EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE

OBCHODNÁ FAKULTA

Ekonomické prínosy výletného CR v rámci zvolenej

atrakcie - Galéria Danubiana

Seminárna práca

Petronela Lukáčová, Zuzana Hubčíková

2022 Marcela Šandorová, Oskar Barami

Obsah
Úvod.......................................................................................................................................2

1 Krátka charakteristika územia........................................................................................3

2 Charakteristika Galérie Danubiana................................................................................5

3 Metodika prieskumu na zistenie priamych ekonomických prínosov (výdavkov

výletníkov).............................................................................................................................7

4 Výsledky prieskumu..........................................................................................................9

5 Zhodnotenie výsledkov prieskumu................................................................................13

Záver....................................................................................................................................19

Prílohy.................................................................................................................................21

Zoznam použitej literatúry................................................................................................23

Fotodokumentácia..............................................................................................................24

1
Úvod

Cieľom práce bolo zistiť ekonomický prínos Galéria Danubiana v skúmanom regióne,
ktorým bolo mesto Bratislava.

Pre splnenie hlavného cieľa našej seminárnej práce, sme si určili čiastkové ciele
a zodpovedné osoby za ich splnenie:

● Charakterizovať skúmanú oblasť, resp. mesto Bratislava (Oskar Barami)

● Charakterizovať skúmanú atrakciu cestovného ruchu, resp. Galériu Danubiana

(Zuzana Hubčíková, Petronela Lukáčová)

● Vypracovať otázky dotazníka (Zuzana Hubčíková, Petronela Lukáčová,

Marcela Šandorová)

● Zrealizovať fyzický prieskum v Galérii Danubiana (Oskar Barami, Zuzana

Hubčíková, Petronela Lukáčová)

● Vypracovať metodiku prieskumu a určiť reprezentatívnu vzorku (Marcela

Šandorová)

● Vyhodnotiť vyplnené dotazníky (Marcela Šandorová)

2
1 Krátka charakteristika územia

„Bratislavský kraj nemá lyžiarske strediská, kúpele, a ani more. Napriek tomu ho
navštevujú tisíce turistov zo Slovenska, ale aj zahraničia. Ich hlavným lákadlom je hlavné
mesto Slovenskej Republiky – Bratislava. Prichádzajú sem za odpočinkom, kultúrou, či
zábavou, ale aj nakupovaním. Hlavnými lákadlami sú historické budovy a pamiatky -
Bratislavský hrad, Dóm svätého Martina, historické centrum mesta, Slavín, Slovenské
národné divadlo. Mladí zas dávajú prednosť zábave. ... Popri Dunaji vedie jedna z
najznámejších cykloturistických trás - Donauradweg.“1 Z citovaného textu vyplýva, že hlavné
nosné predpoklady nami vybranej lokality – mesta Bratislava, sú najmä pamiatky v jadre
Starého mesta, avšak v súčasnosti sa do popredia dostávajú i mnohé moderné pamiatky,
atraktivity, múzea a galérie, ktoré sa v jej bezprostrednom centre nenachádzajú. Významnú
rolu v cestovnom ruchu Bratislavy v súčasnosti hrá i cykloturistika, najmä trasy Okolo
Devínskej Kobyly, K Trojmedziu alebo Cesta Železnej opony.2
Medzi obľúbené kultúrne priestory navštevované v Bratislave určite patria už
spomenuté galérie, z ktorých sme si my pre účely našej seminárnej práce vybrali práve
Galériu Danubiana, ktorá bude dôkladnejšie popísaná v nasledujúcej kapitole, avšak určite je
dôležité spomenúť i ostatné, nemenej impozantné, bratislavské galérie akými sú napríklad
Slovenská národná galéria, Galéria Nedbalka, Galéria Michalský dvor, Galéria úžitkového
umenia a iné.3 Spolu sa v našom hlavnom meste nachádza niečo vyše 20 galérií.
Cestovný ruch v Bratislave koordinuje Bratislavská organizácia cestovného ruchu
(ang. Bratislava Tourist Board), ktorá funguje od roku 2011. Zo správy o činnosti citujeme
dôležité informácie a čísla, ktoré vypovedajú o dôležitosti cestovného ruchu pre Bratislavu:
„.. má z turizmu .. aj priamy príjem v podobe dane za ubytovanie (za rok 2018 v sume 4 748
031,34 EUR), pomernej časti dane zo zaujatia verejného priestranstva (výška vybratej dane
za rok 2017 bola 2 030 500 EUR), časti dane z nehnuteľností a príjmy z podielových daní
fyzických osôb v službách a produktoch cestovného ruchu na svojom území (výška vybratej
dane z príjmov FO za rok 2017 bola 132 183 900 EUR, pri podiele odvetví CR na

1
Bratislavský kraj. Cestovný ruch. [online]. [citované 2022-10-06]. Dostupné na internete: <https://bratislavsky-
kraj.webnode.sk/cestovny-ruch/>
2
Bratislava region tourism. Šport a zábava. [online]. [citované 2022-10-06]. Dostupné na internete:
<https://bratislavaregion.travel/kategoria/430/cykloturistika>
3
Bratislava region tourism. Kultúra. [online]. [citované 2022-10-06]. Dostupné na internete:
<https://bratislavaregion.travel/kategoria/450/galerie>

3
zamestnanosti 16 % pripadá z danej sumy cca 21,1 mil. EUR na dane z príjmov FO v
odvetviach CR.).“4

V nasledujúcich tabuľkách vlastného spracovania uvádzame základné kapacitné

a výkonové ukazovatele mesta Bratislava:

20205 20195 20184 20174 20156

Počet návštevníkov 405 166 1 395 896 1 290 056 1 291 008 1 194 479
Z toho zahraniční: 219 396 967 851 884 646 871 767 107
Počet prenocovaní 916 148 2 850 755 2 691 787 2 719 733 2 554 879
Z toho zahraniční: 420 092 1 745 351 1 563 529 1 521 290 1 392 198
Priemerný počet
2,26 2,04 2,09 2,11 2,1
prenocovaní
Z toho zahraniční: 1,91 1,80 1,77 1,75 1,8

Rok Skutočne vybratá daň v EUR5

201 2 681 407,85
3
201 2 759 077,00
4
201 3 166 138,35
5
201 3 562 078,78
6
201 4 958 342,43
7
201 4 748 031,34
8
201 4 738 616,02
9

4
Visit Bratislava. Správa o činnosti. [online]. [citované 2022-10-06]. Dostupné na internete:
<https://www.visitbratislava.com/wp-content/uploads/2019/06/Spr%C3%A1va-o-%C4%8Dinnosti-BTB-2018_FINAL.pdf>
5
Visit Bratislava. Správa o činnosti. [online]. [citované 2022-10-06]. Dostupné na internete:
<https://www.visitbratislava.com/wp-content/uploads/2021/09/Sprava-o-cinnosti-BTB-2020_final.pdf>
6
Štatistický úrad Slovenskej republiky. Základné ukazovatele za ubytovacie zariadenia cestovného ruchu SR za rok 2015.
[online]. [citované 2022-10-06]. Dostupné na internete: <https://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/5d23681d-1871-4118-
a2ca-d0cac1c06144/Zakladne_ukazovatele_za_ubytovacie_zariadenia_cestovneho_ruchu_SR_za_rok_2015.pdf?
MOD=AJPERES&CACHEID=5d23681d-1871-4118-a2ca-d0cac1c06144>

4
202 2 173 671,59
0

5
2 Charakteristika Galérie Danubiana

Nami zvolená atrakcia cestovného ruchu Danubiana, známa aj pod svojim oficiálnym
názvom Danubiana Meulensteen Art Museum, nachádzajúca sa približne 20 km od nášho
hlavného mesta je považovaná za jedno z najromantickejších umeleckých centier kultúry
v Európe. V Danubiane pravidelne prebiehajú medzinárodné výstavy významných umelcov,
ktoré lákajú nielen domácich ale aj zahraničných turistov. Danubiana sa pýši faktom, že od
svojho oficiálneho vzniku v roku 2000 sa vo svete stala populárnou do takej miery, že ju
navštívili osobnosti ako španielsky kráľ, nórska kráľovná, monacké knieža, ománska
princezná a tiež holandská kráľovná práve v súvislosti s faktom, že samotným zakladateľom
Danubiany je holandský zberateľ a umelec Gerard Meulensteen z Eindhovenu spolu so
slovenským galeristom Vincentom Polakovičom.7 Celková architektúra a dizajn tohto múzea
moderného umenia sú veľmi atraktívne z hľadiska svojej polohy na rozhraní troch susediacich
krajín Slovenska, Rakúska a Maďarska. Okrem sál určených na výstavy dopĺňa areál galérie
aj okolitý park s rozlohou 8 000 metrov štvorcových, v ktorom návštevníci obdivujú
sochárske umenie slovenských aj svetových autorov.8 Budova galérie bola dizajnovaná ako
tvar rímskej galéry a práve v kontraste s okolitou vodnou hladinou vytvára veľmi dobrý
vizuálny dojem pre návštevníkov. Neodmysliteľnou súčasťou týchto priestorov je aj Art Shop
s výberom rôznych publikácií, suvenírov, plagátov a pohľadníc, ktoré si návštevníci môžu
zakúpiť. Zároveň sa v týchto priestoroch nachádza príjemná Art Cafe priamo na brehu
Dunaja, ktorú sme pri našej návšteve tohto polostrova umenia navštívili aj my.
Podľa dostupných dát a internetových zdrojov Danubianu od svojho vzniku navštívilo
už viac ako štvrť milióna návštevníkov. Pri našej návšteve tohto komplexu za účelom
spracovania prieskumu návštevníkov Danubiany sme oslovili personál recepcie, ktorý nám
veľmi ochotne zodpovedal otázky týkajúce sa kapacity a návštevnosti tejto atrakcie v daných
obdobiach. Prostredníctvom metódy rozhovoru sme sa dopracovali k nasledujúcim
skutočnostiam: Obdobie hlavnej sezóny predstavujú pre Danubianu letné mesiace jún, júl a
august, kedy počas týždňa návštevnosť dosahuje cca 200 návštevníkov denne. Cez víkend
počas hlavnej sezóny je toto číslo dokonca podstatne vyššie, ide o 400 - 500, v niektorých

7
DANUBIANA - Centrum moderného umenia. O nás. [online]. [citované 2022-10-10]. Dostupné na internete:
<https://danubiana.sk/danubiana/o-nas>
8
Visit Bratislava. Danubiana Meulensteen Art Museum. [online]. [citované 2022-10-10]. Dostupné na internete:
<https://www.visitbratislava.com/sk/miesta/danubiana/>

6
prípadoch až 700 návštevníkov denne počas víkendu. Vzhľadom na kapacitu galérie je však
takéto číslo už príliš vysoké. V rámci bežnej sezóny počas kalendárneho roka Galéria
zaznamenáva približne 100 návštevníkov denne. Celková ročná návštevnosť Galérie je zhruba
60 000. Vzhľadom na to, že vďaka svojej geografickej polohe a svojej získanej popularite v
Európe je Danubiana obzvlášť atraktívna aj pre našich zahraničných susedov, zisťovali sme z
ktorých krajín prichádzajú návštevníci najčastejšie. Zahraničná klientela sem prichádza opäť
primárne počas letných mesiacov, ide samozrejme najmä o návštevníkov z Rakúska,
Maďarska, Česka, Poľska a Ukrajiny. Návštevníci sem ale prichádzajú z celého sveta,
dokonca aj z Indie. Najvzdialenejšími návštevníkmi boli austrálčania.
Na základe údajov vychádzajúcich z Výročnej správy za rok 2018, základným
strategickým zámerom Danubiany do nasledujúceho roka malo byť prilákanie 40 000
domácich a zahraničných turistov. Napriek nepriaznivej situácii počas pandémie
konštatujeme, že Danubiana v súčasnosti vykazuje pomerne vysokú návštevnosť. V rámci
dosahovania priaznivých ekonomických výsledkov primárny zdroj príjmu predstavujú tržby
zo vstupného, príjmy z prenájmu priestorov, sponzorské prostriedky.9
Priame ekonomické prínosy spotreby v súvislosti s nami vybranou atrakciou
Danubiana a mestom Bratislava, ktoré sme analyzovali v praktickej časti našej seminárnej
práce, plynú najmä z výdavkov spojených so vstupným, výdavkami v Art Shope a v Art Cafe.
Galéria ponúka pri potenciálnych opakovaných návštevách založenie si Klubovej karty a
členstvo v Danubiana klube. Ďalej hovoríme o výdavkoch na dopravu v súvislosti s ďalšími
výdavkami na našom vymedzenom území Bratislavy. Jedná sa najmä o mestskú hromadnú
dopravu, kde zachytávame vplyv na mesto Bratislava. Najmä zahraniční návštevníci sú
držiteľmi Bratislava Card, ktorej zakúpením tiež pozitívne vplývajú na cestovný ruch mesta
Bratislava a okolie. Mnoho návštevníkov sa pri návšteve tohto kultúrneho centra rozhodne
navštíviť aj samotnú Bratislavu, kde im plynú výdavky najmä v stravovacích zariadeniach.

9
DANUBIANA - Centrum moderného umenia. Výročná správa za rok 2018. [online]. [citované 2022-10-10]. Dostupné na
internete: <https://danubiana.sk/documents/Danubiana-vyrocna-sprava-2018.pdf>

7
3 Metodika prieskumu na zistenie priamych ekonomických
prínosov (výdavkov výletníkov)

Pre spracovanie seminárnej práce sme realizovali informatívnu prípravu so zameraním

na zozbieranie dostupných zdrojov informácií a ich následnú analýzu. Relevantné informácie
charakterizujúce skúmané územie a atrakciu cestovného ruchu sme zosumarizovali v prvej
a druhej časti tejto seminárnej práce. Využili sme metódy indukcie a dedukcie, analýzy
a syntézy a v neposlednom rade i abstrakcie a komparatívne metódy. Údaje sme čerpali
predovšetkým z internetových stránok a databáz akými sú Správa o činnosti zo stránky Visit
Bratislava, Bratislava Region, Štatistický úrad SR alebo Výročných správ atrakcie Danubiana.
V praktickej časti seminárnej práce sme realizovali prieskum formou osobného dopytovania,
resp. rozhovoru, účastníkov cestovného ruchu, ktorí navštívili nami zvolenú atrakciu
cestovného ruchu. Na zber získaných údajov nám slúžil dotazník, ktorý je v prílohe,
pozostávajúci z 13 otázok, z ktorých 8 bolo uzavretých a 5 otvorených.
Osobný prieskum bol realizovaný dňa sobotu, 8.10.2022 v poobedňajších hodinách,
z dôvodu nášho predpokladu vysokej návštevnosti vybranej atrakcie cestovného ruchu, ktorou
je Galéria Danubiana, čo sa nám v praxi i potvrdilo. Respondentov sme oslovovali prevažne
priamo v galérii a ich odpovede sme si značili do vopred pripraveného odpoveďového hárku.
Pre získanie potrebných informácii ohľadom atrakcie sme využili i osobný rozhovor na
recepcii galérie. Prieskumu sa zúčastnili študenti Oskar Barami, Zuzana Hubčíková
a Petronela Lukáčová. Marcela Šandorová sa z dôvodu choroby osobného dopytovania
nezúčastnila, avšak výsledky a celý proces ich získavania bol následne dôkladne
odkomunikovaný všetkými študentami spoločne, vďaka čomu sme ho vedeli riadne
vyhodnotiť.
Vzorku respondentov tvorilo 39 osôb. V ideálnom prípade by však vzorku
respondentov malo tvoriť 1068 osôb. Optimálnu vzorku sme vypočítali pomocou vzorca:
2 2
z ×s
n= 2
H
v ktorom n predstavuje veľkosť vzorky, z predstavuje spoľahlivosť odhadu, s2 rozptyl a H
presnosť odhadu. Rozptyl znaku vypočítame pomocou vzorca s2 = p x (1-p), pričom p
predstavuje podiel znaku.

8
Výpočet:
Pre 95 percentnú spoľahlivosť sme za z dosadili 1,96 a pre 3 percentnú presnosť sme
za H dosadili 0,03. Vzhľadom na to, že p je neznáme, dosádzame zaň maximálnu hodnotu
0,5. Hodnotu s2 teda vypočítame ako:
2
s = p × (1−p )=0 , 5 × ( 1−0 ,5 )=0 , 25

a následne vypočítame optimálnu veľkosť vzorky:

2 2 2
z ×s 1, 96 ∗0 , 25
n= 2 = 2 = 1 067,11 ≈ 1 068 respondentov.
H 0 , 03

Zistili sme teda, že pre reprezentatívnosť prieskumu a relevantnosť jeho výsledkov

v realite by sme mali osloviť aspoň 1 068 respondentov a ich odpovede zaznačiť do
odpoveďových hárkov.

9
4 Výsledky prieskumu

Z celkového množstva 39 respondentov, bola najpočetnejšie zastúpená skupina

respondentov vo veku 21-30 rokov, v hodnote 19, následne veková skupina 15-20 rokov
v počte 15, 31-40 rokov mali dvaja respondenti a 41-50 rokov mali traja respondenti. Staršiu
vekovú kategóriu sa nám zachytiť nepodarilo.

1. Do ktorej vekovej skupiny patríte?

8%
5%
15-20 rokov
21-30 rokov
38% 31-40 rokov
41-50 rokov
51-74 rokov
75 a viac rokov

49%

V ďalšej otázke sme zisťovali miesto, z ktorého naši respondenti pochádzajú, až 15

respondentov bolo z Bratislavy a okolia, 8 zo západného Slovenska, 12 zo stredného
Slovenska, dvaja respondenti z východného Slovenska a dvaja zo zahraničia.

2. Odkiaľ pochádzate?
5%
5%

Bratislava a okolie
38%
Západné Slovensko
Stredné Slovensko
Východné Slovensko
31%
Zahraničie

21%

10
 Iba jeden respondent je držiteľom klubovej karty Danubiana a to konkrétne typu
Student.

3. Ste členom Danubiana klubu a držiteľom

Klubovej karty?
3%

áno
nie

97%

Najfrekventovanejšie nakupovaným typom lístka bol študentský za 5 €, ktorý si

zakúpilo 22 respondentov, následne dospelý lístok za 10 €, ktorý si kúpilo 15 respondentov
a jeden respondent uviedol, že si na vstup zakúpili rodinný lístok 2+2 za 20 €. Popularita
študentského lístka v danej atrakcii na základe rozhovorov súvisí s faktom, že práve študenti z
VŠMU tu realizujú časť svojich študijných aktivít.

5. Aký typ lístka ste si kúpili?

Dospelý (10€)
Family 2+2 (20€)
39%
Dôchodcovia 62+ (5€)
Študenti do 26 r. (5€)
ZŤP 75+ (zadarmo)
58% skupina viac ako 20 osôb

3%

11
 Na šiestu otázku: „Ak ste využili pri návšteve múzea aj Art Cafe, aké tam boli cca
Vaše výdavky?“ nám odpovedalo kladne 21 respondentov a ich priemerné výdavky v Art
Cafe boli v hodnote 16,21 € na osobu.

Na siedmu otázku: „7. Ak ste využili pri návšteve múzea aj Art Shop, aké tam boli cca
Vaše výdavky?“ nám odpovedalo kladne 22 respondentov a ich priemerné výdavky v Art
Shope boli v hodnote 5,86 € na osobu.

Vo ôsmej otázke sme sa dopytovali na spôsob dopravy, ktorí naši respondenti využili
na prepravu do Galérie Danubiana. Najčastejšie odpovede boli: autom, MHD s vlastníctvom
električenky, Bratislava card alebo rôzne typy zľavnených alebo i nezľavnených MHD
lístkov, ktoré sa odlišovali časovou tarifou. Z dôvodu širokého spektra rôznych odpovedí však
nevieme kvantifikovať priemerné výdavky našich respondentov na dopravu.

Iba traja respondenti navštívili Galériu Danubiana vďaka zľave, ktorú získali
prostredníctvom Bratislava Card.

9. Navštívili ste Danubianu aj vďaka zľave cez

Bratislava Card?
8%

Nie
24 hodín
48 hodín
72 hodín

92%

27 respondentov sa pred návštevou Galérie bolo najesť a ich priemerné výdavky na

osobu dosiahli výšku 16,57 €.

12
 10. Boli ste sa pred návštevou galérie najesť?

31%

áno
nie

69%

Iba 17 respondentov navštívilo v daný deň i Bratislavu a ich priemerná útrata dosiahla
výšku 21,79 € na osobu.

12. Navštívili ste aj Bratislavu?

44% áno
nie

56%

13
5 Zhodnotenie výsledkov prieskumu

Na začiatku piatej kapitoly identifikujeme chybu pri štatistickom vyhodnocovaní nami

realizovaného dotazníka, v dôsledku ktorej bolo nutné odpovede vyfiltrovať tak, aby sme
zohľadňovali respondentov mimo mesta Bratislava – z celkového počtu respondentov 39 teda
v nasledujúcej kapitole pracujeme so vzorkou 24 respondentov pochádzajúcich zo západného,
stredného, východného Slovenska a zo zahraničia. Táto reprezentatívna vzorka je vhodná na
určenie priamych ekonomických prínosov výletného cestovného ruchu Galérie Danubiana vo
vzťahu k mestu Bratislava.
Výšku ekonomických prínosov Danubiany pre Bratislavu sme kalkulovali ako súčet
všetkých výdavkov návštevníkov Danubiany, ktorá predstavuje hodnotu 1 407,50 €. Po
prepočte na jedného návštevníka Danubiany sa dopracujeme k ekonomickému prínosu
58,65 € za jednotlivca.
Podľa nami získaných údajov osobným dopytovaním sa u personálu na recepcii je
ročná návštevnosť tejto turistickej atrakcie približne 60 000. Ak kvantifikujeme priemerné
ročné výdavky za jedného návštevníka, vyjadríme tak celkové ročné ekonomické prínosy
výletného cestovného ruchu pre Bratislavu v hodnote 3 519 400 €. Na základe našich
predpokladov sa podstatná časť týchto prínosov generuje hlavne počas letnej sezóny, kedy
Danubiana dosahuje najvyššiu návštevnosť domácich a samozrejme aj zahraničných
návštevníkov. Toto obdobie je teda pre danú atrakciu kľúčové pre udržovanie svojej pozície
v oblasti kultúrneho cestovného ruchu v regióne.
Pre kvantifikáciu príjmov za konkrétne produkty cestovného ruchu a pre kalkuláciu
primárnych ekonomických prínosov spotreby je nutné si skúmané položky klasifikovať do 3
existujúcich skupín ktorými sú:
- produkty typické pre cestovný ruch
charakteristické produkty
- produkty súvisiace s cestovným ruchom
CR
- produkty netypické pre cestovný ruch

14
5.1 Priame ekonomické prínosy spotreby a konštrukcia pomerových
ukazovateľov

Kľúčový údaj na výpočet pomerových ukazovateľov: celkové výdavky = 1 407,50 €.

Kategórii „produkty typické pre cestovný ruch“ v našom prípade zodpovedajú

výdavky návštevníkov na vstupné do zvolenej atrakcie cestovného ruchu. Vypočítali sme
hodnotu za 24 respondentov, ktorá predstavuje 155 €. Zahrnuli sme sem aj návštevníkov, ktorí
sú držiteľmi Bratislava Card, ktorej kúpa sa nám prejaví vo vstupnom, hoci takíto návštevníci
vstupné v princípe neplatia. Keďže produkty typické pre cestovný ruch definujeme ako
produkty, ktoré majú priamu súvislosť s cestovným ruchom a dopyt je tvorený prevažne
cestovným ruchom – držitelia týchto kariet sú spravidla turisti. Takto uvažujeme práve
z dôvodu, aby nedošlo k opakovanému narátaniu danej položky a chybnej interpretácii.
Môžeme kvantifikovať podiel výdavkov na typické produkty CR na celkových
188
výdavkoch: =13 ,36 %. Tento výpočet interpretujeme ako: Výdavky na produkty
1 407 , 50
typické pre cestovný ruch tvoria len 13,36 % celkových výdavkov. Konštatujeme, že hoci
návštevníci do Danubiany prichádzajú primárne za účelom podpory kultúrneho cestovného
ruchu, ich reálne výdavky plynú skôr na doplnkové služby, teda produkty súvisiace
s cestovným ruchom a produkty netypické pre cestovný ruch.

Kategórii „produkty súvisiace s cestovným ruchom“ v našom prípade zodpovedajú

výdavky návštevníkov na suveníry v ArtShope a výdavky návštevníkov v meste Bratislava
(okrem výdavkov v stravovacích zariadeniach). Celková suma za 24 respondentov je
v hodnote 430 €.
Môžeme kvantifikovať podiel výdavkov na produkty súvisiace s cestovným ruchom
430
na celkových výdavkoch: =30 ,55 % . Tento výpočet interpretujeme ako: Výdavky
1 407 , 50
na produkty súvisiace s cestovným ruchom tvoria 30,55 % z celkových výdavkov
návštevníkov. V praxi to znamená, že viac ako štvrtina návštevníkov Danubiany má pri
návšteve Danubiany podstatne vyššie výdavky práve na doplnkové služby v rámci svojho
výletu v Bratislave a na nákup suvenírov v danej atrakcii v porovnaní s výdavkami na
vstupné.

15
 Kategórii „produkty netypické pre cestovný ruch“ v našom prípade zodpovedajú
výdavky návštevníkov v stravovacom zariadení ArtCafe, v stravovacích zariadeniach v meste
Bratislava a tiež výdavky návštevníkov v súvislosti s dopravou do Danubiany (keďže
produkcia takýchto produktov je zameraná na spotrebiteľov bez ohľadu na to, či ide o turistu
alebo o domáceho). Možné komplikácie môžu nastať pri vyhodnocovaní výdavkov na
dopravu, predpokladáme však, že návštevníci, ktorí sa do atrakcie dopravujú vlastnou
dopravou budú tankovať v svojom vlastnom regióne, a teda príjmy nebudú plynúť mestu
Bratislava. Odpovede respondentov, ktorí ako spôsob dopravy uviedli Bratislava Card sme
kvôli zamedzeniu duplikácie údajov premietli do kalkulácie „vstupné“ v rámci produktov
typických pre cestovný ruch. Celková suma za 24 respondentov je 766 €.
Môžeme kvantifikovať podiel výdavkov na produkty netypické pre cestovný ruch na
766
celkových výdavkoch: =54 , 42 %. Tento výpočet interpretujeme ako: Výdavky na
1 407 , 50
produkty netypické pre cestovný ruch tvoria vyše 54 % z celkových výdavkov návštevníkov.
Tento výpočet vyjadruje skutočnosť, že viac ako polovica výdavkov návštevníkov Danubiany
plynie práve na stravovanie v kombinácii s dopravou na miesto atrakcie.

Poslednou nami skúmanou kategóriou sú produkty charakteristické pre cestovný ruch.

Ide o kombináciu predošlých – produktov typických a súvisiacich s cestovným ruchom. Na
základe výpočtov v predchádzajúcej časti vieme vyčísliť presnú sumu ako ich súčet 618 €.
Rovnako dokážeme vyjadriť ďalší pomerový ukazovateľ a to konkrétne podiel výdavkov na
charakteristické produkty cestovného ruchu na celkových výdavkoch návštevníkov. Podiel
výdavkov na charakteristické produkty cestovného ruchu na celkových výdavkoch sa teda
618
rovná =43 , 91 %.
1407 ,50
Tento výpočet interpretujeme ako: Výdavky na charakteristické produkty cestovného
ruchu tvoria 43,91 % z celkových výdavkov návštevníkov. Takmer 44 % všetkých výdavkov
návštevníkov nami zvolenej atrakcie cestovného ruchu plynie na vstupné, zaobstaranie
Bratislava Card, nákupy v ArtShop a výdavky v meste Bratislava, ktoré je predmetov nášho
skúmania ekonomických prínosov spotreby.

16
 Vieme sa na to pozrieť aj z inej strany a vyjadriť tak koľko celkových výdavkov
1407 ,50
respondentov pripadá na 1 € charakteristických výdavkov. =2 ,28 € . Na 1 €
618
charakteristických výdavkov pripadá 2,28 € celkových výdavkov respondentov.

V časti priame ekonomické prínosy spotreby je potrebné vyjadriť aj multiplikátor

ekonomickej bázy, keďže ide o jednoduchý pomerový ukazovateľ zachytávajúci výhradne
priame prínosy a je aplikovateľný na akýkoľvek výkonový ukazovateľ. V našom prípade bude
vyjadrovať pomer celkových výdavkov návštevníkov Danubiany a výdavkov na cieľovú
službu – teda konkrétne výdavky návštevníkov na vstupné.
1 407 , 50
Multiplikátor ekonomickej bázy - vstupného do Danubiany =9 , 08 € .
155
Interpretácia: Na 1 € výdavkov na vstupné do Danubiany pripadá 9,08 € celkových výdavkov.

Ďalej by sme chceli kvantifikovať aj celkový ekonomický prínos našej vybranej

atrakcie cestovného ruchu vzhľadom na cestovný ruch v rámci mesta Bratislava. Keďže
celkové výdavky našich 24 respondentov boli 1 407,50 €, priemerne teda 58,65 € na
osobu. Danubiana má ročne 60 000 návštevníkov, predpokladáme priemernú celkovú útratu,
resp. tržby v cestovnom ruchu za vybranú atrakciu 3 519 000 €. Celkové tržby mesta
Bratislava za cestovný ruch v roku 2019 dosiahli hodnotu 837 638 068 €10. Použitím
multiplikátora tržieb z cestovného ruchu v Danubiane na mesto Bratislava vieme preto
vyjadriť, že na 1 € spotrebované v rámci Bratislavy, Danubiana k tejto hodnote prispela iba
0,0042 €. V druhom odseku tretej podkapitoly vyjadrujeme našu hypotézu, kedy by Galéria
Danubiana vedela mať významnejší vplyv na cestovný ruch v Bratislave.

5.2 Sekundárne ekonomické prínosy spotreby

Sekundárne efekty cestovného ruchu sú dôležité pre výpočet celkového prínosu

cestovného ruchu, kde vychádzame zo vzťahu:

Celkový prínos CR = priame efekty CR + sekundárne efekty CR

kde
10 sekundárne efekty = nepriame + indukované efekty
Visit Bratislava. Analýza socio-ekonomických účinkov cestovného ruchu v Bratislave; Záverečná správa vypracovaná pre
Bratislava Tourist Board. [online]. [citované 2022-11-20]. Dostupné na internete: < https://www.visitbratislava.com/wp-
content/uploads/2021/12/Analy%CC%81za-socioekonomicky%CC%81ch-u%CC%81c%CC%8Cinkov-CR-na-
Bratislavu.pdf?fbclid=IwAR1HRZ5CIrktNqhyd12NANS4SexyxiONMS2UlU19FGZd0wqFXQVw4PEgYVM>

17
 Nami doposiaľ kvantifikované prínosy Danubiany pre mesto Bratislavu predstavujú
spolu 1407,50 €, po prepočte na jednotlivca ide o 58,65 €. V nasledujúcej časti vychádzame
z hodnôt I-O multiplikátorov uvádzaných v SIOT tabuľkách. Pre kalkuláciu celkových
prínosov CR vychádzame zo vzťahu:

Celkový prínos CR = spotreba x I-O multiplikátor

Multiplikátor produkcie:
I-O multiplikátor produkcie 1. typu (jednoduchý, zachytáva nepriame prínosy) = 1,7
I-O multiplikátor produkcie 2. typu (s indukovaným efektom, zachytáva nepriame aj
indukované prínosy) = 2,9
a.) Celkové prínosy výletného cestovného ruchu našej atrakcie pre mesto Bratislava
vypočítané prostredníctvom I-O multiplikátora produkcie 1. typu sú 58,65 × 1,7 =
99,71 €. Celkový objem produkcie generovanej jednotkou konečného dopytu nepriamo
je 99,71 €.
b.) Celkové prínosy výletného cestovného ruchu našej atrakcie pre mesto Bratislava
vypočítané prostredníctvom I-O multiplikátora produkcie 2. typu sú
58,65 × 2,9 = 170,09 €. Celkový objem produkcie generovanej jednotkou konečného
dopytu nepriamo aj indukovane je 170,09 €.

Multiplikátor zamestnanosti:
I-O Multiplikátor zamestnanosti 1. typu (jednoduchý, zachytáva nepriame prínosy) = 44
I-O Multiplikátor zamestnanosti 2. typu (s indukovaným efektom, zachytáva nepriame aj
indukované prínosy) = 57
a.) Celkové prínosy výletného cestovného ruchu v Danubiane pre zamestnanosť zistené
cez I-O multiplikátor zamestnanosti 1. typu sú 58,65 × 44 = 2 580,6 pracovných miest.
Počet pracovných miest generovaných priamo aj nepriamo v dôsledku vnútornej
spotreby výletníka v cestovnom ruchu v Danubiane je 2 580,6.
b.) Celkové prínosy výletného cestovného ruchu v našej atrakcii pre zamestnanosť v nami
zvolenom meste zistené cez I-O multiplikátor zamestnanosti 2. typu sú 58,65 × 57 =

18
 3 343,05 pracovných miest. Počet pracovných miest generovaných priamo, nepriamo
aj indukovane v dôsledku vnútornej spotreby výletníka v ZOO Bratislava je 3 343,05.

5.3 Úniky z ekonomického priestoru

Za najvýznamnejšie úniky z ekonomického priestoru Bratislavy možno určite

považovať výdavky na dopravu, resp. pohonné hmoty a na stravovanie účastníkov cestovného
ruchu. Ako píšeme vyššie, predpokladáme, že účastníci cestovného ruchu, ktorý sa do
zvolenej atrakcie cestovného ruchu budú prepravovať osobným automobilom, hlavne
z bližších území akými sú napríklad západné a stredné Slovensko, budú tankovať vo svojich
domácich regiónoch. Pri návštevníkoch z východného Slovenska možno predpokladať, že
budú po ceste tankovať, avšak ťažko určiť zvolené miesto na dotankovanie.
Podobná situácia nastáva aj v problematike stravovania, kedy môžeme predpokladať,
že návštevníci sa budú stravovať v Bratislave, avšak ak idú cielene za návštevou iba našej
vybranej turistickej atrakcie, je možné, že sa návšteve Bratislavy vyhnú najmä z dôvody
decentralizovanej polohy Galérie Danubiana. Z tohto dôvodu považujeme práve výdavky na
stravovanie za najpodstatnejší únik z ekonomického priestoru Bratislavy. Dovolíme si
predpokladať, že ak by bola Galéria Danubiana lokalizovaná v centre mesta Bratislavy,
spotreba účastníkov cestovného ruchu na položku stravovania by bola o niečo vyššia, čím by
sa celkový ekonomický prínos pre mesto zvýšil.

19
Záver

Najpodstatnejšie celkové zistenia v práci

Za najpodstatnejšie zistenia pre náš výskum jednoznačne považujeme priemernú

spotrebu respondentov v atrakcii Danubiana a súvisiacich podnikoch a priemerný ročný počet
návštevníkov.
Na základe týchto informácií sme následne vedeli vypočítať priame ekonomické
prínosy za produkty typické pre cestovný ruch, priame ekonomické prínosy za produkty
súvisiace s cestovným ruchom a priame ekonomické prínosy za produkty netypické pre
cestovný ruch, resp. priame ekonomické prínosy za produkty charakteristické pre cestovný
ruch.

Najzaujímavejšie zistenia v práci

Za najzaujímavejšie zistenia v práci považujeme práve tie hodnoty, získané použitím

ukazovateľov, ktorých výsledky vieme interpretovať v peňažnom vyjadrení. Je ním
multiplikátor ekonomickej bázy - vstupného do Danubiany, kedy sme zistili, že na 1 €
výdavkov na vstupné do Danubiany pripadá 9,08 € celkových výdavkov. A ďalej
multiplikátor tržieb z cestovného ruchu v Danubiane na mesto Bratislava, vďaka ktorému sme
zistili, že Galéria Danubiana tvorí z 1 € v tržbách cestovného ruchu Bratislavy 0,0042 €, resp.
na tržbách za cestovný ruch mesta sa podieľa 0,42 %.

Identifikácia hlavných odborných problémov pri riešení práce, identifikácia

chýb/chybných rozhodnutí/chybných riešení v procese riešenia práce (z
odborného hľadiska)

Za fatálnu chybu pri riešení danej problematiky určite považujeme nevyfiltrovanie

nadobudnutých odpovedí od respondentov pochádzajúcich z Bratislavy. Našu chybu sme si

20
však uvedomili v dostatočnom predstihu, aby nám tak neovplyvnila výsledky výskumu
uvedené v piatej kapitole našej seminárnej práce.
Za odborný problém by sme považovali relatívne náročné určenie presných výdavkov
za dopravu, prípadne stravovanie, kedy aj zo strany respondentov nemusel byť vždy uvedený
presný údaj, resp. ich odhad sa mohol mierne odlišovať od skutočných výdavkov.

Skúsenosti zo skupinovej práce

Skupinovú prácu hodnotíme pozitívne, nakoľko každý člen nášho tímu signifikantne
prispel k dosahovaniu požadovaného výsledku. Prerozdeľovanie a deľba práce bola vykonaná
bez akýchkoľvek nedorozumení alebo problémov a každý člen bol so svojou čiastkovou
zodpovednosťou v práci spokojný. Prvú časť práce sme si rozdelili mechanicky, vopred
formou dohody, druhú časť práce sme vypracovávali najmä intuitívne, avšak stále spoločne,
kedy každý člen tímu prispel svojimi znalosťami k zaisteniu dosiahnutia požadovaného
odborného výsledku s výpovednou hodnotou.

21
Prílohy
Dotazník
1. Do ktorej vekovej skupiny patríte?
15-20 rokov
21-30 rokov
31-40 rokov
41-50 rokov
51-74 rokov
75 a viac rokov

2. Odkiaľ pochádzate?
Bratislava a okolie
Západné Slovensko
Stredné Slovensko
Východné Slovensko
Zahraničie

3. Ste členom Danubiana klubu a držiteľom Klubovej karty?

áno
nie

4. Ak ste odpovedali áno, ktorú kartu vlastníte?

Member
Family
VIP
Student
Senior

5. Ak ste odpovedali nie, aký typ lístka ste si kúpili?

Dospelý (10€)
Family 2+2 (20€)
Dôchodcovia 62+ (5€)
Študenti do 26 r. (5€)
ZŤP 75+ (zadarmo)
skupina viac ako 20 osôb

6. Ak ste využili pri návšteve múzea aj Art Cafe, aké tam boli cca Vaše výdavky?

7. Ak ste využili pri návšteve múzea aj Art Shop, aké tam boli cca Vaše výdavky?

22
8. Ak ste využili MHD Bratislava na dopravenie sa do múzea Danubiana, aký lístok ste si
zakúpili?

9. Navštívili ste Danubianu aj vďaka zľave cez Bratislava Card?

Nie
24 hodín
48 hodín
72 hodín

10. Boli ste sa pred návštevou galérie najesť?

Áno, boli sme
Nie, neboli sme

11. Ak ste boli, koľko cca ste minuli?

12. Navštívili ste aj Bratislavu?

Nie, išli sme iba do Danubiany
Áno, zastavili sme sa tam

13. Aké výdavky ste mali v Bratislave, ak ste ju navštívili tiež?

23
Zoznam použitej literatúry

1. Bratislavský kraj. Cestovný ruch. [online]. [citované 2022-10-06]. Dostupné na internete:

<https://bratislavsky-kraj.webnode.sk/cestovny-ruch/>
2. Bratislava region tourism. Šport a zábava. [online]. [citované 2022-10-06]. Dostupné na
internete: <https://bratislavaregion.travel/kategoria/430/cykloturistika>
3. Bratislava region tourism. Kultúra. [online]. [citované 2022-10-06]. Dostupné na
internete: <https://bratislavaregion.travel/kategoria/450/galerie>
4. Visit Bratislava. Správa o činnosti. [online]. [citované 2022-10-06]. Dostupné na
internete: <https://www.visitbratislava.com/wp-content/uploads/2021/09/Sprava-o-
cinnosti-BTB-2020_final.pdf>
5. Visit Bratislava. Správa o činnosti. [online]. [citované 2022-10-06]. Dostupné na
internete: <https://www.visitbratislava.com/wp-content/uploads/2019/06/Spr%C3%A1va-
o-%C4%8Dinnosti-BTB-2018_FINAL.pdf>
6. Štatistický úrad Slovenskej republiky. Základné ukazovatele za ubytovacie zariadenia
cestovného ruchu SR za rok 2015. [online]. [citované 2022-10-06]. Dostupné na internete:
<https://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/5d23681d-1871-4118-a2ca-
d0cac1c06144/
Zakladne_ukazovatele_za_ubytovacie_zariadenia_cestovneho_ruchu_SR_za_rok_2015.p
df?MOD=AJPERES&CACHEID=5d23681d-1871-4118-a2ca-d0cac1c06144>
7. DANUBIANA - Centrum moderného umenia. O nás. [online]. [citované 2022-10-10].
Dostupné na internete: <https://danubiana.sk/danubiana/o-nas>
8. DANUBIANA - Centrum moderného umenia. Výročná správa za rok 2018. [online].
[citované 2022-10-10]. Dostupné na internete:
<https://danubiana.sk/documents/Danubiana-vyrocna-sprava-2018.pdf>
9. Visit Bratislava. Danubiana Meulensteen Art Museum. [online]. [citované 2022-10-10].
Dostupné na internete: <https://www.visitbratislava.com/sk/miesta/danubiana/>
10. Visit Bratislava. Analýza socio-ekonomických účinkov cestovného ruchu v Bratislave;
Záverečná správa vypracovaná pre Bratislava Tourist Board. [online]. [citované 2022-11-
20]. Dostupné na internete:
<https://www.visitbratislava.com/wp-content/uploads/2021/12/Analy%CC%81za-
socioekonomicky%CC%81ch-u%CC%81c%CC%8Cinkov-CR-na-Bratislavu.pdf?
fbclid=IwAR1HRZ5CIrktNqhyd12NANS4SexyxiONMS2UlU19FGZd0wqFXQVw4PEg
YVM>

24
Fotodokumentácia

25