SOLIDARITA

ZÁKLAD SPOLOČNOSTI

Tomáš Záhorský
SOLIDARITA – slovo solidarita pochádza od latinského solidus, pevný, celistvý.
Odtiaľ vznikol stredoveký právny pojem in solidum, ktorý znamenal, že nejaká
skupina ľudí vystupuje pred súdom a prijíma záväzky ako celok. Od 15. storočia
označuje solidarita stav, keď ľudia konajú v zhode a navzájom ručia za svoje
záväzky. Slovo sa potom rozšírilo do ďalších jazykov a od 19. storočia sa začalo
chápať ako konkrétne vyjadrenie pojmu bratstvo. V tom istom čase vznikol aj
pojem solidarizovať sa s niekým, vyjadriť mu podporu a spojiť s ním svoje
záujmy i záväzky.
Teoretici komunizmu sa priklonili k názoru, že revolúciu musí viesť pevne
organizovaná strana ako „predvoj“ a vnútiť nové usporiadanie ako „diktatúru
proletariátu“ celej spoločnosti. Pojem solidarity sa potom v komunistickom
hnutí používal len v súvislosti s medzinárodnou solidaritou revolučných strán,
takže sa mohol stať naopak heslom protestu proti totalitnému štátu.
V septembri roku 1980 vzniklo v Gdansku Nezávislé odborové hnutie Solidarita,
ktoré sa výrazne podielalo na páde komunistického systému.
Solidarita je vzťah medzi navzájom rovnými, ktorí dobrovoľne kooperujú,
pretože ich spája spoločný záujem, ktorý máva často podobu boja proti
spoločnému nepriateľovi. Je opakom vzťahu nadriadenosti a podriadenosti.
Výrazným prvkom medziľudskej solidarity je silný emotívny náboj.
Solidaritu môžeme popísať aj ako dobrovoľnú akciu zodpovedných ľudí
a autentickým prejavom rešpektu k ľudskému životu. Alebo tiež výrazom
ľudského porozumenia, vzájomnej súdržnosti a tiež zodpovednosti. Solidaritou
sa rozumie tiež určitá dobrovoľná pomoc niekomu. Môžeme povedať, že
solidaritou preukazujeme ctenie si ideálu humanizmu.
Solidarita je zdrojom sociálnych istôt v spoločnosti. Sociálny človek sa dokáže
vžiť do situácie toho druhého, stotožniť sa s ním, zdieľať radosti i bolesti.
Solidárny človek je ochotný obetovať sa za druhých, znášať následky ich chýb.
Cit solidarity spôsobuje to, že ak sa niekto a nás dopustí zločinu, hanbíme sa za
to všetci a robíme čo vládzeme, aby sa zločin nezopakoval. Ak niekto z nás
dosiahol úspech, tešíme sa z neho všetci.
Nedostatok solidarity vytvára medzi ľuďmi veľké sociálne rozdiely, ktoré sú
príčinou silných napätí a konfliktov.
Taká spoločnosť je solidárna, ktorá vytvára možnosti pre všetkých, a ten
jednotlivec je solidárny, ktorý zodpovedne možnosti využíva nielen pre svoje
dobro, ale aj pre dobro iných a nikdy nie na ich úkor.
Solidarita ako pomoc sa má prejavovať tak, aby konkrétna pomoc nebola iba
jednorazová, ale aby sa stala systémovou. Hoci solidaritu môžeme chápať aj
prejavovať ako výnimočný a jednorazový prejav pomoci konkrétnemu človeku,
ktorého už možno neuvidíme, no prejavy solidarity by v skutočnosti mali byť
systematickou pomocou človeku a preto sa majú hľadať systémové riešenia.
Solidarita by sa mala prejavovať takým spôsobom, aby sa prostriedky
nezneužívali či už samotnými organizáciami, ktoré ich zbierajú, alebo vládami
a organizáciami, pre ktorých sú určené. Pomoc má spĺňať kritériá. Pri zneužití
pomoci sa nedosahuje nijaký efekt pomoci skôr naopak, ešte viac sa prehlbuje
bieda a závislosť kohosi na prejavovanej pomoci. Preto cirkev navrhuje
kontrolovať konkrétne formy solidárnej pomoci tak, aby tí ktorým sa pomáha
ostali dosť samostatní na potrebný rozvoj, ale aj zaviazaní správne použiť
ponúkanú pomoc.
Spoločenský vývoj v bohatých krajinách sveta – najmä automatizácia výroby
a jej presun do chudobnejších krajín drasticky obmedzil počty robotníkov
v továrňach a viedol tak k oslabeniu možnosti ich skupinovej solidarity.
Klesol význam odborových organizácií a pokiaľ životná úroveň rástla, klesla
potreba solidarity v tomto ohľade.
V súčasnej dobe sa často hovorí o takzvanej medzigeneračnej solidarite, kde
zamestnaní ľudia musia venovať časť svojich príjmov na platbu do systému
sociálneho poistenia, z ktorého sa vyplácajú starobné dôchodkové dávky
starým ľuďom. Nejedná sa však o solidaritu v pravom slova zmysle, pretože nie
je vzájomná vymáha sa na základe zákona, takže nie je dobrovoľná.
Napriek tomu zostáva požiadavka solidarity významnou etickou výzvou pre
všetkých a solidarita je aj naďalej pre mnoho mysliteľov cnosti aj v moderných
spoločnostiach.
ĽUDSKÁ SOLIDARITA

Ľudské práva delíme na tri generácie:

- politické a občianske práva – práva prvej generácie
- ekonomické, hospodárske a kultúrne – práva druhej generácie
- práva solidarity – práva tretej generácie
Zatiaľ čo práva prvej a druhej generácie majú na zreteli najmä napĺňanie
potrieb nás jednotlivcov a našich čias, práva solidarity majú za úlohu definovať
kolektívne nároky ľudí dneška, ako aj budúcich generácií.
Valné zhromaždenie OSN označilo solidaritu ako kľúčovú hodnotu 21. storočia.
V roku 2005 prijalo rezolúciu60/209, kde ustanovilo 20. december ako
Medzinárodný deň ľudskej solidarity.
Hlavnou myšlienkou tohto dňa má byť posilnenie boja proti chudobe, korupcii
a terorizmu uvedomenie si významu solidarity pri riešení globálnych
problémov.
Ak chceme byť aj my účastní a účastné na kolektívnom pokroku ľudstva,
musíme si uvedomiť, že právo naň majú všetci a všetky z nás. Budúcnosť tejto
planéty so všetkým, čo k tomu patrí, totiž prináleží nám všetkým, bez ohľadu na
naše stále sa prehlbujúce rozdiely a nerovnosti.
Spoločne vieme riešiť globálne problémy, odstrániť chudobu, zabezpečiť
rovnosť a dosiahnuť pokrok naozaj pre všetkých.

SOCIÁLNA SOLIDARITA
Sociálna solidarita je morálny koncept odkazujúci na schopnosť alebo postoj
jednotlivcov v spoločnosti vzájomne si pomáhať a podporovať sa v konkrétnych
aspektoch každodenného života. Preto sa sociálna solidarita považuje za
občiansku povinnosť, ktorá nás zaväzuje a týka sa nás ostatných.
Sociálna solidarita je horizontálna, to znamená, že sa uplatňuje medzi rovnými.
Jej motorom sú spoločné záujmy, príslušnosť alebo empatia k určitej skupine,
záujem o blaho iných jednotlivcov v spoločnosti, ktoré považujeme za našich
rovných.
Sociálna solidarita má aj politický rozmer, pretože je nevyhnutný na zapojenie
jednotlivcov do budovania spoločnosti, kde spravodlivosť, dôstojnosť a rovnosť
sú základnými spoločnými statkami.
SOLIDÁRNE PROJEKTY

Na Islande sa realizoval projekt s názvom „Slnečná strana“. Skupina mladých

ľudí, ktorí veria, že v spoločnosti, kde duševné choroby naďalej pretrvávajú, by
možnosti a pomoc mali byť dostupnejšie. Preto sa rozhodli pomôcť tým, ktorí
nevedia, kam sa obrátiť, pokiaľ ide o duševné zdravie. Aktivity boli navrhnuté
tak, aby zvýšili pohodu, otvorili diskusie o témach, ktoré sú v spoločnosti tabu
a vytvorili platformu, kde sa jednotlivci môžu dozvedieť viac o duševných
chorobách, duševnom zdraví a zdrojoch dostupných na Islande. Na riešenie
tohto problému skupina vyvinula digitálnu aplikáciu na tému duševného
zdravia.

Druhý projekt bol realizovaný v Grécku. Projekt bol zameraný na ukončenie

vylúčenia utečencov, migrantov a nezamestnaných občanov v miestnej
komunite. Spojením miestnej komunity a štátnych príslušníkov tretích krajín
žijúcich v Aténach sa projekt zameralna zvýšenie výmeny nápadov, spoločnej
tvorby projektov a zlepšenie zručnosti štátnych príslušníkov tretích krajín
v prístupe na trh práce. Projekt preklenul priepasť vzdelávaním vysídlených ľudí
o digitálnych a podnikateľských zručnostiach. Poskytol im príležitosť získať
konkurenčnú výhodu a umožnil im hľadať si lepšie platené a veľmi žiadané
pracovné miesta.

V roku 2021 bol ocenený projekt „Za aktívny život nepočujúcich starších ľudí“
Staršia generácia nepočujúcich ľudí sa učila používať online bankovníctvo a iné
digitálne služby, ktoré využívame bežne doma.

„ Len solidárny svet môže byť spravodlivý a žiť v mieri.“