Sídla

Sídla majú dôležitú úlohu v rozmiestnení obyvateľstva.

Vyznačujú sa rozdielnym sústredením obyvateľstva, vnútorným usporiadaním, rozlohou

a funkciou.
Koncentruje sa do nich prevažná časť hospodárskej činnosti spoločnosti a bývania.

Členia sa na vidiecke a mestské.

Podľa veľkosti, zástavby a vybavenosti sú v nich rôzne typy sídel od samôt až

k megalopolisom.

Odhaduje sa, že na Zemi je viac ako 14 mil. ľudských sídel.

Základné pojmy

Osídlenie
- súbor sídiel v regióne (na území), v ktorom prebiehajú základné aktivity obyvateľstva
(bývanie, práca, služby, voľný čas, kultúra ...)
Sídlo
- obývané a priestorovo oddelené zoskupenie bytových a nebytových objektov.
- je to základná jednotka osídlenia.

Obec
- samostatná samosprávna územná jednotka.
- pozostáva z jedného alebo viacerých sídel.

Vidiecka obec je sídlo alebo zoskupenie sídel s malým počtom obyvateľov (zvyčajne
do 2 000), prevažne s poľnohospodárskou a obytnou funkciou, nízkou zástavbou
a vybavenosťou služieb.
- môže mať sústredenú alebo rozptýlenú zástavbu (kopanice – Myjavská pahorkatina,
lazy- Detva, Slovenské Rudohorie, štále – Nová Baňa, rale - Orava)

Mesto

- obec s mestotvorných aktivitami.

- väčšinou má od 2 000 – 100 000 obyvateľov (na Slovensku so štatútom mesta).
- koncentrujú sa v nich výrobné a nevýrobné aktivity, výšková zástavba, vysoká hustota
obyvateľstva, komplexná vybavenosť ...
- vyznačuje sa diferencovaným využitím plôch, ktoré slúžia na bývanie, prácu, dopravu
a uspokojovanie potrieb človeka (kultúra, šport, oddych ...).

- prvé mestá vznikali počas 2. spoločenskej deľby práce oddelením remesiel a obchodu
od
poľnohospodárstva 5 – 3,5 tis. rokov p. n. l. (údolie rieky Indus, Níl, východná Čína,
Mezopotámska nížina).

- na Slovensku máme v súčasnosti 141 miest (žije v nich cca 58 % obyvateľov).

Veľkomesto
Mesto s počtom obyvateľov nad 100 000.

Metropola
Veľkomesto (s centrálnymi inštitúciami a orgánmi) so svojím spádovým územím.
- v rozvinutých štátoch presahuje počet obyvateľov metropol 500 000.

Podľa významu sú metropoly:

- svetové (Mexico City, New York, Tokio, Londýn...),
- kontinentálne (Montreal, Brusel, Káhira, Jakarta...),
- štátne (Bratislava),
- národné (Nitra).

Aglomerácia
Zoskupenie utvorené väčším mestom a okolitými sídlami, ktoré sú prepojené
intenzívnymi väzbami a spolu vytvárajú súvislý celok, ktorý nerešpektuje administratívne
hranice (Bratislava, Praha, Viedeň, Varšava).

Konurbácia
Zoskupenie miest, ktoré sú navzájom prepojené a jednotlivými svojimi funkciami sa
vzájomne dopĺňajú (Dortmund - Essen, Liverpool–Manchester).

Megalopolis
Rozľahlé územie (stovky kilometrov, región s aglomeráciami, veľkomestami a mestami,
ktoré sú vzájomne tesne prepojené väzbami do jedného celku (BOS-WASH – Boston –
New York – Philadelphia - Baltimore - Washington, TOKAIDÓ - Tokio–Nagoya–Osaka)

Štruktúra sídel
Štruktúra sídel
Charakteristika sídelného systému na základe určitého kritéria, najčastejšie podľa počtu
obyvateľov sídel, dynamiky vývoja, funkcií sídel a ich hierarchie (pravidlo poradia veľkosti
miest a počtu ich obyvateľov).

Pri veľkostnej štruktúre sa určuje podiel sídiel a podiel obyvateľov v jednotlivých

veľkostných kategóriách:
- do 2 000 obyv.,
- 2000 - 5000 obyv.
- 5000 – 20000 obyv.,
- 20 000 – 50000 obyv. ...).
- všeobecne sa prejavuje tendencia znižovania podielu najnižších kategórií a rast podielu
najvyšších kategórií sídiel.

Podľa dynamiky vývoja sa rozlišujú sídla :

- progresívne (rast),
- stacionárne (stagnácia),
 - regresívne (pokles).
Podľa funkcií sa sídla delia na :
1. sídla s vlastnou ekonomickou základňou:
a) monofunkčné – s jednou prevládajúcou funkciou (poľnohospodárske, rekreačné,
kúpeľné, priemyselné)
b) dvoj-, troj-, polyfunkčné – s viacerými funkciami (väčšie mestá)

2. sídla bez vlastnej ekonomickej základne – majú len obytnú funkciu (Nová Dubnica,
Svätý Jur pri Bratislave)

Každé sídlo má v regióne funkcie, ktoré získalo vývojom celého územia a väzieb medzi
sídlami.

Usporiadanie sídiel podľa hierarchie (podľa významu) zjednodušene charakterizuje :

1. pravidlo poradia veľkosti miest * (tzv. Zipfovo pravidlo)
- určuje závislosť medzi veľkosťou a poradím podľa počtu obyvateľov.
- pravidlo určuje, že veľkosť 2. mesta v poradí vy malo mať polovicu obyvateľov
najväčšieho mesta, 3. mesto tretinu obyvateľov najväčšieho mesta atď.
- táto teória je dôležitá pri plánovaní vývojových trendov miest.

P1 Pn - počet obyvateľov n - tého mesta

Pn = ------- P1 - počet obyvateľov najväčšieho mesta
n n - poradie podľa veľkosti

Príklad: Určte teoretické hodnoty počtu obyvateľov pre prvých 5 miest v štáte XY, ak
najväčšie mesto má 12 mil. obyvateľov.

P1 = 12 000 000
P2 = 12 000 000 : 2 = 6 000 000

P3 = 12 000 000 : 3 = 4 000 000

P4 = 12 000 000 : 4 = 3 000 000

P5 = 12 000 000 : 5 = 2 400000
Pravidlo poradia
veľkosti miest -
Zipfova krivka
Japonsko ( USA, Španielsko, Brazília, Indonézia) - rozdiely medzi skutočnými a
teoretickými hodnotami sú minimálne.

Kanada ( Poľsko, Holandsko, Čína ) – mestské systémy s malými vzájomnými väzbami a

nízkou úrovňou integrovanosti.

Maďarsko ( Dánsko, Grécko, Argentína ) – najväčšie mesto je schopné byť centrom

väčšieho regiónu ako je v skutočnosti

2. teória centrálnych miest – centrálne miesta sú sídla, ktoré poskytujú zázemiu

centrálne funkcie.
- každé centrálne miesto má svoje zázemie, ktorého veľkosť rastie v závislosti od
významového stupňa centrálneho miesta.

Centrálne miesto 1. stupňa

Centrálne miesto 2. stupňa

Centrálne miesto 3. stupňa

Centrálne miesto 4. stupňa

 Vnútorná štruktúra mesta

– je výsledkom historického vývoja.

- jeho pôdorys prezrádza historický vývoj a etapy stavebného rozvoja.

Podľa vývoja rozlišujeme mestá:

a) monogenetické – s jednotou architektúrou,
b) polygenetické – s dlhodobým zložitým vývojom (gotika, renesancia, barok ...)

Funkčné členenie mesta

- mestá sa členia na základe funkcií, ktoré plnia (pre obyvateľov mesta a sídelný systém)
na jednotlivé oblasti, časti alebo zóny.
- zákonitosti usporiadania týchto zón vysvetľujú teórie, napr. teória koncentrických zón,
teória sektorov, teória viacerých jadier.

Najvýznamnejšie funkcie mesta sa sústreďujú v centrách miest.

Centrum mesta sa lokalizuje na komunikačne a ekonomicky najvýhodnejšom mieste.
- vo veľkomestách a metropolách sa vytvára city, najvýznamnejšia časť mesta so sídlom
administratívy, bankovníctva, obchodu a s malým počtom trvale bývajúceho obyvateľstva.

Priestorový rast mesta

- s pribúdajúcim počtom obyvateľov a funkcií mesta nastáva rýchly rast miest.

- prebieha najmä horizontálnym smerom pozdĺž významných komunikácií.

- napreduje aj vertikálnym smerom (zástavba vysokých budov, mrakodrapov)

a zintenzívnením využitia intravilánu (vnútorného mestského prostredia).
 Urbanizácia
- proces sťahovania obyvateľstva do miest a s ním súvisiace zmeny životného štýlu
obyvateľstva.

Urbanizácia sa charakterizuje:
a) ukazovateľ stupňa (úrovne) urbanizácie - podielom mestského obyvateľstva
v danom regióne

b) dynamikou (tempa) urbanizácie - nárastom podielu mestského obyvateľstva za

určité obdobie

V rozvinutých krajinách prevláda podiel mestského obyvateľstva (75 %).

V menej rozvinutých krajinách je to 38 %.
Svetový priemer urbanizácie je 47,5 %

Podiel mestského obyvateľstva

1990 – 2005 (v %)

1990 2000 2025*

Svet 45 47 65
Štáty menej rozvinuté 37 38 61
Štáty viac rozvinuté 73 75 83

* prognóza OSN

Dynamika mestského obyvateľstva

Charakteristický je rýchly rast veľkomiest :

- na začiatku 20. stor. ich bolo 300,
- na konci 20. stor. asi 2 500.

Najrýchlejšie rastú miliónové mestá :

- na zač. 20 stor. ich bolo 10,
- v rolu 2000 ich počet dosiahol 343,
- v r. 2005 bolo na svete 438 miest s počtom obyvateľov viac ako 1 milión.

Najväčšie aglomerácie sveta v r. 1990, 2000, 2005

(podľa počtu obyvateľov vmil.)

1990 2000 2005

1. New York 12,3 1. Mexico City 20,2 1. Tokio 34,2
2. Londýn 8,7 2. Tokio 18,1 2. Mexico City 22,8
3. Tokio 6,7 3. Sao Paolo 17,4 3. Soul 22,3
4. Paríž 5,4 4. New York 16,2 4. New York 21,9
5. Šanghaj 5,3 5. Šanghaj 13,4 5. Sao Paolo 20,2
6. Buenos Aires 5,0 6. Los Angeles 11,9 6. Bombaj 19,9