť (pohladí ho po
čele; dáva mu vodu cez servítku); Paul obviaže vojakovi rany, no nepomôže to a vojak na
ďalší deň umiera; Paul nedokáže ovládať svoje myšlienky a prihovára sa mŕtvemu; Paul chce
napísať jeho žene, neskôr sa rozhodne posielať im iba peniaze; večer sa Paul upokojí a má
triezvu myseľ; v noci sa Paul vyplazí z kráteru, narazí na Kroppa a Kata, ktorí ho hľadali a je
zachránený
Desiata kapitola
Paulove mužstvo dostáva službu strážiť vysťahovanú dedinu; vojaci si zveľaďujú
úkryt a pripravia si bohatú hostinu; vojaci si cez tri týždne užívajú život v obstreľovanej
dedine; Bäumer s priateľmi sú poslaní vyprázdniť jednu z obcí; vojaci si myslia, že obec
nebude obstreľovaná, lebo z nej ešte odchádzajú obyvatelia; Paul s Albertom sú ranení
a prevezení do lazaretu, kde ich ošetria; priateľov majú odviesť domov a Paul zariadi, aby
zostali spolu; po dlhom čakaní uložia Bäumera a Kroppa do poschodovej postele vo vlaku
a vlak odchádza; vojaci sa len ťažko vyjadrujú pred, čistými, mladými, nepokazenými
sestrami; Kroppa chcú na jednej stanici vyložiť, tak Paul hrá bolesti, aby zostal s ním; Paula
s Albertom umiestnili do katolíckej nemocnice; na izbe ležia ôsmy; ráno sa sestry modlia, čo
chlapom vadí, tak Paul po nich hodí fľašu; inšpektor sa vypytuje na vinníka, na čo sa prihlási
vojak, ktorého považujú za nepríčetného a žiadny problém z toho nemajú; medzi chlapmi je
skúsený Jozef, ktorý informuje chlapov, ako to tam chodí; starý lekár využíva niektorých
vojakov na svoje experimenty a operuje im nohy; Kropp je na tom zle a amputujú mu celú
nohu; dni sa míňajú, pacienti zomierajú a vkuse privážajú nových; Paul pri pohľade na
ranených rozmýšľa o nezmyselnosti vojny; za jedným z vojakov na Paulovej izbe príde žena
vojaci mu pomôžu, aby sa s ňou pomiloval; Paul musí chodiť na rehabilitácia, je poslaný na
dovolenku a z nej ho povolajú naspäť do boja
Jedenásta kapitola

117
 Paul je opäť na fronte; striedajú sa obdobia na fronte a v barakoch; Paul opisuje
bezduchosť vojakov a ich zničené, stratené duše; Paul premýšľa o Deteringovi, ktorý
dezertoval, no chytili ho; Paul vypráva o tom, ako vojaci už z vojny bláznia; Paul opisuje
smrť Müllera; Nemci sú vyčerpaní, zatiaľ čo Angličania, Francúzi a Američania posilňujú
jednotky, stroje a zásoby; Paul opisuje smrť veliteľa Bertincka a Leera; Paul opisuje krvavé
leto 1918; Kat je ranený, Paul ho nesie cez front k sanitárom, musia si spraviť pauzu
a zhovárajú sa, že sa musia stretnúť; Paul donesie Kata k sanitárom, no Kat je už mŕtvy
Dvanásta kapitola
Je jeseň 1918; Paul ostal posledný zo spolužiakov; povráva sa o mieri; Paul dostal
dovolenku a rozmýšľa, že keď sa po vojne vrátia, nebudú sa vedieť vrátiť do života; Paul
padne v októbri 1918 a na tvári má pokojný výraz, ako by bol spokojný, že sa to tak skončilo

Citáty
„Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním. Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo
o generácii, ktorú zničili vojna – i keď unikla jej granátom.“ (motto knihy)
„Sme vlastne mladí? Mladosť? Tá už dávno pominula. Sme starci.“ (Bäumer)
„Vojna nás pokazila pre všetko.“ (Kropp)
„Stali sa z nás nebezpečné zvery. Nebojujeme, bránime sa pred zničením. Granáty nehádžeme
do ľudí, na to vôbec nemyslíme, to sa s rukami a prilbami ženie za nami smrť, po troch dňoch
sa môžeme proti nej brániť; máme šialenú zlosť, už neležíme bezmocne, vyčkávajúc na
popravišti, môžeme ničiť a zabíjať, aby sme sa zachránili a pomstili.“(Bäumer)
„Sme opustení ako deti a skúsení ako starí ľudia, sme suroví a smutní a povrchní – myslím, že
sme stratení.“ (Bäumer)
„... ale máme humor, lebo ináč by sme skapali.“ (Bäumer)
„Vezmi si mojich dvadsať rokov, kamarát, a vstaň – zober si viac, lebo neviem, lebo neviem,
čo si s nimi počnem.“ (Bäumer)
„Padol v októbri 1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že sa správa
z bojiska obmedzila iba na vetu: Na západe nič nového...“ (rozprávač)

Poznámky
 Všetci spolužiaci mali 19 rokov
 Mŕtvy Francúz sa volal Gerárd Duval a bol kníhtlačiarom
 Celé kniha je písaná v 1. os. sg., ale časť o Paulovej smrti je písaná 3. os. sg
 Jazyk diela je hovorový, časté sú expresívne výrazy (žrať, šmariť)
 Autor v diele zobrazuje neuveriteľnú súdržnosť chlapov, ktorý spolu bojovali

118
 Živý bič

Autor: Milo Urban

Literárny druh: epika
Žáner: sociálny román
Hlavná myšlienka: zobrazenie vplyvu vojny na obyčajný, pospolitý ľud
Téma: životy a osudy obyvateľov slovenskej obce Ráztoky, ktoré aj napriek tomu, že neboli
súčasťou frontu, boli zasiahnuté vojnou
Prostredie: slovenská dedina Ráztoky

Vonkajšia kompozícia
 Stratené ruky – 25 kapitol označených rímskymi číslami
 Adam Hlavaj – 24 kapitol označených rímskymi číslami

Hlavné postavy
Ilčíčka – matka Štefana; veľká (duchom) a silná žena; burička (podpichovala dedinčanov
ostrými poznámkami); žena činu (ak s niečím nesúhlasila, postavila sa tomu); po smrti Evy sa
starala o Adama; zakladá si na dobrom mene (nesúhlasila, aby sa Štefan ukryl v horách
a nešiel na vojnu); jej osud je podobný osudu antickej hrdinky (tragický); nakoniec sa zblázni
(kvôli smrti Štefana); zomrie pri povstaní (bodnú ju bajonetom do rebier)
Štefan Ilčík – syn Ilčíčky; mladé ucho (mal 19 rokov); povolaním na vojnu sa cítil dôležitý
(dovtedy bol nevýrazný); dievky ho obchádzali (bol mladý a mal chlapčenskú postavu);
prefíkaný (so spolužiakmi sa chcel ukryť v lesoch); odmeraný (po smrti Pánčaťa); zhnusený
(mal plné zuby krutého zaobchádzania); bolo mu všetko jedno (provokoval nadriadených
neplnením rozkazov); burič (vzbúril sa pri kopaní zákopov); odvážny/nerozvážny (zabil
čatára Rónu); mali ho obesiť, ale sa „zľutovali“ a zastrelili ho
Adam Hlavaj – manžel Evy, s ktorou mal syna Adama; odvážny (utiekol z vojny); musel sa
skrývať (kvôli tomu, že dezertoval); prefíkaný (nevedeli ho chytiť); odhodlaný (ukrytý prežil
aj v mrazoch); spolu s Ilčíčkou najväčší burič (vodca povstania);priniesol do Ráztok novú
silu; rozvážny (vedel, ako polapať vojakov); pravý chlap (postavil sa zoči-voči Okolickému)
Eva Hlavajová – žena Adama; milá; pracovitá žena (sama sa starala o majetok); zneužil ju
notár Okolický (mala s ním syna); obetavá (chcela dostať Adama z frontu); prešla si súdom
Ráztok (nik jej nepomáhal; ženy si z nej uťahovali a ohovárali ju; musela si svoje bremeno
niesť sama); utopila sa (pošmykla sa)
Notár Okolický – pochádzal z veľkomožnej rodiny; morálne skazený (využíval situáciu
v dedine); žil si nad pomery v dome; namyslený (keď spal, nikto ho nemohol rušiť a museli
čakať, kým sa zobudí); manipulátor (využíval richtára, Kúrňavu...); krutý (zneužil Evu); bez
srdca (o syna sa nezaujímal a chcel otcovstvo utajiť); bál sa odhalenia (myslel si, že Kúrňava
niečo vie); bál sa Adama (dal ho chytiť a chcel ho uväzniť); ochorel (dostal šľak); zbabelec
(chcel ujsť, ale odhalili ho); utopil sa (na rovnakom mieste ako Eva)
119
Ján Kúrňava – tvár mal posunutú doľava; nedržal s dedinčanmi (robil pomocníka a zveda
Okolickému; pri sčítaní dobytka ho Kramár hodil do hnojovky); nemali ho radi (poničili mu
statok); kmotor s Komárom (najskôr sa pohádali, potom sa udobrili); pijan (u Árona si prepil
dom); prefíkaný (tváril sa pred Okolickým, že nič nevie); zradca (pomohol chytiť Adama);
spamätá sa (pomôže Hlavajovi utiecť a povie mu, kto zneužil Evu)

Vedľajšie postavy
Ondrej Koreň – zmorený vojnou (prišiel o pravú ruku; od pravého oka až po bradu mal
jazvu; onemel); ako prvý sa vrátil do Ráztok; odstrčený (pred vojnou sa chcel oženiť
s Kristou, no ona ho potom už nechcela); dobrosrdečný (pomáhal Eve); odhodlaný (dostal od
Árona, čo potreboval na halušky); splnil mame posledné prianie (uvaril bryndzové halušky)
Matej Kramár – najmocnejší, najsilnejší chlap (všetci mali pred ním rešpekt); burič (vzoprel
sa pri sčítaní dobytka); správny chlap (pomáhal Adamovi, keď sa skrýval); bol na čas
uväznený vo Vranove (chytili ho aj s Adamom; nepodarilo sa mu utiecť)
Krista Dominová – zasnená (snívala o živote v meste); naivná (uverila vojakovi Lányimu,
ktorý si s ňou iba užil)
Kaplán Létay – skazený (ako Okolický); namyslený (myslel si, že je niečo viac ako ostatní
ľudia); kázal ľuďom vlastenectva; zaslepený (nevedel pochopiť správanie ľudí); opak dekana
Mrvu
Dekan Mrva – podporoval ľud, dobrosrdečný (pomáhal Eve); dával ľuďom kázeň; rozumný
(usmerňoval ľud)
Trnčík – brat Evy; švagor Adama; býval vysoko na kopcoch; pomáhal a ukrýval Adama
Áron – krčmár; morálne skazený (využíval situáciu v dedine); zbohatol (na utrpení ľudí);
ľudia mu jeho správanie nakoniec zúčtovali
Richtár Vorčiak – nepomáhal ľuďom (nedržal s dedinou); pomáhal Okolickému (chcel mu
pomôcť ujsť)
Slúžka Marka – slúžila u Okolického
Zvon Ondrej – skončil zle roztavený
Žandári - Angyal
Vojaci - Lányi; Györi; Grünberg
Iní obyvatelia dediny - Komár; Domin a jeho žena; Hanka Belanovie; Dolnička; Matajka-
Horná; Rončiačka, Sivonka...

Obsah Stratené ruky

Vo svete panuje vojna, ktorá ovplyvňuje nie len ľudí na fronte, ale aj tých, ktorý žijú
ďaleko v ústraní. Platí to aj pre obec Ráztoky. Vojna sem prichádza s návratom Ondreja
Koreňa. Ondrej nemá ruku, je dokaličený a nemý. Ako ide ulicou, stretne ho Ilčíčka, ktorá je
zhrozená z výjavu čo vidí a podpichovaním Ondrejových rodičov sa ich snaží pobúriť.

120
 Koniec vojny je v nedohľadne a v Ráztokách regrutujú všetkých mladých mužov,
medzi ktorými je aj Ilčíčkin syn, Štefan. Ilčíčka sa pokúša vyslobodiť syna u dekana a aj
notára Okolického, no nepochodí. Okolický je skazený človek, vojnu využíva vo svoj
prospech a žije si nad pomery so slúžkou. Život mu však strpčuje informácia, že Eva
Hlavajová zostala tehotná potom, čo ju znásilnil. Eva chcela dostať svojho muža Adama
z vojny a Okolický to využil, aby si užil. Teraz má však pred Adamom strach, lebo Adam je
prchký a pred ničím za nezastaví, preto nemôže za žiadnych okolností dovoliť, aby sa vrátil.
Štefan Ilčík bol vždy tichým chlapcom, ale povolávací rozkaz to zmenil. Konečne sa
cíti, ako niekto. No na vojnu nechce ísť, a preto sa aj s priateľmi dohodne, že sa ukryjú
v lesoch Piľska. Štefan nechce dať na sebe nič poznať, a preto plní poctivo všetky rozkazy
a neutápa sa v smútku a rozhorčení ako ostatní, za čo si ho velitelia vychvaľujú. Nakoniec
o svojom pláne povie matke, ktorá ho však nepodporí, a tak Štefan odchádza na vojnu.
V dedine sú zatiaľ napäté vzťahy. Okolický využíva ľudí, aby robili zaňho špinavú
robotu, zatiaľ čo on je v pohodlí domova. Jedným z ľudí, ktorý je pod vplyvom Okolického je
aj Kúrňava, ktorý má zariadiť sčítanie dobytka. No stretáva sa s odporom dediny, je hodený
do hnoja, a aby mu nebolo málo, dedinčania mu rozbijú chalupu. Avšak dedina nič proti moci
Okolického nezmôže. Ten zriadi vyšetrovanie a vinu hodí na nevinnú a bezmocnú Ilčíčku.
Navyše povolá žandárov, aby sa situácia v Ráztokách upokojila. Nakoniec je dobytok aj tak
odvedení a nikto s tým nemôže nič urobiť.
Podmienky Štefana na vojne sú strašné. O vojakov sa starajú ako o dobytok a musia
žiť v nehostinných podmienkach. K celkovej atmosfére neprispieva ani veliteľ Róna, ktorý je
veľmi krutý a bezohľadný. Vojaci už majú toho dosť, ale len ticho mlčia. Na odpor sa však
stavia Štefan ktorý provokuje svojím odmeraným správaním. Vrchol všetkého však prichádza
pro kopaní zákopov. Štefan neplní rozkazy a Róna ho chce potrestať. Štefan však už má toho
dosť a zabije ho rýľom. Uväznia ho a je odsúdený na smrť obesením, no „zľutujú“ sa nad ním
a popravia ho zastrelením.
Eva Hlavajová sa má ťažko. Ostala s dieťaťom sama, bez muža a navyše teraz čaká
ďalšie. Musí sa sama postarať o statok, no nevládze a potrebovala by pomôcť. Dedinčania ju
však odsudzujú za to, že podviedla Adama, a uštedrujú jej nepekné poznámky a posmešky.
Eva tak namiesto pomoci, našla len opovrhnutie. Jediný, ktorý Eve pomôže je Ondrej a dekan
Mrva, ktorý dáva dedinčanom nádej v ťažkých časoch. Nakoniec sa Eva vyberie aj za
Okolickým, no ten sa odmieta priznať k dieťaťu a pomôcť Eve. Zhodou okolností je práve za
dverami Kúrňava, ktorý započuje, že Okolický je otcom, ale nechá si to pre seba.
Nastáva obdobie chudoby a v dedine nepanuje dobrá atmosféra. Znechutenie
obyvateľov je navyše umocnené oznámením, že im bude odobratý kostolný zvon Ondrej.
Dedinčania sú rozhorčení, ale rozhodnutie mocných nemôžu ovplyvniť a len sa ticho
prizerajú, ako Ondreja zhadzujú z kostolnej veže. Zavŕšením tragických udalostí je smrť Evy,
ktorá sa nešťastnou náhodou utopí, ale predtým ešte stihla porodiť.

Obsah Adam Hlavaj

Do dediny sa vracia Adam Hlavaj, ktorý už nevydržal krutosti vojny a stal sa zbehom.
Adam o ničom, čo sa stalo nevie, preto je prekvapený, že nenájde Evu doma. Až návšteva
u Koreňovcov ho zasvätí do situácie. Avšak kto je otcom Evinho dieťaťa sa nedozvie. Medzi
tým sa ku Okolickému dostane informácia, že sa Hlavaj vrátil. Zo strachu vyhlási naňho

121
pátranie, a tak sa Hlavaj musí ukrývať. Okolického hryzie svedomie a dobieha ho pocit, že
Kúrňava niečo vie. No ten nič neprezradí a hrá sa s Okolickým.
Problém nastáva, keď sa Kúrňava s Komárom opijú a Kúrňavovi hrozí, že príde
o chalupu. To však využije Okolický a presvedčí Kúrňavu, aby striehol na Hlavaja. Raz, keď
je Hlavaj u Kramára, príde tam aj Kúrňava. Kramár si myslí, že Kúrňava nevidel Adama,
ktorý sa rýchlo skryl, no opak je pravdou. Onedlho už Hlavaj s Kramárom sedia pod zámkom.
Okolický Kúrňavu za jeho služby odmení, a ten šťastný, že nepríde o chalupu pozve Komára
na pohárik. Tu mu Kúrňava prezradí, čo urobil. Komár odíde, ale vráti sa so značnou
skupinou ľudí, ktorý zavrhujú Kúrňavu, za to, čo urobil. V Kúrňavovi sa pohne svedomie
a ešte v tú noc oslobodí Hlavaja a povie mu, kto je otcom Evinho dieťaťa.
Hlavaj sa kvôli neustálemu pátraniu po jeho osobe, utiahne vysoko do kopcov, k jeho
švagrovi Trnčiakovi. Informácia, ktorú mu povedal Kúrňava, ho nenechá na pokoji
a rozhodne sa Okolickému pomstiť. Adam zíde do dediny a konfrontuje Okolického, ktorý sa
svojím rozpačitým správaním prizná. Ich stretnutie vidia aj iní Ráztočania a majú už
Okolického dosť. Na ďalší deň zoberú jeho dieťa a idú mu ho zaniesť. Okolický ich
s použitím zbrane odoženie a povolá vojsko, aby zabezpečilo poriadok v dedine.
Ráztoky sú zmietanie hladom, nastane obdobie dažďov a vypukne epidémia
červienky, ktorá zoberie život veľkej časti detí. Ženy sú zo straty svojich synov a dcér
nešťastné a útechu nachádzajú v alkohole. Vojaci, čo prišli do dediny, túžia po ženách
a viacerí sa bijú o Kristu Dominovú. Krista podlieha blaženým rečiam Grünberga, ktorý sú
takmer znásilní. Situáciu však zachráni Hlavaj, ktorý má už všetkého plné zuby a burcuje aj
ostatných, aby niečo spravili.
Zvrat nastáva, keď na frontoch vypukne povstanie a vojaci sa vracajú domov.
Ráztočania nachádzajú stratené ruky, ktoré sa okamžite chytia činu. Chlapi sa nahrnú do
krčmy a pomstia sa Áronovi, ktorý na ich utrpení zbohatol. Adam Hlavaj cíti príležitosť
oslobodiť sa a prichádza s plánom pochytať vojakov. Chlapi večer pochytajú vojakov a na
druhý deň celá dedina na čele s Ilčíčkou, ktorá sa zbláznila zo smrti Štefana, tiahne
k strážnici. Povstanie dopadne úspešným pochytaním žandárov a vojakov, no po bodnutí
jedného zo žandárov, pri ňom umiera Ilčíčka. Okolický vie, že je zle a s pomocou richtára
Vorčiaka sa pokúsi o útek. Útek sa mu však nepodarí a chlapi ho položia na rovnaké miesto,
kde sa utopila Eva a nakoniec tam zomrie aj on. Dedina ďalej besní, rabuje Áronov majetok
a všetko sa končí, keď Adam Hlavaj podpáli krčmu.

Obsah po častiach Stratené ruky

Prvá kapitola
príchod vojny do dediny a jej zásah do života ľudí (návrat Ondreja Koreňa)
Druhá kapitola
povolanie Štefana Ilčíka na vojnu
Tretia kapitola
prehliadka chlapov; regrutácia; vzrušenie, strach a beznádej
Štvrtá kapitola
Ondrejove zoznámenie s realitou; Ilčíčkin hnev, dobiedzanie a nenávisť

122
Piata kapitola
Okolický sa od richtára Vorčiaka dozvedá o tehotenstve Evy; rozhovor Okolického
s Evou
Šiesta kapitola
Ilčíčka sa snaží vyslobodiť syna, najprv u dekana, potom u Okolického no nepochodí
Siedma kapitola
Ilčík sa s priateľmi chystá na únik do Piľska
Ôsma kapitola
Ondrej chce Kristu, ale tá aj napriek klebetám a nesúhlasu rodičov ide za žandárom
Deviata kapitola
sčítanie dobytka; Kramár hodí Kúrňavu do hnoja
Desiata kapitola
vyšetrovanie incidentu pri sčítaní dobytka; Okolický zatiahne do incidentu aj Ilčíčku
Jedenásta kapitola
kasárne; nenávisť a ničenie mladých duší
Dvanásta kapitola
Ilčíkove kruté podmienky v kasárňach; okrádanie ľudských duší – vojna prirovnaná
k diablovi
Trinásta kapitola
dekan Mrva navštevuje kaplána Létaya; ľudia sa pomstia Kúrňavovi; odvedenie
dobytka
Štrnásta kapitola
Kristine stretnutie so žandárom; odmietnutie Ondreja
Pätnásta kapitola
výčitky Okolického; bieda a útrapy vojny
Šestnásta kapitola
trápenie Evy Hlavajovej; jej priateľstvo s Ondrejom
Sedemnásta kapitola
Eva Hlavajová prichádza k dekanovi Mrvovi; bieda a hlad
Osemnásta kapitola
Eva sa stretáva s Okolickým a tlačí naňho; Kúrňava za dverami počuje, že Okolický je
otcom dieťaťa; Eva porodí syna
Devätnásta kapitola

123
 Ilčíčka sa bojí o Štefana, lebo jej neposiela listy; oznámenie o odobratí zvona Ondreja
Dvadsiata kapitola
koniec Ondreja
Dvadsiata prvá kapitola
Kúrňava a Kramár sa udobria a oddávajú sa alkoholizmu
Dvadsiata druhá kapitola
Ilčík sa vzbúri proti útlaku a nič nerešpektuje; Ilčík napadne rýľom čatára Rónu
a zabije ho
Dvadsiata tretia kapitola
uväznenie a poprava Ilčíka
Dvadsiata štvrtá kapitola
Koreň a Sivonka sa stanú krstnými rodičmi Evinmu dieťaťu; krst dieťaťa je zakázaný;
Eva Hlavajová sa utopí
Dvadsiata piata kapitola
rozruch okolo Evinej smrti; pohreb Evy

Obsah po častiach Adam Hlavaj

Prvá kapitola
Adam spomína na hrôzy vojny; Adam sa vracia domov; ale Evu tam nenájde
Druhá kapitola
Okolického výčitky a strach, že Kúrňava niečo vie
Tretia kapitola
Hlavaj sa dozvedá o dieťati a smrti Evy; Adam je nešťastný a začína búriť ľudí
Štvrtá kapitola
Hlavajov útek a úkryt v horách
Piata kapitola
Kúrňava s Komárom sa oddávajú alkoholu a nadávajú na vojnu; Okolický nahovára
Kúrňavu, aby bol zvedom
Šiesta kapitola
Kúrňava prichytí Hlavaja u Kramára; Adamove a Kramár sú uväznení žandármi
Siedma kapitola
Ľudia odcudzujú Kúrňavu za to, čo spravil; Kúrňava pomáha Hlavajovi a Kramárovi
utiecť, no ujde iba Adam; Kúrňava prezradí Hlavajovi, kto zneužil Evu

124
Ôsma kapitola
Hlavaj sa uchýli u švagra Trnčiaka; Adam sa chce pomstiť Okolickému
Deviata kapitola
Hlavajov stret s Okolickým; Okolický sa prezradí; pohoršenie ľudí a pochod
s dieťaťom k Okolickému
Desiata kapitola
Príchod vojska do Ráztok, aby upokojilo situáciu; túžba vojakov po ženách; boj
o Kristu Dominovú
Jedenásta kapitola
Smrť Koreňovej; veľká bieda; obdobie dažďov
Dvanásta kapitola
Príchod jari; stretnutie Hlavaja s Okolickým v chatrči v lese; Okolického triafa šľak
Trinásta kapitola
Hon vojakov na Adama Hlavaja; Krista je takmer zneužitá Grünbergom, no zachráni
ju Hlavaj
Štrnásta kapitola
Epidémie červienky sužuje kraj; smrť Okolického dieťaťa a iných detí
Pätnásta kapitola
Ilčíčka sa stará o malého Adama; rozmáha sa alkoholizmus, najmä u žien, ktoré prišli
o deti
Šestnásta kapitola
Sklamanie Kristy, ktorú Lányi oklamal
Sedemnásta kapitola
Povstanie na frontoch; blížiaci sa koniec vojny; túžba po odplate
Osemnásta kapitola
Príchod vojakov, stratených synov domov; napadnutie krčmy
Devätnásta kapitola
Strach pánov o život; Ilčíčkina beznádej zo straty syna
Dvadsiata kapitola
Burcovanie dedinčanov; čas odplaty; Hlavajov plán; odzbrojenie vojakov
Dvadsiata prvá kapitola
Povstanie dedinčanov; napadnutie a potrestanie vojakov a žandárov; smrť Ilčíčky
Dvadsiata druhá kapitola

125
 Pocity po bitke; dohady, čo ďalej; cesta do krčmy
Dvadsiata tretia kapitola
Okolického nevydarený útek; pomsta Ráztočanov
Dvadsiata štvrtá kapitola
Smrť Okolického; besnenie dedinčanov; ničenie a rabovanie Áronovho majetku;
Hlavaj podpáli krčmu

Citáty
„Keď sa páni chcú biť, nech sa bijú, ale nám nech dajú pokoj. My máme inú robotu. Ale oni,
beštie...“ (Ilčíčka)
„Diabol, diabol, diabol... šepkalo čosi v nich. Lež vtedy to nepatrilo Rónovi. Vtedy to slovo
malo svetový význam, skrývalo v sebe svetovú bolesť. Bolo ono ako vlna, vrhnutá
zosilňovačom do priestoru. Duše ako rádiové prijímače ju zachytávali a opakovali: Diabol,
diabol, diabol...“ (rozprávač)
„I ožili vtedy náramne, vystreli sa po toľko ročnom hrbení. Vedomie, že majú ruky a ony, že
sú strašné nástroje, ktorými sa dá biť, zabíjať, udrelo im do hlavy.“ (rozprávač)

Poznámky
 Román s kolektívnym hrdinom – ľud Ráztok vystupuje ako jedná bytosť
 Postavy konajú pudovo, živelne; dlho neuvažujú, radšej konajú
 Autor pri opise postáv využíva monumentálnosť, ktorú dosahuje pomocou kontrastov
 V románe je mnoho davových scén, ktoré tvoria dôležitú súčasť diela
 Autor zvolil techniku krátkych kapitoliek, čím dramatizuje svoje rozprávanie
 „Zdvojujúc obrys udalostí, podávajúc ich raz lyricky, raz epicky a často tak, i onak;
monumentalizuje Urban nie len svoje postavy; ale i to, čo je medzi nimi a čo sa
zvyčajne nazýva ovzduším.“ (kritika knihy)

126
 Jozef Mak

Autor: Jozef Cíger Hronský

Literárny druh: epika
Žáner: sociálny román
Hlavná myšlienka: zobrazenie života a útrap obyčajných ľudí
Téma: životný príbeh a ťažký osud Jozefa Maka
Prostredie: slovenská dedina (Stredné Slovensko)

Vonkajšia kompozícia
 75 kapitol označených číslom, niektoré začínajú opisom prírody

Hlavné postavy
Jozef Mak – syn Evy Makovky a Gregora Biaľoša (nemanželské dieťa); jednoduchý človek;
už od narodenia má ťažký život (brat ho bije (ako malý mal Jozef brata rád); musí sa prebíjať
životom); pasívny (svoj osud prijíma pasívne a nesnaží sa ho zmeniť k lepšiemu); jeho život
je poznačený tragédiami (zhorela im chalupa; zomrela mu matka; Jano mu prebral ženu);
pracovitý (pásal kravy na holiach; pracoval ako drevorubač; sám si postavil chalupu); bol
regrutovaný na vojnu (poslali ho do Hercegoviny); miloval Marušu (neskôr sa mu však
zhnusila); odmeraný (na Julu nekričal; neprejavoval Jule lásku); mal dve deti s Julou; nebol
krutý (Julu nebil, iba raz); bol Marušin milenec; bál sa Maruše (preto stále chodil za ňou);
Maruša sa mu po čase zhnusila; nesmelý (bál sa že Jula mu bude vyčítať, že chodí
k Meľošovcom a zbytočne sa hneval na Julu, keď išla aj ona)
Ján Mak – syn Jána a Evy Makovky; Jozefov starší brat; Jozefa nemal rád (musel Jozefa
všade nosiť so sebou; stále ho bil); pracoval ako drevorubač (mocný a veľký chlap);
bezohľadný (nasťahoval sa Jozefovi do chalupy (neskôr mu ju predal); prebral Jozefovi
Marušu); alkoholik (často sa opíjal); nakoniec odišiel a chodil po svete
Maruša Meľošová – dcéra Jozefovej kmotry Hany Meľošovej; milá, veselá, krásna žena;
dobrá gazdiná; starostlivá (keď Jozef rúbal drevo, prichystala mu jedlo a dala mu čistú
košeľu); zradila Jozefa a vydala sa za Jana (mali spolu 2 deti, no 1 umrelo, ale potom mali
ešte jedno); bezohľadná (keď bol Jozef s Juľou, znova ho začala zvádzať a pokúšať); zmenila
sa (kvôli manželstvu s Janom; stala sa z nej škaredá, otupená, bezcitná žena); prepadla
alkoholizmu (kvôli chorobe a ťažkému životu); stále milovala Jozefa; bola Jozefova milenka;
nakoniec sa utopí
Jula Petrisková – objavuje sa ako pestúnka Marušinho dieťaťa; nikto ju nechcel (mala od
pleca až po lakeť chorú ruku); nikto nerátal s tým, že by sa mohla vydať (preto jej chceli
zanechať aspoň chalupu); bol jej určený osud starej dievky; starostlivá (starala sa o deti aj
o Jozefa); milá; tichá (svoje pocity držala v sebe); utrápená (vedela, že Maruša chce Jozefa);
mocná (vydržala, že Jozef chodí za Marušou a dokázala, aby sa pokoril); zomrela pri pôrode
druhého dieťaťa

127
Vedľajšie postavy
Makovka – Janova a Jozefova matka; milujúca obetavá žena (starala sa o synoch sama; radila
Jozefovi odísť, aby netrpel)
Gregor Biaľoš – Jozefov otec; drevorubač; škaredý (mal ošarpanú tvár); zavalil ho strom
Hana Meľošová – ľahkomyseľná žena (o nič nemala starosť; o deti sa netrápila); obetavá
(išla k Makovke, keď nikto iný nešiel a stala sa krstnou mamou Jozefovi); nebola dobrou
gazdinou (dom poriadne neriadila); dobrosrdečná (potom, čo v dedine vyhoreli chalupy, dala
vystavať novú a prichýlila tam aj Makovku)
Meľoš –manžel Hany; starý chlap; pijan (v kuse bol opitý); krutý (bil ženu; nadával,
osočoval, urážal Makovku); nemal rád Jozefa (lebo vyrezal krátku truhlu pre Hanu); lenivý
(celý deň iba ležal na peci); Makovka sa ho bála
Joťko Hiriačok – mocný chlap (keď chytil Ďumbiera, už mu neušiel); koktal; nebol múdry;
škaredo sa smial (Jula sa ho aj preto najskôr bála); chcel získať Julu (sľúbila mu ju Maruša)
Baniar – zmenil si meno na Bánócí; podvodník (kedysi pripravil chlapov o peniaze, keď išli
do Banátu po ovce); šikovný (od predávania chleba sa vypracoval a predával všetko); majetný
(zbohatol ako obchodník); čestný (neodkúpil Jozefovu chalupu, aj keď mohol)

Obsah
Jozef Mak, je človek milión, ničím sa neodlišuje od ostatných. Už pri narodení mu bol
určený ťažký život, pretože bol nemanželským dieťaťom. Má staršieho brata, ktorý je krutý,
nemá Jozefa rád a v mladosti ho bije.
Jozefova matka, je však obetavá a chce pre syna dobre. Preto ho posiela pásť ovce. Tu
sa však preukáže Jozefov osud. Vznikne požiar ,pri ktorom zhorí veľká časť dediny a aj
chalupa Makovcov. To však nie je jediným nešťastím, ktoré Jozefa počas jeho života
postihne. Pri rúbaní dreva v susednej dedine, zavalí jeho otca, Gregora Biaľoša, strom. Jozef
sa len nedávno dovtípil, že je jeho otec, ale drží si od neho odstup apo jeho smrti ani len
nepociťuje smútok.
Jozefovi sa páči dcéra jeho krstnej mamy, Maruša Meľošová. Postaví chalupu a už by
sa boli do nej nasťahovali, ale regrutujú ho na vojnu. Po vojne sa vráti domov a ostáva
prekvapený. Maruša sa vydala za jeho brata Jana a bývajú v chalupe, ktorú Jozef postavil.
Jozef sa necíti ako doma, preto odchádza kopať zem pri Hron. V jeden deň, keď sa vracal
domov, stretol pred chalupou Julu. Jula nebola pekná, malá ochrnutú ruku a Jozefovi sa
nepáčila, ale stalo sa, čo sa stalo a Jozef si aj napriek nevôli jej sestier vzal Julu za ženu.
Prejde niekoľko rokov a situácia v chalupe nie je dobrá. Jozef sa k Jule nedokáže
správať ako jej muž. Medzi Jozefom a Marušou je napätie, pretože stále niečo jeden
k druhému cítia. Jozef si zároveň uvedomuje, že jeho život nie je ničím výnimočným a každý
sa borí so svojimi vlastnými problémami.
Jozefa opäť povolajú do kasární, no neprávom ho na niekoľko mesiacov odsúdia.
Potom, čo sa vráti Jozef z väzenia, stretne Julu, ktorá mu porodila syna. Avšak ani syn
nepomôže láske Jozefa a July. Jozef nevie ľúbiť Julu a tajne sa stretáva s Marušou, ktorej

128
Jano odišiel do sveta. Jula vie o Jozefovom a Marušinom pomere, ale s využitím svojej
vnútornej sily, len ticho trpí.
Nakoniec sa Jozefovi Maruša zhnusí. Sľúbila totiž Hiriačkovi, že keď získa Jozefa,
bude Jula jeho. Maruša je nevrlá, až šialená a nedokáže takto žiť, tak sa oddáva alkoholu. Keď
sa raz Jula vráti z návštevy, nájde Marušu utopenú. Onedlho ich zasiahne ďalšia zlá správa,
keď príde pán Bánóczi a oznámi im, že Jano mu predal polovicu chalupy. Bánóczi však chce,
aby Jozef od neho chalupu odkúpil a ponúka mu aj prácu. Jozef prácu príjme a stane sa jeho
kočišom.
Jozef pracuje u Bánóczího pár mesiacov. Vozieva tovar po svete a pri jednej
príležitosti sa dokonca stretne aj s Janom, ktorý chodí po svete. Jedného dňa, keď je Jozef
u Bánócziho na statku, mu dá pán dary a posiela ho domov, lebo mu Jula porodila syna. Jozef
príde domov a nájde tam bezvládnu Julu, ktorá už nevydržala neľúbená viac žiť a pri pôrode
zomrela. Jozef ostal sám s 2 synmi a je odkázaný celý život trpieť.

Obsah po častiach
Prvá kapitola
Pôrod Jozefa Maka
Druhá kapitola
Anjel nemá pre Jozefa žiadne dary, iba ukrižované ruky
Tretia kapitola
Hana Meľošová zanesie Makovke misu s krúpami a stane sa krstnou mamou
Štvrtá kapitola
Chlapci si medzi sebou vyberajú Jánošíka, ktorému Jano položí na brucho žeravý
kameň; voľba padne na Hiriačka; Hiriačka zbije Jozefa, ale Jano mu to oplatí
Piata kapitola
Jano chodí rúbať drevo; Jozef chodieva do kostola, kde vidí obraz svojej matky
v Panne Márii
Šiesta kapitola
Jozef odchádza do vrchov pásať kravy s Augustom Kubandom
Siedma kapitola
Z vatry na holiach vzniká požiar
Ôsma kapitola
V dedine vyhoreli chalupy – aj Makovcom
Deviata kapitola
Cigáň Imro odchádza od pasenia a ide sa venovať hre na husle; Hana dá vystavať novú
chalupu a prichýli v nej aj Makovku
Desiata kapitola

129
 Jozef odchádza od pastiera Kubandu
Jedenásta kapitola
Jozef sa stretáva s Marušou
Dvanásta kapitola
Jozef prichádza tajne k Meľošovcom do chalupy po jedlo; vzplanutie lásky medzi
Jozefom a Marušou
Trinásta kapitola
Jozef odchádza do Nihova stínať drevo
Štrnásta kapitola
Jozef začína rúbať drevo s chlapmi, medzi ktorými je aj Gregor Biaľoš, jeho otec;
Jozef si poraní členok; smrť Hany Meľošovej
Pätnásta kapitola
Jozef s Meľošom robia truhlu pre Hanu; Hiriačka chváli Jozefovi robotu
Šestnásta kapitola
Vkladanie Hany Meľošovej do truhly; hnev Meľoša, lebo truhla je prikrátka
Sedemnásta kapitola
Jozefova mať mu dá pozdraviť Biaľoša; Jozef nemôže s poranením členkom stínať
drevo, tak chlapom varí
Osemnásta kapitola
Jozef sníva o chalupe; Gregor prejavuje starosť o Jozefa (či má chleba, vodu...)
Devätnásta kapitola
Jozef ostáva v hore sám strážiť veci; stretáva sa s Marušou, ktorá mu dáva novú
košeľu
Dvadsiata kapitola
Biaľoš sa vracia, chce sa s Jozefom rozprávať a zblížiť, ale Jozef si chce udržať odstup
Dvadsiata prvá kapitola
Gregora Biaľoša zavalí strom
Dvadsiata druhá kapitola
Chlapi znášajú z hory telo Gregora; Jozef netrúchli; Jozef sa zastavuje doma po nové
veci a oznamuje matke, čo sa stalo; Jozef sa po dlhom čase zhovára s opitým Meľošom
Dvadsiata tretia kapitola
Jozef odchádza z chalupy a ide po hore
Dvadsiata štvrtá kapitola

130
 Maruša premýšľa o otcovi, o jeho alkoholizme a ako sa správa k Eve aj k nej (kričal,
nadával, urážal, podpichoval...)
Dvadsiata piata kapitola
Maruša sa vzchopí a prikazuje otcovi robiť
Dvadsiata šiesta kapitola
Maruša je znechutená z Makovky a otca, potom čo sa spolu vyspali
Dvadsiata siedma kapitola
Jozef sťahuje z hory drevo
Dvadsiata ôsma kapitola
Jozef sa dočká a v zime stavia chalupu; na jar, pred dokončením chalupy, je Jozef
povolaný na vojnu
Dvadsiata deviata kapitola
Jozef nadáva na život v kasárňach; Jozef je poslaný do Hercegoviny; Jozefovi nechodí
žiadny list, preto si myslí, že matka umrela
Tridsiata kapitola
Jozef sa dostane do Brezna, kde sa stretne s Imrom; Imro povie Jozefovi, že je
hlavným muzikantom a hráva pre pánov; Imro prezradí Jozefovi, že sa Maruša vydala za Jana
Tridsiata prvá kapitola
Jozef prichádza domov a zisťuje, že do chalupy sa mu nasťahovali Jano s Marušou;
Jozef nespoznáva Marušu, ktorá sa zmenila (choroby, alkohol)
Tridsiata druhá kapitola
Jano oboznámi Jozefa so situáciou a prenechá mu polovicu chalupy
Tridsiata tretia kapitola
Maruša je po príchode Jozefa iná a začne riadiť chalupu
Tridsiata štvrtá kapitola
Jozef ide s Janom do kŕčmi, opijú sa a pobijú
Tridsiata piata kapitola
Jozef sa prebudí doma zbitý; Jozef drží Marušu za ruku, ale nikto nič nepovie a všade
je ticho
Tridsiata šiesta kapitola
Jozef spoznáva pri rúbaní dreva Janovu lepšiu, nežnú stránku
Tridsiata siedma kapitola
Jozef má plné zuby Jana a odchádza kopať zem k Hronu; Jozef pozoruje ľudí a dáva
im všetkým za pravdu; Jozef ide domov, kde sa stretne s Julou
Tridsiata ôsma kapitola
131
 Maruša nie je doma; Jula sa stará o Jozefa; Jozef si priznáva, že prišiel iba kvôli
Maruši; Jozef nájde pri šope ležať chorú Marušu a priľahne si k nej
Tridsiata deviata kapitola
Jozefovi sa nepáči Juline podriadené/opatrné správanie; Jozef sa vyspí s Julou
Štyridsiata kapitola
Jozef je zhnusený; Jozef klame Juline sestre, že u nich už nie je; Jozef sa dovtípi, že sa
páči Jule
Štyridsiata prvá kapitola
Maruša vie čo sa stalo a pokojne Jozefovi vraví, že Jula bude dobrou ženou; Jozef
„uteká “ naspäť k Hronu; Jozef rozmýšľa, že si vezme Julu za ženu
Štyridsiata druhá kapitola
Julina sestra karhá Jozefa, za to, že chce Julu; Maruša dá Jozefovi požehnanie oženiť
sa s Julou
Štyridsiata tretia kapitola
Jozef si ide po Julu; Jula na lúčke povie Jozefovi, že aj keď vie, že on ľúbi Marušu,
chce ísť k nemu; rozprávajú sa o tom, ako bude
Štyridsiata štvrtá kapitola
Ženy sa pohoršujú nad Julinou svadbou; Jozef sa ožení s Julou, aj keď miluje Marušu
Štyridsiata piata kapitola
Prešlo 7 zím; Jano chce od Jozefa peniaze; ale on nemá; Jozefovi zmizne spod postele
batôžtek s peniazmi; Maruša „nájde“ batôžtek a dá ho Jozefovi; Jozef nedokáže žiť s Julou
Štyridsiata šiesta kapitola
Jozefa zavolali do kasárni v Komárne; Jozef je poslušný a teší sa domov; Jozefa zavrú
do väzenia za to, že kedysi podnapitý vynadal Bánóczimu
Štyridsiata siedma kapitola
Súd v Prešporku Jozefa oslobodí; Jozef je prevezený do Brezna a prepustený; Jozef
Mak nepozná cestu domov, ale zrazu ho poťahá a osloví Jula
Štyridsiata ôsma kapitola
Jula nesie v rukách dieťa; Jozefovi príde Jula neobyčajne krásna; v Jozefovi sa
prebudia city k Jule
Štyridsiata deviata kapitola
Jula povie Jožovi, že v dedine vedia, že bol vo väzení; Jula je presvedčená, že Jozef
nič nespravil; v krčme sa stretnú s Adušom, ktorý ide tiež k nim, za chorým Janom
Päťdesiata kapitola

132
 Jozef s Julou prídu do chalupy, kde už je Aduš; Jozef vidí chorého, slabého Jana;
Maruša je ľahostajná k mužovi; Maruša vraví, že s liečbou čakali na Jozefa; Maruša sa pri
prehrabávaní výžinkov dotkne Jozefa, ktorému začne vrieť krv
Päťdesiata prvá kapitola
Maruša vraví Jozefovi; že teraz im bude horšie; Jozef obdivuje Marušinu silu žiť;
Jozef nasilu karhá Julu
Päťdesiata druhá kapitola
Jula chodí po dedine a hľadá Jozefovi robotu; Maruša sa pri Hiriačkovej návšteve
prezradí, že bola za otcom; Maruša poprosí Jozefa, aby opravil u Meľošov válov; na Julu
príde pomyseľný krč na srdci
Päťdesiata tretia kapitola
Jozef otáľa ísť do kostola; Jozef nakoniec ide do kostola a konečne cíti, že je doma;
Jozef sa zamýšľa nad tým, že všetci prežili biedu a majú rovnaké životy; Jozef si uvedomuje,
že má dobrú ženu a po odchode z kostola je zhovorčivý, plný energie a správa sa ako Julin
manžel
Päťdesiata štvrtá kapitola
Aduš sa nevrátil do chalupy; k Makovcom prichádza Bošeľa a Ďumbier, ktorí im
povedia o silnejúcej maďarizácií; Maruša je znova opitá
Päťdesiata piata kapitola
Makovcom hodia roztopašní mládenci kameň do okna; Maruša zázrakom upokojí
Hiriačku; zmiznutie Aduša
Päťdesiata šiesta kapitola
Ľudia nemajú prácu; Jozef odchádza do hôr na Liptov
Päťdesiata siedma kapitola
Nastalo obdobie biedy; Jano verbuje ľudí do Ameriky; Jula je znechutená z ľudí, ktorí
sa živia z biedy druhých; Jano tvrdí, že aj on pôjde do Ameriky
Päťdesiata ôsma kapitola
Zomrel farár; nový farár nie je ako starý; v dedine sa ide stavať štátna škola, ktorú
nechceli; chlapi sa búria a ničia stavbu, ktorú dosiaľ stavali; Ďumbier vidí, že tam nie sú
všetci, a tak kričí na chlapov aby prestali; ďalší deň odvážajú buričov žandári
Päťdesiata deviata kapitola
Jula pracuje u horára; Jula sa vráti aj so synom domov a nájde tam cigáňov rozoberať
chalupu; Jozef je už doma; v chalupe je už zase aj Maruša, ktorá pred tým išla bývať k otcovi;
Jula sa pred Marušou zvíta s Jozefom a vidí Marušin úškrn
Šesťdesiata kapitola
Jozef Mak ide potajomky za Meľošom; Jozef, sa bojí, že ho tu nájde Maruša, ale
potom mu to už je jedno; príde Maruša a objíme Jozefa tak, že ju nedokáže strhnúť; Jozef
odíde a na ulici uvidí Julu; Jula uvidí Jozefa, rýchlo ide pred ním domov a celý deň nepovie
ani slova
133
Šesťdesiata prvá kapitola
Z chalupy zmizla Adušova truhlička; Jozef s Marušou sa u Meľošov znova k sebe
pritúlili
Šesťdesiata druhá kapitola
Hiriačka vidí ako sa Jozef s Marušou túlia; Hiriačka sa stále smeje; Jozef chce Joťka
udrieť, ale Maruša ho zastáva; Maruša sa prihovorí Joťkovi, ten ju počúvne a smejúc sa odíde;
Maruša vyzná Jozefovi lásku a chce, aby prišiel za ňou; vráti sa Hiriačka
Šesťdesiata tretia kapitola
Opis inovati; Jožo sa zhovára s rubárom; Jožo vraví, že Jano odišiel týždeň po
ostatných, čo išli do Ameriky; rubár vraví, že novú školu má zaplatiť obec, a že Ďumbier
musí zaplatiť škodu; Jozef počúva rubára len najedno ucho; Jozef sa zamýšľa, prečo mu Jula
nepovie ani slova a iba hľadí, a prirovnáva ju k inovati
Šesťdesiata štvrtá kapitola
Jula sa bojí Hiriačka; Jula chce raz poprosiť Jozefa, aby nechodil do Meľošových
domu
Šesťdesiata piata kapitola
Jula ide do Meľošových domu; Jula sa pýta Meľoša či tam chodí aj Jozef; Meľoš
zahovára a začne sa modliť
Šesťdesiata šiesta kapitola
Sú Vianoce; Jula plače, lebo Jožko spravil prvé kroky; Jula sa pohráva s myšlienkami,
že by mohla odísť od Jozefa a nič strašné by sa nestalo; Jula spomenie Marušu, čo nahnevá
Jozefa; Jula nie je ustráchaná, nič ju netrápi a prejavuje sa jej vnútorná sila
Šesťdesiata siedma kapitola
Jula ide na druhú deň k Maruši po radu; Jozef prvý krát zbije Julu; Maruša sa Jozefovi
zhnusila; Jozef sa pred Julou pokoril, pookrial a snaží sa byť lepším mužom
Šesťdesiata ôsma kapitola
Joťko prizná Jozefovi, že mu Maruša sľúbila Julu, keď ona získa Jozefa; Jozef sa ide
prejsť; Jozef stretne cigánku Terezu, Imrovu ženu; Jozef ide domov, vyhýba sa Hiriačkovi,
ale stretne Marušu; Jozef vojde do chalupy a kričí, aby Jula vyhodila Marušu; Julu nič netrápi
a ide so synom do Kláčov; Maruša je opitá a prehne sa cez okraj nádrže s vodou; Jula sa vráti
a nájde Marušu v rovnakej polohe; Maruša sa utopila
Šesťdesiata deviata kapitola
Jozef pomáha vytiahnuť Marušu; Jozef sa bojí Maruše; Marušu pochovali
Sedemdesiata kapitola
Chlapi kosia lúku; medzi chlapov príde Agáta, ktorá vyzradí, že u Makov budú
krstiny; Jula je mocná, nič ju netrápi, nič neprezradí a už sa nebojí ani Hiriačka; Jozef už
nevydrží a pýta sa July na dieťa; Jula priznáva, že je tehotná, len sa bojí o svoje zdravie; Jozef
je po dlhom čase odhodlaný a plný energie postarať sa o všetko
Sedemdesiata prvá kapitola
134
 Do chalupy príde Baniar; Baniar oznamuje Jozefovi, že kúpil polovicu chaty od Jana;
Baniar vysvetľuje, že to Jano ho donútil kúpiť, a že keby chcel, kúpil by celý dom, ale
nechcel; Jozef sa hnevá, postupne sa však jeho hnev mení na ľútosť; Baniar ponúkne
Jozefovi, že mu predá chalupu; Baniar dáva Jozefovi ponuku, aby mu robil kočiša a odíde
Sedemdesiata druhá kapitola
Jožo sa v Brezne na trhu zhovára s Ďumbierom, že robí Baniarovi kočiša; Jozef raz
v Tekovskom sv. Kríži uvidí Adušovu truhličku; Jozef sa stretáva s Janom; Jano vraví, že sa
dal na Adušovo remeslo, a že Aduša pochovali v Ľupči; Jano vysvetľuje, prečo odišiel
Sedemdesiata tretia kapitola
Je utorok; Jula sa zdá Jozefovi milšia, zhovorčivejšia; Jula si prisadne k mužovi
a položí mu na líce ruku, v ktorej má veľké odpustenie; Jozef s Julou, si vravia že bude dobre
a uživia sa;
Sedemdesiata štvrtá kapitola
Vo štvrtok dáva Baniar Jozefovi dary a posiela ho domov, lebo sa mu narodil syn;
Jozef bezvládne stojí nad ležiacou Julou a chce sa mu plakať; Jozef túži, aby Jula vedela, že aj
on má srdce, v ktorom je teplo, nežnosť a láska; keby Jula mohla, povedala by mu všetko, čo
má na srdci; Jula umrela
Sedemdesiata piata kapitola
Jozefovi neostáva nič iné, iba trpieť

Citáty
„Jozef Mak: milión. Čo sa spomína len ako ľudstvo, a nikdy nie ako človek.“
„Trp, Jozef Mak. Človek-milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je
kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“

Poznámky
 V románe sa často vyskytujú opisy prírody
 V diele môžeme nájsť viacero kontrastov: Jozef – Jano, Jula – Maruša...
 Autor využíva mnoho umeleckých prostriedkov: epitetá, metafory, prirovnania...
 V diele sa vyskytujú archaizmy (dohán, móres), nemecké (feršter, werk) a maďarské
slová (honvéd, tartalékos)

135
 Drak sa vracia

Autor: Dobroslav Chrobák

Literárny druh: epika
Žáner: novela
Hlavná myšlienka: predsudky ľudí sa líšia od reality
Téma: hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí
Prostredie: slovenská dedina (okolie Tatier)

Vonkajšia kompozícia
 12 kapitol označených číslom + epilóg

Hlavné postavy
Martin Lepiš Madľušovie – volali ho Drak (žil mimo všetkých; pôvodca nešťastí); žil vo
vyžihárni; vysoký (vypĺňal celé dvere); cez ľavé oko mal čiernu pásku; odoka až po líce mal
jazvu; zmenil sa (bol ešte vyšším, chudším; chodil mierne zohnutý; v jeho pevnom výraze
bolo bádať znaky pokory); pracovitý (bol hrnčiarom a nikdy ho to neprestalo baviť); trpezlivý
(vedel sa hodiny hrať s ornamentmi na krčahoch); dobrosrdečný (staral sa o lastovičky;
doniesol Šimovi jeho kúdeľ pre Evu); samotár (ostatných obchádzal a nevyprával sa s nimi);
opovrhnutý (hádzali po ňom kamene; otrávili mu psa); pripisovali mu nadprirodzené
schopnosti (premenil múku na prach) a nešťastia (hlad, potopa); pokojný (aj keď mu ľudia
vtrhli do chalupy, pokojne stál); chodil celý v čiernom (po návrate); skúsený (prechádzal
tmavým lesom popamäti; poznal cesty, končiare, plesá...; vedel, ako pomôcť volom); obratný
(rýchlo v stodole urobil oheň; hneď ráno chystal prúty na cestu; rýchlo pripravil baranca na
pečenie); citlivý (pri pozorovaní slnečného kríža mal v kútiku oka slzu); odvážny (pustil sa
dolu skalnatým zrázom); mal kontakty (bača mu dal jedlo; Poliaci mu pomohli prejsť cez
Poľsko); tichý (Šimovi vravel iba to, čo bolo treba); rozvážny (keď ho Šimo udrel bičom,
ostal pokojne stáť);
Šimon Jariabek –tesár; mocný (v ruke rozmliaždil pohárik); mal všetkého dosť (chcel odísť);
odmeraný (žene nepovedal ani slova); pijan (často pil; opitý sa prespal s Evou); nedôverčivý
(myslel si, že richtár s chlapmi čakajú od neho viac, ako len dať pozor na Draka); mal
kontrastné oblečenie k Drakovmu (biele/svetlé, ľahké veci); hĺbavý (po ceste premýšľal nad
Drakom); opatrný (držal si od Draka odstup); ohromený (ako Drak poznal prostredie; zo
slnečného kríža; z podoby Kriváňa); pokúšaný (cítil šancu skoncovať s Drakom); rozumný
(varoval Draka pred padajúcim balvanom, aj keď s ním mohol skoncovať; uvedomuje si, že
v hre nejde o Evu, ale o česť a stratenú dôveru ľudí); hravý (užíval si jazdu dolu zrázom);
rozpoltený (dôverovať či nie Drakovi?); podozrievavý (bolo mu zvláštne, že Drak stále
niekam odchádza z koliby); nerozvážny (napadol Draka pri stretnutí s Poliakmi; podpálil
Drakovi chalupu); domýšľavý (myslel si, že Drak všetko od prvého momentu plánoval;
myslel si, že Drak prekabáti aj Poliakov); zahanbený (vrátil sa s prázdnymi rukami; prehral

136
pomyselný boj s Drakom); nechápavý (nerozumel, prečo sa richtár na Šimovom príbehu
bavil); zničený (keď si uvedomil, čo urobil);

Vedľajšie postavy
Lepiš Madľušovie – starý, slepý hrnčiar; našiel Draka a vychoval si ho; zomrel po páde do
jamy na hlinu
Eva Hajnákovie – žena Šima; ľúbila Draka (mala s ním syna); trpezlivá (roky čakala na
Draka); starostlivá (starala sa o raneného Draka); tichá (s mužom sa takmer nerozprávali);
nevedela si nájsť k Šimovi cestu (až po rokoch, keď sa vrátil s čriedou volov)
Richtár – mal veľké brucho; pohostinný (na porade nalieval chlapom); rozumný (uvedomil
si, že Drak sa chce usadiť); rozhodný (rozhodol sa že s Drakom pôjde Šimo a hneď mu to šiel
aj oznámiť); bezradný (keď Šimo podpálil Drakovi chalupu); rozvážny (išiel so Šimom
Drakovi naproti);

Obsah
Eva cíti, že sa niečo deje, niečo je inak. Jej pocit sa naplní, keď jej manžel Šimon
oznámi, že sa vrátil Drak. Eva spomína na svoju lásku Draka. Drak sa do dediny Lieštiny
dostal vďaka starému hrnčiarovi Lepišovi, ktorý ho našiel pri ceste. Drak žil s Lepišom, ktorý
si z neho vychoval nástupcu. Ľudia po Drakovi vykrikovali a vyhýbali sa mu, lebo bol
zvláštny. Keď dospel, začali mu pripisovať všetky nešťastia v dedine, dokonca aj samotnú
smrť Lepiša. Spojili sa proti Drakovi a zbili ho. Eva sa potom o neho starala, ale Drak sa
jedného dňa vytratil.
Celá dedina je z návratu Draka nepokojná. Chlapi plánujú čo robiť, ženy nechcú
púšťať deti von. Všetci sa zhodnú, že s Drakom by sa mal porátať Šimo, lebo Drak mal
s Evou syna. Šimo však necíti potrebu vyrovnávať si s ním účty, no dobre vie, že Eva Draka
stále miluje. Nasledujúci deň sa Eva vytratí z domu, čo Šima núti k myšlienke, že išla sa
Drakom. Chce odísť na cesty, ale Evin návrat domov ho prinúti ísť skoncovať s Drakom.
Nájde ho však starať sa o lastovičky a od svojho plánu upustí.
Do deja však zasahuje nečakaná udalosť. Za richtárom prichádza pastier, oznamujúc,
že v okolitých vrchoch vypukli požiare a uviazla im tam črieda volov. Chlapi nevedia, čo
robiť, nikto neprichádza s riešením, až sa u richtára zjaví Drak, ktorý pozná cestu, kade
previesť voly. Richtár privolí, no dáva mu na to týždeň, inak mu podpália vyžiháreň. Drak si
vypýta na cestu jedného chlapa a odíde. Chlapi sa s richtárom poradia a voľba padne na Šima,
čím mu dávajú šancu, aby sa s Drakom porátal.
Šimo sa aj napriek nedôvere v richtárove úmysly vydáva s Drakom na cestu. Drží si od
neho odstup a ustavične nad ním premýšľa. Šimo je uchvátený, ako Drak aj napriek tme
ľahko nachádza horské chodníčky. Na noc sa utáboria v stodole/zrube. Tu Drak pripraví oheň
a podá Šimovi napiť. Šimo sa dostáva do rozporu, či veriť Drakovi alebo nie. Na ďalší deň
ráno sa vydávajú cez končiare za čriedou. Dvojica vyjde do sedla odkiaľ sa Drak spustí
strmým kamenistým svahom do doliny. Za Drakom sa začne valiť balvan, poskytujúc Šimovi
príležitosť skoncovať s ním. Šimo však Draka varuje a následne si aj on užíva cestu dole
svahom.

137
 Chlapi dorazia k volom. Stádo je vyčerpané, pochudnuté. Porátajú voly a prevedú ich
cez sedlo do doliny, kde je lepšia tráva. Drak rozhodne, že tu nechajú voly niekoľko dní
napásť a usadia sa v kolibe. Potom, čo Šimo pripraví kolibu na nocľah, uzrie Draka vracať sa
s barancom, syrom a žinčicou. Opäť sa dostáva do rozporu, či mu môže dôverovať. Cíti však,
že sú akosi prepojení a Drakovi ani nejde tak o Evu, ako o česť a dôveru ľudí. Na ďalšie ráno
Draka v kolibe niet. Šimo sa rozhodne vyrezať pre Evu novú kúdeľ. Podvečer sa Drak vráti
a rozpovie Šimovi, aká je situácia. Prichádza aj paholok, ktorému Drak prikáže, aby išiel za
richtárom a oznámil mu, že sa do týždňa vrátiť nestihnú.
Drak každý deň niekam odchádza, no ani to nevykoľají Šima z idylických dní na
vrchoch. Vyrezáva kúdeľ pre Evu, po večeroch sedáva s bačom v údolí. Snaží sa od neho
zistiť niečo o Drakových úmysloch, no bača sa tejto téme vyhýba. Jedného dňa zobudí Drak
Šima a vydajú sa na cestu. Drak sa správa podozrivo, stále niekoho vyzerá a niečomu načúva.
Odrazu sa pridá do kroku a stratí sa Šimovi. Ten ho sleduje a vidí, ako sa stretá a podáva si
ruky s Poliakmi. V domnení, že Drak predal čriedu, ho napadne bičom. Následne sa pasuje aj
s Poliakmi, ktorých premôže. Drak celý čas pokojne stojí. Šimo sa naňho vrhne, no zaváha
a potom, ako ho Drak kopne do brucha, stráca vedomie
Šimo sa prebúdza v kolibe. Počuje spev a hudbu, a nevie či sa jedná o spev, alebo
o realitu. Nakoniec sa spamätá a uvedomuje si kde je. Cez špáru v kolibe sleduje postavy pri
vatre, medzi ktorými je aj Drak, ako hodujú a zabávajú sa. Šimo nedôveruje Drakovi, a myslí
si, že Drak je vypočítavý a zradí aj ich. Zrazu sa ku kolibe vydá dievka, ktorá už na začiatku
uchvátila svojím spevom a výzorom Šima. Šimo sa tvári, že spí, aj keď sa na ňu chce veľmi
pozrieť. Keď dievka odíde, nechá pootvorené dvere, čo Šimo využije a vydáva sa cez vrchy
domov do Lieštin.
Šimo sa nadránom dostáva domov a hneď podpaľuje Drakovi chalupu. Myslel si, že sa
mu uľaví, no zaplaví ho pocit ničomnosti. Ide za richtárom, ktorému rozpovie, čo sa stalo.
Richtár sa na príhodách dobre zabáva, čo Šimo nedokáže pochopiť. Richtár ho posiela spať,
ale on chce ísť ratovať čriedu. Richtár ho ale upokojuje, že črieda už je na ceste. Šimo stuhne
a začne si prehrávať, čo sa stalo. Zrazu sa zvonku ozve krik ženy, že horí. Richtár si uvedomí,
že to Šimo podpálil Drakovi chalupu. Oblečie sa a spolu so Šimom sa vydá na proti Drakovi
a volom. Ich cestu pozorujú ľudia, ktorí vedeli, že ich Drak oklame.
Richtár ukazuje z kopca Šimovi črtajúcu sa čriedu. Šimo nemôže ísť ďalej, od ťažoby
zaspí, a richtár sa rozhodne počkať na Draka tu. Šimo sa prebudí na richtárove štuchnutie
palicou. Vedľa neho stojí už aj Drak, so svojou ženou Žoškou. Drak podáva Šimovi kúdeľ,
ktorá mu pri bitke vypadla. Richtár chce, aby Šimo Drakovi povedal, čo urobil, no musí to
urobiť sám. Drak však nechce počuť kto to urobil. Nakoniec Šimo naberie odvahu a prizná sa,
Drak však chápe jeho počínanie a odpúšťa mu. V epilógu sa dozvedáme, že rozprávačom je
Eva, ktorá vypráva príbeh svojmu vnukovi. Milovala Draka, no nakoniec si našla cestu
k Šimovi, potom ako jej pri návrate s volmi, doniesol novú vyrezávanú kúdeľ.

Obsah po častiach
Prvá kapitola
Stretávame sa so ženou Šima Jariabka; žena cíti nesúlad v každodennom slede
udalostí; žena pradie vlnu; žena spomína na muža, ktorého ľúbila; z myšlienok ženu vytrhne
návrat jej muža; Šimon svojej žene Eve oznámi, že sa jej vrátil Drak
Druhá kapitola

138
 Eva spomína, ako ju raz Drak stretol a bozkal na vrchu Peklo; opis Drakovej roboty;
opis ako slepý Lepiš našiel Draka pri ceste a vychoval si z neho pomocníka; spomienky ako
ľudia ubližovali Drakovi a pripisovali mu všetky nešťastia (potopa, hlad, smrť Lepiša); ľudia
si mysleli, že drak má pšenicu, a keď zistili, že to je prah, obviňovali ho z čarov; Draka zbili
a Eva sa o neho starala; Eva sa zo spomienok vracia do reality; Evy vyjde z chalupy
a presvedčí sa, že sa vo vyžihárni svieti
Tretia kapitola
Dedina je z návratu Draka znepokojená; chlapi sedia v krčme a zhodujú sa, že Šimo je
ten, kto by mal niečo vykonať; Drak príde do krčmy, zaje si, napije sa a pokojne odíde; do
krčmy príde Šimon a chlapi doňho rýpu, že prišiel neskoro
Štvrtá kapitola
Šimon sedí v krčme a necíti, že by sa ho Drakov návrat týkal viac ako ostatných; ľudia
však prisúdili Šimovi úlohu porátať sa s Drakom; Šimon sa zobudí na druhý deň na lavičke
pred krčmou a po ceste domov sa rozhodne, že odíde preč; Šimon má obavy, že Evin pohľad
môže zvrátiť jeho rozhodnutie; Šimon v noci vidí Evin tieň mihnúť sa popod oblok a uľaví sa
mu; Šimon sa chystá na cestu, no v tom sa Eva vráti; Šimon počká kým Eva zaspí, potom
zoberie sekeru a ide k vyžihárni; Šimon vyčkáva za krom na Draka; Drak sa stará o lastovičky
a Šimon nemá silu, aby sa na neho vrhol
Piata kapitola
S Drakovým príchodom nastalo znova sucho a objavujú sa lesné požiare; z hôr
s vracia ubitý a doráňaný pastier; u richtára sa zíde chlapi, aby sa poradili; pastier vraví
chlapom, že im uviazli medzi požiarmi voly; chlapi nevedia, ako situáciu s volmi vyriešiť
a radšej sa napijú; prichádza Drak, ktorý vie, ako čriedu previesť; Drak, na richtárovu otázku,
že čo chce za túto službu odpovie, že nič, iba aby mohol znova kopať hlinu a vrátiť sa domov;
po porade dá richtár Drakovi zvolenie, ale pod podmienkou, že sa do týždňa vráti, inak mu
podpália chalupu; Drak oznámi, že nech sa ten, kto má ísť s ním, ohlási za súmraku a odíde
Šiesta kapitola
Chlapi si myslia, že Drak ich chce okabátiť; chlapi chcú niekoho poslať na druhý deň
za Drakom, že nemusí ísť nikam, lebo ide niekto iní, ale nikto to nedokáže; richtár uvažuje
prečo sa Drak vrátil a myslí si, že sa mu zunovalo osamelosti, chce sa vrátiť a svoj plán myslí
úprimne; chlapi idú fajčiť a Richtárove slova si musia nechať uležať v hlave; chlapi navrhujú,
aby s Drakom išiel Šimo; richtár rozhodne, že s Drakom pôjde Šimo a ide mu to oznámiť;
Šimo richtárovi sprvu nedôveruje, ale nakoniec privolí
Siedma kapitola
Drak so Šimom sa vydávajú na cestu; porovnanie výzoru Šima a Draka; opis okolia;
Šimo premýšľa nad Drakom; chlapi kráčajú mlčky, lebo si nemajú čo povedať; dvojica večer
vchádza do lesa; Drak so Šimom prichádzajú k stodole, kde prenocujú; Drak spraví oheň;
chlapi si opekajú slaninu; Drak dá napiť Šimovi z čutory; Šimo ide spať; Drak ostáva pri ohni;
Šimo zo stodoly pozoruje Draka pri ohni; Šimo sa prebudí a Drak už pripravuje prúty na
cestu; Drak sa ide umyť do potoka; Šimo vyjde zo stodoly; Šimo si spomína, prečo sem išiel;
Šimo naberá novú silu do života; Drak sa umyje a Šimo to spraví tiež; Drak zavelí hore
svahom
Ôsma kapitola

139
 Chlapi pokračujú v ceste; opis okolia; Šimovi sa zdá, že Drak si píska; les zredne
a pomedzi stromy svieti veľký rovnoramenný slnečný kríž; Drak so Šimom pozorujú tento
div; Šimo vidí, že Drak má v kútiku oka slzu; chlapi pokračujú v ceste; Drak so Šimom
prichádzajú ku Kriváňu; Drak aj Šimo sa dostali do sedla; dvojica pozoruje Zelené pleso;
Drak sa púšťa dolu skalným zrázom; Šimo cíti šancu skoncovať s Drakom; Šimo varuje
Draka pred rútiacim sa balvanom; Drak sa skale vyhne; po Drakovi sa odhodlá spustiť sa aj
Šimo; Šimo si užíva jazdu a nadobúda dôveru k Drakovi; Šimo volá na hory; Drak ukazuje
cestu; Šimo sa vydáva za Drakom; Chlapi prechádzajú cez vrchy nad plesami; Drak ukazuje
Šimovi oheň v údolí; na poludnie prichádzajú k čriede volov; voly sú zničené, utrápené; Drak
prezrie čriedu; dvojica poráta voly; Drak so Šimom zvolávajú bičmi a pískaním stádo;
k chlapom pribehnú dva strážne psy; Drak pozdraví psov a vydá sa hore svahom
Deviata kapitola
Stádo s chlapmi sa dostáva do vedľajšej doliny; Drak rozhoduje, že nechajú volov pár
dní popásť; chlapi sa usídlia v kolibe; Šimo pripraví nocľah; Šimo je hladný; Šimo uvidí
vracať sa Draka s barancom, syrom a žinčicou; Drak zareže baranca; v Šimovi opäť vzrastie
nenávisť k Drakovi, no rýchlo ju logikou zaženie; Drak pripravuje baranca; Drak sa
rozhovorí; Šimo pomáha pripraviť oheň a ražne; stmieva sa; chlapi sa v pokoji najedia
a napijú; Drak sa opäť odmlčí; Šimo sa utiahne; Šimo si uvedomuje, že v hre nejde ani tak
o Evu, ako o stratenú šesť a dôveru ľudí; Šimo cíti, že sú s Drakom akosi prepojení; Šimo nad
všetkým uvažuje; Šimo ide spať; ráno Draka v kolibe niet; Šimo hľadá vhodný strom na
kúdeľ pre Evu; Šimo sa pustí do vyrezávania kúdele s obrazom hada; Drak sa nenápadne
vráti; Drak sa v kolibe prezlieka; Šimo uvidí Drakovu jazvu, ktorá mu pripomína hada na
kúdeli; Šimo schová kúdeľ; Šimo zháňa bičom na večer voly; Drak rozpovie Šimovi, že
dolina je plná statku; prichádza paholok zo salaša so žinčicou; Drak poverí chlapca odkázať
richtárovi, že to do týždňa nestihnú; Šimovi je podozrivé, že Drak každý deň niekam
odchádza; Šimo po večeroch chodí za bačom na salaš; bača sa vyhýba rozhovorom o Drakovi;
voly sa zotavujú a silnejú; dni sú pokojné a ani Drakova neprítomnosť nenarúša pokojnú
idylu, všetko sa raz vysvetlí
Desiata kapitola
Drak zobudí ráno Šima, že pôjdu; Šimo sa pripravuje na cestu; Drak vedie čriedu;
Šimo zoberie z koliby dokončenú kúdeľ; opis prostredia; chlapi prechádzajú cez sedlo do
údolia; Drak stále niečo počúva a hľadá; skupina vojde do lesa; Drak pridá do kroku a stratí sa
Šimovi; Šimo vidí Draka podávať si ruky s Poliakmi; Šima dobieha podozrenie; Šimo si
myslí, že Drak predal čriedu; Šima popadne zlosť; Šimo švihne Drakovi 2-krát bičom cez
líce; Poliaci hodia po Šimovi valašky; Šimo sa vyhne; Šimo sa vrhne na Poliakov; Šimo sa
vrhá na Draka; Šimo zaváha; Drak kopne Šima do brucha; Šimo stráca vedomie; Drak povie
Poliakom, že Šima vezmú do doliny; Drak pozbiera Šimove veci
Jedenásta kapitola
Šimo sa preberá; Šimo počuje hudbu a spev; Šimo nevie či sníva alebo nie; Šimovi sa
zjavuje Drakova tvár; Šimo sa preberá a zisťuje, že je v kolibe; Šimo nazerá cez škáru a opäť
nevie, či sa mu sníva alebo nie; Šimo vidí vonku pri vatre sedieť postavy; Šimo zazrie
spievajúcu devu túliť sa k Drakovi; Šimo spomína na udalosti predchádzajúceho dňa; družina
hoduje a zabáva sa; Šimo si myslí, že Drak ho prekabátil; Šimo sa rozhoduje dostať Draka;
Šimo si myslí, že Drak prekabáti aj Poliakov; zrazu sa dievka vydá do koliby; Šimo sa snaží
tváriť, že spí; Šimo sa chce pozrieť na dievku, ale vydrží to; Šimo zisťuje, že dvere tu
pootvorené; Šimo vykĺza z koliby; Šimo vylezie hore svahom; Šimo zastane a premieta si
krásnu dievku; Šimo sa vydáva do Lieštin; Šimo prichádza nad ránom do Leštín; Šimo

140
podpaľuje Drakovi vyžiháreň; Šimo necíti uspokojenie, ale ničomnosť svojho činu; Šimo
premýšľa, či sa všetko stalo tak, ako to videl on; Šimo s hanbou prechádza dedinou
Dvanásta kapitola
Šimo prichádza ráno za richtárom; richtár privíta Šima s úsmevom; richtár počúva
Šimove rozprávanie; Šimo nechápe, prečo sa richtár na príbehu zabáva; richtár posiela Šima
vyspať sa; Šimo chce ísť ratovať čriedu; richtár vraví Šimovi, že môžu ísť Drakovi naproti;
Šimo si zhrozený začne premietať všetky udalosti; ženský hlas kričí, že horí; richtár vyskočí
zo stoličky, následne si však niečo uvedomí; Šimo skleslo uhýba richtárovmu pohľadu; richtár
bezradne sedí; richtár rozhodne, že musia ísť Drakovi naproti; richtár sa vychystá a Šimo ho
nasleduje; dedinčania pozorujú richtára so Šimom; richtár so Šimom vyjdú na kopec; richtár
ukazuje Šimovi blížiacu sa čriedu volov; Šimovi sa otočí hlava a musí si sadnúť; richtár počká
so Šimom; na Šima doľahne ťažoba; Šimo zaspí; Šimovi sa sníva o Eve; richtár preberá Šima;
Šimo vidí richtára, Draka s dievkou z predošlého dňa a čriedu volov; Drak podáva Šimovi
kúdeľ pre Evu; Drak šepká niečo richtárovi; richtár vraví Šimovi, že mu chce Martin Lepiš
Madľušovie niečo povedať; Šimo nevie kto je Martin Lepiš; Drak vraví Šimovi, že on je
Lepiš; Drak predstavuje Šimovi jeho ženu Žošku; Šimo zahanbený sedí na zemi; richtár sa
Drakovi odhodlá povedať o vyžihárni; Drak nechce počuť, kto mu podpálil chalupu; Šimo je
zaskočený z Drakovho pokoja; Šimo sa prizná, že to on podpálil Drakovi vyžiháreň; Drak má
pre Šima pochopenie
Epilóg
Chlapec sa pýta starej matky, čo bolo ďalej; stará mať neodpovedá; všetko už spí;
chlapec znova volá na starú mať; starká si chlapca nevšíma; dozvedáme sa, že rozprávačom je
Eva; Eva spomína na staré časy; Eva spomína ako zbierala ľan na lúke a stretla Draka; Drak
začul jej ľúbostnú pieseň a bozkal ju; dozvedáme sa, že Eva sa vydala za druhého; Eva si
k nemu nevedela nájsť cestu; Eva pookriala k mužovi, až keď sa vrátil s čriedou volov; Drak
prešiel okolo Evy, no pozeral sa na Žošku; Šimo ide za čriedou s pohľadom upretým do zeme;
Šimo sa osmelí a dá Eve vyrezávanú kúdeľ; chlapec sa pýta starej mati, čo bolo potom; starká
vraví, že žili spolu až dokým nepomreli

Citáty
„Drakovi sa zunovalo túlať po svete samému ako prst, bez domova. Či sa var nazdáte, že je to
slasť nejaká nemať pri sebe nikoho...“ (richtár)
„Čím ďalej je totiž zrejmejšie, že v hre, do ktorej sa s Drakom pustil, nie je v stávke už len
Eva, ale ešte aj čosi iné, väčšie a významnejšie a zďaleka nie také určité, ako sú Evine
pohľady a jej úsmevom poodhalené zuby. Je to hádam jeho alebo Drakova česť. A je to,
hádam aj stratená dôvera ľudí, ktorá sa donedávna zdala daromná a nepotrebná, no časom
nadobudla takú dôležitosť, že stojí zato pustiť sa teraz o ňu za pasy a dobývať ju nazad hoci s
nasadením vlastného života.“ (rozprávač)

Poznámky
 Dej sa odohráva v 1. polovici 20 storočia
 Autor využíva reálne miesta (Liptov, Kriváň...)
 Rozprávačom príbehu je Eva

141
 Šimo vyrezal pre Evu kúdeľ s výjavom hada
 Autor dielom kritizuje predsudky ľudí

142
 O dvoch bratoch, z ktorých jeden druhého nepoznal

Autor: Peter Jilemnický

Literárny druh: epika
Literárny žáner: poviedka
Hlavná myšlienka: peniaze sú jablkom sváru
Téma: spor dvoch bratov o rodičovský majetok
Prostredie: slovenská dedina

Vonkajšia kompozícia
 12 častí oddelených 3 pomlčkami (- - -) (nie kapitol)

Hlavné postavy
Jozef Haviar – starší syn Haviarovcov (o 8 rokov); bojoval vo svetovej vojne; vyučil sa za
murára (po vojne, v meste); odišiel do sveta (hneď po vojne; roky sa neukázal); poslušný (čo
mu nakázali to robil); nedočkavý (hnal sa domov); rozhľadený (vedel, ako to chodí vo svete);
rozvážny (nenechal sa vyprovokovať bratom); pracovitý (kde sa len dalo, tam sa núkal do
roboty; ruky sa mu triasli do novej roboty); zachovával si hrdosť (nemienil hrdlačiť na
železnici za minimum); dobrosrdečný (požičal Vendelovi ich poslednú stovku; chcel nechať
bratovi celý majetok); vedel sa ovládať (potom, čo Vendel prepil peniaze, tváril sa pokojný,
ale vo vnútri zúril); naivný (veril, že situácia doma sa postupne upokojí); uvedomelý (ľutoval,
že sa nevzdelával ako dieťa; pochopil, že je ťažké ľuďom nanútiť niečo lepšie, ak to sami
nechcú; videl bratovo zaslepenie chamtivosťou; pochopil, že brat je skazený prostredím);
nespoznával brata (nerozumel, prečo je taký zaslepený); zhnusený (z bratových slov
a zaslepenia; z lenivosti ľudí); ohľaduplný (donútil brata ísť po lekára k Bertine); citlivý
(zostal s rodinou pri Bertinom hrobe najdlhšie); priateľský (sedával a zhováral sa so susedmi);
zručný (vyrezal poličku na poháriky); statočný (uhasil požiar chalupy)
Vendel Haviar – mladší syn Haviarovcov (o 8 rokov); manžel Terezy; chamtivý (bažil po
peniazoch; keď sa dalo chodil do sveta za zárobkom); bezohľadný (chodil za zárobkom, aj
keď potom museli robiť na poli jeho rodičia); pracovitý (chcel orať sám; keď obdržal listy, 3
dni oral ako blázon); otca považoval za prežitého (nechcel, aby išiel s ním orať na pole);
ustráchaný (z obsahu listu); vzdorovitý (všetko robil po svojom); sebecký (chcel majetok iba
pre seba a Terezu); naivný (zbytočne poistil chalupu); ustráchaný (bál sa o majetok);
nedôverčivý (myslel si, že Jozef sa vrátil kvôli majetku); ľutoval sa (že sa ma zle); nevedel si
priznať chybu (svoje rozhodnutia si ospravedlňoval náhodou); zaslepený (mal mylné názory
o svete); pijan (opil sa v meste z bratových peňazí); zaslepený (za bratovým návratom videl
túžbu po majetku); obmedzený dedinou (hrabal iba pre seba); bezohľadný (nechal umrieť
Bertinu, len aby neplatil za doktora); poverčivý (veril, že keď učiteľ strelí do studne, Bertina
vyzdravie); nerozumný (miesto doktora zašiel s Bertinou k liečiteľke); necitlivý (hneď po
Bertinom pohrebe premýšľal nad majetkom); protivný (neustále protirečil bratovi);
bezcharakterný (podpálil chalupu; chcel zabiť Jozefa sekerou)

143
Vedľajšie postavy
Hana Haviarovie – žena Jozefa; mestské dievča (vyrastala v tehelni; nikdy nebola na
dedine); starostlivá (donútila Jozefa spraviť prestávku, aby dala najesť deťom; pri hádke
zakrývala Jurkovi uši a oči); obetavá (išla s Jozefom domov); všímavá (vedela, že Vendel
s Terezou ich doma nechcú); utrápená (nebola zvyknutá na dedinské spôsoby; trápila sa nad
situáciou v chalupe); trpela (lebo neboli s Jozefom vítaní); rozumná (keď žili s Jozefom
v meste, odkladala na horšie časy; neodišla z roboty v tehelni; nedovolila Jozefovi postaviť
nový dom); pracovitá (pracovala v tehelni; obriadila humno; pomáhala siať zemiaky);
zhrozená (Bertinke rodičia nezavolali lekára; zo starých spôsobov); ohľaduplná (dohovárala
Jozefovi, aby donútil ísť Vendela po doktora k Bertine); citlivá (zostala s Jozefom pri
Bertinom hrobe najdlhšie)
Tereza Haviarove – žena Vendela; tehotná (nemohla ísť preto do sveta); chamtivá (išlo jej
iba o majetok); pracovitá (robila aj keď bola tehotná); nasrdená (vyhýbala sa Jozefovej
rodine; nedala si pomôcť); ustarostená (bála sa o majetok); mala uštipačne poznámky
k Jozefovej rodine (na ich spôsoby; že nič nerobili a teraz chcú majetok); nerozumná
(nenechala si pomôcť, len aby neprišla o právo na majetok); obmedzená dedinou (neprijímala
nič nové); bezohľadná (nechala umrieť Bertinu, len aby nemuseli volať doktora); nerozumná
(s Bertinou išli miesto doktora k liečiteľke); zatrpknutá (nedovolili jej robiť po pôrode; bála
sa, že jej hana preberie miesto gazdinej); domýšľavá (myslela si, že sa Hana hostinou zalieča
rodičom); skúpa (zúrila, že Hana minula 5 vajec)
Jurko Haviar – syn Jozefa a Evy; smelý (sebavedomo pozeral na husiarky; podal ruku
Bertine); iný (vedel sa inak hrať, inak hovoril, inak sa správal ako dedinské deti); bol
zaujímavý pre Bertinu (lebo bol z mesta); rozhľadený (žil v inom svete ako Bertina);
povýšenecký (vedel viac ako Bertina a trochu ňou opovrhoval); urážlivý (urazil sa, že sa mu
Bertina smiala, keď mu kázala podsypať kuru a on nevedel, čo to znamená); hrýzlo ho
svedomie (že sa pohádal s Bertinou)
Bertina Haviarove – dcéra Terezy a Vendela; chcela byť husiarka (nevedela sa dočkať, kedy
sa husi vyliahnu); mala veľké oči (bola na všetko zvedavá); maličká (ani do školy ešte
nechodila; najmenšia z husiarok); plná energie (bol jej celý dom); odvrhnutá (deti si z nej
robili srandu); ukecaná (všetko chcela vedieť; do všetkého sa zapájala); nevinná (prezradila
nechtiac Jozefovi, že Vendel povedal, že budú spať na povale); zaujatá Jurkom (bol iní; mal
iné spôsoby); obmedzená dedinou (nepoznala svet, iba dedinu a jej spôsoby); hanbila sa pred
Jurkom (za jej spôsoby, dedinskú obmedzenosť); ochorela (na zápal pľúc); umrela (na zápal
pľúc; rodičia jej nezavolali doktora)
Elenka Haviarovie – dcéra Jozefa a Evy; maličké bábätko
Starý Martin Haviar – otec Vendela a Jozefa; starý (nevládal už tak robiť); choval sa
detinsky (nechcel priznať pred Vendelom, že nevládze robiť); uvedomelý (vedel, že Vendel
prahne za majetkom; poznal, že mu sused dohováral kvôli Vendelovi); opatrný (nechcel
prepísať majetok na Vendela); očarený z Jozefovej rodiny (mali mestské spôsoby); nedával
vzdelaniu veľkú váhu (kritizoval deti, že chodia do školy, ale nič dobré z nich nebude);
obmedzený dedinou (pridŕžal sa zaužívaného)
Stará Haviarka – matka Jozefa a Vendela; láskavá (upokojovala Hanu, že si zvykne);
očarená z Jozefovej rodiny (mali mestské spôsoby); obmedzená dedinou (vravela, že ak dá
Boh, Bertina vyzdravie)

144
Mackovci – rodina murára; priatelia Jozefa a Hany; dobrosrdeční (prichýlili Jozefa s Hanou;
nepýtali si od Jozefa nájom); zmorení (z roboty); sklamaní (že Jozef s Hanou odišli); láskaví
(sami nemali čo do úst, ale zavolali Jozefa s Hanou naspäť)
Ondrej – blázon (vyprával sa sám so sebou; potuloval sa s kufrom po kraji žil vo svojej
fantázii); nevzdelaný (v škole strávil iba 2 zimy)
Gašpar – sused; prefíkaný (dohováral Martinovi, aby prepísal majetok na Vendela);
uvedomelý (pochopil, že je lepšie mať spoločnú zem a na nej si niečo pestovať, ako mať
každý vlastné pole)
Učiteľ – uvedomelý (dohováral Vendelovi, aby išli s Bertinou k doktorovi)

Obsah
V dedine pod Havraniskom si nažívajú starí Haviarovci so synom Vendelom,
jeho nevestou Terezou a dcérou Bertinou. Vendel a Tereza sa snažia ako len môžu,
aby sa rodičom zapáčili a prepísali na nich majetok. Zem sa prebúdza po tuhej zime
a všetci sa púšťajú do oračky. Vendel chce orať bez otca, pretože ho považuje už za
prežitého. Otec však nestrpí synove pohŕdanie a ide orať spolu s ním. Po oračke je
otec zmorený a niekoľko dní preleží v posteli.
Do Haviarovcov prichádza syn od staršieho syna Jozefa, ktorý sa aj s jeho
rodinou vracia domov. Haviarovci sú šťastní, že uvidia po rokoch svojho syna, ale
Vendel s Terezou sa boja, že si budú robiť nároky na majetok. Vendel tri dni orie ako
blázon, je nevrlý a nasrdený, rovnako ako Tereza. Po niekoľkých dňoch sa objaví nad
dedinou Jozef aj s rodinou. Prvé ho privítajú mladé husiarky medzi ktorými je aj
Bertina Haviarovie, ktorá ich zavedie do chalupy.
Jozef so ženou Hanou sa ubytujú v pitvore. Do domu prinášajú závan
mestského života, čo Tereza a Vendel nedokážu pretrpieť. Hana si je vedomá, že nie
sú s Jozefom nie sú vítaní, ale rozhodne sa pre Jozefovo šťastie trpieť. Tereza
a Vendel sa vyhýbajú bratovej rodine a matka zakazuje Bertine sa hrať so synom
Jozefa Jurkom. Bertina je však uchvátená z Jurkových mestských spôsobov a aj
napriek zakážu sa sním hrá. Raz sa však pohádajú pri potoku, na čo Bertina ochorie na
zápal pľúc.
Jozef rozpráva chlapom ako je to vo svete. Chlapi majú na život však iný
pohľad, dedinský. Najväčšmi Jozefovi odporuje jeho brat Vendel. Nevie sa zmieriť
s bratovým návratom a myslí si, že prišiel len kvôli majetku. Raz si Vendel od Jozefa
požičia ich posledné peniaze, ktoré ale prepije. Jozefa ostáva navonok pokojný, aj keď
vo vnútri zúri. Hana svoje emócie nedokáže udržať a niekoľko krát sa vytratí
a poplače si.
Jozef pomáha otcovi orať. Tereza budí opitého Vendela, aby to tak nenechal no
márne. Jozef z poľa pozoruje nezmenenú dedinu a uvedomuje si, že zaostalý spôsob
života jej obyvateľov. Po oračke konfrontuje Jozefa Vendel, ktorý mu vyčíta, že sa
vrátil. Vendel neverí Jozefovým úmyslom a Jozef v ňom nespoznáva svojho brata.
Jozef ide do sadu a premýšľa, prečo a kam sa vlastne vrátil. Za Jozefom prichádza
Hana, ktorá mu oznámi, že s Bertinou je to zle. Chodia však za ňou babky, ktoré
odporúčajú rôzne ľudové recepty.

145
 Jozef s Hanou nevedia pochopiť, prečo nezavolajú k Hane doktora. Keď Jozef
po troch dňoch prehovorí Vendela ísť s Bertinkou k doktorovi, Vendel s Terezou sa
nechajú zlákať a zájdu radšej k liečiteľke. Nič Bertine nepomáha, tak ide Vendel za
učiteľom, aby strelil do studne a vykúpal v jej Bertine, že to pomôže. Učiteľ sa zhrozí
z Vendelovej naivity a odmieta mu pomôcť. Vendel sa tak vydá k horárovi. Keď je
nad mestom, zazvoní umieračik. Rozbehne sa naspäť domov, kde mu mama povie, že
to umrela stará Mičková. Bertina umrela až na druhé zazvonenie.
Koná sa pohreb Bertiny a Mičkovej. Tereza s Haviarkou nariekajú za Bertinou.
Tereza chce ísť so sprievodom ale musí ostať doma, lebo je tehotná. Pohreb odbavia
rýchlo. Vendel následne pozýva ľudí na kar, zatiaľ čo Jozef s Hanou odchádzajú od
hrobu Bertiny ako poslední. Po príchode domov zisťujú, že Tereza porodila syna.
Tereza musí ležať a Hana sa ujme gazdovstva. Hana pripraví bohatú hostinu,
čo sa páči Haviarovcom, ale nie Tereza a strhne sa hádka. Vendel s Terezou chcú, aby
ich pomerili a rozdelili majetok, Jozefovi však o majetok nejde. Nastáva obdobie
pokoja, roboty na poliach niet. Jozef opäť sedí a zhovára sa s chlapmi. Čo chlapi vidia
ako zlé, Jozef považuje za krok dopredu. Vendel ma na brata narážky a tak si na neho
Jozef počká v sade. Snaží sa mu vysvetliť, že mu naozaj nejde o majetok, ale Vendel
mu odmieta veriť. Jozefa to nasrdí a vykričí bratovi, že keď sa tak správa, tak sa
majetku nevzdá.
Dedinčania idú na jarmok do mesta. Hana ide do hory narúbať drevo. Vendel
je v dome sám, Jozef vyrába poličku na hrnčeky. Za Jozefom prichádza Hana s listom
od Mackovcov. V liste Mackovci pozívajú Jozefa s Hanou, aby sa k ním vrátili.
Hanino nadšenie pokazí Jozef, ktorý chce ešte ostať a pomôcť.
Jozef pripravuje poličku a premýšľa nad minulosťou. Nevie si spomenúť, kde
dal svoju modlitebnú knižku. Jozef odloží robotu bokom a ide do pitvora. Spomenul si
totiž, že ju schoval na povale za trám. Ako vylezie rebríkom, uvidí Vendela
podpaľovať seno. Jozef vie, že Vendel poistil dom a teraz chce ľahko prísť
k peniazom. Bratia sa pasujú, víťazom je Jozef, ktorý následne uháša oheň. Vendel
počká, kým brat zlieza dole a napadne ho sekerou. Jozef sa však stihne otočiť
a zastaviť jeho útok.
Jozef je zhrozený z počínania svojho brata a rozhodne sa vrátiť k Mackovcom.
Hana ho nájde ako balí veci do kufra a je šťastná, že konečne odídu preč. Jozef
nikomu o incidente s bratom nepovie, a tak sú rodičia prekvapení, že sa tak narýchlo
pobrali. Nad dedinou sa Jozef otočí a ľutuje sebeckosť, chamtivosť a zastaranosť
názorov dedinských ľudí.

Obsah po častiach
Prvá kapitola
Opis dediny pod Havraniskom; opis rodiny Haviarovcov; bola tuhá zima;
Vendel s Terezou chceli ísť robiť do sveta; Tereza bola tehotná a aj Vendel musel
ostať doma; prichádza jar; dedinčania vychádzajú na pole orať; Vendel prezerá pluh;
Bertina chce ísť tiež orať, no Vendel jej nedovolí; z domu vyjde starý Haviar; Vendel
chce, aby otec ostal doma, čo ho urazí; otec so synom potichu dorazia na pole; Vendel
chce, aby otec poháňal; starý Haviar sa mocne chopí pľuhu a vrhne sa na orbu

146
Druhá kapitola
Zem sa prebúdza; deti sa hrajú na lúke pri potoku; medzi deťmi je aj Bertina
Haviarovie; dievčatá si robia srandu z Bertiny; Bertina sa urazí a sadne si pri potok;
Bertina ide horu potokom; Bertina stretá blázna Ondreja; Ondrej jej ukazuje veci vo
svojom kufre; Ondrej sa ďalej brodí potokom; Bertina za obzerá za deťmi; spomedzi
skál vyjde vietor a hmla zakryje polia; starý Haviar znova padol za pluhom; otec
klame Vendela, že vládze robiť; Vendel poznal pravdu, ale držal sa; otec s Vendelom
idú z poľa; na Vendela zakričí poštár, že má pre neho list; Vendela prepadne strach
z obsahu listu; poštár dáva Vendelovi 2 listy; Vendel spomína ako poistil chalupu;
richtár nahováral v krčme Vendela, aby si dal poistiť úrodu; Vendel vyšiel von;
Vendel si vypočul rozhovor 2 chlapov o poistení; Vendel nechá zvýšiť poistenie proti
požiaru z 3 na 10 tisíc; Vendelovi prišiel list z poisťovne, aby platil; po obdržaní listov
Vendel 3 dni orie ako blázon; starý Haviar je zrobený; otec sa spytuje Vendela, kedy
príde jeho druhý syn; Vendel je nasrdený z príchodu brata; za starým Haviarom
prichádza sused, aby mu dohovoril; Haviar vraví susedovi, že Jozef sa vráti; sused
Gašpar odíde; starý Haviar spomína a sníva o minulosti; do izby vojde Haviarova
žena; Martin so ženou sa zhovárajú o Jozefovi; Vendel s Terezou sa vracajú z poľa;
Vendel premýšľa nad Jozefom; Vendel sa rozhodne predať tela; Tereza mu to vyčíta,
lebo ho chcel chovať; Vendel vraví, že potrebuje peniaze; Tereza mu povie, že nemal
zvyšovať poistku
Tretia kapitola
Pomedzi skaly prechádza Jozef s rodinou; rodina Jozefa vychádza na lúku;
Jozef pozoruje dolinu; Jozef spomína na detstvo; Hana pozoruje dedinu; Hana má
zmiešané pocity, ale tají ich pred Jozefom; k rodine prichádza skupina husiarok; Jozef
dáva dievčatám hádanky; medi husiarkami je aj Bertina; Bertina sa s Jozefovou
rodinou vydáva domov
Štvrtá kapitola
Hana nie je zvyknutá na dedinské prostredie; Tereza vidí v Hane sokyňu; Hana
cíti, že prišla do iného sveta; Tereza odmieta nové spôsoby; rodina Jozefa sa usadí
v humne; starí Haviarovci sú očarení Jozefovou rodinou a ich spôsobmi; Vendel
s Terezou sú odmeraní, škriepia sa aj medzi sebou; Hana sa necíti u Haviarovcov
dobre, no nemôže odísť; za Jozefom prichádzajú chlapi z dediny zvítať sa; všetci sa
rozprávajú o tom, ako je vo svete; Jozef má iné názory na život ako ostatní; Vendel
odporuje bratovi s otcom; v chalupe je dusná atmosféra; Jozef spomína ako sa pretĺkal
svetom; Jozef sa po vojne vyučil za murára; Jozef spomína, ako sa mali murári dobre;
Jozef spomína, ako sa zoznámil s Hanou; Hana bola skúsená a zostala v práci
v tehelni; Hana odkladala peniaze na horšie časy; Hana usmerňovala Jozefa, ktorý
chcel postaviť dom; hane zomrel otec a minula sa robota; Jozefa s Hanou prichýlili
Mackovci; Hana s Jozefom sa núkali do práce, kde len mohli; prišli zvesti o železnici
a všetci sa tešili na robotu; Jozef vysvetľuje Vendelovi, ako chceli robiť, ale nemienili
hrdlačiť; Jozef opisuje chlapom situáciu vo svete; Jozef spomína na rozlúčku
s Mackovcami; Macko povedal Jozefovi, aby sa k ním vrátili, ak bude zle
Piata kapitola
Jurko je zaujímavý pre Bertinu; Bertina sa hrá s Jurkom pri potoku; Bertina je
zahanbená z Jurkovej rozhľadenosti; Jurko používa slová, ktorým Bertina nerozumie;
Bertina sa chce zapáčiť Jurkovi, no Jurko je stále nad ňou; Bertina vysmeje Jurka, lebo

147
 teraz nerozumie on jej; Jurko sa urazí; Jurko ide horu potokom; Bertina zostáva
nehybne stáť; Bertina sa rozbehne domov; Tereza vraví Bertine, že bude husiarka;
Vendel je v meste; Bertina ochorela; Vendel sa večer vracia opitý; Jozef je navonok
pokojný; Hana vie, že Jozefa z vnútra zožiera hnev; Hana spomína, ako ráno požičali
Vendelovi do mesta ich poslednú stovku; Hana cíti zo všetkého bolesť; v posteli sa
Hana snaží zdôveriť Jozefovi; Jozef upokojuje Hanu; Hana sa rozplače
Šiesta kapitola
Jozef sa na ďalší deň vydáva s otcom zaorávať na pole; Tereza sa snaží
prebudiť Vendela, no neúspešne; Tereza sa bojí o majetok a kričí, že s Vendelom
všetko spravia; starí Haviarovci jej radia ostať doma oddýchnuť si a odchádzajú
s Jozefovou rodinou orať; Haviarovci prichádzajú na pole; Jozef sa rozhliada po
dedine; Jozef vidí, že dedina sa nijak nezmenila, okrem novej budovy školy; Jozef
premýšľa, či sa dedina niekedy zmení; starí haviar si sťažuje na novú školu; Jozef sa
radšej pustí do orania; Jozef si spomína ako chcela Hana deň pred tým umyť okná, no
Tereza to brala ako urážku; Jozef si uvedomuje neochotu ľudí zmeniť zaužívané; Hana
pomáha Haviarke siať zemiaky; Haviarka chváli Hanu; všetci sú naplnení radosťou;
Jozef spomína na šťastné murárske časy; na poludnie sa Haviarovci vracajú domov;
z izby vychádza Vendel; Vendel si počká na Jozefa; Vendel sa spytuje Jozefa, kde bol,
keď potrebovali pomoc; Jozef pokojne odpovedá na bratove nevrlé reči; Vendel vyčíta
bratovi, že nikdy a nich nemyslel a teraz sa len tak vráti; Jozef je zhrozený zo
zaslepeného brata; Jozef vraví bratovi, že ani on naňho nemyslel a bál sa, aby sa
nevrátil domov; Jozef v bratovi vidí všetkých sebeckých, chamtivých ľudí; Vendel
hovorí bratovi, že o celý majetok sa staral on s Terezou; Vendel sa pýta brata, akým
právom si robí nárok na majetok; Jozef chápe, že brata ovládla chamtivosť; Jozef
dohovára bratovi, že mu o majetok nejde; Jozef vysvetľuje bratovi, že on z majetku
nebral ani doň nedával, zatiaľ čo Vendel z neho bral, aj doň dával; Vendel si stále
myslí, že bratovi ide o majetok; Jozef odsotí brata; Jozef ide do humna; Hana cíti, že
Jozefa niečo trápi; Jozef nespoznáva svojho brata; Jozef premýšľa prečo a kde sa to
vrátil
Siedma kapitola
Jozef si prezerá sad; sad je zanedbaný; Jozef radšej necháva sad taký, aký je; za
Jozefom prichádza Hana; Hana vraví Jozefovi, že Bertina je na tom zle; Hana je
zhrozená, že Bertinke nijak nepomáhajú; Jozef sa pýta, či volali Bertine doktora; Hana
vraví, že ráno boli u nich staré baby radiac rôzne babské recepty; Tereza vraví, že
Vendel s Terezou tvrdia, že nemajú na doktora peniaze; prišiel večer; z chalupy
vybehol Jurko; Jurko sa pýta Hany, či Bertina umrie; Jurkovi je ľúto, že sa s Bertinou
pohádal; Hana upokojuje Jurka, že Bertina bude v poriadku; Hana sa vyhýba ďalším
Jurkovým otázkam; večer Hana dohovára Jozefovi, aby donútil Vendela ísť po lekára;
po 3 dňoch donúti Jozef Vendela zobrať Bertinu do mesta; po návrate sa Vendel
s Terezou s nikým nevyprávajú; Bertina je na tom zle; Tereza si myslí, že má Bertina
epilepsiu; Vendel sa vydá za učiteľom do školy; Vendel prosí učiteľa, aby strelil do
studne; učiteľ dohovára Vendelovi, že streľba nepomôže; Vendela štve, že každý sa
iba na doktora pýta; Vendel vraví učiteľovi, že boli u liečiteľky; učiteľ sa zhrozí;
Vendel si myslí, že pre Bertinu spravil všetko, čo mohol; učiteľ karhá Vendela;
Vendel trvá na svojej prosbe; Vendel sa rozbehne za horárom; Vendel cíti ťažobu;
z dediny sa ozýva umieračik; Vendel sa vydá naspäť do dediny; Vendel prichádza
domov; mama Haviarka mu vraví, že umrela Mičková; Vendel skočí k Bertine;
Vendel verí, že Bertina vyzdravie; podvečer zaznie nová umieračik; Bertina zomrela

148
Ôsma kapitola
Koná sa pohreb Mičkovej a Bertiny; opis pohrebu Mičkovej; ľudia sa
schádzajú u Haviarovcov; Tereza a Haviarka trúchlia za Bertinou; Jurko s Hanou celú
situáciu pozorujú; Tereza chce ísť so sprievodom; Tereza nevládze a padá; Tereza je
pred pôrodom a ostáva doma; farár vykonáva potrebné obradné veci; ľútosť doľahne
aj na Vendela; sprievod postupuje dedinou; pohreb odbavili na cintoríne veľmi krátko;
po pohrebe Vendel pozýva susedov na kar; Jozef s rodinou ostali pri hrobe ako
poslední; Vendel premýšľa, či Jozefovi naozaj nejde o majetok; Vendel chce majetok
iba pre seba; Jozef s rodinou prichádzajú domov; v chalupe počuť hlasy podnapitých
susedov; Haviarka oznamuje, že Tereze sa narodil syn
Deviata kapitola
Terezu škrie, že jej nedovolia robiť; Hana prevezme pozíciu gazdinej; Tereza
sa obáva, že sa Hana rodičom zapáči; Hana pripraví obed; Vendel odišiel od stola za
Terezou; Vendel s Terezou si myslia, že sa Hana zalieča rodičom; Hana prinesie
Tereze kura na smotane; Terezu popadne z hostiny hnev; Hana odchádza do kuchyne;
Haviarovcom sa páči, čo Hana pripravila; Tereza zúri, že Hana minula 5 vajec; Vendel
vraví Tereze, že za chvíľu so všetkým skoncujú; Hana sa ide do sadu vyplakať; za
Hanou ide Haviarka; Hana sa vracia do kuchyne; Haviar vraví, že im bude dobre, keď
bude Hana vyvárať; Tereza všetkým vykričí, aby ich podelili; Jozef upokojuje
situáciu; Haviar sa nasrdí; Haviar kričí, že gazdovstvo je jeho; Jozef otca upokojuje;
Jozef nechce, aby si brat myslel, že sa rodičom zaliečajú; Haviar Jozefovi vraví, že
Vendel s Terezou si to myslia aj tak; Vendel vykričí otcovi, že mu nechce prepustiť
gazdovstvo; Haviar opätuje, že Vendel chce statok iba pre seba; Tereza podporuje
muža so slovami, že oni tu hrdlačili; Vendel obhajuje ženu, že čo všetko spravili a aj
tak im nechcú prenechať statok; Haviar vraví, že Vendela s Terezou vyhodí; Vendel
mu oponuje rovnakými slovami; Hana celý čas čupí v kúte s Jurkom; Haviarka sa
rozplače
Desiata kapitola
Nastala doba pokoja; Jozef s chlapmi spomína na dobré časy; hlásnik rozpráva
chlapom ako je v Rusku dobre; Vendel vraví, že statkárom v Rusku odobrali zem;
Jozef vysvetľuje, že v Rusku vytvorili spoločné družstvá; Vendel opäť nesúhlasí
s bratom; starý Gašpar súhlasí, že zem netreba vlastniť, iba si v nej niečo vypestovať;
Vendel by chcel mať vlastniť zem; Jozefovi sa protivia bratove slová; Jozef si
uvedomuje, že brat by sa nezmenil, ale zhoršil, keby bol bohatší; Jozef má pocit, že
dedina je ďaleko zaostalá; z Jozefa vybehne nahlas jeho myšlienka; nikto Jozefovým
slovám nechápe; Vendel znova rýpe do brata; chlapi sa poberajú domov; Vendel sa
chce vyhnúť bratovi; Jozef čaká na Vendela v sade; Vendel sa oprie o strom a čaká;
Jozef vyčíta bratovi, že mu pred všetkými vykrikuje, že mu berie zo statku; Vedel
vraví, že mu netreba kázeň; Jozef sa pýta Vendela, či mu verí, že mu nejde o majetok;
Vendel odpovedá, že neverí; Vendel vysvetľuje bratovi, že neverí ani otcovi, a môže
sa niečo stať a Jozef aj s rodinou ostanú u rodičov; Vendel vraví, že sa obetovali
s Terezou a nič z toho nemajú; Jozefovi je ľúto, že Vendel nevidí ďalej, ako za okraj
dediny; Jozef dohovára Vendelovi, že iba narieka ako sa má zle a pri tom ani o statok
sa nestará; Jozef vyčíta bratovi, na čo si len spomenie; Jozef si uvedomuje, že na vine
je spoločnosť a nie jeho brat; Jozef vyčíta bratovi, že aj keď mal peniaze, nepomohol
Bertinke; ostane ticho; Jozef sa nakoniec pýta brata, čosi mu stále neverí; Vendel si
stojí za tým, čo povedal; v Jozefovi už okrem citu nič neostalo; Jozef rozpráva

149
 Vendelovi príhodu z detstva; Vendela začal unášať potok; Jozef skočil do potoka za
bratom a zachránil ho; Vendel len sucho odvrkne a nepochopí, čo mu chcel brat
povedať; Jozef si predstavuje ako by vyzeral jeho život, keby nezachránil Vendela;
Vendel rýpe do Jozefa otázkou, či čakal niečo iní; Jozef vraví Vendelovi, že iba od
neho čakal, že mu bude bratom a nie vlkom; Jozef vraví, že by sám rád už odišiel;
Jozef sa poberá domov; Vendel sa pýta brata, prečo teda neodíde; Jozefa zachváti
hnev; Jozef povie Vendelovi, že sa svojho podielu nevzdá
Jedenásta kapitola
Dedinčania sa vybrali do mesta na jarmok; Haviarovci s Terezou idú na
jarmok; Hana sa s deťmi vybrala na drevo; Vendel ostal doma sedieť sám; Hana sa
vráti a ide za Jozefom; Hana dáva Jozefovi list od poštára; list je od Mackov;
Mackovci píšu Jozefovi, aby sa s hanou vrátili; Jozefa aj Hanu list poteší; Hana
s mužom si predstavujú život u Mackov; Jozef porovnáva život u otca a u Mackov;
Hana je zasnená; Hana sa pýta Jozefa, či pôjdu; Jozef chce ešte ostať a pomôcť
rodičom; Hana sa rozplače a odíde; Jozef si začína uvedomovať rozdiel medzi ním
a rodičmi; Jozef chce spraviť poličku na hrnčeky; Jozef premýšľa, že im všetci
vyčítajú, že nechodia do kostola; Jozef spomína na svoju modlitebnú knižku; Jozef
spomína, ako sa na vojne nemohol pri bojoch modliť; Jozef pokračuje v hobľovaní;
Jozef neustále premýšľa; Jozef rozmýšľa, kde dal modlitebnú knižku; Jozef
nedokončuje poličku; Jozefa niečo ťahá do pitvora; Jozef si spomína, že modlitebnú
knižku ukryl na povale pod krov; Jozef zočí na povale Vendela, podpaľovať strechu;
Jozef sa pasuje s Vendelom; Jozef hasí oheň vrecom; Jozef kričí po Vendelovi, že ho
to už úplne zaslepilo; Jozef kričí po bratovi, že je podpaľač; Jozef vykričí bratovi, že
je podpaľač; Vendelovi zo všetkého treští hlava; Jozef zlieza po rebríku; Vendel sa
zaženie na brata sekerou; Jozef sa stihol obrátiť a zastaviť bratove ruky; Jozef odhodí
sekeru; Jozef s tvárou v dlaniach vychádza z pitvora
Dvanásta kapitola
Hana sa vracia z hory; Jozef balí veci do kufra; Jozef oznamuje Hane, že
pôjdu; Hana je šťastná z manželových slov; večer sa ľudia vracajú z jarmoku; Hana
s Jozefom oznamujú, že odchádzajú; Haviarovci sú zaskočení; rodičia prehovárajú
Jozefa; Jozef je pevne rozhodnutý; ďalšie ráno je pochmúrne; Jozef s rodinou sa lúči
a odchádza; Jozef nikomu o udalostiach nehovoril; Hana je šťastná; Hana sa pýta
Jozefa, prečo sa rozhodol odísť; Jozef klame, že nič sa nestalo; Jozef spomína na
predchádzajúcu noc, keď nemohol zaspať; Jozef nemohol prestať myslieť na hrôzu, čo
zažil; rodina zastala pri cintoríne; Hana s Jozefom sa pozerajú na Bertin hrob; Hana
ticho stojí pri Jozefovi; Hana spomína, ako stáli na rovnakom mieste, keď sem pred
pár týždňami prišli; v Jozefovom pohľade už nie je toľko tepla, ako keď sa vrátili;
Jozef vraví, že ľudia by boli iní, keby boli zabezpečení; Jozef si uvedomuje, akí sú
ľudia nešťastní; Jozef vie, že ľudí požiera chamtivosť; Jozef ubezpečuje Hanu, že už
bude dobre, lebo budú medzi ľuďmi; Hana a Jozef vykročia z dediny; Hana a Jozef
cítia úľavu

Citáty
„Hana v sebe cíti kus líšky, kus jazvice, sliedi po najbližšom okolí a nič nepustí okolo seba bez
toho, žeby to nezvážila, neprenikla srdcom matky. Ale ach!... je na tom oveľa horšie: líška

150
pozná hluchý revír a odíde, jazvica pozná miesto málo bezpečné a hľadá inde. Hana poznala
to i ono, a jednako odísť nemá kam.“ (rozprávač)
„Svet letí v ústrety najúžasnejším objavom, nozdry ľudí sajú pach budúcich udalostí – no táto
dedina objavy nenávidí a hľadí do minulosti ako nehybná, kamenná socha. Jozef sa díva: je to
tak, mohol by načrtnúť jej plán, platný pre desaťročia...“ (rozprávač)
„...prišlo mu na um začudovanie nad tým, ako ťažko je ľuďom nanútiť ich vlastné,
dokonalejšie dobro a privyknúť na to, čo slúži práve im.“ (rozprávač)
„Dočkaj, ešte toto ti poviem: že si vkladal do gazdovstva, to ti verím. Ale si z neho aj žil, čuješ
ma? Žil si z neho, užíval si ho, hoci je ešte vždy rodičovské. A ja som doň nenosil, ale som ani
neodnášal. A keď som dnes tu, teda takým právom, ako aj ty: dokiaľ otec chcú.“ (Jozef)
„Hľa, aký je to čierny kút, aké strašné miesto, kam zašli! Do každej radosti, bárs by bola ako
omrvinka, musí ti kvapnúť jed. A nie zvonku, stadiaľ, čo človek neovláda a proti čomu býva
bezmocný, ale z ľudských sŕdc, preplnených nešťastím, tmou, závisťou, skupánstvom... a ako
sa to všetko volá.“ (rozprávač)
„Jozef si rad-radom predstavoval týchto gazdíčkov. Každý z nich narieka, že má málo, no oni
ani to málo, čo majú, nevedia rozumne využiť! Ach, ako hriešne, vedome i nevdojak mrhajú
všetkými možnosťami, ktoré sa im doma naskytujú! Zdá sa, ako keby sa celý kraj odtrhol,
odštiepil od sveta pred pár sto rokmi, svet letel ďalej vpred a oni tu zostali v akejsi jame
zabudnutí.“ (rozprávač)
„V tej malej hŕbke bolo pochované dievčatko, pre ktoré sa nenašlo kus čistej ľudskej obety
a lásky. No oni jej nenašli ani v celej tej dolinke.“ (rozprávač)

Poznámky
 Autor chce dielom kriticky poukázať na zaostalosť dedinského života
 V diele môžeme vidieť kontrast medzi rozhľadeným bratom Jozefom a dedinou
obmedzeným Vendelom
 Jozef predstavuje nové myšlienky, zatiaľ čo Vendel zašlé spôsoby
 V texte sa stretávame aj s pár básničkami
 Autor nevidí šťastie v peniazoch, ale v láske a cite
 Novela je súčasťou knihy Kompas v nás, kde sa celkovo nachádzajú 3 poviedky (O
tom, ako sa platilo za ovce ľudskou krvou; O láske, ktorá bola ťažkým bremenom
v časoch, keď sa spievala ľúbostná pieseň Sahaesa; O Interhelpe a o krajanoch, ktorí
museli stratiť domov, lebo hľadali šťastie v práci) a 3 novely (O dvoch bratoch,
z ktorých jeden toho druhého nepoznal; Prípad Evy Burdovej, ktorej chceli zahatať
cestu k láske; + ešte 1)
 Kniha kompas v nás nám má ukázať, že až po sociálnom a majetnom oslobodení
dosiahneme skutočné šťastie

151
 Nox et solitudo

Autor: Ivan Krasko

Literárny druh: lyrika
Literárny žáner: básnická zbierka
Hlavná myšlienka: zobraziť svoje vnútorné prežívanie
Téma: prírodné javy (báseň Chladný dáždik...; Prší, prší... Zmráka sa); spomienky na matku
a domov (Vesper dominicae); ľúbostný cit (báseň Plachý akord; Už je pozde; Aminke); národ
(báseň Jehovah)

Vonkajšia kompozícia
 27 básni

Obsah básne topole

Básnik využíva vysoké, ošarpané topole ako symbol utrpenia a bolesti. Topole majú
predstavovať jeho život bez šťastia a radosti („Hej, topole, tie topole bez lístia!“/Hej, topole,
tie topole bez žitia!“). No napriek všetkým nástrahám a problémom (...hrdo stoja ošarpané,
v mraze, vetre nahé, holé topole.“), stoja hrdo, čo predstavuje autorovu nezlomnú vôľu
bojovať a nevzdať sa. Postupom času sa však utápa v beznádeji a nevidí z problémov
východisko („...pozerajú prázdno dole topole.“). Nakoniec ho opúšťajú aj posledné sily niečo
zmeniť a vzdáva svoj boj („Ako vzhľad ich duch môj mizne...“/ Ako havran ošarpaný do
noci...“).
Pozn. báseň môže zobrazovať aj slovenský národ a jeho pasivitu

Obsah po častiach (celá zbierka)

 Solitudo
 Moje piesne
 Balada
 Balada o jednej milej
 Romaneto
 Plachý akord
 Chladný dáždik...
 Už je pozde...
 Aminke
 To dravé kúzlo časov zašlých
 Prší, prší...
 Hľa, luna bledá...
 Na cmiteri
 Na nový rok

152
  Pieseň
 Pieseň
 Balada
 Stará romanca
 Balada
 Srdce moje
 Šesť hodín je
 Topole
 Quia pulvis sum
 Vesper dominicae
 Poznanie
 Jehovah
 Zmráka sa...

Báseň topole
Hej, topole, tie topole vysoké!
Okolo nich šíre pole --
Čnejú k nebu veľké, čierne
- zrovnaj ako čiesi bôle –
topole.

Hej, topole, tie topole bez lístia!

Duch jak čísi špatnej vôle
Hrdo stoja ošarpané,
V mraze, vetre nahé, holé
topole.

Hej, topole, tie topole bez žitia!

Nemo stoja v úzkom kole
f- prízraky sťa z nirvány vy –
pozerajú v prázdno dole
topole.

Hej, tie hrdé, vysočizné topole!

Ako vzhľad ich duch môj mizne...
Hore...? Dolu...? Do nirvány...?
- Ako havran ošarpaný
do noci...

Poznámky
 Zbierka intímnej, osobnej lyriky
 Autor vyjadruje svoje pocity smútku, samoty, sklamania a beznádeje
 Básnik využíva obrazy z prírody na vyjadrenie svojich pocitov
 Všetky básne sú poznačené autorovým osobným životom
 Celá zbierka sa nesie v pochmúrnej atmosfére

153
 Cválajúce dni

Autor: Ján Smrek

Literárny druh: lyrika
Literárny žáner: básnická zbierka
Hlavná myšlienka: vyjadriť pocity po novom, lepšom, krajšom živote povojnovej generácie
Téma: mladosť, láska, krása

Vonkajšia kompozícia
 30 básni

Obsah básne Cválajúce dni

Autor opisuje prostredníctvom žrebcov mladú generáciu, ktorá sa je plná energie, je
aktívna a chce zmeniť svet k lepšiemu aj napriek prekážkam, ktoré sa im stavajú do cesty
(„Bujní žrebci, neosedlaní – nezasiahne ich blesk – ženú sa vpred...“). Nespútaní jazdci
nechávajú za sebou staré spôsoby a ženú sa vpred novým objavom (pozri 2. strofu básne). Na
ceste sa stretávajú s problémami, no vďaka mladosti a odhodlaniu si idú za svojimi cieľmi
(...nič nevadí, že niektorý pri skoku ponad piliere oceľového mosta drží sa už len chvosta.“).
Sami nevedia, čo ich čaká, ale radšej sa vydávajú do neznáma ako by mali zostať uväznení
v starom svete (pozri 5. strofu).

Obsah po častiach (celá zbierka)

 Cválajúce dni
 December
 Narodeniny
 Zima
 Vilage and City
 Malé dievča kaviarenské
 Dievča v rozkvete
 Balada noci májovej
 Jarná pieseň
 Mne dedinčanka stepilá
 Balada o cynickom milovaní
 Pieseň
 Oblak
 Pleso
 Tahiti
 Pieseň
 Triumf

154
  Babské leto
 Pieseň
 Október
 Salome
 Babička
 Báseň o stavaní domu
 Báseň o krásnej matke
 Vývoj
 Dievča od tlačiarenského stroja
 Miss Ellén
 Fabrika v noci
 Ešte raz kebych na svet prišiel
 V prístavnej krčme

Báseň cválajúce dni

Bujní žrebci, neosedlaní
- nezasiahne ich blesk –
ženú sa vpred,
ženú sa vpred,
kopyty rozbíjajú lebky
a nechávajú za sebou
dokaličené ľudské mŕtvoly.

Stepilí cowboyi
nad konské hlavy skolení
sedia na pariacich sa chrbtoch
a stískajú ich koleny
kŕčovite.
Hurrá, hurrá!
Z cesty nám!!
Pádime!
Nevidíte?

Krasojazdcov sú stá,
divákov milióny.
Tie stá však jazdia ponad dómy,
ponad parížsku Notre Dame
a preskakujú Oceán,
ženú sa krkolomným cvalom,
že nestihne ich ani Parom,
chcú prelietať
zo stálic na stálice,
presedlať na Lucifera šiju,
vôbec: utopiť sa v dáky fenomén,
možno: vo večnú energiu.

My mladí, jarí šarvanci,

155
ktorí sme život – svoju milú –
objali prvom pri tanci,
sme celým dúškom živí –
my sme tí jazdci diví!
Sedíme na paripách:
uháňajúcich dňoch,
a pevne držíme sa hrivy –
nič nevadí, že niektorý
pri skoku ponad piliere
oceľového mosta
drží sa už len chvosta.

Nemôžeme znať, či nespadneme

A nezlomíme väz –
lež nechceme sa predsa utopiť
v to driemajúce ľudské plemä,
v zakliaty živý les.

Poznámky
 Zbierka srší radosťou zo života, životnou energiou, sviežosťou, aktivitou...
 Autor opisuje pocity povojnovej generácie
 Celá zbierka dýcha optimizmom a pozitivizmom
 Vďaka tejto zbierke sa stal Smrek hlavným predstaviteľom vitalizmu
 Autor chce poukázať, že vždy sa nám budú do cesty stavať prekážky, preto by sme sa
nemali nad tým utápať, ale radovať sa z toho, čo je dobré a krásne, zo života

156
 Mladý svobodník

Autor: Rudolf Dilong

Literárny druh: lyrika
Literárny žáner: básnická zbierka
Téma: náboženstvo

Vonkajšia kompozícia
 9 básni

Obsah básne Rota

Rudolf Dilong bol katolíckym kňazom, a tému náboženstva preniesol aj do tejto básne.
V úvode vyjadruje svoje postrehy k dianiu v cirkvi a sleduje príchod nových prúdov
a myslenia (...prepáčte pôjdeme dopredu z doby mochu, na rúnku stavajú novému storočiu
sochu...). Rovnako má strach o svoje náboženstvo a stavia sa pesimisticky k budúcemu
vývoju (...Mesiáš vstúpte na javisko, zažne sa svetlo, na svete z povrchu svetlo sa tratí,
argument starý modernu nezvráti...). Ďalej zobrazuje autor svoje vízie o novom svete, je
veľmi negatívny a bojí sa toho, čo príde (2., 3., 4. a 5. strofa). Celá báseň sa nesie v znamení
strachu o vieru, autor čaká, že sa ľudia budú odvracať od Boha (...och, nevieš, nevieš, kto bol
Ježiš, videl si lagové auto, máš z toho mrákoty, ten, čo v ňom sedel, má vieru ako ty, hrozíš mu
pomstou a v tieni gotickom, skončil si pod tramvaj v živote mladickom.)a varuje ich, že na to
doplatia (Bol si tak bolestný, spadol si z nôh, s Bohom si bojoval, zboril ťa Boh.).

Obsah po častiach (celá zbierka)

 Mladý svadobník
 Básnikovi
 Hviezdam
 Márii kajúcej
 Národu
 Bohu
 Kláštorské zátišie
 Kňazovi
 Rota

Báseň Rota
Na svete z povrchu, zajali ste stráž prednú,
videl si v kostole lampadu poslednú jednu.
Na svete z povrchu čas sa tratí,
ruža sa tratí, hangáry a akrobati

157
prepáčte pôjdeme dopredu z doby mochu,
na rýnku stavajú novému storočiu sochu.
Ktosi si spomenul na časy jarma,
žurnály, plakáty, vstupenky zdarma.
Zrána ťa nevinné dievčatko stretlo,
Mesiáš vstúpte na havisko, zažne sa svetlo.
Na svete z povrchu svetlo sa tratí,
argument starý Modernu nezvráti.
Posolstvo prinesie z mesta nová Sibyla,
že Krista doba zas na kríž pribila.

Podobné cmiterom sú mestá na Dunaji,

hráš šach a klesáš po márnom turnaji.
Nevidíš dom mŕtvych, nevidíš príbytky,
brožúry, pozvánky, obálky, vizitky.
Sám si a počuť vás mnoho jak z podsvetia,
nám slnko nesvieti, nám hviezdy nesvietia.
Modliť sa nevieme, na spoveď nejdeme,
kostol zavrite, oči zavrite,
podobné námestia sú bielej Tavride.
Najmladší samovrah uteká pred trestom,
pohľad má dlhý jak vlaky nad mestom
a je to s posolstvom nová Sibyla,
že Krista dobra zas na kríž pribila.

Po kraji Dunaja držíš ho v žltom pazúre,

ten druhý Dunaj, čierny Dunaj tečie v azúre,
alebo v ulici do obchodu šiel si,
k výkladu neprídu ťažkí delostrelci.
Páči sa? Slečna za pultom riekla mi,
päsťou si večer rozbíjal zelené reklamy.
Ružové reklamy, svetlé reklamy,
po noci plávali dolu riekami,
zatiaľ, čo strážnik obchádza skaly,
prídu sem zločinci bledí a mladí.
Veľmi, ach, veľmi zďaleka pieseň znie,
dneska sa začalo prosté väzenie
a je to s posolstvom nová Sibyla,
že Krista doba zas na kríž pribila.

Si snár, máš peknú podobu zo sklárne,

aj tento nový šláger zostarne.
Spievaš o láske a hľadíš na púte karaván,
ach, celý svet je teraz ďaleko a ty si sám.
Miluješ život, miluješ mladú ženu,
dnes je výplata, ale stroje málo peňazí ženú.
Na túto ženu spomínaš a to ťa mrazí,
ale peniaze majú lesk a stroje sú dielo skazy.
Štrajk! Na brigády! Bože zmiluj sa nad nami,
158
stroje stoja, stroje sa musia pohnať puškami.
A stroje zas idú, mašina, mašina, mašina,
staručká mati je bez chleba a prosí za syna
a je to s posolstvom nová Sibyla,
že Krista doba zas na kríž pribila.

Ako sa zotmelo, náhliš do biografu,

v biografe sa točí kolo ráfu,
aj život sa točí, hlava sa točí, Zem sa točí,
dnes horí v peci a kuriča štípu oči.
Preto po biografe navštíviš v noci lokály
a celkom neznámy kelner ti radosť pokalí.
Večer je oldomáš v chráme Minervy,
ktorási lacná ženská ti ide na nervy.
Tam hore v prvej klase šumí šampanské,
ty ideš do práce, ráno na panské.
Ale do rána spať ti to nijako nedá,
tvoje bledé ruky, tvoja tvár bledá
a je to s posolstvom nová Sibyla,
že Krista doba zas na kríž pribila.

A popri Dunaji vidíš veže a myslíš kanibali,

tá pieseň pútnikov, oko ti kalí.
Je to chrám gotický, tvoj klam ho popiera,
naivne myslíš, si parížska opera.
Staneš si na asfalt a v tôni ležíš,
och, nevieš, nevieš, kto bol Ježiš.
Videl si lagové auto, máš z toho mrákoty,
ten, čo v ňom sedel má vieru ako ty.
Hrozíš mu pomstou a v tieni gotickom,
skočil si pod tramvaj v živote mladíckom,
zatiaľ, čo posolstvo nové má Sibyla,
že Krista doba zas na kríž pribila.

Bol si tak bolestný, spadol si z nôh,

s Bohom si bojoval, zboril ťa Boh.

Poznámky
 Básne sú poznačené nadrealizmom
 Zbierka je považovaná za jednu z najsurrealistickejších v slovenskej literatúre
 Dilongova tvorba sa vyznačuje senzuálnymi, nadpozemskými prvkami
 V diele nachádzame množstvo náboženskej tematiky

159
4. ročník
 Kto chytá v žite

Autor: Jerome D. Salinger

Literárny druh: epika
Žáner: román
Hlavná myšlienka: zostať čistý, spontánny, úprimný ako deti
Téma: 3 dni Hauldena Cauffielda v New Yorku po vyhodení zo školy
Prostredie: 50. roky v New Yorku

Vonkajšia kompozícia
 26 kapitol

Hlavné postavy
Haulden Caulfield - 17 ročný chlapec (v čase príbehu mal 16); býval v New Yorku (prežil
tam celý svoj život; poznal Central Park ako svoje topánky); bol vedúci šermiarskeho
družstva; meral 189cm; na pravej strane hlavy mal šedivé vlasy (už od detstva); nenávidel
film (preto o bratovi, ktorý pracoval v Hollywoode, vravel, že sa predáva za peniaze);
nenávidel školu (4 krát z nej vyletel); fajčiar (nevydržal dlho s dychom); mal rád profesora
Spencera (po podaní rúk mu ostalo smutno); prepadol zo 4 predmetov (angličtinu jedinú
prešiel); nemal rád ľudí (Stradlatera a ostatných študentov); nad všetkým za zamýšľal (nad
Spencerom; nad svojím chovaním; nad študentmi; nad všetkými ľuďmi...); o všetkom klamal
(Spencerovi povedal, že ide do telocvične po veci, aj keď ich tam nemal); miloval knihy
(najviac od svojho brata D. B.); sarkastický (); robil hlúposti (keď sa nudil; pri Ackleym sa
hral, že zomiera; pred Stradlaterom začal stepovať); bol slabý (Stradlater sa z jeho chvatu
okamžite dostal); vedel veľa o Jane (bývali vedľa seba); estét (nehodil snehovú guľu na auto
ani hydrant, lebo vyzerali pekne, celí bieli); provokatér (naschvál si na izbe zapálil, aby
naštval Stradlatera); nemal rád Stradlatera (samoľúby, sukničkár...); citlivý (plakal pri
odchode z Pencey; rozplakal sa, keď prišli Maurice so Sunny po 5 dolárov); opatrný (nešiel
hneď domov, aby nezažil rodičov, keď dostanú správu, že vyletel); zvrátená myseľ (niekedy
myslí na rôzne prasačiny, čo by robil so ženami); nežný (myslel si, že dievča treba mať
skutočne rád a nerobiť jej vylomeniny (ako striekať vodu na tvár)); rozumný (nezazlieval
čašníkovi, že mu nemohol doniesť whisky, lebo nemal 21); občas rád tancuje (chcelo sa mu
tancovať v bare Lavender; tancoval doma s Phoebe); gentleman (v Lavender bare zobral
každú slečnu od vedľajšieho stola tancovať; kúpil slečnám drinky; snažil sa s nimi
inteligentne konverzovať); výborne hral golf (dostal ponuku na film, no odmietol); otrávený
(z dievčat v Lavender bare; z Lillian u Ernieho; z vystupovania z taxíka); posera (nikdy sa
nebil; keby zistil, kto mu ukradol rukavice, neudrel by ho, iba by tam stál); keď niečo stratil,
nerozhádzalo ho to (jeho maminu to doháňalo k šialenstvu); vydržal veľa piť (mohol piť celú
noc bez toho, aby to bolo na ňom poznať); panic (mal niekoľko príležitostí, ale nikdy k tomu
nedošlo); jemný (keď mu baba povie, aby ju prestal muchlovať a rajcovať, tak prestane); bolo
mu ľúto ľudí (hlúpych dievčat; otravných ľudí; prostitútky Sunny); z časti ateista (Ježiša mal
rád, ale ostatné veci z Biblie nie; nechodieval do kostola; rodičia boli odlišného

161
vierovyznania); tvrdohlavý (odmietal zaplatiť Mauricovi viac, než 5 dolárov); šialenec
(potom, čo dostal od Maurica do brucha, sa hral, že ho postrelili); márnotratník (za 4 dní
utratil takmer všetky svoje peniaze); dobrosrdečný (daroval mníškam peniaze; kúpil sestre
platňu; pomohol zapnúť dievčaťu korčule); blázon (nemal veľmi rád Sally, ale keď ju videl,
zdalo sa mu, že ju miluje a chce sa s ňou oženiť; z ničoho nič dostal nápad odísť spolu so
Sally niekam preč); odlišný (netúžil po peniazoch, po učení sa, po ľuďoch); nerozumný (chcel
len tak odísť preč); namyslený (všetci boli zlý, nechápavý, ale on mal všetko „premyslené“
a vedel ako bude); netaktný (keď Sally plakala, začal sa smiať); triasol sa vždy, keď bol na
mol

Vedľajšie postavy
D. B. Caulfield – Holdenov starší brat; pracuje v Hollywoode (scenárista); spisovateľ (napísal
pár kníh); bohatý (kúpil si nového jaguára); bol v armáde (zúčastnil sa vylodenia
v Normandii)
Phoebe Caulfieldová – Holdenova mladšia sestra (10 ročná); Holden ju mal najradšej zo
všetkých; ryšavé má vlasy; je chudá (ale sluší jej to); múdra (mala samé jednotky); bystrá
(vedela, čo je dobré a čo je blbosť; od mala počúvala rozhovory Holdena a Allieho); príliš
nežná (veľmi citovo založená); talentovaná (píše romány (ale nikdy ich nedopíše; všetky sú
o jednej postave – Hazel Weatherfieldovej)); chodila do rovnakej školy ako kedysi Holden ();
poriadna (všetko mala v izbe upratané); dobre oblečená (mamina jej kupovala parádne
oblečenie); ukecaná (keď uvidela Holdena, o všetkom mu začala rozprávať); mala rada slony
(mala pyžamo so sloníkmi); tvrdohlavá (odula sa a nechcela dať vankúš preč z hlavy); vedela
dobre tancovať (Holden mohol robiť všelijaké figúry, ale ona sa presne nasledovala);
dobrosrdečná (dala Holdenovi svoje peniaze na Vianoce)
Allie Caulfield – Holdenov mladší brat (o 2 roky); bol ľavák; zomrel na leukémiu
(18.07.1946); mal ryšavé vlasy; extrémne inteligentný (učitelia ho stále vychvaľovali;
najinteligentnejší člen rodiny); najmilší člen rodiny (nikdy sa na nikoho neurazil); pokojný
(keď ho Holden nezobral s kamarátom k jazeru, nenahnevalo ho to)
Profesor Spencer – učiteľ dejepisu (bol úplne doňho zažraný; mal okolo 70 rokov; mal
príšernú figúru (celý bol ohnutý); vždy kričal (mimo triedy); neustále pokyvoval hlavou
(nikto nevedel, prečo); starostlivý (chcel dohovoriť Holdenovi); dobrosrdečný (ponúkal
chlapcov horúcou čokoládou)
Ward Stradlater – Holdenov spolubývajúci; chodil do vyššieho ročníka (4.); meral rovnako
ako Holden; mal 2 krát takú váhu ako Holden; mal hrozne široké ramená; značne mu rástli
fúzy; mal super postavu (vždy chodil po izbe do pol tela holý); prívetivý (vždy sa Ackleymu
pozdravil); pískaval si (prenikavo, ale falošne); staral sa o seba (dobre vyzeral navonok, ale
žiletku si nikdy nečistil); samoľúby (bol do seba zaľúbený); vyzeral dobre (typ, ktorého si
prvému všimnete v ročenke); bol hrozne silný; chlipník (zaujímali ho iba veci so sexuálnym
námetom); nevďačný (nepáčilo sa mu, že Holden napísal úlohu o baseballovej rukavici);
poslušný (nemal rád, keď niekto porušoval pravidlá); miláčik trénera basketbalu (lebo bol
stredným útočníkom tímu ;tréner mu požičal auto na rande); falošný (dievčatá si získaval hrou
na milého a úprimného)
Robert Ackley – býval vo vedľajšej izbe; nikdy nikam nechodil; zvláštny chlapec (nikto mi
inak ako Ackley nehovoril); meral aspoň 190 cm; nestaral sa o seba (mal hrozné zuby
(Holden ani raz nevidel, že by si ich čistil); špinavé uši); vždy si čistil nechty (jediné, o čo sa

162
staral); mal kopec uhrov (po celej tvári); protivný (prechádzal sa Holdenovi po izbe a prezeral
si jeho veci); ľahostajný (vždy si robil po svojom, aj keď ho upozornili); mal takmer každého
plné zuby (nikdy neprišiel do Holdenovej izby ak tam bol Stradlater); neznášal, keď ho volali
Acklínko; nemal rád Stradlatera (lebo mu povedal, že by si mal čistiť zuby); zjedol všetko (aj
jablkový koláč, čo nikto nejedol); blázon do kanasty (Holden si s ním chcel zahrať potom, čo
sa pobil so Stradlaterom); katolík (musel sa vyspať, lebo ráno išiel na omšu; pohrozil
Holdenovi, nech si nestrieľa z jeho náboženstva)
Jane Gallagherová – chodila na balet (trénovala vždy aspoň 2 hodiny denne); nebola
vyložene krásna (ale Holden z nej bol úplne vedľa); mala našpúlenú pusu (keď horlivo
vyprávala, išla jej pusa na všetky strany; keď niečo robila, nechávala ju trochu pootvorenú);
hrávala s Holdenom dámu (keď bývali vedľa seba); mala rada šport (doobeda hrávali
s Holdenom tenis a popoludní golf); veľa čítala (hlavne poéziu); bola jediná, ktorej Holden
ukázal Allieho baseballovú rukavicu (okrem členov rodiny); Holdenova matka ju nemusela
(lebo sa jej s matkou nezdravili; neprišla jej ani pekná); v kuse sa držali s Holdenom za ruky
(aj keď ich mali spotené, studené...); nikdy spolu s Holdenom netancovali (Holden ju iba raz
videl tancovať)
Sally Hayesová – Holdenova priateľka (zvykli sa spolu maznať); vedela veľa o divadle
a hrách (kedysi si Holden preto myslel, že je inteligentná); pozvala Holdena zdobiť k nim
stromček; výrečná (nepustila Holdena k slovu); vždy chodila neskoro (aj na stretnutie
s Holdenom meškala 10 minút); keď sa s ňou niekto stretol, tak hovorila nahlas (Holdena to
štvalo); rada sa pretŕčala (v krátkej sukni korčuľovala pred Holdenom, aby videl jej zadok);
rozumná (s Holdenovým nápadom chcela počkať, a nie bezhlavo odísť)
Lillian Simmonsová – bývalá frajerka D.B.-ho; všetkým liezla krkom (čašníkovi, lebo
zatarasila uličku; námorníkovi, ktorý bol u Ernieho s ňou)
Maurice – pikolík (obsluhoval výťah); klamár (povedal Holdenovi, že číslo bude stáť 5
dolárov, no stálo 10); neoblomný (trval na tom, aby Holden zaplatil zvyšných 5 dolárov);
zákerný (keď Holden plakal, šťuchol ho cez župan); zlý (vyprovokoval Holdena, aby mu
potom mohol vraziť)
Sunny – prostitútka; približne v Holdenovom veku (odhadoval Holden); nervózna (neustále
hojdala s nohou; prechádzala sa po izbe); čestná (z náprsnej tašky zobrala Holdenovi iba 5
dolárov, ktoré dlžil)
Carl Luce – Holdenov bývalý spolužiak; o 3 roky starší než Holden; Holden ho nemal nejako
rád (ale dalo sa od neho dosť naučiť); veľmi inteligentný (pri testoch na škole mal najvyšší
kvocient inteligencie); odborník na sex (keď mali na izbe veľa spolužiakov, viedol reči
o sexe); vede povedať, kto je homosexuál (vedel to odhadnúť pri hocikom); Holden si o ňom
myslel, že sám je homosexuál (robil veci, ktoré Holden videl u homosexuáloch); mal rád zrelé
ženy (chodil so sochárkou, ktorá mala cez 30 rokov); dominant (keď dokončil prednášku
o sexe, požadoval, aby všetci išli na svoje izby); mal otca psychoanalytika (radil Holdenovi,
aby za jedným zašiel); mal rozsiahlu slovnú zásobu (robili na to test)
Pán Antoliny – profesor angličtiny (učil Holdena v Elkton Hills); mladý (o trochu starší než
D.B.); Holdenov obľúbený profesor (dali sa s ním robiť hlúposti bez toho, aby stratil rešpekt);
milý (pozval Holdena k sebe, aj keď bola noc); intelektuál (skôr vtipný); mal staršiu ženu
(veľmi starú); rád pil (v jednom kuse); dobrosrdečný (nechal Holdena u nich prespať);
starostlivý (bál sa o Holdena, tak mu dával kázeň do života); zvrhlík (hladil Holdena v noci po
hlave)

163
Obsah
Holden je 16 ročný chlapec, ktorý nemá rád ľudí a školu. Chodí už na 4. strednú školu
do Pencey, no prepadol zo štyroch predmetov, okrem angličtiny, a tak ho znova vyhodili. Je
sobota a akurát sa vrátili zo šermiarskeho turnaja v New Yorku, ktorého sa ale nezúčastnili,
lebo stratil výbavu v metre. Kúpil si tam však aspoň červenú loveckú čapicu. Domov má prísť
až v stredu, ale už to nevydrží. Ide sa rozlúčiť za svojím obľúbeným profesorom dejepisu,
ktorý ho varuje, aby ho jeho postoj k životu neuväznil v priepasti, odkiaľ už niet návratu.
Holden sa vracia späť na internát. Býval s narcistickým sukničkárom Stradlaterom.
Dozvedá sa, že Stradlater má dnes rande s jeho priateľkou Jane. Holden spomína na jeho
dávnu lásku a trochu sa desí toho, že ide na rande práve s jeho spolubývajúcim. Stradlater
pred odchodom poprosí Holdena, aby mu napísal sloh na angličtinu. Po jeho odchode nemá
Holden, čo robiť tak ide s kamarátom odvedľa, Ackleym a ešte jedným spolužiakom do kina
a na hamburger. Po návrate sa dá do písania slohu pre Stradlatera.
Holden sa pri písaní trošku opije. Po príchode si číta Stradlater sloh a naštve sa, že je
o nejakej baseballovej rukavici. Holdena to naštve, pretože tá rukavica patrila jeho zosnulému
bratovi Alliemu a sloh roztrhá. Následne Holden nadáva Stradlaterovi, najmä kvôli jeho rande
s Jane. Ich potýčku ukončí Stradlater, ktorý Holdenovi vrazí. Ten odíde na izbu za Ackleym,
ktorý však už spí, ale Holden ho aj tak zobudí. Nakoniec sa rozhodne, že už tu nemá, čo robiť
a zo školy odíde. Na schodoch sa ešte otočí a zakričí: Spite sladko, debili!“
Holden nasadne na vlak a vydá sa do New Yorku. Aj keď je vlak prázdny, prisadne si
k nemu žena. Dajú sa do rozhovoru a Holden zistí, že je matkou jedného s jeho spolužiakov.
Nahovorí jej aký je jej syn dokonalý, čo ženu poteší. Po vystúpení v New Yorku sa ubytuje
v hoteli Edmont. Z okná vidí do iných izieb a je zarazený, čo niektorí ľudia robia. Zíde do
baru, kde si objedná alkoholický drink, ale čašník mu ho nemôže doniesť, tak skončí
s nealkom. Hádže očkom po 3 dievčatách, s ktorými napokon aj tancuje. Dievčatá však stále
vyzerajú slávnych hercov a Holden viac trpí ako sa zabáva.
Holden sa vyberie do podniku k Edymu. Objedná si drink a pozoruje ako Edy hrá na
klavír. Príde za ním kamarátka jeho staršieho brata, ktorý píše scenáre v Hollywoode. Holden
sa jej chce zbaviť, tak sa vyhovorí na schôdzku a odíde. Nechce míňať peniaze, a tak sa do
hotela vracia pešo. Vo výťahu ho výťahár nahovorí, aby u neho objednal prostitútku. Holden
súhlasí, je však na izbe z toho nervózny. Po jej príchode nemá na sex chuť, ale chce sa
vyprávať. Prostitútka si od neho pýta 10 dolárov, ale jemu výťahár povedal, že to bude 5, tak
jej ich nechce dať. Prostitútka sa vráti aj s výťahárom, ktorý Holdenovi vrazí do brucha
a zoberú si od neho zvyšných 5 dolárov.
Holden si ráno dohodne stretnutie s kamarátkou Sally. Zatiaľ sa odvezie na stanicu
Grand Central, kde nechá kufre a ide sa najesť. V kaviarni sa zhovára s 2 mníškami, ktorým
daruje nejaké peniaze na charitu. Holden má do stretnutia so Sally ešte čas, tak ide kúpiť pre
sestru Phoebe gramofónovú platňu. Keď ju kúpi, odvezie sa na miesto stretnutia. So Sally idú
najskôr do divadla a potom sa zájdu korčuľovať. Po korčuľovaní sedia v kaviarni, kde Holden
volá Sally, aby s ním ušla na západ, kde sa utiahnu do chaty a budú spoločne žiť. Sally má
však iní priority a takéto veci chce robiť, až po škole. Nakoniec Holden Sally urazí a tá ho
pošle preč.
Holden ide na každoročné vianočné predstavenie. Následne volá Jane, tá ale nedvíha,
tak si dohodne stretnutie s bývalým spolužiakom Carlom. Keď Carl odíde z baru Holden
ostáva a popíja. Keď je už dostatočne opitý, odchádza. Vydáva sa do Central parku. Chce
zistiť, či a kde odlietajú kačice z tamojšieho jazierka. Nechtiac rozbije platňu pre sestru a bojí

164
sa, že zomrie na zápal pľúc, lebo má mokrú hlavu a vonku mrzne. Rozhodne sa, že pôjde
domov pozrieť sestru.
Má šťastie, rodičia nie sú doma. Phoebe je nadšená, že ho vidí a o všetkom mu
rozpráva. Následne však zistí, že Holdena opäť vyrazili a urazí sa. Vyčíta Holdenovi, že
nikoho nemá rád. Holden rozpráva Phoebe ako by chcel odísť na západ a chytať v žite deti,
aby nespadli do priepasti. V tom sa vrátia domov rodičia. Holden sa potichu vytratí z bytu
a ide k jeho bývalému profesorovi Antolinymu, ktorému predtým volal.
Antoliny so ženou Holdena privítajú a pohostia. Antoliny popíja whisky a snaží sa
Holdenovi dohovoriť do života. Holden je už unavený, a tak ide spať. Zrazu sa prebudí
a zisťuje, že pán Antoliny sedí pri ňom a hladká h po hlave. Holden sa zľakne, vyhovorí sa
a odíde. Ide na stanicu, kde sa snaží si pospať. Následne ide na prechádzku, pričom sa mu
zdá, že pri okraji chodníka je priepasť, do ktorej pomaly padá. Jedinou vecou, čo mu pomáha
na to nemyslieť, je myšlienka na jeho zosnulého brata Allyho.
Holden sa rozhodne, že odíde. Chce sa ešte rozlúčiť so sestrou, a tak ide do školy, kde
jej nechá odkaz, aby sa stretli. Keď na Phoebe potom čaká pred múzeum, uvidí ju aj s veľkým
kufrom. Phoebe chce ísť s ním, ale Holden jej to nechce dovoliť. Následne sa Phoebe urazí
a nechce ísť naspäť do školy. Holden volá Phoebe na prechádzku, tá však prejde na druhú
stranu ulice, odkiaľ ho nasleduje. Holden sa vydá do zoo. Tu prichádza až ku kolotoču, na
ktorý kúpi Phoebe lístok. Keď sa jazda končí, sľubuje Holden sestre, že nikam neodíde a kúpi
jej ďalší lístok. Spustí sa dážď, rodičia sa schovajú pod strechu, len Holden pozoruje Phoebe
na kolotoči.
Na konci sa Holden prihovára čitateľovi zo sanatória. Každý sa ho tu pýta, či sa po
prepustení už bude snažiť, čo mu lezie na nervy. Navštevuje ho aj starší brat D. B.
z Hollywoodu. Holden mu od jeho odchodu do Hollywoodu vyčítal, že zahodil svoj talent na
písane len kvôli peniazom. Holden nevie, čo si má o svojom počínaní počas Vianoc myslieť.
Z ničoho nič mu však začne byť za všetkými akosi smutno.

Obsah po častiach
Prvá kapitola
Holden nebude vyprávať o svojom živote; Holden nám rozpovie príbeh o tom, čo sa
stalo pred minulými Vianocami; Holden hovorí o svojom bratovi D. B.; Holden začína príbeh,
ako ho vyhodili z Pencey; Holden pozoruje futbalový zápas (americký) z Thompsonovho
vŕšku; Haulden sa práve vrátil zo šermiarskeho zápasu v New Yorku; Holden zabudol v metre
výstroj a k duelu nedošlo; Holden sa chce ísť rozlúčiť s profesorom Spencerom; Haulden
prezrádza, že ho z Pencey vyrazili; Haulden sa chce so všetkým rozlúčiť; Haulden beží za
profesorom Spencerom; Holdena privíta Spencerova manželka
Druhá kapitola
Holden rozpráva o Spencerovi; Holden ľutoval, že prišiel; profesor sa vypytuje
Holdena, čo mu povedal riaditeľ; profesor sa pýta, ako príjmu správu Holdenovi rodičia;
Holden premýšľa, že niekedy sa nechová, ako sa na jeho vek patrí; profesor dáva Holdenovi
kázanie; profesor číta Holdenovi, čo napísal do svojej písomky z dejepisu; profesor sa pýta
Holdena, či mu vadí že ho nechal prepadnúť; Holden vraví profesorovi o sebe, že je imbecil;
Holden premýšľa, kde sa podejú kačice z jazierka v New Yorku, keď zamrzne; profesor sa

165
pýta Holdena, ako sa cíti; Holden spomína na profesora Haasa z Elkton Hills; profesor sa
snaží Holdenovi dohovoriť; Holden to u profesora nemôže vydržať a odíde
Tretia kapitola
Holden opisuje kde býva; Holden opisuje pána Ossenburga; Holden sa vrátil na izbu;
Holden opisuje svoju záľubu v knihách; Holden sa posadí a začne si čítať; do izby príde
Robert Ackley; Holden opisuje Ackleyho; Ackley sa prechádza po izbe, berie a prezerá si
veci; Ackley je otravný a má zbytočné otázky; Ackley sa znova prechádza po izbe; Holden sa
nudí a začne vymýšľať hlúposti; Ackley sa posadí a začne si čistiť nechty; Ackley požiada
Holdena o nožnice; Holdenovi padne pri vyberaní nožníc na hlavu tenisová raketa; Ackley si
strihá nechty na zem; Ackley sa vypytuje sa Stradlatera; Ackley vraví, že nemôže Stradlatera
vystáť; Holden obhajuje Stradlatera; do izby vojde Stradlater; Stradlater si od Holdena požičia
sako; Ackley odíde; Stradlater sa ide oholiť
Štvrtá kapitola
Stradlater sa holí; Holden sedí vedľa neho; Holden opisuje Stradlatera; Stradlater
poprosí Holdena, aby mu napísal úlohu na angličtinu; Holden začne zoskočí z umývadla
a začne stepovať; Holden sa pýta Stradlatera s kým má rande; Holden začne len tak škrtiť
Stradlatera; Stradlater sa rýchlo vyslobodí a pokračuje v holení; Stradlater vraví, že dievča,
s ktorým má rande, pozná Holdena; Holden je bez seba, keď zistí, že dievčaťom je Jane
Gallagherová; Holden sa začne vypytovať na Jane; Holden rozpráva o Jane, no Stradlater ho
takmer vôbec nepočúva; Stradlater sa konečne do skrášľoval; Holden chodí po umývarni
a myslí na Jane; Stradlater odíde na rande; Holden ostal hodinu sedieť v kresle a premýšľal
nad Jane a Stradlaterom; k Holdenovi do izby príde Ackley a privedie ho na iné myšlienky
Piata kapitola
Je sobota po večeri; napadol sneh; Holden sa s Malom Brossardom rozhodne ísť do
Agerstownu na hamburger a do kina; Holden pozve aj Ackleyho; Holden si spravil snehovú
guľu, no nehodil ju; Holden, Robert a Male si dali hamburger, zahrali forbesa a vrátili sa
naspäť; Ackley zakotvil u Holdena a vypráva mu o dievčati, s ktorým sa vyspal; Holden je
presvedčený, že Ackley je panic; Holden pošle Ackleyho preč; Holden sa dá do písania úlohy
pre Stradlatera; Holden opisuje svojho brata Allieho; Holden spomína ako rozmlátil okná
v garáži, keď zomrel Ackley; Holdenovi zabrala úloha hodinu
Šiesta kapitola
Stradlater sa vrátil z rande; Stradlaterovi sa nepáči úloha, ktorú mu Holden napísal;
Holden vytrhne úlohu zo Stradlaterových rúk a roztrhá ju; spolubývajúci ostanú ticho
a Holden si provokatívne zapáli cigaretu; Holden sa začne vypytovať Stradlatera na rande
s Jane; Holden sa pýta Stradlatera, či sa s Jane miloval; Stradlater mu to nechce prezradiť;
Holden sa vrhne po Stradlaterovi; Stradlater si kľakol Holdenovi na prsia a chytil mu zápästia;
Holden nadáva Stradlaterovi; Stradlater pustí Holdena pod podmienkou, že prestane; Holden
neprestal; Stradlater vrazil Holdenovi; Stradlater vraví sa pýta Holdena, prečo nedržal jazyk
za zubami; Holden pokračuje v nadávaní; Holden sa pozerá na seba v zrkadle; Holden ide za
Ackleym do jeho izby
Siedma kapitola
Ackley sa pýta Holdena, prečo sa pobili; Holden zapáli svetlo a Ackley je prekvapený
z krvi na jeho tvári; Holden nechce vyprávať o tom, prečo sa so Stradlaterom pobili; Holden
sa chce vyspať v posteli Ackleyho spolubývajúceho, ale Ackley to nechce dovoliť; Holden

166
prejde k oknu a cíti sa opustený; Holden si robí srandu, povediac Ackleymu, že sa pobili kvôli
nemu; Holden si ľahne na posteľ; Holden premýšľa nad Jane; Holden poprosí Ackleyho, aby
mu vyprával o jeho živote; Ackley sa pýta Holdena, či naozaj bude spať v tej posteli; Holden
spomína na jedno spoločné rande so Stradlaterom; Holden zobudí spiaceho Ackleyho; Ackley
sa posadí na posteli mysliac si, že Holden si strieľa z jeho náboženstva; Holden vyjde na
chodbu; Holden sa rozhodne, že odíde z Pencey už túto noc; Holden ide do izby a zbalí sa;
Holdenovi je smutno, keď vidí korčule, ktoré mu nedávno poslala mamina; Holden si preráta
peniaze; Holden ide za spolužiakom Woodruffom a predá mu písací stroj; Holden zastal pri
schodoch a zakričal: „Spite sladko, vy debilovia!“
Ôsma kapitola
Holden ide na vlakovú stanicu; pred príchodom vlaku si Frank snehom očistí tvár; na
ďalšej stanici si k Holdenovi prisadne nejaká žena, i keď je vlak úplne prázdny; paní sa
Holdena spýta, či chodí do Pencey (mal nálepku na kufri); žena sa pýta Holdena, či pozná jej
syna Ernesta Morrowa; Holden klame o Ernestovi, aký je úžasný; Holdenovi sa paní veľmi
páči; Holden pozýva ženu sa pohárik, ale ona slušne odmieta; paní sa pýta, prečo ide Holden
domov, keď prázdniny začínajú až v stredu; Holden klame, že musí ísť na operáciu, lebo ma
malinký nádor na mozgu; žena pozve Holdena, aby ich prišiel v lete pozrieť; Holden klame,
že pôjde s babkou do Južnej Ameriky; paní vystúpi v Newarku
Deviata kapitola
Holden vystúpil na Pensylvánskej stanici; Holden chce niekomu zavolať z telefónnej
búdky, ale nemá komu; Holden si zobral taxík do hotela; Holden dal taxikárovi nechtiac svoju
vlastnú adresu; Holden sa pýta taxikára, či nevie, kde v zime miznú kačice z jazierka
v Central Parku; Holden sa zapíše v hoteli Edmont; Holden dostal izbu, z ktorej mal výhľad
do okien iných; Holden chvíľu pozoruje dianie v ostatných oknách; Holden vidí, ako sa chlap
oblieka do ženských šiat a ako po sebe jeden pár pľuje vodu; Holden spomína na dievča, ktorá
robila väčšie bláznovstvá než on; Holden sa pohráva s myšlienkou, že zavolá Jane; Holden si
spomenie, že kamarát mu dal číslo na jednu povoľnejšiu ženu; Holden zavolá Faith
Cavendishovej; Holden sa odvolal na svojho priateľa a Faith začala byť prívetivejšia; Holden
zve Faith na pohárik; Faith by sa s Holdenom rada stretla, ale je príliš neskoro; Holden vraví,
že má čas iba tento večer; Faith vraví, že to je škoda a rozlúčia sa
Desiata kapitola
Holdenovi sa ešte nechce ísť spať; Holden opisuje svoju sestru Phoebe; Holden sa
obliekol a zišiel do baru Lavender; Holden si chce objednať whisky, ale bez dokladu mu to
nemôže čašník doniesť; Holden hádže očkom na stôl s 3 slečnami vedľa neho; Holdena
zaujala blondína; Holden pozve slečny na tanec; blondína ide s Holdenom prvá; Holden
chváli tanec blondíny, ale ta nepočúva a rozhliada sa po bare; Holden sa odmlčí; blondína
vraví, že včera videli známeho herca; Holden jej chce dať pusu na temeno, ale blondína sa
zháči; Holden sa pýta, odkiaľ podchádzajú; blondína vôbec nepočúva; blondína je otrávená
a nemá náladu na Holdenove reči; kapela zrýchli tempo a Holden je unesený z tanca
s blondínou; Holden si prisadne k 3 slečnám; Holden sa snaží inteligentne konverzovať, ale
nebolo to s nimi možné; slečny sa stále obzerajú po bare; Holden postupne tancuje so
všetkými; Holden si pri tanci z jednej vystrelí, že práve zahliadol známeho herca; Holden pred
zatvorením baru objednal dvakrát slečnám drinky; dievčatá sa takmer vôbec nevyprávali, ale
stále sa obzerali navôkol; Holden bol znechutený, lebo jedna hovorila hlúposti, druhá si
z neho stále robila srandu a blondína ho vôbec nepočúvala; ženy dopili a odišli; Holde zaplatí
za všetko a odíde krátko po slečnách

167
Jedenásta kapitola
Holden ide do vestibuly a nevie prestať myslieť na Jane; Holden opisuje, ako sa
zoznámil s Jane; rodina Jane mala dobermana, ktorý sa chodil vyvenčiť k Cauffieldovcom na
trávnik, na čo spravila Holdena mama cirkus; Holden opisuje Jane; Holden spomína na jedno
odpoludnie; Holden s Jane hrali dámu; domov sa vrátil muž Janinej matky; muž sa pýtal Jane,
ši majú doma cigarety, Jane ale neodpovedala; muž odišiel; Jane kvapla slza na stôl; Holden
si k nej prisadol; Jane sa rozplakala a Holden ju znenazdajky začal všade bozkávať; Holden
s Jane vošli dnu; Holden sa spýtal Jane, či si jej otčim k nej niečo dovolil, ale neodpovedala;
Holden spomína, ako mu Jane v kine ovinula ruku okolo krku; Holdena myšlienka na Jane
a Stradlatera doháňa k šialenstvu; Holdenovi sa zachcelo odísť z hotela; Holden sa taxíkom
vyberie k Edymu
Dvanásta kapitola
Holden zohnal zatuchnutý taxík; Holden sa dal do reči s taxikárom; Holden sa pýta
taxikára, či nevie, kde sa podejú kačice z jazierka v Central Parku; taxikára otázka o kačiciach
nahnevá, preto sa Holden odmlčí; taxikár sa otočí a vraví, že ryby v jazierku ostávajú; Holden
sa po chvíli spýta, čo tam v zime robia ryby; taxikára Holdenove otázky rozčuľujú; Holden
pozve taxikára na drink, ale on nemá čas; keď Holden vystúpil, taxikár ešte posledný krát
spomenul niečo o rybách; v bare u Ernieho je plno; všetci ľudia hltajú Ernieho hru na klavír;
Holdena deprimuje, ako sú ľudia z Ernieho hrania unesení; Holden dostal stôl pri stene, za
stĺpom; Holden si objednal whisky so sódou; Holden pozoruje ľudí pri vedľajších stoloch;
Holden požiada čašníka, aby sa spýtal Ernieho, či si s ním nepríde vypiť; za Holdenom príde
bývalá frajerka jeho brata, Lillian; Lillian sa pýta na D.B.-ho; Lillian zatarasila celú uličku;
Lillian chce, aby si k ním Holden prisadol; Holden sa vyhovorí, že má schôdzku; Holden
odíde od Edieho
Trinásta kapitola
Holden ide do hotela pešo; vonku je zima, tak si Holden nasadí svoju loveckú čiapku;
Holden opisuje aký je posera; Holden sa rozhodne, že zájde niekam na drink; pri vstupe do
baru stretne Holden 2 chlapov, po čom už nemá chuť tam vkročiť; Holden sa vráti späť do
hotelu; vo výťahu sa Holdena pikolík pýta, či si nechce trošku užiť; deprimovaný Holden sa
dohodne na jednom čísle; Holden sa na izbe upravuje; Holden opisuje, ako už mal pár krát
takmer sex; Holden si v duchu vraví, že pri prostitútke získa aspoň prax; niekto zaklope na
dvere; ako ide Holden otvoriť, prepadne cez kufor; prostitútka nie je stará, ale približne
v Holdenovom veku; obidvaja si sadnú so kresiel; prostitútka sa pýta Holdena, či má hodinky;
prostitútka si zrazu prevlečie šaty cez hlavu; Holden nie je vzrušený, ale deprimovaný;
prostitútka chce ísť na vec, ale Holden sa chce rozprávať; prostitútka Sunny je nervózna
a Holdenovi len odvrkuje; Holden sa snaží udržiavať konverzáciu; Sunny sa pýta, či idú na to,
lebo nemá celú noc; Holden vraví, že nie je dnes vo forme; Sunny sa posadí Holdenovi do
lona; Holden sa začne vyhovárať, že mal operáciu a nie je vo forme; prostitútka sa pýta, prečo
potom chcel spoločnosť; Holden si vymýšľa, že si myslel, že bude na tom lepšie, ale nie je;
Holden tvrdí, že jej za všetko zaplatí; Holden dá Sunny 5 dolárov, no ona tvrdí, že to stojí 10;
Holden vraví, že Maurice vo výťahu povedal, že to bude za 5; Holden podá Sunny šaty
a rozlúčia sa
Štrnásta kapitola
Vonku sa začalo rozvidnievať; Holden sa začal rozprávať s Alliem; Holden spomína,
ako Allieho raz s kamarátom nezobral k jazeru, lebo nechcel; Holden sa prezlečie a ľahne si;
Holden by sa chcel pomodliť, ale nedá sa mu; Holden opisuje svoj postoj k Biblií; Holden

168
spomína ako sa s jedným spolužiakom hádaval o Biblií; Holden leží v posteli, keď niekto
znenazdajky zaklope; Holden otvorí a uvidí Sunny s Mauricom; Maurice vraví, že číslo stálo
10 dolárov; Holden nechce otvoriť; Maurice strčí do Holdena a už sú aj so Sunny v izbe;
Maurice chce od Holdena ešte 5 dolárov; Holden odmieta zaplatiť; Maurice pritlačí Holdena
o dvere; Holden stále trvá, že nezaplatí; Sunny si zoberie s Holdenovej náprsnej tašky 5
dolárov; Holden sa z ničoho nič rozplače; Sunny vraví Mauricovi, aby už išli a nechal ho tak;
Maurice šťuchne Holdena; Holden nadáva Mauricovi; Maurice vrazí Holdenovi do brucha;
Holden leží na dlážke; Holden sa dotacká do kúpeľne; Holden hrá, že ho postrelili; Holden si
predstavuje, ako zíde po schodoch dole, privolá výťah, zastrelí Maurica a zavolá Jane, aby mu
prišla obviazať ranu; Holden sa okúpe; Holdenovi sa napriek nevôli podarí zaspať
Pätnásta kapitola
Holden sa zobudí a je hladný; Holden premýšľa, žeby zavolal Jane; Holden zavolá
Sally; Holden pozve Sally do divadla; Sally nepustí Holdena k slovu; Holden si dohodne so
Sally stretnutie a pobalí si kufre; Holden sa taxíkom odvezie na stanicu Grand Central;
Holden krátko opisuje rodičov; Holden sa ide najesť; k Holdenovi si prisadnú 2 mníšky;
Holden opisuje, ako neznáša, keď má niekto lacné kufre; Holden vysvetľuje, prečo nemá rád
ľudí s lacnými kuframi; Holden opisuje jedného spolužiaka, ktorý si z neho robil kvôli
kufrom srandu; Holden sa dal do reči s jednou z mníšok; Holden chce prispieť mníške;
Holden sa dozvie, že mníšky sú učiteľky; Holdena zaujíma, ako sa jedna mníška stavia ku
čítaniu kníh, kde sú milenci a pod.; mníška sa pýta Holdena, aké knihy čítal; Holden rozpráva
mníške o svojom názore na Rómea a Júliu; Holden chce zaplatiť za mníšky, ale tie to
rozhodne odmietajú; Holdenovi pripomína mníška ženu z vlaku z predchádzajúceho večera;
Holden aj mníšky vravia, že sa dobre porozprávali; Holden premýšľa, žeby sa počas
rozhovoru cítil istejšie, keby sa nebál, že sa ho spýtajú, či je katolík; Holden spomína na
jedného spolužiaka, ktorý sa ho pri rozhovore o tenise spýtal, či nevie, kde je katolícky kostol;
Holden pri lúčení fúkne na mníšky cigaretoví dym; mníšky odídu a Holdenovi je ľúto, že im
dal iba 5 dolárov
Šestnásta kapitola
Holden ma do stretnutia so Sally ešte čas, tak sa vydá na prechádzku; Holden
porovnáva mníšky s maminou, tetou a matkou Sally; Holden chce kúpiť Phoebe platňu;
Holden vidí chlapca idúce po chodníku spievať si pesničku a je mu hneď lepšie; Holdena
deprimuje, keď vidí dav ľudí pred kinom; Holden v prvom obchode dostane platňu pre sestru;
Holden sa rozhodne zavolať Jane, no zdvihne jej mamina, tak položí; Holden kúpi lístky do
divadla; Holde opisuje, ako nemá rád divadelné hry a hercov; Holden spomína ako ho a sestru
zobral D.B. na hru o Hamletovi; Holden ide do parku, aby tam stretol sestru; Phoebe v parku
nie je; Holden si prisadne k dievčaťu a spýta sa ho, či nevie, kde je Phoebe; dievča mu poradí,
že asi v múzeu; Holden vie, že je nedeľa a vtedy školy do múzea nechodia; Holden ide do
múzea; Holden spomína, ako chodievali s triedou do múzea; Holden myslí na Phoebe, ako
chodí do múzea a vidí to isté, čo videl on; Holden príde k múzeu; Holdena prejde chuť ísť do
múzea, a tak sa odvezie taxíkom na stretnutie so Sally
Sedemnásta kapitola
Holden prišiel do Biltmoru skoro; Holden pozoruje dievčatá a zamýšľa sa nad ich
budúcnosťou; Holden spomína na jedného spolužiaka zo školy, ktorý úžasne vedel pískať;
príde Sally; keď Holden uvidí Sally, má chuť sa s ňou oženiť; Holden so Sally sa poberú do
divadla; Holden sa so Sally mazná v taxíku a povie jej, že ju miluje; Holden opisuje
predstavenie; po prvom dejstve idú všetci na prestávku von; Holdenovi je na nič zo všetkých
tajtrlíkov, ktorí stoja vonku; Sally uvidí medzi chlapcami známeho; Sally sa vypráva

169
s kamarátom a Holdenovi je z toho zle; po druhom dejstve nechutná (pre Holdena)
konverzácia pokračuje; po predstavení Sally navrhne Holdenovi, aby sa išli korčuľovať; Sally
dostane krátku sukňu a naschvál korčuľuje popred Holdena; Holden a Sally korčuľujú
najhoršie zo všetkých, tak si idú sadnúť na drink; Sally sa pýta Holdena, či k nej teda príde
zdobiť stromček; Holden začne Sally vykladať ako má všetkého plné zuby; Holden povie
Sally, že je jediným dôvodom, prečo je stále New Yorku; Holden rozpráva, aká je škola
hrozná; Sally nevidí všetko tak pesimisticky; Holden dostane nápad, či by spolu so Sally
neodišli niekam preč; Sally sa snaží Holdenovi vysvetliť, že na to bude čas neskôr; Holden
tvrdí, že potom sa všetko zmení a už to nebude ono; Holden Sally v návale rozhorčenia urazí;
Holden sa ospravedlňuje Sally, no ona začne plakať; Holden ponúkne Sally, že ju odvezie
domov, ale ona odmietne; Holdenovi príde situácia vtipná a začne sa smiať; Sally vraví
Holdenovi, aby išiel preč, čo nakoniec aj urobí
Osemnásta kapitola
Holden premýšľa, že zavolá Jane; Holden opisuje ako vidia dievčatá chlapcov; Jane
Holdenovi nedvíha; Holden zavolá spolužiakovi zo školy, aby sa stretli; Holden má do
stretnutia čas, tak ide na vianočné predstavenie; Holden opisuje predstavenie; Holden
spomína na bubeníka, na ktorého sa chodil rád pozrieť; Holden opisuje film, ktorý nasledoval
po predstavení; Holden opisuje paní, ktorá počas filmu plakala, ale nechcela odviesť vnuka na
záchod; Holden sa poberie na stretnutie s Carlom; Holden po ceste premýšľa nad armádou;
Holden opisuje D.B.-ho skúsenosti s armádou
Devätnásta kapitola
Holden opisuje bar Wicker, kde má stretnutie s Carlom; Holden si sadne k baru
a objedná si whisky so sódou; Holden pozoruje ľudí v bare; príde Carl Luce; Holden opisuje
Luceho; Holden začne vyrývať do Luceho; Luce nemá náladu na Holdenove vtipy; Holden sa
spytuje Luceho na jeho milostný život; Luce prezradí, že chodí so sochárkou z Číny; Holdena
téma zaujíma a má kopu otázok; Luce sa nechce baviť o ňom a jeho vzťahu; Holden rozpráva,
že jeho pohlavný život stojí za nič; Luce vie, čo by Holden potreboval; Holden sa pýta, ako by
to u psychoanalytika prebiehalo; Luce vraví, že mu nebude o tom teraz dávať prednášku;
Luce sa postaví, že už musí ísť; Holden sa spýta Luceho, či robil jeho otec analýzu jemu;
Luce vraví, že nebolo treba; Holden chce, aby Luce ešte ostal na pohárik, ale on odíde
Dvadsiata kapitola
Holden ďalej popíja v bare; Holden hádže očkom na speváčku; Holden sa opije, ale
dáva si pozor, aby nevyvádzal; Holden sa rozhodne zavolať Jane; Holden v stave opitosti
zavolá Sally; Holden stále Sally hovorí, že jej príde ozdobiť stromček; Sally vraví Holdenovi,
aby si išiel domov ľahnúť; Holden ide na záchody a ponorí si hlavu do umývadla; Holden
nemá, čo robiť, tak sedí na radiátore na záchode; na záchod si príde pianista učesať vlasy;
Holden vraví pianistovi, aby odkázal speváčke jeho poklonu; Holden si uťahuje z pianistu, no
ten bez slova odíde; Holden ide do šatne a plače; Holdenovi sa páči prívetivá žena v šatni;
žena v šatni donúti Holdena, aby si nasadil svoju čiapku; Holden nevie kam má ísť, tak sa
vyberie do parku; pri vstupe do parku upustí Holden platňu pre Phoebe, načo sa rozbije;
Holden sa ide pozrieť na jazierko s kačicami; Holden nenájde žiadne kačice; Holden si sadne
lavičku, kde nie je až taká tma; Holdenovi je zima, lebo má ešte stále mokré vlasy; Holden si
predstavuje, že dostane zápal pľúc, zomrie a na jeho pohreb prídu všetci, ktorých nemá rád;
Holdenovi je ľúto maminy a otca, že zomrie; Holden opisuje, ako sa mu nepáči, že je Allie na
cintoríne; Holden si preráta peniaze; Holden ide jazierku a s drobákmi hádže žabky; Holden
sa nevie zbaviť myšlienok, že dostane zápal pľúc; Holden sa rozhodne, že pôjde domov
pozrieť Phoebe

170
Dvadsiata prvá kapitola
Holden príde domov; Holden oklame nového výťahára, že ide k susedom; Holden
potichu vojde do bytu; Holden príde k Phoebe do izby, ale ona spí v izbe D. B. – ho; Holden
pozoruje sestru a prechádza sa po izbe; opis Phoebe; Holden prebudí sestru; Phoebe je
nadšená, že vidí Holdena a nepustí ho k slovu; Holden sa o všeličom rozpráva so sestrou;
Phoebe sa spýta Holdena, prečo neprišiel a v stredu; Phoebe vyzistí, že Holdena znovu
vyrazili; Phoebe sa oduje a ľahne si na posteľ; Holden sa snaží Phoebe dohovoriť, ale nedarí
sa mu to; Holden odíde do obývačky po cigarety
Dvadsiata druhá kapitola
Keď sa Holden vráti do D. B. – ho izby, Phoebe už nemá vankúš na hlave; Holden sa
snaží s Phoebe rozprávať, ale ona mu vyčíta, že ho vyrazili; Phoebe sa pýta brata, prečo to
zase urobil; Holden rozpráva, aká to bola strašná škola; Phoebe vraví Holdenovi, že nemá nič
rád; Holden nesúhlasí s Phoebe; Phoebe chce, aby povedal jednu vec, čo má skutočne rád;
Holden nevie, čo má povedať; Holden spomína, ako jeden jeho spolužiak vyskočil z okna
a zabil sa; Phoebe vraví Holdenovi, že nevie vymenovať ani jednu vec; Holden povie, že má
rád Allieho a momenty, keď sa s ňou takto rozpráva; Phoebe vraví, že to nie je nič ozajstné;
Phoebe chce, aby povedal, čo by chcel robiť; Holden rozpráva, ako nemôže byť advokátom
ako otec; Holden zrazu prezradí Phoebe, že by chcel chytať deti v žite, aby nespadli do
priepasti; Phoebe neustále opakuje, že ho otec zabije; Holden ide do obývačky zavolať
profesorovi angličtiny Antolinymu
Dvadsiata tretia kapitola
Holden volá profesorovi Antolinymu; profesor pozve Holdena k nemu; opis
Antolinyho; Holden sa vráti do izby, kde Phoebe už počúva rádio; Holden vyzve Phoebe do
tanca; Holden opisuje, ako vie Phoebe tancovať; súrodenci zatancujú na pesničky a sadnú si
na posteľ; Phoebe zrazu spozornie, lebo počula buchnúť hlavné dvere; Holden zhasne svetlo,
cigaretu, snaží sa rozohnať dym a schová sa do skrine; mamina sa pýta Phoebe, prečo nespí;
Phoebe vraví, že nemohla zaspať; mamina sa pýta Phoebe prečo fajčila; Phoebe sa snaží
rýchlo zbaviť maminy; mamina odíde; Holden vyjde zo skrine a v tme sa zrazí s Phoebe;
Holden vraví, že musí odísť; Phoebe dá Holdenovi svoje peniaze; Holden sa z ničoho nič
rozplače; Phoebe ponúkne Holdenovi, aby spal u nej v posteli; Holden vraví, že už na neho
čaká Antoliny; Holden odíde; Holden nejde výťahom, ale po schodoch
Dvadsiata štvrtá kapitola
Opis Antolinyho; Antoliny sa s Holdenom usadia a zhovárajú sa o škole; Holden
rozpráva z čoho a prečo prepadol; Holden opisuje jedného spolužiaka, ktorý tiež prepadol
z rečníckych cvičení, lebo sa nedržal témy; Antoliny sa pýta Holdena, či si nemyslí, že všetko
má svoj čas a miesto; Holden nechce odpovedať, lebo ho bolí hlava, ale povie svoj názor;
Pani Antolinyova donesie kávu; pani Antolinyova je unavená a ide spať; Antoliny Holdenovi
prezradí, že nedávno obedoval s jeho otcom; Antoliny vraví, že Holdenov otec dostal list od
riaditeľa, že sa Holden vôbec nesnaží; Holden sa obhajuje; Antoliny dáva Holdenovi kázanie;
Holden vraví, že aj keď niekoho nenávidí, tak po dlhšom čase, čo s ním nie je, tak mu začne
tá osoba chýbať (Stradlater, Ackley); Antoliny hovorí, že Holden smeruje k vlastnému pádu;
profesor napíše jeden citát na papier a podá ho Holdenovi; Antoliny dáva Holdenovi kázanie
o vzdelaní; Holden je strašne unavený a zívne sa mu; Antoliny preruší reč a ide Holdenovi
ustlať; pán Antoliny vraví, že bude ešte chvíľu v kuchyni; Holden si ľahne na gauč a do
niekoľkých sekúnd zaspí; Holden zrazu niečo cíti na hlave; pán Antoliny sedí na zemi vedľa
gauča a hladí Holdena po hlave; Holden sa vydesí a vraví, že musí ísť; Antoliny prehovára

171
Holdena, aby ostal, ale ten tam už nechce zostať ani minútu; Holden nevie nájsť kravatu, tak
sa na ňu vykašle; Holden čaká na výťah a Antoliny stojí na prahu; Holdenovi príde čakanie
nekonečné
Dvadsiata piata kapitola
Holden ide na stanicu, kde má kufre; Holden spí na stanici; Holden uvažuje nad
incidentom s Antolinym; Holden si uvedomuje Antolinyho láskavosť; Holden číta časopis a je
deprimovaný z jeho článkov; Holden ide na prechádzku; Holden sa ide najesť, ale nedokáže
prehltnúť jedlo; Holden vníma Vianočnú atmosféru na uliciach; Holde spomína, ako si
s Phoebe vystrelili s predavača; Holden začne mať strach, že keď zíde z chodníku, bude
klesať a nikto ho už nenájde; Holden sa začne prosiť Allieho, aby ho nenechal zmiznúť;
Holden si sadne na lavičku; Holden sa rozhodne, že odíde; Holden chce ísť na západ,
pracovať na pumpe a vydávať sa za hluchého; Holden sa chce pred odchodom rozlúčiť
s Phoebe; Holden kúpi papier a ceruzku a ide do školy za Phoebe; Holden cíti nostalgiu, pri
návrate do starej školy; Holden napíše Phoebe lístok; Holden ide do riaditeľne odovzdať
lístok; Holdenovi príde zle a sadne si; Holden je rozhorčený z vulgárneho nápisu na stene;
Holden zmaže nápis; Holden dá staršej pani lístok pre Phoebe; Holden odíde zo školy; Holden
ide smerom k múzeu; Holden sa pred múzeom stretne s dvomi chlapcami; chlapci chcú, aby
ich Holden zaviedol do oddelenia s múmiami; Holden rozpráva chlapcom o múmiách; chlapci
dostanú strach a utečú; Holden ostane sám; Holden uzrie ďalší vulgárny nápis na stene;
Holden ide na záchod; Holden vyjde zo záchodu a odpadne; Holden sa postaví pri dvere
a čaká na Phoebe; Holden si predstavuje situáciu, keď sa po niekoľkých rokoch vráti domov;
Holden má strach, že Phoebe neodovzdali odkaz; Holden konečne uvidí Phoebe; Holden je
prekvapený, že Phoebe vlečie jeho starý kufor; Phoebe vraví Holdenovi, že ide s ním; Holden
vysvetľuje Phoebe, že ide sám; Phoebe trvá na tom, že ide s ním; Holden sa nahnevá a je
nevrlý k sestre; Holden ide odložiť kufor do šatne; Phoebe je urazená; Holden vraví Phoebe,
že si to rozmyslel; Holden chce zobrať sestru do školy; Phoebe povie, že späť do školy už
nejde; Phoebe opakuje svoje slová a povie Holdenovi, aby držal hubu; Holden volá Phoebe na
prechádzku; Phoebe prebehne na druhú stranu ulice; Holden sa vydá k zoo; Phoebe nasleduje
Holdena po druhej strane ulice; Holden príde do zoo a Phoebe ide za ním; Phoebe pozoruje
kŕmenie tuleňov; Holden s Phoebe prídu až ku kolotoču; Phoebe už nie je nahnevaná; Holden
kúpi Phoebe lístok; Holden si sadne na lavičku a Phoebe ide na kolotoč; Phoebe po jazde volá
Holdena, aby išiel aj on; Holden vraví, že sa bude iba pozerať a dá Phoebe jej peniaze; začne
pršať a Phoebe nasadí Holdenovi jeho červenú čapicu; Phoebe ide na ďalšiu jazdu; všetci sa
schovajú pod strechu, okrem Holdena; Holden je pri pohľade na Phoebe šťastný
Dvadsiata šiesta kapitola
Holden ukončuje svoje rozprávanie zo sanatória; Holden už nechce rozprávať, ako to
skončilo; Holdena nebaví, že sa ho každý pýta, či sa bude v škole snažiť; D. B. tiež navštevuje
Holdena; D. B. má rovnako veľa otázok; Holden nevie, čo si má o svojom počínaní myslieť;
Holdenovi z ničoho nič začne Holdenovi každý chýbať

Citáty
„Život je zápas, chlapče. Život je zápas, ktorý sa má hrať podľa pravidiel.“ (profesor
Spencer)
„Bohatstvo, ako ja školu nenávidím! A nielen školu. Všetko.“ (Holden)

172
„Proste ja si v jednom kuse predstavujem, ako sa davy malých deciek hrajú na takom
velikánskom žitnom poli. Tisíce malých deciek, a široko-ďaleko ani jediného dospelého,
myslím teda okrem mňa. A ja ti stojím na kraji nejakej strašnej priepasti. A vieš, čo musím
urobiť? Musím chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti. Rozumieš, ak uteká a nedáva
pozor, kam uteká, ja musím odniekiaľ vyliezť a chytiť ho. Toto by som robil od rána do
večera. Chytal by som tie decká v žite. Viem, že je to bláznovstvo, ale je to jediná vec, ktorú by
som fakt rád robil.“ (Holden)

Poznámky
 Rozprávačom je Holden Caulfield
 Dej sa odohráva počas 3 dní v období Vianoc
 Autor využíva v diele hovorovú reč a nebráni sa ani expresívnym výrazom
(vulgarizmy)
 Salinger dielom vyjadruje skazenosť sveta dospelých
 Román sa považuje za jedno z najvýznamnejších diel americkej povojnovej literatúry

173
 Kolíska

Autor: Alfonz Bednár

Literárny druh: epika
Žáner: poviedka
Hlavná myšlienka: človek má ostať človekom
Téma: súdny proces s partizánom; ukrývanie sa partizána v dedine; spomienky na minulosť
Prostredie: slovenská dedina Lieskov

Vonkajšia kompozícia
 Súdny proces (úvod)
 Ukrývanie sa Majerského u Zity + spomienky Zity a Majerského na minulosť
 Súdny proces (záver)

Hlavné postavy
Jozef Majerský – partizán (zúčastnil sa SNP); pochádzal z Temešian; vysoký, štíhly chlap;
mal ženu a 2 deti (Mária; František a Ján); utrápený (špinavý, zmrznutý, mokrý); boleli ho oči
(z čerstvo napadnutého snehu); hanbil sa (že ostal u Zity a neušiel); mal toho plné zuby
(nevydržal už v bunkri; chlapi v bunkri mu liezli na nervy); býval robotným gazdom
v Čechách (zoznámil sa tam so Zitou); chcel si vziať Zitu za ženu (v Čechách v Radotíne;
požiadal jej matku o ruku Zity); krutý (zažaloval Zitu aj s matkou); trápili ho výčitky (že ho
Zita nevyhnala; za to, čo urobil Zite s jej matkou a Ragalovi v Čechách); bál sa o Zitu pri
Nemcoch (počul jej plač a výkriky); sebecký (v Čechách uberal z potravy pre robotníkov);
prefíkaný (nahovoril Ragalu, aby sa vyspal so Zitou); dunelo mu v hlave (zo zapálených očí;
z hluku v kuchyni); odvážny (ušiel od Zity; zastrelil Moellera); zastrelil 4 Nemcov a 2
poranil; odsúdený (na 12 rokov; konfiškácia majetku; vysťahovanie ženy a synov z okresu)
Zita Černeková – žena Miša Černeka; za slobodna bola Furková; druhý krát vydaná (prvý
muž bol Ján Ragala (hneď po svadbe sa rozišli)); nepochádzala z Lieskova (doviedol si ju tam
Černek); mala kučeravé hnedé vlasy, hnedé oči, hladkú tvár, širokú v lícach a širšiu v čele;
mala haditú postavu (hadité ramená; dlhý, hladký krk); ustráchaná (chcela, aby Majerský
odišiel); dobrosrdečná (ukryla Majerského); starostlivá (uvarila Majerskému praženicu);
utrápená (nevedela, kde má muža; Nemci vypálili 17 chalúp v dedine); chodila s matkou na
práce do Čiech (zoznámila sa tam s Majerským); mala sa vydávať za Majerského (Majerský
mal ale ženu a 2 deti); obetavá (trpela nemeckých vojakov, aby neprezradila Majerského;
nasilu jedla praženicu); prefíkaná (tvrdila, že muža má v bani v Nemecku); pohostinná (dala
Nemcom peceň chleba a chcela im navariť niečo); silná na duchu (znášala otázky a poznámky
Nemcov); odhodlaná (aj napriek nevôli a strachu počúvala Nemcov, aby sa nič zlé nestalo);
láskavá (odpustila Majerskému); vyčerpaná (psychicky aj fyzicky; z kolísania, z Nemcov,
z Majerského, zo strachu...) búril sa v nej hnev (z Nemcov); sklamaná (keď zistila, že
Majerský ušiel)

174
Vedľajšie postavy
Michal Černek – Zitin muž; sezónny robotník (kedysi; spoznal sa tam so Zitou); partizán (v
jednotke s Majerským); pôdohospodársky referent (na okrese; po vojne); starý mládenec (keď
spoznal Zitu); silnej postavy (ramená ako bukové konáre); belavý v tvári a vo vlasoch;
pracovitý (postavil si pred vojnou chalupu); ohľaduplný (nechcel ísť do Lieskov, aby
nespôsobil Zite problémy); neúprosný (keď sa Majerský vrátil zo stráže do bunkra, lebo ho
boleli oči, tak mu vynadal); zodpovedný (išlo mu o prežitie jednotky; musel plniť výnosy
družstva); neúprosný (Majerského neľutoval, považoval ho za rozvracača družstva
(roľníckeho)); čestný (o Majerskom povedal pravdu); láskavý (svedčil, aby ochránil Zitu so
synom)
Černeková jednotka
Ján Baďo – nízky, čierny, hrbatý; robil si z Majerského stavu srandu („Veru, viac
vysíkaš očami ako...!“)
Štefan Cipko a Michal Martinec – mladí študenti; prišli z Bratislavy; debatovali
o politike
Jean Panais – Francúz; malý, mladý; ušiel z dubnickej zbrojovky
Ernest a Július Waagmann – vyše 30 roční židia; bratia; vysokí; komerčný inžinier
a doktor práv
Juraj Haško – poručík; štíhly, chudý
Ernst Obmann – veliteľ jednotky (oberscharführer); mal hladkú, bledú, chudú tvár; mal orlí
nos; zlý (nazval Moellera všivavým psom); spomínal na detstvo (zvuk kolísky mu pripomínal
zvuk motora v ich mlyne v Ahlene); podlý (nechal Zite rozkazovať, čo má robiť); bol
v rovnakej jednotke, ktorý vypálila Lieskov; krutý (s jednotkou vystrieľali 3 bunkre a vypálili
jeden so židovskou rodinou); dôverčivý (veril Zite, že má muža v Nemecku); zodpovedný
(odhováral vojakov od Zity, aby sa sústredili na dennú); zasnený (premýšľal nad Ahlenom);
surový (chcel s vojakmi pokrstiť Zitinho chlapca močom); poranil ho Majerský
Obmannova jednotka
Otto Drossel – pod pravým lícom mal dva leukoplasty; prekladal medzi Zitou
a Obmannom; podozrievavý (stále sa Zity niečo vypytoval); krutý (stále prikazoval
hojdať rýchlejšie; nadával Zite)
Kniewald – scharführer; mal dopredu vysunutú spodnú čeľusť; ich „filozof“ (Obmann
chcel od neho nejakú múdrosť); poranil ho Majerský
+ ďalší
Paul Hals – oberleutnant; veliteľ lieskovskej posádky; nenávidel Obmanna (túžil ho zabiť);
nenávidel vojnu (želal si, aby skončila); rozumný (videl, že nemecká ideológia nenaučila
národ pracovať, ale vraždiť); nebál sa partizánov (okolo Lieskova chodievali nemeckí,
maďarskí a slovenskí vojaci); ľudský (prikázal netýrať Majerského)
Hans Moeller – nemecký vojak; umrela mu matka (keď ho porodila); bol na stráži (medzi
Hankovou a Černekovou chalupou); rozhorčený (Obmann ho nazval všivavý pes); nenávidel
vojakov/nadriadených; zabil ho Majerský

175
Otto Schwind – nemecký major; štíhly elegán (nosil biele rukavičky); krutý (vydal rozkaz
vypáliť 17 chalúp); bezohľadný (dal strieľať po ženách a deťoch; deti nechal hádzať do ohňa);
ľahostajný (keby bolo 18., dal by vypáliť 18 chalúp, ale bolo 17.)
Furková – Zitina matka; muž jej umrel; najradšej mala Zitu (lebo zaťov ostatných 5 dcér
nemusela); ostražitá (vystríhala Zitu pred Majerským, lebo mal ženu a 2 deti); nebojácna (keď
ju obvinil Majerský z kradnutia, vykričala mu, že on kradne prvý); chcela pre Zitu, aby sa
mala dobre (preto ju dala Majerskému; nahovárala ju na Ragalu)
Ján Ragala – červený, urastený mládenec (v Čechách); vyspal sa so Zitou (kvôli stávke
s Majerským); hlúpy (neveril chlapom, že Zita spáva s Majerským); mal Zitu naozaj rád (tým
viac, čím sa mu chlapi posmievali); opíjal sa (kvôli Zite a posmeškom); pomstychtivý (zbil
s 3 mládencami Majerského); oženil sa so Zitou (v 1940 na statku pri Kolíne; hneď po svadbe
sa rozišli); krutý (bil a kričal po Zite); dal sa k zlodejom (okrádali bohatých cestujúcich);
zomrel v plzenskej nemocnici (po prestrelke s četníkmi)

Obsah
Po vojne sa koná súdny proces s obžalovaným Jozefom Majerským. Zita sedí doma
a počúva súd cez rádio. Jej muž, Mišo, doma nie je, lebo bol vypovedať na súde.
Dejom sa presúvame do obdobia vojny. Zita Černeková je sama doma. Vo svete
panuje vojna a výnimkou nie je ani dedina Lieskov. Nachádza sa tu nemecká posádka, ktorá
dedinu stráži. Zite preruší pokojný večer nečakaný príchod partizána Jána Majerského.
Obidvaja sú prekvapení, že sa vidia. Zita ukryje Majerského vo vedľajšej izbe pod periny.
Zita sa s Majerským pozná odkedy chodila s matkou do Čiech na práce. Majerský bol
robotným gazdom na statku v Radotíne. Zita sa mu zapáčila a dosadil ju s jej matkou do
kuchyne. Všetko bolo v poriadku, až dokým Jano nepožiadal Zitu o ruku. Najskôr sa všetci
tešili, no po čase zistila Zitina mama, že Majerský má ženu a 2 deti. Majerský sa so Zitinou
matkou pohádal a zažaloval ich na súde, ktorý vyhral. Zitu s matkou s kuchyne vyhodil
a postupne im začali znižovať plácu. Majerský dokonca nahovoril Jana Ragalu, aby sa vyspal
so Zitou. Zitu s matkou neskôr vyhodil úplne, za čo si vyslúžil od Ragalu bitku.
Zita pripravuje pre Majerského praženicu a kolíše chorého syna. Nemá tušenia, že do
dediny prišla jednotka Ernsta Obmanna. Tá sa po krátkej návšteve na dedinskom veliteľstve
u Paula Halsa vydá na obchôdzku po dedine. Na konci dediny, pri Černekovej chalupe, je na
stráži Hans Moeller, ktorého Obmann nazve všivavým psom. Pred Černekovou chalupou
jednotka zastane a načúva zvuku, ktorý pripomína Obmannovi dieselový motor v mlyne
v rodnom Ahlene. Rozhodnú sa to preveriť a vstúpia dnu.
Zita sa príchodu vojakov zľakne, ale nechce za žiadnu cenu prezradiť Majerského.
Nasilu je praženicu, ktorú pripravila Janovi. Rada by sa obliekla, ale Obmann,
prostredníctvom tlmočiaceho vojaka, jej to nedovoľuje. Vojaci si robia zo Zity posmešky
a zabávajú sa. Obmann sa oddáva spomienkam na rodný Ahlen, preto musí Zita stále kolísať
chlapca. Zita má plné zuby vojakov, ale je odhodlaná vydržať.
Vo vedľajšej miestnosti za zatiaľ potí a spytuje si svedomie Majerský. So svojou
rozbitou jednotkou, v ktorej je aj Zitin muž Mišo, sa ukrýval v horách nad Lieskovom. Bola
však zima a čerstvo napadnutý sneh odrážal svetlo, z čoho sa mu zapálili oči. Jeho 8 kamaráti
si z neho robili srandu a Mišo nemal pre neho pochopenie. Preto sa Jano rozhodol, že ujde.
Mišo všetkých vystríhal pred tým, aby sa opovážili ísť do Lieskova, lebo tu mal ženu a dieťa.

176
Jano ľutoval že od nich odišiel, no rovnako mu bolo ľúto toho, čo spôsobil Zite. Nemal ich
s matkou vyhodiť a nahovoriť Ragalu, aby sa s ňou prespal. Ragala sa nakoniec so Zitou
oženil, ale rozišli sa takmer hneď po svadbe.
Vojaci sa stávajú čoraz neznesiteľnejšími. Robia si zo Zity srandu, nedovolia jej
obliecť a zmyslia si, že jej syna pokrstia močom. Počkajú kým sa každému chce močiť
a jeden z nich vypýta od Zity hrniec. Keď sa jeden z vojakov začne rozopínať, Zita sa zhrozí,
skočí ku kolíske a zakričí na Majerského, aby ratoval. Zvonku sa však ozve výstrel. Vojaci
rýchlo vybehnú von. Zita vojde do izby a zistí, že Majerský ušiel cez okno. Nemci postupne
prinesú svojich 2 ranených a 3 zabitých priateľov do chalupy. Zita sa utiahne s chlapcom do
kúta. Prichádza Paul Hals, aby vyšetril čo sa stalo. Halsova jednotka dovedie dnu mokrého
a zablateného Majerského. Hals nemá rád Obmannovu jednotku a prikáže im, aby odišli
a situáciu prešetrí sám. Zita sa bojí, že to zle dopadne a tvári sa, že Halsovi nerozumie, no
napokon tvrdí, že Majerský je jej muž.
Vraciame sa do súčasnosti. Zita počúva v rádiu rozsudok nad Majerským a sleduje
svojho muža Miša, ktorý sa už vrátil. Mišo Majerského neľutuje, a tvrdí že bol rozvracač
družstva. Majerský dostane 12 rokov a jeho rodina musí opustiť okres. Z rádia sa začne
ozývať hlas, hlásajúci dobré výnosy pri žatve. Mišo sa pred Zitou obhajuje, že musel svedčiť,
lebo on, ako pôdohospodársky referent okresu, musí dbať, aby družstvo šliapalo ako hodinky.
Zita stále mlčí a nehybne sedí. Mišo to už nevydrží, a pýta sa Zity, prečo sa ho nespýta, prečo
svedčil. Zita vraví, že je jedno prečo to urobil, ale hlavné je, že to urobil, a to nemal. Mišo
tvrdí, že musel, lebo inak by musela ísť vypovedať Zita, a on ju chcel pred tým ochrániť. Zita
hovorí, že by nevypovedala. Mišo však vie, že by musela. Aj on musel. Ale zachoval sa
statočne a o Majerskom povedal pravdu, napriek tomu, aké veci Majerský Zite a jej matke
spôsobil. Zita mu to neverí, lebo v rádiu to neodvysielali a vyjde von. Premýšľa, či sa Mišo
Majerskému pomstil, alebo hovorí pravdu. Zite zbehnú po lícach slzy.

Obsah po častiach
Súdny proces (úvod)
Zita je s deťmi sama doma; Zita počúva rádio, ktoré vysiela súdny proces s Janom
Majerským; prokurátor v rádiu tvrdí, že podľa výpovedí svedkov je Majerský sabotér
a zradca; Majerský sa snaží obhájiť; na súde prečítajú výpoveď Miša Černeka; Zita sa hnevá,
že jej muž svedčil proti Majerskému a ľutuje ho
Ukrývanie sa Majerského u Zity + spomienky Zity a Majerského na minulosť
Spomienky na minulosť; vojak Moeller je na stráži medzi Hankovou a Černekovou chalupou;
Zita sa v chalupe stará o svojho chorého syna; Zita sa chystá spať; do chalupy vojde
Majerský; Majerský je prekvapený, že vidí Zitu; Zita chce, aby odišiel; Zita ukryje
Majerského pod periny do vedľajšej izby; Zita sa vráti do kuchyne a oblečie sa späť do
normálnych vecí; Zita je nepokojná a chodí po kuchyni; Zita ľutuje, že nevyhnala
Majerského; Zita spomína na príchod Nemcov do Lieskova; Nemci vypálili 17 chalúp; Za
veliteľom lieskovskej posádky prichádza oberscharführer Obmann; Obmann nazve veliteľa
Halsa idiotom; Hals v duchu nadáva na vojnu; Hals prikázal unteroffizierovi Köhlovi zostaviť
hliadku; Majerský stále pociťuje pod perinami chlad; Zitin chlapec sa rozplakal; kolíska
s chlapcom búcha o podlahu; Majerský spomína, ako napadol pri ich bunkri sneh a začali ho
bolieť oči; Majerský rozmýšľal, že by z bunkra ušiel; v bunkri bol s Majerským aj Mišo
Černek; Majerskému sa 7 chlapi sprotivili; Majerský to už nedokázal vydržať; Majerský

177
počuje, ako Zita v kuchyni niečo pripravuje; Majerský spomína, ako gazdoval v Čechách na
veľkostatku; Zite s jej matkou nakázal variť pre robotníkov; Po Lieskove sa prechádza
Obmann s 8 chlapmi; pred každým domom na chvíľu zastanú a počúvajú; Hans Moeller je na
stráži pred Hankovou chalupou; Zita praží 5 vajec a kolísa chlapca; Zita mala strach, že môžu
prísť Nemci; Zita sa zamýšľa nad svojím mužom; Zita spomína ako pracovala u Majerského
na statku v Radotíne v Čechách; Majerský si chcel Zitu vziať za ženu; Zita, jej matka aj
Majerský sa 3 týždne tešili; Furková zakázala Zite vídať sa s Majerským, lebo má ženu a 2
deti; Majerský sa Furkovej a Zite vyhýbal; po 3 dňoch okríkol Furkovú, že málo varí a odnáša
si jedlo; Furková mu vykričala, že on je ten kto kradne; na ďalší deň ich Majerský zažaloval;
Zitin chlapec stále plače; Obmann sa s chlapmi dostal pri Hankovú chalupu; Obmann okríkol
Moellera, aby nespal; Obmann s chlapmi zastali pred Černekovou chalupou a počúvali, čo to
tam búcha; Obmann s chlapmi vojdú Zite do chalupy a usadia sa tam; Zita sa zhrozila; Zita sa
chce obliecť, ale Obmann jej to zakazuje; Zita sa premáha a je praženicu pre Majerského; Zita
sa zhrozí, keď uvidí na Obmannovi plechovú lebku; nemeckí vojaci sa rozprávajú o vojne;
Obmann bol spokojný so svojou jednotkou; Zita bojuje so strachom a hanbou; Obmann si
očami prezerá chalupu; Obmann sa pýta, kto býva vo vedľajšej miestnosti; Zita tvrdí, že
nikto; Obmann sa pýta, kde má muža; Zita vraví, že muž pracuje v bani v Nemecku; Obmann
sa vypytuje na partizánov, či je pokoj v dedine, prečo Zita nespí...; Zita sa chce obliecť, ale
Nemci jej nedovolia; Majerský všetko počúva z postele; Nemci jedia chlieb od Zity; Zita si
všimne mláčky vody pred dverami izby; Drossel sa Zity pýta, prečo je tak pomaly; Zita klame
vojakov a tvrdí, že je rada, že prišli; Zita sa rozplače; Majerský sa potí pod perinami;
Majerský si vyčíta, čo vykonal Zite v Radotíne; Majerský postupne uberal z potravín, ktoré
dával Zite a Furkovej na varenie; robil tak, ako mu radili gazdovia; Majerský vyhral súd
a vyhnal Zitu s matkou z kuchyne; Zite s matkou znižovali mzdu, a tak nemohli zaplatiť za
súd; Majerský opil Ragalu a nahovoril ho, aby sa vyspal so Zitou; Ragala sa s Majerským
pred strojníkom Levým stavil o 100 korún, že sa so Zitou vyspí do 3 dní; Ragala stávku
vyhral; Majerský si vyčíta, že to urobil; Zita plače v kuchyni; Zita spomína, ako dala na
matku a chodila s Ragalom; Zita s Majerským, ale na seba nemohli zabudnúť; Nemci sa
dohadujú, ktorí si užije so Zitou; kuchyňa sa plní zápachom s cigariet a vojakov; Obmann
prikáže Drosselovi, aby nakázal Zite kolísať chlapca; Zita nechce, ale Drossel je neúprosný;
Obmann spomína na detstvo; Zita sa bojí, že si vojaci všimnú mláčky vody a stopy za
dverami; Majerský si vyčíta, že neostal v bunkri; Majerský spomína na boje jeho roty proti
Nemcom; premýšľa nad jeho priateľmi v bunkri; partizáni si od horára doviedli tela a kravu;
Majerský spomína na Radotín; Ragalovi sa chlapi posmievali, že Zita spáva s Majerským;
Ragala neveril chlapom, ale potom počul Zitu u Majerského; Majerský spomína, ako vylieval
vodu z bunkra a hovoril chlapom o Zite; Černek sa ho spýtal, či nepozná Jána Ragalu;
Majerský tvrdil, že nie; Černek mu neveril a vyhrážal sa mu, aby bol radšej ticho; do bunkra
prišli na koňoch sovietski partizáni s rozkazom prebiť sa k sovietskym vojakom; Majerský
plánuje odchod z bunkra; Hitler prehrával na všetkých frontoch; po odchode partizánov na
koňoch, ušiel Majerský do Lieskova, Zita kolíše chlapca; Obmann spomína na detstvo;
Drossel prikazuje Zite, aby hojdala rýchlejšie; Obmann je zasnený; Paul Hals nervózne chodí
po kúrií; Halsa napadlo chytiť Obmanna a dať ho partizánom; Moeller sa prechádzal medzi
Hankovou a Černekovou chalupu; Moeller sa snaží zabudnúť na urážku Obmanna; Zita kolíše
kolísku; Zita sa rozosmeje, že Nemci ešte nevideli kolísku; Obmann chce od Kniewalda
počuť nejakú múdrosť; Zita ľutovala svojho muža Miša; Zitou otriasol strach z pomyslenia,
čo by Nemci vykonali partizánom; Zita odpúšťa Majerskému; Majerský sa potí pod perinami;
Majerský si vyčíta, čo spravil Zite s Furkovou a Ragalovi; Majerský Zitu s mamou vyhnal zo
statku; Ragala si na Majerského počkal s 3 mládencami a zbili ho; Zita spomína ako ich
Majerský vyhnal; Zita s mamou uprosili šafára Juřenu, aby ich prichýlil na jeho statku; Zita sa
o rok neskôr vydala za Jana Ragalu; Zite sa s Ragalom žilo zle a takmer hneď po svadbe sa

178
rozišli; Ragala sa dal k zlodejom, pri prestrelke ho postrelili a umrel v nemocnici; Zita znova
išla do Čiech s matkou na roboty; Zita sa vydala za Miša Černeka; nemeckí vojaci čakali na
rozkazy od zasneného Obmanna; Obmann spomína na domov, výcvik, akcie v Rusku
a nakoniec na Slovensku; Zitin chlapec sa posadí a Zita spomalí hojdanie; Drossel prikazuje
hojdať rýchlejšie na prianie Obmanna; chlapi si robia posmešky; Zita premýšľa nad vecami
po mužovi, ukrytými v sene; Obmann rozmýšľa, čo zostane z jeho Ahlenu; v Zite rastie hnev
a váži si všetkých, ktorí sa postavili Nemcom; Majerský sa pomaličky posúva k okraju
postele; Majerský chce odísť, ale nevie kam pôjde; Majerský spomína, ako odišiel od ženy
a detí na vojnu; každý mal Majerského rád; Nemci im rozbili rotu a oni sa ukryli v horách;
z kuchyne sa ozýva rehot vojakov; Majerský sa pomaly presúva k oknu; ženú ho nemeckí
vojaci, kamaráti z bunkra a najviac Zita; Majerskému sa zdala byť k oknu strašná diaľka;
Majerský myslí na Francúza z bunkru; počuje niekoľko krát vykríknuť Zitu; Majerský upustí
pušku, lebo so pomyslí, či nie je Zita Černeková žena; Obmann sa pokojne zhovára
s Kniewaldom; Nemci majú sprosté reči a zabávajú sa na nich; Obmann navrhuje, že by mali
pokrstiť chlapca; Zita túžila, aby Majerský zabil nemeckých vojakov; Lieskov bol
v pohrúžený do ticha; vojaci stáli na stráži na viacerých miestach; Majerský roztrasenou
rukou otvára okno; Majerský vychádza von a počúva Moellera rátať si kroky; Majerský zišiel
do potoka; Zita kolíše kolísku; Zita spomína na časy, keď bol Mišo doma; vojaci už majú
dosť moču a chcú krstiť chlapca; vyžiadajú si od Zity hrniec; Majerský počuje blížiaceho sa
Moellera; Kniewald už nevydrží a začne sa rozopínať; Zita skočí ku kolíske a zreve na
Majerského, aby ratoval; vonku sa ozve výstrel; vojaci vybehnú von; Zita sa z izby vráti za
výstrelov pušiek do kuchyne; Zita plače a je jej všetkého ľúto; vojaci doniesli dnu raneného
Kniewalda a Obmanna; vojaci donesú ešte 3 mŕtvych; Zita si myslí, že ju nič dobré nečaká;
vonku zastalo auto a do chalupy vošlo niekoľko vojakov; prišiel Paul Hals; Hals nechce
Drosselovu pomoc a nariaďuje mu, aby sa postaral o svoju jednotku; auto s Obmannovou
jednotkou odíde; Köhlova hliadka dovedie Majerského; Hals sa pýta Zity, či je Majerský jej
muž; Zita pokrútila hlavou; Hals s vojakmi a Majerským odídu; Zita očakáva strašné budúce
dni a noci
Súdny proces (záver)
Zita počúva rádio a díva sa na muža; predseda súdu vysloví rozsudok o Majerskom; Mišo sa
trpko usmieva; Zite sa začína búriť krv; Mišo tvrdí, že by Majerského odsúdili, aj keby
nesvedčil; Černek považuje Majerského za rozvracača družstva; skončil sa prenos zo súdu;
z rádia sa začne ozývať hlas vyzdvihujúci výkony družstiev; Černek povie Zite, že svedčil
presne preto, lebo musí dbať, aby družstvá šliapali ako hodinky; Mišo sa pýta ženy, prečo sa
ho nespýta, prečo svedčil; Zita vraví, že nie je podstatné prečo, ale že svedčil; Černek vraví,
že chceli aby svedčila Zita, tak radšej svedčil on; Zita vypne rádio hlásajúce o žatve; Zita
tvrdí, že ona by nesvedčila; Mišo jej vysvetľuje, že aj ona by svedčila; Mišo sa obhajuje, že
oni všetko vedia, a aby ju ochránil, musel svedčiť a podpísať; Majerský tvrdí Zite, že má dosť
statočnosti a o Majerskom povedal pravdu; Zita tvrdí, že v rádiu nič také nepočula; Zita vyjde
von a premýšľa, či sa Mišo pomstil Majerskému, alebo hovorí pravdu

Citáty
„Bože môj, veď ho nemožno vyhnať – človeka nemožno vyhnať ako psa...“ (Zita)
„...ty myslíš, Zita, Zitka, ty myslíš, že by si bola ináč svedčila ako ja? Nebola – nebola by si –
nebola veru... vzali ma, povedali mi, Podpíš!“ (Černek)

179
Poznámky
 V diele sa nachádzajú 3 dejové línie: súdny proces (súčasnosť, 50. roky), obdobie
vojny (40. roky) a obdobie pred vojnou (spomienky Zity a majerského na Radotín,
Čechy)
 Autor nám prináša pohľad na vykonštruované súdne procesy
 Dielo zobrazuje prechod z jednej ideológie do druhej (fašizmus – komunizmus)
 Nemeckí vojaci sú rozdelení na zástancov režimu (fanatikov) a odporcov
(uvedomelých)
 Vedľa rádia bola nikdy nekvitnúca kvetina, ktorú nazývali „stará dievka“

180
 Ako chutí moc

Autor: Ladislav Mňačko

Literárny druh: epika
Žáner: politický román/pamflet
Hlavná myšlienka: moc nie je všetko
Téma: pohreb a spomienky na mŕtveho štátnika

Vonkajšia kompozícia
 18 kapitol (označených číslom na čiernom podklade)

Hlavné postavy
Frank – fotoreportér (celý život; dlho ten najprominentnejší); priateľ zosnulého (takmer celý
život); hĺbavý (nad všetkým premýšľal); mal bohatú hudobnú zbierku (gramofónových
platní); netúžil po sláve (bol rád za anonymitu); skúsený (vedel čo a kedy fotiť); neviditeľný
(ľudia si ho nevšímali); nechápavý (nechápal, prečo sa ľudia túžia dať vyfotiť); vyvolený
(pohyboval sa medzi mocnými; všade mal dvere otvorené); realista (vedel, čo si o ňom ľudia
myslia); potrebný (robili si z neho srandu, ale potrebovali ho na zvečnenie); znalý (vedel
odhadnúť, kam to ľudia dotiahnu; vedel, čo si ľudia myslia); zmenil sa (kedysi vášnivo
fotografoval, teraz to bola iba práca); skromný (vysoký honorár za portrét poslal späť); poznal
druhú tvár ľudí (bol pri všetkom; videl, ako sa chovali mocní a slávni mimo zrakov
verejnosti); mal tajnú zbierku (fotky odvrátenej strany ľudí; nesmel ju nikto vidieť (ani jeho
žena)); nedôveroval vdove (myslel si, že ju podstrčil Galovič; vinil ju z úpadku nebohého);
bolo mu ľúto Margity (bola to dobrá žena); dôverník zosnulého (nebohý ho zasvecoval do
všetkého, radil sa s ním); prajný (priateľovi nič nezazlieval (mladá sekretárku); citlivý
(neodfotil plačúceho Martina nad rakvou); chápavý (nezazlieval Martinovi jeho reči na
vdovu); nezávidel život zosnulému (celý deň iba pracoval; musel byť stále pripravený); rád sa
túlal nočným mestom; páčila sa mu vdova (od prvého stretnutia; chcel ju; obdivoval ju; bolo
v nej viac, než tušil); rozhorčený (vykričal zaslúženému umelcovi jeho podlízavosť
k mŕtvemu; kričal na umelca, aby na zosnulého nekydal); chcel Margitu (ako mladý; pobili sa
kvôli nej so zosnulým); škodoradostný (naschvál fotil Muklíka z každej strany, aby mu
znepríjemnil čas pri rakve); opatrný (nechcel prijať ponuku šéfa tlačovej kancelárie
zosnulého); morálny (odmietol vyfotiť pár pri súloži); zanedbával ženu (vedel o tom; stále
mal povinnosti; niekedy aj z vlastnej vôle); neospravedlňoval zosnulého (snažil sa ho
pochopiť a vysvetliť);
Zosnulý – prvý muž v zemi (prezident?); priateľ Franka (bývalí spolužiaci; takmer celý
život); veliteľ partizánskeho oddielu (jedného z najlepších; počas povstania); sfalšovaná
príčiny smrti (uvedená leukémia, v skutočnosti urémia); zostarol (neurčitý, nezreteľný výraz;
tuctové oči; plná, odutá tvár); povesť najlepšie oblečeného muža v zemi (kravata; oblek;
snehobiela košeľa); miloval vyznamenania (rád sa ukazoval s 3 radmi farebných stužiek na
hrudi); ustráchaný (v poslednej dobe; bál sa Franka, iných, tieňov); ľahostajný (pre ľudí;
nevedeli o ňom nič; rýchlo sa na neho zabudne); ostal sám (v skutočnosti nemal už nikoho);

181
sukničkár (stále mával „dobrodružstvá“); pracovitý (bol činný vo dne i v noci; jazdil po celom
kraji); neúprosný (dal do poriadku situáciu v kraji); muž na svojom mieste (v revolučných
dobách; všetko zariadil; presviedčal, prosil, hrozil...); veril Frankovi (so všetkým sa mu
zdôveroval); bál sa (keď zaspal pištoľník v aute; keď prešla cez klubovňu divadla žena muža
s protištátnymi machináciami); rozvážny (za povstania; z každej situácie našiel východisko);
krutý (na mieste zastrelil chlapca, ktorý zaspal na stráži); chladnokrvný (pri strete partizánov
s Nemcami čakal, kým začnú Nemci strieľať prví; miloval sa s Juditou na hrebeni počas
krytia sa pred Nemcami); tvrdý (prinútil richtára postarať sa o raneného priateľa (vrazil mu));
vytrvalý (znášal podmienky s ruskou skupinou Ivanova, no potom prebral velenie); líder
(veliteľ partizánskej skupiny; prebral velenie nad skupinou Ivanova; všetci ho rešpektovali
a išli za ním); chcel o všetkom rozhodovať sám (preto sa miesto riadenia zeme zabýval
zbytočnosťami); bez sebareflexie (za jeho chyby pykali iní); rád pil (buď do nemoty, alebo
ostal agresívny); sukničkár (striedal sekretárky); vždy chcel byť prvý (ľudia mu to
umožňovali; túžil po moci); nenávideli ho (pred revolúciou; chceli si ho kúpiť, zdiskreditovať,
umlčať); čistič (robil poriadky v strane, v úradoch, v krajine...); nenávidel ľudí, čo vedeli viac
než on (profesor Fonda; mal komplexy); podlý (nechal uväzniť doktora Polonca, ktorý ho
kedysi ukrýval doma, s Judkou a jej mužom); roztopašný (tváril sa, že nerozumie, čo chcú
dedinčania, aj keď to dobre vedel); muž na svojom mieste (bol tvrdý, flexibilný, krutý,
prefíkaný; čistil, riadil, zakročoval...); rád chodil na lov (v posledných rokoch života už nič
iné nerobil); nenávidel Galoviča (Frank zažil niekoľko jeho výbuchov zúfalstva z Galoviča);
bál sa Galoviča

Vedľajšie postavy
Galovič – v čele bezpečnosti (strážca mravov); mocný muž (každý sa ho bál); hranatý (mal
hranatú postavu, tvár, aj myšlienky a aj prejav); mal oceľové, šedé oči; bol v pozadí (on bol
ten, kto všetko riadil);išlo mu o záujmy spoločnosti (výnimočný muž; svoje záujmy
potlačoval); nepil (bola to pre neho samozrejmosť); pokojný (podráždená reakcia lekára ho
nevyviedla z miery); informovaný (vedel o všetkom, čo sa dialo a o každom všetko); Frank
mu hovoril Vitman (niekoľko krát povedal Vitmanská ľudová republika); taktik (vedel, kedy
mal čo urobiť; nechal odhlasovať napomenutie pre zosnulého, aby mohol vydať zákaz
zverejňovať jeho meno a fotografie); nemal rád aféry (naštrbovali autoritu funkcionárov);
bezchybný (za celé úradovanie sa nedopustil chyby); monštrum (bez slabostí, bez vášne, bez
túžby); čestný (nikdy neurobil žiadny krok z osobných záujmov, ale z povinnosti); netúžil po
moci (moc bola jeho prostriedkom, nie cieľom); nebál sa (nikoho a ničoho); nepociťoval
osobnú nenávisť k zosnulému (uznával iba triednu nenávisť); pozorný (sústreďoval
informácia o každom (mohli sa raz hodiť)); skromný (býval v 3-izbovom byte; odmietol vilu;
do úradu chodil pešo; na dovolenku chodil vlakom a za svoje peniaze); nemal rád publicitu
(nerád vystupoval; v spoločnosti bol nesvoj); nereprezentatívny (nevedel sa chovať; nevedel
jesť; vždy mal zle uviazanú kravatu); neukazoval sa so ženou (mal tlstú, neforemnú, nie
veľmi bystrú ženu; Frank ju za celú dobu videl asi 5 krát; nikoho nezaujímala); nezaujímavý
(jeho život bol nezaujímavý, nedôležitý, neznámy); zásadový (potlačoval svoje slabosti;
nerobil nič, čo bolo v rozpore s princípmi, ktoré zastával); nepovoľný (nenechal sa obalamutiť
ženami); bystrý (poznal ľudské slabosti a vedel ich využiť); samotár (v tom bola jeho sila;
nikto o ňom nič nevedel; nedával sa do reči; sedával sám; nemal priateľov); nekompromisný
(nikdy neváhal); výnimočný (stroj, mašina; vždy bol v službe); ničil ľudí (išlo mu
o odhalenie, usvedčenie a zneškodnenie nepohodlných); pozostatok starej éry (ostal sám)
Vdova – sekretárka zosnulého (bývalá); mala žiadostivé telo (vysoká, perfektné krivky), zlaté
vlasy; krásna (ženy si ju prezerali; aj podľa Franka); nepretvarovala sa (nehrala komédiu;

182
nepredstierala žiadne city); oslobodená (od rečí, intríg; povinností); nenávidela Martina (lebo
ho mal zosnulý rád a venoval sa mu); perfektná (sekretárka; v písaní na stroji; v jednaní
s ľuďmi); chcela nebohého iba pre seba (dosiahla to; odstránila Franka); chodí za inými
chlapmi (Frank vídaval jej auto zaparkované v rôznych uličkách); vedela to na muža (vravela
aby nepil, čom pil ešte viac (obrátená psychológia)); sklamala sa (chcela mať muža iba pre
seba, ale pri jeho postavení to nešlo); milovala muža (na takého muža vždy čakala); nešlo jej
o mužovu kariéru (aj keď si to všetci mysleli; Frank jej to najskôr neveril); prefíkaná (vedela,
že všetky jej zálety mohla zhodiť na mužov); všímavá (smiala sa na tom, ako to na ňu Frank
skúšal; vedela, že Frank sliedi za jej mužom); bolo jej ľúto muža (niekedy; že je sám;
nenávidela ho, keď pil)
Martin – syn zosnulého a Margity (jediný); nevlastný syn vdovy; asfaltér (asfaltoval hlavnú
cestu kvôli smútočnému sprievodu); nebohý ho miloval (nechcel sa ho pri rozchode vzdať;
vysúdil si ho do opatery); otec sa ho zriekol (po afére na moskovskej univerzite; asi to nebolo
z jeho hlavy); nenávidel vdovu (dával jej za vinu otcov pád; nadával na ňu); vtrhol do siene
(rozlúčiť sa; špinavý, neupravený, v pracovnom oblečení)
Margita – prvá žena zosnulého; matka Martina; pekná, odvážna (za mlada); pokojná,
zhovievavá (muž mával často aféry); zaostala (pribrala; nebola dosť reprezentatívna pre
zosnulého); skvelá žena (vytvorila zázemie istoty a pokoja pre nebohého); silná (držala sa pri
večeri s Frankom a nebohým; nedala sa sebe nič poznať); Frank ju chcel (ako mladý; Frank sa
kvôli nej so zosnulým pobili); nezmenila sa (stále bola spoľahlivá, pevná, prostá); nemohla
myslieť na zosnulého v dobrom (lebo vyhnal Martina); skromná (nemohla žiť v prepychu,
keď ostatní živorili); poddajná (vždy sa mužovi podvolila a počúvala ho); nič neľutovala (bola
šťastná a to bolo pre ňu najviac)
Pavla – Frankova žena; vyčítavá (vyčítala Frankovi, že nefotí niečo iné, výnosnejšie);
dobromyseľná (chcela, aby sa mali lepšie; chcela, aby sa Frank nepohyboval medzi
mocnými); nemala to s Frankom ľahké (z platu len tak-tak vyžili; Frank bol stále preč);
láskavá (vždy čakala na Franka)
Judita – členka partizánskeho oddielu; doktorka (vyštudovala v Prahe; nebola ňou dlho, lebo
skončila vo väzení); chovateľka psov (v lese v chate; dobre jej to vynášalo); rozvedená (muž
sa s ňou rozviedol, keď ešte sedela); vyspala sa s nebohým (za povstania na hrebeni, počas
ukrývania sa pred Nemcami); bojazlivá (nechcela, aby ju nechávali samú s rusmi); zmenila sa
(opálená; mala špicatá nos, prešedivené vlasy; trochu schudla); chodila na medzinárodné
výstavy psov (úspešná; mala 1 zlatú a 2 strieborné medaily); naivná (dôverovala zosnulému;
nechcela pomyslieť, že za ich uväznením bol nebohý); ľutovala zosnulého (mala ho rada)
Tajomník – osobný tajomník zosnulého; mal na starosti čestnú stráž (trénovali nástup);
horlivý (poskakoval, dirigoval, riadil; chcel sa zapáčiť nástupcovi zosnulého)
Tajný muž – mal na starosti pohreb (organizátor štátnych pohrebov/náčelník pohrebného
štábu (Frankove dohady)); skúsený (vedel odhadnúť, koľko ľudí prejde cez miestnosť);
zodpovedný (všetko muselo prebiehať bezchybne); dobrý organizátor (navrhoval poradie
rečníkov, výber piesní, výzdobu haly...); detailista (musel sa riešiť, kedy a kto príde do sály)
Pani Horňáková – osobná sekretárka zosnulého (bývalá (stala sa jeho ženou)); postaršia,
nenápadná žena; mali veľmi dobrý vzťah (volali ju pani Horňáková a nie súdružka); Frank ju
mal veľmi rád (vždy ho privítala s úsmevom a postavila na kávu)
Rus Ivan – veliteľ partizánskej skupiny Ivanova (banditi; rabovali dediny); chlap ako hora;
nedôverčivý (neveril, že Frank, nebohý a ostatní 3 utiekli z Kľaku pred Nemcami);

183
pohostinný (nechal priniesť mäso, alkohol a ponúkol ich cigaretami); páčila sa mu Judita
(zvláštne sa na ňu pozeral); nemilosrdný (chcel od Franka, aby zastrelil nevinného človeka)
Zaslúžilý umelec – Frankov známy; podlízavý (k zosnulému; dostal titul zaslúženého
umelca; každoročne dostával ceny); zaskočený (z Frankového čistenia žalúdka)
Muklík – skutočným menom Miklík; Frankov a zosnulého spolužiak; majiteľ novín (za
revolúcie; fašistické; nadával a osočoval; útočil na komunistov); člen čestnej stráže (Frank ho
vyfotil); šéf tlačovej kancelárie zosnulého (lebo Frank toto miesto odmietol); jeho výzor
naznačoval jeho charakter (myšie oči, veľké uši); udavač (už v škole; všetko žaloval); nikto
ho nemal rád (prischlo mu posmešné Muklík; bili ho); nedalo sa ho zbaviť (vždy zmenil
orientáciu; prežil tri režimy (etabloval sa aj v štvrtom)); prefíkaný (svoju podporu Sovietom
skrýval za štvavé články); mŕtvy ho poslal pracovať do kameňolomu (nemali ho radi);
chvastavý (vyťahoval sa, že píše zosnulému prejavy)
Licka – pracovala vo vinárni; bývala žena Stadlera (komunista; ušiel do zahraničia);
exkluzívna (za mlada; oblé boky; havranie vlasy; veľké prsia); zmenila sa (tvár sa jej potiahla
šedou farbou; objavili sa jej tukové vaky pod bradou; boky sa jej zdeformovali; na nohách
mala kŕčové žily (psia a vlasy sa jej nezmenili); bývala atrakciou nočného mesta (mala „čerta“
v tele; muži po nej túžili (aj Frank)); rozumná (vedela, že chlapi s ňou strávia iba jednu noc
a potom ich túžba opadne); túžila po skutočnej láske (nechcela striedať každý večer chlapov);
milovala jedného chlapa (zosnulého; bol pre ňu nedosiahnuteľný); jej práca ju nenudila (rada
počúvala príbehy ľudí; ani jeden večer nie je rovnaký); skromná (netúžila po peniazoch)
Profesor Fonda – syn advokáta; Frankov známy; vždy bol podivín (nikto o ňom nič
nevedel); vzdelaný (bývalý dekan na právnickej fakulte; pracoval v archíve; ovládal
filozofiu); mŕtvy mu znepríjemňoval život (vyhnal ho zo strany; z vysokoškolského kresla;
prenasledoval ho; poslal ho robiť do dolov); mal protézu miesto nohy (nešťastie v doloch);
komunista (aj keď ho zosnulý vyhodil zo strany, cítil sa komunistom); nezazlieval nič
zosnulému (aj keď mal veľký podiel na jeho problémoch a zranení); rozumný (vedel, že za
zranenie si mohol sám); objavil sám seba (bolo mu dobre, tam kde bol); slobodný (nikto sa
o neho nestaral); páčila sa mu Margita (z tade plynula averzia zosnulého voči nemu);
neoblomný (nevzdal sa, keď ho neprijali mocní medzi seba); študenti ho zbožňovali (po jeho
prepustení zorganizovali petíciu)
Jančuška – pravá ruka Galoviča; vštepoval do ľudí nedôveru (poučoval podriadených, aby
nikomu neverili a všetko skúmali); skončil na psychiatrii (trpel paranojou)
Vojtech Polonec – Judkin otec; doktor; emigroval do Kanady (po prepustení z väzenia);
dobrosrdečný (kedysi vo vile ukrýval štátnika; pohostinný (doniesol pre hostí vzácne víno);
rozumný (štátnikove výtržníctvo bral s nadhľadom); chápavý (vedel, že štátnikove správanie
vychádzalo z traumy); neopatrný (otvorene si dopisoval s priateľom s Izraelu)

Obsah
Frank je fotoreportér a je ako jediný zvolený zachytiť poslednú rozlúčku s jeho
priateľom, významným štátnikom, ktorá sa bude odohrávať počas 3 dní. Frank býval so
zosnulým dobrý priateľ, lenže štátnika pokazila moc, zmenil svoje správanie, začal sa
každého báť a postupne upadal, až stratil úplne každého.
Frank v prvý deň pohrebu pozoruje, ako sa dokončujú prípravy a do miestnosti sa ženú
prví ľudia. To poskytuje Frankovi priestor, aby uvažoval nad tým, čo štátnik pre týchto ľudí

184
znamenal, že sa rozhodli sa sem prísť s ním rozlúčiť. Prichádza sa s ním rozlúčiť aj vdova,
ktorá bola príčinou rozpadu Frankovho vzťahu so zosnulým. Frank ju dôkladne pozoruje, robí
pár záberov a premýšľa, o čo vdove išlo a odhaľuje čitateľovi, ako sa Franka zbavila.
Následne Frank spomína na staré časy, bojoval s nebohým v povstaní. Nebohý býval
nebojácny, rázny veliteľ a Franka mrzí, ako sa zmenil. Na pohrebe je zrazu rušno, pretože
prišiel chlap v montérkach a plače nad rakvou. Frank vie, že je to Martin a vyjde sa s ním
pozhovárať na ulicu. Keď sa rozlúčia, Frankovi sa nechce ísť späť do sály. Prechádza sa
mestom a vidí ho tak, ako ho jeho priateľ nikdy nemohol vidieť.
Frank opäť premýšľa nad životom, spomína ako sa jeho priateľ začal vzďaľovať
a meniť, ako ani vdova s ním nebola spokojná, lebo ho chcela mať iba pre seba. V sále robí
vždy iba pár dobre cielených fotiek, lebo vie, čo zaujme. Mimo sály stretáva ľudí, ktorí ho
prekvapujú, pretože tiež myslia a spomínajú na zosnulého. Jedným pomohol, iným ublížil, ale
aj tak si na neho spomenuli.
Frank mal tajnú zbierku fotiek štátnikov, o ktorej nikto nevedel, ani jeho žena.
Spomína na šťastné chvíle s priateľom, keď bol ešte správny chlap a ľudia sa ho báli. Zosnulý
býval predstaviteľom kraja, ktorý mal množstvo problémov, ale vďaka tomu, že bol
neoblomný, plný energie a charizmy, sa mu všetko darilo. Potom sa však pokazil, začal sa báť
o moc a prišiel o všetko.
V závere Frank uvažuje, na čo bola zosnulému všetka tá moc, či mu priniesla šťastie,
lásku, radosť, alebo čokoľvek iné. Frank si uvedomuje, že jeho priateľ už ku sklonku života
nič nemal. O moc prišiel sám, keď vycítil jeho úpadok Galovič a zabezpečil jeho vytratenie
z verejného života. Galovič zabezpečil aj to, aby sa správa o tom, že štátnik zomrel na urémiu,
zmenila na leukémiu. Na záver sa Frank rozhodne urobiť posledný obrázok do svojej zbierky
a so svojou kariérou skoncovať.

Obsah po častiach
Prvá kapitola
Zosnulý je uložený do truhly; Frank sa zamýšľa nad významom truhly; Frank
premýšľa, prečo mŕtvy nevrátil hviezdu (vyznamenanie); robotníci dokončujú prípravy na
pohreb; Frank si uvedomuje, že aj keď bol všade, verejnosť ho nepozná; čestná stráž si
nacvičuje nástup; Frank sa zamýšľa, ako sa každý snaží, aby si udržali miesta; Frank minie
celý film na čestnú stráž
Druhá kapitola
Frank sa zamýšľa nad úlohami organizátora pohrebu; tajný muž určil na pohreb iba
jedného fotografa – Franka; Frank nechápe dychtivosti ľudí vyfotografovať sa; opis Frankovej
práce; Frank vie, že bez fotoaparátu si ho ľudia ani nevšimnú; Frank sa zamýšľa nad
pominuteľnosťou slávy; Frank nevidí rozdiel medzi slávnym a obyčajným človekom; Frank
kedysi vášnivo fotografoval; opis, ako Frank nikdy nestál o zvečnenie a slávu; Frank sa
pozerá na portrét zosnulého; Frank spomína ako 2 mesiace robil mŕtvemu portrét; Frank býval
vášnivý reportér, no potom sa zmenil režim (cenzúra, retuš); Frank sa zamýšľa, koľkokrát
odfotil zosnulého; opis Frankovej záľuby fotiť odvrátenú tvár ľudí
Tretia kapitola

185
 Prvá čestná stráž sa už na ostro postavila pri rakvu; opis neistoty členov kabinetu;
Frank si je istý, že členovia kabinetu sa nestratia; opis úpadku výrazu zosnulého; Frank
pristúpil k mŕtvemu, ale nič necítil; o 8:00 začne hrať hudba a vstupujú prvý ľudia; lúčenie je
príliš organizované a nie prirodzené; opis, ako choroba zachránila mŕtveho pred úpadkom;
Frank sa zamýšľa nad dievčaťom s kvetmi; Frank skúma odchádzajúcich ľudí; prichádza
vdova; vdova chvíľu postojí pred mŕtvym; Frank a vdova sa zadívali na seba; Frank odfotil
vdovu; Frank sa zarazil, kde je Martin; opis Martina; opis Margity; opis Frankových úvah nad
Margitou a vdovou; opis zosnulého, ako muža na správnom mieste; opis priateľstva Franka
a nebohého; opis, ako nebohý vymenil starú sekretárku za mladú (vdovu); Frank sa vypytoval
na Horňákovú; nebohý bol zaskočený a neistý; Frankovi bolo všetko jasné; prvý krát niečo
nebohý zatajil Frankovi; Frank radil zosnulému, aby si dával pozor; Frank vycítil, že sa
všetko začína meniť; Frank navštevoval priateľa menej často; Frank druhovi nič nezazlieval;
Frankove predstavy, ako k tomu došlo medzi šéfom a sekretárkou; Frank spomína na pohľad
vdovy, keď ho odvolali do ústrednej redakcie; Frank a mŕtvy sa strojene rozlúčili; Frank sa
stretol na ulici s Margitou, ktorá ho pozvala na večeru; pri večeri viselo vo vzduchu niečo
nevysloveného; nebohý vytiahol Franka na terasu; zosnulý oznámil Frankovi, že sa rozvedie
a Martina sa nevzdá; Frank mlčí; Frank na terase spomína, ako tam raz zosnulého vyfotil ako
pána mesta; Frank mal zmiešané pocity z vety jeho priateľa; Frank si vybavuje spomienku,
keď si uvedomil strach jeho priateľa; Frank spomína, ako ho poslali na premiéru do divadla;
jeho, už bývalý, priateľ o cez prestávku zobral do klubovne; cez klubovňu prešla žena
v čiernom (režisérka), čo vydesilo zosnulého; nebohý ostal podozrievavý a prikázal
vypláchnuť svoj pohár s vínom; Frank pozoruje postupujúci zástup ľudí v čiernom; Frank sa
zamýšľa nad premenou jeho priateľa
Štvrtá kapitola
Frank sedí na svojom mieste a naslúcha poznámkam prichádzajúcich ľudí; Frank sa po
nemiestnej poznámke zamýšľa aký bol jeho priateľ v minulosti; Frank spomína na časy za
povstania; Frank si vybavuje, ako jeho priateľ zastrelil chlapca na stráži, lebo zaspal; Frank si
priznáva, že aj on na stráži zaspal; Nemci prepadli a rozbili v noci na Kľaku ich legendárny
oddiel; piatim sa podarilo uniknúť; museli niesť raneného do kopca; ranený chcel, aby ho
nechali zastreliť sa; partizáni sa držali hrebeňa; nebohý rozkázal ľahnúť si, lebo ich uvideli
Nemci; nastalo ticho; zosnulý sa miloval s Juditou; ráno zniesli raneného priateľa k richtárovi
do dediny; zvyšný 4 partizáni sa stretli so skupinou s názvom Ivanova; veliteľ skupiny im
neveril, že unikli pred Nemcami; Frank sa ráno zobudil odzbrojení; zosnulý upokojoval
rozzúreného Franka; Rusi sa večer vrátili s novými vecami; partizáni si uvedomili, že sú to
banditi; nebohý dal ruskému veliteľovi prečítať list; zosnulý rozhodol, že ostanú s ruskou
skupinou; skupina zosnulého nebola vítaná a bola pod neustálym dozorom; počas vychádzky
chcel rus, aby Frank zabil neškodného starca; nebohý udrel rusa po väzoch a prebral vedenie
nad skupinou; Frank mal chuť si v smútočnej sále nad nemiestnou poznámkou odpľuvnúť
Piata kapitola
Ľudia sa v pravidelnom rytme prichádzajú rozlúčiť so zosnulým; pokojný priebeh
naruší vtrhnutie špinavého mladíka do siene; Frank mladíka pozná; mladík si pri truhle
poplače a vybehne von; Frank sa vydá za narušiteľom; Martin nadáva na vdovu; Frank má pre
Martinove reči pochopenie; Martin vraví Frankovi, aby ich s matkou niekedy prišiel pozrieť;
Martin sa rozbehol naspäť do roboty; Frank spomína, ako bol Martin ešte pred 6 rokmi
namysleným usmrkancom
Šiesta kapitola

186
 Frankovi sa nechce späť do siene; opis špinavého mesta; opis, ako zosnulý nikdy takto
mesto nevidel; Frank život nebohému nezávidel; opis života mŕtveho; opis práce zosnulého;
opis, ako mŕtvy prišiel o všetkých; zosnulý si toho na seba veľa nakopil; zodpovednosť za
všetko niesli iní ľudia; Frank sa zamýšľa, či nebohý zabudol, že stavbu cementárne, ktorú
museli zavrieť, odobril on; opis, ako si zosnulý sústreďoval do rúk všetku dostupnú moc;
mŕtvy sa bál Galoviča; Frank sa zamýšľal, či nemá mŕtvemu povedať, čo si myslí; Frankovi
na tom prestalo záležať
Siedma kapitola
Frank spomína na banket, kde nebohý urazil diplomata; opitý mŕtvy pozval Franka ku
nemu domov, lebo chcel piť; Frank si robil z nebohého srandu; Frank sa vyhováral, že má
povinnosti; prišla štátnikova žena (vdova); všetci 3 vyšli a sadli si do auta; Frank premýšľal,
či má blondína to, čo chcela; Frank sa zamýšľa nad životom blondíny; Frank si uvedomuje, že
nebohý bol zajatcom vlastnej moci; auto s Frankom, zosnulým a vdovou zastalo pred vilou;
Frank si pohľadom prezerá priestrannú halu s knižnicou a obrazmi; Frank sa usadil do kresla
a začali piť; zosnulý sa chcel zbaviť ženy; Franka trápne mlčanie ničilo; Frank si prezerá
knižnicu a obrazy; Frank zosmiešňoval polo opitého štátnika; Frank bol prekvapený, že vdova
s jeho posmeškami súhlasila; Frank s nebohým ostali sami; Frank premýšľal, ako chcela
vdova zosnulého iba pre seba; žena sa vrátila; vdova upozornila štátnika, aby toľko nepil,
preto pil ešte viac; zosnulý upadol do stavu polo vedomia; žena odviedla muža na záchod;
Frank chcel odísť, ale vycítil, že vdova chcela, aby ostal; žena odviedla muža do spálne
a vrátila sa; vdova zobrala Franka k sebe do izby; vdova, sa spýtala Franka, čo proti nej má;
Frank kontroval tou istou otázkou; vdova sa priznala, že mala zásluhu na Frankovom odvolaní
z kraja; blondína povedala, že štátnika strašne milovala; Frank sa spýtal na Galoviča
a z reakcie pochopil, že s ňou nemá nič spoločné; vdova sa vyznala, že jej na mužovej kariére
nezáležalo; Frank povedal narážku na vdovine záletníctvo; vdova sa mu posmievala, že sa
poľakal; Frankovi sa vdova páčila a nevedel, čo má robiť; Frank sa rozhodol, že to na vdovu
skúsi; vdova sa na Frankovom balení zabávala; Frank chcel odísť, ale vdova ho ešte zadržala;
blondína sa spýtala Franka, prečo sliedi za zosnulým; vdova vyslovila ľútosť nad jej mužom;
Frank a vdova sa rozlúčili; Frank šiel domov plný zmätku
Ôsma kapitola
Frank sedí v kaviarni; Frank si uvedomuje, že štátnik verejne zomrel už dávno; Frank
premýšľa, či si nebohý v posledných týždňoch všimol, že sa ľudia k nemu chovajú inak;
Frank vie, že rozruch utíchne a nebohý upadne do zabudnutia; Frank premýšľa, či je jediný,
kto na zosnulého myslí; Frank chcel odísť, keď ho po zátylku buchol jeho priateľ, zaslúžilý
umelec; priateľ sa Frankovi vrelo prihovoril; Frank umelcovi vykričí jeho podlízavosť
mŕtvemu; umelec chce odísť, ale Frank ho rýchlo vráti naspäť; umelec sa chabo snaží brániť;
Frank nazýva „priateľa“ hovnivalom a čistí mu žalúdok, aby nekydal na mŕtveho; Frank pošle
umelca kadeľahšie a sám odíde; za Frankom vyšli dva muži, no on sa im iba vysmial; Frank
sa vracia do smútočnej siene; Frank premýšľa, prečo tak vyletel; Frank si uvedomuje, že sa
všetko preňho môže zmeniť; Frank sa zamýšľa nad sebou a zosnulým; Frank spomína, ako sa
s priateľom pobili; Frankovi sa páčilo jedno dievča; Frank, zosnulý a dievča sa kúpavali
v jazere; zosnulý raz s Frankom čakali na dievča; nebohý oznámil Frankovi, že Margita v ten
deň nepríde; Frank ostal zmetený; zosnulý priznal, že sa majú s Margitou radi; Frank v návale
hnevu skočil po priateľovi; Frank dobil priateľa a vydal sa za Margitou; nevládny priateľ sa
doniesol za Frankom a padol na zem; Frank sa dotackal do nemocnice; Frank odpovedal na
všetky otázky mlčaním; četník sa vyhrážal Frankovi, ale ten sa mu posmieval; za Frankom
prišla do nemocnice Margita a neodišla, dokým sa na ňu znova neusmieval; onedlho sa ich
bolo znova vidieť prechádzať sa pri rieke, ale už sa spolu nekúpali

187
Deviata kapitola
Frank sa nechce vrátiť do smútočnej siene; Frank nechá v redakcií vyvolať fotky;
Frank ide domov; Frankova žena mu vyčíta jeho robotu; Frank sa zavrie do tmavej komory;
Frank si prezerá svoju tajnú zbierku; na obrázku je muž, ktorý schválil výstavbu bane; na
ďalšom je ten istý muž, ako fára do bane ako väzeň; na nasledujúcom snímku muž vychádza
z väzenia no nikto naňho nečaká; na poslednom zábere je čerstvo vykopaná jama na cintoríne
pre toho istého muža, ktorý páchal samovraždu; Frank dnes nemá náladu; žena sa Franka
pýta, či príde na večeru; Frank vraví, aby nič nechystala; žena vie, že zase nepríde; Frank
objal ženu a dal jej pusu; Frank je rád, že má takú ženu, akú má
Desiata kapitola
Franka zelektrizovala poznámka; Frank odfotil mužov, od ktorých poznámka prišla;
Frank vie, na akú chorobu zomrel nebohý; traja lekári sfalšovali príčinu smrti; opis urémie;
opis ako aj mocní, sú len ľudia; opis propagandy v priebehu dejín; opis ako sa traja lekári
starali o zosnulého; Galovič si nechal lekárov zavolať; Galovič, nariadil, že urémia, nemôže
byť príčinou smrti štátnika; Galovičova požiadavka bola v rozpore s lekárskou prísahou;
lekári myslia na kariéru a spíšu nový dokument; opis troch lekárov; Frank sa zamýšľa, čo by
spravil on na mieste lekárov; Frank pohrúžený do myšlienok nevníma okolie; Frank postrehol,
že pri rakve stojí Muklík; Frank naschvál fotografuje Muklíka z každého uhla; Muklíkovi po
vystriedaní vybehnú slzy; opis Muklíka; Muklík počas revolúcie štval ľudí proti zosnulému
a Frankovi; Muklík menil orientácie, podľa potreby; Muklík prežil 3 režimy; keď sa dostal
zosnulý k moci, Muklíka poslal do kameňolomu; Frank spomína, ako zosnulý vymenoval
Muklíka za šéfa tlačovej kancelárie; zosnulý pozval Franka na banket; nebohý ponúkol
Frankovi miesto šéfa tlačovej kancelárie; Frank bol zdržanlivý a radšej už neprišiel; Frank
ostal šokovaný, keď zosnulý za šéfa tlačovej kancelárie vymenoval Muklíka; po Muklíkovom
vymení sa štátnikove prejavy zmenili; bola vydaná kniha so štátnikovými prejavmi; Galovič
knihu stiahol; Frank mal knihu doma a vedel, že to je len zlátanina; zosnulý obvinil
z nepresností Muklíka; Muklík dobre vie, prečo ho Frank fotografuje
Jedenásta kapitola
Frank spravil počas doobedia len pár záberov; Frank sa zastavil v redakcií; Frank
nechápe, prečo majú ľudia túžbu vidieť svoju zvečnenú podobu; za Frankom chodia ľudia
s rôznymi požiadavkami na zvečnenie; Frank spomína, ako od neho chcel jeden chlap
obrovskú zväčšeninu fotografie so zosnulým dvíhajúcim mužovho syna; muž si dal fotografiu
nad posteľ; muž po mesiaci zavolal Franka, aby sa šiel pozrieť; Frankovi to pripadalo
smiešne; Frank sa pozerá na tváre ľudí postupujúcich popri rakve; Frank premýšľa, či je
niekomu ľúto za zosnulým; Frank vie, že mŕtvy ostal načisto sám; Frank sa zamýšľa nad
premenou jeho priateľa; Frank si uvedomuje, že mu išlo iba o moc; Frank spomína na
mŕtveho večeru so zahraničnými hosťami; štátnik vyzeral unavený; zosnulý povedal
Frankovi, že nikto nikomu neverí a každý je sám; Frank ho na večeri videl naposledy; raz
Frank stretol osobného strážcu nebohého; strážca povedal, že všetci štátnika zradili; Frank
povedal, že štátnik zradil sám seba; Frank bol prekvapený, že strážca súhlasil
Dvanásta kapitola
Frankova žena kúpila lístky do divadla; Frank ešte musí niečo vykonať; Frank ide za
Margitou; Margitin byt je starý; Margita sa vôbec nezmenila; Frank s Martinom a Margitou
prebrali všetky témy; pri odchode spomenula Margita mŕtveho; Margita už dávno zosnulému
odpustila; Margita sa pýta, čo sa s nimi stalo; Frank vraví, že ich zmenila moc; Margita vraví,
že sa jej nepáčil okázalý život, keď ostatní živorili; Margita vraví, že k zosnulému nepôjde;

188
opis zosnulého pred nástupom k moci; opis začiatkov kariéry nebohého; Frank sa zamýšľa
nad pádom zosnulého; Margita vraví Frankovi, že nič neľutovala
Trinásta kapitola
Frank zašiel od Margity do vinárne, kde dlho nebol; vináreň spustla; Frank sa
rozhliada po bare; Licka sa zmenila; Frank a Licka sa doťahujú (flirtujú); Frank túžil po
Licke; Frank sa raz urazil, keď sa mu Licka z jeho túžby po nej vysmievala; Frank vydržal
pokušenie a nešiel za Lickou; Licka raz Frankovi zavolala, aby za ňou prišiel; Licka povedala
Frankovi, že ho má rada; Licka vysvetlila, že jej ide o skutočnú lásku a nie len o jednu noc;
Licka povedala, že veľa mužov jej prisala, že sa o ňu postará; Licka prezradila, že jej Frank
chýbal, tak mu zavolala; Frank pocítil vrúcnosť k Licke; Licka prezradila Frankovi, že sa jej
páči jeden chlap; Frank chodieval za Lickou a nakoniec sa spolu vyspali; Frank postupne
prestal vídavať Licku; k Frankovi si prisadne profesor Fonda; Fonda si chce pripiť na
pamiatku zosnulého; Fonda vraví, že štátnik zomrel včas; Frank je prekvapený z toho, čo
povedal profesor; Fonda vraví, že zosnulého je škoda; Frank nedôveruje Fondovym slovám;
profesor vraví, že pracuje v archíve; Frank je podráždený; Frank sa pýta profesora, prečo
neostal v doloch, keď sa mu tam páčilo; Fonda ukáže Frankovi protézu miesto nohy; Frank
stále neverí rečiam Fondu; Fonda vysvetľuje Frankovi, že je nebohému v podstate vďačný;
Fonda vysvetľuje Frankovi, že našiel sám seba; Fonda vraví, že bolo dané, aby na seba
s nebohým narazili; Fonda prezrádza Frankovi, že chcel Margitu; Fonda vraví, že raz keď sa
prechádzal s Margitou pri rieke, prišiel mŕtvy, sfackoval Margitu a profesor nič neurobil;
Frank vraví, že zosnulý ho štval, lebo vedel viac než on; profesor tvrdí, že bez mužov, akým
bol mŕtvy, by komunisti nevyhrali; profesor odchádza; Frank sa zamýšľa nad vzťahom
profesora a zosnulého; Licka prezradí Frankovi, že mala rada nebohého; Licka vraví, že jej
mŕtvy raz pomohol; Licka vraví, že nechcela utiecť s mužom do zahraničia; Licka vysvetľuje
Frankovi, prečo neutiekla s mužom; Licka vraví, že ju jej práca baví; Licka vysvetľuje, ako sa
zoznámili s nebohým; Frank odchádza domov so zmiešanými pocitmi; Frank si uvedomuje,
že mŕtvy nakoniec nie je úplne sám
Štrnásta kapitola
Frankovi je ráno zle; Frank ide do smútočnej siene so sebazaprením; Frank premýšľa,
ako dopadli ľudia, ktorí okúsili moc; Frank vyfotil starenku; Frank poznal starenku; Frank
spomína, na praktiky Jančušku, Galovičovej pravej ruky; opis, ako Jančuška skončil na
psychiatrii; Frank spomína na boj medzi zosnulým a Galovičom, kvôli starenke; raz vo vlaku
povedal Frankovi priateľ z bezpečnosti, že už má tej roboty po krk; priateľ vravel, že ho
Jančuška poveril preveriť starenku, lebo 3 krát zamávala bielym obrusom smerom
k hraniciam ; priateľ povedal, že o starenke vedia všetko; Frank sa pýtal, prečo neskončil;
priateľ vysvetlil, že odchod zo služby by bol považovaný za zradu; priateľ sa rozhodol ísť za
nebohým; o 14 dní priateľ Frankovi oznámil, že vďaka zosnulému musel Jančuška rozpustiť
špeciálnu skupinu; Frank premýšľa, či si starenka niečo všimla
Pätnásta kapitola
Do siene prišla Judka; Frank zve Juditu na kávu; Frank sa pýta, prečo prišla a ako žije;
Judka opisuje svoju prácu; Judita vysvetľuje, ako sa k práci dostala; Judka vraví, že sa od nej
veľa ľudí odvrátilo; Frank sa ospravedlňuje Judke; Frank spomína sa príhodu s Judkou
a zosnulým; nebohý slávnostne odštartoval stavbu továrne poklepaním na kameň; po slávnosti
bola veselica; zosnulý zobral Franka do reštaurácie, kde slávnosť pokračovala; Frank
s nebohým vnímali vzájomné odcudzenie; Frank chcel odísť; Frank nezávidel mŕtvemu, že
tam musí vždy sedieť a počúvať hlúposti; Frank už odchádzal, no štátnik ho zastavil, nech ide
s ním; zosnulý zobral Franka k vile Judkiného otca; zosnulý vysvetľuje Frankovi, že v tej vile

189
sa kedysi skrýval; doktorova žena pozvala Franka so zosnulým na večeru; všetci popíjali
a spomínali na staré časy; štátnik sa zrazu postavil a vošiel do Judkinej izby; Judka vybehla
do svojej izby; Judka zvrieskla; Frank našiel nahého štátnika ležať cez Judku; nebohý naháňal
Judku dole schodmi; do zosnulého naliali koňak a upokojil sa; Frank pomáhal nebohému
obliecť sa; Vojtech vysvetľoval, že nebohý mal traumu; Frank odvliekol nebohého do auta;
Frank sa lekárovi ospravedlňoval za večer; Frank v aute nad všetkým premýšľal; po 2 rokoch
išiel Frank cez to isté mesto; Frank chcel navštíviť Judku, ale vo vile boli jasle;
vychovávateľka prezradila Frankovi, že doktorova rodina je vo väzení; Frank sa pýtal ľudí,
ale tí sa mu báli povedať, čo sa stalo s doktorom Poloncom; Frankov priateľ právnik mu, na
jeho naliehanie, všetko prezradí; právnik vravel, že Judka s mužom a otcom boli zatknutí
týždeň po slávnosti; právnik nechápal, že to ich mocný priateľ dopustil; Frank vedel svoje;
Frank po váhaní prezradil advokátovi, čo vedel; advokát priznal, že aj keby to zverejnili,
doktorovi Poloncovi by to nepomohlo; priateľ advokát sa Franka spýtal, prečo sa jemu nič
nestalo; Frank ostal zaskočený; advokát rozmýšľal, či nemohlo byť za uväznením niečo
iného; Frank si to nemyslel; Frank sa v kaviarne vypytuje Judity na rodinu; Judka dôveruje
zosnulému; Frank je zarazený, že Judka je taká naivná; Judka sa rozčúli, že ako môže práve
Frank niečo také povedať na mŕtveho; Frank sa zamýšľa, prečo na zosnulého myslia ľudia,
ktorým ublížil; Frank si utvrdzuje názor, že za svoj pád si zosnulý môže sám; Frank vypráva
Judke ich priateľovi, ranenom partizánovi z Kľaku, ktorému tiež nebohý nepomohol; Frank
vie, že udrel na strunu; Judka sa odmlčala; Judka zve Franka, aby sa k nej zašiel pozrieť
Šestnásta kapitola
Frank večer vyvolal niekoľko fotografií; Frankovi sa páči fotografia s Muklíkom;
Frank si prezerá staré fotografie; Frank spomína na časy, keď bol zosnulý v čele kraja;
zosnulý musel riešiť nespočetne veľa problémov v kraji; nebohý raz dostal správu, že
dedinčania zabarikádovali cestu; mŕtvy si okamžite vyžiadal 100 mužov; Frank bol pri
všetkom; chlapi zastali pred barikádou; za barikádou bola skupina dedinčaniek; jedna baba na
zosnulého vytrčila holý zadok; nebohý zobral palicu a bil ňou babu po zadku; ženy sa
rozpŕchli; nebohý prikázal vytiahnuť mužov z chalúp; mŕtvy zvolal národní výbor a rozhodol,
že v dedine budú nové voľby; Frank sa nad spomienkou usmieva; Frank si prezerá ďalšiu
fotografiu; za nebohým prišla skupina dedinčanov; z dedinčanov to ide ako z chlpatej deky;
nebohý vedel, prečo prišli, ale nechal ich potrápiť sa a tváril sa, že nerozumie; dedinčania,
vysvetlia, že nemajú elektrinu; zosnulý vysvetlil, že dedinčanom nemôže pomôcť; nebohý
vedel, že dedinčania nesplnili dodávky mäsa; mŕtvy povedal dedinčanom, že keď splnia
dodávky mäsa, možno sa bude dať niečo robiť; raz dostal nebohý list od podhorskej dediny,
že dodávky plniť nebudú; mŕtvy sa nad listom len zasmial; zosnulý odstavil elektrinu, telefón,
poštu a autobusy do dediny; nebohý išiel s Frankom a milíciami do dediny odseknúť stĺp
označujúci zastávku; mŕtvy povedal, že za týždeň prídu dedinčania prosiť; dedinčania prišli za
3 dni; nebohý povedal, že má za ním prísť niekto, kto nepodpísal list, ktorí mu poslali;
o týždeň prišiel farár, učiteľ, predseda výboru (ten ale podpísal) a 4 roľníci; zosnulý prikázal
zvolať na ďalší deň schôdzu a odovzdať všetky zbrane; na schôdzi rečnil iba nebohý; nebohý
povedal, že si majú rozmyslieť, ako budú jednať; o týždeň prišla dedinská delegácia, s ktorou
s potešením uzavrel novú zmluvu a všetko obnovil; Frank si uvedomuje, že inak to nešlo v tej
dobe; Frank pozerá na ďalší snímok, na ktorom je 17 kráv priviazaných pred úradom; nebohý
zobral Franka na obecnú schôdzu do dediny Hanovce; keď nebohý prišiel na schôdzu, všetci
stíchli; zosnulý sa dozvedal, prečo plnia dodávky mäsa, ale mlieko, vajcia a chlieb nie;
predseda sa to pokúsil vysvetliť; nebohý sa spýtal, ako je možné plniť dodávky a neodovzdať
žiadne mäso; všetci sa zhrozili, že o tom vie; mŕtvy povedal, že na ďalší deň chce mať 17 kráv
pred úradom; Frank na ďalší deň mohol zachytiť 17 kráv pred úradom; Frank spomína na
staré časy; Frank pozerá na fotografiu, kde sú jeho starí priatelia; Frank premýšľa, že dnes sa

190
prišla rozlúčiť s nebohým delegácia z rodného mesta, no ich priatelia medzi nimi neboli;
Frank pozerá na snímok, kde mŕtvy reční na tribúne; priatelia na prejav zosnulého neprišli;
Frank vedel, že sedeli v krčme; priatelia sa Frankovi vysmiali; Frank vyšiel von a už sa
nevrátil; priatelia si mysleli, že zosnulý na nich bude myslieť, ale sklamali sa; Frank vedel, že
niečo od štátnika pochytil aj on; Frank sa zadíval na ďalší snímok; za zosnulým prišla
oficiálna návšteva zo Švédska; štátnik nevedel, čo robiť v sobotu, tak Muklík vymyslel, že
pôjdu na ryby; muž a žena sa na chytanie pstruhov tešili; 6 limuzín prišlo k oplotenému
priestranstvu s 3 jazierkami; všetkých prepadla rybárska horúčka, len Švédi ostali zarazení;
muž to nevydržal a vykričal, že on nie je vrah, ale športový rybár; Frank odloží album,
rozhodnutý, že zajtra doň vloží posledný obrázok
Sedemnásta kapitola
Frank nemôže zaspať; Frank si uvedomuje, že nebohého nemôže len tak vymazať zo
života; Frank premýšľa, či si niekedy zosnulý uvedomil, že zradil sám seba; Frank sa
zamýšľa, kedy prišiel mŕtvy na to, že môže všetko; Frank rozmýšľa, aký bol nebohý ku
všetkým krutý; Frank sa v duchu pýta zosnulého, čo urobil sám sebe; Frank premýšľa, či sa
mŕtvy bál; Frank sa zamýšľa, k čomu bola nebohému všetka moc; Frank rozmýšľa, či mŕtvy
cítil vďaka moci nejaké šťastie; Frank sa pýta, či išlo zosnulému o slávu; Frank sa zamýšľa
nad mocou; Frank premýšľa, či to nebohému za to stálo; Frank vysvetľuje v duchu mŕtvemu,
že na sa naňho rýchlo zabudne; Frank hľadá odpoveď, čo sa stalo s jeho priateľom; Frank
nachádza neuspokojivú odpoveď, že moc korumpuje; Pavlína zastoná; Frank premýšľa, či je
medzi ním a jeho ženou ešte láska; Frank premýšľa, čo má on; Pavlína sa prebudí; Frank
povie žene, že má iba ju
Osemnásta kapitola
Začal sa smútočný sprievod; Frank v dave zahliadol Margitu; Frank si premieta
v hlave program; hudba dohrala a k truhle pristúpil Galovič; Galovič reční nezáživný prejav;
Frank myslí na to, ako mal nebohý možnosť zbaviť sa Galoviča; kedysi bola Galovičova
pozícia otrasená; všetci čakali, že sa zosnulý s Galovičom vysporiada; mŕtvy nič neurobil,
lebo sa bál o seba; Galovič reční; Frank sa rozhliada po miestnosti; Frank si uvedomuje, že
Galovič sa pred ničím a nikým nezastaví; Galovič ďalej reční; Frank v duchu komentuje
Galovičov prejav; Frank premýšľa, ako zosnulý v posledných rokoch nič nerobil, iba chodil
na lov; Galovič predsedal pravidelnej porade; Galovič prečítal list od štátnika,
ospravedlňujúceho jeho neúčasť; Galovič prezradil, že štátnik pred 2 hodinami zastrelil srnu;
medzi prítomnými odznelo rozhorčenie; všetci očakávali, čo urobí Galovič; na návrh
Galoviča odhlasovali na porade napomenutie pre štátnika; na druhý deň musela tlačová
kancelária vydať zákaz publikovať meno a fotografie štátnika; Frank si je vedomý, že vtedy
verejne zomrel štátnik; Frank vie, že mŕtvy mal z funkcie odísť už dávno; Galovič končí
s prejavom; Frankovi predsa len prišlo priateľa ľúto; opis Galoviča; vyobrazenie rozdielov
v narábaní s mocou medzi zosnulým a Galovičom; opis Galoviča; Frank si uvedomuje, že
Galovič a mŕtvy sa navzájom potrebovali; Frank vie, že generácia sa mení a pod Galovič ostal
sám; Frank si uvedomuje, že Galovič bude prekážať; Frank si odfotografoval Galoviča; fotka
Galoviča je posledným obrázkom do Frankovej zbierky; 6 generálov odnáša truhlu so
zosnulým štátnikom; Frank nevychádza za truhlou; robotníci za polhodinu zložili výzdobu
haly; na ulici stretne Frank Margitu; Margita nadáva na Galoviča; Margita sa nezmenila

Citáty
„Našiel iba sám seba. Jeho otec sa nenašiel nikdy.“ (rozprávač)

191
„Viem, kedy ste ho zavrhli, a približne tiež tuším prečo. Ale on už je ako mŕtvy. Ešte o tom
nevie, ale je mŕtvy.“ (vdova)
„Nemal mu ani kto oči zatlačiť. Všetkých od seba odohnal.“ (Margita)
„Človek je ešte stále vo svojej podstate lovcom mamutov. Mamuty už dávno neexistujú, ale
človek sa dodnes ženie za čo najväčším kusom mäsa.“ (profesor Fonda)
„K čomu ti bola všetka tá moc, ktorú si získal? Ako ti chutila?“ (Frank)
„To, čo je viac než láska, je totiž mlčanie plné porozumenia...“ (rozprávač)

Poznámky
 Hlavná postava retrospektívne opisuje svojho priateľa
 Autor pomocou Franka a zosnulého zobrazuje rozdiely medzi slávou a bežným
životom (anonymitou)
 Ladislav Mňačko prostredníctvom rozprávania a myšlienok hlavnej postavy, Franka,
vyjadruje, ako moc a sláva kazia charakter človeka
 Autor zobrazuje praktiky socialistického režimu - cenzúra, vykonštruované veci,
dosadzovanie si svojich ľudí, čistky v strane, sfalšovanie príčiny smrti štátnika
(uvedená leukémia, v skutočnosti urémia)
 Dej je zasadený do obdobia 50 rokov

192
 Kufor na sny

Autor: Dušan Dušek

Literárny druh: epika
Literárny žáner: zbierka poviedok
Hlavná myšlienka: ozvláštniť bežné
Téma: všedné udalosti života podané nevšednou formou

Vonkajšia kompozícia
 33 poviedok

Obsah
Autor v Kufre na sny prináša čitateľovi sériu 33 jednoduchých, obsahovo
a myšlienkovo oddelených poviedok. Ako už samotný názov naznačuje (kufor = niečo, kde
nájdeme pokope rôzne veci alebo niečo, čo sme odložili/ sen = spomienky na minulosť alebo
oddávanie sa fantázií), diele sa stretávame s pestrosťou tém. V niektorých poviedkach autor
vychádza zo svojich spomienok na minulosť a je mu smutno za detstvom, v iných dáva voľnú
ruku svoju fantázií.
Jednotlivé poviedky majú veľmi jednoduchý priebeh a zmysel, pretože autor nekladie
dôraz na dej, ale do popredia dáva jazyk. Využíva hravosť, prvky ľahkej erotiky a humor.
Okrem jazyka však poviedky oplývajú neobyčajným pohľadom na bežné situácie. Autor
v nich hľadá niečo originálne, výnimočné a zázračné.

Obsah po častiach
Pes
Sused má psa, ktorý nevie, že je blázon; pes s pánom chodia spolu na pivo; rozprávaš
sa im vždy vyhýba; pes sa volá Ukulele; pes je prítulný (oblizuje susedovi ruky, obtiera sa mu
o kolená); sused nie je v poriadku (po pive vylezie na plot a pľuje na ľudí); pes zamilovane
pozerá na pána; sused zvykne pred jasľami fúkať do fľaše, čo znie ako lodná siréna; pes sa
k pánovi vždy pridá a zavíja; sused so psom sa zabávajú, keď ich niekto okríkne; deti im
spoza jasieľ mávajú; sused so psom sa ponáhľajú na zmrzlinu; rozprávač sa im vyhýba; sused
so psom si zvyknú kúpiť v stánku známky; sused so psom zvyknú lepiť známky po
výkladoch; niekedy leží pes s pánom v tráve a číta noviny; sused vraj učí psa abecedu, písanie
a veľkú násobilku, lebo malú už vie; v cukrárni lížu pes s pánom zmrzlinu na striedačku;
z cukrárne ich vyženú, lebo smrdia; sused so psom sa idú okúpať; spravia si z novín papierové
čiapky; pán so psom sa zdravia ako vojaci; sused so psom vojdú rozprávačovi do cesty;
rozprávač sa im vyhne; sused volá, aby sa im rozprávač toľko nevyhýbal; pes oňuchá
rozprávača a odskočí; rozprávač vie, že pre psa je blázon on

193
Pozn. možná interpretácia myšlienky tejto poviedky je, že to, čo nepoznáme považujeme za
zvláštne, bláznivé, čudné – ako pes rozprávača, a to, na čo sme naučení za normálne – ako
pes pána
Výhoda
Rozprávač si uvedomil, že sa dlho neholil; ide do kúpeľne; rozprávačova brada bola
hladká, ako práve po holení; rozprávačovi príde zvláštne, že mu prestala rásť brada; rozprávač
je rád, že sa už nemusí holiť; rozprávačovi sa zdá, že má väčšie uši; na druhý deň, má
rozprávač ešte väčšie uši; rozprávač začal nosiť dlhé vlasy; neholí sa, nestrihá sa, prestal si
strihať nechty, lebo mu tiež nerastú; rozprávač je spokojný, no zrazu mu príde, že má väčšie
zuby
Pozn. možná interpretácia myšlienky tieto poviedky je, že nikto nie sme dokonalý, každý
máme chyby, a preto by sme mali žiť spokojný s tým, akí sme
Opis dňa: 5. XI. 85
Rozprávač hovorí, ž sú lepšie a horšie dni; rozprávač má rád dni, kroky a prsia;
pondelky sú zvyčajne lepšie ako utorky; lepší deň pre rozprávača je, keď nemusí čakať na
autobus, alebo stretne ženu s veľkými prsiami; rozprávač stíha autobus načas; rozprávač číta
v autobuse noviny; rozprávačovi sa všetko darí; utorok nie je taký dobrý ako pondelok; stánok
s novinami je zavretý; rozprávač musí čakať na autobus; rozprávač napísal básničku kým
čakal na autobus (ktorú v texte uvádza); na zástavke nie je ani jedna žena s prsiami; rozprávač
nastupuje do autobusu; do autobusu nastupuje rozprávačov priateľ, ale obidvaja sa tvária, že
sa nepoznajú; rozprávač si v autobuse prezerá ženu; žena je dokonalá, ale nemá prsia; na
konečnej zastávke rozprávač vystupuje; zlý deň pokračuje; novinový stánok je zavretý; na
ulici stretáva rozprávaš priateľku; priateľka má obrovské prsia; priateľka je ukecaná
a afektovaná; rozprávač sa s ňou nechce zhovárať; rozprávač potrebuje ísť na nákup, ale
priateľka stále rozpráva; nakoniec jej rozprávač utečie; rozprávač ide do vydavateľstva za
priateľom, ale ten tam nie je; iný priateľ zoberie rozprávača do kníhkupectva; rozprávač
v kníhkupectve nevidí predavačku, s ktorou mal erotický sen; rozprávač ide hore korzom;
rozprávač si kupuje v obchode knižky; rozprávač si predstavuje, ako stolár na pošte opravuje
trámy; rozprávač sa vracia do obchodu s novinami, kde mu dajú peniaze, lebo bol porotcom
v literárnej súťaži; rozprávač stretáva krstného otca Jabúčka; Jabúčko je hypochonder;
rozprávačovi sa podarilo kúpiť 2 športové časopisy; rozprávač si myslí, že sa deň obrátil
k lepšiemu; rozprávača bolí hlava; rozprávač ide do nemocnice; v nemocnici ale nenachádza
priateľa neurológa; rozprávač sa ide najesť; rozprávač si prisadne k cudziemu pánovi; servírka
ho varuje, aby si pri ňom dával pozor; cudzí chlap rozpráva o spisovateľoch; cudzí chlap je
podpitý policajt, ktorý o rozprávačovi všetko vie; rozprávač počúvne ďalšie varovanie
servírky a odchádza; rozprávač ide do tržnice za priateľmi, ale je zavreté, lebo je horší deň
Možnosti
Pri dome je miesto, kde nerastie tráva; bývala tam jama, lebo opravovali potrubie;
rozprávač jamu zasypal, aby do nej nespadli deti; v lete tam rástla burina; rozprávač si myslí,
že sa v nej ukrýval jež; prešlo leto, jeseň a zima; trávnik sa zelená, len miesto ostalo
nezmenené; v jemnej burine sú stopy po ježovi; rozprávač chce striehnuť, kedy tam vyrastie
burina; rozprávač chce kúpiť semená, aby tam nebolo opäť prázdne miesto; stmieva sa;
rozprávač šomre a pozoruje z okna prázdne miesto; z orechu popadajú na prázdne miesto
vtáky; vtáky zobú v zemi; pokazilo sa potrubie; trávnik museli znova rozkopať; v zemi našli
mŕtvolu muža a ježa; niečo zvoní; zvoní budík
Školníčka
194
 Za prvými dverami je chodba; za ďalšími dverami je šatňa, kde sú montérky, baganče
a papierové čiapky; rozprávač s priateľmi sa tu stretával každý utorok; za tretími dverami je
telocvičňa, kde hrávajú futbal; dvere sú zamknuté; priatelia volajú školníčku; školníčka
nemôže nikoho pustiť, lebo v šatni majú maliari veci; chlapci prehovárajú školníčku;
školníčku trápi, že sú chlapci v šatni, kde ich nemala pustiť; chlapci sa ešte raz pokúsia
školníčku presvedčiť; školníčka začne kričať a plakať; chlapci odišli, no možno tam nikdy ani
neboli
1. Máj 1977
Rozprávač so spolužiakmi vystupujú z električky; všade hrá hudba; pionieri prestúpia
na trolejbus; jeden z chlapcov stupí niekomu na topánku a dostane facku; trolejbus zastane
a všetci vystupujú; žiaci dostali portréty Marxa, Engelsa, Lenina a Gottwalda; pionieri
usporiadaní do sprievodu sa pohybujú k námestiu; z ampliónov znejú hlasy komentátorov;
sprievod mohutnie a posúva sa; sprievod zastane; z ampliónov znie hymna; štátnici
prednášajú svoje prejavy; pionieri sa opierajú o portréty Marxa, Engelsa, Lenina a Gottwalda;
nikto prejavy nepočúva; chlapci sa bavia o futbale; ten, čo držal Engelsa sa na turnaji zranil
a striedali ho; chlapec s Engelsom sa išiel osprchovať; v sprche stretol tenistku a milovali sa
tam; prejavy štátnikov sa miešajú s prejavom chlapca s Engelsom; oba prejavy sa končia
búrlivým potleskom; sprievod sa pohne na Námestie SNP v Bratislave; sprievod prechádza
okolo tribúny; z tribúny ich ľudia mávajú; sprievod prechádza za tribúnu; v uličke čaká na
chlapcov nákladné auto; chlapci nahádzali portréty štátnikov, transparenty, zástavy... do auta;
všetci sa zasmiali, že to bol opäť pekný 1. Máj
Vianoce
Vrahovia predávajú ryby; rozprávač čaká v rade na svojho kapra; všade je voda;
vrahovia presýpajú ryby zo suda do suda; všetko je mokré; je večer; vrahovia sú už unavení;
ľudia stále čakajú v rade; vrahovia balia a vykrikujú váhy rýb; ryby sa v sudoch mrvia;
vrahovia pracujú, potia sa; rozprávač si kupuje kapra; vrah vraví, že za 2 koruny kapra zabije;
rozprávač s vrahom sa zhodnú, že mu bude lepšie; vrah hovorí, že za 10 korún zabije aj
rozprávača, veď bude mu lepšie
Zlodeji
V sobotu pošle žena muža do pivnice po zemiaky; rozprávač sa moce po izbe;
rozprávač pozoruje cez okno prírodu; rozprávač zhodí a rozbije svoju obľúbenú šálku; žena
ho súri do pivnice; rozprávač zoberie kapsu a kľúče, a ide do pivnice; podľa rozprávača
zemiaky do polievky nepatria; opis dokonalej polievky; žena vždy muža okabáti a dá zemiaky
do polievky; žena vraví, že muž sa do varenia nerozumie; žena rada varí polievky; rozprávač
sa zastavil pri schránke a našiel v nej list od priateľa; muž kráča dole schodmi a číta list; muž
si vymýšľa pomsty za to, že žena dáva do polievky zemiaky; rozprávač polepil steny mapami;
rozprávač si vďaka nim predstavoval ako chodí po svete; v obývačke visí mapa Južnej
Ameriky; rozprávač sa oddáva predstavám o krásnej indiánke; muž ide do kuchyne; žena
posiela rozprávača po zemiaky; rozprávač ide po schodoch do pivnice; na pivnici sú
vylomené dvere; z pivnice zmizol bicykel; rozprávač volá na Verejnú bezpečnosť; rozprávač
ide na Verejnú bezpečnosť; pri hoteli Bratislava bolo pekné miestečko, kde sa dalo uľaviť si;
rozprávača tam zatkli; policajti berú rozprávača na stanicu; rozprávača zavreli do cely;
rozprávač premýšľa, či niečo neurobil; rozprávač spomína na hriechy zo života (ako zabil
a hodil osu do popolníka; ako sa lajdácky miloval so ženou; ako neotvoril bratovi, ktorý sa
potom opil a zmlátil ženu s dieťaťom); rozprávač si pospal; rozprávač čakal kedy mu otvoria
a on sa môže ku všetkým skutkom priznať; dvere cely sa otvoria; rozprávač je vypočúvaný;
rozprávač nevie na žiadnu z otázok odpovedať; rozprávač vraví, že jemu iba ukradli bicykel,

195
no neveria mu; vyšetrovateľ naďalej vypočúva rozprávača; rozprávač stále tvrdí, že mu iba
ukradli bicykel; vyšetrovateľ vraví, že to tam nepatrí; rozprávač vraví, že rovnako ako
zemiaky do polievky; zrazu do miestnosti vstúpi major; major vraví, že došlo
k nedorozumeniu; rozprávač sa dal na odchod; vyšetrovateľ ho upozornil, že už žiadne cesty
do džungle, Afriky či Ameriky; rozprávača pichol do krku na košeli ukrytý špendlík
(mikrofón - odpočúvali ho)
Pozn. poviedka môže byť cielená ako výsmech Verejnej bezpečnosti a celého režimu
Tam a tam
K rozprávačovi prišiel starší pán; pán bez pozdravu vošiel dnu; pán bol špinavý a zanedbaný;
rozprávač kúpil pred nedávnom od pána posteľ; pán chcel aby mu poslal peniaze tam a tam;
rozprávač nevedel kam, tak mu dal pán adresu; teraz pán prišiel po peniaze; rozprávač vraví,
že ich poslal na adresu, ktorú mu pán dal; pán vraví, že tam nikdy nebýval; rozprávač
doobedia všetko vybavoval, lebo sa išli so ženou sťahovať; teraz prišiel pán a nechcelo sa mus
ním naťahovať; rozhodli sa, že spíšu zmluvu o kúpe a predaji aj s adresami; pán mal adresu
pripravenú; žena podala rozprávačovi 2 čisté papiere; rozprávač začal spisovať zmluvu; pán
zmizol; žena s rozprávačom našli pána v ich posteli; rozprávač si uvedomil, že pán prišiel
zomrieť do svojej postele; pán mal v ruke lístok s ich adresou
Vlnenie vody
Rozprávač so skupinou prichádza do mesta K, medzi mestami B a Y; spia v starom
hoteli nad mestom; autom prechádzajú cez hory; rozprávačovi pripomína prostredie Piešťany;
skupina ide na prehliadku mesta; nad mestom preletí lietadlo; rozprávačovi pripomína lietadlo
žiletky, ktorými sa ako deti rezali; K je tiež kúpeľné miesto ako Piešťany; zotmelo sa; vo
výklade pekárstva je chlieb s básnikovým portrétom; skupina sa vracia na hotel; rozprávač sa
osprchuje; skupina je na večere; na večeru pozvali aj sprievodkyňu F, ktorá tiež píše básne;
rozhovory o jedle a spisovateľoch; skupina hoduje a popíja víno; ostatní hostia tancujú; F
berie rozprávača na parket; z rozprávača sa lejú všetky telesné tekutiny; F nesie rozprávača
k sebe dolu do mesta; vchádzajú do lesa; rozprávač ide na potrebu; F zmizla; rozprávač sa
vracia do hotela podľa hudby kapely; pri prestávke kapely sa mu zdá, že sa okolo neho niečo
hýbe; v tme sa črtá chodník, ploty, zalomené strechy; rozprávač počuje šuchot peria,
prežúvanie, zafučanie...; v polovici ďalšej skladby prichádza k hotelu; na druhý deň sa koná
odchod; pred odchodom si rozprávač na hlave nájde plešinu; rozprávač zájde do lesa; pri
hoteli je väčší zverinec; rozprávač spomína na pávy v piešťanských parkoch; rozprávač
spomína, ako v ich očiach videl sám seba; rozprávač vyjadruje myšlienku, že otázkou je, či sa
odráža svet v nás, alebo my v okolitom svete
Alfabet D. D.
Krátke úryvky, príbehy, príhody, myšlienky k slovám Dýchanie, Dušička, Dni,
Definícia, Dúha, Dvojníci, Dali, Dozadu, Drevo, Dar, Dnes, Dvojice, Dedičia, Duch,
Drahokamy, Dĺžka, Dážď, Dino, Detský (pes), Didi, Dydy, Didy, Dubák, Dedo
Nedele
Rozprávačka hovorí, že otec býval v 46. ešte iný chlap; v nedeľu nechával doma ženu
s 2 deťmi a chodil na futbal; mama sa starala o deti, chodila hore dolu po kuchyni, udržiavala
oheň...; otec sa vždy vracal veselý; mama sedávala oproti otcovi a pozorne ho počúvala; keď
deti vyrástli, chodili s otcom; raz brat Maťo vyrazil rozprávačke zmrzlinu z ruky na zem;
Maťo ju zodvihol a začal olizovať; rozprávačka ho potiahla za šticu a rozbehla sa k otcovi;
Maťo bežal za ňou; po tejto príhode už rozprávačka nikdy nebola na domácom ihrisku; celý

196
ďalší týždeň otec rozprával o dôležitom zápase; rozprávačka chcela ísť s bratom a otcom,
nakoniec ju vzali; 32 chlapov a 2 deti sa vezú na vlečke na zápas; otec rozpráva ako každú
nedeľu; rozprávačka si pospala; rozprávačka stúpa bratovi na päty; s otcom sa všetci poznali;
každý dáva rozprávačke sladkosti; brat s otcom prežívajú hru; otcov tím vyhral; chlapi
zapíjajú víťazstvo pivom; domov sa opäť vezú na vlečke; všetci sú veselí; traktorista zíde
z cesty; vlečka sa prevráti; otec odhodí rozprávačku, aby ju neprivalilo; rozprávačka si udrela
koleno a bradu, a roztrhla si sukničku; otec mal privalenú nohu; odvtedy zostáva rozprávačka
v nedeľu doma; rozprávačka sa učí hrať na klavír; čo robievala v nedeľu jej mama,
rozprávačka nevie
Poklad v nohaviciach
Rozprávač spomína, ako každé leto niekto spadol do potoka; poštár padal najčastejšie,
lebo mladomanželia mu vždy dali vypiť; rozprávač mal strýka Dominika medzinárodného
krajčíra a tuláka; strýko precestoval celú Európu; strýko popri šití cvičil psov; strýko pred
smrťou ušil nohavice, ktorých sa už potom nezbavili, ako poštár potoka; v strede ulice býval
Krišpin Dolina; Krišpin mal v králikárni najlepších samcov; všetci chodili so samičkami ku
Krišpinovi; muži bránili ženám chodiť ku Krišpinovi; muži boli radi za samice, ale boli neistí
z úsmevov svojich žien; muži sa Krišpina nezbavili, ako rozprávač nohavíc po strýkovi; tatko
nosí nohavice do záhrady, na hríby, na drevo...; nohavice si v dedine posúvajú; nohavice mal
aj sused Palino; sused Palino mal frajerku, ktorej sa nevedel zbaviť; nohavice ostali visieť
v šope; rozprávačova žena sa rozhodla nohavice oprať a rozpárať; pri praní našla žena
v nohaviciach 300 dolárov; rozprávač mal susedu Pickovú; Picková sa bála lietadiel; raz jej
do záhrady spadol vetroň s Dodom Kolobežkom; Picková s Kolobežkom sa zobrali; poštár
znovu padol do potoka
Zberateľ
Rozprávač mal strýka Vendela; strýko mal ženu Karolínu; Vendel bol najmúdrejší
z rodiny; tetka Karolína bola ešte múdrejšia; strýko liezol múdrosťami rodine na nervy; tetka
volala strýka Šalamúnova riť; strýko volal tetku Šalamúnka; Vendel vravel, že tetka má riť
ako letisko; Katarína sa s Vendelom doberali; Vendel zbieral všetko možné; strýko získal do
zbierky nové peniaze; Vendel v kuchyni ukazuje peniaze rozprávačovi; tetka varí a všetko
komentuje; strýko ukazuje peniaze z rôznych krajín; Karolína sem-tam utrúsi uštipačnú
poznámku; Vendel ukazuje starožitné mince z Grécka, Ríma a Panónie; hodiny odbíjajú
poludnie; tetka ponúka strýkovi a rozprávačovi polievku; Vendel má chuť na cigaretu; strýko
s rozprávačom idú do záhrady; dostali sa ku skleníku; Vendel ukazuje rozprávačovi plodiny
v skleníku; strýko z vrecka vesty vytiahne hodinky; hodinky boli prvý kúsok v zbierke; strýko
vraví rozprávačovi, že sa musel hodinu milovať s barónkou, aby mu ich dala; barónka mu
hodinky dala za pol hodiny; rozprávač sa pýta na ostatné strýkove hodinky; strýko vraví, že sú
od tetky Karolíny a znamenite idú
Bradavice
Rodičia píšu list deťom, že umrela kmotra Pecháčková; keď sa o tom dozvedela
starká, ochorela; rodičia píšu, nech sa deti pripravia, že starká za chvíľu zomrie; rozprávač
vraví, že pestovanie sa v ich rodine nepestovalo; jediný písal starý otec; starý otec nahováral
otca, aby sa stal pisárom; rozprávač vraví, že jedna z 3 verzii listu od rodičov je určená otcovi;
rozprávač opisuje písanie; rozprávač opisuje, že bradavice zrazu narastú, ale čo sa stalo pred
tým nevieme; rozprávač vraví, že ani on nevie, čo ho viedlo k písaniu; rozprávač vraví, že
nemôžeme odpovedať na otázku, ktorá neexistuje; rozprávač vraví, že jeho by nikdy
nenapadlo prečo píše, takže nemôže na to odpovedať; rozprávač uvádza druhú verziu listu;
rodičia Alojz a Mária píšu deťom, že umrela kmotra Pecháčková, matka Andreja; keď sa

197
o tom dozvedela starká, ochorela; rodičia píšu, aby sa deti pripravili, že starká už dlho
nevydrží; list je adresovaný Melke, tete rozprávača; rovnaký list dostali aj Milan, strýko
rozprávača a Anton, otec rozprávača; Alojz a Mária boli rozprávačovi starí rodičia; starký mal
bradavicu na líci; rozprávač má bradavicu nose; 3 verzia listu od rodičov deťom; list je určený
otcovi rozprávača Antonovi; rodičia píšu, že zomrela kmotra Pecháčková; keď to počula
starká, ochorela; rodičia oznamujú, že starká za chvíľu zomrie
Dvaja v jednej osobe
Fero a Dodo boli najväčší kamoši; obidvaja sa tým chválili; nikto nevedel, prečo sú
takí kamoši; Fero s Dodom sa rozhodli, že budú rodina; Fero bol, ženatý, ale chcel sa
rozviesť; Dodo sľúbil Ferovi, že si vezme jeho ženu za manželku; Dodo bol vdovec, ale mal
dcéru; Dodova dcéra sa páčila Ferovi; Dodo si vzal Ferovu ženu; Fero si vzal Dodovu dcéru;
ľuďom sa zdalo čudné, čo priatelia spravili; kamoši si z rečí ľudí nič nerobili; Ferova bývala
žena sa po svadbe Fera s Dodovou dcérou stala jeho svokrou; Ferova žena sa stala nevlastnou
matkou Ferových detí a nevlastnou dcérou Dodovej ženy; Fero sa stal zaťom Doda a otcom
jeho vnúčat; Ferova bývala žena bola matkou a starou matkou Ferových detí; Dodo s Ferom
sa stali väčšími priateľmi
Taktika
Opis futbalového zápasu; spomienky na niektorých hráčov; niektorí hráči sa nikdy na
ihrisko nedostali; keď mal niekto konečne ísť hrať, dostali stres, báli sa a tak nikdy
nenastúpili; kritika mladých futbalistov
Prímerie
V priehľade ďalekohľadu vidieť poľnú cestu; po ceste ide cigáň v obleku s husľami;
priehľad sa nehýbe; niekto zvolá: Héééééj; cigáň sa zľakne; hlas kričí: Stoj!; cigáň sa dá do
behu; hlas kričí: Stoj, lebo strelím!; cigáň stojí 30 metrov od priehľadu; cigáň sa trasie a kričí:
nestrieľaj!; hlas chce od cigáňa, aby zahral na husle tango; cigáň začne profesionálne hrať;
cigáň prestane hrať; priehľad je zamierený presne na jeho čelo; cigáň prosí, aby nestrieľali,
lebo je prímerie; hlas káže cigáňovi hrať ďalej; hlas sa pýta cigáňa, kde sa ženie; cigáň vraví,
že ide hrať na svadbu do dediny; 2 vojaci v modrých uniformách prikročia k cigáňovi od
chrbta; nižší vojak Bendžo, chce aby cigáň ešte zahral; cigáň ukazuje na priehľad, že nemôže,
keď hrať, keď na neho mieria; vojaci sa hodia na zem; Bendžo strhne cigáňa na zem; vojak
Lino 4 strieľa po priehľade; všetkých troch vidieť cez priehľad plaziť sa po ceste; Lino strelí
ešte raz; vojaci sa doplazili až k priehľadu; vojak je v sivej uniforme je mŕtvy; Bendžo vyberá
vojakovi z kabátu veci s listom; vojaci zisťujú, že vojak je mŕtvy už pár hodín; Bendžo si číta
list; vojaci s cigáňom idú cez les; vojaci si čítajú list; v liste si mŕtvy vojak užíval v dedine so
ženami; žena kričala: ich liebe harte Birne; chlapi vychádzajú z lesa; cigáň vojakov súri, aby
si švihli; vojaci sa popravia; v dedine sa koná svadba; za vrchom stola sedí ženích s nevestou;
v kúte hrajú cigáni; ženíchova matka kričí na Jelu, aby priniesla rizoto; Jela je pekná žena;
starci Jelu oblapkávajú; cigáni prestanú hrať; nastane zhon; svadobčania začnú odnášať veci;
ženích ich zastaví a upokojuje situáciu; ženích sa zohne pod stôl; muzikanti pokračujú
v hraní; cigáň s vojakmi prechádzajú dedinou; dedina je prázdna; v diaľke počuť vyhrávanie;
chlapi pokračujú a blížia sa k hudbe; svadobčania čakajú na príchod cigáňa s vojakmi; vojaci
zastanú na prahu; cigáň prechádza za ostatnými dvoma; spod stola sa ozve kašlanie; Jela sa
usmeje na vojakov; Lino sa pýta, či je tu celá dedina; Lino schytí Jelu, no tá sa mu vytrhne;
Bendžo prejde do stredu miestnosti; Bendžo vraví Linovi, nech kašle na to, veď je prímerie;
muzikanti začnú hrať tango; Bendžo tancuje s Jelou; ženích popíja s Linom; Lino sa
s prípitkom obracia na nevestu; spod stola vylieza vojak v sivej uniforme; nevesta so
ženíchovou matkou zatláčajú opitého vojaka pod stôl; ženích opäť nalieva; Lino ide

198
s pohárom za Bendžom; Lino vystrieda Bendža v tanci s Jelou; Bendžo ide ku stolu, aby mu
znova naliali; nevesta udrie prázdnou fľašou vojaka pod stolom; Lino čoraz pevnejšie pritíska
k sebe Jelu; ženích si pripíja s Bendžom; Lino sa zhovára s Jelou; okolo Bendža sa hrajú deti;
deti chcú odmontovať z jeho pušky ďalekohľad; Jela sa privinie k Linovi; Lino pobozká Jela;
Jela s Linom vykĺznu von dverami; cigáni si vravia, že je to v suchu; cigáň Dežo prestane
hrať; Harmonikár ho zahriakne nech neprestáva, lebo pod stolom je ženíchov brat; deti
odtrhnú vojakovi pod stolom výložku; Bendžo je značne opitý; Bendžo si všimne sivú
výložku; Bendžo sa neudrží na nohách a padá pod stôl; všetci stŕpnu; každý má oči upreté na
stôl; deti behajú po izbe s ďalekohľadom z pušky; ženích im ho väzme; chlapi nadvihnú stôl;
vojak v sivej uniforme aj Bendžo spokojne spia; Lino sa láska s Jelou v šope; dedinčania
zdvíhajú vojakov zo zeme; chlapi zoberú vojakom zbrane a odnesú ich do vedľajšej izby;
Lino sa miluje s Jelou; Jela kričí: Ich liebe harte Birne; Lino odstrčí Jelu a sadne si; Jela sa
pýta, čo sa deje; Bendžo sa ráno prebúdza; Bendžo si sadne na posteľ a oproti nemu tiež sedí
druhý vojak na posteli; chlapi na seba nechápavo pozerajú; vojaci hľadajú zrakom svoje
zbrane; spoza okna všetko sledujú dvaja starci; vojaci stoja oproti sebe, každý v inom rohu;
vojaci sa začnú smiať; Lino sa pýta Jely, čo kričala; Jela mu povie, že: Milujem tvrdé hrušky;
Lino začne Jelu fackovať; Lino sa začne obliekať; Bendžo s vojakom si v izbe pripaľujú
cigaretu; dedinčania sa za oknom smejú na dianí v izbe; Lino vyjde zo šopy; na dvore stojí
voz s naloženým nábytkom; nevesta so ženíchovou matkou uvidia Lina a smiech ustane; Lino
pozrie na hodiny a volá na Bendža; dedinčania posadajú na voz; z izby počuť údery a rinčanie
skla; Lino volá na Bendža; Lino vytiahne revolver; cigáni sa rozbehnú dolu dvorom; voz
s dedinčanmi sa pomaly pohýna; Lino vstupuje dnu; izby sú prázdne; pod rozbitým oknom
leží Bendžo; Lino mu pomôže na nohy; cez dedinu odchádzajú posledné vozy; Jela vraví, že
znova to za 15 minút začne; ženích popoženie koňa do cvalu; Lino s Bendžom kráčajú po
poľnej ceste; Bendžo sa vyzvedá Lina na noc s Jelou; vojaci sa doberajú; ozve sa výstrel;
Bendžo padá; Lino sa vrhá na zem; Lino odtiahne raneného Bendža do jarku; Bendžovi už nie
je pomoci a umiera; Lino beží lesom; kaprál robí dochádzku; Lino sa plazí hore kopcom;
kaprálovi sa nehlásia Gavan a Puter; Lino z diaľky hlási príchod vojaka Putera; Lino
oznamuje, že Gavan padol; Lino skáče do potoka; kaprál vraví, že už je pol dňa zbeh;
z diaľky sa ozýva streľba; Lino sa zavesí na hrušku; hrušky na zemi sú červivé; Lino zoskočí
a dupe po nich; nakoniec Lino vysilený padá
Zboku, zvonku, zďaleka
Je tu chlap, jeho sestra, rodičia, ježibaba a dom; je tu aj miesto; je tu aj príbeh; sú tu
živly, najmä oheň; sú tu dve cesty; chlap je vysoký, štíhly, čierny; sú tu zmienky o mužových
cestách do Grécka a Talianska; je tu pocit, že muž veľa cestoval; je tu dojem, že muž je
zručný; je tu dvakrát ten istý úkaz prvého snehu; ježibaba sa cez sestru dostáva k chlapovi;
začína sa príbeh; muž musel na lavici v kuchyni súložiť s ježibabou; ježibaba vyhnala sestru
a rodičov do stajne; muž si všetko v dome spravil sám; ježibaba vyhodila muža do stajne; muž
na staré kolená išiel do roboty; muž sa začal opíjať; sused vždy našiel muža na hradskej
a zobral ho domov; napadol prvý sneh; sused šiel skratkou; muž na hradskej zamrzol; po
roku, keď opäť napadol prvý sneh, zhorel dom
Román na pokračovanie
Rozprávač prezrádza, že muž narukoval v 1916; po návrate z vojny nemal robotu;
v rokoch 1919 a 1920 sa vyučil za obuvníka; v 1921 sa zoznámil s manželkou; manželka
robila u fabrikanta Schrödera; manželka sa volala Gizela; nechcela s mužom nič mať; oddala
sa mu, až keď bola tehotná; mal si ho odrezať, bol by na tom lepšie; 1921 bola mobilizácia;
Gizela plakala, aby si ju muž vzal; zľutoval sa; na druhý deň sa zosobášili; chcel ju pobozkať,
ale odvracala sa; sám si to zavinil; medové týždne prežila s mladými; chovala sa k nemu ako

199
k cudziemu; muž narukoval; písal žene listy, ale neodpovedala; Gizela utiekla
s fabrikantovými synmi do Nemecka; muž málo zarábal; obuvník, ktorý ho vyučil, im
ponúkol, aby boli uňho; manželka sa s ním odmietla milovať, tak ju skopol z postele; narodilo
sa im dievčatko; žili bez rozprávania; niekedy žena povedala, že skočí do Dunaja a odišla;
obuvníkova žena ho poslala za ňou; žena sa prechádzala po nábreží; rozmyslela si to;
opakovalo sa to každý deň; muž nevedel zohnať byt; vydali sa ku Gizelinej matke, tá ich ale
odmietla uchýliť; muž ide za holičom, ktorý im dá izbu za holičstvom; manželka si našla izbu
na druhom konci dediny; muž v nedeľu nosil žene peniaze; žena si dáva do postele dieťa, aby
s mužom nemusela súložiť; začiatkom roka oznámila žena mužovi, že je tehotná; holič
prehovoril Gizelu, aby šla do Bratislavy na potrat; muž zohnal byt aj robotu; za ženou začal
chodiť akýsi Nemec; onedlho bola žena opäť tehotná; muž musel počas celého manželstva
platiť za 6-7 potratov; muž sa pohádal s holubmi; špinili mu na hlavu; muž dostal TBC;
manželka mu vyčítala, že nie je farár; pre ženu bol človek len Nemec; muž mal stopy po truse
na saku a topánkach; žena muža nikdy nevolala menom; žena sa vyhýbala milovaniu; muža
opäť trafil holub do čela; žene sa narodil syn; muž si kúpil atlas vtákov; muž prestal fajčiť;
manželka si sťažovala, že robí z domu; muž išiel robiť do fabriky; manželka chodila za
Nemcom; žena videla iba Nemca; muž chcel, aby išla robiť, ako Nemcová žena; žena však
odmietla; muž znova ochorel; muž išiel 3-krát do Tatier; žena sa zamestnala v továrni; žena si
peniaze odkladala iba pre seba; žena začala šetriť aj jedlom; nakoniec podala mužovi jed; muž
zomieral; dcéra plakala, že zomrie; žena si spievala; muž nezomrel; po nejakom čase začal
mať zdravotné problémy; muž vypil kávu a na spodku hrnčeka našiel jed; žena zmenila
taktiku a chcela sa rozviesť; žena si chcela nechať iba dcéru, syna nikdy nemala rada; muž sa
opil a nadával jej; žena sa Nemcom dohodli, že muža pošlú do blázinca; plán im však
nevyšiel; dcéra na ďalší deň povedala otcovi, čo si naňho pripravili; muž sa so ženou
rozviedol a odsťahoval; muž pravidelne dával na deti; muž bral deti na zmrzlinu alebo do
kina; mal sa lepšie; prestával piť; za mužom prišla žena a spravila cirkus aby sa vrátil; muž
prišiel o všetkých zákazníkov; muž bol znova na nule; muž pozoroval lastovičky; lastovičky
odleteli do Afriky; muž by najradšej odletel s nimi; muž nemal peniaze; nakoniec ho so ženou
po 8 rokoch rozviedli; muž sa zatiaľ 2-krát presťahoval; kúpil si rádio a kanárika; muž opäť
platil na deti; muž mohol konečne robiť, čo chcel
Na vine je víno
Drevorubač prišiel do hory; oprel pílu o strom; vytiahol fľašu vína; bolo po práci;
drevorubač volá do hory; potom sa zašiel za strom vyčúrať; pozoroval svoj moč; ľutoval sa,
že ak si nedá 2-3 deci, zakalí sa mu moč; muž by mal už ísť domov; drevorubač si spieva;
vyšiel z hory, ale blúdil; zotmelo sa; blúdil až stretol susedu; drevorubač sa spýtal susedy, či
nevie, kde býva drevorubač Tŕň; suseda ho okríkla, že veď on je drevorubač Tŕň; muž
povedal, že to vie, ale nevie, kde býva; drevorubač sa rozplakal
Tiger
Pani Hollá si zabudla kľúče od bytu; vrátila sa do výťahu; zabudla si odpľuť na zlé
znamenie; výťah nepremáva; musela ísť 2 poschodia hore a 2 dole peši; bála sa, či jej vydrží
koleno; koleno držalo; pani Hollá zacítila mačacie šťanky; niekedy sa neštítila požiť škaredé
slovo, ako napríklad šťanky; do bytu na prízemí sa pred pol rokom nasťahovala rodina kuriča
s mačkami; dom odvtedy smrdel; pani Hollá sa bála a vyhýbala kuričovi; raz mu zaklopala na
dvere, aby utreli mláčku pred výťahom; kurič ju za to neznášal a odvtedy sa ho Hollá bála;
blíži sa k jeho bytu; pach silnie; chvejú sa jej ruky; z dverí vyjde kurič a za ním kocúr; kocúr
zablýskal očami; Hollá pozbierala posledné sily; koleno ju znova bolelo; z kuriča sa parilo;
zastal a zanadával; kocúr sa zmenil na tigra a skočil na Hollú; zrazu však bol tiger v pani
Hollej; kuričovi to vyrazilo dych; začal sa strácať; splynul so stenou, alebo vošiel do bytu; za

200
dverami sa ozvalo zamňaukanie; pani Hollá prešla posledné dva schody ako baletka; vonku sa
všetko lesklo; zodvihla ruku aby si zaclonila oči; ruka sa jej už nechvela; pani zistila, že sa
spotila; rozhliadla sa; všade naokolo sa párili usmievavé tigre
Mapka neznámeho pobrežia
Piťo robil plavčíka na plavárni; Piťo sníval o mori; na motorovom člne by chodil po
mori; nakoniec by zakotvil; skočil by sa potápať do vody; plával by s rybami; vyhol by sa
medúze; v najtmavšej diere by naňho čakala chobotnica; vysoko nad ním by svietilo slnko;
slnko však svieti aj na plavárni; každý deň musel spraviť to isté; sedával pod slnečníkom,
alebo na okraji bazéna s nohou vo vode; do bazéna nechodil, lebo tam bola tlačenica; sadol si
pod slnečník a opäť sníval; sníval o Nadine; videl ju predvčerom; čakal, že mu zavolá; ona
nevolala a nevolala; hrávala basketbal; pri behu ladne vystierala kolená; Piťovi sa z toho robili
kruhy pred očami; občas sa na neho letmo usmiala; tento sen bol ako ten o mori; v tme pod
gaštanom sa jej dotýkal; hladkal ju po pleciach, po chrbte po lopatkách; na prsia ho pustila iba
občas; na niektoré miesta ho púšťala, na niektoré nie, aj keď mal cengáš, ktorým zvonil; Piťo
si robil z jej tela mapu; postupne ho púšťala nižšie a nižšie až dobil ľavou rukou južný pól; na
svojich výpravách však ostával na pobreží; Piťo by rád prenikol do vnútrozemia a poriadne
zazvonil; Piťovi sa už zdalo, že to musia urobiť, ale pre Nadinu bolo času dosť; Nadina
vravela, že ešte nie je jej; Piťo sa zvykol naštvať a odísť a potom čakať, že mu zavolá; Piťo by
ocenil, keby prišla na plaváreň; obaja by sa dostali do šance; pri poslednej obchôdzke spojil
sen o mori a o Nadine; zobral by ju na svoj motorový čln; pri západe slnka by sa šli milovať,
ale on by miesto toho zachránil neďaleko sa potápajúci rybársky čln; na brehu by sa konečne
pomilovali; deň sa pomaly minul; na plavárni už nikto nie je; Piťo zbiera zabudnuté veci; zočí
prichádzať Nadinu; Piťovi stuhli všetky svaly; Piťo cíti, že prišla jeho šanca; zrazu Piťo zočil
malú kôpku oblečenia, topánok a iných vecí starostlivo odloženú pri kríku; Nadina sa usmiala
a zakýval mu; Piťo beží k bazénu; Piťo dúfa, že po skoku do vody sa prebudí zo sna
Predĺženie
Usporiadatelia nedovolili priame vysielanie hokejového zápasu; nakoniec sa dohodli,
že zápas odvysielajú zo záznamu; brankárovi Edovi Mastnému to bolo jedno; tým potreboval
vyhrať, inak by vypadli; tím začal dobre, no po 10 prehrával 0:2; Edo a začiatku 3. Tretiny
prihral na gól na 1:3; Edo odvtedy chytil všetky strely; minútu pred koncom vyrovnali na 3:3;
hneď na začiatku predĺženia strelili víťazný gól; Eda začala pohlcovať akási únava; spoluhráči
vyniesli Eda na rukách do kabíny; prepukli oslavy; Edo sedel na lavičke a strácal silu; k Edovi
si sadol novinár a pýtal sa ho na zápas; Edo zavrel oči a po chvíli sa rozhovoril; Edo v hluku
nepočul svoj hlas; Edo vravel, že nikto nevidí ako brankár prežíva zápas alebo neprežíva
zápas; hovoril, že na hráčoch je všetko vidieť, ale brankár je ukrytý za maskou; novinár dodal,
že brankár najlepšie vidí hru na ihrisku; Edo s ním nesúhlasil; Edo hovoril, že brankár vníma
iba puk a nie hru; zrazu sa Edovi zdalo, že v miestnosti nastalo ticho; novinár zmizol; Edo
počul niekoho volať, aby doniesli nosidlá; predtým však prišli ľudia z televízie, že zápas
musia odorať znovu, lebo sa im pokazil záznam; televízia sľúbila, že to zaplatí; Edovi sa
zakrútila hlava; Edo sa konečne dočkal, že si vychutná hru, lebo výsledok bude dopredu
jasný; ozvala sa rozhodcova píšťalka
Spolužiaci
V pondelok ráno bežal do školy; v sobotu a nedeľu tade nechodil; cesta do školy mala
421 krokov; všetko, čo po ceste videl, bolo spomienkou na to, ako to videl včera; stretol pár
známych; pozdravil sa susedovi so psom; spolužiakov nestretol; do triedy prišiel prvý; začali
prichádzať spolužiaci; každý mal iné meno, no predsa ich poznal; aj oni poznali jeho; mával
vtip, že nakukol dvermi a rozbehol sa na miesto, aby si mysleli, že ide učiteľ; dnes to skúšal

201
opäť; cez okno opäť videl suseda so psom; zazvonil zvonček; obrátil sa vo dverách a odkašlal
si; žiaci vstali; povedal: Sadnúť
Postava so zelenými krídlami
Doktorka sa pýta ženy, či je vydatá; doktorka má unavený hlas; žena vraví, že je, ale
odišiel od nej; doktorka povedala žene, nech si sadne; doktorka vraví, že si myslela, že žena je
vdova; žena si sadne; žena vraví, že bola, ale potom sa znova vydala; žena mala sestru, vdovu
od 20 rokov; žena vraví, že jej všetci radili sa znova vydať; doktorka sa pýta, kedy sa vydala;
kvetináč v kúte sa mení na postavu so zelenými krídlami; žena sa zamyslela; žena vraví, že sa
vydávala v 50; po 7 týždňoch od nej muž odišiel; doktorka sa pýta, čím bol ženin muž;
doktorka sa potrebovala vyspať; žena vraví, že lesníkom; žena vraví, že ho doktor s farárom
nezvali medzi seba na poľovačky; doktorku bolela hlava; doktorka vraví, že to až tak nevadí,
že ženu opustil muž; žena sa rozplakala; žena vraví, že o mužovi 18 rokov nič nevie; doktorka
podala žene papierovú vreckovku
Sandále
Náhlili sa hore námestím; Eja si chcela kúpiť sandále; bol piatok a obchod bol
otvorený o hodinu dlhšie; potom sa ponáhľal zase Kiko; Kika dráždili priliehavé trička na
ženách; Eja nikdy nenosila podprsenku; keby Kiko kráčal za Ejou a chytil by ju za prsia,
nebránila by sa; nahí sa mihli vo výklade predajne; výklady boli plné oblečenia; Kiko sa
usmieval; Kiko sa objavil vo výklade predajne s autami; tieto autá chodieval obdivovať; jas
z karosérií áut zatienilo svetlo z Ejineho ohanbia; mihli sa v ďalších výkladoch; Eju
priťahovali sandále a zrýchlila; Eja zmizla v dverách obchodu s obuvou; Kiko počkal vonku;
Kiko dúfal, že rovnakú nedočkavosť bude mať aj doma; Eja sa vrátila z obchodu bez sandálov
a nálady; Eva nadávala, že si ich nedala odložiť; opäť sa ženú do ďalšieho obchodu s obuvou;
Kika postupne prepadá únava; doma Kika napadlo, že možno sa ľudia odrážajú v zrkadlách,
aj keď už od nich odišli; Kiko s Ejou sa išli osprchovať; Kiko objal Eju zozadu za prsia; Eja
sa nebránila; Eji sa páčilo, ako sa na ňu Kiko v meste pozeral; Kika napadlo, že ak ostali vo
výklade, nemôžu sa odrážať v ich zrkadle; Kiko si pomyslel, že možno sa cez zrkadlo na nich
pozerajú oblečení ľudia; Kiko sa na chvíľu prestal milovať s Ejou; vyšli z kúpeľne; Kiko
v zrkadle zazrel Ejine bosé nohy; Eja mala v skutočnosti na nohách sandále
Odpoveď na otázku
Muža poprosili o príspevok do ankety; muž písal celé dopoludnie; napísal, že na
otázku môže odpovedať iba čiastočne ale pravdivo; muž napísal, že ak sa im nebude páčiť,
kľudne môžu jeho odpoveď spáliť; muž sa rozhodol odpovedať príbehom; pred týždňom boli
u nich na návšteve švagor so ženou a synom; posedeli, povyprávali sa; večer ich išiel so ženou
odprevadiť na zástavku trolejbusu; dlho nič nešlo; postupne pribúdali ľudia; švagrov syn
Jakub bol v kočíku; zrazu prišli autobusy a trolejbus; rozbehli sa k trolejbusu; švagor naložil
ich kočík, potom pomohol s kočíkom druhej rodine; švagrova rodina si cvakli lístky a sadli si;
trolejbus sa nepohýnal; zrazu za ozve vodič, že kto mu hlásil nástup s kočiarom; švagor
povedal vodičovi, že ich videl a trolejbus je okrem 3 ľudí prázdny; vodič trval na tom, že 2
kočiare neberie; švagor vybral Jakuba z kočíka a ten potom zložil; vodič vravel, že buď
vystúpia, alebo ďalej nejde; muž, čo píše príspevok, sa snažil s vodičom dohodnúť; muž
z druhej rodiny vravel, že už si cvakli lístky; vodič vystúpil a dal dole trolejbusové palice
z vedenia; žena z predného sedadla zarevala, nech vystúpia; si to bola vodičová žena; autor
príspevku namietal, že žena má zmrzlinu, čo je proti predpisom; vodič si stále trval na
svojom; prišiel ďalší trolejbus; švagrova rodina si presadla a odišli; trolejbus sa stále nehýbal;
autor príspevku poprosil autora príspevku o pomoc; spolu vyložili kočík; mladý otec prešiel
k predným dverám a spýtal sa, či môžu nastúpiť s kočíkom; kým naložil kočík, šofér pripojil

202
trolejbus na vedenie; trolejbus odišiel; autor príspevku opisuje, ako sa zrazu niečo zmenilo;
muž vošiel do autobusu; muž mlátil sekerou šoféra po hlave; zrazu ho žena zaťahala za rukáv,
že je červená; obaja prešli cez cestu; večer si uvaril čaj a nad všetkým premýšľal; muž
s hovoril, že skutočnosť je neskutočná a naopak; hádka sa nemusela stať a to, čo si
predstavoval, sa mohlo stať; muž píše, že takto akosi to je aj s písaním; jedna vec prechádza
do druhej a niekedy sa jasná vec ukáže úplne inak; pripustil, že tára, no dodal, že len takto sa
dá písať; treba veriť, že všetko je možné a len viera v nemožné vedie ku skutočnosti
Volavka
Igor na 3. deň objavil kostolík; do vtedy sa potápal pri pláži; pretrel si okuliare a vydal
sa na dno; zo skál vytŕčali ježovky; v pásoch piesku nachádzal ich schránky; vyhrabával ich
prstami; odkladal ich do plaviek a na brehu vytriasal; prebehol k ležadlám, kde bola žena
Uršula; žena dostala v prvý deň dovolenky menštruáciu; Igora to štvalo, ale mlčal; keď sem
prvý deň prišli, chcel sa milovať, ale kvôli žene nemohol; rozhorčenie zo ženinej menštruácie
sa pridalo k celkovej nevôli z domova; ľudia ich varovali, aby nešli k Jadranu, keď v krajine
zúri vojna; Uršuľa sa raz v noci bála; pritúlila sa k mužovi a urobila mu dobre; pod vodou
stretával Igor húfy rýb; Igor našiel kraba; Igor rozbil lastúry na skale a mäso podával krabovi;
Igor sa musel vynoriť a pretrieť si okuliare; krab sa zatiaľ schoval; Igor sa opäť vydal za
húfom rýb; z Igora sa stal delfín; vynoril sa ďaleko od brehu; Igor váhal či ísť ešte ďalej, ale
príliv ho vrátil; Uršuľa mu mávala z pláže; za Uršuľou bol kopec; Igor na výbežku kopca
uvidel kostolík; Igor s Uršuľou sa rozhodli ísť sa pozrieť do kostolíka; museli počkať, kým
Uršuľu prejde menštruácia; Igor z mora objavil skratku po pláži; Igor si všimol, že sa Uršuli
zmenšil zadok; rozhodol sa, že to večer preskúma; stúpali po chodníku nad morom; Igor pod
sebou pozoruje more a naháčov opaľovať sa na pláži; bol prekvapený, že tak blízko je
nudistická pláž; pri bránke sedelo dievča; Igor vedel, že je to siréna; Uršuľa si ju nevšimla;
Igor na chvíľu zastal; také dievča nikdy ešte nevidel; dievča pískalo na schránke ježovky
a šialene sa usmievalo; dievča s dívalo na more; Igor mal na výber, či ísť za Uršuľou alebo
dievčaťom; Igor sa rozbehol za Uršuľou; kostolík bol zavretý, lebo ho opravovali; cestou
naspäť už dievča nevidel; zmizli aj nudisti; Igor s Uršuľou sa zastavili na nudistickej pláži;
Igor stupil v mori na ježovku; Uršuľa mu na hoteli vyberala ostne; 2 dni sa nemohol kúpať;
Uršuľa si v mori vynahradila zameškané; milovali sa iba v noci; Igora na pláži spálilo slnko;
celé telo ho svrbelo; Igor nevedel, či je to trest za to, že chcel odísť, alebo že neodišla; Uršuľa
sa len usmievala
Rýchlik
Na stanicu prileteli holuby; starý Taraba ich videl v zrkadle na stene; stanica spala;
možno aj Taraba ešte spal; po holuboch prišiel chlapec s albumom; Taraba počul kikiríkanie
kohúta; chlapec zobudil deda Tarabu; chlapec vraví, že to kikiríkal on; Taraba prešiel ku
kachliam, kde bola kanvica; Taraba ho vyzýva, aby zakikiríkal; Taraba vyhrabáva z popola
uhlíky; chlapec zakikiríka; dedo sa pýta koľko je hodín; chlapec vraví, že štvrť na päť; Taraba
priložil do kachieľ; dnes má starec nahlásené iba 4 osobné vlaky; chlapec ukazuje starcovi,
ako vie napodobniť kravu; Taraba vzal kanvicu s kávou prelial ju do termosky; Taraba
ponúkol chlapca kávou; chlapec si sadol a otvoril svoj album so známkami; chlapec vraví, že
mu musí niečo povedať; Taraba vytiahol vreckovku a zatrúbil nejakú melódiu; Taraba
zaspieval a chlapec sa k nemu pridal; starec vraví, že hrával na trúbke; Taraba si prezerá
chlapcov album a vraví, že aj on zbieral známky; chlapec vraví starcovi, že sa mu v záhrade
najedol hrušiek; vytiahne hrušku a podá Tarabovi; zazvonil telefón; Tarabovi sa nikto
neozýva; chlapec si viaže šnúrku na kopačke; Taraba vraví chlapcovi, že aj on chodieval na
hrušky; chodieval aj Vavrom; chlapec hovorí, že s Vavrom chodil do školy; Taraba vraví, že
aj on chodil s Vavrom do školy; Taraba hovorí, že Vavro vedel napodobniť všetky zvuky;

203
chlapec vraví, že aj on sa učil od Vavra; Taraba si prešiel rukou po plešine; starec vraví, že
pred týždňom bol rovnako kučeravý ako chlapec; chlapec vraví, že si všetko pamätá; chlapec
spomína Toninu; znovu raz zazvoní telefón; dedo sa pýta, či ho Tonina nechce; chlapec
hovorí, že jeho chcú všetky, Taraba vraví, že ani jeho Tonina nechcela; Taraba sa videl, ak
stojí pri zrkadle; pozrel na chlapca a hneď na zrkadlo, no už tam nik nebol; chlapec vraví, že
Tonina chce Vavra; Taraba prešiel k zrkadlu a pozrel doň; Dedo vraví, nech chlapec v škole
Vavrovi stiahne gate; chlapec vraví, že ho za to zbije; starec hovorí, nech mu zahrá na trúbku;
chlapec nevie hrať na trúbku; Taraba chce, aby mu chlapec podal trúbku zo steny; trúbka však
na stene nebola; Taraba zatrúbil na lievik; chlapec vraví dedovi, že vravel, že už nevládze
hrať; Taraba hovorí, že ako kedy; z diaľky sa ozval vlak; Taraba vraví, že musí prestaviť
výhybku; chlapec vraví, že keď sa vráti, tak už tu nebude, lebo ide na vlak; chlapec si nasadil
na hlavu čiapku; Taraba mu vraví, nech pozdraví Vavra a Toninu; Taraba hovorí, že
naposledy videl Vavra keď narukovali; chlapec otvoril dvere; do stanice vchádza vlak; Taraba
býval trubkár; od malička chcel byť hodinárom, ale skončil na stanici; občas sa mu snívalo, že
je v krajine kde ide čas pozadu; Taraba si v sne predstavoval, že je holič, záhradník, poľovník,
kominár, mäsiar; Taraba býval železničiar; z depa odišiel s posledným parným rušňom;
skončil ako výpravca na stanici; Taraba stojí pri ráme s cestovným poriadkom; do miestnosti
vojde 19 ročný mladík; mladík vraví, že si prišiel po odkaz; mladík hovorí, že či majú zápas;
mladík vraví, že hráva krídlo; Taraba sa pýta, akým štýlom hrá; mladík hovorí, že si hodí
loptu k čiare a centruje; mladík sa pýta, či tu bol malý chlapec; Taraba hovorí, že za nich
hrával Vavro; mladík hovorí, že aj oni majú Vavra; Taraba vraví, že nevie čo je s Vavrom;
Taraba hovorí, že pri čiare ich vidia dievky; mladík hovorí, že jedna by mu stačila, no Vavro
ho vždy predbehne; Taraba vraví mladíkovi, nech si poplače; Taraba hovorí, že aj on plakal,
keď ho nevideli; Taraba vraví, že Vavro mu vždy prebral dievča; Vavro sa mal ženiť
s Cilkou; Taraba s Vavrom narukovali a bolo po svadbe; po vojne sa Vavro stratil a Taraba si
vzal Cilku; Taraba dovolí mladíkovi si zapáliť; mladík vraví, že je nervózny, lebo sa mu páči
jedna servírka; Taraba vraví, že aj on bol rovnaký somár ako mladík; Taraba hovorí, že sa
učil, čo povie, naspamäť a potom to poplietol; Taraba radí mladíkovi, že musí naučiť svojho
vtáka hovoriť; mladík oponuje, že jemu sa to ľahko povie; mladík si znova zapálil; Taraba
nalial mladíkovi kávy; mladík vraví, že si počká Vavra a zbije ho; Taraba hovorí, že to mu
nepomôže; mladík hovorí, že dievča je malé, šikovné; Taraba hovorí, že na vojne mal tiež
také; chlapec vraví, že aj jeho čaká vojna; Taraba sa ho pýta, či už má po škole; mladík
hovorí, že robí zámočníka v depe; mladík hovorí, že chcel byť holičom; Taraba vraví, že aj on
chcel byť holičom; Taraba počuje zapískanie rušňa; mladík nič nepočuje; vlak znovu zapískal;
mladík hovorí, že je iba šesť; zrazu mladík začuje vlak, ale Taraba nie; Taraba sa pýta, či ide
mladík na vlak; mladík sa učesal pred zrkadlom; mladík sa pýta, či tu teda bol malý chlapec;
Taraba hovorí, že áno, majú zápas; mladík sa pýta starca, či sa príde pozrieť; Taraba sa ho
pýta, či dá gól; Taraba hovorí, že bude pri čiare vedľa chlapcovho dievčaťa; popoludní Taraba
zadriemal; zotmelo sa; Taraba priložil do kachieľ; Taraba uvidel na stenách všetky hodiny,
ktoré kedy opravil; starec uvidel aj pušku prevesenú cez stoličku, potom kominársku štetku
a mäsiarky nôž; pri zrkadle stál 40 ročný muž; muž sa spýtal starca, či si pamätá na Gejzu;
Taraba nevie, kto je Gejza; muž si oprášil holiaci strojček; muž sa pýta Tarabu, či sa tiež
nechce oholiť; kým stihne odpovedať, muž ho už holí; muž sa pýta Tarabu, či si nepamätá
Imriška Vajco; Taraba hovorí, že si pamätá na Patróna; muž vraví, že ten už zomrel; muž sa
pýta starca, či si pamätá na Cecila; muž vraví, že aj on už zomrel; muž hovorí Tarabovi, že už
skoro všetci zomreli; Taraba hovorí, že čo nie je, akoby ani nebolo; Taraba hovorí, že chceli
postaviť pílu a rýchlikovú stanicu; muž vraví Tarabovi, že doma našiel starú fotku futbalistov;
muž sa pýta starca, či mu nepomôže s zistiť, kto je kto, lebo mu nepovedali ich mená; Taraba
sa pýta, či tam je Vavro; muž hovorí, že aj on ako mladý, vedel napodobňovať zvieratá;
Taraba chce, aby mu muž niečo predviedol; muž napokon zaerdží, zamúka a zakikiríka;

204
Taraba sa rozosmeje; smiech sa mu premení na plač; vonku zapíska vlak; Taraba vzal zo stola
trubku a vyšiel von; na lavičke pri dverách uvidel chlapa v sivých šatách; muž sa ho pýta, či si
ho Taraba nepamätá; Taraba hovorí, že nie, ale muž si je istý, že si ho pamätá; Taraba vraví,
že možno si pamätá a možno nie; muž vraví, že on je Vavro; Taraba sa hanbil, že ho
nespoznal; Taraba si vybavil spomienky; vrátil sa z vojny a Vavro zmizol; všade sa na neho
vypytoval, ale márne; Taraba spomína, ako spolu narukovali; Vavro má rovnaké šaty, ako
keď narukovali; Taraba sa ho pýta, kedy prišiel; Vavro hovorí, že o siedmej vlakom; Vavro sa
usmial; Taraba sa ho pýta, či ide domov; Vavro hovorí, že čaká na vlak; Taraba hovorí, že
žiadny už nepôjde; Vavrinec hovorí, že o desiatej ide rýchlik; Taraba sa zľakol, že na nejaký
vlak zabudol; Taraba hovorí, že tade rýchlik nikdy nešiel; Vavro sa len usmieva; Taraba
hovorí, že je zima a musia ísť do tepla; Vavro sa iba usmeje; Taraba mu chce zahrať aspoň na
trúbke; Taraba sa nadýchne k hre; zvukom sa ozval hvizd rušňa; Taraba sa chvel a radoval
zároveň; Vavro sa usmial a povedal, že už im ide
Chybička
Prvý sa pomýlil hlásateľ ranných správ v slove delegácia; podľa informácií rokovanie
trvalo dlhšie, ako malo; ostatné správy boli bez chyby; v ďalších správach sa hlásateľka pár
krát zajachtala, odmlčala a stratila rytmus; delegácie sa znova stretli; počas prvých správ na
niekoľko sekúnd vypadol elektrický prúd a z reproduktoru rádia sa ozval ostrý zvuk;
nasledoval hodinový predpoludňajší koncert; hudba zrazu prestala hrať; hlásateľ sa teraz
pomýlil dvakrát; delegácie mali len zanedbateľné rozdiely v názoroch; z prijímača sa ozývala
hudba; ďalšie vysielanie správ sa oneskorilo; do vysielania zaradili hudbu od neznámeho
skladateľa; hudbu prerušil oznam, že onedlho zaznie najnovšie spravodajstvo; hudba postupne
tíchla; všetci čakali na správy
Pukance a zmrzlina
Tatino má nový počítač; tatino Marián je spisovateľ; rozprávač chce byť tiež
spisovateľ; bratia sa volajú Ivo a Brko; mama robí korektúry; tatino vlečie plný kufor kníh;
v kuchyni sa mu vysypú; tatino nie je doma; syn Ivy sa pýta mami, kde je tatino; vo dverách
zašuchotia kľúče; tatino hovorí, že na dnes dopísal; rozprávačova sestra má pekné náušnice;
volá sa Bea; rozprávačovi sa nepáči sestrine meno; Ivy je tiež spisovateľ; Ivy si píše do zošita
a potom to prepisuje do počítača; Brko básni o mamičke; predslov diela o hrdinovi FBI
Jeanovi de Mauselovi a zločincovi Pierem Masekym z Marseille; Brko hovorí rozprávačovi,
že si v škôlke potykal zo spolužiakom; brko si prezerá encyklopédiu; večer si prosí
stavebnicu, aby sa s ňou hral; Ivy píše na počítači; dnes Ivy zjedol 3 zmrzliny; Ivy á angínu;
Brko vychádza zo záchoda a vraví, že mu nejde kakať; Bea nosí náušničky; Bea je mamina;
rozprávač je otcov; keď sa mama s otcom hádajú, Bea s mamou odídu do izby; rozprávač
ostane s otcom; Brko sa zamýšľa, že fikus má nový list; pozerá oknom a premýšľa
o šoférovaní; večer sedí vo vani a smeje sa; Ivy zatiaľ píše; (začiatok príbehu o Jeanovi de
Mauselovi) v 1941 v Marseille zabil Pierre Maseky Amicce Christazovú; FBI vyslala do
Marseille svojich ľudí a Pierra zatkli; Pierra z väzenie vyslobodili jeho ľudia; FBI nasadila na
Pierra Jeana de Mauseliho; Pierre páchal zločiny; Jean sa spojil s marseillskou FBI; Jean
dostal 2 silných ľudí; noviny písali iba o Pierrovi; správy sa dostali až do Paríža; Pier
o Jeanovi nevedel; Jean s 2 chlapmi išli na prvú výpravu; Jean vnikol do domu oknom, chlapi
cez pivnicu; chlapi našli v pivnici mŕtvolu Amicce Christazovej; zločinci chlapov v pivnici
zabili; Jean ušiel cez terasu do hotela; Jean v tú noc nezaspal (koniec príbehu); vonku napadol
sneh; rozprávač nemá rád Brkové reči; Brko potom otravuje babku; niekedy sa nudí a pozerá
von oknom; niekedy Brko len tak tára; mama nedá na nič, okrem šiat dcéry; mama vraví, že
raz s Beou utečú; Brko chystá prekvapenie pre mamu; Ivy píše nový román; (začiatok nového
príbehu) keď bol rozprávač malý, mali doma jedno rádio; otec robieval vo fabrike; mama

205
bývala doma; mama dobre varila; otec bol pôvodom arab; rodina žila v San Franciscu; dedko
s babkou predávali koberce; rozprávač má brata Mohameda; majú 25 obrazov, ktoré
namaľoval otec; mama vravievala, že sa rozprávač podobá na otca; Mohamed je odcestovaný
v Saudskej Arábii; Mohamed posiela rozprávačovi list (koniec príbehu); Brko ma sprosté
otázky; rodičia sa strašne hádajú; niekedy rozprávač niečo Bei hlasno hovorí, aby nepočula
hádku; Bea občas plače len tak; rozprávač jej niečo nahlas vraví, až dokým sa nezačne smiať;
Bea má rada, keď rozprávač robí mŕtvu sojku; Brko sa chváli Ivymu, koľko váži; rozprávač
predbehol Ivyho pri počítači; Brko sa chváli rozprávačovi, že upratal kuchyňu; rozprávač
vyhadzuje Brka do izby; večer sa Brko hrá na husára; Ivy predbehol rozprávača pri počítači;
prichádza tatino; (pokračovanie príbehu o arabskej rodine) na druhý deň prišiel list c červenej
obálke; Mohamed sa dopustil trestného činu; rodinu pozývajú na súd; rozprávačovi nebolo
najlepšie; šiel sa okúpať a potom zaspal; rozprávačovi sa sníva, že sa prechádza
s Mohamedom po parku; ráno sa zobudí a bolí ho hlava; rozprávač si kúpi noviny Time;
rozprávač odcestuje do Saudskej Arábie; rozprávač trochu ovládal jazyk; zavolal si taxi;
rozprávač prišiel na súd (koniec príbehu); Ivy sa zlepšil v písaní; rozprávač dal Ivymu na
zmrzlinu; rozprávač môže písať, koľko chce; Bea sa vie pekne smiať; Bea je o 2 roky mladšia
než rozprávač; niekedy rozprávač vlezie Bei do postele a rozprávajú sa; keby ho tam rodičia
našli, tak by ho zbili; vždy sa má so sestrou o čom porozprávať; keď počujú zašuchotať kľúče,
tak rozprávač skočí do svojej postele; rodičia sa stále a hocikde hádajú; Bea už neplače, ani sa
nehrá s bábikami; včera sa rodičia pohádali na ulici; bol večer; otec nechodil; mama zobrala
Beu a rozprávača, že idú za ním; otca stretli pri parku; strašne sa pohádali; mama otcovi
vykrikovala, že je opilec; mama posielala rozprávača za otcom a na to ho hneď volala späť;
rozprávač chodil medzi nimi; okolo postávali ľudia a povzbudzovali ich; nakoniec prišli
domov; rodičia sa hádali ďalej; Brko vraví, že Ivy už nepíše, lebo sa dal na futbal; Brko opäť
tára nezmysly; iný deň išla mama s deťmi znova hľadať otca; našli ho na rovnakom mieste;
rodičia sa hádali; pri jame sa rozprávač oprel do otca a zhodil ho do jamy; rozprávač sa
rozbehol domov; rozprávač čaká na Beušku, lebo vie, že urobila to isté; vonku sneží; Brko má
mumps; Brko si v škole vymýšľal na mamu; Brko pozoruje autá na ceste; odprevádza
rozprávača k dverám; Brko chce, aby mu rozprávač kúpil na Ježiška pukance; rozprávač sa
vracia zo školy; vidí Brka vykrikovať z balkóna
Sci-fi
Zápletka a dej budú o návrate vesmírnej lode na Zem; rozprávač si to predstavuje ako
sled obrázkov alebo zábleskov; v hlavných úlohách by bol on sám a jeho žena; veliteľom lode
by bol Nicholson alebo Delon; žena by bola lekárkou výpravy; aj v skutočnosti je lekárkou;
práve by sa v diele pohádali; muž by chcel dvojnásobnú dávku práškov na spanie; správy zo
Zeme t vojne, atentátoch, bitkách by muža znechutili; podobná nálada by bola aj na palube
lode; rozprávač si predstavuje, že v príbehu by bola vždy scéna, ktorá by ukázala, ako si lezú
na nervy; pre pobavenie by kamera ukázala názov lode Znak pokoja; veliteľ by mužovej žene
prikázal dať každému sedatíva; žena by muža odhováralo od jeho porcie sedatív; ich hádku by
nikto nepočul, lebo všetci by spali; veliteľ by pracoval vo svojej kajute; zrazu by sa im na
obrazovke zjavil veliteľ; vypočul si cez plošticu ich hádku; veliteľ by ich musel potrestať za
nesplnenie rozkazu, ale našťastie by boli v blízkosti neznámej planéty, ktorú by bolo treba
preveriť; muž by si spomenul na filmy o votrelcoch; v celom vesmíre sa však zabíjalo iba na
Zemi; na prieskum by musel ísť muž so ženou; muž by sa hneval, že musel ísť, keď chcel ísť
spať; žena by sa usmievala; muž so ženou by sa v pristávacom module nechtiac dotkli; muž
by si spomenul na lásku k žene; muž by sa usmial na ženu; na planéte by žiadne živé bytosti
nenašli; žena by však vedela, že sa s niečím živým stretli; dala by si dole skafander, roztiahla
ruky a čakala, kým muž urobí to isté; muž by vypol spojenie s veliteľom; muž by sa prestal
cítiť unavení; o chvíľu by videli odlietať vesmírnu loď; okolo muža a ženy by začala rásť

206
tráva, kríky a stromy; napadal by sneh; počuli by vodu; cítili by, ako ich víta pôda; celá
planéta by bola živou bytosťou; možno by ju nazvali Harmónia; možno by začali
komunikovať bez použitia slov; po čase by určite našli porozumenie; muž so ženou by si
podali ruky na znak pokoja a dali by si pozor, aby ich už nijaký anjel s horiacim mečom
nevyhnal

Poznámky
 Kufor = niečo, čo sme odložili; miesto, kde nájdeme množstvo vecí
 Sen = snívanie o minulosti; oddávanie sa fantázii
 V diele sa nachádza množstvo rôznych jednoduchých poviedok
 Niektoré poviedky nám prinášajú ponaučenie
 Príbehy sú krátke, ale výstižné
 Autor používa nespočetne množstvo slangových slov, stretávame sa s erotickými
motívmi
 Jazyk diela je postavený pred dej
 Vo väčšine príbehov je rozprávač v 1. osobe singuláru
 Do každodenných vecí autor vkladá fantáziu a zázračnosť
 Dielo vyšlo v roku 1993

207
 Kým kohút nezaspieva

Autor: Ivan Bukovčan

Literárny druh: dráma
Literárny žáner: divadelná hra
Hlavná myšlienka: aj v ťažkých časoch, musíme zostať ľuďmi
Téma: uväznenie 10 obyvateľov kvôli vražde nemeckého vojaka

Vonkajšia kompozícia
 2 dejstvá – 21 výstupov (8-13)

Hlavné postavy
Ondrej – mladý študent; Fankyn priateľ; zatkli ho s Fankou pred parkom; vážny (nevenoval
pozornosť Fankynym rečiam, ale premýšľal, prečo ich zavreli); zodpovední (chcel Fanku
s parku priviesť do 7 domov); rozvážny (do milovania sa s Fankou sa nehrnul); podozrievavý
(vyzvedal od učiteľa, prečo má rozbité okuliare a dotrhaný kabát); neúprosný (stále dobŕdzal
do učiteľa kvôli kabátu a okuliarom); naivný (Fanku nerátal medzi uväznených, aj keď to bola
hlúposť); mal charakter (odmietal prijať ponuku, aby si zvolili jedného koho popravia);
statočný (prihlásil sa na smrť, aby ochránil Fanku); zachoval si ľudskosť (chcel zachrániť
všetkých, nie len seba); zhnusený (z neľudskosti ostatných)
Fanka – 15 ročné dievča; Ondrejova priateľka; zatkli ju s Ondrejom pred parkom;
pobláznená (neuvedomovala si vážnosť situácie; nasadila si plynovú masku; chcela si ísť
ľahnúť do postele; chcela aby ju Ondrej pomiloval); zasnená (predstavovala si život
s Ondrejom); zbrklá (obvinila Terezčáka, že ich počúval); bála sa (diania v pivnici)
Terezčák – starec; zatkli ho pred cintorínom; nemal rád Babjakovú (stále sa vadili); zostal
hrdý (dozvedel sa, že syn nespolupracoval s Nemcami); odvolával sa na Bibliu (spomínal
judášovu zradu); musel pomstiť syna (preto nemohol zomrieť); znechutený (že Uhrík zabil
tuláka); vyhrážal sa Uhríkovi (že keď sa z tade dostanú, tak ho odstrelí)
Babjaková – babica (pôrodná baba); zatkli ju na ceste z potratu; rozhorčená (vyhrážala, čo
všetko urobí vojakom); nemala rada Terezčáka (stále sa vadili); chamtivá (chcela získať
v dražbe veci z pivnice); naivná (verila, že im Fischl pomôže); ospravedlnila sa Terezčákovi
(lebo zistili, že jeho syn nespolupracoval s Nemcami); zhrozená (že Uhrík tak ľahko zabil
človeka)
Doktor Šustek – zverolekár; zatkli ho na ceste zo zabíjačky na stanicu; fajčiar; rozhorčený
(vyzýval Babjakovú, že treba protestovať); naivní (veril, že im Fischl pomôže); nervózny
(lebo nemal cigarety); opustí sa (keď mu Fischl povedal, že nedokázal vybaviť jeho
prepustenie); bezcharakterný (chcel prijať majorovu ponuku); stratil ľudskosť (chcel vybrať
jeden „kus“ pre majora podľa rôznych kritérií; snažil sa presvedčiť Terezčáka, aby sa
dobrovoľne prihlásil)

208
Tulák – mladý, zarastený muž; pôsobil ako tulák (krátky, ošúchaný kabát; starý, sivý sveter;
špinavé baganče; vyzerá zanedbano a ustate); povstalecký vojak (ušiel z transportu do
koncentračného táboru); fajčil; sarkastický (keď niektorí hovorili, že sa im Nemci musia
ospravedlniť); záhadný (nikto ho nepoznal); realista (poukázal na to, že sú 10; povedal
o zvyku 10 za 1); nedôverčivý (neveril Fischlovi, že im nejako pomôže); chladnokrvný
(nevybuchol, keď ho Uhrík obvinil z vraždy); uvedomelý (vedel, že major ich novou
podmienkou iba rozhnevá); mal charakter (nechcel prijať ponuku na zabitie jedného);
zachoval si ľudskosť (nesúhlasil so Šustekovými návrhmi, podľa čoho, by mali vybrať
vyvoleného; chcel odmietnuť majorov návrh); statočný (chcel odmietnuť návrh a zachovať si
ľudskosť); zomrel (Uhrík mu sekol britvou do krčnej tepny)
Samo Uhrík – holič (najlepší v meste); chválenkár (vychvaľoval sa, že k nemu chodia
prominentní zákazníci); stále spomínal, že strihá pána Severínyiho; výbušný (vyhrážal sa
tulákovi britvou); naivný (veril, že im Fischl pomôže); nervózny (lebo Šustek hľadal
cigarety); začne blázniť (obviňuje tuláka, že zabil vojaka, lebo si krája chlieb loveckým
nožom); opustí sa (keď mu Fischl povie, že pán Severínyi sa na neho vykašľal);
bezcharakterný (usvedčil Fischlovi tuláka z vraždy, lebo mal lovecký nôž); stratil ľudskosť
(snažil sa presvedčiť Terezčáka, aby sa dobrovoľne prihlásil; zabil tuláka); tvrdil Fischlovi, že
tulák sa zabil sám; pomätie sa (začne sa bláznivo smiať a navrhne, aby dali majorovi hocijaké
meno obyvateľa mesta; snaží sa ospravedlniť svoj čin a vymýšľa si, že tulák bol žid a nie
vojak); nakoniec sa zachová ako chlap (príjme kľúč a zomrie)
Učiteľ Tomko – pokojný (vravel, že všetko sa vysvetlí); podozrivý (mal rozbité okuliare;
dotrhaný kabát); optimista (veril, že vojna sa skončí a všetko bude dobré); uvedomelý
(upokojoval rozbroje medzi uväznenými; tajil o zvyku 10 za 1, aby nepanikárili); pacifista
(chcel, aby sa v meste nažívalo pokojne, ako do vojny); nesebecký (prihovoril sa za
Terezčáka a Babjakovú); spravodlivý (tulákovi dal veľký kus chleba, lebo 2 dni nejedol
a doktorovi tenký, lebo bol na zabíjačke); rozumný (dohováral Uhríkovi, nech netvrdí
o tulákovi, že zabil vojaka; vypýtal si od Fischla hodinu na premyslenie); mal charakter
(odmietal ponuku, aby si zvolili jedného, ktorého popravia); zachoval si ľudskosť (chcel
zachrániť všetkých, nie len seba)
Pani lekárnikova – žena lekárnika; chytila ju ako vychádzala z pošty; nevedela nič o mužovi
(už 2 mesiace); opovrhovala Marikou (lebo bola prostitútka); naivná (myslela, že im Fischl
pomôže); poverčivá (vykladala si karty); sebecká (chcela zachrániť hlavne seba)
Marika – mladá žena; prostitútka; zdvorilá (každému sa pozdravila); snaživá (chodila na
kurzy šitia; učila sa po nemecky); čestná (zastala sa tuláka; udala Fischlovi Uhríka)
Pán Fischl – pôvodom Nemec; obchodník s drevom (mal pílu a drevosklad); vojaka zabili
pred jeho domom; robil spojku medzi Nemcami a uväznenými (lebo bol u neho ubytovaný
nemecký major); názorovo bol na strane Nemcov (slabší sa mali poddať silnejším); cítil zášť
voči obyvateľom mesta (počas povstania ho tiež uväznili a musel sa skrývať); populista
(tvrdil, že sa pokúsi uväzneným pomôcť, ale veľmi im nepomohol); bol zaviazaný
Terezčákovi (lebo ho jeho syn ukrýval doma); nervózny (keď mal povedať o novej
podmienke majora); zhrozený (zo zabitia tuláka; z neľudskosti v pivnici)

Obsah
Ondrej s Fankou sú uväznení do pivnice domu Petrášovcov, kde sa po chvíli stretávajú
s pánom Terezčákom. Následne sú do pivnice uväznení babica Babjaková, doktor Šustek

209
a neznámy človek – tulák. Onedlho sa dvere do pivnice opäť otvoria, počuť krik muža, úder
a muž padá po schodoch. Babjaková spoznáva v mužovi pána holiča Uhríka a pomáha mu
postaviť sa. Po Uhríkovi sú do pivnice poslaní učiteľ Tomko s pani lekárnikovou. Ondrej si na
učiteľovi všíma, že má rozbité okuliare a dotrhaný kabát. Konečné zoskupenie v pivnici za
krátko doplní prostitútka Marika. Tá prítomným oznámi, že ktosi zabil nemeckého vojaka.
V pivnici panuje neistota, nikto nevie, prečo ich vojaci odchytili. Ondrík si
uvedomuje, že s Fankou pravdepodobne porušili zákaz vychádzania po 7 hodine, ktorí platil
v meste, ale našli sa aj takí, ako pán Terezčák, ktorých chytili ešte pred 7.00. Nakoniec dôjdu
k záveru, že každého chytili za niečo iné (pozri charakteristiku postáv). Babica Babjaková,
pani lekárnikova, Šustek a Uhrík sú obzvlášť pobúrení a dožadujú sa vysvetlenia. Učiteľ
Tomko si zachováva chladnú hlavu a s pomocou Ondreja upokojuje ostatných, že sa všetko
určite vysvetlí.
Po čase sa dvere do pivnice otvoria a medzi väzňov vstúpi pán Fischl. Ten ich
oboznamuje zo situáciou. Niekto loveckým nožom zabil nemeckého vojaka, ktorý bol členom
stráže nemeckého majora prebývajúceho v dome pána Fischla. Ak sa do rána nenájde vinník,
tak ich desiatich popravia. Fischlové slová pobúria Uhríka, Šusteka, Babjakovú..., ktorí sa
začnú obhajovať, že sú nevinní. Fischl im však sľubuje, že za nich u majora prihovorí. Tulák
mu však neverí, pretože Fischl má nemecké korene. Situácia sa kvôli tulákovi vyostrí, no
Tomko všetkých upokojuje a Fischl odchádza.
Čas v pivnici plynie a väzni sa postupne zabývajú. Na to sa otvoria dvere, ale nikto
nevstúpi. Ondrej sa rozbehne pozrieť k dverám a vráti sa s vedrom vody a chlebom. Zatiaľ, čo
Tomko spravodlivo rozdelí chlieb Šustekovi a tulákovi, Uhrík sa škriepi s Marikou. Zrazu
však jeho pozornosť zaujme tulák, ktorý si krája chlieb s loveckým nožom. Uhrík obviní
tuláka, že on je vrahom vojaka. To zaujme aj ostatných, ktorý chcú od tuláka vedieť, kto
vlastne je. Situáciu sa opäť snaží upokojiť Tomko s Ondrejom.
Do pivnice sa vracia Fischl. Ten oznamuje babici, že môže odísť, ak povie meno
rodičky, ktorej pomáhala. Babica však klamala, nebola pri pôrode, ale potrate a nič nepovie.
Pánovi Terezčákovi, Šustekovi ani Uhríkovi, Fischl pomôcť nedokázal. Uhrík s doktorom sa
opustia, ale Terezčák je šťastný, pretože sa dozvedel, že jeho syn nesympatizoval s Nemcami.
Fischl, ale prezradí, že nemecký vojak bol opitý. Preto im major dáva ponuku, aby si zvolili
iba jedného, ktorý si zoberie kľúč, vyjde z pivnice a bude utekať. Väzni sa nevedia dohodnúť,
či ponuku prijať. Uhrík následne zoberie všetko do vlastných rúk a Fischlovi povie, že tulák je
vrah. Fischl si pozrie tulákov nôž a vraví, že sa zhoduje s vražednou zbraňou, ale nôž, ktorým
zabili vojaka, ostal v jeho tele. Tulák si zoberie nôž, vynadá Uhríkovi a Fischl odchádza.
Situácia v pivnici sa vyostruje, uväznení sa nevedia dohodnúť, kto by mal prijať kľúč
a zomrieť. Prihlási sa Ondrej, ktorému je zle zo sebeckosti ostatných. Tomko s tulákom však
Ondrejovi dohovárajú, aby nebláznil. Uhrík so Šustekom skúšajú prehovoriť Terezčáka, ale
ten sa rozhodol, že pomstí svojho syna. Tomko s tulákom sú zhnusení z Uhríkovho
a Šustekovho správania. Tulák navrhuje, aby ponuku odmietli, čo sa Uhríkovi so Šustekom
nepáči. Tulák ukazuje popálené dlane a prezrádza, že utiekol z prevozu do koncentračného
tábora. Uhrík so Šustekom si stále stoja za svojím a je im jedno, že 1 zomrie a ostatní sa
zachránia. Tulák však argumentuje, že 9 sa stanú vrahmi a budú s tým žiť po celý život.
Medzi Uhríkom a tulákom sa strhne hádka. Uhrík v zápale hnevu vytiahne britvu
a sekne ňou tuláka do krku, ktorý umrie. Všetci sú zhrození, čo sa stalo. Uhríka to tiež
rozhodí, ale začne sa obhajovať, že tuláka aj tak nikto nepoznal a iba robil napriek. Na to sa
otvoria dvere a do miestnosti prichádza Fischl. Ten oboznamuje ostatných, že vraha ešte
nenašli a priniesol kľúč pre vyvoleného. Tomko ale vraví, že ponuku. V tom sa ozve Uhrík,

210
tvrdiac, že už ich je iba deväť, pretože tulák sa zabil. Fischl im vraví, že to mení situáciu.
Ozve sa ale Marika, ktorá hovorí, že tuláka zabil Uhrík. Šustek chce vedieť pravdu, ale nikto
nechce nič povedať. Nakoniec sa pozrie na učiteľa, z jeho mlčania pochopí, že je to pravda,
zhrozí sa a uteká preč.
Po Fischlovom odchode sa ostatní pustia do Uhríka. Ten sa snaží prekričať svoje
svedomie a obhájiť svoj čin, ale nestretáva sa s pochopením. Terezčák ho chce po vojne
odstreliť a Šustek sa mu vyhráža súdom. Uhrík im však vraví, že ak sa z pivnice dostanú,
nesmú o jeho ohavnom čine nikomu povedať. Vymýšľa si, že tulák bol žid a stále sa snaží
svoj čin ospravedlniť. Na to podíde k tulákovi, aby svoje tvrdenie dokázal, no učiteľ Tomko
sa už neudrží a jednu mu vrazí.
Z rohu vyjde Terezčák, ktorý hovorí Uhríkovi, že kľúč patrí jemu. Uhrík sa pýta
ostatných, či si to tiež myslia, čo učiteľ vyvracia. . Uhrík nechápe, prečo sa k nemu tak
správajú, keď ich vlastne zachránil a začne sa ľutovať. Nakoniec príjme kľúč, ale žiada, aby
mu ho niekto podal. Terezčák vykročí ku stolu, ale Tomko ho zastaví. Uhrík si tak kľúč
zoberie sám a rozbehne sa ku dverám. Tomko sa ho snaží zastaviť, ale márne. Dvere
zaškripocú, Uhríka počuť utekať, až sa ozve dávka zo samopalu a nastane ticho. Terezčák
ľutuje iba Tuláka, ale pre učiteľa to boli obaja rovnocenní ľudia.

Obsah po častiach
Prvé dejstvo
Prvý výstup
Ondrej s Fankou sú uväznení v neznámej miestnosti; Fanka spoznáva
Petrašovský salón; Fanka si prezerá veci; Fanka si neuvedomuje vážnosť situácie;
Ondrej ju zahriakne; Fanka pripisuje vinu za ich uväznenie Ondrejovi; Ondrej tvrdí, že
len chcel aby bola z parku do 7 doma; Fanka opisuje Ondrejovi aký budú mať dom;
Ondrej poľaví z vážnosti; Franka nadáva na vojnu; Ondrej jej vraví, aby nekričala;
Franka sa odmlčí a nasadí si plynovú masku; Franka vyčíta Ondrejovi, že sa k nej
správa ako k dieťaťu; Fanka si chce ísť ľahnúť do postele; Fanka vyčíta Ondrejovi, že
ju nechce pomilovať; Franka s Ondrejom sa rozprávajú o svadbe; Franka hovorí, že sa
bojí; Franka presvedčí Ondreja, aby sa šli pritúliť do postele; z kresla za posteľou za
dvihne muž
Druhý výstup
Fanka s Ondrejom spoznávajú Terezčáka; Fanka obviní Terezčáka, že počúval;
Terezčák hovorí, že ho zatkli pred cintorínom; Ondrej hovorí starcovi, že po siedmej
sa nesmie chodiť po meste; Terezčák vraví, že neexistuje zákon, aby si nemohol uctiť
mŕtvych; hore v temnote zazvoní zvonček; počuť ženský hlas; niekto kráča po
schodoch
Tretí výstup
Prichádza staršia žena, podnapitý doktor a neznámy človek; žena sa vyhráža,
že toto len tak nenechá; žena vykrikuje, že bola pri pôrode; Terezčák s Babjakovou sa
začnú doťahovať; doktor Šustek sa zoznamuje s Babjakovou; Šustek vraví, že bol
u švagra na zabíjačke; Šustek sa rozčúli a chce protestovať; z temnoty schodov ho
zahriakne tulák; Babjaková, zisťuje kto to je; hore v temnote sa ozve zvonček; počuť
muža vykrikovať; dvere sa otvoria; počuť úder; muž padá po schodoch

211
Štvrtý výstup
Babica pomáha Uhríkovi na nohy; Babjaková a Šustek prezerajú Uhríkovi
ranenú nohu; Uhrík sa vychvaľuje, že je najlepší holič v meste; babica napraví
Uhríkovi vytknutý členok; z temnoty sa ozve zvonček; počuť hlas ženy a muža
Piaty výstup
Dolu schodmi zídu učiteľ Tomko a žena; ostatní sa zdravia s učiteľom; Ondrej
sa pýta, prečo má rozbité okuliare; učiteľ trošku zaváha; učiteľ upokojuje ostatných, že
všetko sa vysvetlí; žena hovorí, že ju chytila ako vychádzala z pošty; Tomko vraví, že
sa musia za to ospravedlniť; tulák je sarkastický; babica sa začne zhovárať s pani
lekárnikovou; Fanka nájde vypínač a zapáli svetlo; babica sa s Uhríkom rozpráva
o dražbe vecí v pivnici; Uhrík ohovára pána majiteľa domu; babica si prezerá veci,
ktoré pôjdu do dražby; Tomko ich pokarhá; Babjaková sa vadí s Terezčákom; Tomko
upokojuje situáciu; Terezčák hovorí, že jeho chytili pred 7; Ondrej hovorí, že každý je
tu kvôli niečomu inému; Babjaková sa háda s Terezčákom; Tomko všetko upokojuje;
Ondrej od učiteľa vyzvedá, prečo má rozbité okuliare; učiteľ je neistý; Ondrej
podozrieva učiteľa, že má za uchom krv; v temnote zazvoní zvonček; ozve sa ženský
smiech
Šiesty výstup
Po schodoch zíde Marika; Marika sa všetkým pozdraví; nikto sa jej
neodzdraví; Marika prichádza k Uhríkovi a pani lekárnikovej; Tomko ju zahriakne,
nech sa krotí; Marika hovorí, že sa učí po nemecky; Marika prezradí, že ktosi zabil
pred domom pána Fischla nemeckého vojaka; vojaka prepichli loveckým nožom; tulák
s ňou trasie, aby mlčala; Marika sa pýta pani lekárnikovej a Tomka, či nič nepočuli,
lebo bývajú pri Fischlovi; Ondrej trvá na tom, aby učiteľ povedal, čo sa mu stalo;
Tomko sa nakoniec akože prizná; učiteľ chce, aby všetci ostali pokojní; uväznení sú
rozhorčení, lebo učiteľ povedal, že ich budú možno vypočúvať; všetci sa obhajujú, že
im nič nemôžu; tulák prehovorí; tulák upozorní na to, že ich je 10; učiteľ chce, aby
tulák mlčal; tulák im povie o zvyku 10 civilisti za 1 mŕtveho vojaka; Fanku prepadne
panika; Ondrej tvrdí, že ich je 9 a neráta Fanku; v temnote sa ozve zvonček; niekto
schádza po schodoch
Siedmy výstup
Do miestnosti zostupuje Fischl; Fischl sa s každým víta; Fischl prezrádza, že
ho poslali za nimi Nemci; pán Fischl sa stal prostredníkom medzi nimi a Nemcami;
Fischl hovorí o vražde; Fischl hovorí, že mŕtvy vojak patril do stráže majora, ktorý je
u neho ubytovaný; tulák má narážky na Fischla; Tomko s Uhríkom okríknu tuláka;
Fischl prezrádza, že Nemci ich 10 zadržali práve kvôli smrti vojaka; Fischl dodáva, že
ak nenájdu vinníka do rána, tak ich popravia; Terezčák hovorí, že v evanjeliu je
napísané, že prvej než kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš; niektorí sa začnú
obhajovať; Fischl hovorí, že vojna nerobí rozdiely; Tomko odporuje Fischlovi, že sú
nevinní; Fischl s Tomkom si vymenia rozdielne názory; Fischl hovorí, ako aj jeho
počas povstania uväznili; Tomko mu oponuje, že mnohí mu aj pomohli; Fischl hovorí,
že im prišiel pomôcť; značí si, že Terezčáka zaistili pred 7 a Babjakovú pri pôrode;
pani lekárnikova a Šustek tiež chcú, aby sa za nich prihovoril; Fischl hovorí, že im
netreba sa obhajovať, lebo sú iba zaistení a nie obžalovaní; Fischl hovorí, že major
musí zabezpečiť bezpečnosť; tulák vybuchne, že nech si obsadzujú svoje mestá; učiteľ
sa snaží upokojiť situáciu; Fischl upozorňuje tuláka, nech neprovokuje; Fischl vraví,

212
 že musí ísť; tulák vraví, že za neho sa prihovoriť nemusí; babica, Uhrík a Šustek
pripomínajú Fischlovi svoje prosby; Fischl odchádza
Ôsmy výstup
Uhrík, Šustek a babica slovne napadnú tuláka; Uhrík sa vyhráža tulákovi
britvou; učiteľ berie britvu a upokojuje situáciu; Tulák vraví, že neverí Fischlovi;
ostatní Fischla obhajujú a veria, že major odvolá rozkaz; tulák ich presviedča, že nikto
im nepomôže; Ondrej tvrdí, že keby zabil vojaka on, prihlásil by sa; Terezčák sa ozve,
že tulák má pravdu; Uhrík šepká, že možno vojaka zabili Nemci sami; tulák vraví, že
táto noc je možno ich posledná; ženy zostanú rozrušené; Ondrej obhajuje Fanku, že je
ešte dieťa; tulák sa ospravedlňuje, ale nechce im klamať; tulák vraví, že poslednou
nádejou je modlitba; skoro všetci sa dajú do modlitby
Druhé dejstvo
Prvý výstup
Každý si našiel svoje malé útočisko; Šustek nervózne hľadá cigarety; pani
lekárnikova si vykladá karty; zazvoní zvonček; dvere zarachotia; nikto neprichádza;
Ondrej vybehne po schodoch; Ondrej sa vráti s chlebom a vedrom vody; Tomko
spravodlivo odkrojí tulákovi a doktorovi; Terezčák sa chce napiť vody; Babjaková sa
doňho pustí, že je to nechutné; Tomko ich upokojuje; Ondrej s Tomkom neveria, že
Fischl ešte príde; tulák sedí na schode a krája si chlieb; Marika sa škriepi s Uhríkom;
Uhrík zrazu podíde ku tulákovi; Uhrík upozorňuje, že si tulák krája chlieb loveckým
nožom; všetci okrem pani lekárnikovej spozornejú; Tomko hovorí, že to nie je jediný
lovecký nôž na svete; Uhrík obviňuje tuláka, že to on zabil vojaka; uväznení chcú od
tuláka vedieť, kto je; pani lekárnikova vykríkne, že jej vychádza karta, značiaca smrť;
v temnote sa ozve zvonček; počuť kroky; v pivnici sa zjaví pán Fischl
Druhý výstup
Fischl vraví, že má dobré správy; Fischl hovorí, že Babjaková môže odísť; pre
pána Šusteka však má zlú správu; babica sa pýta, či môže teda odísť; Fischl hovorí, že
musí iba povedať meno rodičky; Babjaková zmeravie; Tomko s Fischlom chcú od
babice počuť meno; Babjaková vraví, že nepovie; nakoniec sa prizná, že bola pomáhať
pri potrate; Šustek sa po zlých správach opustí; Uhrík sa tiež opustí; Fischl vraví
Terezčákovi, že major najskôr dovolil jeho prepustenie, ale potom si dal všetko
preveriť; Terezčák sa dozvedá, že jeho syn sa iba tváril, že spolupracuje s Nemcami,
ale nebolo tomu tak; Terezčák je hrdý na svojho syna; babica žiada Terezčáka, aby jej
odpustil; Šustek sa oborí na Fischla, že nikomu nepomohol; Fischl vraví, že by im
nikto nepomohol, nebyť jednej náhody; Fischl prezradí, že zabitý vojak bol opitý;
Fischl vraví, že major zmenil podmienky a bude trvať iba na poprave 1 človeka;
Tomko s Ondrejom chcú vedieť, kto je ten jeden; Fischl hovorí, že si ho musia zvoliť
sami; Tomko s Ondrejom sú z toho rozhorčení; Uhrík hrdinsky vraví Fischlovi, vrah je
medzi nimi; Tulák vytiahne svoj nôž z vrecka; Fischl si prezerá nôž a potvrdzuje, že to
bol presne taký istý, ale nie tento; Uhrík ostane zaskočený; Fischl, vraví, že nôž ostal
v tele vojaka; tulák si zoberie nôž a nadáva Uhríkovi; chlapi sa nevedia dohodnúť, či
prijať ponuku; Tomko prosí Fischla, aby im dal ešte hodinu na uváženie; tulák nadáva
na Nemcov; Fischl sa premáha, aby nevybuchol; Fischl vraví, že sa pokúsi majora ešte
presvedčiť, aby upustil aj od zabitia toho jedného; Fischl odchádza
Tretí výstup

213
 Tomko vybuchne na Uhríka; Uhrík sa bráni; Šustek chce, aby vybrali jedného,
ktorého popravia; uväznení sa začnú škriepiť medzi sebou; Ondrej s učiteľom sa
snažia upokojiť vášne; hádka medzu ľuďmi pokračuje; Ondrej sa prihlási dobrovoľne,
aby ochránil Fanku; učiteľ s tulákom mu to hneď zatrhnú; Šustek si prezerá
Terezčáka; Terezčák by si rád už oddýchol, ale ešte musí pomstiť syna; Babjaková sa
opäť škriepi s Terezčákom; Uhrík a Šustek sa snažia presvedčiť Terezčáka, aby sa
prihlásil; Ondrej s učiteľom sú zhrození; Ondrej sa rozbehne po schodoch; tulák ho
zastaví; Ondreja chytí záchvat hnevu; Tomko vyčíta Šustekovi s Uhríkom ich
správanie; Uhrík vraví, že učiteľ iba rozpráva, ale nič nerobí; na rozhodnutie majú už
iba 25 minút; tulák chce, aby návrh odmietli; Šustek oponuje, že 9 sa zachránia; tulák
argumentuje, že 9 sa stanú vrahmi; tulák ukazuje popálené dlane, o ktoré mu Nemci
zahasovali cigarety; tulák sa snaží odradiť Ondreja od hrdinských rečí; Šustek sa pýta,
čo budú robiť ďalej; tulák vraví, že je treba si zachovať ľudskú tvár; Šustek s Uhríkom
si stále stoja za svojím; tulák prezrádza, že je vojak; Šustek ho nazve zbehom; tulák
vraví, že ušiel z transportu do koncentračného tábora; tulákovi ide o zachovanie si
ľudskosti; Šustekovi s Uhríkom ide o zachovanie si života; Uhrík sa háda s tulákom;
Uhrík navrhne, aby dali majorovi hocijaké meno obyvateľa mesta; nikto nie je
z nápadu nadšený; Uhrík obhajuje svoj nápad; Uhrík a tulák sa hádajú; Uhrík vytiahne
britvu a sekne tuláka do tepny; všetci sú zhrození; muži odnesú tulákove telo na
posteľ; Terezčák počuje zaspievať kohúta; Terezčák hovorí Uhríkovi, že sa stalo, ako
bolo napísané a pred tým, ako zaspieval kohút, zaprel v sebe Uhrík človeka; Uhrík
dáva zúfale gestá; zazvoní zvonček; prichádza pán Fischl
Štvrtý výstup
Fischl vraví, že páchateľa stále nenašli; Tomko hovorí, že návrh majora
odmietajú; Fischl prináša kľúč pre vyvoleného; Fischl vraví, že vyvolený má
odomknúť dvere a utekať; Uhrík vraví, že kľúč je zbytočný, lebo už nie sú 10; Fischl
podíde k posteli a zhrozí sa; nikto mu nechce povedať, čo sa stalo; Uhrík sa chopí
šance a tvrdí, že sa zabil sám; Fischl vraví, že to mení situáciu a onedlho budú všetci
voľní; Uhrík prezrádza Fischlovi, že tulák ušiel z transportu; Marika vybuchne a povie
Fischlovi, že tuláka zabil Uhrík; Fischl sa pýta učiteľa, či je to pravda; učiteľ mlčí;
Fischl pochopí a zhorí sa; Fischl už nechce počuť, čo sa stalo; učiteľ povie pravdu;
Fischl kričí, desí sa situácie v pivnici a uteká preč
Piaty výstup
starec hrozí Uhríkovi, že ak sa dostanú von, tak ho odstrelí; Uhrík sa snaží
prekričať svoje svedomie; Uhrík sa nestretáva s pochopením; pani lekárnikova
a Šustek vravia učiteľovi, že mŕtveho už nevzkriesia; Šustek hovorí, že Uhrík bude po
vojne potrestaný; Uhrík vraví, že má podmienku, aby všetci tvrdili, že tulák sa zabil
sám; Uhrík sa postupne snaží ospravedlniť svoj čin; Uhrík si vymýšľa, že tulák bol žid
a nie vojak; Tomko sa pýta, že čo by sa zmenilo keby bol aj žid; Tomko sa už
neovládne a kričí; Uhrík sa obhajuje, že nechcel zabiť; Uhrík podíde k mŕtvemu, aby
dokázal, že bol žid; Tomko sa neudrží a vrazí Uhríkovi; z kúta sa vynorí Terezčák;
starec vraví Uhríkovi, že kľúč je jeho; Uhrík sa pýta ostatných, či si to tiež myslia;
Tomko vraví, že si to nikdy nemyslí; Uhrík sa začne samoľúbo ľutovať; Tomko mu
vraví, nech sa spamätá; Uhrík prijíma kľúč, ale niekto mu ho musí podať; Terezčák
vykročí ku stolu, ale Tomko ho okríkne; Uhrík si sám zoberie kľúč a náhli sa hore
schodmi; Tomko sa snaží zastaviť Uhríka, lež márne; zámka zaškripoce; otvoria sa
dvere; zvonček posledný krát zazvoní; počuť utekajúce kroky; na ulici sa ozve krátka

214
 dávka zo samopalu; Terezčák hovorí, že ľúto mu je iba tuláka; všetko končí vetou
učiteľa: Boli to naši... bratia... Naši nešťastní ľudskí bratia

Vnútorná kompozícia
 Expozícia – uväznenie 10 obyvateľov mesta
 Kolízia – väzni sa musia rozhodnúť, kto sa obetuje
 Kríza – Uhrík zabije tuláka
 Peripetia – Uhrík prijíma kľúč na smrť
 Rozuzlenie – obyvatelia môžu odísť

Citáty
„Je napísané v evanjeliu: Prv než kohút zaspieva, 3 razy ma zaprieš...“ (Terezčák)
„Človek nežije podľa fyzikálnych, ale podľa ľudských... podľa zákonov svojho svedomia...!“
(Tomko)
„Cítiš, že sa sem blíži smrť! A chceš jej podstrčiť mňa, ty všivák...!“ (tulák)
„Zlé semeno už klíči... naše srdcia sa plnia strachom a nenávisťou... Len o jedno vás prosím...
Keby sa hocičo stalo, držme sa... ako ľudia!“ (Tomko)
„Zrádzame jeden druhého. Sami seba... človečenskú podobu...“ (Tomko)
„Ja... ja chcem byť človek... a nie... nie handra!“ (Ondrej)
„Počujete...? Kohút spieva... Stalo sa, ako bolo napísané... Prvej, než kohút zaspieval, si
zaprel... Zaprel si v sebe človeka...“ (Terezčák)

Poznámky
 Hra je situovaná do roku 1944 v období po potlačení povstania
 Autor chce poukázať na to, ako sa vo vypätých situáciách odhaľujú skutočné ľudské
tváre
 Autor v diele proti sebe stavia 2 tábory ľudí, tých, čo si chcú zachovať ľudskosť
a tých, čo život
 Hra je založená na existencializme – skúma ľudské správanie v hraničných situáciách

215
 Soirée

Autor: Milan Lasica, Július Satinský

Literárny druh: dráma
Literárny žáner: televízna hra
Téma: bežný rozhovor, paródia režimu, paródia Hamleta

Vonkajšia kompozícia
 Rozhovor hercov
 Paródia Hamleta
Pozn. Dielo je rozdelené na 4 výstupy, tvrdiť, že ja jedná o 2 dejstvá neodporúčam
(odporúčam spýtať sa učiteľa)

Hlavné postavy
Milan Lasica
Július Satinský
Zora Kolínska
Orchester Petra Smékala

Obsah
Hra sa začína uvedením sláčikového kvarteta Zorou Kolínskou. Kvarteto však nemôže
hrať, pretože jeden z umelcov (Satinský) má problém s čkaním. To naštve ďalšieho člena
(Lasicu), ktorý vraví, že takto sa hrať nedá. Následne na javisku ostanú iba Satinský a Lasica,
a začína sa ich rozhovor. Lasica najskôr predvádza Satinskému ako sa má tváriť, následne sa
dvojica zhovára o ich detstve. Satinský rozpráva o mamičke, že bola jemná žena, pri tom ho
bila a hádzala po ňom veci. Na konci výstupu zaspieva Satinský pesničku, čo mu spievala
mamička.
V nasledujúcom výstupe, chce Satinský od Lasicu, aby mu dal lekcie v pretvarovaní.
Lasica však hovorí, že to nie je len tak, on sa učil pretvarovať od malička. Tým plynule
prechádzajú opäť na rozhovor o detstve. Satinský mal pestré detstvo, precestoval takmer celý
svet, ale tvrdí, že jeho detstvo bolo nudné a jednotvárne. Naopak sa mu páči, že detstvo
Lasicu bolo zaujímavé a pestré, no pri tom žil v stereotype 28 rokov. V tomto prípade
využívajú herci iróniu, aby pobavili.
Herci sa vracajú na javisko a rozhovor o práci ich privedie k paródii vyšetrovania.
Satinský sa tvári ako vyšetrovateľ, zatiaľ čo mu Lasica rozpráva o divadelnej hre, na ktorej
naposledy bol. Satinský si neustále niečo namýšľa, všetko podozrieva, dokončuje Lasicove
vety. Vraví zapisovateľke (imaginárnej), aby si zapisovala Lasicovu výpoveď. Nakoniec si
uvedomí, že Lasica opisuje divadelné predstavenie a aj on porozpráva o jednom, ktoré pred

216
nedávnom videl. Obidvaja herci sa zhodnú, že milujú divadlo, tak sa rozhodnú zahrať nejakú
hru a Satinský oboznámi divákov, že zahrajú Hamleta. (Tento výstup, najmä stvárnenie
vyšetrovania, môžeme označiť za paródiu socialistických praktík)
Satinský prichádza na javisko ako Rosencratz a Lasica ako Guildenstern. Satinský
straší Hamleta (imaginárny za oponou) a prichádza za ním Lasica. Lasica mu rozpráva ako
v noci videl Hamleta dvíhať dýku na Claudia a snažil sa mu dohovoriť. Následne bol Hamlet
zavolaný k matke Gertrúde, Lasica ako Guildestern ho tajnou cestou predbehol a schoval sa
za záves. Tam sa dostal do sporu s Polóniom, ktorý sa tam skryl po ňom a zabil ho. Satinský
aj Lasica si však neuvedomujú, že ho zabil Lasica a premýšľajú kto to urobil. Ďalej Lasica
hovorí Satinskému, že on vedie vyšetrovanie vraždy a že Ofélia sa utopila, pri tom z jeho
rozprávania poznať, že ju on utopil.
Hra sa končí, keď Satinský hovorí, že musel ísť kúpiť Hamletovi cigarety. Lasica sa
nahnevá, že vtedy cigarety ešte neboli, a že Satinský tým kazí hru. Satinský však hovorí, že
on dlhé roky hrával Hamleta v SND. Na to napodobnia scénu z nejakej hry, kde Lasica
predvedie, čo je herecké umenie. Všetko sa končí, keď majstri herci zahrajú útržky z hier
Smrť Cézara, Rómeo a Júlia, a Smrť Jánošíková. Na záver herci len dodajú, že milujú divadlo
a celá hra sa končí.

Obsah po častiach
Pozn. Dielo je rozdelené na 4 výstupy, tvrdiť, že ja jedná o 2 dejstvá neodporúčam
(odporúčam spýtať sa učiteľa)

Prvé dejstvo
Prvý výstup
Na javisko vystúpi Zora Kolínska; pozdraví obecenstvo a uvedie sláčikové
kvarteto, ktoré má zahrať Mozzarta; na scénu prichádza kvarteto; kvarteto sa
rozcvičuje; kvarteto nemôže hrať, pretože Satinskému sa čká; Kolínska ospravedlňuje
kvarteto; Lasica sa postaví a povie, že takto sa hrať nedá; Satinský sa ospravedlňuje,
že to sa mu ešte nestalo; Lasica mu hovorí, že sa musí pred obecenstvom ovládať;
Satinský skúša podľa tváre uhádnuť náhodnú osobu z obecenstva; Satinský hovorí, že
to nejde; Lasica mu to má predviesť; Lasica vraví Satinskému, že už podľa jeho tváre
vie, že je chudák a nechápe tento svet; Satinský rozpráva, že mamina ho odmalička
učila chápať svet; Satinský rozpráva ako im maliar v hypnóze vymaľoval byt; Satinský
hovorí, že mamina vyšívala gobelíny; Satinský prezradí, že otec sa mu zastrelil
v kuchyni; Lasica mu vyjadrí úprimnú sústrasť; Lasica hovorí, že je chudák; Satinský
rozpráva, že nie je chudák; Satinský sa pýta Lasicu, či má nejaké životné krédo;
Satinský vraví, že Lasica vyzerá ako mechanik; Lasica hovorí, že sa iba tvári ako
mechanik; Lasica ukazuje ako sa vie tváriť ako mechanik, umývač okien, úžerník
a rušňovodič; Lasica sa tvári a Satinský má hádať ako; Satinský sa pýta Lasicu, kto ho
naučil tváriť sa; Lasica začína rozprávať o svojom živote; Lasica hovorí, že sa narodil
vo Francúzsku, no presťahoval sa na Slovensko; Satinský ho ľutuje, že musel mať zlý
život chodiť vo fraku, jesť kraby, spávať v pyžame...; Lasica rozpráva o matke
o otcovi; Lasica hovorí, že otec bol optimista, ale tváril sa ako nihilista; Satinský mu
vraví, že jeho otec si vybral tu najťažšiu pretvárku; Lasica vraví, že existujú ľudia,
ktorí do dokážu; Satinský vraví, že on si vybral tváriť sa celý život blbo; Satinský

217
hovorí, že tváriť sa blbo sa vždy zíde, ale nevýhodou je, že ho majú ľudia veľmi radi;
Lasica mu navrhuje, či by sa nezačal tváriť normálne; Satinský rozpráva o mamine;
mama ho bila od rána do večera; Satinský pokračuje, že po ňom hádzala stoličku,
kredenc...; Satinský vraví, že to bola veľmi jemná žena; Satinský vraví, že mamička
vyšívala a spievala pri tom; Lasica hrá na husle a Satinský spieva; Lasica sa postaví
a vyberá peniaze od publika; Lasica si dá peniaze do vrecka a Satinský beží za ním
dole z javiska
Druhý výstup
Zora Kolínska zaspieva báseň od Tomáša Janovica; Kolínska ďakuje ľuďom,
že prišli na predstavenie; Kolínska rozpráva ako to vyzerá v iných divadlách vo svete;
Zora zaspieva; Lasica so Satinským sa vracajú na javisko; Satinský hovorí, že sa
zlepšil v tvárení sa; Lasica hovorí, že stále vyzerá ako chudák; Satinský chce aby mu
Lasica dal lekcie v pretvarovaní sa; Lasica nechce, no potom mu dá Satinský peniaze;
Lasica vraví, že urobia pokus; Lasica chce dať Satinskému za ucho a on sa má tváriť
ako nič; Satinský hovorí, že sa môžu aj vymeniť; Lasica hovorí, že už ani nie je taký
chudák ako vyzerá; Satinský si chce nacvičiť ďalšie tváre; Lasica hovorí, že to nie je
také jednoduché; Lasica vraví, že mu zabralo celý život, aby sa naučil pretvarovať;
Lasica rozpráva aké mal detstvo; Lasica išiel ráno na záchod, potom do kúpeľne,
následne po noviny; Lasica vraví, že chodil aj do školy; Lasica pokračuje, že po škole
zjedol obed, išiel sa hrať na ulicu, vrátil sa na večeru, išiel na záchod, do kúpeľne
a spať; Lasica hovorí, že takto žil 28 rokov; Satinský hovorí, že Lasica mal super
detstvo; Satinský hovoril, že on mal o ničom, jednotvárne detstvo; Satinský hovorí, že
žil v Londýne, Paríži, Kalkate, Kapskom meste...; Satinský vraví, že púšť Gobi prešli
pešo, lebo im umrela krava; Satinský hovorí, že sa nudil v detstve; Satinský rozpráva
o príhodách v Hong Kongu, pri Ženevskom jazere a Grónsku; (Satinský mal
zaujímavý život, precestoval celý svet, ale hovorí, že sa nudil a nemal dobré detstvo);
Satinský hovorí, že jeho mamina sa chcela zabiť skokom z lietadla, ktoré bolo na
zemi; Satinský chce hovoriť o Lasicovom detstve (aj keď mal úplne o ničom,
jednotvárny život); Lasica hovorí, ako sa naučil doma na záchode pretvarovať; Lasica
hovorí, že chcel skonštruovať lietadlo; Lasica so Satinským sa tvária, že letia nad
Himalájami; Lasica hovorí, že doma nespal, iba sa tváril; Lasica hovorí, že vytvoril
kozmický výťah; Satinskému sa páči nápad; Satinský s Lasicom sa tvária, že cestujú
vesmírnym výťahom; Lasica hovorí, že potom sa presťahoval do stredu mesta; Lasica
hovorí, že zostrojil lietajúcu stoličku; Satinský robí rozhovor s Lasicom o jeho
vynáleze; Satinský rozpráva v niekoľkých jazykoch; Lasica vysvetľuje ako zostrojil
lietajúcu stoličku; Satinský a Lasica rozprávajú po rusky; Satinský uvedie po rusky
Lasicu a kapelu; Satinský zíde z javiska; Lasica spieva po rusky; Satinský niekoľko
krát vyjde na javisko a pridá sa do spevu; Lasica zatiahne oponu
Tretí výstup
Zora Kolínska prichádza na javisko; Zora spieva báseň od Tomáša Janovica;
Zora rozpráva príbeh, ako postavili múr plaču; Zora spieva; na scénu sa vracajú
Satinský s Lasicom; Satinský sa pýta Lasicu, či je pravda, že utiekol z domu; Satinský
vedie Lasicu do akože jeho kancelárie; Satinský hovorí, že ako mladý dostal
československé občianstvo; Lasica sa pýta Satinského kde je zamestnaný; Satinský
hovorí, že dostal miesto kapitána na polícii; Satinský sa pýta Lasicu, kde robí
(vypočúva ho); Satinský sa pýta Lasicu, či chodí do kina; Lasica hovorí, že chodí;
Satinský vraví Marte (vymyslená), aby začala zapisovať; Lasica hovorí, že videl
Pikovú dámu; Satinský mu ukazuje (nič v skutočnosti nedrží) fotky nejakých žien, či

218
 je to ona; Lasica si nevie spomenúť, kde ju videl; Lasica vraví, že ju videl za oponou;
Satinský sa ho pýta, či za železnou; Lasica hovorí, že opona sa otvorila a nikto tam
nebol; Lasica hovorí, že tam bola diera a všetci sa tam schovávali; Satinský vykrikuje,
že tam boli imperialisti a vyhráža sa im, že ich pochytajú; Lasica vraví, že do tej diery
cez dvere vošiel muž; Satinský hovorí, že tak tam boli žiaci a muž bol učiteľ; Lasica
hovorí, že všetci si sadli okrem toho pána; Lasica hovorí, že muž vytiahol z puzdra
paličku; Satinský mu skáče do reči, že ich začal biť; Lasica hovorí, že hovorí, že muž
spravil paličkou pohyb a ostatní začali vyhrávať (dirigent a orchester); Lasica vraví, že
všetci mali husle; Satinský vraví, že to mu zatajil; Lasica vraví, že jeden mal čelo
(hudobný nástroj); Satinský sa urazí, že Lasica tára, veď ako mohol mať iba jeden čelo
(na hlave); Lasica vysvetľuje, že všetci mali čelo (na hlave), len muž mal 2; Satinský
nedokáže pochopiť, čo to bolo za čelo; Lasica vraví, že zistil, že muž s paličkou hádal,
kto práve hrá; Satinský vraví, že to bola súťaž; Lasica hovorí, že muž vždy uhádol;
Satinský sa rozčertí, že tak to všetko mali dohodnuté; Lasica hovorí, že raz muž
neuhádol; Lasica hovorí, zrazu prišla žena a mužovi niečo spievala; Satinský hovorí,
že to musela byť jeho žena; Lasica hovorí, že k pani prišiel muž a tiež spieval na muža
dole; Lasica hovorí, že muž zrazu spravil pohyb, ako by mal dosť a všetci prestali;
Lasica hovorí, že spadla opona a všetci sa uklonili; Satinský hovorí, že to museli byť
moslimovia; Satinský sa pýta Lasicu, kde sedel celý čas on; Lasica hovorí, že sedel
vzadu a jedol tam; Lasica hovorí, že keď všetci odchádzali, tak aj on vstal a odišiel
z divadla; Satinský až teraz uvedomí, že Lasica opisoval predstavenie; Satinský
hovorí, že má divadlo rád; Lasica sa pýta na čom bol Satinský naposledy; Satinský si
nevie spomenúť; Satinský hovorí, že bol v bustistickej galérii; Satinský opisuje ako to
vyzeralo v galérii; Satinský hovorí, že sa pozeral na bustu, ktorá plakala; Satinský
hovorí, že busta ho pinkla; Satinský hovorí, že visel cez zábradlie, busta ho držala za
nohy a on v priepasti pod ním pozoroval hru na javisku; Satinský opisuje hru na
javisku; Lasica hovorí, že miluje divadlo; Satinský navrhuje, aby zahrali nejakú hru od
Shakespeara; Satinský oznamuje divákom, že zahrajú Hamleta
Druhé dejstvo
Prvý výstup
Zora Kolínska zaspieva báseň od Tomáša Janovica; Na javisko prichádza
Satinský ako Rosencratz; Rosencratz volá na Hamleta, vydávajúc sa za jeho otca, aby
ho pomstil; na javisko prichádza Lasica ako Guildenstern; Rosencratz sa vydáva za
Hamletovho otca, a vraví mu (niekomu za oponu), aby ho pomstil; prichádza
Guildenstern; Rosencratz hovorí Guildensternovi, že sa vydával za Hamletovho otca;
Guildestern hovorí, že je unavený, lebo ho niekto v noci objal; Guildenstern hovorí, že
dotyčný si myslel, že je to Gertrúda; obidvaja premýšľajú, kto je Gertrúda; Rosencratz
hovorí, že veď to je kráľovná; Guildenstern hovorí, že sa vydal z dotyčným a na konci
chodby uvidel kráľa; Guildestern hovorí, že zrazu sa ku Claudiovi blížila dýka a držal
ju Hamlet; Rosencratz hovorí, že Hamlet veľa číta; Rosencratz hovorí, že minule
stretol na hradbách prelud Anny Kareniny, lebo tiež veľa číta; Guildenstern hovorí, že
si zavolal Hamleta a dohováral mu; Hamlet povedal, že je nervózny a najradšej by
každého pozabíjal; Guildenstern hovorí, že Hamleta zavolala Gertrúda; Guildenstern
hovorí, že tajnou skratkou predbehol Hamleta a dostal sa ku kráľovnej do izby;
Guildenstern hovorí, že sledoval kráľovnú spoza závesu chodiť nervózne po izbe;
zrazu sa za záves cez tajné dvere dostal aj Polónius; Polónius nahováral kráľovnú, aby
dohovorila Hamletovi; Guildestern vraví, že povedal Gertrúde básničku; Guildestern
vraví, že v tom prišiel do izby Hamlet; Hamlet sa s matkou hádali, kto pôjde po pivo;
Guildestern hovorí, že sa pohádal s Polóniom o tom, kto má ísť preč; Guildestern
219
 vrazil Polóniovi; Guildestern sa porezal, lebo Polónius mal v bruchu jeho dýku
(Guildestern ho pred tým bodol); Rosencratz hovorí, že to je drzosť, že chodil s jeho
dýkou v bruchu; Guildestern hovorí, že Polónia niekto prepichol cez záves (pritom to
bol on, ale neuvedomujú si to); Rosencratz premýšľa, kto to mohol byť; Guildestern
hovorí Rosencratzovi, že keby sa niekto pýtal, tak dnes v noci boli spolu; Guildestern
hovorí, že vedie vyšetrovanie vraždy Polónia; Rosencratz hovorí, že keby sa niekto
pýtal, tak bol dnes v noci s ním; Guildenstern hovorí, že aj Ofélia sa utopila;
Rosencratz sa ho pýta, či bol pritom; Guildestern hovorí, že áno, že nikdy nezabudne
na ten pohľad, keď ju musel trikrát ponoriť (Guildestern udusil Oféliu, ale zase si to
neuvedomuje); Ofélia spievala do re mi fa so la si do; Rosencratz hovorí, že počul iba
do re mi, lebo ho Hamlet poslal po cigarety; Lasica hovorí, že Satinský kazí celú hru,
lebo cigarety vtedy ešte neexistovali; Satinský hovorí, že každý večer hrával v SND
Hamleta; Satinský hovorí, že hrával 4 chlapov, ktorý niesli Hamletovu truhlu;
Satinský hovorí, že truhlu zaniesol k Hamletovcom domov; Satinský hovorí, že
Hamletova mama mu vynadala, že mu tam stále nosí truhly; Satinský s Lasicom sa
hádajú o tom, ako prebiehala nejaká hra; Lasica so Satinským sa vyprávajú o nejakej
herečke; Lasica so Satinským idú zahrať scénu z hry; Satinský hrá vraha a Lasica
pomstiteľa; Lasica sa v žije do postavy, ale Satinský nechápe a myslí si, že sa zbláznil;
Lasica sa pýta, či na ňom niečo vidno; Satinský hovorí, že nie; Lasica hovorí, že „A to
je to herecké umenie“; Lasica hovorí, aby teraz hral on vraha a Satinský pomstiteľa;
Lasica a Satinský zahrajú ukážku zo Smrti Cézarovej, Rómea a Júlie a Smrti
Jánošíkovej; Lasica a Satinský hovoria, že divadlo milujú; potlesk publika; na javisko
príde Zora Kolínska; Zora poďakuje divákom, že prišli; všetci herci sa uklonia a diváci
tlieskajú

Citáty
„Keď už vystupujete pred obecenstvom, tak sa musíte ovládať, predovšetkým si musíte
ovládať svoju tvár, pretože podľa tváre možno spoznať človeka...“ (Lasica)
„Ja divadlo milujem. To je totiž jediné miesto, kde to pretvarovanie sa, má aký-taký zmysel.“

Poznámky
 Zora Kolínska pred každým výstupom recituje básne od Tomáša Janovica
 V treťom výstupe hrajú Lasica so Satinským vyšetrovateľa (Satinský) s vyšetrovaným
(Lasica), čo môžeme považovať za kritiku a paródiu režimu
 Humor diela je založený na irónii a paródii (Hamlet)
 Dielo je založené na dialógu medzi hercami
 Soirée v preklade znamená spoločenský večierok
 Dielo viedlo k zákazu ich činnosti pretože sa nepáčilo režimu

220
 Dotyky

Autor: Miroslav Válek

Literárny druh: lyrika
Literárny žáner: básnická zbierka
Téma: láska, život, človek

Vonkajšia kompozícia
 24 básni

Obsah básne jablko

Jablko sa v tejto básni stáva symbolom vzťahu muža a ženy. Ich vzťah sa však blíži ku
koncu (Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem). Muž už ženu neľúbi a posiela ju preč (Tak si
zbaľ svoje veci a môžeš ísť). Žena však stále k nemu niečo cíti a nechce odísť (Oprela sa
chrbtom o dvere...). Muž zdvíha zo zeme zelené, zaprášené jablko (symbol nezrelého,
zanedbaného vzťahu) a pokladá ho na stôl. Žena sa snaží ich vzťah ešte zachrániť (Pozerala
na mňa, utierala jablko, plakala.). Muž ale už nemá o vzťah záujem. (Polož to jablko
a choď!). Následne žena odchádza a muž si začne uvedomovať, že nechce o ňu prísť
(Otvorila dvere, zbledol som a povedal som: Zostaň!). Ich vzťahu už ale nie je pomoci
(Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem).

Obsah po častiach (celá zbierka)

 Nite
 Prehliadka
 S hlavou v ohni
 Večer
 Dážď
 Myší sonet
 Nepochopiteľné veci
 Jablko
 Po písmenku
 Smutná ranná električka
 Starnutie
 Minútu pred usnutím
 Nite
 Citliví
 Strom
 Ohýbači železa
 Sluch
 Osudy

221
  Počasie
 Estetika
 Rovina
 Dotyky
 Zem pod nohami
 Krídla

Báseň Jablko
Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem.
Tak si zbaľ svoje veci a môžeš ísť.

Oprela sa chrbtom o dvere

a vykríkla očami:
Preboha ťa prosím, nie!
Ale ja som vedel, že mám toho dosť;
vstal som,
zdvihol som jablko
zaprášené a ešte zelené,
a položil som ho na stôl.
Neprestávala prosiť, prišla ku stolu,
plakala.
Pozerala na mňa, utierala jablko,
plakala.
Až som jej povedal: Polož to jablko a choď!

Udalosti sa zbehli, ako som predpokladal.

Čo na tom záleží, že v inom poradí!
Otvorila dvere,
zbledol som a povedal som: Zostaň!
Ale ona si zbalila svoje veci a odišla.

Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem.

Poznámky
 Pre poéziu Miroslava Válka je typický voľný verš
 Autor v básňach približuje podstatu človeka a jeho vnútorný svet
 Válek využíva hru zo slovami, čím núti čitateľa premýšľať
 Auto sa zameriava na dramatické vnútorné prežívanie človeka a hľadanie šťastia
 Väčšina básní je melancholických
 Zbierka zožala množstvo kritiky
 V básňach sa stretávame z množstvom úvah
 Autor nič neskrýva a zobrazuje skutočný život

222
 Modlitbičky

Autor: Milan Rúfus

Literárny druh: lyrika
Literárny žáner: básnická zbierka
Téma: láska, Boh, deti

Vonkajšia kompozícia
 26 básni

Obsah básne Modlitba za starkú

Autor sa prihovára Bohu (Matička Božia. Ty deťom dvakrát milá! Počúvaj, čo Ti teraz
rozpoviem.). Žiada od neho, aby mu ešte na svete nechal starkú (Nechaj nám starkú. Aby mi
dlho žila. Starká má pre mňa času, koľko chcem.). Opisuje starkú, že je veľmi pokojná, nikdy
sa nehnevá a svoje vnúčatá zahrňuje všetkou svojou láskou (Starká je vľúdna. Má boží pokoj
na duši. Starká sa o nás s nikým nedelí. Má čas ľúbiť nás. A nič ju nevyruší. Pri nej má týždeň
sedem nedelí.). Chce s ňou ešte veľa prežiť, a preto opäť prosí Boha, aby mu ju nebral
(posledné dve strofy).

Obsah po častiach (celá zbierka)

 Báseň a modlitba
 Básnik sa modlí za deti
 Deti sa modlia za básnika
 Modlitba za rodičov
 Ranná modlitba
 Modlitba za nového bračeka
 Modlitba za staršiu sestru
 Večerná modlitba
 Modlitba za starkú
 Zimná modlitbička
 Vianočná koleda
 Jarná modlitba
 Modlitba so zajačikom
 Večerné rozjímanie pred cestou do školy
 Tri smutné modlitbičky
 Modlitba za osamelé deti
 Modlitba za mier
 Modlitba za osamelé deti
 Modlitba za mier
 Modlitba za hladné deti

223
  Modlitba modlitieb
 Detský Otčenáš
 Chlieb náš každodenný
 A odpusť nám naše viny
 Neuveď nás do pokušenia
 Ako bolo na počiatku
 Básnik hovorí deťom o Otčenáši
 Deti a modlitbička

Báseň Modlitba za starkú

Matička Božia
Ty deťom dvakrát milá!
Počúvaj, čo Ti teraz rozpoviem.

Nechaj nám starkú.

Aby mi dlho žila.
Starká má pre mňa času, koľko chcem.

Starká je vľúdna.
Má boží pokoj v duši.
Starká sa o nás s nikým nedelí.
Má čas ľúbiť nás.
A nič ju nevyruší.
Pri nej má týždeň sedem nedelí.

Matička Božia,
Ty, ktorú nepoznáme,
no vieme o Tebe,
ozvi sa na môj hlas.

Nechaj nám starkú.

My spolu niečo máme.
To nikto viac už nemá
okrem nás.

Poznámky
 Zbierka vychádzajúca z kresťanských hodnôt
 Dielo srší pokojom, mierom a láskou
 Autor dielo venoval najmä deťom
 V diele sa môžeme stretnúť aj s vážnymi svetovými problémami (Modlitba za osamelé
deti; Modlitba za mier; Modlitba za hladné deti), ich vážnosť je však prekonaná
peknotou, ktorou Rúfus napísal toto dielo

224
 Malý zúrivý Robinson

Autor: Jozef Urban

Literárny druh: lyrika
Literárny žáner: básnická zbierka
Téma: svet; život; láska

Vonkajšia kompozícia
 47 básni v 4 cykloch

Obsah básne Predstavte si

Autor sníva o krásnom, dokonalom svete. Najskôr opisuje svoju túžbu po svete bez
závisti (Predstavte si, že by človek mohol byť slávny a z očí by mu netrčal strach).
V nasledujúcich veršoch vyjadruje svoju túžbu po pokoji (Predstavte si, že neexistuje Dallas,
Rím, New York, Belfast). Pokračuje opisom svetu, kde ľudia nemajú problémy a môžu sa
sústrediť na iné veci (Predstavte si, že naša energia pulzuje v gitarách, celí šťastní hromžíme
na decibeli...). Autor vyjadruje svoju túžbu po mieri, po svete bez vojny, ktorému vládne mier
a pokrok(...a vymieňame revolvery za Double fantasy, za tehly, za superfosfát, za reaktory).
Básnik chce zbaviť svet ľudských predsudkov (Predstavte si, že by ste mohli žiť aj keď nedáte
autogram) a strachu (Predstavte si kabriolety namiesto nepriestrelných rolls-royceov,
snežienky namiesto obesencov). Ďalej dúfa, že sa ľudia nebudú trápiť s tým, ako vyzerajú
(Predstavte si, že vkĺznete do zrkadla bez jaziev, s oboma očami). Nakoniec vyjadruje svoju
túžbu, že môžeme vrátiť čas (Predstavte si, že vám John (Lennon) vraví Imagine) a žiť vo
svete, kde nie je treba ľudí usmerňovať, poúčať a vychovávať (...a táto báseň, že vôbec
neexistuje).

Obsah po častiach (celá zbierka)

Všetko je inak
 Ráno poskladaných slnečníkov
 Košice
 Prvý vážny záchvat sentimentality
 Váhanie
 Kosenie
 Balada o odstávajúcich ušiach
 Škriatkovia
 Búranie
 Na klzisku
 Guľka
 Na Dušičky I
 Na Dušičky II

225
  Smutný koniec priateľovho švagra
 Predstavte si
 Nabudúce
 Schizofrenické blues
 Pláž pri jazere
 Všetko je inak
Moja zdravá drzosť
 U Flekú
 Václavské námestie
 Rubín I
 Rubín II
 Dlabačov
 Malá Strana
 Staré Mesto
 Biela hora
 Ideme z PKO
 Karlov most
 Moja poetická bilancia
 Moja študijná bilancia
 Moja ľúbostná bilancia
 Moja energetická bilancia
 Hodina opíc
 Anti-Dürer
 Neesteticky smrkám
 Najviac nahá báseň môjho života
 Moja zdravá drzosť
Blues pre sivé oči
 Opava I
 Bolo to také zbohom
 Hodina nočného pokoja
 Cesty zabudnutých adries
 Pavlínke
 Dejiny jednej postele
 Rany túlavých psov
 S melanchóliou koňa
 Opava II
Malý zúrivý Robinson

Báseň Predstavte si
Predstavte si
že by človek mohol byť slávny
a z očí by mu netrčal
strach

226
Predstavte si
že neexistuje
Dallas
Rím
New York
Belfast
Predstavte si
že naša energia
pulzuje v gitarách
celí šťastní hromžíme
na decibely
a vymieňame revolvery
za Double Fantasy
za tehly
za superfosfát
za reaktory
Predstavte si
že by ste mohli žiť
aj keď nedáte
autogram
Predstavte si
kabriolety
namiesto nepriestrelných rolls-royceov
snežienky namiesto obesencov
Predstavte si
že vkĺznete do zrkadla
bez jaziev
s oboma očami
ako ľudia
Predstavte si
že môžete pokojne čakať
na stanici
a pod nohami vám netiká
smrť
Predstavte si
že priamky leteckých ciest
sa nelámu
Predstavte si
to ticho v bankách

Predstavte si
že vám John vraví
Imagine

a táto báseň
že vôbec neexistuje

Poznámky

227
 Autor využíva voľný verš
 Debutová zbierka autora, ktorou sa prihlásil k mladej, provokujúcej, rebelujúcej
generácii so vzormi v americkej literatúre (vplyv Beatnikov)
 V básňach sa stretávame s iróniou a sarkazmom
 Dielo je písané živým, hovorovým, bežným jazykom vtedajšej generácie
 Autor zobrazuje svet s jeho krásami, ale aj nedostatkami
 Jozef Urban je autorom textu piesne Voda, čo ma drží nad vodou
 Za túto zbierku bola Urbanovi udelená cena Ivana Krasku

228
Prílohy
 Odkazy

V kapitole Odkazy ponúkam internetové zdroje na stránky poskytujúce ďalšie

spracovania jednotlivých diel. Slúžia čisto na doplnenie a rozšírenie vašich vedomostí
o uvedených dielach, a informácie v nich obsiahnuté neboli v žiadnom rozsahu použité pri
tvrobe tejto práce. Ich autor (alebo osoba, ktorá ich zverejnila) je uvedený na danej
internetovej adrese. Autorstvo prináleží len a len ich autorovi, diela zo zdrojov si nijakým
spôsobom neprivlastňujem, uvádzam ich čisto pre informačné účely.

Antigona
https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5MUN0SFI2MGthZXc/view
https://referaty.aktuality.sk/antigona-sofokles/referat-20924
https://referaty.aktuality.sk/antigona/referat-3244
https://referaty.aktuality.sk/antigona/referat-25970
https://referaty.aktuality.sk/sofokles-antigona/referat-1011
https://www.youtube.com/watch?v=msY7uLLNoWU&lc=UgjXdpJpujc6DXgCoAEC

Hamlet
https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5WUQ1cnlUeWRSMDQ/view
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4812-hamlet-william-shakespeare/
https://referaty.aktuality.sk/hamlet/referat-434
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/6969-rozbor-hamlet-shakespeare/
https://www.youtube.com/watch?v=t0CqUTmwKiM (po anglicky)

Valaská škola mravúv stodola

https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5NVZ5SF9oZ1k0cEE/view
https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/citatelsky-dennik/515/hugolin-gavlovic-
valaska-skola-mravuv-stodola
https://referaty.aktuality.sk/hugolin-gavlovic-valasska-skola-mravuv-stodola-sylabicky-
versovy-system/referat-30772
https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/literatura/40087/hugolin-gavlovic:-valaska-
skola-mravuv-stodola
https://oskole.detiamy.sk/clanok/hugolin-gavlovic-valaska-skola-mravuv-stodola-13271
https://www.youtube.com/watch?v=-w6rjV8sQjw

230
Lakomec
https://referaty.aktuality.sk/moli-re-lakomec/referat-30627
https://referaty.aktuality.sk/jean-baptiste-poquelin-moliere-lakomec/referat-25777
https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/citatelsky-dennik/29967/?page=3
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/6970-moliere-lakomec/
https://www.youtube.com/watch?v=veF1I3lCagw

Slávy dcéra
https://zlatyfond.sme.sk/dielo/142/Kollar_Slavy-dcera/1
https://referaty.aktuality.sk/jan-kollar-slavy-dcera/referat-2411
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/6966-slavy-dcera-jan-kollar/
https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/citatelsky-dennik/9046/jan-kollar-slavy-dcera
https://oskole.detiamy.sk/clanok/jan-kollar-slavy-dcera-8291

Kapitánova dcéra
https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5UGh6SklBNGxIM0U/view
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/5360-kapitanova-dcera-alexander-
sergejevic-puskin/
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/6965-kapitanova-dcera-puskin/
https://referaty.aktuality.sk/alexander-sergejevic-puskin-kapitanova-dcera/referat-20864
https://referaty.aktuality.sk/alexander-sergejevic-puskin-kapitanova-dcera/referat-29489
https://oskole.detiamy.sk/clanok/alexander-sergejevic-puskin-kapitanova-dcera-obsah

Marína
https://zlatyfond.sme.sk/dielo/17/Sladkovic_Marina/1
http://antiskola.eu/sk/referaty/6597-andrej-sladkovic-marina#page.1
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/9480-marina-obsah-andrej-
sladkovic/
https://referaty.aktuality.sk/andrej-sladkovic-marina/referat-921
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/3647-marina-andrej-sladkovic/

231
Smrť Jánošíková
https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5aFFURklCM1hqNTg/view
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4810-smrt-janosikova-jan-botto/
https://referaty.aktuality.sk/jan-botto-smrt-janosikova-rozbor-diela/referat-31074
https://referaty.aktuality.sk/jan-botto-smrt-janosikova/referat-20121

Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

https://zlatyfond.sme.sk/dielo/171/Kral_Zakliata-panna-vo-Vahu-a-divny-Janko/1
https://referaty.aktuality.sk/zakliata-panna-vo-vahu-a-divny-janko/referat-20926
https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/literatura/19086/janko-kral:-zakliata-panna-
vo-vahu-a-divny-janko
https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/literatura/37107/janko-kral---zakliata-panna-
vo-vahu-a-divny-janko
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4809-zakliata-panna-vo-vahu-a-
divny-janko/

Mor ho!
https://zlatyfond.sme.sk/dielo/83/Chalupka_Mor-ho/1
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4808-mor-ho-samo-chalupka/
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/14917-mor-ho-rozbor/
https://referaty.aktuality.sk/samo-chalupka-mor-ho/referat-20119
https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/citatelsky-dennik/38553/samo-chalupka:-
mor-ho!

Zmierenie, alebo dobrodružstvo pri obžinkoch

https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5OUdXZVNEYm9JcjQ/view
https://referaty.aktuality.sk/jan-palarik-zmierenie-alebo-dobrodruzstvo-pri-obzinkoch/referat-
20416
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/6971-zmierenie-alebo-
dobrodruzstvo-pri-obzinkoch/

Keď báčik z Chochoľova umrie

https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5MzlrcERaVEZnM3M/view

232
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4814-ked-bacik-z-chocholova-
umrie/
https://referaty.aktuality.sk/martin-kukucin-ked-bacik-z-chocholova-umrie/referat-16927
https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/literatura/45521/?page=0

Maco Mlieč
https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5TEk3RkxuaTE5RHM/view
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/8820-maco-mliec-obsah-tajovsky/
https://referaty.aktuality.sk/jozef-gregor-tajovsky-maco-mliec/referat-9177

Statky – zmätky
https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5d3JId0YtQmpBcXc/view
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4816-statky-zmatky-jozef-gregor-
tajovsky/
https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/citatelsky-dennik/11241/?page=0
https://referaty.aktuality.sk/drama-dielo-statky-zmatky/referat-30800

Ťapákovci
https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5TTdKMXFVMDBPeTg/view
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/3664-tapakovci-bozena-slancikova-
timrava/
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4815-tapakovci-bozena-slancikova-
timrava/
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/15619-tapakovci-rozbor-postavy/
https://referaty.aktuality.sk/bozena-slancikova-timrava-tapakovci/referat-8577

Na západe nič nové

https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5QTJseGJmV2xoSE0/view
https://referaty.aktuality.sk/erich-maria-remarque-na-zapade-nic-noveho/referat-8708
https://referaty.aktuality.sk/erich-maria-remaque-na-zapade-nic-nove/referat-246
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4821-na-zapade-nic-noveho-
remarque/
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/14732-na-zapade-nic-nove-e-m-
remarque-obsah/

233
Živý bič
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/11646-zivy-bic-milo-urban-strucny-
obsah/
https://referaty.aktuality.sk/milo-urban-zivy-bic/referat-21210
https://referaty.aktuality.sk/milo-urban-zivy-bic/referat-3174
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/6934-zivy-bic-milo-urban/
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/11646-zivy-bic-milo-urban-strucny-
obsah/
https://oskole.detiamy.sk/clanok/milo-urban-zivy-bic-13857

Jozef Mak
https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5S2Y0VkpoRndxUjQ/view
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4820-jozef-mak-jozef-ciger-
hronsky/
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/14754-jozef-mak-obsah/
https://referaty.aktuality.sk/jozef-ciger-hronsky-jozef-mak/referat-29965
https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/citatelsky-dennik/22523/jozef-ciger-
%E2%80%93-hronsky:-jozef-mak

Drak sa vracia
https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5UUR4TkpMRUxBSTg/view
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/14733-drak-sa-vracia-d-chrobak-
podrobny-obsah/
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/359-drak-sa-vracia-dobroslav-
chrobak/
https://referaty.aktuality.sk/dobroslav-chrobak-drak-sa-vracia/referat-6517
https://referaty.aktuality.sk/dobroslav-chrobak-drak-sa-vracia/referat-18484
https://oskole.detiamy.sk/clanok/dobroslav-chrobak-drak-sa-vracia-11668

O dvoch bratoch
https://stanislavjochman.github.io/SJL_maturita/PDF/O_dvoch_bratoch.pdf
http://ulaher.fannet.sk/jilemnic.htm

234
https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/citatelsky-dennik/9102/peter-jilemnicky-o-
dvoch-bratoch-z-ktorych-prvy-druheho-vobec-nepoznal
https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/citatelsky-dennik/13779/peter-jilemnicky-o-
dvoch-bratoch
https://referaty.aktuality.sk/peter-jilemnicky-o-dvoch-bratoch-z-ktorych-prvy-druheho-vobec-
nepoznal/referat-136

Nox et solitudo
https://drive.google.com/file/d/1IcGB7M-7JkQRVpbZlO5aeFTuIVpEEUJu/view
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4817-nox-et-solitudo-noc-a-samota-
krasko/
https://referaty.aktuality.sk/ivan-krasko/referat-3810
https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/citatelsky-dennik/40/ivan-krasko-nox-et-
solitudo-(noc-a-samota)
https://oskole.detiamy.sk/clanok/ivan-krasko-nox-et-solitudo-noc-a-samota

Cválajúce dni
https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5bFlrcFpadXc3TGc/view
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/8694-cvalajuce-dni-obsah-smrek/
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4818-cvalajuce-dni-jan-smrek/
http://povinnaliteratura.blog.cz/1206/cvalajuce-dni

Mladý svobodník
https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1011/Dilong_Mlady-svadobnik/1
https://www.zadania-seminarky.sk/analyza/meditativno-spiritualna-poezia-rudolfa-dilonga-v-
basnickej-zbierke-mlady-svadobnik/41594
https://referaty.aktuality.sk/slovenska-medzivojnova-literatura-maturitna-otazka/referat-19246

Kto chytá v žite

https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5NjZzMjJ3a2ViNGc/view
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4823-kto-chyta-v-zite-jerome-david-
salinger/
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4744-kto-chyta-v-zite-salinger/
https://referaty.aktuality.sk/jerome-david-salinger-kto-chyta-v-zite/referat-1012

235
https://studijnysvet.sk/kto-chyta-v-zite-citatelsky-dennik-rozbor/
https://oskole.detiamy.sk/clanok/kto-chyta-v-zite

Kolíska
https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5cTkxVW05Y1prMU0/view
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/3701-koliska-alfonz-bednar/
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/7799-koliska-obsah/
https://referaty.aktuality.sk/alfonz-bednar-koliska/referat-503
http://povinnaliteratura.blog.cz/1301/a-bednar-koliska

Ako chutí moc

https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5ZmcxV1o5Y3loZUU/view
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/3709-ako-chuti-moc-ladislav-
mnacko/
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4822-ako-chuti-moc-ladislav-
mnacko/
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/7794-ako-chuti-moc-obsah/
https://referaty.aktuality.sk/ladislav-mnacko-ako-chuti-moc/referat-8594

Kufor na sny
https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5cjNtOU4yX0xjd28/view
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/6722-dusan-dusek/
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/10943-kufor-na-sny-obsah-dusan-
dusek-soc/
https://ssag.sk/studovna/files/43---Dusan-Dusek---Kufor-na-sny.pdf
https://oskole.detiamy.sk/clanok/dusan-dusek-kufor-na-sny

Kým kohút nezaspieva

https://www.youtube.com/watch?v=eoLAtr7lyWM
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4827-kym-kohut-nezaspieva-ivan-
bukovcan/
https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/literatura/30515/ivan-bukovcan:-kym-kohut-
nezaspieva

236
https://referaty.aktuality.sk/ivan-bukovcan-kym-kohut-nezaspieva/referat-29168

Soirée
https://www.youtube.com/watch?v=wPoGJpAkTCA
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/5338-milan-lasica-julius-satinsky-
soiree/
http://povinnaliteratura.blog.cz/1301/m-lasica-j-satinsky-soir-e
https://oskole.detiamy.sk/clanok/milan-lasica-a-julius-satinsky

Dotyky
https://drive.google.com/file/d/1W_jBiQe2X204l1_B1MuaZGuQ2cso6AB4/view
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4825-dotyky-miroslav-valek/
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/3727-dotyky-miroslav-valek/
https://referaty.aktuality.sk/miroslav-valek-dotyky/referat-332
https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/citatelsky-dennik/3420/miroslav-valek-
dotyky

Modlitbičky
https://referaty.aktuality.sk/poezia-milana-rufusa/referat-6629
https://referaty.aktuality.sk/milan-rufus/referat-25494
https://oskole.detiamy.sk/clanok/milan-rufus-10587

Malý zúrivý Robinson

https://ulozto.sk/file/YfsxsZHL/jozef-urban-maly-zurivy-robinson-pdf
https://www.zones.sk/studentske-prace/literatura/6723-jozef-urban/
https://referaty.aktuality.sk/jozef-urban-zivotopis-dielo/referat-17969

237
 Zoznam použitej literatúry

Sofokles, Antigona, s. 80, vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1982, 6129082

W. Shakespeare, Hamlet, s. 225, vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1977, 6176377
Hugolín Gávlovič, Valaská škola mravúv stodola, s. 994, vydavateľstvo VEDA, Bratislava
1989, ISBN 8022400459
Moliére, Mizantrop, Lakomec, s. 220, vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1975, 6157175
Kollár, Slávy dcéra, s. 130, vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1974, 6147074
Puškin, Kapitánova dcéra, s. 109, vydavateľstvo Mladé letá, Bratislava 1987, 06624487
Sládkovič, Marína, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Martin 1953
Botto, Smrť Jánošíková, vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1984, 6155184
Kráľ, Jarná pieseň, s. 180, vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1983, 6146783
Chalupka, Mor ho! a iné, s. 130, vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1974, 6150974
Palárik, Dobrodružstvo pri obžinkoch, vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1972, 6127172
Kukučín, Keď báčik z Chochoľova umrie, vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1983, 6145683
Tajovský, Výber z diela, s. 335, Slovenské nakladateľstvo dobrej knihy, Bratislava 1953
Tajovský, Statky-zmätky, s. 136, vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1985, 6166885
Timrava, Ťapákovci a iné poviedky, s. 251, vydavateľstvo Mladé léta, Bratislava 1960
Remarque, Na západe nič nového, vydavateľstvo Smena, Bratislava 1966
Urban, Živý bič, s. 380, vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1984, 6159384
Hronský, Jozef Mak, s. 240, vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1966, 6157966
Chrobák, Kamarát Jašek ·Drak sa vracia, Vydavateľstvo Matice slovenskej, Martin 2006,
ISBN 8089208398
Jilemnický, Kompas v nás, s. 375, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava
1960
Krasko, Básnické dielo, s. 336, vydavateľstvo Kalligram, Bratislava 2005, ISBN 8071497975
Smrek, Ako pole žitné, s. 463, vydavateľstvo Elán, Bratislava 2001, ISBN 8096764683
Dilong, Mladý svobodník, s. 82, vydavateľstvo Praha – Bratislava, Bratislava 1936
Salinger, Kto chytá v žite, s. 168, vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, Bratislava 2000, ISBN
8022010340
Bednár, Sklený vrch, s. 632, vydavateľstvo Kalligram, Bratislava 2008, ISBN
9788081011351
Mňačko, Ako chutí moc, s. 208, vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, Bratislava 1990, ISBN
8022001716

238
Dušek, Kufor na sny, s. 150, vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, Bratislava 1993, ISBN
802200507X
Bukovčan, Kým kohút nezaspieva, s. 208, vydavateľstvo Tatran, Bratislava 1971
Soirée, Lasica, Satinský, Slovenská televízia Bratislava, Bratislava 1968
Válek, Básnické dielo, s. 568, vydavateľstvo Kalligram, Bratislava 2005, ISBN 8071497959
Rúfus, Modlitbičky, s. 47, vydavateľstvo Mladé léta, Bratislava 2014, ISBN 8006004900
Urban, Malý zúrivý Robinson, s. 94, vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, Bratislava 2002,
ISBN 8022011371

239