Ján Smrek

- Vlastným nemom Ján Čietek, novinár, národný umelec

- Zakladateľ myšlienkového prúdu – vitalizmu
- ospevuje aj krásu ženy, životodárnu aktivitu a činorodosť, túžbu, životný elán
(elan vital=ivotná energia, sila), (vita=lat, život)
- hľadá harmóniu, optimizmus
- témy – žena, láska, krása

DEBUT:
Odsúdený k večitej žízni (1922)– osamelosť a nepochopenie, no v básni Dnes
milujem svoj deň – príklon k vitalizmu

KNIHY MLADOSTI:
1, Cválajúce dni (1925): vitalistická zbierka, optimistické ladenie, radostný
pohľad na svet, očarenie ženskou krásou a senzualizmus, zobrazuje krásu ženy.
Uchvátený krásou diaľok a svetovej civilizácie v plnom pohybe, akoby chcel
zachytiť šialené tempo nového života.
2, Božské uzly (1929): ľúbostné a prírodné motívy, nostalgia za detsvom,
domovom
3, Iba oči (1933): ľúbostné, prírodné a sociálne témy v básňach, motívy
cestovania, senzualizmus, vplyvy poetizmu

 Básnik a žena (1934): lyrická poéma, rozhovor básnika a ženy, 5 častí: V zasneženom
parku, Pokračovanie jarné, Letná noc na vode, Padajú listy, Po desiatich rokoch.
Dialóg je fiktívny, nachádzajú sa tam názory na poéziu, miesto ženy v živote, vzťah
k životu a k skutočnosti, ktorý treba chápať ako zázrak či sen, striedajú sa monologické
pasáže s dialogickými, reflexívne s opisnými. Dialóg je vtipný, zo strany ženy koketný, zo
strany básnika zrádzajúci.
Cválajúce dni (1925)
 básnická zbierka, ktorou sa J. Smrek prvýkrát prihlásil k vitalizmu - 30 básní
 polytematická zbierka – očarenie životom, príroda, dedina, mesto, žena, láska,
diaľky, cudzie kraje
 dominuje radosť zo života, spontánnosť, optimizmus, citová úprimnosť a sviežosť
 po prvýkrát použil v tejto zbierke spôsob písania typický pre všetky vitalistické básne
= spontánna lyrická improvizácia (princíp hry) + nepravidelnosť formy = verše
nemajú rovnakú dĺžku, nemajú pravidelný rytmus (pravidelné striedanie prízvučných
a neprízvučných slabík vo verši), ani rým nie je systematický; verše sú spájané do
strof s rôznym počtom veršov
 nájdeme v nej básne,
ktoré sa podobajú na balady ( Balada noci májovej, Balada o cynickom milovaní)
jedna má podobu dialógu (Balada o cynickom milovaní)
typ autobiografickej básne (Narodeniny)
Báseň Cválajúce dni
 oslavuje mladosť, pokrok, opojenie životom
 báseň je rozdelená na nepravidelné strofy
 symboly: stepilí cowboyi – najkreatívnejší príslušníci svojej generácie
mŕtvoly – ľudia so starým myslením, ktorí nedržia krok s dobou
krasojazdci – mladá generácia
diváci – tí, čo ustrnuli vo vývoji
- použil vlastné podstatné mená: Notre Dame (= katedrála v Paríži) Oceán, Parom
(slovanský boh), Lucifer (meno padlého anjela; postavil sa proti Bohu, preto sa dostal do
pekla, kde sa stal najvyšším diablom) – dokazujú vzdelanosť mladých ľudí + naznačujú
neobmedzené možnosti mladých (vtopiť sa v dáky fenomén)

Ľúbostná poézia medzi dvoma vojnami

- patrí medzi najviac oceňované básne slovenskej poézie,
- nový prvok – erotické zameranie ľúbostnej poézie, mužská razantnosť až sebeckosť
v láske,
- citáty z básní E. B. Lukáča a J. Smreka sa dostali do tém maturitných prác a dnes sa s
nimi stretneme na statusoch na internetových sociálnych sieťach.
Porovnanie vnímania poézie Smreka a Lukáča
Smrek Lukáč
od neosymbolizmu k vitalizmu od neosymbolizmu k dolorizmu
- žena má rôzne podoby, zobrazuje -lásku chápe problémovo, vyvoláva
ju v romantickom duchu, ako pocity neistoty, nie je zdrojom
krásny obraz, ktorého sa povznášajúcej radosti, v téme lásky je
neslobodno dotýkať. Nevníma ju paradox, irónia, uštipačnosť, ľúbostný
sociálne /chudobná-bohatá.../, vzťah je plný napätia – víťazstvo a
dôležitá je jej príťažlivosť, krása, prehra, nádej a sklamanie,...naplno
jeho túžba, erotika. vyniká kultivovanosť a talent básnika.
- optimizmus, túžba zabudnúť na - pesimizmus, neustále pripomínanie
minulosť, hravosť, senzualizmus, minulosti, protiklad, paradox, tragický,
hovorový jazyk, žiť pre pesimistický životný pocit, knižná
prítomnosť intelektuálska lexika
Rudolf DILONG
- počas 2. sv. vojny pôsobil ako duchovný slovenskej armády
- 1945 – emigroval do Talianska, neskôr do Argentíny a USA
- patrí medzi popredných a mimoriadne plodných predstaviteľov slovenskej katolíckej
moderny. Jeho tvorba zahŕňa viac ako sto básnických zbierok.
Jeho život aj básnickú tvorbu nezmazateľne poznačila veľká a celoživotná láska k Vali, žene
židovského pôvodu, "zakázaná" láska, navyše v čase, keď v Európe i na Slovensku vrcholil
antisemitizmus.
Do literatúry vstúpil ako spoluzakladateľ časopisu Postup
V zbierkach Helena nosí ľaliu a Mladý svadobník možno identifikovať vplyvy českého
poetizmu. Jeho tvorba mala spirituálny meditatívny charakter, pričom za jej vrchol je
považovaná kniha Ja, svätý František.
V tridsiatych a začiatkom štyridsiatych rokov prijímal podnety rôznych básnických prúdov,
najmä poetizmu a nadrealizmu (Mesto s Ružou).
Neskôr, zasiahnutý vojnovými hrôzami sa Dilong vo svojich zbierkach utiekal k témam
detstva a rodnej Oravy, ktoré vnímal ako istotu vo vojnových časoch.
Básnická úroveň jeho tvorby kolísala a menej hodnotnú časť jeho tvorby predstavuje
príležitostná a oslavná poézia (Roky pod slnkom) ako aj poézia s agitačnými veršami
podporujúcimi totalitnú ideológiu Slovenskej republiky (Gardisti na stráž!, Vojna).
V druhom, exilovom období vydal Dilong viac ako 70 básnických zbierok, pričom ich
konkrétna podoba a obsah zostáva dosiaľ v jeho vlasti neznámou.
z exilovej tvorby vyšla reedícia zbierky: Ja, Rudolf Dilong, trubadúr, ktorý je svedectvom
básnikovho veľmi intenzívneho prežívania trpkého údelu vydedenca a odlúčenosti od vlasti.
Zatiaľ poslednou publikovanou knihou je Dilongov zápisník – "životopis" s názvom Mladosť
z očistca. Kniha predstavuje hlboký pohľad do básnikovho myslenia, jeho názorov na svet,
Boha, poéziu, kňazské povolanie, cirkev, národ, ale aj najintímnejších pocitov, ktoré prežíval
z kradmej a "zakázanej" lásky.
Dilong sa svojou tvorbou zapísal do slovenskej literatúry ako moderný básnik, ktorý ani
v poézii nezatajoval svoj františkánsky rehoľný habit a zároveň mu kňazské rúcho nebránilo
v tom istom okamihu vnímať svet z dynamiky mimokláštorného života či podnikať výpravy
do vnútra vlastného ľudského ja.
Mladý svadobník
- otvorene v nej zamietol „starú lyriku“, považuje sa za jeho najsurrealistickejšiu zbierku a bol
za ňu aj odmenený
- vyniká v nej materialisticko-senzualistická výstavba, ale aj nadčasové a nadpriestorové
hodnoty
Guillaume Apollinaire
- významná osobnosť avantgardy a kubofuturizmu
- stojí medzi symbolizmom a surrealizmom
- objaviteľ moderného lyrizmu
- je autorom názvu umeleckého smeru – surrealizmus
- zaujímal sa o nevšedné spoločenské vrstvy ľudí – Rómovia, komedianti, obyvatelia
predmestí
básnická zbierka: Kaligramy
- básnický experiment
- spája kresbu s poéziou
- básnický text napísaný alebo typograficky upravený do obrazca, ktorý svojím tvarom
vyjadruje obsah básne
- básne sú typograficky upravené do rozmanitých tvarov = umožňuje
melodické i vizuálne vnímanie textu, napr. hviezda, okuliare, pavúk,
kôň, Eiffelovka...

Druhá najznámejšia zbierka: Alkoholy

- najznámejšia básnická zbierka
- spracoval v nej rozmanité témy, nálady
- použil rozmanité básnické techniky
- voľný verš
- snažil sa vyjadriť rytmus modernej doby
- využíval farebné asociácie
- báseň Pásmo:
- literárny žáner modernej poézie stredného až väčšieho rozsahu
- polytematickosť, polysémantickosť, asociatívnosť
- spontánny prúd predstáv (asociácií), obrazov, voľné radenie zdanlivo nesúvislých
tematických celkov, ktoré zjednocuje iba ústredná téma
- logická súvislosť veršov je narušená
- voľný verš
- nepoužíva interpunkciu
- stierajú sa rozdiely medzi lyrikou a epikou