Priveľa cvičenia

Z
ajac sa venoval rannej rozcvičke.
Pokladal za dôležité byť fit. Takis-
to pokladal za dôležité dobre vyze-
rať, a preto si obliekol nový cvičebný úbor.
Tmavomodré trenírky mali na bokoch cit-
rónovožltý blesk. Na červenom tielku svietil
ešte väčší citrónovožltý blesk.
„Veľmi vtipné,“ utrúsil sucho Pásavec.
„Pomáha ti to rýchlejšie behať?“
„Nebuď namrzený,“ odvrkol Zajac. „Aj ty
by si mal cvičiť. Prospieva to zdraviu.“
„A preto mi to stále pripomínaš.“ Pása-
vec pokrútil hlavou. „Som unavený už len

47
z toho, že sa na teba musím dívať. Keby som
pritom mal ešte aj cvičiť, bol by som raz-dva
odpísaný a sotva by som lapal dych.“
Zajac sa zasmial.
„Mám nové dýchacie cvičenia, určite by
ti pomohli, navyše sú jednoduché.“
Pásavec rázne zdvihol hlavu.
„Nepotrebujem cvičiť dýchanie, Zajac,
dýcham celý deň. Pozri – nádych, výdych,
nádych, výdych. Keby som nedýchal, už by
som bol mŕtvy.“

48
 Zajac sa sotva zmohol na slovo.
„Prestaň, Pásavec! Keď sa smejem, nemô-
žem cvičiť. Tie cviky osožia pľúcam. Zadrž
na minútu dych. Skús to, stavím sa, že to ne-
dokážeš.“
Pásavec sa odšuchtal naspäť k svojmu
kreslu.
„Samozrejme, že to dokážem. Tak poďme,
som pripravený.“
 Zajac si sadol.
„Zhlboka sa nadýchni, pomaly vydýchni
a zadrž dych. Teraz.“
Obaja zadržali dych. Po niekoľkých se-
kundách sa Pásavcovi začali chvieť fúziky.
Po ďalších sekundách sa mu ňucháč sfarbil
dofialova a potom domodra. Na okamih na
jednej strane trošičku pootvoril papuľu a po-
tajomky sa nadýchol.
Zajac si to nevšimol. Oči mal zatvorené,
uši spustené na pleciach. Bol taký nehybný,
až Pásavec začal uvažovať, či jeho kamarát
ešte stále žije.
„Zajac! Zajac!“
Nič. Pásavec sa zľakol. Podišiel k priate-
ľovi a drgol doňho.
Zajac otvoril oko.

50
 „Si beznádejný prípad, Pásavec. Mal si
zadržať dych.“
„Veď som ho zadržiaval už asi týždeň. Bál
som sa o teba. Nazdával som sa, že je po te-
be.“
Zajac sa zamračil a pokrútil hlavou.
„Je to cvičenie. Viem, že podľa teba je to
strata času, ale osožilo by ti to a chcem, aby
si bol zdravý.“

51
 Pásavec potľapkal Zajaca po pleci.
„Si veľmi starostlivý, Zajac, ale myslím,
že cvičenie nie je vhodné pre pásavce. Nie
je pre ne prirodzené. Ty si len pekne cvič, ja
budem zatiaľ rozmýšľať o svojom projekte.“
„Máš projekt? Naozaj?“ Zajacovi sa vy-
streli uši.
„Áno. Rozhodol som sa, že budem pes-
tovať zeleninu. Dúfal som, že by som mohol
vypestovať aj syr, ale to, žiaľbohu, nejde.
Môžem však založiť zeleninovú záhradku. Ty
len ďalej dýchaj, Zajac, smelo do toho! Ja
musím ísť rýľovať.“

Neskôr predpoludním Zajac odpratal zo stola

riad od raňajok. Občas pozrel von kuchyn-
ským oknom. Pásavec rýľoval. Už najmenej

52
hodinu. Čochvíľa prestal, aby si odpočinul
a chytil dych. Nakoniec mal dosť dlhú ob-
dĺžnikovú hriadku pripravenú na sadenie.
Zajac ho pozoroval z kuchyne a usmieval
sa. Veď jeho priateľ si nechtiac dobre zacvičil!
Pásavec konečne odložil rýľ a vrátil sa do
domu. Okrajom svetra si z rozžiarenej tváre
zotrel pot a hlinu.

53