UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE

PEDAGOGICKÁ FAKULTA

Katedra pedagogiky

Agresia

2022/2023

Alexandra Poboriová alexandra.poboriova@student.ukf.sk

1
ÚVOD

Agresivita v škole je trvalým niekedy príležitostným problémom mnohých študentov a

učiteľov. Je to čoraz závažnejší problém, ktorý sa vyskytuje vo všetkých oblastiach života a
ovplyvňuje náš každodenný život na celom svete. Agresívne správanie detí v školskom veku sa stáva
čoraz závažnejším a znepokojivejším problémom v školskom prostredí, ktorý sa môže prejavovať
rôznymi spôsobmi a často je ťažké ju rozpoznať. Niekedy sa žiaci správajú agresívne len preto, aby
vyvolali pozornosť alebo vyčnievali z davu. Preto je dôležité poznať prejavy agresívneho správania,
aby sme ich dokázali ich správne diagnostikovať a prísť k správnemu riešeniu problému.
Cieľom kapitoly je vysvetliť a preskúmať podstatu a zákonitosti a druhy agresívneho
správania tak, aby čitateľ dokázal charakterizovať základné prejavy agresívneho správania a odlíšiť
agresívne správanie od iných foriem správania. Na základe informácií uvedených v tejto práce bude
čitateľ po analýze pozorovaného správania schopný navrhnúť výchovnú stratégiu na prevenciu
agresívneho správania u žiakov s psychosociálnymi poruchami.

2
AGRESIA

V tomto eseje sa zameriavame na dôležitosť riešenia agresie v školách. V prvej kapitole

čitateľ získa presnejšie poznatky o pojme agresia a dozvie sa o hlavných spúšťačoch tohto správania.
V druhej kapitole sa budeme podrobnejšie venovať typom agresie podľa smeru vonkajšieho prejavu,
spôsobu realizácie a realizácie zámeru podľa Határovej teórie a podľa teórie Martinka a Dubayovej,
ktorí tiež skúmali agresívne správanie, ale pristupovali k nemu a vysvetľovali ho z iného pohľadu.
Ďalej budeme venovať pozornosť príčinám agresívneho správania, ktoré sme skúmali a vysvetľovali z
viacerých hľadísk, a v neposlednom rade v štvrtej kapitole sme sa pokúsili nájsť spôsoby jeho
prevencie a zaobchádzania s ním.

Čo považujeme za agresívne správanie?

V tejto kapitole sa najprv oboznámime s pojmom z pohľadu viacerých odborníkov, čo môže
byť dôležité pre ďalšie pochopenie témy.

K definovaniu agresívneho správania patrí, že ide o zámerné konanie, ktorého cieľom je

ublížiť inému človeku (Dubayová 2016). Presnejšie povedane je úmyselné ublíženie, fyzické,
psychické, materiálne, ktoré svojou povahou porušuje normy, a forma správania, ktorej základnými
charakteristikami sú násilie, agresivita a deštrukcia uvádza Karikova (2001) hoci ho možno definovať
aj ako porušenie spoločenských noriem, obmedzenie práv a porušenie integrity živých bytostí. Je to
obranný mechanizmus, ktorý rieši problém útokom na zdroj prekážky alebo hrozby (Vágnerová 2002).
Sú však deti, ktoré svojím správaním dokážu spolužiakom veci poškodiť alebo im spôsobiť zranenie
častejšie ako iné deti. Posúdenie by sa však malo zamerať na to, či bol úmysel ublížiť skutočný, alebo
či je dieťa len dyspraktické, uvádza Vágnerová, nešikovné alebo má napríklad organickú neurologickú
poruchu, ktorá mu bráni včas odhadnúť nebezpečenstvo svojho konania z dôvodu nedostatku
pozornosti a impulzívneho správania.

Na základe uvedených definícií teda môžeme povedať, že agresia je výbuch, útok zameraný na
poškodenie iného jedinca, ale zároveň aj reakcia agresívneho jedinca ohrozujúca moc agresora.
Motívy pre toto správanie sú rôzne, väčšinou ich obsah súvisí s tým, ako dokáže zraniť obeť.

Ktoré sú typy agresivity?

Agresivita môže mať dnes mnoho podôb, a aby sme ju mohli ľahko rozpoznať a včas sa s ňou
vysporiadať, vedeli sme ako na ňu reagovať a ako ju riešiť. Ak sa s ňou stretneme v školskom
prostredí, je dôležité poznať a pochopiť rôzne typy negatívneho správania.

Na základe vonkajších prejavov agresiu môžeme deliť do troch skupín, podľa smeru
vonkajšieho prejavu rozlišujeme, podľa spôsobu realizácie a podľa jeho uskutočnenia zámeru. V
rámci smeru vonkajšieho prejavu agresiu rozlišujeme na autoagresiu, ktorá je namierená proti sebe
samému, a sústreďuje sa tak na rôzne formy sebapoškodzovania. Druhým typom je heteroagresia,
ktorá zahŕňa agresiu voči iným ľuďom a veciam. Ďalšiu skupinu zameriavajúcu podľa spôsobu
realizácie delíme na Verbálnu agresiu pre ktorý je typický útočný slovný prejav jedinca voči druhej
osobe a na Brachiálnu agresiu, ktorá sa uskutočňuje na základe fyzicko-násilnícke správanie agresora
voči konkrétnym osobám a veciam. Tretiu skupinu, ktorá je už trochu špecifickejšie, podľa Határa
môžeme rozlišovať podľa uskutočnenia zámeru na Benígnu agresiu, Malígnu agresiu, Pseudoagresiu
a na Agresiu bez motivácie. Benígna agresia je formou obrannej agresie, Malígna agresia sa prejavuje
hnevom agresora, agresívnym, deštruktívnym správaním a krutosťou, a Pseudoagresia je také
správanie jednotlivca, ktorého cieľom nie je spôsobiť škodu inému. Možno ju chápať aj ako

3
neúmyselnú alebo náhodnú agresiu. Posledným typom v tomto zozname je aAgresia bez motivácie,
ktorá prebieha bez pocitov hnevu, žiarlivosti alebo nenávisti. Agresori bezdôvodne ubližujú, čo môže
byť spôsobené nevhodnými voľnočasovými aktivitami (Határ 2004).
Martínek (2009), ktorý tiež skúmal prejavy agresivity u žiakov, vysvetľuje a kategorizuje ich
charakteristiky iným spôsobom. Delí agresiu na fyzickú a verbálnu, aktívnu a pasívnu, a na priamu a
nepriamu, a na základe kombinácie týchto faktorov uvádza osem druhov agresívneho správania. Prvá
z nich je Fyzická aktívna priama, ktorá využíva prevahy fyzickej sily nad obeťou. V školskom
prostredí sa s touto agresiou stretávame vo forme šikany. Do skupiny Fyzickej aktívnej nepriamej
agresie zaraďujeme agresora, ktorý si nájde inú osobu, ktorá obeti ublíži, pôvodný agresor sa len
prizerá, zvyčajne vymýšľa spôsoby, ako obeti ublížiť, ale samotnej agresie sa nezúčastňuje. Fyzická
pasívna priama agresia je v školskom prostredí pomerne častá, prejavuje sa ničením školského
majetku a školských pomôcok. Štvtá skupina, Fyzická pasívna nepriama agresia ide o odmietnutie
splniť určité požiadavky, napríklad odmietnutie uvoľniť miesto pri stole alebo pomocť spolužiakovi so
zdravotným postihnutím. Verbálna aktívna priama zahrňuje nadávky, urážky, znevažovanie, slovné
ponižovanie, a nasledujúca Verbálna aktívna nepriama ide o ohováranie druhého, mierne psychické
poškodenie spolužiaka, zosmiešňovanie a typickým prípadom je aj úmyselné dávanie zlých rád
spolužiakovi, ale aj zahŕňa aj "symbolickú agresiu", t. j. zosmiešňujúce básne a kresby. Verbálna
pasívna priama agresia ide o úplnú ignoráciu druhého žiaka a neposlednom rade Verbálna pasívna
nepriama agresia znamená nezastať sa niekoho, kto je nespravodlivo kritizovaný či trestaný v našom
prostredí.
Dubayová (2016) však upozorňuje aj na iné zdroje agresie, kroré sú: ochrana jedinca alebo
ochrana vlastného druhu čo v školskom prostredí môže znamenať ochranu priateľa. Podľa Dubayovej
agresivita sa prejavuje aj v jeho túžbe získať dominanciu, pri tvorbe sociálnej hierarchie. Tá totiž
určuje miesto jedinca v danej spoločnosti, z ktorého vyplýva jeho sociálna rola a sociálny status a
určuje tak očakávané správanie daného jedinca.

Z teórií týchto dvoch odborníkov sme sa dozvedeli, že prejavy agresie sa môžu v našom
každodennom živote prejavovať rôznymi spôsobmi a v rozmanitých formách. Pojem agresie zahŕňa
všetko, od jednoduchého slovného urážania až po útok v školskom prostredí. Nezvládnuteľné
správanie však zahŕňa aj široký repertoár nepriamej agresie, ako nadávky, osočovanie, klamstvá a
všetko, čo dieťa alebo mladý človek robí vedome a zámerne s cieľom ublížiť druhému. Dieťa týra
súrodenca alebo spolužiaka jednoducho zo hnevu, dieťa nahnevané na svojich rodičov si vybíja svoj
hnev v triede, ale agresia môže sa ukázať aj nevedome, dokonca nevinne napróiklad vo forme
obhrýzanie nechtov, fajčenie a v iných formách, aby jedinec nejakým spôsobom uvoľnil napätie.
Dozvedeli sme sa tiež, že agresia sa používa aj na rozšírenie dominancie pri tvorbe socialnej
hierarchie, čo spôsobuje časté konflikty na základných a stredných školách.

Ktoré sú dôvodmi vzniku agresívneho správania?

Jednou zo základných otázok pre výskumníkov skúmajúcich agresívne správanie je, ako sa
agresia vyvíja, aké sú faktory, ktoré toto správanie formujú, a či sa v neposlednom rade môže prenášať
vo forme dedičstva z rodiča na dieťa. Za agresívnymi reakciami žiakov sú často negatívne skúsenosti,
nezrelí alebo ľahostajní rodičia, prípadne aj iné deti. Inými slovami, veľa závisí od života, ktorý dieťa
vedie. Normálne a zdravé dieťa, ktoré netrpí materiálnou ani emocionálnou depriváciou, je zvyčajne
agresívne z nejakého dôvodu.

Podľa Říčana (2006) sa agresívne správanie objavuje už v predškolskom veku, čo pripisuje

nedostatku empatie, o čom svedčí správanie, ako napríklad brutálne útoky na zvieratá alebo iné deti.
Dubayová (2016) tvrdí že pri rozvoji agresívneho správania nepochybne zohrávajú úlohu biologické
faktory, ktoré ovplyvňujú reguláciu emócií a sú zodpovedné za sociálne učenie. Poškodenie mozgovej
kôry napríklad má za následok predovšetkým precitlivenosť, ktorá sa prejavuje impulzívnou
agresivitou, agitovanosťou, náladovosťou a precitlivenosťou na vonkajšie podnety.
Okrem vnútorných vplyvov sa agresia v detskej mysli najčastejšie objavuje aj pod vplyvom
vonkajších faktorov. Hlavne sa osvojuje učením sa od dospelých prostredníctvom pozorovania a

4
imitácie. Agresivita je naučený spôsob správania, tvrdí Albert Bandura (1961) na základe série
experimentov, v ktorej niekoľko detí v materskej škole sledovalo dospelého, ktorý kričal na veľkú
nafukovaciu bábiku (bábiku Bobo), udieral ju drevenou paličkou po hlave, hádzal ju po miestnosti,
udieral ju päsťou a inak ju týral. Po určitom čase sa deti vrátili k bábke a ako sa očakávalo podľa
Bandurovej teórie sociálneho učenia, správanie detí, ktoré boli svedkami agresie dospelého, bolo
oveľa agresívnejšie ako správanie detí, ktoré neboli svedkami agresie. Podľa tohto experimentu je teda
možné povedať, že deti sa najviac učia agresívnemu správaniu z toho, čo vidia, na základe toho, čo
pozorujú v škole, na ulici a doma. Takács (2021) v tejto súvislosti uvádza, že televízne a rozhlasové
programy, počítačové hry a hry na telefóne sú hlavným spúšťačom rozvoja agresívneho správania
vyvíjajúce sa dieťa. Niektoré z nich cielene zvyšujú agresivitu u dospelých aj detí, preto je potrebné
sledovať a selektovať kontent, ktorý sa dostane do pozornosti dieťaťa. Primárne prostredie, v ktorom
dieťa vyrastá a pohybuje sa, teda rodina, má významný vplyv na rozvoj agresívneho správania. Je
dôležité, aby prostredie a vzťahy s rodinnými príslušníkmi boli ideálne, ale vo väčšine prípadov to tak
nebýva. Říčan (2006) zistil určité charakteristiky, ktoré sú pre rodiny s agresívnym dieťaťom typické.
Medzi takéto črty patrí nedostatočná súdržnosť vo vzťahoch medzi členmi rodiny, vysoká úroveň
konfliktov, nedostatočný monitoring dieťaťa rodičom, slabé náboženské zameranie, izolácia alebo
neangažovanosť rodiny v aktivitách komunity, nestabilné rodinné pomery a časté zmeny prostredia,
nižšie vzdelanie matiek a vyšší výskyt psychických porúch u matiek a vzorce kriminálneho správania
v rodine. V takomto problematickom rodinnom prostredí nie je dieťaťu venovaná primeraná
pozornosť, starostlivosť a v extrémnych prípadoch sa môže stať obeťou nejakej formy fyzického alebo
dokonca sexuálneho zneužívania v rodine, čo prispieva k strate istoty dospievajúceho dieťaťa.
Napokon z nich pochádzajú choroby, nehody, traumy, s ktorými si mladý nevie poradiť, uvádza
Takács (2021).
Ferenc Novák (2009) rozdeľuje detskú agresiu na tri hlavné časti podľa faktorov, ktoré ju
spôsobujú. Z fyzického pôvodu, deti môžu prejavovať dočasnú agresivitu, napríklad ak prídu do školy
hladné alebo počas vyučovania vyhladnú, a tiež ak jedlo, ktoré jedia, nie je výživné. Príliš veľa
sladených jedál, sladkostí, nealkoholických a energetických nápojov môže byť tiež zdrojom
agresívnych javov, ale aj to ak je dieťa nevyspaté, má nejakú chorobu alebo iné fyzické príčiny ktoré
vyvolajú u neho bolesť hlavy alebo zubov. Výsledná agresia však nie je dôsledkom porúch správania,
ale len dôsledkom životného štýlu, ktorý nie je trvalý. Agresivita sa môže prejavovať aj z dôvodov
učenia sa. Agresívne správanie je podráždenosť vyplývajúca z neúspechov v učení, zaostávanie.
Podobne ako fyzický stav je zvyčajne dočasný, ak sa mu predchádza a odstraňuje sa špecifickými
učebnými a vyučovacími technikami. Agresívne vzorce správania z okolia, ktoré vychádzajú zo
spôsobu alebo nedostatku výchovy, môžu byť pomerne trvalé a sú hlavným zdrojom agresie. Takéto
vzorce správania sa však dajú odstrániť starostlivou, systematickou a vytrvalou prácou učiteľa.
Samozrejme, je oveľa jednoduchšie riešiť problém, ak sa k nemu postaví aj rodič a pomôže ho
vyriešiť.

Z tejto kapitoly sme sa dozvedeli, že niektoré znaky agresie sa môžu objaviť už v

predškolskom období v dôsledku nedostatku empatie, ale tieto činy ešte nie sú úmyselné. U niektorých
ľudí môže byť agresívne správanie spôsobené poranením mozgu v detstve, u iných sa agresívne
správanie môže ľahko osvojiť na základe správania vonkajšieho sveta. Preto je dôležité aby sme
selektovali, aké televízne a rozhlasové programy, počítačové hry a hry na telefóne vpustíme života
našich detí. Hoci nemôžeme úplne odstrániť agresiu, ktorú deti zažívajú, môžeme ju znížiť s týmto
spôsobom. Dôležité je tiež zabezpečiť zdravé prostredie pre rozvoj agresie a pokojné a chápavé
rodinné prostredie pre dieťa, pretože práve toto prostredie má najväčší vplyv na jeho správanie a
vývoj.

Ako predchádzať agresívnemu správaniu?

Agresívne správanie je dnes vážnym problémom, môže ohrozovať život jednotlivca aj

spoločnosti okolo neho, preto je dôležité ho pochopiť a riešiť čo najskôr a v mladom veku.

5
 Agresívne dieťa útočí na niekoho iného, na seba alebo na vonkajší svet a to preto, lebo agresiu
používajú na uvoľnenie svojho vnútorného napätia a hnevu. Preto sú zákazy, odňatie alebo dokonca
zneužívanie často neúčinné, pretože bránia dieťaťu uvoľniť pocity, ktoré ho stresujú (Dubayová,
2016). To však neznamená, že nie je potrebné napraviť nevhodné správanie alebo ho nechať
vyventilovať svoj hnev! Naopak, spätná väzba je dôležitá. Agresiu možno zastaviť len vtedy, ak rodič
a dieťa spoločne v rodinnom prostredí nájdu základné psychologické príčiny a začnú ich spoločne
riešiť, uvádza Takács (2021). Preto je dôležité vybudovať alebo obnoviť dôveru medzi rodičom a
dieťaťom. Ak rodič pochopí svet dieťaťa, môže ho účinnejšie viesť k riešeniam. Takisto môže zlepšiť
stav, ak problémové dieťa dostane pomôc s vyjadrením vlastných pocitov (Takács, 2021), čo sa v
skutočnosti skrýva za agresiou. Ak sa nenaučíme správne vyjadrovať svoje emócie, môžeme byť
ľahko nepochopení, frustrovaní a nahnevaní, ktoré nás môžu viesť k neuváženému konaniu, ak sa ich
nenaučíme včas ovládať. Správne vyjadrovanie emócií je spôsob, ako sa zbaviť stresu, a dokonca nás
môže udržať duševne zdravých.
V iných prípadoch, prebytok energie a napätia dieťaťu tiež môže byť podnetom pre agresiu.
V školskom prostredí je preto dôležité zaradiť tzv. ventilačné aktivity, ktoré pomôžu deťom zbaviť sa
napätia pohybom. V prípade, že pedagóg ignoruje alebo nereaguje na prejavy napätia, v skupine môže
vzniknúť agresívne správanie (Lorenz, 1992). Podľa Kolářa (2001) upútavanie pozornosti agresora je
tiež nevyhnutnou prvkou vyučovacieho procesu. Deti sa často správajú agresívne, len aby upútali
pozornosť, aby boli stredobodom pozornosti, potrebujú publikum a záujem, ktorý zabíja nudu. Často
žiarlia na úspech, a preto sa od učiteľov dožadujú pozornosti a kompenzácie za neúspechy v iných
oblastiach.
Z agresie sa nedá vyrásť! – tvrdí Péter Takács (2021) v článke A gyermeki agresszió okai és
kezelési lehetőségei. Neschopnosť spracovať agresiu z detstva môže viesť k jej potlačeniu a
nahromadeniu napätia, alebo sa môže odkloniť iným smerom a viesť k závislosti od tabaku a
počítačov, nadmernej konzumácii, depresii (Takács, 2021). V prípade agresie, ale aj iného
problémového správania platí, že: „Čím skôr dôjde k nasadeniu vhodných intervencií, tým vyššia je
ich úspešnosť”- píše Dubayová (2016) v práce Patopsychológia detí so psychosociálnym narušením
pre pedagógov. Nekontrolovateľné správanie možno ľahko odstrániť vo veku 8 rokov, ale po tomto
veku sa správanie považuje za ustálené a prechádza do chronickej fázy. Je preto dôležité včas
rozpoznať agresívne správanie, aby sa mohlo včas začať riešiť, pričom je nevyhnutná spolupráca
medzi učiteľmi, rodičmi, učiteľmi, rodičmi, špeciálnym pedagógom a psychológom. Ak sa to neurobí,
deti s agresívnym správaním nakoniec vytvoria agresívnu skupinu alebo skupiny, ktoré narušia
komunitu.vytvárajú pre ostatných žiakov stály negatívny vzor. A agresia, ktorá sa rieši zle alebo vôbec
nie, kazí vzťahy a vytvára ďalšie zlé metódy výchovy a trestania. To ovplyvní motiváciu k učeniu,
výsledky školy, život v komunite, atmosféru a celú výchovnú klímu v rôznych inštitúciách
(Böszörményi, 2006).

Znižovanie agresivity v školách by sa malo riešiť z troch hľadísk. Jednou z nich sú

celoškolské opatrenia, druhou sú riešenia pre triedne spoločenstvá a treťou je individuálna práca s
typicky agresívnymi žiakmi. Na základe uvedeného sme sa dozvedeli, že najväčším problémom je
nezvládnutá energia, napätie a stres, na ktoré je najlepším riešením šport, pri ktorom sa dá behať,
udierať a možno aj kričať. To však nemusí byť rovnaké pre každé dieťa a nemusí to byť dokonalé
alebo uspokojivé riešenie pre jeho potreby. V mnohých prípadoch je základnou príčinou agresie
strach, ktorý je oveľa ťažšie zmierniť, pretože spolu s bezmocnosťou, sa skrýva za agresiou a nedá sa
vedome kontrolovať alebo len veľmi ťažko. Celkovo teda agresivitu dieťaťa je potrebné riešiť, pretože
je znakom toho, že dieťa niečím trpí. Jeho strach a obavy ho často ovládnu a nahromadí si čoraz viac
problémov, ktoré nedokáže vyriešiť sám.

6
ZÁVER

Hnev a agresia sú prirodzené ľudské inštinkty, ktoré sú prítomné v každom našom

živote. Niektorí ľudia však nedokážu ovládať svoje emócie a agresívnym správaním ohrozujú
seba aj ostatných. Agresívne správanie je súčasťou života každého jedinca a je v našej
spoločnosti veľmi nebezpečným javom, a preto je dôležité rozlišovať medzi vyššie
uvedenými druhmi agresie. Je potrebné identifikovať agresívne správanie a jeho prejavy a
nájsť spôsoby, ako sa s ním vyrovnať, alebo mu zabrániť prevenciou. Je tiež dôležité
uvedomiť si zámernosť tohto správania a nezamieňať si ho s inými typmi správania. Z
pedagogického a preventívneho hľadiska je dôležité poznamenať, že spáchaniu trestného činu
zvyčajne predchádza iné problémové správanie. Problémovému správaniu na základných
školách by sa preto mala venovať väčšia pozornosť.

7
POUŽÍVANÁ LITERATÚRA

VÁGNEROVÁ, M. 2002. Psychopatologie pro pomáhající profese – Variabilita a patologie lidské

psychiky. 2002. Praha: Portál, 444 s. ISBN 80-7178-678-0.
DUBAYOVÁ, T. 2016. Patopsychológia detí so psychosociálnym narušením pre pedagógov. 2016.
Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 83 s. ISBN 978-80-555-1621-9.
KARIKOVÁ, Soňa. 2001. Základy patopsychológie detí a mládeže. 2001. Banská Bystrica: PF UMB,
166 s. ISBN 80-8055-486-2.
HATÁR, C. Terminologické poznámky k agresii a agresívnemu správaniu detí. In Mládež a
spoločnosť, ISSN 1335-1109, 2004, roč. 10, č. 1, s. 13-21.
MARTÍNEK, Z. 2009. Agresivita a kriminalita školní mládeže. 2009. Praha : Grada Publishing a. s.,
152 s. ISBN 978-80-247-2310-5.
HOLLÁ, K. 2008. Možnosti prevencie agresívneho správania sa detí v podmienkach školy. In
SOCIALIA 2007. Prevencia sociálno-patologických javov u detí, mládeže a dospelých: Zborník z
príspevkov z medzinárodnej konferencie. Banská Bystrica: PF UMB, 2008. ISBN 978-80-8083-595-8,
s. 95-99.
Bandura, A., Ross, D. and Ross, S.A. (1961) Transmission of Aggression through Imitation of
Aggressive Models. Journal of Abnormal and Social Psychology, 63, 575-582.
ŘÍČAN, P., D. KREJČÍŘOVÁ a kol. 2006. Dětská klinická psycholgie. Praha: Grada Publishing, a.s.
604 s. ISBN 80-247-1049-8.
KOLÁŘ, M. 2001. Bolest šikanování. Praha: Portál. ISBN 80-7178-513-X.
LORENZ, K. 1992. Takzvané zlo. Praha: Mladá fronta. 240 s. ISBN 23-017-92.
HRIVÍKOVÁ, Z. Agresívne správanie u žiakov základných škôl – jeho typy a prejavy, dostupné na
internete: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Balogova8/subor/Hrivikova.pdf
Bobo baba kísérlet. © 2020 Megoldásközpont Magazin, dostupné na internete:
https://megoldaskozpont.com/lexikon/bobo-baba-kiserlet/
TAKÁCS P. Gyermeki agresszió. © 2021, dostupné na internete: https://csaladbanutazunk.hu/a-
gyermeki-agresszio/
FÜLÖPNÉ BÖSZÖRMÉNYI A. Agresszió a gyermekintézményekben. © 2003, dostupné na internete:
https://folyoiratok.oh.gov.hu/uj-pedagogiai-szemle/agresszio-a-gyermekintezmenyekben
NOVÁK, F. Az iskolai agresszió kezelése – i. Rész. © 2019, dostupné na internete:
https://www.gyermekneveles.hu/iskolai-agresszio-kezelese-1/