Svet po 2. sv.

vojne

STUDENÁ VOJNA

Otázky povojnovej Európy sa riešili ešte v čase, keď zúrila vojna v Tichomorí. V období medzi júlom a augustom
1945 sa konala posledná z trojice konferencií, a to ..............................................
 Zúčastnili sa na nej traja predstavitelia: ..............................(VB), ..............................(USA),.........................(ZSSR)
 Dohodli sa na kľúčových otázkach:
 rozdelenie Nemecka do štyroch okupačných zón (.........................)
 prijali program štyroch D:
o obmedziť, alebo zrušiť vojenské sily a prostriedky na istom území => .........................
o odstránenie zvyškov nacizmu a fašizmu => ...............................
o uplatňovanie a šírenie demokratických zásad => ..................................
o zrušenie, odstránenie nadmernej koncentrácie monopolov (kartelov) => ..........................

Dominantné postavenie medzi krajinami preberá .............. a ............... – vzniká tzv. ............................. – tieto mocnosti
dostávajú pomenovanie „superveľmoci“ (od 50tych r.) – nestoja osamotene, ale začínajú sa okolo nich formovať
bloky spojencov = prívržencov (buď dobrovoľných, alebo aj nasilu pridružených.

Rozlišujeme ZÁPADNÝ a VÝCHODNÝ BLOK

(.............................................................) (.......................................................................................)

Výraznejší rozpor medzi týmito dvoma blokmi sa začal prejavovať až po roku 1948 (dovtedy to boli len náznaky
rozporov, výmeny názorov) – toto nepriateľstvo a napätie medzi blokmi označujeme pojmom =>

........................................... – nevojenský konflikt medzi východným a západným blokom – ochladenie vzťahov

- na začiatku tento pojem označoval napätie medzi blokmi a neskôr označoval stav „keď mier
nebol možný a vojna nemysliteľná“
- boli to horúčkovité preteky v zbrojení a mnoho „zástupných“ vojen – tzn. .............................
....................................................................................................................................................
- bola ideologická ( stoja proti sebe dve ideológie .......................... a ..........................)
- bola mocenská ( obe strany mali .......................zbrane)
- bola totálna ( Čo to môže znamenať? ............................................ )

PRIEBEH SV:
Studená vojna neprišla naraz (v plnej svojej sile) – mala svoju postupnosť: napätie – ochladenie vzťahov – formovanie
blokov – upevňovanie blokov – úplné rozdelenie.
PRVÉ PREJAVY NAPÄTIA: „ochladenie vzťahov“


PRVÉ KROKY: „formovanie blokov“



Prvým krokom bola napr. pomoc Grécku v občianskej vojne (podporili gréckych demokratov).

 Marshallov plán – návrh zákona o hospodárskej obnove Európy (od am. štát. tajomníka a min. zahr. vecí) – bol
to .........................................................................................................................................................................
 Zabezpečením hospodárskej stability sledovalo USA aj zabezpečenie ..................................... stability.
 Táto pomoc bola určená pre celú Európu - prijalo ju 16 štátov Európy (medzi nimi aj záp. časť Nemecka)
Je to taký počiatok európskej integrácie – do r. 1952 vyplatilo USA cca 13 mld USD.
 ZSSR ju ................................... a podobné odporúčanie dalo aj krajinám vo svojej sfére vplyvu.
 Finančné prostriedky prerozdeľovala Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu OEEC.
Z nej je dnes OECD Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

VZNIK ORGANIZÁCIÍ: „upevnenie blokov“

............................................................................. – zámerom bolo „udržať Ameriku v Európe, Rusko mimo
Európy a Nemecko pri zemi“ (vyhlásenie prvého tajomníka NATO). Podpísalo ju 12 krajín v roku 1949 – bola to
zmluva o kolektívnej bezpečnosti (v r. 1955 vstúpilo aj Nemecko – SRN)

............................................................................. - ako reakciu na vstup SRN do NATO si aj sovietsky blok

vytvoril svoju vojenskú organizáciu v r. 1955 – členmi boli Alb., Bulh., Rum., Maď., Poľsko, ČSR a ZSSR
« boli to dve najsilnejšie vojensko-politické zoskupenia na svete »
KONKRÉTNE KRÍZY A VOJNOVÉ KONFLIKTY: „úplné rozdelenie“

BERLÍNSKA KRÍZA: Nemecko je .................................... Berlín je ..............................................

 Prvá berlínska kríza: 1949

 Druhá berlínska kríza: 1961

KARIBSKÁ KRÍZA (KUBÁNSKA KRÍZA) – 1962

Otázky:
a) Aký „symbol“ snahy zabrániť v budúcnosti podobnému konfliktu, bol zriadený na americkej aj ruskej strane?
b) Aká je situácia na Kube dnes? Žije ešte Fidel Castro?