Ciele analýzy

Použité nástroje
Cieľom analýzy je zistiť, ako sa vyvíjal priemerný vek snúbencov pri sobáši, počet
sobášov a rozvodov, fertilita, vek manželov pri sobáši a pri rozvode medzi
rokmi 1996 a 2022 na Slovensku. Analýza sa taktiež zameriava na dôvody rozvodov.
Ďalším cieľom je overiť hypotézy: Excel PowerPoint Adobe
Hypotéza 1: Priemerný vek snúbencov pri sobáši, manželov pri rozvode a matky pri Express
pôrode sa zvyšuje.
Hypotéza 2: Stále viac detí sa rodí nezosobášeným rodičom.
Hypotéza 3: Pandémia Covidu-19 mala vplyv na niektoré demografické ukazovatele.
Python Datawrapper

Metodika práce
Použité vzťahy
Prvým krokom bolo určenie oblastí a cieľov analýzy. Nasledovala teoretická príprava.
Po teoretickej príprave sme si zistili, ktoré veci vieme vypočítať z poskytnutých
tabuliek a podľa toho sme si nastavili plán práce. Následne sme v programe Excel
upravili tabuľky aby boli vhodné na vykonávanie výpočtov, tvorbu grafov pomocou
Miera sobášnosti podľa veku
rôznych knižníc v programovacom jazyku Python a prípravu máp pomocou Miera plodnosti
programu Datawrapper. Po vytvorení grafov nasledovala samotná analýza, podľa veku

overovanie hypotéz a určovanie záveru. Nakoniec prebehla grafická úprava.

Spôsob analýzy údajov Úhrnná plodnosť

Úhrnná sobášnosť
Deskriptívna analytika – opisovanie aktuálneho a historického stavu
Diagnostická analytika – identifikovanie korelácií medzi rôznymi faktormi a veličinami
Prediktívna analytika – predpovedanie zmien na základe aktuálnych a historických údajov
Pearsonov korelačný
koeficient
Obr. 1: Veková štruktúra obyvateľstva v roku 1996 Obr. 2: Veková štruktúra obyvateľstva v roku 2022
Dôvody starnúcej populácie

Na vekových pyramídach (obr. 1 a obr. 2) je vidieť, že populácia starne. V roku

Priemerný vek na Slovensku
Obr. 4: Priemerný vek obyvateľstva
Priemerný vek Slováka (obr. 4) sa v
posledných rokoch zvyšuje. Za
posledných 26 rokov sa priemerný vek
zvýšil o takmer 7 rokov. Tento trend má
podľa korelačnej matice (obr. 3) dôsledky
na rôzne aspekty rodinného života,
vrátane veku matiek pri pôrode, veku pri
sobáši a veku pri rozvode. Rastúcim
priemerným vekom mužov rastie aj ich
priemerný vek pri sobáši aj pri rozvode. U
žien je to podobne, ale u nich stúpa aj
priemerný vek pri pôrode.
1996 bolo na Slovensku najviac ľudí vo veku 15 až 22 rokov. Táto generácia je
teraz vo veku 40 až 45 rokov a stále tvorí najväčšiu časť slovenskej populácie.
Tento segment populácie je tiež známy ako "Husákove deti", pretože počas
vlády Gustáva Husáka boli podporované rodiny a stavané nové sídliská. Na
populačnej pyramíde z roku 1996 je už viditeľné aj klesanie pôrodnosti, ktoré
bolo zastavené, keď sa generácii Husákových detí začali rodiť deti. Avšak
množstvo novorodencov, ktoré sa narodili tejto generácii, ani zďaleka
nepredstavovalo počet obyvateľov z tejto generácie.
Možné vysvetlenia:
a) Zlepšenie hospodárskej situácie môže mať za následok oddialenie
rozhodnutia o založení rodiny, čo vedie k nižšej pôrodnosti oproti časom
minulým.
b) Mladí ľudia sa stále častejšie rozhodujú hľadať lepšie príležitosti v
zahraničí, čo vedie k ich odlivu zo Slovenska.
c) Politické opatrenia, ktoré bránia prílevu migrácie, môžu mať za následok
demografické zmeny a významné zmeny vo vekovej štruktúre populácie,
čo ovplyvňuje aj pôrodnosť.
Obr. 3: Korelačná matica

Korelačná matica - tabuľka, ktorá ukazuje hodnotu vzájomnej závislosti

medzi jednotlivými premennými
 Obr. 5: Vývoj úhrnnej plodnosti

Úhrnná plodnosť

Úhrnná miera plodnosti (obr. 5) od roku 1996 postupne klesala. V roku 2002
zaznamenala hodnoty necelých 1,2 dieťaťa na jednu ženu. Odvtedy začala
úhrnná plodnosť stúpať a svoje maximum dosiahla v roku 2021, kedy
dosiahla hodnotu 1,66 dieťaťa na jednu ženu.
Možné vysvetlenie:
Tento obrat môže byť dôsledkom zlepšujúcich sa ekonomických podmienok,
ktoré môžu motivovať páry k založeniu rodiny alebo aj vplyvom politík
podpory rodiny a flexibilnejších pracovných možností pre rodičov.

Počet narodených podľa legitimity

Obr. 6: Počet narodených podľa legitimity
Z grafu (obr. 6) je zrejmý trend, že stále viac detí na Slovensku sa rodí mimo
manželstva. V roku 1996 narodené deti mimo manželstva tvorili iba 14% z
celkového počtu narodených deti. V roku 2022 tvorili až 41%.
Možné vysvetlenia:
a) Je to dôsledok upadajúcej úrovne kresťanstva na Slovensku, keďže pre
kresťanov je považované za hriech mať dieťa mimo manželstva.
b) Mnoho ľudí v nedávnej dobe vyjadruje túžbu mať dieťa bez záväzku
manželstva. Tento jav môže byť spojený so zmenami v hodnotových
systémoch a postavení žien v spoločnosti, ako aj s kultúrnymi zmenami
smerom k väčšej individualistickej orientácii a menej tradičným formám
rodiny.

Úhrnná plodnosť - priemerný počet živo narodených detí pripadajúcich na

jednu ženu počas jej celého reprodukčného obdobia (15 – 49 rokov)
Vek žien pri pôrode Obr. 9: Priemerný vek matky pri pôrode podľa okresu

Priemerný vek žien pri pôrode (obr. 7) za posledných 30 rokov takmer lineárne stúpa. Od
roku 1996 sa vek zvýšil o 4,35 rokov. Teraz dosahuje hodnotu 29,85 rokov. Z grafu je možné
predpovedať, že tento trend bude aj naďalej lineárne stúpať, avšak postupne bude nárast
pomalší. V grafe (obr. 7) to už je v posledných rokoch vidieť. Miera plodnosti (obr. 8) s
narastajúcim vekom stúpa a svoje maximum dosiahne vo veku 28 rokov s hodnotu 0,11.
Potom miera plodnosti postupne klesá a od veku 42 je miera plodnosti menšia ako 0,01
živorodičiek na ženu.
Možné vysvetlenia:
a) Tento trend je spôsobený zlepšenými ekonomickými podmienkami v krajine, ako aj
zvyšujúcim sa priemerným vekom obyvateľstva. To znamená, že ľudia oproti minulosti
žijú dlhšie a tiež majú menej detí. Priemerný vek matky pri pôrode podľa okresu
b) Ženy v neskoršom veku majú väčšiu šancu na komplikácie počas tehotenstva a pôrodu,
čo môže viesť k zdravotným problémom pre dieťa. Najvyšší priemerný vek matiek pri pôrode je predovšetkým v
okolí veľkých miest a na západe Slovenska (obr. 9). Konkrétne
Obr. 7: Priemerný vek matky pri pôrode Obr. 8: Miera plodnosti podľa veku je najvyšší v Bratislave a v priľahlých okresoch Pezinok a
Senec. Pozoruhodne vysoký je aj v Banskej Bystrici a Košiciach.
V Bratislave 1 je priemer najvyšší - 33,36, naopak najnižší vek
matky pri pôrode je v okresoch na východe a juhovýchode
Slovenska, konkrétne v okresoch Gelnica, Rimavská Sobota a
Rožňava. Najnižší priemerný vek je 26,09 v okrese Gelnica.
Možné vysvetlenie:
V rozvinutých regiónoch sa ľudia častejšie zameriavajú na
svoju kariéru alebo vzdelanie, čo môže viesť k tomu, že
odkladajú rozhodnutie o založení rodiny na neskôr v živote.
Súkromný život je možno podriadený profesijným alebo
akademickým ambíciám.

Miera plodnosti podľa veku- počet živorodičiek daného veku pripadajúcich na 1 ženu daného veku
 Obr. 10: Úhrnná miera sobášnosti
Úhrnná miera sobášnosti

Úhrnná miera sobášnosti od roku 1996 narástla (obr. 10). Krízové obdobie
bolo namerané počas v roku 2020, kde bola úhrnná miera sobášnosti u
mužov 0,56 a u žien 0,63. Ak to porovnáme s najnovšími údajmi z roku 2022,
ktoré hovoria o najvyšších hodnotách za skúmané obdobie, tak úhrnná
sobášnosť stúpla takmer o 28%. U priemerného muža bola
pravdepodobnosť až 71%, že vstúpi do manželstva, a u žien 80%.
Možné vysvetlenia:

a) Počas pandémie sa ľudia menej stretávali, dialo sa menej sociálnych

interakcií, dôsledkom čoho sa menej ľudí spoznalo

b) Počas pandémie si ľudia odkladali sobáš a počkali až na „lepší“ čas,

kedy by sa mohli aj stretnúť s ľuďmi.
Sobášnosť podľa okresov
Obr. 11: Hrubá miera sobášnosti podľa okresu
Sobášnosť je na Slovensku najvyššia v okrese Námestovo, kde dosahuje hodnoty 7,52
sobášov na 1000 obyvateľov ročne, čo je viac než dvojnásobok v porovnaní s okresom
s najnižšou sobášnosťou - okresom Revúca. Pozoruhodne vysoká sobášnosť je aj v
okresoch Kežmarok, Dolný Kubín a Sabinov. Naopak, nízka sobášnosť je zaznamenaná
aj v okresoch Rožňava a Gelnica. Celkovo sa dá vidieť, že na severe a východe
Slovenska je vyššia sobášnosť než na juhu a západe Slovenska.
Možné vysvetlenia:

a) Najvyššia sobášnosť je zaznamenaná v oblastiach, kde sa udržiavajú tradičné

hodnoty a zosobášenie je pre miestnych prioritou. Vzdelanie a kariéra sú až na
druhom mieste.

b) Sobášnosť je vysoká v regiónoch s vyššou fertilitou a mladším obyvateľstvom.

Najčastejšie sa ľudia ženia medzi 25. a 35. rokom života.

Úhrnná miera sobášnosti - pravdepodobnosť, že priemerný obyvateľ v priebehu života vstúpi do manželstva
 Obr. 12: Priemerný vek pri sobáši

Priemerný vek pri sobáši

Priemerný vek pri sobáši (obr. 12) v priebehu 26 rokov výrazne

stúpol u oboch pohlaví, o viac ako 8 rokov, pričom rozdiel medzi
vekom muža a ženy pri sobáši sa relatívne stabilizoval na hodnote
okolo 3 rokov. Tento trend naznačuje zmeny v sociálnom a
ekonomickom prostredí, ktoré ovplyvňujú rozhodnutie ľudí o čase
uzatvorenia manželstva. Predpokladá sa, že do roku 2030 bude
pokračovať tento nárast, pričom priemerný vek muža pri sobáši sa
očakáva, že dosiahne hodnotu 38,35 rokov a priemerný vek ženy
pri sobáši sa zvýši na 35,39 roka.

Obr. 13: Hrubá miera sobášnosti sobášov podľa veku a pohlavia

Sobášnosť podľa veku

Na grafe (obr. 13) vidieť, ako je distribúcia vysokých hodnôt

koncentrovaná okolo maximálnej hodnoty a čím ďalej sa posúvame od
maximálnej hodnoty tým aj hrubá miera počtu sobášov klesá. U mužov
je najvyššia hrubá miera počtu sobášov okolo veku 28 rokov, kde
dosiahla hodnotu 52.02‰ a u žien vo veku 27 s hodnotou 63.47‰.
Ďalej sa dá spozorovať, že sobášnosť u žien sa začína skôr ako u
mužov. Ženy vo veku 16 rokov dosahujú hodnotu 4.1 ‰, pričom muži
tam dosahujú svoju najnižšiu hodnotu, a to 0.84 ‰.

Hrubá miera sobášnosti - počet sobášov na 1 000 obyvateľov priemerného stavu za sledované obdobie
 Obr. 14: Hrubá miera rozvodovosti Hrubá miera rozvodovosti

Hrubá miera rozvodovosti (obr. 14) rástla spolu narastajúcim počtom rozvodov.
Vzostup hrubej miery rozvodovosti začal v roku 1998 a maximálne hodnoty
dosiahla v roku 2006, kde sme na Slovensku zaznamenali hodnotu až 2.36‰.
Odvtedy hodnota klesá. Aktuálne sa nachádzame na 1.51‰, čo je menej ako v roku
1996. S hrubou mierou rozvodovosti stúpal aj počet rozvodov po dlhšej dobe
trvania manželstva (obr. 16). V roku 2006 skončilo rozvodom 3412 manželstiev,
ktoré trvali 20 rokov a viac rokov. V roku 1996 to bolo iba 1545.
Možné vysvetlenie:
Ľudia už nezostávajú vo vzťahu len kvôli jeho existencii. Zdá sa, že ľudia sú stále
náročnejší voči kvalite svojich vzťahov a hľadajú viac uspokojenia v partnerskom
živote.

Obr. 15: Hrubá miera rozvodovosti podľa okresu

Rozvodovosť podľa okresov Obr. 16: Počet rozvodov podľa dĺžky trvania manželstva

Rozvodovosť (obr. 15) je najvyššia v okresoch Malacky,

Krupina a Banská Štiavnica, zatiaľ čo najnižšia je v
okresoch Gelnica a Námestovo. Na mape sa dá vidieť
výrazný rozdiel medzi východom a západom Slovenska.
Možné vysvetlenia:

a) Vyšší dôraz na seba ako jednotlivca na západe

Slovenska.

b) Manželia sa nerozvádzajú z náboženských dôvodov.

Ľudia na Orave sú viac veriaci, zavrhujú tých, čo sa
rozviedli, čo môže viesť k nižšej rozvodovosti.

Hrubá miera rozvodovosti - počet rozvodov na 1 000 obyvateľov za sledované obdobie

 Obr. 17: Najčastejšie dôvody rozvodov

Priemerný vek pri rozvode

Najčastejšie dôvody rozvodov
Podobne ako v iných grafoch, aj vek pri rozvode
(obr. 18) stúpa, a to lineárne. Od roku 1996 V roku 1996 bolo takmer 50% rozvodov (obr. 17)
stúpol o 6 rokov a vyzerá, že bude naďalej na Slovensku zavinených rozdielnosťou názorov a
stúpať. Je vidno, že tento jav súvisí predovšetkým záujmov manželov. Zastúpenie tohto dôvodu sa
so stúpajúcim priemerným vekom slovenského zvýšilo až na 67% v roku 2022. Naopak zastúpenie
obyvateľstva. rozvodov z dôvodu neuváženého uzavretia
manželstva za toto obdobie kleslo.
Možné vysvetlenie: Ďalším významným dôvodom je aj nevera,
nezáujem o rodinu a ostatné príčiny.
Ľudia často najprv túžia vyriešiť svoju kariéru, Medzi najčastejšie dôvody rozvodov na Slovensku
skôr ako si založia rodinu. Pretože rodinu si bohužiaľ patrí aj alkoholizmus. Avšak v prípade
zakladajú neskoršie v živote, je alkoholizmu ako dôvodu rozvodu je pozorovateľný
pravdepodobnejšie, že sa aj neskoršie rozvedú. dlhodobý trend klesania. Oproti roku 1996 tento
počet klesol takmer na polovicu.
Obr. 18: Priemerný vek pri rozvode

Obr. 19: Percentuálne zastúpenie alkoholu

ako príčiny rozvodu podľa okresu
Zastúpenie alkoholu ako príčiny
rozvodu v okresoch

Najvyššie zastúpenie alkoholu ako

príčiny rozvodov (obr. 19) bolo
zaznamenané v okresoch Námestovo a
Martin, až na takmer 20% zo všetkých
rozvodov. Naopak, alkohol vôbec nemal
vplyv na rozvody v okresoch Sobrance,
Bratislava I a Gelnica.
Záver
V práci sme sa zamerali na grafické znázornenie
údajov o pôrodnosti, sobášnosti a rozvodovosti na
území SR, odôvodnenie zmien týchto údajov od
roku 1996 po rok 2022 a potvrdenie alebo
vyvrátenie hypotéz.
Zistili sme, že priemerný vek ľudí na Slovensku sa
zvýšil o takmer 7 rokov za posledných 26 rokov.
Priemerný vek žien pri pôrode taktiež stúpa a
najvyšší je v okolí väčších miest. Napriek tomu sme,
ale zaznamenali nárast v úhrnnej miere plodnosti,
ktorý dosiahol maximum v roku 2021. Počet sobášov
sa tiež v posledných rokoch zvyšoval, najviac
sobášov na 1000 obyvateľov bolo na Orave a na
východnom Slovensku. Naopak, po rýchlom
stúpnutí, počet rozvodov posledných 15 rokov klesá.
Najviac rozvodov je zaznamenaných na západnom
Slovensku, kde ľudia majú väčší dôraz na seba ako
jednotlivca. Najčastejšou príčinou rozvodu je
rozdielnosť povahy, názorov a záujmov rozvedených.
Treba tiež spomenúť alkohol ako dôvod rozvodu, ale
našťastie spolu s neverou klesá.
Hypotéza 1: Priemerný vek snúbencov pri sobáši, manželov
pri rozvode a matky pri pôrode sa zvyšuje.
Prvú hypotézu sme potvrdili, keďže sme zistili,
že priemerný vek pri sobáši sa za sledované obdobie
zvýšil takmer o 9 rokov u oboch pohlaví, priemerný vek
pri rozvode sa zvýšil takmer o 8 rokov u oboch pohlaví
a priemerný vek matky pri pôrode sa zvýšil o 4 roky.
Predpokladá sa, že tieto trendy budú stúpať aj naďalej.
Hypotéza 2: Stále viac detí sa rodí nezosobášeným
rodičom.
Naša druhá hypotéza sa taktiež
potvrdila, za posledných 20 rokov sa percento
narodených detí mimo manželstva takmer
strojnásobilo.
Hypotéza 3: Pandémia Covidu-19 mala vplyv na niektoré
demografické ukazovatele.
Pri skúmaní úhrnnej miery sobášnosti sme
objavili prepad hodnôt počas pandémie, čím sa
potvrdila aj naša tretia hypotéza.