Jozef Mak

Mária Mišurdová
Pavlína Rakučáková
III.A
2021/2022
 ROMÁN
- žáner veľkej epiky (má dej)
- najznámejší a najrozšírenejší žáner súčasnej prózy
- v čase klasicizmu nahradil epos ako najvýraznejšieho reprezentanta epiky
- spojením viacerých románov vznikajú dilógie, trilógie alebo románové cykly
- využíva všetky 3 zobrazovacie postupy (epický – rozpráva príbeh, lyrický – opis pocitov
a statický opis, dramatický – dialógy medzi postavami)
ZNAKY:
- pružná kompozícia, ktorá umožňuje zachytiť rozsiahlu oblasť javov a udalostí,
spoločenských vzťahov a psychologických situácií (úvod, zauzlenie, vyvrcholenie –
katastrofa, moment posledného napätia, záverečné rozuzlenie)
- dej sa zložito rozvetvuje a popri hlavnom motíve sa rozvíja veľa vedľajších motívov
(rozdiel medzi novelou, poviedkou a románom)
- zobrazuje dlhšie časové rozpätie, široký okruh životných javov
- veľa postáv (hlavné a vedľajšie)
- hlavná a vedľajšia dejová línia (epizódy)
- postavy vstupujú do diela nevyformované
- pásmo rozprávača a pásmo postáv
- veľká pestrosť (použitie kompozičných a štylistických prostriedkov)
DRUHY:
1. podľa témy:
- PSYCHOLOGICKÝ – autor v ňom zobrazuje psychickú stránku postáv, ich vnútorný
stav, prežívanie pocitov,... (F. Michailovič Dostojevskyj: Zločin a trest)
- Autor sa ponára do duše jednej postavy a sleduje psychické stavy viac ako vonkajšie
udalosti
- Hlavná téma – vnútorný svet postáv
- Postavy sú veľmi komplikované
- Vykresľuje duševný život chápaný ako stretanie sa protikladných pocitov a stavov
- V priebehu románu sa autor dostáva medzi príčiny konania postáv
- Na záver nastáva odhalenie alebo oslobodenie postavy od trýzne
- Prevažuje psychika postavy nad dejom
- SOCIÁLNY/SPOLOČENSKÝ – autor rieši problémy spoločnosti a poukazuje na život
obyčajných ľudí (Jozef Cíger-Hronský: Jozef Mak)
- Zobrazuje sociálne podmienky, príslušnosť k sociálnej skupine
- V postave sa zovšeobecňuje skupina
- Sociálny typ – postavy nadobúdajú vlastnosti typické pre celú skupinu, reprezentujú
ju
- Dôkladne vyprofilované postavy, ktoré v sebe skoncentrovali všetky
príznačné vonkajšie i vnútorné vlastnosti predstaviteľov tej spoločenskej
skupiny, na ktorú autor zameral svoju pozornosť
- Postavy sa stali živým symbolom, ktorý sa vyvíjal dlhé roky a dlhodobo
označoval túto skupinu ľudí
 - BIOGRAFICKÝ – životopisný román, autor zobrazuje život niekoho iného (Ľudo
Zúbek: Doktor Jesenius)
- DOBRODRUŽNÝ – je založený najmä na zaujímavých udalostiach, napätí a nevšedných
príhodách (Carl Mav: Whinetou)
- SCI-FI/VEDECKO-FANTASTICKÝ – vystupujú tu vymyslené postavy, veci, javy ...
(Jules Verne: Cesta na Mesiac)
- VÝCHOVNÝ/DIDAKTICKÝ
- DETEKTÍVNY – je založený na hľadaní, pátraní po pravde (Aghata Christie: Poirot,
Slečna Marplová)
- Nosný pilier deja je objasňovanie zločinu
- DIEVČENSKÝ – venuje sa témam a postavám blízkym najmä ženskému čitateľovi
(Anna zo Zeleného domu)
- AUTOBIOGRAFICKÝ – autor zobrazuje svoj vlastný život (Erich Maria Remarque: Na
západe nič nové)
2. podľa časového určenia deja:
- HISTORICKÝ – autor sa vracia do minulosti, zobrazuje určitú historickú udalosť
a postavy (Ladislav Nádaši Jége: Adam Šangala)
- SÚČASNÝ
- UTOPICKÝ (budúcnosť)
3. podľa výpovednej formy:
- ROMÁN V LISTOCH (Stocker: Dracula)
- ROMÁN VO FORME DENNÍKA (Goethe: Utrpenie mladého Werthera)
- DIALOGICKÝ ROMÁN
- CESTOPISNÝ – opis života a kultúry iných krajín a cesty po nich
MEDZIVOJNOVÁ LITERATÚRA (1918-1945/48)
- Vstupuje metoda socialistického realizmu – má slúžiť ideológii – zobrazovať kladné
stránky socializmu a spoločnosti
- Do 1918 – monolitný model literatúry – znaky jedného obdobia, smeru
- Rozvíja sa pluralitný model literatúry – viac prúdov, smerov, časopisov, názorov,
spolkov, hnutí
- Smer = prúd
- Smer – má oficiálny manifest, skupina so znakmi, autormi,
- Prúd – nemá manifest, len zborníky

SPOLOČENSKÝ KONTEXT
- Kapitalizmus, socializmus, nacionalizmus, komunizmus
- prechod z feudalizmu do komunizmu, socializmu
- dochádza k rozpadu Rakúsko-Uhorska na samostatné štáty - 28 októbra 1918 vznik
prvého Československa - v dvadsiatych rokoch dochádza k vzniku politických strán
- 1927 - Hospodárska kríza → hlad, bieda, nezamestnanosť
- NA čelo Nemecka prichádza Adolf Hitler - od 1933 sa Nemecko pripravuje na vojnu
- 1: septembra 1939 Hitler začína bleskovú vojnu v Európe a napáda Poľsko
- 22 júna 1941 Hitler napáda Sovietsky zväz
 - v novembri 1942 do februára 1943 dochádza k blokáde Stalingradu nemeckou
armádou
- Vysťahovalectvo
- Rýchlejšie životné tempo, efektivita práce, industriálne zóny, rôzne názory
- Rozvoj vedy, techniky – objavenie penicilínu, teória relativity
- Väčší rozdiel medzi mestom a dedinou
- Zbavenie maďarizačného útlaku – rozvoj literatúry, národa, spisovný jazyk uzákonený
ako úradný, volebné právo, Slováci deklarovaní ako národ
- Zvýšenie vzdelanosti obyvateľstva, rozvoj vedy a umenia
- Časopisy Elán, Dar, Slovenské pohľady (Š.Krčméry- tajomník Matice Slovenskej),
Hlas(M.Hodža)
- Univerzita Komenského – 1919, SND – 1920, Slovenský rozhlas -1926, Matica
Slovenska – obnovená činnosť
- Otváranie okien do Európy – spolupráca so zahraničnými autormi – E.B.Lukáč
- 30.roky – hospodárska kríza, svet sa rúti do katastrofy, nástup 2.sv. vojny, súperenie
veľmocí, pesimizmus, neistota, nacionalistické hnutia
TÉMY LITERATÚRY:
a) ľudské
- I. svetová vojna v meste a na dedine a človek a jeho psychika
- - Vojna, vojnové zážitky
- Povojnová sociálna skutočnosť, povojnový vývin spoločnosti
- Súčasná spoločenská, politická, kultúrna problematika
- Historické témy
- Spomienky na mladosť
- Sociálna téma vysťahovalectvo

b) individuálne
- človek v ohrození svojej existencie

PREDSTAVITELIA:
 Jozef Cíger-Hronský
 Milo Urban
 Štefan Letz
 Remarque
 Hemingway

SLOVENSKÁ MEDZIVOJNOVÁ LITERATÚRA (1918 – 1945)

SPOLOČENSKO-HISTORICKÝ KONTEXT:
- Slovensko sa stalo súčasťou Československej republiky
- Zbavenie maďarizačného útlaku
- Zavedenie parlamentnej demokracie
- Zvýšenie vzdelanosti obyvateľstva
- Slovenčina prenikla do škôl a do úradov, stala sa štátnym jazykom
- Rozvoj vedy a umenia
- Vznik Univerzity Komenského v Bratislave, Slovenského národného divadla,
Východoslovenského divadla
- Obnovená činnosť Matice slovenskej
- Hospodárska kríza v 30. rokoch
- Prekonala zložité premeny a rýchly, dynamický rozvoj
- Inšpirácia modernou európskou literatúrou
- Nové, netradičné prvky a témy
- Autori sa vyrovnávajú so zážitkami z vojny
- Rastú preklady svetových autorov
- Autori študujú v zahraničí – napomáha to zmenšeniu zaostávania za modernými
literárnymi smermi
- Väčšina autorov sa hlási k programu otvárania okien do Európy
- Súčasne sa uplatňuje mnoho smerov, prúdov
- VITALIZMUS
- NEOSYMBOLIZMUS
- POETIZMUS
- NADREALIZMUS
- KATOLÍCKA MODERNA
- ĽAVICOVO ORIENTOVANÁ LITERATÚRA – DAVISTI
- EXPRESIONIZMUS
- NATURIZMUS
- KRITICKÝ REALIZMUS
PREDSTAVITELIA:
1. Staršia generácia – autori píšuci pred vojnou, po vojne ich tvorba doznieva
- Janko Jesenský, Vladimír Roy, Martin Kukučín, Jozef Gregor Tajovský, Elena Maróthy
Šoltésová, Božena Slančíková Timrava, Ľudmila Podjavorinská, Ladislav Nadáši Jége,
Hana Gregorová
2. Prechodná generácia – uprednostňujú národnú a obrannú tematiku
- Autori tvoria prechod medzi realizmom a mladou generáciou
- Autori píšuci po vojne
- Martin Rázus, Štefan Krčméry, Jozef Cíger Hronský, Ján Hrušovský
3. Mladí autori – jasne sa odlíšila od klasického realizmu
- Využíva množstvo avantgárd
- Nemá veľa spoločných čŕt
- Emil Boleslav Lukáč, Ján Smrek, Ladislav Novomeský, Fraňo Kráľ, Ján Poničan, Rudolf
Fabry, Štefan Žáry, Vladimír Reisel, Pavel Bunčák, Ján Rak, Július Lenko, Ján Brezina,
Jano Silan, Rudolf Dilong, Ján Haranta, Mikuláš Šprinc, Paľo Ušák-Oliva, Pavol
Gašparovič Hlbina, Gorazd Zvonický, Svetoslav Veigl, Karol Strmeň, Valentín Beniak,
Maša Haľamová, Gejza Vámoš, Ivan Horváth
ROZVÍJANIE REALISTICKEJ TRADÍCIE:
1. PRIAME ROZVÍJANIE REALISTICKEJ TRADÍCIE/3. VLNA SLOVENSKÉHO
REALIZMU – predstavuje tradičný realizmus
- Ladislav Nadáši Jegé, Hana Gregorová, Martin Rázus, Janko Jesenský
2. SOCIÁLNO – PSYCHOLOGICKÝ REALIZMUS – prienik do vnútra človeka
 Využívanie expresionizmu
-
Kritika sociálnych problémov, ktoré priniesla vojna
-
Jozef Cíger Hronský, Milo Urban, Štefan Letz
-
3. SOCIALISTICKÝ REALIZMUS – zameriava sa na sociálne postavenie človeka

Peter Jilemnický, Fraňo Kráľ, Ján Poničan

EXPRESIONIZMUS
- Moderný európsky umelecký smer
- Predstavuje mestské hnutie upnuté k veľkomestskému človeku
- Vyjadroval pocity živelného odporu voči kríze buržoáznej spoločnosti a západnej
civilizácie, ktoré privodili tragédiu prvej svetovej vojny
- Vznikol ako protiklad impresionizmu a naturalizmu (často je považovaný za revoltu voči
týmto smerom)
- Názory teoretikov sa rozdeľujú v tvrdení či expresionizmus patrí alebo nepatrí k
avantgardným smerom
- Rozvíjal sa predovšetkým v Nemecku a v nemecky hovoriacich krajinách (po prvej
svetovej vojne sa Nemecko stretávalo s finančnou ale aj psychickou krízou, ktorú mohol
expresionizmus veľmi dobre vystihovať)
- Filozofické dielo, ktoré pravdepodobne najviac ovplyvnilo expresionistov je dielo
Friedricha Nietzscheho – Tak vravel Zarathustra
- Jeho popularita začala stúpať v priebehu a predovšetkým po prvej svetovej vojne
- Počas druhej svetovej vojny bol označený za zvrhlé umenie (po nástupe Adolfa Hitlera
k moci bolo toto umenie zakazované a odstraňované z galérií)
- Z francúzskeho „expression“ – výraz
- Z latinského „expressus“ – výrazný, expresívny
- Odmieta umenie zobrazujúce skutočnosť aj umenie, ktoré sa snažilo zobrazovať
skutočnosť pomocou dojmov
- Zachytáva citové reakcie autora na rôzne zážitky zo skutočnosti
- Vyjadruje nový pocit a nový pohľad na skutočnosť, svet a realitu
- Subjektivizovaná umelecká realita – autor sa snaží zachytiť vlastný pohľad na
zobrazovaný fakt, skutočnosť
- Termín expresionizmus je často vykladaný ako „pocit úzkosti“ – väčšina diel je neveselá
a tento pocit sa snaží navodiť
- Autori sa snažili o čo najväčšie citové pôsobenie na čitateľa
- Hlavný cieľ – vyjadriť vlastné zážitky a vlastné pocity, dojmy, bez ohľadu na akékoľvek
konvencie
- Snaží sa ukázať úpadok človeka 19. storočia
- Snaží sa zobraziť realitu cez silné emócie
- Je to emotívny a rozporuplný smer
- Sústreďuje sa na konflikty kde postavy prežívajú životné krízy, pochmúrne stránky života
- Nie je dôležitá vonkajšia realita, ale ako ju prežívame
- Zobrazuje to, čo sa deje v rozorvanom vnútri postavy
- Vyjadruje akési presvedčenie, že je potrebné zjednotenie sa ľudí a vytvorenie akéhosi
nového ľudstva na základe všeobecného zbratania sa
- Estetickým ideálom prestala byť proporčnosť
- Zachytáva zvláštne príbehy zvláštnych postáv
- Svet expresionistov je preplnený pocitmi subjektívnej úzkosti, desu, smútku, umierania
a týchto pocitov sa treba zbaviť obnažením celého bytia
- Na umeleckú scénu nevstúpil so žiadnym jednotným programom ani manifestom
ZNAKY:
- Deformácia reality (pre zvýšenie efektu), spôsobená zvýrazňovaním vlastných pocitov
- Všetko je uvádzané vo vzťahu k večnosti
- Stavia sa proti meštianskemu spôsobu života
- Veľmi ťaživé témy
- Subjektivizácia (ja-rozprávač)
- Vyjadruje pocity tiesne, úzkosti, vyvolané presvedčením že človek je vo svete bezmocný,
stratený
- Autori detailne zobrazujú skutočnosť, zveličujú najmä najodpudivejšie scény a zážitky
- Pohľad autorov na svet a život je pesimistický, kritický a skeptický
- Rozpor medzi snom a skutočnosťou, medzi túžbou a realitou
- Silné kontrasty (krásny – škaredý, dobrý – zlý)
- Lyrické prvky, lyrizovaná próza
- Fantastika a utópia
- Prehnaná obraznosť – vyvoláva to pocit utrpenia a škaredosti
- Dominujú pocity úzkosti, prázdnoty, bolesti, skepsy, bezmocnosti, beznádeje
- Expresivita
- Naturalizmus – detailné opisy
- Voluntarizmus – zdôrazňovanie, preceňovanie významu vôle, vôľových prvkov,
uplatňovanie individuálnej vôle i proti objektívnym okolnostiam a podmienkam
- Emocionálnosť, pocity
- Sugestívnosť
- Romantické princípy – postavy túžia po harmónií, po lepšom a krajšom živote
- Odsudzujú vojnu a tie jej javy ktoré zapríčiňovali zhoršenie života
- POSTAVY:
- Túžia po harmónií, láske, po lepšom, krajšom živote, po úniku zo skutočnosti
- Výrazne kontrastné (napr. jedna postava je výrazne negatívna, iná výrazne
pozitívna)
- Ocitajú sa v nekaždodenných situáciách – nezvyčajný osud, nezvyčajná smrť,
ťažká smrť
- Často netradičné a zvláštne – robot, nereálna postava, oživená postava, zvrátená
postava, groteskná postava
- Silná impulzívnosť – rýchlo sa nahnevajú, hnev je výrazný
- Konajú emocionálne, pudovo
- Mimoriadne dôležitý pohľad na psychiku postáv
TÉMY:
- Smrť, hrozba smrti
- Ohrozenie ľudstva, hrozba zániku ľudstva
- Bieda, chudoba
- Vojna
PREDSTAVITELIA:
- Thomas Stearns Eliot, Franz Kafka, Frederico García Lorca, Georg Trakl, Georg Heym,
Geo Milev, Stefan Heym, Gottfried Benn, Tennesse Williams, Georg Kaiser, Ernst Toller,
Karel Čapek, Jozef Čapek, Vladislav Vančura, Jiří Wolker, Ivan Blatný, František Götz,
Karel Hugo Hiliar, Ivan Horváth, Ján Hrušovský, Milo Urban, Gejza Vámoš, František
Švantner, Dobroslav Chrobák, Margita Figuli, Jozef Cíger-Hronský, M. Remarque,
Bertold Brecht

SOCIÁLNO-PSYCHOLOGICKÝ REALIZMUS
- 2. línia rozvíjania realistickej tradície v medzivojnovej literatúre
- Stredná generácia spisovateľov – umelecky rôznorodá, experimentovala v tvorbe
- Väčšina prózy nenadväzuje na predvojnový realizmus
- Zvýšil sa počet vydávaných diel (priaznivý kultúrno-spoločenský rozmach Slovenska –
rozvoj školstva, vznik rôznych vedeckých a osvetových inštitúcií, vzrast počtu kultúrnych
a literárnych časopisov)
- Vplyv avantgardy
- Spojenie kritického realizmu s expresionizmom
- Rozvíjanie prostriedkov, postupov i žánrov kritického realizmu
ZNAKY:
- Autori vychádzajú z realizmu
- Pluralita (každý písal inak)
- Všímajú si nespravodlivosť, chudobu, zlé spoločenské pomery
- Prienik do vnútra človeka v stave spoločenského ohrozenia
- Prienik pod povrch javov
- Vnútorný svet postáv je dôležitejší ako vonkajší dej
- Expresionistické tendencie
- Sociálna tematika (sociálne problémy doby)
- Pohľad do hĺbky človeka
- Dedinské prostredie
- Hrdina – obyčajný človek s mravnou prevahou nad bohatstvom, mocou
- Mravne čistý
- Často konajú pudovo, inštinktívne
- Prežívajú zložité protikladné pocity
TÉMY:
- Vojna, vojnové zážitky
- Povojnová sociálna skutočnosť, povojnový vývin spoločnosti
- Súčasná spoločenská, politická, kultúrna problematika
- Historické témy
- Spomienky na mladosť
- Sociálna téma vysťahovalectvo
PREDSTAVITELIA:
- Jozef Cíger-Hronský
- Milo Urban
- Štefan Letz

PRÓZA NATURIZMU
- Vyvíja sa v medzivojnovom období, vrcholí počas 2. svetovej vojny
- Na Slovensku sa dostáva do popredia vďaka potrebe zdôrazňovať hodnoty domova
- Autori chceli vniesť trochu citovosti do odľudštenej doby a úsilie o nové postupy v
literatúre
ZNAKY:
- Zameranie na dedinu a dedinského človeka spätého s prírodou a jeho vnútorné pocity
- Duševný svet jednoduchých ľudí
- Psychika človeka je budova
- Postavy sa delia na kladné a záporné
- Hrdina je často vyčlenený z kolektívu
- Svet sa delí na tam hore (príroda, hory, neskazený svet) a tam dole (dedina, závisť,...)
- Dedina – mravne čistejšie miesto ako mesto
- Nie je zobrazovaná realisticky
- Zobrazujú ju tak ako ju chcú mať
- Prvky mýtickosti, rozprávkovosti (dobro – zlo), fantázie, neskutočnosti, symbolickosti,
baladickosti
- Tajuplnosť, záhadnosť
- Záver je harmonický – autori dávajú ľuďom nádej, že všetko zlo sa raz skončí
- Autori sa nesústreďujú na dej ale na vnútorný svet postáv
- Vnútorný monológ
- Do epiky vnášajú prvky lyriky (bohaté opisy prírody, autori využívajú prírodu pre rôzne
metafory, prirovnania, personifikácie, epitetá)
- Rozprávanie v prvej osobe – rozprávač je často hrdinom, podáva dej subjektívne
- Postupný odklon od sociálnej tematiky, realistického zobrazovania, spoločenskej
angažovanosti
PREDSTAVITELIA:
- Ľudo Ondrejov
- Margita Figuli
- Dobroslav Chrobák
- František Švantner

JOZEF CÍGER-HRONSKÝ
* 23. február 1896, Zvolen
† 13. júl 1960, Luján, Argentína
-Slovenský spisovateľ, učiteľ, maliar, redaktor, nakladateľ, publicista, autor literatúry pre
mládež, neskôr tajomník a správca Matice slovenskej
- Jeho osoba i tvorba sú úzko prepojené s otázkou slovenského národa
- Narodil sa v rodine tesára Petra Pavla Cígera a Jozefíny Cígerovej, rodenej Markovej
- Pochádzal zo 7 detí – štyria bratia a tri sestry
- 1919 – oženil sa s Annou Valériou, rodenou Ružinákovou (dcéra majiteľa krupinskej
tlačiarne)
- 1922 – narodil sa mu syn Juraj
ŠTÚDIUM:
- 1902 – 1906 – ľudový školský odbor vo Zvolene
- 1906 – 0907 – meštianska škola vo Zvolene
- 1907 – 1910 – maďarská chlapčenská meštianska škola v Krupine (presťahovali sa do
Krupiny – otec pracoval na píle)
- 1910 – 1914 – maďarský kráľovský štátny učiteľský ústav v Leviciach

PÔSOBENIE:

-od roku 1914 ako učiteľ na viacerých miestach (Horné

Mladonice, Senohrad, Krupina, Kremnica)

-V rokoch 1917 – 1918 sa ako vojak pešieho pluku zúčastnil na vojenských operáciách na
talianskom fronte.

-v roku 1927 na dlhšie usadil v Martine – najskôr ako učiteľ,

od r. 1933 tajomník

v r. 1940-1945 ako správca Matice slovenskej

-časopisy: Keď učil v Krupine, spolupracoval s P. Bujňákom pri založení

časopisu Hontiansky Slovák.

V Kremnici s Jaroslavom Kejzlarom založil a redigoval edíciu Mládež

19 rokov tiež redigoval časopis pre deti Slniečko

Spolu s Dilongom vydával noviny Slovenská republika

-Zaslúžil sa o založenie tlačiarne Neografia v Martine, ktorá mala šíriť slovenskú literatúru v
lacných edíciách medzi dedinskými ľuďmi.

-Na jeho návrh sa uskutočnila v rokoch 1935 – 1936 cesta pracovníkov Matice slovenskej
do USA za slovenskými vysťahovalcami a krajanskými organizáciami. Ako predseda Matice
slovenskej priviedol túto vrcholnú národnú inštitúciu na nebývalý stupeň rozvoja a prosperity
a naplno rozvinul jej vydavateľskú a výskumnú činnosť.
EMIGRÁCIA:

 1944 – počas Slovenského národného povstania ho povstalci zatkli a uväznili, po

krátkom čase bol prepustený
 Začiatkom roku 1945 – presťahoval sa z Martina do Bratislavy, onedlho utiekol do
emigrácie z obáv pred trestným stíhaním
 1945 – vydal sa do Rakúska, kde žil v americkej zóne
 Do februára 1948 – žil v Ríme v Taliansku
- Československo zaslalo do Talianska nótu, v ktorej ho označilo za „vojnového
zločinca“
- Po zatknutí talianskou políciou sa mu podarilo utiecť do Argentíny
 1948 – usadil sa v meste Luján
 Na živobytie si zarábal ako kreslič pre textilnú továreň
 Naďalej publikoval, najmä v časopisoch
 1956 – predseda Slovenskej národnej rady v zahraničí a bol menovaný čestným
predsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí
 1959 – založil Zahraničnú Maticu slovenskú
 Rozvíjal priateľstvo so saleziánom Gorazdom Zvonickým (básnik katolíckej
moderny), ktorý ho i pochovával
 1993 – jeho telesné pozostatky boli prevezené do Martina a uložené na Národnom
cintoríne
 Symbolicky je pochovaný so Štefanom Krčmérym
TVORBA:

.
- Vo svojich dielach často opisuje obyčajných slovenských ľudí, často sa vracia i k
spomienkam na detstvo.
- Do svojich diel pre deti zas vkladá dobrodružstvá a učenie o kresťanskej láske.
-Často skĺzol do oblasti legiend, hoci v jeho príbehoch vystupujú reálne postavy z histórie.
-Taktiež upravoval slovenské ľudové rozprávky, no vytváral aj svoje vlastné, ktoré úplne
odbočujú od klasickej schémy ľudových rozprávok, ale -skôr dávajú vyniknúť fantázii,
humoru, ktoré vytvárajú pre deti svoj vlastný príťažlivý svet.
-Niektoré jeho diela vyšli aj v iných jazykoch.

- Autor sa narodil na Horehroní – pseudonym Hronský

-Začínal písaním noviel a krátkych próz, zbierky: U nás, Domov, Medové
srdce alebo Podpolianske rozprávky.
- Najprv sa venoval tvorbe pre deti
- V 20-tych rokoch – humorné poviedky, v 30-tych rokoch – už nie
 Koniec 20. rokov – kratšie prózy Prvá polovica 30. rokov -
- sa usiluje vystihnúť sociálne a prvé veľké romány (Chlieb
a Jozef Mak)
- psychologické črty dedinského života - Napísané sugestívnym
jazykom
-Dominuje hlas rozprávača, príbehová -Bohatstvo vnútornej expresie
irónia a zobrazovanie postavy v stave psychologická hĺbka postáv
 jej duševnej trýzne a utrpenia

 Začiatky 40. Rokov

- Emigrácia – jeden z kľúčových románov Andreas Búr Majster
DIELA:
PRÓZA:
- 1923 – U nás- Úvod napísal jeho dobrý priateľ Štefan Krčméry

 1925 – Domov
 1925 – Kremnické povesti
 1926 – Janko Hrášok
 1927 – Žltý dom v Klokoči - chorobnej lásky k peniazom a jej deštruktívnej sile
 1927 – Čítanka
 1929 – Medové srdce
 1930 – Proroctvo doktora Stankovského
 1932 – Chlieb- Opisuje tragédiu slovenskej dediny počas hospodárskej krízy
 1932 – Podpolianske rozprávky
 1933 – Jozef Mak- sociálno-psychologický román
 1933 – Tomčíkovci- zbierka próz, inšpirovaných často spomienkami na zážitky v detstve
a mladosti
 1934 – Sedem sŕdc- Vystihuje typy žien z rôznych sociálneho prostredia
 1935 – Čítanka
 1939, 1966 – Na krížnych cestách- zachytávajúci intímne vzťahy troch generácií
 1940 – Cesta slovenskou Amerikou
 1940, 1973 – Pisár Gráč-
- Román o hľadaní identity človeka zasiahnutého zážitkami z 1. svetovej vojny.
- Zamýšľanie sa nad 2. svetovou vojnou, čo prinesie ľudstvuTémy rozpadu osobnosti
a straty domova, cudzinca vo svete, odcudzenosti človeka medzi ľuďmi, osamelosti
ľudského indivídua
-Hrdinstvo vo vojne je falošné
-Pristupuje k autorskému prejavu ironickým podtónom
 1944 – Na Bukvovom dvore
 1944 – Šmákova mucha
 1947, 1972 – Predavač talizmanov Liberius Gaius od Porta Colina- nábožensky ladená
novela
 1948, 1970 – Andreas Búr Majster- román o vydedenosti a hľadaní cesty k ľuďom, o
zmysle ľudskej práce
 1960, 1991 – Svet na Trasovisku- román zobrazujúci udalosti a ľudí v čase SNP, ktorý
bol dlhé desaťročia zakázaný v Česko-Slovensku
 1964, 1997 – Pohár z brúseného skla

PRE DETI A MLÁDEŽ:

 1924 – Najmladší Závodský

 1925 – Kremnické povesti
 1926 – Janko Hrášok
 1928 – Pod kozúbkom
 1930 – Smelý Zajko
 1931 – Smelý Zajko v Afrike
  1931 – Zakopaný meč
 1932 – Budkáčik a Dubkáčik
 1932 – Sokoliar Tomáš
 1932 – Brondove rozprávky
 1932 – Zábavky strýca Kurkovského
 1933 – Zlatý dážď
 1934 – Zlaté hodinky
 1935 – Strýcovo vrtielko
 1936 – Tri rozprávky
 1937 – Zlatovlasá sestra
 1939 – Budatínski Frgáčovci
 1940 – Tri múdre kozliatka
 1941 – Traja bratia
 1940 – Do školy

DRÁMA (komédie)
 1926 – Firma Moor
 1929 – Červený trojuholník
 1929 – Návrat

VÝTVARNÁ TVORBA:
 Zázračný život Panny Márie Lujánskej (cyklus obrazov – vitráží)

PUBLICISTIKA:
 1959 – 1960 – Lepšie zažíhať svetielko, ako preklínať tmu

CESTOPIS:
 1940 – Slovenskou Amerikou

PRELOŽENÉ DIELA:
 1948 – Podpolianske rozprávky (nemčina)
 1977 – Na Bukvovom dvore (poľština)
 1985 – Jozef Mak (angličtina)
JOZEF MAK – FORMÁLNY A IDEOVÝ ROZBOR
- Vrcholné dielo
- Špecifické dielo – miešanie smerov/prúdov – vplyv expresionizmu, existencializmu,
začiatok prózy naturizmu
- Autor román napísal nezvyčajne rýchlo – vybral sa na dovolenku do horehronskej dediny
Heľpa, v škole si prečítal obecnú kroniku a s jej pomocou vytvoril románovú predstavu
o ľuďoch a obci na prelome storočia
- Dielo o nepremožiteľnosti človeka
- Je to svedectvo sveta autorovej súčasnosti, možno ju hodnoverne zobraziť len vďaka
pohľadu cez dušu človeka
- Ohlas kritiky i čitateľov bol veľmi srdečný, Dobroslav Chrobák bol inej mienky (román
označil ako nedonosené decko)
- Jedno z najzávažnejších diel našej povojnovej literatúry (A. Mráz)
- LITERÁRNY DRUH: epika
- LITERÁRNA FORMA: próza
- LITERÁRNY ŽÁNER: sociálno-psychologický román, fatalistický (osudový) román
- TÉMA: Smutný životný príbeh obyčajného človeka, Jozefa Maka, akých sú na svete
milióny. Hoci počas svojho života veľakrát nesúhlasí s krivdami a nespravodlivosťou,
ktoré sa voči nemu v jeho živote páchajú, nevie sa tomu brániť a postaviť sa krivde na
odpor.
- IDEA: Odolnosť a vzdorovitosť každého obyčajného človeka voči všetkým prekážkam
života.
- MIESTO DEJA: horehronská dedina pod Hájnicou neďaleko Brezna, Viedeň,
Hercegovina
- ČAS: koniec 19. a začiatok 20. storočia – predvojnové a vojnové prostredie
- INŠPIRÁCIA: Obecná kronika dediny Heľpa
OBSAH:
- Narodenie Jozefa Maka ako nemanželského syna vdovy po Jánovi Makovi
- Za kmotru mu ide ľahkomyseľná suseda Hana Meľošová
- Je mu predurčený ťažký život
- Ako dieťa žije v biede a bíjava ho brat, od 12 rokov pasie jalovice
- Dedinu zachváti požiar, zhorí ich dom, Jozefa s matkou prichýlia Meľošovci
- Jozef sa zaľúbi do Maruše, ona mu city opätuje
- Nechá prácu na salaši lebo chce zarobiť viac, ide k drevorubačom
- Hana Meľošová umiera pokým bol Jozef preč
- Jozef sa rozhodne že si postaví chalupu, skôr ako ju stihne dokončiť je povolaný do 1.
svetovej vojny, stal sa záložníkom
- Najprv bol vo Viedni, po výcviku ho pošlú do Hercegoviny
- Z vojny sa vracia do rodnej dediny – jeho matka zomrela, chalupa je dostavaná a obývaná
jeho bratom Janom s manželkou Marušou
- Po dohode s Janom Jozefovi patrí polovica chalupy
- Jano s Jozefom chodia rúbať drevo
- Jula chodí pomáhať Maruši a čím ďalej tým častejšie sa stretáva s Jozefom, Jozef sa
rozhodne že si ju vezme za ženu
- Ožení sa s Julou a spoločne si nažívajú v dome aj s Janom a Marušou
- Jozef je povolaný do Komárna, dostáva sa do väzenia za počúvanie buričských rečí
a politizovanie
- Po návrate domov je Jozef otcom, Jano je chorý a lieči ho Aduš a Maruša chodí opatrovať
otca a prosí Jozefa aby prišiel opraviť čo treba
- Jano sa živí zháňaním chlapov do Ameriky a odíde keď sa Jozef vráti
- Jozef sa odhodlá ísť k Meľošovi a začne zase chodiť za Marušou
- Jula sa o nich dozvie a ani fakt že si Jozef začal viac vážiť ju ako Marušu jej postoj
nezmení
- Maruša začne opäť piť, nájdu ju mŕtvu
- Do domu príde krčmár Bánoci a oznámi že Jano mu predal svoju polovicu chalupy,
dohodne sa s Jozefom že si to uňho môže odpracovať ako kočiš
- Počas jednej cesty stretne Jana ako chodí s truhličkou liečiteľa Aduša a lieči ľudí a povie
mu o Marušinej smrti
- Bánoci pošle Maka domov lebo sa mu narodil druhý syn, Jula o pár dní umiera
s úsmevom na tvári lebo vie že Jozef ju má rád a je nesmierne šťastný lebo mu dala dve
zdravé deti
FORMA:
SOCIÁLNO-PSYCHOLOGICKÝ ROMÁN:
- usiluje sa preniknúť do vnútra človeka
- prevláda sociálna tematika
- hrdinovia – obyčajní ľudia, ktorí sú vytlačení na okraj spoločnosti
- sú mravne nadradení nad ľuďmi, ktorí majú bohatstvo, moc, postavenie
- pohľad do vnútra človeka je dôležitejší ako zachytenie skutočnosti vonkajšieho sveta
- dedinské prostredie
- autor zobrazuje obraz sveta neskreslene, čo môže dosiahnuť jedine tak, že ho ukáže
zvnútra človeka
- podáva precítený, postavou zažitý svet
- nie je podstatné že je bieda a hospodárska kríza, ale to, ako to postava pociťuje
VONKAJŠIA KOMPOZÍCIA:
- 75 kratších kapitol označených číslom
- Každá z nich predstavuje uzavretý celok (epizódu)
Niektoré kapitoly začínajú pozvoľne, nedramaticky alebo lyricky opisujú prírodu
VNÚTORNÁ KOMPOZÍCIA:
- LYRICKÁ LÍNIA:
- Opisy prírody
- Príroda výrazne zasahuje do celkového diania (znak prózy naturizmu)
- Príroda sa mení podľa výskytu zápornej alebo kladnej postavy (keď prichádza
Jano – príroda je nehostinná, keď prichádza Jozef – príroda je vľúdnejšia)
- Postavy sú s ňou odmala späté – živí ich a je miestom oddychu a milostivých chvíľ
- Reflexie a úvahy

- EPICKÁ LÍNIA:
- Hlavná dejová línia (Jozefov život) a vedľajšie dejové línie (stavanie železnice a školy,
opisy prostredia, prírody a dediny)
- Retrospektívny kompozičný postup
- Reťazový kompozičný postup – príbeh je podávaný epizodicky, nie je to plynulé
rozprávanie a medzi kapitolami môže prejsť aj dlhšie časové obdobie
- Príbeh nie je chronologický, je narúšaný vnútornými monológmi
- Retardácia deja lyrickými pasážami (znak prózy naturizmu)
- Oneskorené vysvetlenie javu, oneskorená reakcia postavy (expresionisticky napätá
atmosféra)
- Dej je v epizódach, nie je celistvý
1. Expozícia (úvod) – detstvo, služba u Kubandu
 2. Kolízia (zápletka) – požiar, láska k Maruši, stavanie domu, práca
v hore (Biaľoš), odchod na vojnu
3. Kríza (vyvrcholenie deja) – návrat domov, rozdelenie domu,
zmena Maruše, svadba s Julou, Jozefov syn, väzenie, zvádzanie
Marušou, zanevretie na Marušu, Julin žiaľ
4. Peripetia (obrat v deji) – smrť Maruši, Juline tehotenstvo,
Jozefova práca u Bánociho
5. Katastrofa (rozuzlenie, záver) – polepšenie vzťahu July a Jozefa,
narodenie druhého syna, Julina smrť

- 4 línie knihy:
1. Ľúbostná – Jozef a Maruša
2. Ľúbostná – Jozef a Jula
3. Budovanie dediny – stavanie železnice, školy
4. Opis prírody

Kompozičné prostriedky: zámlka, zatlmená pointa (dramatizujúca funkcia – zvyšuje

napätie)
- KONTRASTY:
- Postáv:
- JOZEF a JANO:
- Jozef – pracovitý, poctivý, čestný, ústupčivý, pasívne prijíma krivdy,
citlivý, má bohaté vnútro no je neschopný vyjadriť cit
- Jano – lenivý, majetnícky, dáva najavo nespokojnosť, výbušný, ťažko sa
ovláda, je iný v hore a doma, hľadá ľahšiu cestu v živote, opustí ženu
a dieťa

- MARUŠA a JULA:
- Maruša – z peknej, šikovnej, pokornej, hrdej, mocnej dievky, ktorá si
poradí s otcom aj s gazdovstvom sa stane špatnou, rapavou, lenivou,
nemorálnou, začne piť, sľubuje Julu Hiriačkovi
- Jula – z tichej, zakríknutej, ľúbiacej, nevýraznej, s chromou rukou,
nepeknej dievky, ktorá sa bojí zaplakať a počúva na slovo sa stane bystrá,
čistá, trpiaca, nežná

- Citov a činov:
- Jozefova láska k matke – zahanbenie že je nemanželský
- Láska a dôvera voči Maruši – nečakané sklamanie, zrada Maruši
- Úžasná pracovná aktivita – nie je majiteľom domu, v ktorom býva a ktorý
sám postavil
- Prudký cit a bohaté vnútro Jozefa a July – neschopnosť vyjadriť svoje city
slovom
KONFLIKTY:
- Jozef – Jano – Jano sa staral o svojho brata keď bol malý
 - Ich vzťah bol poznačený tým, že nemali rovnakého otca a že Jozef bol
nemanželským dieťaťom
- Jano dával Jozefovi pocítiť, že je prvorodeným synom
- Jano – Maruša
- Jozef – Jula – obaja majú bohaté ľudské vnútro ale nedokážu svoje city vyjadriť
- Jozef sa k nej ako jediný správa s úctou, no bola mu nepríjemná svojou
poníženosťou a nadmernou pokorou
- Jula mu je verná a lojálna
- Jozef svoje city k nej skrýva, až keď Julu zbil uvedomil si, že nemá k svojej žene
dostatočnú pokoru, po tomto čine Jozef ukazuje svoje city viac
- Jozef – Maruša – bolo medzi nimi veľmi silné puto, čistá láska
- Jozefov odchod na vojnu mal byť skúškou ich vzťahu, no Maruša sa vydala a to
znamenalo koniec ich vzťahu
- Neskoršie sa v nich prebudila stará vášeň, no Maruša už nebola to dievča ktoré
Jozef ľúbil, prebudil sa v ňom odpor voči nej
- Jula – Maruša
- Jozef – Eva Maková (jeho matka) – Jozef pociťoval, že je nemanželské dieťa, pociťoval
zahanbenie
- Matka vedela, že to Jozef nebude mať na svete ľahké a preto sa ani netešila na jeho
narodenie
- Matka nemala na jeho výchovu veľa času, staral sa o neho brat
- Matka mu pripomínala voskovú Pannu Máriu
- Jozef sa o matku zaujímal a staral sa o ňu, mal ju úprimne rád (postavil chalupu
aby mala kde umrieť)
- V ich vzťahu dochádzalo k veľa nedorozumeniam, no mama všetko robila pre jeho
dobro
- Jozefov vnútorný konflikt – nevedel aký má k nemu postoj brat – ako malý sa o neho
staral, neskôr mu opitý vykrikuje, že chalupa a jedlo je iba jeho
- Práca u Kubandu sa mu páčila (páčila sa mu práca v prírode a bezstarostný život),
no nevyplácal mu dosť peňazí
- Nechcel sa vrátiť z vojny lebo sa bál, čo všetko sa doma zmenilo, no na druhej
strane mu domov veľmi chýbal
- Nevie či má o Marušu bojovať s vlastným bratom alebo sa jej má navždy vzdať
a má sa cez túto udalosť preniesť
- Jozef – Gregor Biaľoš – Gregor sa snažil spriateliť s Jozefom, no Jozef túto snahu
nevnímal, bolo mu to nepríjemné
- Jozef nemal o Gregora žiaden záujem
- Až po jeho smrti zisťuje, že Gregor bol jeho otcom
HLAVNÉ POSTAVY:
JOZEF MAK:
- Kladná postava
- Symbolika mena (nomen omen) – to čo Jozef vo svojom živote znamená, aký je maličký
ako máčny máčik a bezvýznamný, lebo je ho všade mnoho ako maku
- Symbol malosti, ničotosti, početnosti, drobnosti
- Symbol odovzdanosti osudu, istej trpkosti, nie však rezignovanosti
- Nemanželský syn vdovy Evy Makovej a Gregora Biaľoša
- Nepozná otca, až neskôr ho spozná
- Nechcený, očakávaný v trpkej biede a v obavách
- Pri jeho krste spravila Hana chybu
- Človek – milión (označenie od autora) – jeden z mnohých
- Zanedbateľné zrnko piesku na brehu mora
- Ničím svetu neprispel, neposlúžil, nezanechával stopy v ľudských mysliach
- Človek ako každý iný, nič výnimočné na ňom nie je
- Jednoduchý slovenský človek, ktorý prijíma beh dejín tak, ako prichádza a žije
poctivý život
- Činorodý, usilovný človek, bezvýznamný, drobný človek, dedinčan
- Nik ho na svete nečaká a nik ho nebude spomínať, keď sa zo života vráti
- Aj človek – milión je veľký pokiaľ vidíme do jeho vnútra
- Symbol slovenskej biedy a utrpenia
- Robotný, mocný, zodpovedný, húževnatý, neoblomný, navonok pôsobil bezcitne
- Osudovosť – po narodení dostal od Krista do daru symboly: ukrižované ruky (nesie si ten
svoj kríž, je mu určené utrpenie a potreba utrpenia, je odsúdený na prácu, aj keď niečo
stratí musí ísť ďalej) a nemé ústa (nevie vyjadriť svoje pocity, emócie, nikdy na nič
nepovie nie)
- Človek plný citu, ale nedokáže ho vyjadriť
- Outsider spoločnosti – ľudia ho vždy nejakým spôsobom vyhodia z kolektívu
- Svoj osud prijíma pasívne, nesnaží sa ho zmeniť, bez výhrad a so sklopenými ušami
prijímal všetky strasti života a ticho znášal všetky životné utrpenia
- Tragizmus človeka – jeho základným duševným stavom je utrpenie
- Utrpenie prijíma fatálne
- Osud ho pripraví o všetko čo mu je najmilšie (chalupa, Maruša, Jula)
- Od detstva má neľahký osud, snaží sa mu vzdorovať, ale iba mlčky, bráni sa inštinktom,
príležitostnými výbuchmi
- Pudovosť – nereaguje rozumom, ale citom a inštinktom
- Borí sa so životom, a napriek tomu že prehráva, nevzdáva sa, trvá ďalej ako sila ktorú
nemožno zničiť
- Je pasívny ale zároveň naplnený vnútornou silou – heroizmom, ktorý ho znovu a znovu
postaví na nohy a pomáha mu prežiť (postaví dom, ide bojovať)
- V detstve ale aj dospelosti si všíma sochu voskovej Panny Márie v kostole, ktorá mu
svojou popukanou tvárou pripomína chorú matku
- Ako dieťa sa sochy bojí ale neskôr ho socha priťahuje
- Socha symbolizuje celý jeho život (dopraskaná tvár)
- Celý život má rád Marušu, aj keď sa ožení s Julou
- Dvojpólový človek – nenávidí v láske a ľúbi v nenávisti
- Koná podľa seba a nedbá na názory druhých
- Raz príde do kostola a zrazu sa mu zazdá akoby len teraz prišiel domov
- Pred vojnou – sa prejavuje aktívne (snaží sa búriť osudu, postaví dom, vidí zmysel života
v Maruši
- Po vojne – mení sa na pasívnu postavu (nemá dostatok síl ani vôle vzoprieť sa osudu, je
slabý v rozhodovaní, nedokáže si rozkázať ani vo vzťahu k Maruši, nevie pochopiť lásku
od July a vybíja si na nej zlosť)
- Všetko pozitívne sa mu v živote zrúti – príde o Marušu, o dom a nakoniec aj o dobrotivú
Julu
- Na konci je sám so svojím osudom nemanželského dieťaťa a vydedenca, ako bol na
začiatku a musí začať odznova
- Jeho utrpenie prispieva ku katarzii (k mravnej očiste) – robí ho lepším, duchovnejším,
schopným vnímať svoj osud z hľadísk, ktoré ho zďaleka presahujú
- Zobrazuje samotný ľudský údel
JANO MAK:
- Záporná postava
- Jozefov starší nevlastný brat, syn Evy a Jana Makovcov
- Mal 7 rokov keď sa narodil Jozef
- Jozef ho spočiatku mal rád ale postupne sa prejavila Janova nedobrá povaha
- Veľký, silný, zdravý, mocný, žiarlivý
- Bitkár, násilník, bezcitný tyran
- Nevie prejavovať city lásky ani k svojmu dieťaťu
- Často je k Jozefovi krutý
- Nevie mu odpustiť, že nesie otcove meno (Mak), hoci mu nepatrí
- Pracuje ako rubár
- Stále Jožovi vyhadzuje na oči, že je nemanželské dieťa, že nemá právo na rodičovský dom
a že žije ako príživník
- Jozef mu bol odmalička iba na príťaž (ako malý sa o neho musel starať keď matka odišla
do služby)
- Často pije, krčma sa stáva jeho druhým domovom
- Marušu si vezme lebo oškaredela po chorobe a otec ju chcel vydať
- Ani k Maruši sa nespráva dobre – nadával jej a bil ju vždy keď príde z práce
- Medzi chlapmi sa správa úplne inak – je veselejší, uvoľnenejší
- Snaží sa vyťažiť z každej situácie, najmä ak ide o peniaze – je kšeftár
- Dohadzuje mladých a zdravých na prácu do Ameriky
- Svoj osud neprijíma pasívne, ukazuje svoju nespokojnosť
MARUŠA MEĽOŠOVÁ (MAKOVÁ):
- Najdynamickejšia postava románu, najexpresionistickejšia postava románu, jediná postava
ktorá bojuje proti osudu
- Dcéra Jozefovej kmotry Hany Meľošovej
- krásna, milá, starostlivá, výborná gazdiná, usilovná, pracovitá, empatická, hanbila sa za
svojho otca
- Jozefa ľúbi čistou a úprimnou láskou
- Po smrti matky sa jej od otca dostane iba veľa bolesti a spravodlivého hnevu
- Stáva sa gazdinou Meľošovského domu – je silná žena, ktorú len tak nič ľahko nezdolá
- S hrdosťou, chladne a prísne sa postaví svojmu otcovi
- Pred vojnou – statočná, mravne čistá, vnútorne silná
- Po vojne – vojna ubila všetko pekné, koná pudovo, živočíšne, chce si zo života zobrať čo
najviac, nedokáže sa vzdať Joža, nemá rozumové ani morálne zábrany, koná v afekte
- Zradí Jozefovu lásku – zatiaľ čo je on na vojne vydá sa za jeho brata
- Vďaka manželstvu s nemilovaným mužom, chorobe a alkoholu sa z nej stáva škaredá,
otupená, chorľavá, zanedbaná, bezcitná žena, ktorá zanedbáva domácnosť aj vlastné dieťa
- Stiahla sa do svojho panciera a stala sa bezcitnou a ľahostajná jej bola aj jej dcéra
- Prvé dieťa jej umrie
- Má dcérku Hanu, je chorľavá
- Vďaka neľahkému životu prepadá alkoholu
- Nikdy sa svojej lásky k Jožovi nevzdala, a tak nebola schopná milovať Jana
- Neskôr keď sa Jozef ožení s Julou, oľutuje to a začne ho opäť zvádzať (nestará sa
o verejnú mienku)
- Nevie premôcť svoju nenávisť voči Makovmu odmietnutiu a svoju zlosť a ľútosť
- Julu dokonca sľúbila Hiriačkovi – tento čin Jozefovi otvoril oči
- Raz keď ide opitá vyvárať bielizeň, spadne do kotla s vodou a utopí sa
JULA PETRISKOVÁ (MAKOVÁ):
- Protipól Maruše
- Dedinská mrzáčka, od narodenia má chromú ruku
- Ku každému bola dobrá a každému pomáhala
- Nízke dievča s utrápenými očami
- Skromná, pracovitá, pasívna, pokorná, dobrosrdečná, mlčanlivá, ľúbiaca
- Sama sa považovala za menejcennú, nerovnú s ostatnými, nehodnú lásky, úcty a uznania
- Bola odsúdená na život starej dievky (rovnako ako Jozefov aj jej osud bol určený
dopredu) a preto na ňu napísali dom
- Trom starším sestrám sa starala o deti a robila im slúžku
- Vzbudí veľké pohoršenie keď ju Jozef požiada o ruku
- Jozef musí sľúbiť, že si nebude nárokovať veno, ani výbavu
- Hoci si ju Jozef vezme iba zo súcitu, ona ho veľmi ľúbi a Jozef sa stane zmyslom jej
života
- Láska k Jozefovi ju zmení – opeknie, zostane pokorná a ústupčivá, čo sa často Jozefovi
protivý
- Jej životný príbeh je opakom života Maruši (na začiatku bola pekná no vplyvom choroby,
alkoholu a manželstva s nemilovaným mužom oškaredie)
- Pokladá za prejav lásky bitku (obyčaj spoločnosti), Jozef k nej bol chladný a nikdy ju
nezbil (Jula si myslí, že mu nestojí ani za to)
- Keď zistí že Maruša jej láka muža, uzavrie sa do seba a odcudzí sa mu
- Snaží sa odpútať od muža, nebyť na ňom závislá, keď ju sklame s Marušou
- Práve kvôli Makovej neláske umiera
- Zomiera s úsmevom na perách lebo napriek očakávaniam všetkých (aj svojich vlastných)
ju má Jozef aj tak rád a je šťastný
VEDĽAJŠIE POSTAVY:
EVA MAKOVKA:
- Janova a Jozefova matka
- Obyčajná dedinská žena, chudobná, poddajná, pokorná
- Učila Jozefa k pokore
- Pasívne prijímala svoj osud
- Chorá, slabá
- Po Haninej smrti je znásilňovaná Meľošom, nedokáže sa mu ubrániť
GREGOR BIAĽOŠ:
- Jozefov otec
- Na ľavom líci má jazvu – zasiahla ho kamenná troska
- Drevorubač, mal rád svoju prácu
- Je ženatý a má deti
- Dobrý človek
- Jožovi pomáhal a radil, mal ho rád – Jožovi to bolo nepríjemné
HANA MEĽOŠOVIE:
- Marušina mama a Jozefova krstná mať
- Suseda Makovcov
- Pomalá, ľahkomyseľná, neporiadna, nikdy si statočne neriadila dom
- Nestarala sa o svoje deti, lebo aj tak dobre rástli
MEĽOŠ:
- Hanin muž
- Má tri deti: Hana (stará sa o Meľoša, ale potom ide do služby), Juro (ujde do Ameriky) a
Maruša
- Alkoholik
- Jozefa nemá v láske
- Evu stále okrikuje a nadáva jej
- Po smrti svojej ženy znásilňuje Jozefovu matku
JOŤKO HIRIAČOK:
- Posúva dej
- Jožov a Janov kamarát od detstva
- Duševne zaostalý, duševný mrzák, často zúrivý
- Vie o všetkom čo sa v dedine deje, vie o všetkých vzťahoch
- Zajakával sa a kýval hlavou
- Ženy sa ho boja, zdolajú ho len 6 chlapi
- Často ho naháňajú žandári
- V záchvate zlosti všetko rozbíja, raz vyvalil oblok aj so zárubom
- Páči sa mu Jula
IMRO HAVRAN:
- Cigán s kučeravými vlasmi
- Pracuje pri ovciach, potom ujde od baču
- Vďaka nemu odíde Jozef od Kubandu
- Muzikant, zarába si hraním na husliach na zábavách
- Má ženu Terezu, stále ju bije
- Chodieva aj za Rózou
ADUŠ:
- Posúva dej
- Potulný apatiekár
KONFLIKTY:
- Jozef – Jano – Jano sa staral o svojho brata keď bol malý
- Ich vzťah bol poznačený tým, že nemali rovnakého otca a že Jozef bol
nemanželským dieťaťom
- Jano dával Jozefovi pocítiť, že je prvorodeným synom
- Jano – Maruša
- Jozef – Jula – obaja majú bohaté ľudské vnútro ale nedokážu svoje city vyjadriť
- Jozef sa k nej ako jediný správa s úctou, no bola mu nepríjemná svojou
poníženosťou a nadmernou pokorou
- Jula mu je verná a lojálna
- Jozef svoje city k nej skrýva, až keď Julu zbil uvedomil si, že nemá k svojej žene
dostatočnú pokoru, po tomto čine Jozef ukazuje svoje city viac
- Jozef – Maruša – bolo medzi nimi veľmi silné puto, čistá láska
- Jozefov odchod na vojnu mal byť skúškou ich vzťahu, no Maruša sa vydala a to
znamenalo koniec ich vzťahu
- Neskoršie sa v nich prebudila stará vášeň, no Maruša už nebola to dievča ktoré
Jozef ľúbil, prebudil sa v ňom odpor voči nej
- Jula – Maruša
- Jozef – Eva Maková (jeho matka) – Jozef pociťoval, že je nemanželské dieťa, pociťoval
zahanbenie
- Matka vedela, že to Jozef nebude mať na svete ľahké a preto sa ani netešila na jeho
narodenie
- Matka nemala na jeho výchovu veľa času, staral sa o neho brat
- Matka mu pripomínala voskovú Pannu Máriu
- Jozef sa o matku zaujímal a staral sa o ňu, mal ju úprimne rád (postavil chalupu
aby mala kde umrieť)
- V ich vzťahu dochádzalo k veľa nedorozumeniam, no mama všetko robila pre jeho
dobro
- Jozefov vnútorný konflikt – nevedel aký má k nemu postoj brat – ako malý sa o neho
staral, neskôr mu opitý vykrikuje, že chalupa a jedlo je iba jeho
- Práca u Kubandu sa mu páčila (páčila sa mu práca v prírode a bezstarostný život),
no nevyplácal mu dosť peňazí
- Nechcel sa vrátiť z vojny lebo sa bál, čo všetko sa doma zmenilo, no na druhej
strane mu domov veľmi chýbal
- Nevie či má o Marušu bojovať s vlastným bratom alebo sa jej má navždy vzdať
a má sa cez túto udalosť preniesť
- Jozef – Gregor Biaľoš – Gregor sa snažil spriateliť s Jozefom, no Jozef túto snahu
nevnímal, bolo mu to nepríjemné
- Jozef nemal o Gregora žiaden záujem
- Až po jeho smrti zisťuje, že Gregor bol jeho otcom
PROBLEMATIKA:
-odolnosť obyčajného človeka voči nepriazni osudu- na tomto je postavená charakteristika
Jozefa Maka
Kľúčový problém v diele

- Nízka životná úroveň – hospodárska kríza (sociálne napätie, bieda, hlad,

vysťahovalectvo)
- Biedne životné podmienky pôsobili na ľudský charakter ubíjajúco

- Predsudky a naivita – Jule a Jozefovi určili osud

- Jula sa ako mrzáčka nemala nikdy vydať, naivne verila všetkému čo jej povedali
a poslúchla

- Neschopnosť komunikovať – neschopnosť vyjadriť lásku, nesúhlas,

- Komunikujú v náznakoch, s odmlkami, nepovedia jasne
- Dávajú si pred seba masky, aby nikto nevidel do ich vnútra
- Nedopovedané vety

- Národná problematika – maďarizácia (v dedine chcú postaviť novú školu, no učiť v nej
po maďarsky)
- Jozef je odsúdený za politizovanie, hoci sa ho to priamo nedotýka, nemá politické
názory
- Násilné pomaďarčovanie – obyvateľstvo je negramotné a preto neschopné bojovať proti
maďarizácií
- Baniar si zmení meno na Bánociho
-
- Vplyv vojny na bežného človeka – prehĺbenie biedy
- Človek je vytrhnutý zo svojho prostredia, musí opustiť to, čo mu je milé
a zabudnúť na všetky svoje plány

- Alkoholizmus – mení ľudí na trosky, ničí medziľudské vzťahy, oberá ľudí o zdravie
a zdravý rozum
- Násilie na ženách – samozrejmosť doby, postavenie v domácnosti nebolo rovnocenné
-
- Pasívne prijatie osudu, osudovosť
- Tragizmus – utrpenie = očista
- Vplyv vojny na bežného človeka – prehĺbenie biedy
- Človek je vytrhnutý zo svojho prostredia, musí opustiť to, čo mu je milé
a zabudnúť na všetky svoje plány
-
- Emigrácia za prácou ú vysťahovalectvo – nedostatok manuálnej práce doma
- Doma ostanú len chorí, starí, deti a ženy, nebude sa mať kto o nich postarať,
nebude mať kto robiť
-
- Sociálna nerovnosť – svet sa delí na bohatých (Bánoci) a chudobných (Jozef)
MOTÍVY:
- Inovať- kyprá, páperovitá usadenina skladajúca sa z ľadových kryštálikov v tvare
ihličiek, zamrznutá rosa al. hmla, osuheľ, srieň:
- námraza na stromoch, pavučinky (závoj prírody) – príroda je krásna, úžasná, mnohokrát
lepšia ako človek
–sprevádza od začiatku až do konca
- Spojený s narodením Joža Maka, s Julou Petriskovou, Jana
- Príroda sa mení vďaka motívu inovati pri postavách Jana, Joža a Juli
- -postavy profilujeme na postavy zlé a dobré
- aké dobré by bolo žiť naveky, aby si túto krásu mohol vychutnávať
- pokoj, krása, nepoškvrnenosť, priezračnosť, čistota, výnimočnosť, niečo čo nie je
každodenné, diskrétnosť
- spája celý príbeh
- nevesta – nádherný závoj, biely šat
- symbol smrti (paradox – Julina smrť a jej závoj) – Jozef Mak ju i teraz považuje za
peknú, až po jej smrti si uvedomuje aká bola dobrá a ako ju mal rád
- Olova – spojený s tradíciami a zvyklosťami (keď sa lialo olovo dievčatá chceli vedieť kto
je ich nastávajúci)
- Jula sa prvýkrát rozplače pred Vianocami a ako keby jej spadne zo srdca olovo ten kameň
a vtedy si uvedomí že jediná šanca ako sa nezblázniť v rámci toho života, je upriamiť sa
na dieťa. Prehodnotí vtedy myslení, vtedy sa mení aj výzor samotnej Juli (opísané cez
prírodu a výzor, akoby nadobúda svoju osobnú hodnotu)
ťažoba, ktorá padla na Julu po tom, čo sa dozvedela, že Jozef chodí za Marušou

-rozprávkovosť- Jožo dostáva do vienka ukrižované ruky

- v dedine sa verilo že porušenú tradíciu potrestajú sudičky/boh- čo nebolo dodržané pri
narodení dieťaťa

-meno samotnej hlavnej postavy – Mak, obyčajný ako zrnko maku

- Utrpenia – symbol života

- Popraskaná tvár panny Márie – Jozefove zrkadlo
- Posilňuje charakter, poľudšťuje, robí človeka pokornejším, ušľachtilejším, lepším,
duchovnejším, schopným vnímať svoj osud z hľadísk, ktoré ho ďaleko presahujú
- Prispieva ku katarzii, k mravnej očiste
- Lásky – v rozpore s utrpením
- Robí ľudí krásnymi, zdvíha vzťahy medzi postavami, minimalizuje ich
charakterové slabiny
- Je zatláčaná okolnosťami do kúta
- Je jej málo, je to vzácne korenie
- Keď sa zjaví presvieti každý charakter, celý ľudský život
- Láska medzi dvomi postavami ale aj láska k blížnemu v zmysle náboženského
presvedčenia
- Osudovosti fatalita – Jozef sa borí so svojím osudom a hoci prehráva, nekapituluje, trvá
ďalej ako sila, ktorú nemožno zničiť
- Táto sila sa neprejavuje aktom vzbury ale prispôsobením sa životným okolnostiam
- Masky – postavy neodhaľujú svoje pravé ja
- Postavy neukazujú svoje city
- Biblický motív – Ježiš ktorý dáva Jozefovi po narodení dary
- Vosková figurína Panny Márie s popraskanou tvárou – má v románe vysokú
výpovednú hodnotu
- Symbolizuje celý Jozefov život – život mu nastaví celú svoju tvár ale je
dopraskaná

JAZYK A ŠTÝL:
- Expresívne prostriedky na vystihnutie myslenia postáv (pocity zhnusenia, hrôzy)
- Naturizmy – lyrické opisy prírody (príroda je personifikovaná), predmetov – umeleckejší
jazyk
- Veľa umeleckých prostriedkov (metafory, epitetá, hyperboly, personifikácie, prirovnania,
inverzie, gradácie,...)
- Kontrasty a paradoxy postáv, citov, činov
- Kontrasty (dobrý Jozef – zlý Jano, pekná Maruša – škaredá Jula)
- Ľudový, jednoduchý, dedinský jazyk
- Slohový postup: rozprávací, opisný
PÁSMO ROZPRÁVAČA:
- Autor = rozprávač – vševediaci (3.os.), 2. os.
- 2.os. - prihovára sa postavám a uvažuje nad ich činmi, radí im (vytvára to dojem
bezprostrednosti)
- Posúva postavám myšlienkové pochody, oni samé nie sú schopné hovoriť za seba
(ako keby bábkoherec)
- Oslovuje, zaklína postavy aby sa vymanili zo stavu pasivity a životnej ťaživosti
- Častokrát zasahuje do citov Jozefa Maka (lebo má nemé ústa)
- Postavu charakterizuje cez celé meno, alebo cez slová za spojovníkom (človek – milión,
obor – brat, príroda – panna, Maruša – tieň,...)
- Prevažuje pátos autora (prihovára sa Jozefovi ako k majestátu, dáva čitateľovi pociťovať,
že je viac ako len človek z mäsa a kostí, že je symbol)
- Autor vidí do vnútra postáv, pred čitateľom odhaľuje ich vnútro
- Osudy postáv mu nie sú ľahostajné
- Vzťah k postavám je vzťahom empatie, porozumenia, odpúšťania
- Oslovuje čitateľa
- Využíva apostrofu – oslovenie neprítomnej osoby, neživého predmetu
PÁSMO POSTÁV:
- Apoziopézy – nedokončené vety (naznačuje neschopnosť komunikácie medzi postavami)
- Dialógy, repliky – komunikácia medzi postavami je strohá a odmeraná
- Bežné dialógy
- Fiktívne dialógy – postavy vycítia čo si druhý myslia, nemá reč medzi postavami
- Symetrické -- repliky hovoriacich sa pravidelne striedajú,
- Asymetrické – spojivo medzi dvoma mlčaniami, prerušovaný autorskou rečou
alebo vnútornou rečou postáv
- Monológy
- Vnútorné monológy – dozvedáme sa o zákutiach Jozefovej duše
- Vulgarizmy – vyjadruje nimi negatívne pocity hrdinov románu
- Sem-tam nemecké a maďarské výrazy
- Nárečové slová (orapavieť, neogabaná, jezu, ...)
- Archaické slová

Zdroje:
https://drive.google.com/file/d/0BxUWyIJ63zl5S2Y0VkpoRndxUjQ/view?resourcekey=0-
AdVqsWMP8GkffDKO4cjsEw
https://referaty.aktuality.sk/jozef-ciger-hronsky-jozef-mak/referat-29965
https://www.zones.sk/studentske-prace/citatelsky-dennik/4820-jozef-mak-jozef-ciger-
hronsky/
http://www.zmaturuj.wbl.sk/Jozef-Ciger-Hronsky-Jozef-Mak.html
https://referaty.centrum.sk/slovencina-a-cestina/citatelsky-dennik/43953/jozef-ciger-hronsky:-
jozef-mak