TRIM B O X TRIM B O X

Cyan Magenta Yellow Black Cyan Magenta Yellow Black

Vesmírny chaos
Chaotický, takmer nekonečne hustý vesmír
nepatrný zlomok sekundy po big bangu. Jasné čiary
na obrázku predstavujú častice s veľmi krátkou
životnosťou, ktoré neustále vznikajú a zanikajú pri
vzájomných zrážkach.
Veľká hmlovina v Andromede (M 31)
Pri pohľade cez hviezdy našej Galaxie v popredí
môžeme vidieť nášho najbližšieho veľkého suseda –
galaxiu M31 v súhvezdí Andromedy. Je tvorená
až biliónom hviezd. Vo vzdialenosti 2,5 milióna
svetelných kilometrov je táto galaxia jedným
z najvzdialenejších objektov viditeľných voľným
okom.
V
šetko – priestor, čas aj hmota – vzniklo počas big bangu asi pred 13,8 miliardami
rokov.Vesmír bol vtedy čudný – taký zvláštny, aký len mohol byť. Neboli v ňom
žiadne planéty, ani hviezdy či galaxie, bol vyplnený len zmesou elementárnych
častíc. Navyše boli vzdialenosti vo vesmíre veľmi malé a vesmír bol nepredstaviteľne hustý
a horúci. Okamžite sa začal rozpínať a ako sa rozširoval z tohto bizarného a neočakávaného
začiatku, vyvinul sa do podoby, ktorú pozorujeme dnes.
Moderná veda nedokáže opísať alebo vysvetliť všetko, čo sa stalo počas 10−43 sekundy
po vzniku vesmíru. Tento interval, 10−43 sekundy, je známy ako tzv. Planckov čas, ktorý je
pomenovaný po nemeckom vedcovi Maxovi Karlovi Ernstovi Planckovi. Bol prvý, kto tvrdil,
že na energiu by sme nemali nazerať ako na spojitý tok, ale ako na „pakety“, respektíve
„kvantá“ určitej energie. Kvantová teória je v súčasnosti základom mnohých moderných
fyzikálnych disciplín, ktoré skúmajú vesmír na najmenších škálach, a je určite jedným
z dvoch veľ kých úspechov dosiahnutých v teoretickej vede 20. storočia. Tým druhým je
Einsteinova všeobecná teória relativity, ktorá sa zaoberá fyzikou na veľ kých (v skutočnosti
astronomických) škálach.
Napriek skutočnosti, že obe tieto teórie sú vo svojich oblastiach pôsobnosti mimoriadne
dobre overené experimentami a pozorovaniami, je veľ ký problém spojiť ich dokopy.
Pracujú totiž s časom zásadne odlišnými spôsobmi. Einsteinova teória považuje čas
za súradnicu. Čas je v nej teda spojitý a my sa hladko posúvame z jedného okamihu
do druhého. Oproti tomu v niektorých verziách kvantovej teórie predstavuje Planckov čas
najmenšiu jednotku času, o ktorej má vôbec zmysel hovoriť a ktorá by teoreticky mohla byť
merateľná. Ak by sme vyrobili najpresnejšie možné hodiny, videli by sme ich preskakovať
z jedného Planckovho času do ďalšieho.
Snaha zmieriť tieto dva úplne protikladné pohľady na čas je veľ kou výzvou pre fyziku
21. storočia (v súčasnosti sa o to pokúšajú teórie ako napríklad teória strún, zatiaľ však
nemáme možnosť overiť ich platnosť experimentom či pozorovaním). Nateraz, v malom,
horúcom a hustom vesmíre tesne po big bangu panuje zatiaľ pre nás neznáma fyzika, preto
naše vedecké skúmanie vesmíru začneme až v čase 10−43 sekundy po jeho vzniku.
Predstava big bangu je proti našej intuícii. Zdá sa, že nášmu „zdravému rozumu“ oveľa
viac imponuje statický a nekonečný vesmír. A predsa existujú dobré vedecké dôvody, prečo
veriť v túto jedinečnú udalosť. Ak prijmeme big bang, môžeme sledovať celú postupnosť
udalostí od toho prvého Planckovho času až po dnešný deň, kde nájdeme sami seba
na niečom, čo Carl Sagan pamätne nazval ako „bledomodrú bodku“.

Začiatok času
Pozrime sa teda späť na úplný počiatok vesmíru – tesne po samotnom big bangu. Láka
nás predstava vesmíru náhle vybuchujúceho v obrovskom oceáne priestoru, no takáto

236 x 286 mm = BLEED BOX

BLEED BOX = 236 x 286 mm

predstava je úplne zavádzajúca. V skutočnosti bol big bang jediný výbuch, pri ktorom

Zápis pomocou exponentov

10−43 je vhodný skrátený zápis čísla, ktoré má
za desatinnou čiarkou 42 núl a potom jednotku.
Čiže 0,0000000000000000000000000000000000
000000001. Takýto desatinný zápis je očividne dosť
ťažkopádny. Preto na vyjadrenie nepredstaviteľne
veľkých a nepredstaviteľne malých čísel, ktorými sa
to v astronómii len tak hemží, budeme v tejto knihe
používať zápis pomocou exponentov. Napríklad 1033
je 1 nasledovaná 33 nulami. 1 000 môžeme zapísať
ako 103 a 0,001 ako 10−3.

TRIM BOX = 230 x 280 mm

001-208_Bang updated CZ+SK.indd 26 16.2.2024 10:38 001-208_Bang updated CZ+SK.indd 27
230 x 280 mm = TRIM BOX
16.2.2024 10:38

- 26 - - 27 -
BLEED B O X BLEED B O X

Cyan Magenta Yellow Black
28
Štruktúra vesmíru na veľkej škále
Táto ohromná kopa galaxií (ACO 3627), vzdialená
od nás 250 miliónov svetelných rokov, je typickým
príkladom toho, čo by sme mohli vidieť v každom
smere, ak by sme sa pozreli von z našej Galaxie až
za jej susedov. Kopy ako táto sú najväčšími objektmi
vo vesmíre, pohromade ich drží gravitačná sila.
Kubické delenie priestoru
Holandský umelec M. C. Escher vytvoril túto
litografiu v roku 1952. Narodil sa v Holandsku v roku rovnakú ilúziu a pravdepodobne by dospeli k rovnakému záveru, teda že sa nachádzajú
1898, jeho tvorba sa stala známou v zahraničí potom, v strede rozpínania.
čo bola v roku 1956 v časopise Time uverejnená
recenzia jeho prvej významnej výstavy. Matematici
v jeho diele oceňujú nevšednú vizualizáciu svojich
abstraktných predstáv.
BLEED BOX = 236 x 286 mm
TRIM BOX = 230 x 280 mm
001-208_Bang updated CZ+SK.indd 28
TRIM B O X TRIM B O X
Cyan Magenta Yellow Black
10–43 až 10–32 sekundy po big bangu
vznikol priestor, hmota a rozhodne i čas. Priestor sa neobjavil z „prázdnoty“: pred
okamihom jeho vzniku tu nebola ani „prázdnota“. Čas samotný ešte nezačal, takže
nemá zmysel hovoriť o čase pred big bangom. Dokonca ani Shakespeare či Einstein by
to nedokázali vysvetliť jasnou rečou – hoci spojenie týchto dvoch osobností by mohlo byť
zaujímavé!
Podobne nezmyselné je pýtať sa pri pohľade na dnešný vesmír, kde sa big bang odohral.
Priestor vznikol v okamihu samotného big bangu. Big bang sa odohral všade, a teda
neexistuje nejaký centrálny bod.
Túto skutočnosť dobre vystihuje slávna Escherova litografia, známa pod celkom
neromantickým názvom Kubické delenie priestoru. Predstavte si, že stojíte na jednej
z kociek, ktorá tvorí uzol tejto mriežky, pričom každá z tyčí spájajúcich susedné kocky sa
rozpína. Z vášho pohľadu to bude vyzerať, že všetko sa od vás vzďaľuje, a to by vás mohlo
priviesť k zdanlivo prirodzenému záveru, že sa nachádzate na výnimočnom mieste –
v strede rozpínania. Avšak s odstupom si uvedomíte, že rozpínanie by vyzeralo rovnako
z ktoréhokoľvek uzla mriežky. Je teda zrejmé, že tu nie je nijaký stred rozpínania. V našom
vesmíre je situácia veľmi podobná: všetky skupiny galaxií vyzerajú, ako keby sa od nás
vzďaľovali, no pozorovatelia, ktorí by sa na nás pozerali zo vzdialených hviezd, by videli
Ďalší problém sa týka častej otázky: aký veľ ký je vesmír? Tu sa nám totiž ponúkajú dve
možné odpovede. Buď je vesmír konečný, alebo nekonečný. Ak je konečný, čo leží za ním?
Tato otázka je nezmyselná – priestor existuje len vnútri vesmíru, a preto nie je doslova
nijaké „vonku“. Oproti tomu, ak je vesmír nekonečný, musíme vlastne povedať, že jeho
236 x 286 mm = BLEED BOX
16.2.2024 10:38 001-208_Bang updated CZ+SK.indd 29
230 x 280 mm = TRIM BOX
16.2.2024 10:38
- 28 - - 29 -
BLEED B O X BLEED B O X
 TRIM B O X TRIM B O X
Cyan Magenta Yellow Black Cyan Magenta Yellow Black

30 10–43 až 10–32 sekundy po big bangu Genéza: Na počiatku 31

Od neviditeľného k nekonečnu
V súčasnosti môžeme skúmať objekty z obidvoch
extrémov rozmerovej škály. Veľkosť človeka sa
zvyčajne pohybuje medzi jedným až dvoma
metrami, rádovo teda ide o 100 (jednotky) metra.
Ak meriame veľkosť Zeme, dostávame sa k hodnote
rádovo 107 (t. j. 10 miliónov) m. Rozsah nášho
poznania sa pohybuje od 10-15 m, čo je rádovo
veľkosť častíc tvoriacich jadrá atómov, až po 1026 m,
čo je rádovo veľkosť nášho pozorovateľného vesmíru.
veľ kosť nie je definovateľná. Nedokážeme vysvetliť nekonečno bežným jazykom, dokonca Obmedzme sa teda na otázky, ktoré možno vedecky zodpovedať – to znamená, ktoré
ani Albert Einstein to nedokázal (vieme to, pretože sa ho na to Patrick pýtal!). môžeme zodpovedať pomocou porovnávania s pozorovaniami. S určitosťou môžeme
Spomeňte si tiež, že sme museli chápať čas ako súradnicu. Inými slovami, nemôžeme sa povedať, že pozorovateľný vesmír (časť vesmíru, z ktorej k nám môže potenciálne doraziť
jednoducho spýtať „aký je vesmír veľ ký“, keďže odpoveď sa bude meniť s časom. Mohli svetlo) je konečný, pretože podľa nášho súčasného odhadu je vesmír starý len 13,8 miliardy
by sme sa spýtať „aký veľ ký je vesmír teraz“, no ako uvidíme neskôr, dôsledkom relativity rokov. To znamená, že svetlo, ktoré k nám teraz prichádza z okraja pozorovateľného
je to, že sa nedá definovať jediný okamih nazvaný „teraz“, ktorý by mal rovnaký význam vesmíru, prešlo konečnú vzdialenosť 13,8 miliardy svetelných rokov, a tento okraj sa
v celom vesmíre. neustále rozpína. V skutočnosti existujú dôvody, prečo nikdy nebudeme schopní vidieť
Hovoriť o vesmíre, ktorý má konkrétnu veľ kosť, vedie okamžite k myšlienke hranice. za tento horizont, ako objasníme neskôr. S istotou môžeme o veľ kosti vesmíru povedať
Keby sme cestovali dostatočne ďaleko, narazili by sme do steny? Odpoveď znie: nie, jedine to, že musí byť väčší než tá jeho časť, ktorú môžeme vidieť.
pokiaľ je vesmír tým, čo matematici nazývajú konečným, ale neohraničeným. Ako
analógiu si môžeme predstaviť mravca lezúceho po lopte. Ak pôjde po zakrivenom
povrchu lopty stále rovnakým smerom, nikdy nenarazí na žiadnu hranicu a môže pokojne
prejsť nekonečnú vzdialenosť, hoci má lopta konečnú veľ kosť, o ktorej však mravec
vôbec nič nevie. Podobne, keby sme nasadli do výkonnej kozmickej lode a leteli s ňou
stále rovnakým smerom, nikdy by sme nenarazili na žiadnu hranicu vesmíru. To však
neznamená, že je vesmír nekonečný. Ako totiž uvidíme neskôr, priestor môže byť tiež
zakrivený.

1023 m
kopy
galaxií
1012 m
slnečná
sústava

1026 m
10−5 m vesmír
bunka 107 m
1019 m
Zem
galaxie

10−10 m
atómy

Vesmírna škála
100 m

236 x 286 mm = BLEED BOX

BLEED BOX = 236 x 286 mm

Je, samozrejme, v poriadku povedať, že je nejaký objekt od nás vzdialený 13,8 miliardy
ľudia
svetelných rokov, no môžeme skutočne pochopiť veľ kosť vesmíru? Sme schopní celkom
dobre posúdiť vzdialenosť povedzme medzi Londýnom a New Yorkom, či dokonca medzi
Zemou a Mesiacom (zhruba 400 000 km), ktorá je približne desaťnásobkom obvodu
10−6 m Zeme. Mnohí ľudia za svoj život nalietali ešte väčšie vzdialenosti. Naozaj, niektoré letecké
DNA spoločnosti poskytujú výhody klientom, čo nalietali viac než milión kilometrov. Ale ako
skutočne pochopiť údaj 150 miliónov kilometrov, čo je vzdialenosť Zeme od Slnka? A čo
ešte len vzdialenosť k hviezde Proxima Centauri, ktorá je 4,2 svetelného roku (približne
10−15 m
kvarky
40 biliónov kilometrov)? Cudzie galaxie sú od nás ešte oveľa ďalej. Napríklad najbližšia

TRIM BOX = 230 x 280 mm

001-208_Bang updated CZ+SK.indd 30 16.2.2024 10:38 001-208_Bang updated CZ+SK.indd 31
230 x 280 mm = TRIM BOX
16.2.2024 10:38

- 30 - - 31 -
BLEED B O X BLEED B O X
 TRIM B O X TRIM B O X
Cyan Magenta Yellow Black
32 10–43 až 10–32 sekundy po big bangu
Atómové vrstvy veľ ká galaxia – Veľ ká hmlovina v Andromede – je od nás vzdialená viac než 2 milióny
Mikroskopická snímka atómových vrstiev na svetelných rokov.
povrchu kryštálu silicidu železa. Najmenší schodík Na druhom konci rozmerovej škály to nie je o nič ľahšie. Predstaviť si veľ kosť atómu,
má hrúbku len jedného atómu. ktorý nemožno vidieť žiadnym bežným mikroskopom, je rovnako náročné. Človek sa
so svojou veľ kosťou nachádza na polceste medzi atómom a hviezdou. Zaujímavé je,
že toto je zároveň úroveň, kde sa fyzika stáva najkomplikovanejšou. Na úrovni atómov
používame kvantovú mechaniku, pri obrovských rozmeroch teóriu relativity. A práve
medzi týmito extrémami nie sme schopní tieto dve teórie skombinovať. Oxfordský
vedec Roger Penrose vyjadril svoje presvedčenie, že čokoľvek nám chýba z porozumenia
základnej fyzike, chýba nám tiež z porozumenia ľudskému vedomiu. Tieto myšlienky
sú dôležité, keď vezmeme do úvahy tzv. antropický princíp, ktorý v podstate hovorí, že
BLEED BOX = 236 x 286 mm
vesmír je taký, aký je, aby v ňom mohol existovať človek a pozorovať ho.
Ďalšia užitočná otázka znie, koľ ko je v pozorovateľnom vesmíre atómov. Jeden
z odhadov prichádza s celkovým počtom 1079, čo predstavuje jednotku a za ňou 79 núl.
Bežne chápeme atóm ako sústavu zloženú z troch druhov častíc: protónov (nosičov
kladného elektrického náboja), neutrónov (bez náboja) a podstatne menej hmotných
elektrónov (nosičov záporného náboja). Mimochodom, definovať, čo je elektrický náboj,
je tiež neľahká úloha. Postačí však, ak budete náboj brať ako jednu z vlastností častíc,
podobne ako ich hmotnosť. Protóny a elektróny vždy nesú náboj pevne danej veľ kosti,
ktorú nazývame elementárny náboj.
TRIM BOX = 230 x 280 mm
001-208_Bang updated CZ+SK.indd 32
- 32 -
BLEED B O X BLEED B O X
Cyan Magenta Yellow Black
Genéza: Na počiatku 33
V klasickom modeli atómu sú tieto častice usporiadané ako miniatúrna slnečná sústava,
v ktorej elektróny obiehajú centrálne jadro tvorené protónmi a neutrónmi. Toto jadro elektrón
má teda kladný náboj, a ten je presne vyvažovaný opačne nabitými elektrónmi v obale.
V našej slnečnej sústave drží planéty na ich obežných dráhach okolo Slnka gravitačná
sila, ale v atóme drží elektróny príťažlivosť medzi záporne nabitým elektrónom a kladne
nabitým jadrom.
Mali by sme dodať, že tento jednoduchý model dokáže vysvetliť mnohé zo základov
chémie, napríklad prečo sa na chemických reakciách podieľajú vonkajšie elektróny
protón neutrón
atómov. Tieto elektróny sú najďalej od jadra, a preto sú k nemu slabšie viazané jeho
príťažlivou silou. Najjednoduchší atóm – atóm vodíka – má vo svojom jadre jeden protón
a v obale jeden elektrón. Všetky atómy majú rovnaký počet elektrónov ako protónov, preto
sú ako celok neutrálne: súčet kladných a záporných nábojov je nulový. Každý chemický
prvok má jedinečný počet protónov, ktorý nazývame atómové číslo prvku. Napríklad atóm
hélia má dva protóny a dva elektróny, jeho atómové číslo je dva, zatiaľ čo atóm uhlíka
má atómové číslo šesť. Ťažké prvky majú veľ ké počty protónov a elektrónov. Najťažší
prirodzený prvok na Zemi – urán – má atómové číslo 92. Klasický atóm
Predstava atómu tvoreného protónmi a elektrónmi v podobe pevných guľôčok Jednoduchý model atómu navrhol Niels Bohr
prevažovala na začiatku 20. storočia. Dnes to však vyzerá oveľa zložitejšie. Mnohé v roku 1913. Skladá sa z jadra tvoreného
z čudného správania sa týchto extrémne malých objektov môže byť vysvetlené len vtedy, neutrónmi (modré) a protónmi (červené), okolo
ak o nich budeme uvažovať skôr ako o vlnách než časticiach. Táto teória je známa ako ktorého obiehajú elektróny, podobne ako planéty
vlnovo-časticový dualizmus. Experimenty ukázali, že zatiaľ čo elektróny sa zdajú byť obiehajú okolo Slnka. Napriek pokroku v kvantovej
naozaj nedeliteľné, protóny a neutróny nie sú v skutočnosti elementárnymi časticami, mechanike, ktorá dnes ponúka dosť odlišný obraz
pretože ich možno rozdeliť na menšie častice nazývané kvarky. Nikto kvark doteraz atómu s „hustotami pravdepodobnosti“ namiesto
nevidel, no vieme, že musí existovať, lebo bol detegovaný v urýchľovačoch častíc, kde sa častíc v podobe guľôčok, je Bohrov model stále
protóny a iné častice navzájom zrážajú pri nepredstaviteľne vysokých rýchlostiach. Pri čiastočne použiteľný pre výpočet spektra vodíka.
analýze týchto experimentov dospeli vedci k záveru, že protóny sa štiepia, a teda nemôžu
byť elementárnymi časticami. Príroda sa „desí“ voľných kvarkov – kvarky sa vyskytujú len
v pároch, trojiciach, prípadne vo väčších skupinách.
Základné sily v prírode
Dôvodom pre uvedenú vlastnosť kvarkov sú nezvyčajné vlastnosti sily, ktorá ich viaže
k sebe. Táto sila sa (nie bezdôvodne) nazýva silná jadrová sila. Dominuje na veľmi malých
škálach. Preto na roztrieštenie protónov potrebujeme také výkonné urýchľovače častíc.
Na rozdiel od síl, ktoré sú nám známe na väčších škálach (ako je gravitácia alebo príťažlivá
sila medzi opačnými elektrickými nábojmi), narastá silná sila spolu so vzdialenosťou.
Inými slovami, ak by sme chceli od seba oddeliť dva kvarky, zistili by sme, že ako sa ich
vzájomná vzdialenosť zväčšuje, sú k sebe priťahované čoraz väčšou silou. Keď sa kvarky
236 x 286 mm = BLEED BOX
od seba vzďaľujú, energia vynaložená na prekonávanie tejto sily postupne narastie
natoľ ko, že vzniknú dva nové kvarky – energia sa premení na hmotu. Zrazu tak máme
dva páry viazaných kvarkov namiesto dvoch voľných kvarkov, ktoré sme sa snažili od seba
oddeliť. Tento proces znamená, že žiadny experiment nikdy nevytvoril jednotlivý kvark
a v bežnom svete kvarky existujú len ako zložky iných častíc, ako sú protóny a neutróny
obsahujúce po tri kvarky.
Pri obrovských teplotách, ktoré panovali vo vesmíre bezprostredne po big bangu, mali
kvarky dosť energie na to, aby boli voľné, a teda porozumením príbehu nášho vesmíru
na najväčších škálach sa môžeme dozvedieť mnohé aj o časticiach patriacich do mikrosveta.
16.2.2024 10:38 001-208_Bang updated CZ+SK.indd 33
230 x 280 mm = TRIM BOX
16.2.2024 10:38
- 33 -
 TRIM B O X TRIM B O X
Cyan Magenta Yellow Black Cyan Magenta Yellow Black

34 10–43 až 10–32 sekundy po big bangu Genéza: Na počiatku 35

Lov na kvarky
V Brookhavenskom národnom laboratóriu v New
Yorku proti sebe vysielajú zväzky jadier zlata,
aby sa zrážali rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla.
Cieľom je získať stav hmoty, ktorý existoval desať
milióntin sekundy po vzniku vesmíru. Tento stav
nazývame kvark-gluónová plazma. Na fotografii,
pripomínajúcej ľudské oko, sú zachytené dráhy asi
tisíc častíc pochádzajúcich zo zrážky. Ide o prierez,
v skutočnosti častice vylietavajú do všetkých smerov.

Energia, ktorú mala každá častica v ranom vesmíre, vysoko presahuje možnosti našich
urýchľovačov. Dokonca ani urýchľovač s veľ kosťou slnečnej sústavy by nebol schopný
produkovať častice s takou obrovskou energiou.
Je pozoruhodné, že súčasný výskum na veľmi malých škálach pomocou časticovej
fyziky a na veľmi veľ kých škálach pomocou kozmológie je taký prepletený. Aby
sme pochopili celý vesmír, sme závislí od porozumenia elementárnym časticiam
a najlepšími testami našich teórií o nich je zárodočný vesmír. Priestor zaplnený týmito
vysoko energetickými elementárnymi časticami je najranejším obrazom nášho práve
zrodeného vesmíru.
Väčší je chladnejší
Od prvého Planckovho času sa začal tento nepredstaviteľne hustý a horúci vesmír
rozpínať, a teda aj chladnúť. Vesmír bol žeravým oceánom kvarkov, z ktorých každý mal
k elektrónu je pozitrón, ktorý nesie kladný náboj, no inak je presne rovnaký ako elektrón.
Pojem antihmota je známy z vedecko-fantastickej literatúry či filmov, kde tvorí základ
vyspelých motorov kozmických lodí, využívajúcich skutočnosť, že výsledkom zrážky
častice s antičasticou je ich anihilácia sprevádzaná uvoľnením veľ kého množstva energie
(toto bolo experimentálne potvrdené). Kedykoľvek sa v počiatočnom vesmíre zrazil
kvark s antikvarkom, obidva zmizli, pričom vznikol záblesk žiarenia. Prebiehal však aj
opačný proces: žiarenie s dostatočne vysokou energiou (a také sa v ranom štádiu vývoja
vesmíru iste vyskytovalo) mohlo samovoľne produkovať páry častíc a ich antičastíc. Vesmír
Pohľad na antihmotu
Snímka ukazuje vznik párov elektrónov a pozitrónov
v bublinkovej komore. Nabité častice za sebou
zanechávajú chvost bubliniek, čím nám umožňujú
sledovať ich pohyb. Fotóny, ktoré poskytujú energiu
na tvorbu elektrón-pozitrónových párov, nemožno
vidieť, lebo nemajú elektrický náboj. Každý pár stôp
začína v spoločnom bode, z ktorého sa špirálovito

236 x 286 mm = BLEED BOX

BLEED BOX = 236 x 286 mm

obrovskú energiu a pohyboval sa obrovskou rýchlosťou. Z tohto dôvodu tu nemohli
existovať atómy ani molekuly, ako ich poznáme dnes, pretože sú to zložité štruktúry,
ktoré by nevydržali také vysoké teploty. Kvarky boli jednoducho príliš energetické
na to, aby boli zachytené a zviazané do protónov či neutrónov. Namiesto toho voľne
poletovali po ranom vesmíre, kým sa nezrazili s niektorým svojím susedom. Rovnako
ako kvarky obsahovala táto „zárodočná polievka“ častíc aj antikvarky – identické častice,
len s opačným elektrickým nábojom. V súčasnej dobe sa predpokladá, že každá častica
má svoju antičasticu – parametre charakterizujúce časticu a jej antičasticu majú rovnakú
veľ kosť, no niektoré (ako napr. elektrický náboj) majú opačné znamienka. Antičasticou
bol v tejto dobe vyplnený žiarením, ktoré produkovalo páry častica-antičastica, a tie odvíjajú na dve strany. To je spôsobené tým, že silné
obratom zanikali vo vzájomných zrážkach, vracajúc svoju energiu žiareniu v kozmickom magnetické pole v komore stáča dráhy elektrónov
prostredí. a pozitrónov opačne.
Ako sa vesmír ďalej rozpínal a chladol, po prvej mikrosekunde (1037 násobku
Planckovho času), keď teplota klesla pod kritickú hodnotu asi 10 biliónov stupňov, kvarky
sa spomalili natoľ ko, že mohli byť spútané svojou vlastnou príťažlivosťou (silnou silou).
Zhluky troch viazaných kvarkov vytvorili nám dôverne známe protóny a neutróny (súhrnne
nazývané baryóny), zatiaľ čo antikvarky vytvorili antiprotóny a antineutróny (antibaryóny).
Ak by bol celkový počet baryónov a antibaryónov rovnaký, najpravdepodobnejšie by ich

TRIM BOX = 230 x 280 mm

001-208_Bang updated CZ+SK.indd 34 16.2.2024 10:38 001-208_Bang updated CZ+SK.indd 35
230 x 280 mm = TRIM BOX
16.2.2024 10:38

- 34 - - 35 -
BLEED B O X BLEED B O X
 TRIM B O X TRIM B O X
Cyan Magenta Yellow Black
36 10–43 až 10–32 sekundy po big bangu
Oblak antihmoty vzájomné zrážky viedli k úplnej anihilácii. Hustota energie zanechanej v žiarení by redla
Mapa stredu našej Galaxie urobená v oblasti gama spolu s rozpínaním vesmíru, takže by nemali vznikať nové páry častíc, a teda hmota vo
žiarenia ukazuje (ako sa domnievame) častice vesmíre by sa nezachovala do súčasnosti.
hmoty a antihmoty – elektróny a pozitróny –, ktoré Hmotu, a teda aj nás, zachránila skutočnosť, že hneď na počiatku existovala mierna
sa vzájomne zrážajú a anihilujú, čím sa uvoľňuje nerovnováha medzi hmotou a antihmotou. Len vďaka tomu sme tu a môžeme žasnúť nad
obrovské množstvo energie v podobe žiarenia. Z toho udalosťami v tej vzdialenej dobe. Pre dôvody, ktorým ešte úplne nerozumieme, pripadalo
vyplýva, že antihmota v podobe pozitrónov prúdi na každú miliardu antibaryónov miliarda a jeden baryón, čiže keď skončilo veľ ké vybíjanie
z centra našej Galaxie. častíc a antičastíc anihiláciou, takmer všetky antibaryóny zmizli a zanechali po sebe zvyšný
prebytok protónov a neutrónov, ktoré dnes tvoria atómové jadrá.
Kozmické sprisahanie
Vráťme sa v krátkosti do súčasnosti: predstavme si dve galaxie, každú vo vzdialenosti 9
miliárd svetelných rokov od Zeme, no nachádzajúce sa v opačných smeroch vzhľadom
na Zem. Ich vzájomná vzdialenosť je teda 18 miliárd svetelných rokov. Obidve budú
existovať v oblastiach vesmíru, ktoré v širšom zmysle vyzerajú na dostatočne veľ kých
škálach rovnako. Jedna sa môže nachádzať v srdci kopy galaxií, ako je napríklad nám
blízka kopa galaxií v Panne, zatiaľ čo druhá môže byť oveľa izolovanejšia. V blízkosti prvej
galaxie však budú i osamotené galaxie a v blízkosti druhej bude nevyhnutne nejaká kopa
galaxií. Každá polovica vesmíru bude obsahovať rovnaké typy galaxií v rovnakom pomere,
BLEED BOX = 236 x 286 mm
dokonca i priemerná teplota oblasti bude v obidvoch prípadoch rovnaká.
Vesmír je mladší než 18 miliárd rokov (pripomeňme, že najpravdepodobnejší odhad
jeho veku je 13,8 miliardy rokov), takže svetlo ešte nemalo dosť času na to, aby preletelo
od jednej galaxie k druhej. A podľa teórie relativity je svetlo to najrýchlejšie, čo sa
vesmírom pohybuje. Ak teda svetlo nemalo čas preletieť priestorom medzi oboma
oblasťami, potom to nemohlo dokázať ani nič iné. Nič nemohlo prejsť z prvej oblasti
do druhej. Nijaký rozdiel medzi týmito oblasťami nemohol byť vyrovnaný vzájomným
pôsobením. Preto je prekvapujúce, že vesmír vyzerá vo všetkých smeroch takmer
rovnaký. Všade vidíme galaxie rovnakých typov, rozdelené rovnakým spôsobom. Táto
TRIM BOX = 230 x 280 mm
001-208_Bang updated CZ+SK.indd 36
- 36 -
BLEED B O X BLEED B O X
Cyan Magenta Yellow Black
Genéza: Na počiatku 37
Kozmické sprisahanie
svetlo putujúce
Zatiaľ čo my môžeme vidieť obe vzdialené galaxie
svetlo putujúce 13,8 miliardy rokov
A a B, nachádzajúce sa v opačných smeroch, tie sa
13,8 miliardy rokov
navzájom vidieť nemôžu. Za celú dobu existencie
vesmíru nemalo svetlo dosť času na to, aby urazilo
vzdialenosť medzi nimi.
galaxia A Zem galaxia B
skutočnosť predstavuje problém, ktorý nazývame „kozmickým sprisahaním“.
Prečo je to ale problém? Nie je prirodzené, že vesmír sa javí v ľubovoľnom smere
rovnako? Azda existuje doteraz neznámy zákon riadiaci fyziku samotného big bangu,
ktorý zaistí, že vzniknú len vesmíry vyznačujúce sa takmer úplnou homogenitou.
Avšak nemáme žiadne náznaky o existencii fyzikálnych zákonov, ktoré by čosi také
predpovedali, takže musíme prinajmenšom vziať do úvahy možnosť, že v ranom vesmíre
existovali medzi rozličnými oblasťami veľ ké rozdiely v teplote. Napríklad, jedna polovica
raného vesmíru mohla byť dvakrát teplejšia než druhá. Ako by však mohlo toto dospieť
do jednotvárnosti, ktorú pozorujeme dnes? Nebolo dosť času na to, aby teplo pretieklo
z teplých oblastí vesmíru do chladnejších. Dokonca nebol čas ani na to, aby si tieto oblasti
vymenili akúkoľvek informáciu, putujúcu rýchlosťou svetla. Za takých podmienok sa zdá
byť celkom nemožné napraviť pôvodnú nerovnováhu. A predsa sú tieto široko oddelené
a nijako „nekomunikujúce“ oblasti v skutočnosti podobné.
Naše dve galaxie môžu byť v súčasnosti ďaleko od seba, no keď bol vesmír veľmi mladý,
boli aj vzájomné vzdialenosti oveľa menšie a objekty na opačných stranách mohli byť
v kontakte, vymieňať si teplo a zaistiť tak dnešnú jednotvárnosť vesmíru. Otázkou však
je, aký veľ ký bol vesmír v týchto raných štádiách. Prekvapivo sa zdá, že odpoveď na túto
otázku je celkom jednoduchá.
Len jedna sila, o ktorej sme dosiaľ hovorili, môže pôsobiť na astronomické vzdialenosti.
Je to gravitácia – sila, ktorou sa hmota k sebe navzájom priťahuje. Gravitácia sama osebe
by rozpínanie vesmíru postupne spomaľovala. Môžeme sa pokúsiť postupovať spätne
do minulosti a určiť, ako sa menila veľ kosť vesmíru s časom. Zistíme, že „kozmické
sprisahanie“ prežíva až do raného vesmíru. Inými slovami, náš pozorovateľný vesmír
nebol nikdy dosť malý na to, aby ho svetlo stihlo za príslušnú dobu jeho existencie
celý preletieť, a teda nikdy dosť malý na to, aby sa mohli vyrovnať teplotné rozdiely
v celom jeho priestore. Celý tento scenár však predpokladá, že gravitácia je jedinou silou
ovplyvňujúcou rýchlosť rozpínania. A problém „kozmického sprisahania“ sa nám podarí
236 x 286 mm = BLEED BOX
vyriešiť, len keď budeme pripravení túto myšlienku opustiť.
Inflácia: extravagantné riešenie
Súčasné všeobecne obľúbené riešenie zahŕňa mierne skomplikovanie teórie big bangu.
Väčšina kozmológov sa domnieva, že existovalo nesmierne krátke obdobie prudkého
rozpínania, ktoré nazývame inflácia, v čase medzi 10−35 a 10−32 sekundy po vzniku
vesmíru. Vesmír sa počas neho zväčšil mnohomiliardnásobne. Na konci inflačného
obdobia sa rozpínanie vrátilo späť k pomerne stabilnej rýchlosti v súlade s tým, čo
pozorujeme dnes.
16.2.2024 10:38 001-208_Bang updated CZ+SK.indd 37
230 x 280 mm = TRIM BOX
16.2.2024 10:38
- 37 -

Cyan Magenta Yellow Black
38
Hubblovo extrémne hlboké pole
Hubblovo extrémne hlboké pole je snímka
zachytávajúca galaxie vo vzdialenosti 13 miliárd
svetelných rokov. Najodľahlejšie galaxie na južnej
a severnej oblohe sú od seba tak ďaleko, že svetlo
by nemalo dosť času dostať sa ďalej než za polovicu
tejto vzdialenosti. Napriek tomu však tieto galaxie
vyzerajú veľmi podobne. Pozoruhodný príklad
„kozmického sprisahania“.
BLEED BOX = 236 x 286 mm
TRIM BOX = 230 x 280 mm
001-208_Bang updated CZ+SK.indd 38
TRIM B O X TRIM B O X
Cyan Magenta Yellow Black
10–43 až 10–32 sekundy po big bangu Genéza: Na počiatku 39
Existujú aj ďalšie problémy, ktoré nám zavedenie inflácie pomôže vyriešiť? Ukazuje
sa, že inflácia môže vysvetliť ešte ďalšie dve črty dnešného vesmíru, ktoré sú inak
nevysvetliteľné. Za prvé, podľa štandardnej teórie časticovej fyziky by sme mali našimi
detektormi občas zachytiť istý druh častice nazývaný magnetický monopól. V skutočnosti
sme však nikdy žiadny nedetegovali. A tento fakt si žiada vysvetlenie. Vďaka teórii inflácie
môžeme vyhlásiť, že sa koncentrácia týchto častíc vo vesmíre znížila natoľ ko, že by nás
naše neúspechy detegovať ich nemali vôbec prekvapovať. Predpokladajme, že pri big
bangu vzniklo 100 biliónov magnetických monopólov, takže by sa dalo očakávať, že
aspoň nejaké z nich objavíme. Pokiaľ by sa však ten istý počet monopólov rozptýlil vo
vesmíre, ktorého rozmer by sa počas inflácie zrazu miliardnásobne zväčšil, bolo by veľmi
pravdepodobné, že sa v našom pozorovateľnom vesmíre žiadny magnetický monopól
nenachádza. Rýchlosť inflácie bola taká obrovská, že za krátku dobu jej pôsobenia vesmír
narástol do nepredstaviteľne väčších rozmerov, než predpovedala štandardná teória
big bangu. Inflácia nám poskytuje vysvetlenie pre neprítomnosť chýbajúcich častíc –
jednoducho boli „rozriedené“.
Život v plochom vesmíre
Existuje ešte tretí pilier podopierajúci zdanlivo bláznivú ideu inflácie – a možno je zo
všetkých najpresvedčivejší. Súvisí s problémom geometrie vesmíru. Väčšina ľudí dôverne
pozná euklidovskú geometriu, ktorú sa – niekedy skôr neochotne – učíme v škole.
Tam nám povedali, že súčet uhlov v trojuholníku je 180°. Nemusí to tak však byť vždy.
Napríklad na povrchu gule je ich súčet väčší než 180°. Predstavte si, že na glóbuse kreslíte
čiaru zo severného pólu pozdĺž greenwichského poludníka k rovníku, tam zabočíte
Bez obdobia inflácie by odľahlé oblasti vesmíru, ktoré pozorujeme na opačných stranách
oblohy, nemali čas vymeniť si teplo a dostať sa do rovnovážneho stavu. Navrhovaná
prudká expanzia nám však umožňuje predpokladať, že vzdialenosti rôznych oddelených Inflácia
oblastí vesmíru boli oveľa menšie, než sme sa pôvodne domnievali, a teda sa mohli ich 13,8 × 109 13,8 × 109 Obrázok vľavo ukazuje časový vývoj vesmíru,
rokov rokov
teplotné rozdiely vyrovnať ešte pred začiatkom inflácie. Zvyšné malé rozdiely by boli v ktorom prebehla inflácia, vpravo je znázornený
potom vyhladené obrovským nárastom rozmerov vesmíru. To preto, že v dôsledku úžasne vesmír, ktorý fázou inflácie neprešiel. Ako sa
prudkej inflácie je náš pozorovateľný vesmír len malou časťou celého vesmíru. Vidíme vesmír rozpína, galaxie sa od seba vzďaľujú. Vesmír
teda len nehomogenity v našom najbližšom okolí, a tie musia byť malé. Použime analógiu s infláciou je tesne po big bangu menší než vesmír
bližšiu nášmu domovu: Zem, ako ju vidíme, sa vyznačuje veľ kými výškovými rozdielmi – bez inflácie, no dnes je oveľa väčší.
od najvyššieho vrcholu Mount Everestu po dno najhlbšej oceánskej priekopy. Inflácia
čas
čas
dosiahla rovnaký efekt, ako keby nafúkla Zem do takých rozmerov, že kúsok pôdy, ktorý
sa teraz vojde pod váš malíček, by mal zrazu veľ kosť rovnú povrchu pôvodnej zemegule.
Pôvodné nerovnosti na povrchu Zeme by sa roztiahli na oveľa väčšiu plochu, a teda
10−32 s 10−32 s
236 x 286 mm = BLEED BOX
výškové rozdiely, ktoré by sme videli vo svojom okolí, by boli veľmi malé. Inflácia mala
presne rovnaký vplyv na nehomogenity teploty a hustoty vo vesmíre. 10−35 s 10−35 s
Ale prečo by mal vesmír vo svojich počiatkoch náhle podstúpiť taký mimoriadny nárast
rýchlosti svojho rozpínania? Zdá sa, že je nutné uvažovať o novej sile, ktorá pôsobí proti
gravitácii a môže byť zodpovedná za obrovské urýchlenie expanzie.Vedci začali podrobne
skúmať, aké vlastnosti môže taká sila mať, no zatiaľ pre ňu nemáme jasné vysvetlenie. Pokiaľ
vieme, neexistujú žiadne zvláštne okolnosti charakteristické pre obdobie tesne predchádza- big bang big bang
júce inflácii. Objavenie a náhle vymiznutie tejto sily sa preto môže javiť ako trochu svojvoľné. veľkosť vesmíru veľkosť vesmíru
Inflácia nám však umožňuje vysporiadať sa s problémom „kozmickej konšpirácie“. s infláciou bez inflácie
16.2.2024 10:38 001-208_Bang updated CZ+SK.indd 39
230 x 280 mm = TRIM BOX
16.2.2024 10:38
- 38 - - 39 -
BLEED B O X BLEED B O X
 TRIM B O X TRIM B O X
Cyan Magenta Yellow Black Cyan Magenta Yellow Black

40 10–43 až 10–32 sekundy po big bangu Genéza: Na počiatku 41

Sférická geometria
V euklidovskej geometrii, ktorú sme sa učili v škole,
je súčet uhlov v trojuholníku vždy 180°. Trojuholník
nakreslený na guli však môže mať viac ako
180 stupňov. Tento trojuholník na povrchu Zeme
má tri pravé uhly, takže ich súčet je 270°.
o 90° na východ, postupujete pozdĺž rovníka, znovu zabočíte o 90°, tentoraz na sever,
a pozdĺž poludníka prechádzajúceho Ruskom sa vrátite na severný pól. Tým ste dokončili
trojuholník. Už len súčet jeho dvoch uhlov pri rovníku dáva 180°, a to musíme pridať ešte
jeden uhol (ten, ktorý zvierajú dva poludníky na póle). Euklidovská geometria platí len
na plochom (rovinnom) povrchu.
Akú geometriu má vesmír? Vo vesmíre je situácia trochu komplikovanejšia, pretože sa
tu zaoberáme štvorrozmerným priestorom (tri známe priestorové rozmery, plus čas), nie
dvojrozmernou plochou, ktorú sme spomínali pred chvíľou. Uvažujme najväčšie škály
a zanedbajme lokálne zakrivenia spôsobené prítomnosťou hmoty. Existuje obrovské
množstvo možných geometrií vesmíru, napriek tomu sa zdá, že náš vesmír bol veľmi jemne
vyladený na jeden určitý typ. Pozorovania ukazujú (pozri reliktové žiarenie v 2. kapitole), že
žijeme v niečom, čomu sa hovorí „plochý“ vesmír, v ktorom aj na najväčších škálach platí
euklidovská geometria. Prečo by to tak malo byť? Aby bol vesmír plochý, musí v ňom byť
presne správne množstvo hmoty. A to s presnosťou na niekoľ ko atómov. Inak povedané:
stačilo by, aby v ňom bolo o niečo viac alebo o niečo menej atómov, a vesmír by mal
z hľadiska geometrie úplne iné vlastnosti.
Ešte raz – sme konfrontovaní s pozorovaním, ktoré by mohlo byť dôsledkom nejakej
špecifickej vlastnosti fyziky riadiacej samotný big bang, no inflácia nám poskytuje
alternatívne a oveľa prijateľnejšie vysvetlenie. Argument spočíva opäť v skutočnosti, že
dôsledkom inflačného scenára sú podstatne väčšie súčasné rozmery vesmíru, než aké by
predpovedal štandardný model big bangu.
Predstavme si trojrozmernú analógiu, ktorá nám pomôže premýšľať o štvorrozmernom
priestore. Ktokoľvek stojaci na bowlingovej guli by rýchlo zistil, že je to naozaj guľa –
najmä keď by z nej spadol. A čo v prípade väčšej gule, napríklad takej, ako je Zem,
na ktorej spokojne stojíme každý deň? Iste nám nie je na prvý pohľad jasné, že stojíme
na zakrivenom povrchu, hoci nie je ťažké sa o tom presvedčiť. Napriek populárnym
predstavám bolo už za čias antického Grécka známe, že Zem je guľatá (Eratosthenes
z Kyrény dokonca celkom úspešne vypočítal jej obvod). Stačí pozorovať loď miznúcu
za horizontom, aby človek dospel k záveru, že zemský povrch je zakrivený. Teraz si
však predstavte, že sa nachádzame na povrchu gule, ktorá je biliónkrát väčšia než Zem.
Všetky naše experimenty by naznačovali, že sme naozaj na plochom povrchu. Zakrivenie
povrchu takejto gule by bolo jednoducho príliš malé na to, aby sme ho odhalili – našej
lodi by trvalo neskutočne dlho, než by zmizla za horizontom.
Po inflácii
Vesmír, ktorý prešiel infláciou, je podobný poslednej spomínanej guli. Keďže sa celý vesmír
infláciou nafúkol do nesmiernych rozmerov, je náš pozorovateľný vesmír len jeho nepatrnou
časťou, a teda môžeme merať len jeho lokálne vlastnosti. Môžeme celkom správne usudzovať,
že pozorovaný vesmír má plochú geometriu. Nevieme však nič o geometrii vesmíru
za hranicou našich pozorovaní. Bez ohľadu na to, ktorú z mnohých možných geometrií
vesmír má, inflácia nám poskytuje vysvetlenie, prečo naše merania ukazujú, že je plochý.
Zavedenie inflácie teda elegantne rieši tri vyššie uvedené problémy, hoci za cenu
zavedenia predpokladu dočasnej zrýchlenej expanzie, ktorej vysvetlenie stále nie je
dostatočné. Možno, že keď dospejeme k lepšiemu pochopeniu big bangu samotného, Úplné zatmenie Slnka – dvojitá expozícia
nájdeme inú odpoveď, no zatiaľ sa zdá inflácia ako dobré vysvetlenie. Úplné zatmenie Slnka je najveľkolepejší úkaz, aký
Po skončení inflácie pokračoval vesmír vo svojom rozpínaní a chladnutí pomalšie. nám príroda ponúka. Keďže pri ňom dochádza
V čase okolo troch minút po vzniku vesmíru klesla jeho teplota zhruba na miliardu k náhlej zmene jasu v obrovskom rozsahu, nemôže
kelvinov. Približne tri štvrtiny látky vo vesmíre – hovoríme o hmotnostnom podiele – jediná fotografia tento dynamický jav dobre
tvoril vodík a takmer celý zvyšok pripadal na hélium (pripomeňme, že jadro hélia je zachytiť. Túto snímku urobil Brian pri svojom prvom
zložené z dvoch protónov a dvoch neutrónov). úplnom zatmení Slnka v roku 1991 v Cabo San
Teória big bangu predpovedá, že na každých desať vzniknutých protónov (jadier Lucas na Kalifornskom polostrove v Mexiku. Filter
vodíka) pripadalo jedno jadro hélia. Dnes vodíkové atómy stále prevažujú nad héliom použitý pri fotografovaní úplnej fázy bol náhodou
v pomere desať k jednej, čo poskytuje azda najjednoduchší, avšak účinný test tejto naklonený voči šošovke kamery a pri spätnom
teórie. Hviezdy premieňajú vodík na hélium, a preto môžeme len očakávať, že sa tento odraze vznikol „duch“. Jasne na ňom vidno dve
pomer bude meniť v prospech hélia. Keby sme kdekoľvek vo vesmíre pozorovali jediný protuberancie, ktoré boli na hlavnom obrázku
objekt, v ktorom by bolo menej hélia, než sa očakáva, museli by sme našu teóriu znovu značne preexponované. Dobre exponovaný obrázok
premyslieť. Nič také sme však zatiaľ nepozorovali. ukazuje nádherný tvar slabšej vonkajšej koróny.
Dôkazy o big bangu prichádzajú z mnohých rôznych smerov a nateraz stačia na to,
aby presvedčili väčšinu vedcov, že náš vesmír vzišiel z horúceho a hustého počiatočného
stavu, z ktorého sa začal rozpínať. Klasická teória big bangu sa nepokúša vysvetliť, prečo
sa to stalo – a možno bude treba k vysvetleniu v budúcnosti vytvoriť novú teóriu. Zatiaľ sa
zrejme musíme uspokojiť so zistením, že náš vesmír mal podľa všetkého svoj začiatok.

Teplota
V každodennom živote meriame teplotu najmä iskra prskavky je rozpálená do biela (má teda že by ňou mohla bez úhony preletieť kozmická Kelvinova stupnica, pomenovaná po lordovi
v stupňoch Celzia. Celziova stupnica je založená vysokú teplotu), ale obsahuje tak málo hmoty, že loď. Jednoducho v nej nie je dosť hmoty, ktorá by Kelvinovi, začína absolútnou nulou (0 K), no jej
na bode tuhnutia a bode varu vody. Vo fyzikálnom je celkom bezpečné držať prskavku v ruke. Naproti kozmickú loď výrazne ohriala. stupne sú rovnako veľké ako tie Celziove. Pri

236 x 286 mm = BLEED BOX

BLEED BOX = 236 x 286 mm

zmysle je však teplota definovaná inak. Je založená
na rýchlosti pohybu atómov a molekúl – čím vyššia
rýchlosť, tým vyššia teplota.
Keď ponoríme teplomer do kvapaliny, meriame
v skutočnosti, ako veľmi molekuly vody narážajú
do teplomeru, a teda ako rýchlo sa pohybujú.
Táto definícia teploty občas vedie k niektorým
skutočnostiam v rozpore s našou intuíciou: vezmime
si napríklad prskavku a rozžeravený kutáč. Každá
tomu by sa väčšina ľudí iste zdráhala uchopiť
do ruky kutáč rozpálený do červena, hoci je oveľa
chladnejší než iskry vyletujúce z prskavky.
Ďalším krásnym príkladom je perlovobiela
koróna, vonkajšia atmosféra Slnka, ktorú možno
pozorovať pri úplnom zatmení. Viditeľný povrch
Slnka má teplotu zhruba 6 000 °C, zatiaľ čo koróna
má (z dôvodov, ktorým zatiaľ dobre nerozumieme)
niekoľko miliónov stupňov. Je však taká riedka,
Pomalší pohyb atómov znamená nižšiu teplotu.
Keby sme znížili teplotu približne na −273 °C,
pohyb by sa spomalil na minimum dané kvantovými
zákonmi. Ďalej už teplota klesať nemôže, dostali
sme sa na absolútnu nulu. Túto teplotu sa
v laboratóriu nikdy nepodarilo dosiahnuť (a ani sa
nikdy nepodarí), hoci sme zostúpili až na nepatrný
zlomok stupňa nad ňu. Hmota pri takých nízkych
teplotách vykazuje mimoriadne zvláštne vlastnosti.
prepočte teploty v stupňoch Kelvina na Celziovu
stupnicu musíme odčítať 273, pri opačnom
prepočte musíme, naopak, 273 pripočítať. Takže
3 K sa rovnajú −270 °C.
Výhoda Kelvinovej stupnice spočíva v tom, že
nemusíme pracovať so zápornými hodnotami a jej
nulový bod je stály, nezávislý od tlaku, na rozdiel
od bodu varu či tuhnutia vody.

TRIM BOX = 230 x 280 mm

001-208_Bang updated CZ+SK.indd 40 16.2.2024 10:38 001-208_Bang updated CZ+SK.indd 41
230 x 280 mm = TRIM BOX
16.2.2024 10:38

- 40 - - 41 -
BLEED B O X BLEED B O X
 TRIM B O X TRIM B O X
Cyan Magenta Yellow Black Cyan Magenta Yellow Black

236 x 286 mm = BLEED BOX

BLEED BOX = 236 x 286 mm

400 000 AŽ 700 MILIÓNOV ROKOV PO BIG BANGU 2. KAPITOLA A bolo svetlo

TRIM BOX = 230 x 280 mm

001-208_Bang updated CZ+SK.indd 42 16.2.2024 10:38 001-208_Bang updated CZ+SK.indd 43
230 x 280 mm = TRIM BOX
16.2.2024 10:38

- 42 - - 43 -
BLEED B O X BLEED B O X
 TRIM B O X TRIM B O X
Cyan Magenta Yellow Black Cyan Magenta Yellow Black

A bolo svetlo 45

Prvá hviezda
Domnievame sa, že prvé hviezdy museli byť
extrémne hmotné. Jedna či dve tieto hviezdy
v jednej protogalaxii by produkovali dostatok energie
na to, aby výrazne zmenili okolité prostredie,
a tým vydláždili cestu „normálnym“ hviezdam,
ako je naše Slnko.
Elektromagnetické spektrum
Viditeľná časť spektra (dúha) – svetlo, ktoré môžeme
vidieť voľným okom – je len veľmi malou časťou
P
očas 400 000 rokov nasledujúcich po kataklizmatickom období inflácie nedošlo
k žiadnemu dramatickejšiemu vývoju. Fyzikálne podmienky riadiace vývoj
vesmíru ostávali viac či menej konštantné a vesmír už nebol takým búrlivým
miestom. Ako jeho teplota klesala, protóny a neutróny sa spomaľovali, ale žiarenie
a látka boli (ako uvidíme nižšie) stále prepojené.Vesmír bol v tomto období úplne
nepriehľadný.
Na elektromagnetické žiarenie, ktorého súčasťou je i viditeľné svetlo, môžeme nazerať
ako na prúd fotónov, čo sú častice s nulovou pokojovou hmotnosťou, ktoré sa vždy
pohybujú rýchlosťou 300 000 km/s. V zvláštnom svete kvantovej mechaniky (ktorá je
však azda najlepšie otestovanou teóriou modernej fyziky) už neexistuje jasný rozdiel
medzi „vlnami“ a „časticami“, preto musíme prijať fakt, že všetko existuje ako niečo,
čo nazývame „vlnovo-časticová dualita“. Tak ako objekty, o ktorých tradične uvažujeme
ako o časticiach, napríklad elektróny a protóny, aj svetlo sa niekedy správa ako častica
(fotón) a inokedy ako vlnenie.
Každý fotón nesie presne určené kvantum (množstvo) energie zodpovedajúce farbe
svetla, takže je celkom v poriadku hovoriť, že elektromagnetické žiarenie je „prúd
fotónov“. Sledujme teraz dráhu jedného takého fotónu, ktorý sa možno uvoľnil pri
zrážke protónu s antiprotónom vo veľmi ranom vesmíre. Vo vtedajšom hustom prostredí
nemohol žiadny fotón doletieť príliš ďaleko bez toho, aby sa zrazil s voľným elektrónom.
Ten ho absorboval a získal tak energiu. Následne mohol byť fotón znovu vyžiarený, no
takmer vo všetkých prípadoch v smere odlišnom od toho, ktorým sa pohyboval pred vidieť obraz tohto osobitného okamihu vo vývoji nášho vesmíru. Možnosť pozrieť sa Obloha v mikrovlnnej oblasti
absorpciou. Tento proces sa znovu a znovu opakoval, takže fotónu trvalo pomerne dlho, späť na jeden konkrétny okamih je v astronómii unikátna – keď sa chceme pozrieť Snímka ukazuje celú oblohu v oblasti mikrovlnného
než v takom prostredí prekonal väčšiu vzdialenosť. na vzdialené časti vesmíru, zvyčajne nám v tom prekážajú blízke galaxie, ktoré vyslali žiarenia. Odhaľuje maličké fluktuácie teploty
Keď sa však vesmír v dobe asi 400 000 rokov po big bangu ochladil len na 3 000 kel- svoje svetlo len nedávno. Túto magickú udalosť, keď sa vesmír stal priehľadným, (v podobe farebných rozdielov) z doby, keď bol vesmír
vinov, nastala náhla zmena. Pred týmto kritickým momentom sa elektróny (najľahšie, môžeme dnes pozorovať ako tzv. reliktové žiarenie (prípadne je známe aj pod názvom starý len 380 000 rokov. Tieto fluktuácie zodpovedajú
a preto najrýchlejšie z častíc tvoriacich atómy) pohybovali príliš rýchlo na to, aby ich kozmické mikrovlnné pozadie). zárodkom, z ktorých vyrástli dnešné hviezdy a galaxie.
mohli zachytiť ťažšie jadrá atómov. Pri teplote 3 000 kelvinov však už zachytené byť Mnohí ľudia mohli tieto ozveny dávnej histórie vesmíru pozorovať – či už vedome, Červená predstavuje teplejšie a modrá chladnejšie
mohli, a tak vznikli prvé neutrálne atómy. Vzhľadom na mierku atómu elektróny alebo nie – pri sledovaní analógového televízneho vysielania. Ak vám vypadol oblasti. Snímka vznikla na základe dát získaných
obiehajú vo veľ kej vzdialenosti od jadra (väčšinu objemu atómu tvorí prázdny priestor), signál, či ste len prelaďovali kanály, objavilo sa na obrazovke čiernobiele zrnenie. sondou Planck v rokoch 2009 – 2013.
no v porovnaní so vzdialenosťami medzi atómami sú elektróny k jadrám veľmi blízko. Niekoľ ko percent z tohto šumu pochádzalo z reliktového žiarenia, ktoré je aj takmer Anténa Big Horn
Medzi novovzniknutými atómami sa tak zrazu otvoril veľ ký priestor, ktorým mohli po 14 miliardách rokov od svojho vzniku schopné rušiť sledovanie televízie. Rádioteleskop, s ktorým Robert Penzias a Arno Wilson
fotóny putovať na veľ ké vzdialenosti. Inými slovami, žiarenie sa oddelilo od látky Dnešná frekvencia reliktového žiarenia zodpovedá maximu tepelného žiarenia v roku 1964 ako prví objavili reliktové žiarenie, je
a 400 000 rokov po svojom vzniku sa vesmír stal priehľadným. telesa s teplotou len 2,7 K. Prečo je také chladné, keď ide o ozvenu horúceho počiatku v skutočnosti mikrovlnnou anténou v tvare dutého
vesmíru? Zdôvodnenie je celkom jednoduché. Žiarenie bolo vyslané v dobe, keď mal rohu. Stále ju možno vidieť v Bellových laboratóriách
Ozveny big bangu vesmír teplotu 3 000 K. Ako putovalo vesmírom, priestor, ktorým sa pohybovalo, sa v New Jersey (avšak už bez holubieho trusu, ktorý
Zachytávanie elektrónov bolo veľmi citlivé na teplotu vesmíru: len čo klesla pod kritickú neustále rozpínal, a tak sa naťahovala aj vlnová dĺžka tohto žiarenia. Tým klesala aj objaviteľov spočiatku mýlil).
hodnotu, začal tento proces prebiehať s pozoruhodnou rýchlosťou. Keďže teplota bola jeho zdanlivá teplota. Toto je naše prvé stretnutie s javom známym ako kozmologický

236 x 286 mm = BLEED BOX

BLEED BOX = 236 x 286 mm

celého elektromagnetického spektra. V posledných v celom vesmíre takmer úplne rovnaká (pripomeňme, že vďaka inflácii), prebehol červený posun, ktorý má v astronómii mimoriadny význam.
osemdesiatich rokoch astronómovia zhromažďujú tento proces takmer okamžite naprieč celým vesmírom. V dôsledku toho mohlo svetlo Objav reliktového žiarenia poskytol silnú podporu niekoľ kým predpovediam teórie
informácie pomocou žiarenia z celého spektra. neprerušene cestovať vesmírom tak, že aj o 13,8 miliardy rokov neskôr môžeme stále big bangu. Napríklad sa zistilo, že reliktové žiarenie zodpovedá žiareniu absolútne
čierneho telesa, čo je hypotetické teleso pohlcujúce všetko naň dopadajúce žiarenie.
Ak má také teleso nenulovú teplotu, emituje žiarenie, ktorého intenzita pre ľubovoľnú
viditeľné
105 103 10 10–1 10–3 10–5 žiarenie 10–7 10–9 10–11 10–13 10–15 vlnovú dĺžku závisí len od teploty telesa. V praxi nám to poskytuje informácie o povahe
vlnová dĺžka (m) DV SV KV VHF UHF mikrovlnné infračervené ultrafialové röntgenové gama žiarenie
žiarenie žiarenie žiarenie žiarenie zdroja žiarenia – napríklad to, že objekt mohol byť izolovaný od vonkajších vplyvov.
frekvencia (Hz) rádiové žiarenie milimetrové žiarenie submilimetrové žiarenie
Horúci, hustý a prakticky nepriehľadný vesmír v období pred oddelením žiarenia
5
10 3
10 107 109 1011 1013 1015 1017 1019 1021 1023 od látky mohol byť takým zdrojom. Zhoda medzi teóriou a pozorovaním je taká

TRIM BOX = 230 x 280 mm

001-208_Bang updated CZ+SK.indd 44 16.2.2024 10:38 001-208_Bang updated CZ+SK.indd 45
230 x 280 mm = TRIM BOX
16.2.2024 10:38

- 44 - - 45 -
BLEED B O X BLEED B O X
 TRIM B O X TRIM B O X
Cyan Magenta Yellow Black Cyan Magenta Yellow Black

46 400 000 až 700 miliónov rokov po big bangu A bolo svetlo 47

Obloha v infračervenej oblasti Galaxia GN-z11

V hornej časti je snímka urobená dlhou expozíciou Táto fotografia z Hubblovho ďalekohľadu ukazuje
v infračervenej oblasti pomocou Spitzerovho galaxiu GN-z11 tak, ako vyzerala pred 13,4 miliardy
vesmírneho ďalekohľadu. V dolnej časti je tá istá rokov, teda len 400 miliónov rokov po big bangu, keď
snímka po odstránení všetkých identifikovaných vek vesmíru dosiahol úroveň iba troch percent jeho
zdrojov v popredí. Usudzuje sa, že zvyškový jas dnešného veku. Je to teda jedna z najvzdialenejších
je pôvodne ultrafialové žiarenie z prvých hviezd, galaxií, ktoré sme zatiaľ pozorovali. Očakávame, že
ktoré sa rozpínaním vesmíru postupne posunulo Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba (James Webb
do infračervenej oblasti spektra. Ak sa to potvrdí, Space Telescope, JWST) objaví mnoho ďalších galaxií
stane sa táto snímka jedným z ikonických obrázkov z raného vesmíru.
astronómie.

galaxie

svetlo

dokonalá, že na väčšine grafov, zobrazujúcich namerané a teoreticky predpovedané
hodnoty, je hrúbka čiary, ktorá znázorňuje teoretickú predpoveď, väčšia než neistota
meraní. To je situácia vo vede veľmi vzácna a v observačnej astronómii unikátna.
Zdá sa, že žiarenie je úplne rovnomerné, že v ňom neexistujú odchýlky závislé
od smeru, odkiaľ k nám prichádza. Po odstránení rušivého mikrovlnného žiarenia
od zdrojov z našej vlastnej galaxie vyzerá reliktové žiarenie vo všetkých častiach
oblohy rovnako. Ale vesmír, ktorý vidíme dnes, je „chumáčovitý“: sú v ňom obrovské
vzdialenosti medzi pomerne hustými galaxiami, ktoré sa zhlukujú do kôp a kopy
do superkôp. Tieto superkopy, vzájomne oddelené obrovskými prázdnymi priestormi,
sú teraz dobre viditeľné na prehliadkach oblohy, ako je britsko-austrálska dvojstupňová
prehliadka (2dF Survey) alebo Sloan Deep Sky Survey, ktoré zobrazujú objekty
vzdialené miliardy svetelných rokov od Zeme. Akokoľvek na základe týchto pozorovaní pred 1 000 000 000 rokov
vykresľujeme obraz vesmíru, je zjavné, že nie je homogénny. Zdá sa teda, že niekde je
niečo zle. V zdanlivo homogénnom ranom vesmíre musel existovať zárodok štruktúry,
ktorú dnes pozorujeme.
Reliktové žiarenie je v súčasnosti jedným z najštudovanejších astrofyzikálnych javov
a má nám stále čo povedať. Ukazuje nám najranejší pohľad na štruktúru vesmíru.
Americká družica COBE už v roku 1992 odhalila rozdiely v teplote žiarenia menšie než

pred 500 000 000 rokmi

Kozmologický červený posun

236 x 286 mm = BLEED BOX

BLEED BOX = 236 x 286 mm

Pre lepšie pochopenie červeného posunu je vhodné
považovať svetlo za vlnenie, nie za prúd častíc – fo-
tónov. V dobe, keď bola táto idea prvýkrát navrhnutá,
vyvolala značnú polemiku. Ak je svetlo vlnenie,
v čom sa šíri? Napríklad zvukové vlny potrebujú
na svoj prenos vzduch a vlny na vode by mohli
ťažko existovať samy osebe. Mnoho ľudí preto verilo
v existenciu akejsi základnej substancie nazývanej
éter, ktorá bola všadeprítomná a ktorá umožňovala
šírenie svetelných vĺn. Na základe nových poznatkov
však bola táto predstava koncom 19. a začiatkom
20. storočia vyvrátená a nahradená ideou, že svetlo
sa môže šíriť priestorom samo a nepotrebuje nijaké
médium. Ak je však svetlo vlnenie, musí mať vlnovú
dĺžku, ktorá určuje jeho farbu a energiu. Napríklad
červené svetlo má väčšiu vlnovú dĺžku a menšiu
energiu než zelené svetlo, ktoré má zase väčšiu
vlnovú dĺžku a menšiu energiu než modré svetlo.
Infračervené žiarenie má väčšiu vlnovú dĺžku než
viditeľné červené svetlo a rádiové vlny majú ešte
väčšie vlnové dĺžky. Na krátkovlnnom konci spektra
nájdeme ultrafialové žiarenie, röntgenové žiarenie
a gama žiarenie. Reliktové žiarenie, ktoré dnes pozo-
rujeme, k nám muselo od svojho vzniku letieť rozpí-
najúcim sa vesmírom. Toto rozpínanie by nemalo byť
chápané len ako vzájomné vzďaľovanie sa objektov.
Rozpína sa samotný priestor. A tým, ako sa priestor
rozpína, naťahuje žiarenie, ktoré ním putuje, takže
zväčšuje jeho vlnovú dĺžku. Modré svetlo sa stáva
zeleným a potom červeným. Tento jav sa nazýva
kozmologický červený posun. Môžeme ho znázor-
niť pomocou nafukujúceho sa balónika (vpravo).
Ľubovoľné dva body na jeho povrchu sa od seba
vzďaľujú. Preto má reliktové žiarenie, pôvodne
sa nachádzajúce v oveľa energetickejšej oblasti
spektra, dnes len nízku energiu mikrovĺn.
súčasnosť

TRIM BOX = 230 x 280 mm

001-208_Bang updated CZ+SK.indd 46 16.2.2024 10:38 001-208_Bang updated CZ+SK.indd 47
230 x 280 mm = TRIM BOX
16.2.2024 10:38

- 46 - - 47 -
BLEED B O X BLEED B O X
 TRIM B O X TRIM B O X
Cyan Magenta Yellow Black Cyan Magenta Yellow Black

48 400 000 až 700 miliónov rokov po big bangu A bolo svetlo 49

Stopy big bangu rozvíjať. Dôležité sú však aj rozmery týchto fluktuácií na oblohe. Z pozorovaní
Tieto mapy oblohy pochádzajú z družice Cosmic reliktového žiarenia sme získali mapu v podstate celej oblohy a na nej dobre vidíme,
Background Explorer (COBE) a vidieť na nich že všetky chladnejšie (modré) a teplejšie (červené) oblasti sú zhruba rovnako veľ ké.
teplotné rozdiely odrážajúce nerovnomernosti Majú priemernú uhlovú veľ kosť asi 1°, čo je dvojnásobok uhlovej veľ kosti Mesiaca
v hustote raného vesmíru. Hore sú zobrazené hrubé v splne. Z tohto jediného poznatku a starostlivou dedukciou kozmológovia zistili, že
dáta, na prostrednej mape je odstránený vplyv náš vesmír je plochý. Umožnil im to fakt, že máme k dispozícii teoretickú predpoveď
pohybu Zeme a na spodnej je odstránené aj rušivé skutočnej, fyzikálnej veľ kosti týchto fluktuácií v ranom vesmíre. Porovnanie očakávanej
žiarenie našej Galaxie. Výsledkom sú len teplotné veľ kosti a zdanlivej veľ kosti na oblohe vypovedá o hustote vesmíru. Hmota zakrivuje
rozdiely pochádzajúce z pozostatkov big bangu. priestor, a teda aj svetlo sa k nám od zdroja pohybuje po zakrivených dráhach. Čím
vyššia hustota vesmíru, tým väčší ohyb svetla. V uzavretom vesmíre by bol ohyb svetla
podstatne výraznejší, a tento efekt by spôsobil, že by sa nám fluktuácie javili väčšie, než
očakávame. Naopak, v otvorenom vesmíre s menšou hustotou by sa fluktuácie javili
oveľa menšie. Porovnaním simulácií s pozorovaniami sa ukázalo, že vesmír má práve
kritickú hustotu a je plochý.
Pointa tejto diskusie môže byť pre kozmológov zdrojom obrovskej nádeje i sklamania. Kopernikov vesmír
Nádeje preto, že výskum reliktového žiarenia nám môže prezradiť mnoho nielen Táto Kopernikova mapa bola jednou z prvých,
o veľmi ranom okamihu, kedy bolo vyslané, ale aj o nasledujúcej histórii vesmíru. To ktorá zobrazovala Slnko v strede slnečnej sústavy.
je však zároveň problém. Ak chceme robiť závery o ranom vesmíre, musíme byť veľmi Základným predpokladom pre správne pochopenie
opatrní pri oddeľovaní neskorších efektov, čo môže byť dosť náročné. vesmíru je to, že sa nenachádzame v nijakej
jeho význačnej oblasti, a preto o ňom môžeme
Bariéra svetla vyvodzovať všeobecné závery na základe toho, čo
Už vieme, že pred vznikom reliktového žiarenia bol vesmír nepriehľadný. Nikdy sa vidíme. Riadime sa tzv. Kopernikovým princípom,
nebudeme môcť pozrieť späť do tohto raného obdobia, tak ako sa nemôžeme pozerať ktorý hovorí, že žiadna teória by nemala stavať
zo zeme do vnútra oblaku. Táto analógia však nie je dokonalá, pretože oblak sám pozorovateľa do špeciálnej polohy. Táto idea nebola
od seba nesvieti. Lepší príklad nám poskytne Slnko. Pri pohľade zvonku sa zdá, dosiaľ spochybnená – Zem nie je stredom vesmíru
že má Slnko pevný povrch (fotosféru), ale to, čo vidíme, je len hranica, na ktorej sa a nie je ním ani Slnko. Ani Slnko, ani Zem nie sú
materiál stáva priehľadným. Vnútro fotosféry tvorí plyn taký horúci a hustý, že každý v strede Galaxie a Galaxia nie je jedinou vo vesmíre,
fotón sa už po prejdení krátkej dráhy zrazí s niektorou z okolitých častíc. To sa podobá dokonca nie je ani nijako zvlášť význačná.
situácii bezprostredne po big bangu. Mimo fotosféry je plyn priehľadný a fotóny
ním môžu voľne prechádzať, podobne ako reliktové žiarenie vo vesmíre po jeho
spriehľadnení.
Na „pozeranie sa“ cez pozemské oblaky máme jednoduchú pomoc. Rádiové
žiarenie nimi ľahko preniká, a tak môžeme získať informácie o tom, čo je za nimi či
v ich vnútri. Rovnaký trik však nemôžeme použiť pri reliktovom žiarení. Limit 400 000
rokov platí pre všetko elektromagnetické žiarenie a zdá sa, že je to neprekonateľná
hranica. Ako teda môžeme presvedčivo hovoriť o podmienkach predtým? Zatiaľ sa
jedna desaťtisícina kelvina. Sú to síce maličké odchýlky, no sú to pôvodné zárodky musíme spoľahnúť na naše teórie, z ktorých mnohé sú schopné predpovedať charakter

236 x 286 mm = BLEED BOX

BLEED BOX = 236 x 286 mm

súčasných vesmírnych štruktúr. Najpodrobnejšiu mapu týchto fluktuácií urobila sonda
Európskej vesmírnej agentúry Planck v rokoch 2009 až 2013. Môže pôsobiť zvláštne, že
odchýlky hustoty meriame pomocou merania teploty, má to však veľmi dobrý dôvod.
Oblasti, kde bola hustota väčšia než priemer, gravitačne priťahovali stále viac hmoty.
Stláčanie tieto oblasti mierne ohrialo, a to sú práve tie fluktuácie teploty, ktoré dnes
meriame.
Vznik dnešného nerovnomerného vesmíru by nebol možný bez týchto maličkých
fluktuácií hustoty v čase vzniku reliktového žiarenia, ktoré mohla gravitácia ďalej
reliktového žiarenia. Potom môžeme porovnať tieto teórie s pozorovaným reliktovým
žiarením a vyvodiť príslušné závery.
Ideálne by bolo, keby sme boli schopní nazrieť za túto bariéru. Existuje mnoho
návrhov, ako to dosiahnuť. Mohli by sme napríklad detegovať vysoko energetické
častice, ktoré sa zachovali nezmenené z obdobia pred vznikom reliktového žiarenia.
Môže ísť o častice v podobe nepatrných, takmer nehmotných neutrín alebo o iné
exotické formy hmoty. Na univerzite v Princetone sa pripravuje špeciálny neutrínový
detektor Ptolemy, ktorý by v budúcnosti mohol takéto reliktové neutrína zachytiť.

TRIM BOX = 230 x 280 mm

001-208_Bang updated CZ+SK.indd 48 16.2.2024 10:39 001-208_Bang updated CZ+SK.indd 49
230 x 280 mm = TRIM BOX
16.2.2024 10:39

- 48 - - 49 -
BLEED B O X BLEED B O X