Slovenský štát, Slovenský snem

Vzniku vojnového slovenského štátu predchádzalo zhoršenie medzinárodnej situácie

a stupňovanie národnostného napätia vo vnútri prvej ČSR
V júni roku 1938 predsedníctvo a zjazd HSĽS schválili definitívny návrh autonómie
Slovenska. Zároveň nadviazali spoluprácu s Henleinovou nemeckou a Esterházyho
maďarskou stranou, čo vytvorilo na vládu ČSR veľký nátlak. Cieľom Henleinovej SDP,
riadenej Hitlerom z Nemecka, rovnako ako maďarským, však bolo rozbitie ČSR. Keď však
Hitler ultimatívne žiadal od ČSR odstúpenie Sudet Nemecku, vláda to odmietla. Hitler teda
vyzval Veľkú Britániu, aby sa zapojila do riešenia problému nemeckej menšiny v ČSR. Veľká
Británia ani Francúzsko neboli ochotné ísť kvôli ČSR do vojny, a tak postavili vládu ČSR
pred ultimátum. Dňa 29.9.1938 sa však zástupcovia Francúzska (E.Daladier), V. Británie (N.
Chamberlain), Nemecka (A. Hitler) a Talianska (B. Mussolini) zišli v Mníchove a bez
vypočutia zástupcov ČSR podpísali dohodu o odstúpení požadovaných území
Nemecku. Zároveň vzniesli požiadavky na časti slovenského územia Poľsko a Maďarsko. Za
tejto situácie sa 5.-6.10. stretli v Žiline zástupcovia HSĽS a ďalších strán a prijali žilinskú
dohodu, návrh ústavného zákona o autonómii Slovenska.

Pražská vláda dohodu prijala a vymenovala krajinskú slovenskú autonómnu vládu, na čele
s Dr. Jozefom Tisom. Tá musela čeliť územným požiadavkám Maďarska a Poľska,
o ktorých nakoniec rozhodla viedenská arbitráž z 2.11.1938. Slovensko stratilo južné
územia v línii Nové Zámky, Levice, Lučenec, Rožňava, Košice, Poľsko si pripojilo časť
Oravy, Kysúc a Spiša. Medzitým odstúpil a do cudziny odišiel E. Beneš a prezidentom sa
stal E. Hácha. Slovenská vláda postupne zlikvidovala demokratické zriadenie. Došlo
k nútenému zlúčeniu HSĽS s ostatnými stranami, vo voľbách v decembri už bola len
jednotná kandidátka HSĽS a zástupcov maďarskej a nemeckej menšiny. Opozícia bola
umlčaná. Už koncom roku 1938 Hitler prišiel s návrhom na okupovanie územia Čiech
a Moravy a vytvorenie závislého Slovenského štátu. S týmto cieľom potom vystupoval
v jednaniach s J. Tisom a slovenským ministrom zahraničných vecí F. Ďurčanským, ktorým
naznačoval možnosť rozdelenia Slovenska medzi Poľsko a Maďarsko. Za tejto
situácie 14.3.1939 slovenský snem odhlasoval vznik samostatného Slovenského štátu.
Na druhý deň nemecké vojská vtrhli na územie Čiech a vytvorili Protektorát Čechy a Morava.
Slovenský snem bol v Slovenskom štáte, a zabezpečil autonómiu Slovenska v ČSR.
Presné vystvetlenie slovenského snemu a ako bol vzniknutý: Snem Slovenskej krajiny bol
základným štátoprávnym atribútom autonómie Slovenska v rámci druhej Česko-Slovenskej
republiky. Cesta k vytvoreniu tohto prvého slovenského zákonodarného zboru v histórii sa
otvorila prijatím ústavného zákona č. 299/1938 Sb. z. a n. o autonómii Slovenskej krajiny
Národným zhromaždením 22. novembra 1938. Snem Slovenskej krajiny bol oficiálne
ohlasovaný a predstavovaný ako ústavodarné zhromaždenie, ktorého úlohou bola príprava
ďalšieho atribútu štátnosti – Ústavy Slovenskej krajiny.
Prvý predseda slovenského snemu bol Martin Sokol a jeho funkcia zaniklo spolu so
zaniknutím slovenského snemu.
Slovenský snem trval od 22.novembra 1938 do 14.marca 1939
Slovenská republika, Slovenská národná strana

Vstup SR do vojny proti ZSSR, Anglicku a USA, brutálne protižidovské opatrenia, ako
i neslobodný život podnietili vznik domáceho odboja, ktorý fungoval na základe ilegálnych
skupím vyvíjajúcich protištátnu činnosť. Sformovali sa dve výrazné skupiny: občiansky odboj,
ktorý tvorili prívrženci zakázaných strán bývalej ČSR, orientovaný na exilovú vládu
v Londýne (skupiny ako Demec, Flóra, Obrana národa) a komunistický odboj, orientovaný na
Moskvu a ňou riadený. Od roku 1942 vznikali aj ozbrojené partizánske skupiny. Koncom
roku 1943 sa oba prúdy odboja podpísaním Vianočnej dohody spojili a vytvorili Slovenskú
národnú radu (SNR), ktorej cieľom bola príprava na ozbrojené povstanie. To vypuklo
29.8.1944 v Banskej Bystrici. Na povstaleckých územiach bola vyhlásená obnovená ČSR.
Nemci však proti povstaniu tvrdo zakročili a 27.10. 1944 obsadili Banskú Bystricu
Slovenská národná rada 1943 – 1992 bol kontinuálne existujúci najvyšší slovenský orgán,
ktorého funkcie sa však menili:

 spočiatku (1943 – 1945) to bol najvyšší zákonodarný, zastupiteľský aj výkonný

orgán Slovenska (založený ako ilegálny orgán v prvej Slovenskej republike), ktorý bol aj
vedúcim orgánom Slovenského národného povstania prostredníctvom Vojenského
ústredia
 1945 – 1960: najmä najvyšší zákonodarný a výkonný orgán Slovenska s fakticky veľmi
obmedzenými právomocami v prospech česko-slovenského Národného zhromaždenia
 1960 – 1969: len zákonodarný orgán (kvázi-„parlament“) Slovenska s fakticky ešte viac
obmedzenými právomocami v prospech česko-slovenského Národného zhromaždenia
 1969 – 30. september 1992: najmä zákonodarný orgán Slovenska; protiklad Českej
národnej rady; jednokomorový so 150 poslancami
1. októbra 1992 bola podľa Ústavy Slovenskej republiky premenovaná na „Národná rada
Slovenskej republiky“.
Prví predstavitelia SNR:
Jozef Lettrich (DS) (11. apríl 1945 - )
Karol Šmidke (KSS) (11. apríl 1945 - 14. september 1945)

Zdroje: o škole; wikipédia; ťaháky a referáty; dostupné pdf dokumenty na google

Nataly Vatrtová 9.C. 2022