Štúrovci
Janko Matuška
Karol Kuzmány (1806 - 1866),
vydával časopis Hronka
Ľudovít Štúr (1815 - 1856)
- vydáva Slovenské národné noviny s
lit. prílohou Orol tatranský
Samo Chalupka (1812 - 1883),
mladší brat Jána Chalupku
Dobrovoľnícka (Nad Tatrou sa
blýska...)
Běla
Ladislav
Kto za pravdu horí
Kto za pravdu horí svätej obet,i
kto za ľudstva práva život posvätí,
kto nad krivdou biednych slzu vyroní,
tomu moja pieseň slávou zazvoní.
Nárečie slovenské alebo potreba
písania v tomto nárečí
Náuka reči slovenskej
Dumky večerní
Rozžehnání
Zapomeň, drahá, zapomeň jinocha
nade nímž mraky se bouřlivě shání.
Zapomeň, drahá, zapomeň na hocha,
jenž Ti posílá bolně rozžehnání:
on na vše světa zapomene slasti,
jenom nikdy, jen nikdy o své vlasti!
O národných piesňach a povestiach
plemien slovanských
Slovanstvo a svet budúcnosti
Likavský väzeň
Junák
Kráľohoľská
Na Kráľovej holi,
báseň napísaná na protest proti
odvolaniu Ľudovíta Štúra z Katedry
reči a literatúry česko-slovanskej
idylický epos, predstavuje ideálny
meštiansky život, podrobný opis
jedného dňa študentského majálesu,
ktorý vrcholí zásnubami Běly, dcéry
učiteľa, s Milnovom, vzdelaným
slovenským obchodníkom
román (poviedkovo-cestopisný),
zeman Ladislav sa zaľúbi do dcéry
farára Hanky, ale pred svadbou sa
vyberie na cestu po Európe, po
návrate sa žení, predčasne zomiera
hymnická pieseň
- spis, v ktorom zdôvodňuje potrebu
uzákonenia spisovnej slovenčiny
- gramatická príručka, v ktorej zhrnul
hláskoslovie, morfológiu, skladbu aj
pravopis. Pravidlá pravopisu Ľ. Štúra.
cyklus básní, ktoré vydal ešte ako
študent, v češtine. Zaznieva z nich
romantický smútok, rozpor medzi
snom a skutočnosťou, žiaľ nielen nad
sebou, ale aj nad údelom jeho ľudu.
- intímna lyrika, báseň - rozlúčenie
s Máriou Pospíšilovou.
- vyzdvihuje poéziu a spevavosť
slovenského národa, ľudovú
slovesnosť, napísané v češtine
- kritizuje Rakúsku ríšu, verí, že
slovanské národy oslobodí cárske
Rusko (knihu písal v nemčine,
prvýkrát vyšla v ruštine, po jeho
smrti. U nás vyšla až v roku 1994!
jánošíkovská tematika, Jánošík
uväznený, uvažuje o svojom osude,
verí, že sa mu podarí dostať sa na
slobodu a znova sa postaviť na čelo
svojich junákov, motív vatry využíva
ako symbol slobody.
Jánošík a jeho hôrni chlapci hrdinsky
bojujú proti mocipánom a hoci všetci
padnú, autor verí v obdnovenie
Jánošíkovho odboja.
- opäť jánošíkovská tematika, výzva
súčasníkom, aby povstali proti krivde

Janko Kráľ (1822 - 1876), jeden zo
študentov Ľ. Štúra, za buričstvo
(ľudu, proti pánom) väznený v
Šahách, počas revolúcie 1848/49
organizuje dobrovoľnícky oddiel,
zomrel na týfus, jeho hrob neznámy
jasná vatra svieti,
okolo tej vatry,
dvanásť hôrnych detí.
Mor ho
Zleteli orli z Tatry, tiahnu na podolia
ponad vysoké hory, ponad šíre polia
preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu
sadli tam za pomedzím slovens. rodu.
Duní Dunaj a luna za lunou sa valí...
Boj pri Jelšave
Turčín Poničan
Branko
Duma Bratislavská
Orol
Orol vták
Keby ja bol orol vták,
vyletel bych nad oblak,
zaplieskal bych krídlami
nad našimi Tatrami.
Šahy
balady: Zverbovaný, Skamenelý,
Zabitý, Pán v trní, Kvet, Kríž a
čiapka, Bezbožné dievky
- hrdinská báseň, inšpirovaná vpádom
cisára Constantina do Panónie vo 4.
storočí, kmeň Lemiakov považoval S.
Chalupka za Slovákov.
veršované povesti s protitureckou
tematikou (T-P, poturčenec unáša
slovenskú ženu, spoznáva v nej svoju
matku, presviedča ju, aby zostala s
ním, no ona sa radšej chce vrátiť
domov, ta do vlasti mojej lona, na tie
krásne brehy Hrona...)
veršovaná povesť o zvolenskom
zbojníkovi, ktorý bojoval za práva
ľudu, pri troch mestách ho honili, no
nakoniec ho zradou premohli, zabili a
náhrobný kameň S. Chalupku nesie
Brankove slová: Pravde žil som,
krivdu bil som, verne národ môj ľúbil
som!
prvá báseň v Štúrovej spisovnej
slovenčine, napísaná ešte v r. 1843,
ako reakcia na zosadenie Štúra. Žiali
v nej nad tým, že bolo málo tých,
ktorí sa postavili na Štúrovu obranu
(on sám patril k tým študentom, ktorí
vtedy odišli z Katedry) - Málo je nás
málo, ale nič to preto, bez sto
lastovičiek, bude ešte leto. Záver
optimistický, vyzýva do boja za
slobodný život
báseň, o mládencovi, ktorý opúšťa
svoju matku aj rodný kraj, aby vo
svete bojoval, kým nezahynie (obraz
samotného Janka Kráľa)
opäť boj, opäť rozpor medzi snom a
skutočnosťou, túžba po slobode, autor
vyhlasuje, že radšej zhynie na poli,
ako by žil v nevoli.
revolučná báseň, napísal ju sklamaný
neúspechom revolúcie, na pozadí
vlastného osudu (bol v Š. väznený)
zobrazuje tragický priebeh celej
revolúcie, lúči sa so svojimi nádejami
a snami, je zatrpknutý, budúcnosť
národa vidí čierne.
baladické básne, pochmúrny dej,
tragický záver, obyčajne je potrestaná
nejaký ľudský čin (nevera milého,
zneuctenie hrobu, privolávanie
diabolskej moci čarami), ale aj tragika
dievčaťa, ktoré sa muselo nasilu
vydať za starého vdovca a potom
umiera od žiaľu (Kvet)
 Zakliata panna vo Váhu a divný Janko lyrický obraz básnikovho vnútra, jeho
duše, v divnom Jankovi vykresľuje
seba samého, nenachádza nikde
pokoj, je samotár, čudák. Báseň má 2
časti - v jednej opísaný príbeh Janka,
v druhej zasa povesť o zakliatej
panne. Janko pri jej záchrane hynie a s
ním hynie aj nepokoj, smútok, tiaž a
nastupuje idyla, pokoj (príchod
pastierika, ktorý zvestuje o nájdení
mŕtveho Janka pri Váhu), autor
používa ľudové slová.
12 slov (nesprávne nazývané Dráma cyklus básní (skoro 70), vyjadrujú
sveta) pesimistický pohľad na prítomnosť aj
minulosť, zobrazuje ťažký život
obyčajného ľudu, drámy drobných
ľudí, verí však v lepšiu budúcnosť pre
Slovákov To príde, keď nie dnes,
zajtra, nie zajtra - potom prísť musí...
Výlomky z Jánošíka básne s jánošíkovskou tematikou
Janko
Žobrák
Zbojníkova balada
Duma slovenská obraz slovenského života za 25 rokov
po revolúcii
Ján Botto (1829 - 1881) Orol ľud čaká na smelého junáka, verí v
oslobodenie (neskôr ten motív použil
v Smrti Jánošíkovej)
Báj na Dunaji Slovensko (biela húska) zobrazené
ako zakliata krajina, ktorá čaká na
víťaza, ktorý ju oslobodí, nakoniec sa
taký odvážny junák objaví,
predstavuje v ňom Štúra (junák-orol v
ligotavej zore)
Pochod revolučná báseň, priamo vyzýva
Šabľa, šabľa, nie okovy Slovákov do boja
pristane ver junákovi
kto chce, nech si putá nosí
do rúk, bratia, šable, kosy!
balady: Žltá lalia - o porušení prísahy
Žltá ľalia manželskej vernosti, ktorá je
Ctibor potrestaná (Eva sa po Adamovej smrti
Margita a Besná znova vydá, nakoniec aj ona umiera v
(víťazí v nich spravodlivosť) náručí mŕtveho Adama)
Ctibor - o bezohľadnom pánovi
Beckovy Ctiborovi zo Ctiboríc,
znesvätil nedeľu poľovačkou a preto
bol potrestaný
Margita a Besná - spracovaná povesť
o dvoch skalách v Strečnianskej
doline, o vdove, ktorá zo žiarlivosti
sotí svoju nevlastnú dcéru zo skaly
nad Váhom, potom sa pomätie a sama
skočí zo skaly druhej.
Smrť Jánošíkova baladická báseň v 9 spevoch a
Horí ohník horí, na Kráľovej holi predspevom, symbol slobody, nádejí,
ktože ho nakládol - dvanásti sokoli ale aj pasivity ľudu, ktorý mal
Dvanásti sokoli, sokolovia bieli možnosť sa vzbúriť, no nenabral
akých ľudské oči ešte nevideli odvahu vtedy, keď bol správny čas
(obraz revolúcie a obdobia po nej)
Andrej Sládkovič (Braxatoris)
1820 - 1872
Jozef Miloslav Hurban
(1817 – 1888
- vydáva almanach Nitra
- od r. 1846 vydáva Slovenské
pohľady (na vedy, literatúru a
umenie). Vychádzajú dodnes.
Zaspievajme pieseň o slobodnej vlasti hymnická báseň, ktorou privítal
Detvan
Stojí vysoká, divá Poľana
mať stará ohromných stínov,
pod ňou dedina Detvou volaná,
mať bujná vysokých synov...
Marína
Ja sladké túžby, túžby po kráse
spievam peknotou nadšený
a v tomto duše mojej ohlase
svet môj je celý zavrený,
z výsosti Tatier ona mi svieti,
ona mi z ohňov nebeských letí,
ona mi svety pohýna,
ona mi kýva zo sto životov:
No centrom, živlom, nebom, jednotou
krás mojich, moja Marína!
Od Silvestra do Troch kráľov
Svadba krále velkomoravského
Svatoplukovci
Olejkár
Gottšalk
Slovensko a jeho život literárny
revolúciu 1848
- epická skladba v 5 spevoch: Martin,
Družina, Slatinský jarmok, Vohľady,
Lapačka
- lyricko-epická skladba, ľúbostná,
svojho času odsúdená štúrovcami,
pretože sa zaoberá láskou k žene.
Autor zachytáva ideál krásy, lásku,
mladosť. Neskôr mu láska k dievčaťu
prerastá v lásku k vlasti Vlasť drahú
ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drarú
v peknej otčine a obe v jednom
objímať.
humoristicko-satirická novela,
napísaná v podstate na žiadosť
čitateľov, rieši aktuálne dobové
problémy, dejová línia slabá (starý
mládenec Šúplata si hľadá bohatú
nevestu, no nakoniec si vyberie svoju
starú slúžku Ilonu)
prózy čerpajúce námet z
veľkomoravského obdobia, poukazuje
na potrebu súdržnosti voči
nepriateľom
historická povesť z obdobia vlády
Matúša Čáka, idealizácia tohto
panovníka, zobrazuje ho ako
uvedomelého Slováka a
spravodlivého vládcu.
zobrazuje násilné pokresťančovanie
Slovanov na území Nemecka,
zradcom však bol samotný Slovan
(Gočalko opúšťa svoju manželku aj
dcéru, aby sa oženil s dánskou
princeznou, prijíma meno Gotšalk a
slovanské kmene vydáva do rúk
Nemcom
prehľad dejín slovenskej literatúry od
najstarších čias až po štúrovské
obdobie