1.

Zadanie
Rozmanitosť pohľadov na druhú svetovú vojnu v slovenskej a svetovej literatúre

18.čo je komunikácia druhy komunikácie, akýkoľvek prenos informácii verbálna neverbálna, priama nepriama
(osobna) devalvujúca - urážanie človeka, asertívna (rozprávanie na urovni) a efektivna( splnenie komunikačného
cieľa) rečnícky štýl agitačný prejav (presviedčanie niekoho politici), 2 svetová vojna Námestie sv. Alžbety,
Kolíska

Rétorika (rečníctvo) – veda o umení rečniť/hovoriť

Rečník:
 Prejav – obsah (čo nám povie, ako spracuje tému); forma (ako to povie, prednesie prejav)
 na tému
 situácia
 prednes

Rečník môže používať:

a) jazykové prostriedky (slová)
b) mimojazykové prostriedky (mimika, gestá, postoj)

TVORBA PREJAVU:
1) príležitosť (situácia) – poznať čo?, komu? + téma prejavu
2) hľadám informácie (citáty/myšlienky/materiál k téme)
3) koncept – nečistopis
4) čistopis (A4)
5) nácvik prednesu
6) prednes

Využitie rétoriky:
 politická/súdna reč
 prednáška
 referát
 spoločenský príhovor
 smútočný prejav

2.svetová vojna – bola horšia ako 1.svetová, pripojili sa k nej USA a Japonsko, používali sa omnoho kvalitnejšie
zbrane. Začala sa 1.septembra 1939 – Nemecko napadlo Poľsko (pod vedením Adolfa Hitlera –
fašizmus).Príčinami vzniku 2.svetovej vojny boli hlavne napätie vyvolané chybne koncipovanou Versaillskou
zmluvou a Veľká hospodárska kríza, ktorá oslabila všetky štáty a ich vlády. Skončila v r.1945.

V r.1948 sa svet rozdelil (rozhodovali sme sa či kapitalizmus/socializmus)

VÝCHOD – vybrali sme si východ ZÁPAD

 Totalitný režim  Písali čo chceli
 Komunisti NIE sloboda  Demokracia
 Spoločné štátne vlastníctvo  Súkromné vlastníctvo
 Socializmus ZSSR – zväz sovietskej
socialistickej republiky

Západný autori – mali slobodu, mohli písať čo chceli

Východný autori – totalitný režim, diktovali im čo majú robiť, museli poslúchať, na čele bola komunistická vláda,
mohli písať podľa metódy SOCIALISTICKÉHO REALIZMU

SCHEMATIZMUS – spisovatelia mali nadiktované čo písať

Dielo, ktoré kritizuje totalitný režim – GEORGE ORVEL – FARMA ZVIERAT

Demagógia :
 „reči, pomocou ktorých chce niekto niekoho sfanatizovať/presvedčiť“
 Schopnosť manipulovania ľudí (najmä v politike), kedy je klamné a pôsobivé rečnícke vystupovanie
využívané na získanie vplyvu/moci
 Vyskytuje sa tu prekrucovanie faktov napr. Hitler povedal, že ich nemecká árijská rasa sú NADĽUDIA

RUDOLF JAŠÍK – NÁMESTIE SV. ALŽBETY

 Idea – nič sa nevyrovná cene ľudského života. Fašizmus priniesol mnoho zverstva a zničil životy miliónov
ľudí.
Obsah:
Dej sa odohráva zväčša na predmestí Nitry, na námestí svätej Alžbety, kde bývajú menej majetný obyvatelia
mesta, hlavné postavy románu. Celým Slovenskom sa začína šíriť fašizmus a rasová nenávisť. IGOR a EVA sa
každý deň stretávajú vo veži Kostola svätej Alžbety. V jeden večer mu Eva oznámi, že vyšlo nariadenie pre Židov
nosiť označenie v podobe hviezdy. Má strach, vie, že to neveští nič dobré. Do mesta majú prísť Nemci, aby spolu
s gardistami vyriešili židovskú otázku. Najmú si udavačov, medzi nimi je aj ŽLTÝ DODO. Za každého Žida dostane
100 korún. HOLIČ JÁN FLÓRIK predá svoje holičstvo a stane sa gardistom. Všetko úsilie vynakladá na to, aby
nenávidených Židov zbavil majetku a aby zbohatol. Bohatému židovskému kožušníkovi prisľúbi pomoc. Skôr, ako
Žida s manželkou a synom previedol cez hranice do bezpečia, zradil ich. Za mestom ich zavraždil a zakopal
v lesíku. Majetok si privlastnil. Igor sa začína báť o Evu. Obuvník MAGUŠ mu poradí, aby dal Evu prekrstiť a oženil
sa s ňou. Farár si však pýta 10 000 korún. SAMKO, Evin otec, odmietne dať mladým peniaze, pretože si šetrí na
odkúpenie koní od MAXIHO. Keď sa to Maxi dozvie, hrozne sa nahnevá, kone mu predá a peniaze dá Igorovi. Už
je však neskoro. Situácia je vážnejšia a farár už nechce vystaviť dokument. Zúfalému Igorovi opäť poradí Maguš,
aby odišiel s Evou do hôr, kde je jeho brat horárom. Ešte v ten deň začnú gardisti na čele s Flórikom spolu
s Nemcami odvádzať Židov. Medzi nimi je aj Eva. Počas cesty sa Nemci nevyhli zverstvám. Nudiaci sa dôstojník si
privolal jedno dieťa, dal mu pomaranč a čokoládu. Keď sa chlapec otočil za matkou, vojak ho zastrelil. Eva chcela
odniesť chlapcovo telo a zastrelili aj ju. Po Evinom pohrebe Samko prosí Igora o odpustenie. Myslí si, že Evu
zabilo jeho lakomstvo. Nechce, aby ho postihol rovnaký osud ako Evu. Večer otrávil polievku jedom a zabil tak
svoju rodinu aj seba. Bola to ich „posledná večera“. Igor smúti, nemôže sa vyrovnať so smrťou Evy. Rozhodol sa,
že sa pomstí Flórikovi – zabil ho. Igor potom šiel rovno k rieke a naklonil sa, aby skočil. Zachránil ho Maguš, ktorý
v noci roznášal komunistické letáky.

MICHAIL A. ŠOLOCHOV – OSUD ČLOVEKA

 Idea – Človek by sa nemal nikdy vzdávať a ovládnuť smútkom a zúfalstvom, pretože vždy je v živote
človeka niekto/niečo pre čo sa oplatí žiť. Treba mať len otvorené srdce pre to, čo nám život ponúka.
 Je písaný socialistickým realizmom – písali len to dobré ako sa im darí (cez ružové okuliare)
 Vojna ukradla deťom rodiny

Novela; je štylizovaná ako rozhovor autora s hlavným hrdinom a šoférom ANDREJOM SOKOLOVOM, ktorý
spomína na prežité vojnové hrôzy. Vojna ho pripravila o ženu i dcéru a v posledný deň vojny i o syna. Padol do
zajatia, prežil peklo v koncentračnom tábore, z ktorého ušiel a dostal sa k svojim. I napriek utrpeniu, nestratil
ľudskosť, uchoval si lásku k životu, k ľuďom. Náhodne cestou stretol chlapca VÁŇU, ktorému nahradil otca.

ALBERTO MORAVIA – VRCHÁRKA

 Literárny žáner – spoločensko-psychologický román s výraznými prvkami naturalizmu
 Téma – utrpenie a násilie, ktoré vojna prináša nielen do života hlavnej hrdinky, ale celému národu
 Idea – život má vždy zmysel, i keď je plný utrpenia
 Nie je písaná socialistickým realizmom – lebo Taliansko nebolo v socialistickom režime

Román je o násilí a utrpení počas vojny. Obchodníčka CESIRA (čezira) rozpráva o svojom osude po vojne. V roku
1943 odchádza s dcérou ROSETTOU do hôr, kde chce vyčkať vojnu. Znášajú príkoria utečencov, okradnú ich
a znásilnia marockí vojaci. Znovu chcú začať v Ríme. Autor vykresľuje vnútorné pocity a premeny ženy, násilie na
ženách je vyjadrením násilia na celom národe.
ALFONZ BEDNÁR – KOLÍSKA
 Téma – okupácia Slovenska nemeckými vojakmi, dopad vojny a okupácie na obyvateľov dediny Lieskov,
kriticky zachytáva priebeh súdnych procesov v 50.rokoch (vykonštruované procesy – strach, nedôvera,
ľudia neverili jeden druhému)
 Idea – človek sa má v každej situácii zachovať čestne a spravodlivo (podľa svojho svedomia)
 Kompozícia – retrospektíva

Spisovatelia písali o tom, ako vojna brala ľuďom lásku, energiu a životy.