Priemysel

 je tá časť materiálnej výroby, kt. zahŕňa ťažbu nerastných surovín a palív, výrobu a rozvod
všetkých druhov energie, strojové spracovanie vyťažených surovín a poľnohospodárskych
produktov, rôzne opravárenské činnosti a vybrané služby

 je najdôležitejšie odvetvie NH jednotlivých krajín, ovplyvňuje rozvoj jednotlivých regiónov

 v priemysle pracuje asi 20% ekonomicky činného obyvateľstva ( vyspelé štáty – 25% - počet
zamestnaných klesá, menej rozvinuté – 14% - počet zamestnaných stúpa)

 rozdiely v zamestnanosti medzi krajinami sú výsledkom prirodzeného vývoja hospodárstva

jednotlivých štátov, kt. prechádzajú z predindustriálneho, cez industriálne až do
postindustriálného obdobia ( pre každé obdobie je charakteristický určitý podiel
zamestnanosti v primárnom, sekundárnom, terciárnom a kvartérnom sektore )

Vznik a vývoj priemyselnej výroby

 Priemyselná výroba podľa organizácie práce a stupňa rozvoja používanej techniky

prechádzala viacerými etapami:

 1.Malovýroba tovarov – remeselná alebo domáca výroba

 2.Priemyselná manufaktúra – prvá forma priemyselnej výroby s rozvinutým systémom deľby

práce predstavuje prechodnú formu medzi malovýrobou a moderným priemyslom, kt. sa
začal rozvíjať v Anglicku v 17.-18.st..Obdobie jeho vzniku nazývame prvá priemyselná
revolúcia

 3.Strojový veľkopriemysel – začína druhou priemyselnou revolúciou ( koniec 19. a zač. 20.
st.), využíva elektrickú energiu a spaľovacie motory, hl. časť výroby sa uskutočňuje pomocou
strojov, vysoká deľba práce, koncentrácia a špecializácia výroby. Tretia priemyselná revolúcia
– začína po 2. sv. vojne, priniesla automatizáciu, chemizáciu výroby, využívanie jadrovej
energie, priemyselná revolúcia v elektrotechnike a elektronike -vznikla v Japonsku

 4.Priemysel vysokých technológií – nová kvalita technológií sa viaže na obdobie vedecko –

technickej revolúcie, nové, netradičné postupy vychádzajúce z rozvoja vedy a techniky
(Japonsko, USA), prenikanie počítačov do riadenia výrobných postupov, znižovanie
energetickej náročnosti výroby, ekologizácia priemyselnej výroby

Najvýznamnejší vynález, kt. umožnil rozvoj moderného priemyslu je parný stroj ako hnací stroj
univerzálného významu, znížil závislosť priemyslu od prírodných zdrojov energie ( voda, vietor)

Typy a odvetvia priemyselnej výroby

 Podľa postavenia výrobného procesu k východiskovým surovinám sa priemysel delí na : 1.

primárny( ťažba surovín )

2. sekundárny ( spracovateľský )

3. terciárny ( opravárenská činnosť a vybrané služby )

 Podľa odvetví delíme priemysel na :

 1. ťažobný ( palív, rúd a i. surovín )

2. spracovateľský : a) ťažký – energetika, hutníctvo, strojárenstvo, chemický

b) spotrebný – strojárenský, chemický, textilný, potravinársky, polygrafický,

kožiarsky, papiera a celulózy

Lokalizácia priemyselnej výroby

 Rozmiestnenie priemyselnej výroby ovplyvňujú prírodné, spoločenské a ekonomické činitele,

kt. sa označujú ako lokalizačné činitele. Význam jednotlivých činiteľov je pre rôzne druhy
priemyslu rozdielny a ich význam sa v historickom vývoji menil ( súvisí to s rozvojom vedy a
výskumu )

 Lokalizačné činitele : surovina, energia, voda, pracovná sila, doprava, trh(miesto odbytu ),
aglomerácia, poloha, kapitál, vládna politika, ekologické činitele – význam podčiarknutých
činiteľov sa zväčšuje

 Pri lokalizácii priemyselnej výroby sa väčšinou berú do úvahy viaceré lokalizačné činitele (nie
iba jeden)

 Nové netradičné lokal. činitele : strategické rozhodnutia nadnárodných spoločností,

konkurencia a ceny na trhoch, ochrana životného prostredia, vládna politika jednotlivých
štátov, ...

Energetika

 tvorí základ moderného hospodárstva, vyrába elektrickú energiu potrebnú vo všetkých

odvetviach hospodárstva i v domácnostiach

 zdokonalením prenosu energie a zlepšením podmienok prepravy zdrojov energie, klesá vplyv
miesta výskytu zdrojov energie na lokalizácii priemyslu

 zdroje na výrobu energie delíme na : neobnoviteľné – uhlie, ropa, z. plyn, urán, horľavé
bridlice a na obnoviteľné – slnečná energia, vodná energia, veterná energia, energia prílivu a
odlivu, geotermálna energia, energia biomasy ( menej narušujú ŽP )

 najvýznamnejší produkt energetiky je výroba elektrickej energie. Podľa zdrojov rozdeľujeme

elektrárne na tepelné, jadrové, vodné a ostatné (alternatívne – slnečné, veterné,...)

 Tepelné elektrárne : spaľujú uhlie, ropu, zemný plyn, vo väčšine krajín prevláda výroba elekt.
energie v týchto elektrárňach, klesá podiel uhlia na úkor ropy a zemného plynu, významne sa
podieľajú na znečisťovaní ovzdušia

 Jadrové elektrárne : využívajú hl. urán, objem paliva je menší, ale veľká je spotreba vody na
chladenie, problémy - so skladovaním jadrového odpadu, rekonštrukciou a odstavovaním
( životnosť reaktorov sa pohybuje okolo 30-40 rokov ), možnými haváriami reaktorov.
Najvyšší podiel energie vyrobenej v jadrových elektrárňach majú : Francúzsko, Belgicko,
Ukrajina, Švédsko, Švajčiarsko, Južná Kórea, Litva,...

 Vodné elektrárne :( Itaipu – Brazília), Kanada, Brazília, USA, Čína, Rusko patria k najväčším
producentom hydroenergetiky (51 % svetovej produkcie)
  Podiel ostatných elektrární je malý, budujú ich hospodársky vyspelé krajiny, napr.
Francúzsko, USA, Island, Dánsko, ...

 Smery vývoja energetického hospodárstva : rýchle tempo rastu spotreby energie,

zvyšovanie využívania primárnych zdrojov energie, zmeny vo využívaní zdrojov energie,
využívanie a objavovanie nových druhov energie

Hutníctvo

 zaoberá sa tavením rúd, výrobou kovov a ich zliatin, výrobou valcovaného materiálu

 ovplyvňuje rozvoj ostatných priemyselných odvetví – hlavne strojárenstva

 delí sa na : hutníctvo železa a ocele (čierna metalurgia) a hutníctvo neželezných kovov

(farebná metalurgia)

 hutníctvo železa – sústreďuje sa do oblastí výskytu železnej rudy alebo koksovateľného uhlia,
poprípade do prístavov. Hl. oblasti hutníctva sú : j. Ukrajina, Rusko(Ural), USA a Kanada ( obl.
Veľkých jazier), Nemecko (Porúrie), Francúzsko(Lotrinsko), Poľsko(Horné Sliezsko),
j.Japonsko, sv. Čína, v. India, jv. Brazília

 hutníctvo farebných kovov - vyrába hl. hliník, meď, olovo, zinok, cín a ich zliatiny, sústreďuje
sa do oblasti ťažby surovín, do oblastí s veľkou spotrebou, do oblastí s lacnou energiou, do
oblastí s výhodnou dopravnou polohou

Strojárstvo

 je najrozšírenejšie a najnáročnejšie odvetvie priemyslu, má pestrú vnútornú štruktúru, delí sa

na : ťažké strojárenstvo a ľahké strojárenstvo

 Ťažké strojárenstvo – vyrába zariadenia tovární, banské stroje, dopravné prostriedky,...

nachádza sa v blízkosti hutníckych závodov. Najrozšírenejším odborom je dopravné
strojárenstvo ( osobné a nákladné autá, lode, lietadlá, vagóny, lokomotívy), vysoká
koncentrácia výroby ( tradície, kvalitná vedeckovýskumná a vývojová základňa, ekonomické
efektívnosť výroby), dominantné postavenie - USA, Japonska, Nemecka, Talianska,
Francúzska,...

 Ľahké strojárenstvo – patrí tu elektrotechnický a kovospracujúci priemysel, vyrába

elektrotechnické prístroje, motory, spotrebiče, televízory, počítače, hodinky, rádia,... v
súčasnosti pribudla výroba zariadení pre automatizáciu výroby, počítačov a iných
elektronických prístrojov. Tieto odbory sú nenáročné na materiál, ale potrebujú dostatok
kvalifikovanej sily. K tradičným výrobcom – Japonsko, USA, V.Británia, Nemecko, Francúzsko,
Taliansko, pribudli nové štáty – J. Kórea, Taiwan, Singapúr, Hongkong

Chemický priemysel

 patrí k veľmi rýchle sa rozvíjajúcim odvetviam, využíva stále nové suroviny a rýchlo mení
druhy výrobkov

 spotrebuje veľa vody a energie, výrazne sa podieľa na zhoršovaní ŽP

 základné suroviny, kt. využíva sú : ropa, zemný plyn, uhlie, síra, rôzne druhy solí, fosfáty,
apatity, ...
  delí sa na : priemysel anorganickej chémie – vyrába kyseliny, hnojivá, pohonné hmoty,
mazadlá, oleje ...( sústreďuje sa hl. pri vodných tokoch a v prístavoch ) a na priemysel
organickej chémie – vyrába plasty, umelé vlákna, kaučuk, liečivá, kozmetiku..., rozvíja sa
rýchlejšie

 samostatným odvetvím tohto priemyslu je farmaceutický priemysel, vyžaduje čisté

prostredie, kvalifikovanú pracovnú silu ( Švajčiarsko, USA, Nemecko, Japonsko,...)

 významné oblasti tohto priemyslu : Nemecko(Porúrie), Belgicko a Holandsko(oblasť delty

Rýna a Šeldy), USA(Apalače, sv., Mexický z.), Francúzsko(rhônsko – alpská
oblasť),Taliansko(s.),Ukrajina(Donbas), Švajčiarsko, okolie Perzského zálivu, Japonsko(j.
pobrežie), Rusko(Povolžie,...)

 USA, Japonsko, z. Európa = ¾ chemickej výroby

Spotrebný priemysel

 vyrába výrobky pre každodennú spotrebu človeka, vyznačuje sa vysokým podielom

zamestnaných žien, sústreďuje sa do oblastí s veľkým zoskupením obyvateľstva

 potravinársky priemysel – lokalizáciu ovplyvňuje hl. trh a miesto produkcie základných

surovín, nadväzuje na poľnohospodársku výrobu, má veľa odborov ( mäsozávody, mliekárne,
mlyny a pekárne, tukový priemysel, ...), je pomerne rovnomerne rozmiestnený

 textilný priemysel – využíva prírodné materiály(bavlna, vlna, ľan, hodváb,...), produkty

chemického priemyslu(syntetické vlákna),drevárskeho priemyslu( vlákniny na priadzu,
tkaniny na látky), na tento priemysel nadväzuje odevný priemysel – sústreďuje sa hl. vo
veľkých mestách

 kožiarsky a obuvnícky priemysel – využíva prírodné a umelé materiály

 drevospracujúci priemysel – môžeme rozdeliť na prvovýrobu(ťažba dreva, výroba reziva a

stavebného dreva)a na druhovýrobu(výroba nábytku, hračiek, športových potrieb). Spolu s
priemyslom papiera a celulózy sú najviac rozšírené v pásme lesov na s. pologuli a v
oblastiach tropických lesov

Priemyselné oblasti

 rozloženie priemyslu je na Zemi nerovnomerné, charakteristickou črtou je jeho koncentrácia

do vybraných oblastí – tu dochádza k spolupôsobeniu viacerých lokalizačných faktorov

 v rozmiestnení môžeme pozorovať :

 1. najväčší priemyselný potenciál je sústredený vo vyspelých štátoch sveta ( USA, Japonsko,

Nemecko, V.Británia, Francúzsko, Taliansko )

 2. v poslednom období vznikli nové priemyselné oblasti, základom kt. je ťažba a spracovanie
ropy alebo elektrotechnický a kovospracujúci priemysel ( obl. Mexického zálivu, Perzského
zálivu, štáty JV a V Ázie)

 3. v jednotlivých krajinách je veľká koncentrácia hl. v oblastiach výskytu surovín, v oblastiach

s dostatkom energie, v prístavoch alebo v aglomeráciách