Otázky na ústnu skúšku

Ekonomika dopravy

1. Kľúčové ekonomické otázky dopravy ako ekonomického odvetvia –

funkcie dopravy v spoločensko-ekonomickom systéme, investičná náročnosť
odvetvia, generátor technologických a manažérskych inovácií, produkcia
externalít, dvojstupňová výstavba, implikácie utopených nákladov, odvodenosť
dopytu po dopravných službách a následná odvodenosť dopytu po kapacite
infraštruktúry a infraštruktúrnych službách, úloha dopravy vo verejných
rozpočtoch ...
KĽÚČOVÉ EKONOMICKÉ OTÁZKY DOPRAVY:
Funkcie dopravy v spoločensko-ekonomickom systéme:
 Doprava má základné funkcie:
o premiestňovanie ľudí a tovarov
o zabezpečuje prístup k trhom,
o umožňuje hospodársku výmenu a rast obchodu,
o vytvára pracovné príležitosti a podporuje regionálny rozvoj.

Investičná náročnosť odvetvia:

 Dopravné infraštruktúry a vozový park vyžadujú vysoké investície.
 Stavba ciest, železníc, prístavov, letísk a. i. je nákladná.
 Investície do dopravy majú však dlhodobý vplyv na hospodársky rast, zlepšujú
konkurencieschopnosť a posilňujú prepojenie medzi regiónmi.

Generátor technologických a manažérskych inovácií:

 Inovácie v oblasti dopravy zahŕňajú vývoj nových vozidiel, inteligentných dopravných systémov
a efektívnejších logistických procesov.
 Tieto inovácie majú potenciál zlepšiť efektivitu, bezpečnosť a udržateľnosť dopravy.

Produkcia externalít:
 Externality sú náklady alebo prínosy spojené s dopravou prenesené na ďalšie subjekty, ktoré nad
nimi nemajú priamu kontrolu. (znečistenie ovzdušia, hluk, dopravné zápchy a nehody).

Dvojstupňová výstavba:
Dopravné projekty často prechádzajú dvojstupňovou výstavbou.
 Prvá fáza - výstavba infraštruktúry (cesty, železnice).
 Druhá fáza - rozvoj dopravných služieb (autobusové, železničné, let. spoje).

Implikácie utopených nákladov:

 sunk costs – investície, ktoré majú špecifické použitie, nie je možné dosiahnuť ich
návratnosť inak ako ich použitím za účelom na aký sú určené (napr. náklady na
infraštruktúru)
 Doprava môže mať skryté (utopené) náklady.
 Patria sem externé náklady (oneskorenia, čas strávený v doprave, environmentálne škody).
 Tieto náklady nie sú bežne započítané do cien dopravných služieb, čo vedie k neefektívnemu
využitiu dopravných sietí.
 Zohľadňovanie utopených nákladov môže pomôcť lepšie riadiť dopyt po doprave.

1
Odvodenosť dopytu po dopravných službách a infraštruktúre:
 Ak sa dopyt zvýši, môže to zlepšiť a rozšíriť infraštruktúru.
 Na druhej strane môže nedostatok kapacity infraštruktúry obmedziť rast a efektívnosť dopravy.
 Preto je dôležité zohľadniť súvislosť medzi dopytom a kapacitou pri plánovaní a rozvoji
dopravnej siete.

Úloha dopravy vo verejných rozpočtoch:

 Doprava je často podporovaná verejnými rozpočtami, pretože má dôležitý vplyv na hospodársky
rast a sociálne blaho.
 Verejné investície sa zameriavajú na výstavbu a údržbu dopravnej infraštruktúry.
 Okrem toho sa často poskytujú dotácie a stimuly na podporu verejnej dopravy.

2. Doprava ako národohospodárske odvetvie – pozitívne vymedzenie, hierarchické

úrovne SK NACE Rev.2 s podrobnejšou klasifikáciou aspoň dvoch študentom
vybraných divízií, negatívne vymedzenie.
Pozitívne vymedzenie:
 Pozitívne vymedzenie je to čo daná divízia alebo skupina, trieda, podtrieda zahŕňa.

Hierarchické úrovne SK NACE Rev. 2:

1. úroveň – sekcie (H – doprava a skladovanie)
2. úroveň – divízie (XX)
3. úroveň – skupiny (XX.X)
4. úroveň – triedy (XX.XX)
5. úroveň – podtriedy (XX.XX.X)

2 divízie:
 H49 – pozemná doprava a doprava potrubím (cestná, železničná, potrubná)
 H50 – vodná doprava
 H51 – letecká doprava (letecká, kozmická)...
 H52 – skladovanie a podporné činnosti v doprave
 H53 – poštové služby a služby kuriérov (univerzálna poštová služba – Slovenská pošta,
služby kuriérov, ostatné poštové služby)

2
Negatívne vymedzenie sekcie H:
 Údržba a oprava vozidiel (sekcia G)
 Generálne opravy dopravných zariadení (sekcia C)
 Výstavba a oprava ciest a zariadení (sekcia F)
 Finančné a poisťovacie činnosti (sekcia K)
 Prenájom dopravných prostriedkov bez vodiča alebo obsluhy (sekcia N)

Negatívne vymedzenie je to čo do danej sekcie nepatrí - VYLUČUJE.

3. Využiteľnosť dát zo systému SK NACE Rev.2 sekcia H v ekonomických

analýzach, základná charakteristika sekcie H v EÚ – príspevok k tvorbe HDP,
zamestnanosť, profil odvetvia z hľadiska veľkostnej skladby podnikov z
hľadiska tvorby pridanej hodnoty a zamestnanosti, atď.
Sekcia H systému SK NACE Rev. 2 sa týka dopravy a skladovania. Tieto dáta sú veľmi užitočné pre
ekonomické analýzy, pretože poskytujú informácie o význame tohto sektora v ekonomike a jeho prínose
k hrubému domácemu produktu (HDP), zamestnanosti atď.

Doprava a skladovanie má veľký vplyv na ekonomický rast a obchod v EÚ. Dáta poskytujú informácie
o zamestnanosti v tomto sektore, vrátane počtu zamestnancov a ich distribúcie podľa typu zamestnania
(napr. vodiči, dispečeri, skladníci).

Okrem toho poskytuje aj informácie o profile odvetvia z hľadiska veľkosti podnikov. Na základe toho
môžeme zistiť, aké podniky prevládajú v tomto sektore (malé, stredné alebo veľké podniky) a ako je
sektor rozdelený medzi jednotlivými podnikovými veľkosťami. Tým dokážeme identifikovať prípadných
dominujúcich hráčov.

Ďalším aspektom je tvorba pridanej hodnoty a zamestnanosti. Tieto dáta umožňujú preskúmať prírastok
pridanej hodnoty v sektore a porovnať ho s inými odvetviami. Tiež analyzuje podiel odvetvia na
celkovej pridanej hodnote v ekonomike a jeho príspevok k HDP.

4. Modely štrukturálnej výstavby odvetvia železničnej dopravy, diskusia výhod a

nevýhod, aplikácie v krajinách.

Modely:
 Vertikálna integrácia - jedna spoločnosť kontroluje a prevádzkuje celý železničný systém od
prevádzky železničných tratí až po poskytovanie prepravných služieb.
Výhoda: väčšia koordinácia a kontrola nad celým systémom, čo môže viesť k lepšej
efektívnosti a plánovaniu.
Nevýhoda: potenciálna monopolná pozícia a nedostatok konkurencie, čo môže ovplyvniť
kvalitu a inováciu služieb.

3
  Horizontálna separácia - železničný systém je rozdelený na viacero samostatných spoločností,
pričom každá spoločnosť má špecifickú úlohu.
Výhoda: oddelenie funkcií a zvýšená konkurencia medzi poskytovateľmi služieb.
Nevýhoda: môže byť nedostatočná koordinácia medzi jednotlivými spoločnosťami a
potenciálne problémy s interoperabilitou. (schopnosť rôznych systémov navzájom
spolupracovať)

 Vertikálna separácia - železničný systém je rozdelený na oddelené spoločnosti, ktoré

zabezpečujú rôzne úrovne služieb.
Nevýhoda - je potreba koordinácie medzi jednotlivými spoločnosťami a prípadné problémy
s interoperabilitou.

5. Štrukturálna reforma odvetvia železničnej dopravy v EÚ – podstata, časové a

vecné míľniky, nedoriešené otázky budovania jednotného trhu so službami
železničnej dopravy v EÚ.
Štrukturálna reforma odvetvia železničnej dopravy v EÚ sa zameriava na podporu konkurencie a
rozvoja jednotného trhu so službami železničnej dopravy medzi členskými štátmi.
Cieľom je zvýšiť efektívnosť, kvalitu a konkurencieschopnosť železničnej dopravy, ako aj posilniť
interoperabilitu a integráciu medzi jednotlivými členskými štátmi.

Podstata reformy:
1. Liberalizácia trhu: zameriava sa na otvorenie trhu železničnej dopravy pre viacero
prevádzkovateľov a zvýšenie konkurencie.
2. Harmonizácia noriem a technických predpisov: zjednotenie technických štandardov a
predpisov pre železničnú dopravu v celej EÚ.
3. Zjednodušenie a štandardizácia postupov: zjednodušenie administratívnych postupov a
byrokracie, ktoré sú spojené s prevádzkou železničnej dopravy a vytvorenie pravidiel pre
licencovanie prevádzkovateľov a vydávanie povolení.

Časové a vecné míľniky:

1. železničný balík (prvé legislatívne opatrenia) prijatý v roku 2001. Zameriaval sa na oddelenie
infraštruktúry a prevádzky, zlepšenie prístupu k infraštruktúre a posilnenie transparentnosti.
2. železničný balík (2004). Zameriaval sa na liberalizáciu trhu železničnej dopravy, otvorenie pre
konkurenciu a zjednodušenie licencovania prevádzkovateľov.
3. železničný balík (2007). Zameriaval sa na interoperabilitu, harmonizáciu technických štandardov
a zjednodušenie cezhraničnej prevádzky.
4. železničný balík (2016). Zameriaval sa na posilnenie práv cestujúcich, zlepšenie kvality služieb,
transparentnosť taríf a posilnenie práv spotrebiteľov.

Nedoriešené otázky budovania jednotného trhu so službami železničnej dopravy v EÚ:

 Niektoré členské štáty majú stále monopolné železničné spoločnosti a otvorenie trhu pre nových
prevádzkovateľov môže byť obmedzené alebo oneskorené.
 Napriek snahám o harmonizáciu technických noriem a predpisov pre železničnú dopravu stále
existujú problémy s interoperabilitou medzi rôznymi železničnými systémami a sieťami.
 Niektoré železničné siete vyžadujú rozsiahle investície do modernizácie a rozvoja, aby sa
zlepšila ich kapacita a kvalita služieb.
 Prekážky v cezhraničnej spolupráci a koordinácii medzi členskými štátmi môžu brániť
efektívnemu fungovaniu jednotného trhu so službami železničnej dopravy.

4
 6. Základné otázky štrukturálnej reformy železničnej dopravy podľa Svetovej
banky a alternatívy možných riešení.
OTÁZKY A ALTERNATÍVY MOŽNÝCH RIEŠENÍ:
Liberalizácia a konkurencia - Ako otvoriť trh železničnej dopravy pre viacerých prevádzkovateľov
a zvýšiť konkurenciu?
 Alternatíva: postupné otváranie trhu, kde sa noví prevádzkovatelia môžu postupne zapájať a
súťažiť s existujúcimi monopolnými prevádzkovateľmi.

Oddelenie infraštruktúry a prevádzky - Ako oddeliť riadenie a vlastníctvo infraštruktúry od

prevádzky a zabezpečiť transparentné a nediskriminačné podmienky prístupu k infraštruktúre?
 Alternatíva: vytvorenie nezávislej inštitúcie, ktorá bude riadiť a spravovať železničnú
infraštruktúru a poskytovať rovnaké podmienky prístupu pre všetkých prevádzkovateľov. Tým sa
minimalizuje riziko vytvorenia nerovnováhy medzi prevádzkovateľmi.

Financovanie a efektívnosť - Ako zabezpečiť udržateľné financovanie železničnej dopravy a zlepšiť

jej efektívnosť?
 Alternatíva: zavedenie transparentného systému financovania, ktorý zahŕňa spravodlivé
rozdeľovanie nákladov medzi rôzne zainteresované strany (štát, prevádzkovatelia, cestujúci).

Zlepšenie služieb a kvality - Ako zvýšiť kvalitu a atraktivitu železničnej dopravy pre cestujúcich?
 Alternatíva: investovať do modernizácie a rozvoja železničnej infraštruktúry a vozového parku.
Zlepšenie pohodlia, bezpečnosti, frekvencie a spoľahlivosti služieb môže prilákať viac cestujúcich
a zvýšiť konkurencieschopnosť železničnej dopravy voči iným dopravným alternatívam.

7. Budovanie jednotného trhu so službami leteckej dopravy v EÚ, podstata, časové

a vecné míľniky, liberalizácia.
1944 – USA - CHICAGO – konferencia o obchodno-politickom režime – vzniká medzinárodná dohoda
= CHICAGSKY DOHOVOR – konvencia o medzinárodnom letectve (6.12.1944) – má 5 slobôd
vzduchu
- civilné letectvo bolo v rukách štátov
- medzinárodná letecká doprava však bude uskutočňovaná na základe bilaterálnych zmlúv medzi štátmi.
Ide o zmluvy ASA – Air Service Agreements

V roku 1944 boli podpísané aj dve ďalšie dohody:

1. dohoda o AIR SERVICE TRANSIT (tranzitná dohoda)
 Obsahuje prvé dve slobody vzduchu:
1. sloboda vzduchu – sloboda tranzitu/preletu bez pristátia alebo vzletu
2. sloboda vzduchu – sloboda technického medzipristátia

2. International Air Transport Agreement (IATA)

 Obsahuje 5 slobôd vzduchu:
1. sloboda vzduchu – sloboda tranzitu/preletu bez pristátia alebo vzletu
2. sloboda vzduchu – sloboda technického medzipristátia
3. sloboda vzduchu - môžem uskutočňovať medzištátny let medzi zmluvnými
krajinami (v smere z mojej do inej)
4. sloboda vzduchu – môžem uskutočňovať medzištátny let medzi zmluvnými
krajinami (v smere z inej do mojej)
5. sloboda vzduchu – obojstranná medzištátna doprava vrátane vratnej dopravy z
tretej krajiny cez druhú krajinu a následne do mojej krajiny
- existuje 9 slobôd vzduchu, pričom 8. a 9. sú slobody kabotáže

5
Okrem toho v dohodách bývajú špecifikované aj obmedzenia – DEZIGNÁCIE:
 Geografické – letiská, ktoré môžu byť použité (striktná alebo voľná)
 Kapacitné (striktná – obmedzenie kapacity nákladu, veľkosti lietadiel)
 Leteckí dopravcovia (striktná = 1 dopravca, Alebo Air Carrier Nationality Clause –
každý dopravca s licenciou v zmluvnej krajine A môže vykonávať dopravu aj
v krajine B, s ktorou má A zmluvu)
 Ceny

- Čím menší je okruh slobôd vzduchu, tým protekcionistickejšia (ochranárska) zmluva je.
- Čím väčší okruh = zmluva je liberálnejšia.

1987 - v Európe liberalizácia v leteckej doprave. Cieľ - vytvorenie jednotného trhu služieb v leteckej
doprave pre členské krajiny EÚ.

ECC (Komisia európskeho spoločenstva) – Prichádza s programom liberalizácie v troch balíčkoch

v rokoch 1987, 1990 a 1992.
1. Balíček obsahuje uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže v let. doprave
2. Balíček obsahuje liberalizáciu cestovného
3. Balíček obsahuje slobodu prístupu na trh

Súčasný európsky trh v leteckej doprave:

- Sloboda prístupu a poskytovania služieb
- Prístup ku všetkým zákazníkom v EÚ
- Prístup na trh nie je obmedzený kapacitne
- Sloboda cenotvorby cestovného
- Prevádzka v celej EÚ
- Konkurencia = väčší výber pre zákazníka

8. Kategorizácia dopravných služieb.

Spôsob dopravy:
 Pozemná doprava – cestná doprava, železničná doprava a.i.
 Vodná doprava – námorná doprava, riečna doprava a.i.
 Vzdušná doprava – let. doprava (medzinárodné aj vnútroštátne lety).
 Potrubná doprava – ropovody, plynovody a.i.

Účel dopravy:
 Osobná doprava: zameraná na prepravu jednotlivcov alebo skupín ľudí.
 Nákladná doprava: zameraná na prepravu tovaru alebo továrenských zásob.
 Verejná doprava: poskytovaná verejnými dopravnými spoločnosťami pre cestujúcich s
verejnou prístupnosťou.

Druh vozidla:
 Automobilová doprava: zahŕňa súkromné autá, taxi, dodávky a ďalšie osobné vozidlá.
 Železničná doprava: zahŕňa osobné vlaky a nákladné vlaky.
 Letecká doprava: zahŕňa komerčné lietadlá, nákladné lietadlá a iné vzdušné vozidlá.

Medzinárodná vs. vnútroštátna doprava:

 Medzinárodná doprava: preprava medzi rôznymi krajinami.
 Vnútroštátna doprava: preprava v rámci jednej krajiny.

6
Súkromná vs. verejná doprava:
 Súkromná doprava: poskytovaná súkromnými spoločnosťami alebo jednotlivcami na
komerčných základoch.
 Verejná doprava: poskytovaná verejnými dopravnými spoločnosťami s verejnou
prístupnosťou.

Delenie dopravy (Tomová):

Pozemná doprava a doprava potrubím:
- osobná železničná doprava medzimestská
- nákladná železničná doprava
- ostatná osobná pozemná doprava (mestská alebo prímestská osobná pozemná doprava)
- nákladná cestná doprava a sťahovacie služby
- potrubná doprava

Letecká doprava - osobná letecká doprava, nákladná letecká a kozmická doprava

Vodná doprava
- námorná a pobrežná osobná vodná doprava
- námorná a pobrežná nákladná vodná doprava
- vnútrozemská osobná vodná doprava
- vnútrozemská nákladná vodná doprava

Skladové a pomocné činnosti v doprave

- skladovanie a uskladňovanie
- pomocné činnosti v doprave

Kategorizácia dopravných služieb (internet):

Verejná doprava - služby poskytované mestskými, krajskými alebo národnými dopravnými podnikmi,
ako sú autobusové, tramvajové, železničné a lodné linky.

Zdieľané dopravné služby - služby, ktoré umožňujú zdieľanie jazdy, ako sú služby ako Uber, Lyft,
BlaBlaCar, alebo služby zdieľania bicyklov a skútrov, ako napríklad Bird alebo Lime.

Osobné dopravné služby - služby, ktoré umožňujú súkromným vodičom prepravovať cestujúcich, ako
sú služby ako Uber, Lyft, alebo služby prenájmu vozidiel.

Nákladné dopravné služby - služby pre prepravu nákladu, ako napríklad nákladné kamióny, vlaky alebo
lode.

Dopravné služby pre zdravotne postihnutých - služby, ktoré umožňujú prepravu zdravotne
postihnutých jednotlivcov, ako napríklad zákaznícky vodič s vozidlom pre zdravotne postihnutých alebo
nákladné služby pre zdravotne postihnutý tovar.

Letecké dopravné služby - služby poskytované leteckými spoločnosťami a letiskami, ako sú lety a
služby v letiskových termináloch.

Lodné dopravné služby - služby prepravy cestujúcich a nákladu, ako sú trajekty a riečne lode.

Cyklistické dopravné služby - služby prepravy bicyklov a cyklistov, ako sú služby zdieľania bicyklov.

Turistické dopravné služby - služby dopravy turistov, ako sú autobusové a vlakové výlety a prehliadky.

7
 9. Úloha, možnosti a alternatívy privátneho kapitálu pri rozvoji a budovaní
dopravnej infraštruktúry (s využitím poznatkov zo semestrálnej práce),
metódy priamej privatizácie v doprave, základné otázky úspešnej privatizácie.
Investície privátnych subjektov môžu pomôcť pokryť obrovské náklady spojené s infraštruktúrnymi
projektmi a prispieť k ich úspešnému ukončeniu.

Možnosti získavania privátneho kapitálu zahŕňajú rôzne formy partnerstiev medzi verejným a
súkromným sektorom, ako sú koncesie, verejno-súkromné partnerstvá (VSP) a investície od súkromných
firiem či fondov.

Alternatívy zahŕňajú aj financovanie zo strany medzinárodných finančných inštitúcií, ako je Svetová

banka či Európska investičná banka, a iné formy verejno-súkromného financovania.

Metódy priamej privatizácie v doprave:

 IPO – Initial Public Offer – verejná ponuka akcií na burze
 priamy predaj vopred určenému subjektu:
o Bez súťaže – viac náchylné na korupciu
o So súťažou

Priama privatizácia - proces, pri ktorom verejný sektor predáva podiel súkromným subjektom.

Základné otázky úspešnej privatizácie:

 Regulácia a politická podpora: Je dôležité mať stabilný a transparentný regulačný rámec, ktorý
poskytuje právnu istotu pre súkromných investorov. Politická podpora je nevyhnutná pre úspešnú
implementáciu privatizácie.
 Transparentný výber a hodnotenie investora: potrebné zvoliť vhodných a kvalifikovaných
investorov, ktorí majú potrebné skúsenosti a finančné prostriedky na správu a rozvoj dopravných
infraštruktúr.
 Regulácia cien a kvality
 Sociálna ochrana a zamestnanosť: potrebné zabezpečiť primeranú sociálnu ochranu pre
zamestnancov a minimalizovať negatívne dôsledky na zamestnanosť.

10. Motivácie priamej a nepriamej privatizácie v doprave, príklady zo sveta.

Privatizácia - rôzne procesy vedúce k presunu verejného vlastníctva alebo riadenia na súkromný
sektor.
 Nacionalizácia – znárodnenie / Etatizácia – zoštátnenie (procesy opačné k privatizácii)

Metódy:
 Priama privatizácia (HARD) - ak sa transformuje riadenie aj vlastníctvo.
 Nepriama privatizácia (SOFT) - ak sa transformuje len riadenie, nie aktíva. Prevádzka
a riadenie sú dané do rúk súkromných subjektov

Metódy sú:
PRE PRIAMU PRIVATIZÁCIU:
 IPO – Initial Public Offer – verejná ponuka akcií na burze
 priamy predaj vopred určenému subjektu:
o Bez súťaže – viac náchylné na korupciu
o So súťažou

8
PRE NEPRIAMU PRIVATIZÁCIU:
 neinvestičné formy:
o Managment contract – súkromný sektor riadi prevádzku za manažérsky poplatok
verejnému sektoru, ale privátny sektor nenesie riziko strát
o Lease contract – súkromný sektor si prenajíma vlastníctvo od verejného a nesie aj riziko
strát
- V oboch prípadoch kontraktov nepreberá súkromný subjekt investičný záväzok, a tieto zmluvy sú
zvyčajne niekoľkoročné, kratšie ako investičné.
 Investičné formy:
- Ide o investície:
o Rozširujúce
o Obnovujúce
o Modernizujúce
- Zvyčajne na dlhé časové obdobia – 20, 30, 40 rokov.
- Používajú sa rôzne schémy (podľa Svetovej banky tieto):
o ROT – R (modernizuj), O (prevádzkuj), T (po ukončení transferuj do verejného sektora)
o BOT – B (vytvor), O (postav to v súkromnom vlastníctve, dávam ti zákazku na
výstavbu), T (po uplynutí mi to odpredáš do verejného vlastníctva)
- Investičnou formou však NIE JE zákazka na stavbu od štátu – štát napr. objedná výstavbu diaľnice.
 Koncesný model privatizácie – prevádzka po určitú časovú dobu.

Motívy verejného vlastníka – efektívnosť, prístup k finančný trhom, investičný rozvoj, eliminácia
financovania z verejných zdrojov, zvýšenie konkurencie

Motívy súkromného vlastníka – motivácia investovať kapitál s očakávaním ziskovej návratnosti,

zničenie konkurencie,...

11. Úloha bilaterálnych dohôd z hľadiska prístupu na trh v cestnej doprave,

náležitosti a miera protekcionizmu dohôd, úloha multilaterálnych dohôd.
Bilaterálne dohody = systém kvót a pravidiel, založené na obchodno-politickom pravidle reciprocity
(miera prístupu, ktorú ti dám na mojom území dáš aj ty mne na tvojom území). Cestná doprava medzi
EÚ a tretími krajinami je založená na bilaterálnych dohodách medzi jednotlivými štátmi EÚ a tretími
krajinami

Typy bilaterálnych dohôd :

 Dejure – to čo je zakotvené v danej recipročnej dohode (obaja ťažia rovnako)
 Defacto – prístup na trh, z ktorého ťaží silnejšia strana (silnejší štát má výhodu)

Bilaterálne dohody majú veľa pravidiel, podmienok, detailov daných recipročne a podobne.

Bilaterálne recipročné zmluvy Dejure obsahujú:

 Zmluvné strany
 Dátum a podpisy
 Väzby na iné dokumenty
 Ustanovenia, ktoré stavajú pravidlá zmluvy – ide o geografické a funkčné pokrytie dohody,
rozsah a hĺbka prevádzkovania dopravcu z inej krajiny v danej krajine
 Povoľovací systém
o Povolenia  určitý počet jázd
o Kvóta  množstvo povolení

9
  Systém kvantitatívnych reštrikcií:
o Ustanovenia o tranzite (väčšinou povolený na zmluvu)
o Predpísané trasy (buď celá sieť alebo sú obmedzenia prístupu na trasy)
o Platba mýta/daňové výnimky
o Technické požiadavky na vozidlá a požiadavky na vodičov, poistenie
o Kabotáž (na výnimočné povolenie). Je väčšinou zakázaná

Multilaterálne dohody = dohody medzi viac ako dvoma stranami (štátmi)

12.Budovanie jednotného trhu so službami cestnej dopravy v EÚ, podstata, vecné a

časové míľniky, nedoriešené otázky vrátane otázok národného protekcionizmu.
Cieľom je odstrániť prekážky a zlepšiť voľnú hospodársku súťaž medzi poskytovateľmi dopravných
služieb v členských štátoch Európskej únie.

Vecné míľniky:
1. Harmonizácia legislatívy: EÚ prijala viacero smerníc a nariadení, ktoré sa zaoberajú otázkami
týkajúcimi sa cestnej dopravy, ako napr.:
o prístup na trh,
o oprávnenie na vykonávanie činnosti v cestnej doprave,
o pracovné podmienky vodičov
o bezpečnosť cestnej dopravy.
2. Liberalizácia trhu: Proces liberalizácie zahŕňa:
o odstraňovanie obmedzení a prekážok v cezhraničnej doprave
o umožňuje voľnú hospodársku súťaž medzi poskytovateľmi dopravných služieb v EÚ.
3. Digitálna transformácia: Súčasťou budovania jednotného trhu je aj zavedenie digitálnych
technológií a systémov pre správu cestnej dopravy. Tieto technológie zahŕňajú:
o inteligentné dopravné systémy,
o elektronické platby
o digitálne platformy

Časové míľniky:
 Proces budovania jednotného trhu začal už v 90. rokoch a postupne pokračuje dodnes.
 Kľúčové legislatívne opatrenia, ako smernica o prístupe na trh s medzinárodnou cestnou dopravou
a smernica o oprávnení na vykonávanie činnosti v cestnej doprave, boli prijaté v roku 1999.
 do roku 1997 boli kvóty v Rakúsku, po vstupe do EÚ nastala liberalizácia rakúskeho trhu

Nedoriešené otázky vrátane otázok národného protekcionizmu:

 národný protekcionizmus - preferovanie domácich poskytovateľov služieb pred konkurenciou z
iných krajín. Toto môže viesť k nerovnakým podmienkam pre poskytovateľov cestnej dopravy a
obmedziť voľnú hospodársku súťaž.
 harmonizácia a vzájomné uznávanie pravidiel a postupov v rôznych krajinách EÚ - stále
existujú rozdiely v právnych predpisoch a administratívnych procesoch, čo môže brániť voľnému
pohybu služieb a vytváraniu jednotného trhu.

13. Úloha bilaterálnych dohôd z hľadiska prístupu na trh v leteckej doprave, dohody
ako základný nástroj vonkajšej politiky EÚ v oblasti letectva.
Bilaterálne dohody v leteckej doprave sú zmluvy medzi dvoma krajinami, ktoré stanovujú
podmienky a pravidlá týkajúce sa letectva medzi nimi.
Tieto dohody určujú, aké letecké spoločnosti majú právo prevádzkovať lety medzi dvoma krajinami, ako
aj pravidlá týkajúce sa kapacity a pod.
Bilaterálne dohody sú základným nástrojom vonkajšej politiky EÚ v oblasti letectva. EÚ ako celok nemá
10
výlučnú právomoc nad letectvom, preto členské štáty EÚ uzatvárajú tieto dohody samostatne s tretími
krajinami.

Úlohy bilaterálnych dohôd:

 prístup na trh medzi dvoma krajinami
 regulácia letectva medzi krajinami
 rozvoj medzinárodného letectva
 podpora cieľov
 zabezpečenie rovnocenných a spravodlivých podmienok pre európske letecké spoločnosti

EÚ
 Každá krajina mala vlastný vnútorný režim a medzi krajinami protekcionistické bilaterálne
dohody.
 V roku 1987 bol letecký trh stále fragmentovaný, a tak začala liberalizácia cez 3 liberalizačné
balíčky.
 Následne bol trh aj zjednotený. V roku 1997 liberalizácia skončila.
 Postupne sa odstránili bilaterálne dohody a 1.4.1997 bola umožnená aj kabotáž.
 Z fragmentovaného trhu v EÚ sa pomocou nadnárodných pravidiel stal celoúnijný jednotný trh
(prevádzkové licencie spoločenstva, voľný prístup k trasám, voľná cenotvorba).

14. Ekonomická regulácia cien v doprave – dôvody – argumenty, metódy, historický

vývoj (ŽD v USA, regulácia domácej cestnej dopravy...), možnosti budúceho vývoja
odvetvia v kontexte ekonomickej regulácie.
Ekonomická regulácia cien je simulovanie podmienok trhu. Zmyslom cenovej regulácie je
modifikovať cenu, aby nedochádzalo k zneužívaniu postavenia súkromného vlastníka pri tvorbe ceny.
Je to proces, pri ktorom vláda alebo regulačné orgány zasahujú do určovania cien v odvetví dopravy.

Dôvody a argumenty:
 Ochrana spotrebiteľov - ochrana spotrebiteľov pred monopolným správaním, vyššími cenami a
nedostatočnou kvalitou služieb.
 Predchádzanie monopolným praktikám - zabrániť vzniku alebo zneužívaniu dominantného
postavenia na trhu.
 Sociálne dôvody - zabezpečenie spravodlivých cien, rovnomerného prístupu k doprave a
zohľadnenie sociálnych aspektov, napr. dostupnosť pre obyvateľov s nízkymi príjmami alebo
zabezpečenie zamestnanosti v odvetví dopravy.

Dôvody - prirodzené monopoly (jeden subjekt v odvetví je efektívnejší ako viac subjektov).
Prebehla privatizácia  monopolné postavenie na trhu a následná ekonomická regulácia tohto
monopolu. Cenu udáva trh samotný. Subjekty akceptujú trhovú cenotvorbu, ktorá ich riadi.

V rámci jednotlivých ekonomík bola doprava regulovaná celé 30-te až 60-te roky. Navzájom sa začali
medzi sebou dohadovať bilaterálnymi dohodami  liberalizácia. Regulácia zahŕňa - vstup a výstup z
trhu, cenotvorbu, vlastníctvo,...

Metódy regulácie cien v doprave:

1. Vymedzená marža: Regulačné orgány môžu stanoviť maximálne alebo minimálne marže na ceny
2. Fixované ceny: Regulátori môžu určovať konkrétne ceny pre rôzne druhy dopravy alebo pre
konkrétne trasy.
3. Tarify: Vláda môže stanoviť tarify, ktoré stanovujú povolené úrovne cien a podmienky pre
dopravcov.
4. Indexácia: Ceny môžu byť viazané na indexy, ktoré zohľadňujú náklady, infláciu a iné faktory.
11
Historický vývoj regulácie v USA a regulácia domácej cestnej dopravy:
 V roku 1887 boli zavedené prvé regulácie železničnej dopravy a neskôr boli rozšírené aj na iné
odvetvia, napr. na leteckú dopravu.
 Základným argumentom na reguláciu bola ochrana menej žiadanej železničnej dopravy využitím
cenovej regulácie.
 Avšak v priebehu 70. a 80. rokov 20. storočia sa začala uplatňovať deregulácia. Napríklad v roku
1978 bola v USA zrušená regulácia cien v leteckej doprave a odvtedy sa trh stal
konkurenčnejším.

Cestná doprava:
 Neexistoval konkurent v cestnej doprave. Regulácia v cestnej doprave nastala v roku 1930
v Nemecku. V roku 1968 nastala vo Veľkej Británii deregulácia nákladnej cestnej dopravy 
liberalizácia.
 V oblasti domácej cestnej dopravy existujú aj rôzne formy regulácie. V niektorých krajinách sa
stanovujú maximálne ceny pre taxislužby, verejnú dopravu alebo nákladnú dopravu.

Možnosti budúceho vývoja odvetvia v kontexte ekonomickej regulácie

 Budúci vývoj regulácie cien v doprave závisí od mnohých faktorov, vrátane politického a
hospodárskeho prostredia.
 Smerovanie môže zahŕňať väčšie deregulácie, keď sa upustí od kontrol cien vo väčšej miere a dá
sa väčší dôraz na hospodársku súťaž a liberalizáciu trhu.
 Naopak, v niektorých prípadoch môže dochádzať k väčšej regulácii, ak sa zdôrazňujú sociálne
aspekty, ochrana spotrebiteľov alebo ekologické ciele.
 Budúcnosť regulácie cien v doprave bude závisieť od rôznych vnútorných a vonkajších faktorov
a politických rozhodnutí.

15. Argumenty proti ekonomickej regulácii, diskusia argumentov proti regulácii –

intermodálna konkurencia, teória konkurenčných trhov atď., základné regulačné
zlyhania.
Argumenty a diskusné body proti regulácii v doprave:
1. Intermodálna konkurencia: Regulácia cien v jednom druhu dopravy (napr. cestnej) môže
narušiť rovnováhu konkurencie medzi inými druhmi dopravy (napr. leteckej, železničnej)
2. Trhová efektívnosť: niekedy môže deregulácia a voľný trh viesť k vyššej trhovej efektívnosti a
lepšiemu hospodárskemu výsledku. Naopak regulácia môže brániť vzniku efektívnejších procesov
a konkurencie.
3. Regulačné zlyhania: Existuje riziko, že regulačné orgány nesprávne predpokladajú potreby a
záujmy trhu a spotrebiteľov.
4. Riziko korupcie a regulátorov súkromných záujmov
5. Samoregulácia a sebaregulačné opatrenia: Namiesto formálnej regulácie môže byť preferovaná
sebaregulácia a samoregulácia odvetvia.

Regulačné zlyhania, ktoré sa môžu vyskytnúť pri ekonomickej regulácii v doprave, zahŕňajú
napríklad:
 Informačné zlyhanie: Regulátor nemá dostatočné informácie o trhu a nákladoch, čo vedie k
nesprávnym rozhodnutiam.
 Regulačné zaostávanie: Regulácia nedokáže efektívne reagovať na nové technológie a trendy.
 Regulačné zlyhanie v dôsledku zneužitia moci: Regulácia môže byť zneužitá na presadzovanie
osobných záujmov a diskrimináciu voči niektorým trhovým hráčom.
12
16. Úloha dopravy v globálnej ekonomike, doprava ako globalizované odvetvie –
nástroje globalizácie.
Úlohy dopravy:
1. Pohyb tovarov a služieb: Doprava umožňuje pohyb tovarov a služieb medzi krajinami a
kontinentmi. Globálna ekonomika je závislá od medzinárodného obchodu, ktorý je podporovaný
dopravnými systémami, napr. námorná, letecká a medzinárodná železničná doprava.
2. Medzinárodný obchod: Doprava vytvára podmienky pre vývoz a dovoz tovarov, surovín a
komodít. Efektívne dopravné spojenia umožňujú firmám pristupovať k medzinárodným trhom a
vytvárať globálne dodávateľské reťazce.
3. Logistika a dodávateľský reťazec: Rovnomerný a spoľahlivý pohyb tovarov od výrobcov k
zákazníkom je kľúčový pre konkurencieschopnosť podnikov.
4. Mobilita pracovnej sily: Ľudia môžu cestovať za prácou, štúdiom alebo inými dôvodmi do
rôznych častí sveta, čo prispieva k získavaniu nových znalostí a skúseností.
5. Turizmus a cestovný ruch: Cestovný ruch prispieva k ekonomickému rastu a tvorbe pracovných
miest.

Nástroje globalizácie v doprave zahŕňajú:

 Technologický pokrok: Rozvoj a inovácie v oblasti dopravy, ako napr. lepšie lety, efektívnejšie
kontajnery pre námornú dopravu, automatické sledovanie zásielok,...
 Liberalizácia obchodu: Otváranie hraníc a odstránenie obchodných bariér umožňuje voľnejšiu a
zrýchlenú prepravu tovarov a služieb medzi krajinami.
 Medzinárodné organizácie a dohody: Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo (ICAO) a
Medzinárodná námorná organizácia (IMO) sa zaoberajú koordináciou a reguláciou medzinárodnej
dopravy. Medzinárodné dohody a zmluvy zabezpečujú harmonizáciu pravidiel a postupov.
 Investície do infraštruktúry: Investície do infraštruktúry zlepšujú konektivitu, znižujú časy
prepravy a podporujú hospodársky rast.

17. Voľná cenotvorba ako atribút liberalizovaných trhov so službami leteckej

dopravy, teoretické základy, predpoklady uplatniteľnosti, aktuálne príklady
z odvetvia dopravy vo svete.
Voľná cenotvorba znamená, že ceny prepravy sa určujú na základe konkurencie medzi dopravnými
spoločnosťami na otvorenom trhu.

Teoretické základy
 Konkurencia: Keď sú trhy otvorené a existuje viacero dopravných spoločností, konkurencia ich
motivuje k ponúkaniu lepších služieb za konkurencieschopné ceny.
 Dopyt a ponuka: Ak je dopyt po leteckej doprave vysoký a ponuka obmedzená, ceny by mali
vzrásť. Naopak, ak je ponuka nadmerná voči dopytu, ceny by mali klesať.

Predpoklady uplatniteľnosti
 Liberalizácia trhu: Voľná cenotvorba je možná len na liberalizovaných trhoch, kde existuje
voľný prístup pre rôzne dopravné spoločnosti.
 Konkurenčný trh: Voľná cenotvorba predpokladá existenciu zdravej konkurencie medzi
dopravnými spoločnosťami.

Aktuálne príklady z odvetvia dopravy vo svete:

13
  Letecká doprava: V niektorých krajinách a regiónoch, ako napríklad v EÚ, existuje voľná
cenotvorba v leteckej doprave. To znamená, že letecké spoločnosti môžu slobodne stanovovať
svoje ceny.
 Námorná doprava: V medzinárodnej námornej doprave je tiež uplatňovaná voľná cenotvorba.
Námorné prepravné spoločnosti si stanovujú svoje ceny.
 Autobusová a železničná doprava: V niektorých krajinách existuje konkurencia medzi rôznymi
autobusovými a železničnými spoločnosťami, čo umožňuje voľnú cenotvorbu a výber cien podľa
trhových podmienok.

18. Externality dopravy – vymedzenie ekonomickej kategórie externalít, klasifikácia

externalít dopravy.
Externality dopravy sú náklady alebo prínosy spojené s dopravou prenesené na ďalšie subjekty, ktoré
nad nimi nemajú priamu kontrolu. (znečistenie ovzdušia, hluk, dopravné zápchy a nehody).

Tieto externé náklady alebo externé prínosy môžu byť pozitívne alebo negatívne a môžu ovplyvniť
životné prostredie, zdravie ľudí, kvalitu života a ekonomický rozvoj.

Externality ako ekonomická kategória:

 Zdroje zlyhania trhu
 Pomocou rozdelenia na vnútrotrhové (INTERNAL) a vonkajšie (EXTERNAL) ekonomické
faktory

Klasifikácia externalít dopravy zvyčajne zahŕňa kategórie:

1. Externalita dopravy vo forme znečistenia ovzdušia
2. Externalita dopravy v podobe hluku:
3. Externalita dopravy v podobe dopravných nehôd
4. Externalita dopravy v podobe pohybu
5. Externalita dopravy v podobe sťažností na preplnenosť (dopr. zápchy)

Medzi hlavné externality dopravy patria :

 kongescie (zápchy)
 hluk
 dopad na životné prostredie
 emisie

Externality delíme na dve skupiny :

 Pozitívne – tvoria externé prínosy
 Negatívne – tvoria externé náklady

Klasifikácia externalít - nie je jednoznačne vyriešená

 Pekuniárne – peňažné (stávajú sa súčasťou trhového mechanizmu), nemali by byť brané do
úvahy, PECUNIA NON OLET ,, peniaze nesmrdia´´ pecunia znamená dobytok (náhrada peňazí)
 Technologické – spôsobené technológiami (emisie,...)

Rozsah pôsobenia externalít : lokálne, regionálne alebo globálne

Externality podľa sektoru :

 intrasektorové (vnútorné) – zápchy, dopravné nehody,...
 mimosektorové (vonkajšie) – dopad na životné prostredie,...

Podľa dôsledku :
 poskytovania dopravnej infraštruktúry
14
  používania dopravnej infraštruktúry

Podľa relevantnosti :
 relevantné – závažné
 nerelevantné – menej podstatné
Podľa pôsobnosti :
 sociálne – straty na ľudských životoch
 environmentálne – emisie,..

19. Finančná kvantifikácia externalít dopravy – metódy a využiteľnosť.

Finančná kvantifikácia externalít dopravy - proces, ktorý sa snaží vyčísliť hodnotu a náklady spojené s
externými účinkami dopravy (znečistenie ovzdušia, hluk, dopravné nehody,...).
 pochybnosti o praktickej použiteľnosti
 alternatívne, metodiky a náročnosť, nákladovosť
 aproximácia (približovanie) skutočnej hodnoty

Sme schopní výsledkom získať správnu hodnotu? Externalita nie je súčasť trhového mechanizmu, preto
ich finančne kvantifikujeme.

Metódy:
1. Metóda nákladov na externality: kvantifikácia priamych nákladov spôsobených externými
účinkami dopravy. Používa sa napr. pri výpočte nákladov na liečbu zdravotných problémov
spojených so znečistením ovzdušia z dopravy.
2. Metóda hodnoty času: kvantifikácia straty času, ktorá je považovaná za externé náklady dopravy.
Pomocou tejto metódy sa analyzujú náklady, ktoré cestujúci a dopravní účastníci pociťujú v
dôsledku dopravných zápch a oneskorení.
3. Metóda obnovenia: kvantifikácia nákladov na obnovu a obnovu životného prostredia
poškodeného externými účinkami dopravy, ako je napr. znečistenie ovzdušia a pôdy. Používa sa
na výpočet nákladov na odstránenie a nápravu negatívnych dopadov na životné prostredie.

Využiteľnosť - umožňuje lepšie pochopenie skutočných nákladov a hodnoty spojených s dopravou.

Podľa kontextu hodnotenia externality delíme na:

 dopravy ako celku
 „dopráv“ (jednotlivé druhy dopráv)
 ako súčasť hodnotenia projektov dopravnej infraštruktúry
 zavádzania konkrétnych technológií
 v individuálnych prípadoch – ad hoc – hodnotenia

Koncepcie finančnej kvantifikácie :

 marginálne
 priemerné
alebo
 Ex post (dozadu)
 Ex ante (dopredu)

Požiadavky : konzistentnosť, objektivita hodnotenia a spoľahlivosť

Poznáme metódy dopytové a nákladové :

 obnovovacie náklady (nákladová)
 defenzívne náklady (nákladová)

15
  hedonické oceňovanie (dopytová)
 kontingentné hodnotenie (dopytová)

Kvázi-trhové metódy – hedonické oceňovanie (rastú externality, klesá cena)

Netrhové metódy – kontingentné hodnotenie (simulácia trhu)

Kontingentné hodnotenie
 Metóda dopytová, netrhová, ex ante, stanovené preferencie dopytu, prieskumný a
experimentálny charakter, psychometrický prístup.
 Simulovaný trh, priame stanovenie ceny dotknutými subjektami pomocou dotazníkového
prieskumu.

Dotazníky:
 náročná príprava
 výber relevantných respondentov
 potreba neutrality informácií
 stanovenie predpokladaného modelu platenia (WTP) alebo financovania (WTA)
 profesionálnosť vo formulovaní otázok

Otázky:
 maximum (absencia hodnotovej kotvy) – rozpočtové hodnotenie respondenta
 interatívny (spriemerovanie hodnôt)
 platobný výber
 ceny
 zober alebo strať
 matica cena a stupeň presvedčenia
 strategické správanie (WTP)
 potrebné správanie, submisívne správanie

Hedonické oceňovanie
 veľmi využívaná nepriama metóda a ekonomický prístup
 Dopytová, preferenčná, náhradné trhy, odhalené preferencie (z náhradných trhov)

20. VSL
VSL - Hodnota štatistickej hodnoty života
 ekonomický koncept používaný na kvantifikáciu hodnoty ľudského života z hľadiska
nákladovo-účinkovej analýzy a hodnotenia rizika.
 používa sa na meranie toho, akú hodnotu ľudia priradzujú zvýšeniu svojej pravdepodobnosti
prežitia alebo zníženiu rizika smrti v súvislosti s rôznymi aktivitami, vrátane dopravy.
 Je eticky konfliktná
 Ex ante valuácia
 Využíva metódy WTP a WTA
 Ohodnotenie malej zmeny rizika straty života v prípade WTP

Hlavný cieľ:
 kvantifikovať ľudský život ako ekonomickú veličinu, čo umožňuje porovnávať rôzne náklady a
výhody politík, projektov a opatrení, ktoré majú vplyv na riziko úmrtia.
 VSL sa často používa pri hodnotení dopravných projektov a politík, kde sa porovnávajú náklady
na zvýšenie bezpečnosti a zníženie počtu dopravných nehôd

Metódy výpočtu VSL sa líšia v závislosti od krajiny a kontextu.

16
Valuačné postupy :
 výsledky súdnych rozhodnutí
 sumy životných poistiek
 metóda ľudského kapitálu (chladnokrvný prístup)
Valuačné postupy sú metódy a techniky, ktoré sa používajú na stanovenie hodnoty aktív, projektov alebo
iných ekonomických subjektov. Tieto postupy majú za cieľ kvantifikovať a oceniť ekonomickú hodnotu
týchto objektov a slúžia ako nástroje pri rozhodovaní o investíciách, stratégiách cenotvorby a iných
ekonomických rozhodnutiach.

Metóda ľudského kapitálu

 jednoduchá, ale kontroverzná
 neberie do úvahy bohatstvá ľudského života
 WTP – malé riziko straty života
 VSL – priemerná WTP/redukcia rizika (zníženie rizika úmrtia)

Transfer hodnôt VSL:

 Rozdiely v sociálno-ekonomických charakteristikách primárnej štúdie
 miestne hodnotenia oblastí (národnosť, rozdiely v trhových podmienkach)
 rozdiely v kontexte hodnotení

Nevyriešené otázky VSL :

 mení sa podľa kontextu
 zvyšuje sa ak riziko nie je jednotlivcom kontrolovateľné
 závisí od príjmu jednotlivca

WTP: Willingness to pay (ochota zaplatiť)

Je ekonomický pojem, ktorý označuje maximálnu sumu peňazí, ktorú je jednotlivec ochotný zaplatiť za
určitý tovar, službu alebo iný ekonomický statok. WTP je subjektívny a individuálny ukazovateľ, ktorý
závisí od osobných preferencií, hodnoty a spokojnosti jednotlivca. WTP je často používané pri určovaní
dopytu a stanovení ceny tovarov a služieb na trhu.

WTA: Willingness to Accept (ochota prijať)

Tento termín sa používa na vyjadrenie maximálnej sumy peňazí, ktorú je jednotlivec ochotný prijať za
predaj tovaru, služby alebo iného ekonomického statku.

17
21. VOT – metóda ľudského kapitálu
Metóda ľudského kapitálu sa zaoberá kvantifikáciou a ocenením prínosu ľudského kapitálu pre
ekonomiku a organizácie. Ľudský kapitál sa vzťahuje na vedomosti, zručnosti, skúsenosti a schopnosti
jednotlivcov, ktoré prispievajú k produktivite a výkonnosti organizácií a ekonomiky.

Hlavným princípom je, že ľudský kapitál je investíciou a má ekonomickú hodnotu pre organizácie. Táto
metóda sa snaží kvantifikovať a oceniť prínos ľudského kapitálu prostredníctvom rôznych prístupov a
ukazovateľov.

Medzi najbežnejšie metódy patria:

1. Oceňovanie vzdelávania a odbornej prípravy: Zahrňuje meranie návratnosti investícií do
vzdelávania a odbornej prípravy zamestnancov prostredníctvom analýzy zvýšenia produktivity,
ziskovosti a konkurencieschopnosti organizácie.
2. Výpočet návratnosti investícií do ľudského kapitálu: Meria sa návratnosť investícií do
ľudského kapitálu prostredníctvom porovnania nákladov na získanie a rozvoj ľudského kapitálu s
očakávanými prínosmi a výnosmi pre organizáciu.
3. Metódy hodnotenia ľudského kapitálu: Využívajú sa rôzne techniky a modely na ocenenie
ľudského kapitálu, ako sú hodnotenie vedomostí, skúseností a schopností zamestnancov.

Cieľom metódy ľudského kapitálu je zvýšiť povedomie o význame ľudského kapitálu a poskytnúť
nástroje pre riadenie a investície do ľudských zdrojov v organizáciách.

22. VOT – metóda podmieneného hodnotenia

Metóda podmieneného hodnotenia sa používa na analýzu vplyvu určitých podmienok, faktorov alebo
rozhodnutí na ekonomické ukazovatele a výsledky. Táto metóda je založená na predpoklade, že existuje
vzájomná závislosť medzi rôznymi premennými a že hodnota niektorých ukazovateľov závisí od
konkrétnych podmienok.

Použitie tejto metódy umožňuje určiť, akým spôsobom sa menia ekonomické ukazovatele v dôsledku
zmeny podmienok. Napríklad, ekonómovia môžu študovať, ako sa zmeny daňových sadzieb prejavia v
raste HDP, spotreby, investícií alebo nezamestnanosti.

Metóda podmieneného hodnotenia sa často využíva pri ekonomických modeloch a prognózach, aby sa
predpovedali dôsledky politických rozhodnutí alebo zmeny podmienok na ekonomický vývoj. Pomáha
ekonómom pochopiť, aké faktory a podmienky majú najväčší vplyv na ekonomiku a umožňuje im
vyvodiť odporúčania pre politiku a rozhodovanie v súvislosti s ekonomickými otázkami.

23. Základný rámec CBA v hodnotení dopravných projektov.

Základný rámec CBA (Cost-Benefit Analysis)
 ekonomický nástroj, ktorý slúži na porovnávanie nákladov a prínosov daného projektu s cieľom
posúdiť jeho efektívnosť a rozhodnúť o jeho realizácii.
 CBA je často používaná metóda pri hodnotení veľkých infraštruktúrnych projektov v dopravnom
sektore, ako sú výstavba ciest, železníc, letísk, atď.

Základný rámec CBA zahŕňa nasledujúce kroky:

1. Identifikácia a kvantifikácia nákladov: identifikácia nákladov na výstavbu, údržbu, prevádzku
a obnovu infraštruktúry alebo služby
18
 2. Identifikácia a kvantifikácia prínosov: môžu zahŕňať časové úspory, zvýšenie produktivity,
zníženie dopravných nehôd, zlepšenie životného prostredia,...
3. Diskontovanie: znamená, že budúce náklady a prínosy sa prepočítavajú na súčasnú hodnotu. To
zohľadňuje časovú hodnotu peňazí a umožňuje porovnávanie vplyvu projektu v rôznych časových
obdobiach.
4. Vyhodnotenie a porovnanie: Ak je súčet prínosov vyšší ako súčet nákladov, projekt sa považuje
za ekonomicky efektívny.
5. Citlivostné analýzy: umožňujú posúdenie vplyvu neistôt a rizík na výsledky hodnotenia projektu.

V SR CBA je povinná vo všetkých dopravných projektoch, ktoré sú spolufinancované s EÚ, povinný

postup vytvorený v EÚ, postupuje sa podľa neho, vyžaduje sa. Sú tu zahrnuté projekty ako napr.
modernizácia vozového parku, modernizácia infraštruktúry,...

1. krokom v rámci posúdenia netrhového vplyvu kvantifikácia, t. j. vyjadrenie vo fyzických jednotkách,

najlepšie v hodinách resp. osobohodinách.
 Ideálnym zdrojom informácii o časoch je dopravný model. Ten poskytne spracovateľovi
analýzy kľúčové vstupné údaje, a to očakávanú intenzitu dopravy a rýchlosti jednotlivých
kategórií dopravných prostriedkov, z ktorých je možné následne odvodiť požadované časové
údaje.

2. krokom v rámci výpočtu úspory času je jeho ocenenie, t. j. úspora času v peňažnom vyjadrení.
 Podľa dostupných medzinárodných zdrojov je určenie vhodnej hodnoty času pre CBA kľúčový
údaj.

Potom, ako spracovateľ CBA získal relevantné vstupné údaje z dopravného modelu, môže pomocou
tabuliek vypočítať celkovú úsporu času v peňažnom vyjadrení.

Cieľom niektorých investičných dopravných projektov môže byť presun cestujúcich z konkurenčných
módov dopravy (napr. z automobilov na železnicu), prípadne vygenerovanie úplne nových užívateľov,
ktorí by inak necestovali. Vtedy hovoríme o prevedenej alebo vyvolanej doprave.

24. CBA – alternatívy kvantitatívnych kritérií.

Alternatívy:
1. Cost-Effectiveness Analysis (CEA): CEA je podobná CBA, ale namiesto porovnávania nákladov
a prínosov sa zameriava na porovnávanie nákladov a dosiahnutých účinkov. V tejto metóde sa
hľadá najefektívnejší spôsob dosiahnutia konkrétneho cieľa.
2. Multi-Criteria Decision Analysis (MCDA): prístup, ktorý umožňuje zohľadniť viacero kritérií a
faktorov pri hodnotení projektov. Tieto kritériá môžu byť rôznorodé (environmentálne, sociálne,
ekonomické a politické).
3. Real Options Analysis (ROA): metóda, ktorá sa zameriava na hodnotenie investičných
projektov, pri ktorých existuje možnosť flexibilného rozhodovania a prispôsobenia sa meniacim
sa podmienkam.
4. Social Return on Investment (SROI): metóda, ktorá sa snaží merateľne kvantifikovať sociálne a
environmentálne účinky projektu. Zameriava sa na hodnotenie dosiahnutých zmien v kvalite
života, sociálnom začlenení a udržateľnosti prostredníctvom prístupu a zapojenia
zainteresovaných strán.
5. Qualitative Approaches: zameriavajú sa na kvalitatívne hodnotenie projektov a berú do úvahy
nedostatok kvantitatívnych údajov (hodnotenie expertmi, rozhovory s dotknutými stranami a
prípadové štúdie).

25. Vybrané otázky CBA pri hodnotení dopravných projektov – spoločenská

diskontná sadzba, metóda transferu, rizikovosť,...
19
Otázky:
1. Spoločenská diskontná sadzba: používa sa na prepočet budúcich nákladov a prínosov na ich
súčasnú hodnotu.
2. Metóda transferu: používa sa na získanie údajov o nákladoch a prínosoch z podobných
projektov, ktoré už boli realizované.
3. Rizikovosť: Hodnotenie rizika je dôležitou súčasťou CBA pri hodnotení dopravných projektov.
Zohľadňuje sa pravdepodobnosť výskytu rôznych udalostí a ich dopady na náklady a prínosy
projektu.
4. Environmentálne otázky: CBA môže zahrňovať aj hodnotenie environmentálnych otázok, ako
sú dopady projektu na životné prostredie, emisie skleníkových plynov, kvalitu ovzdušia, hluk,...
5. Sociálne faktory: Pri hodnotení dopravných projektov môžu byť zvažované aj sociálne faktory,
ako je prístupnosť služieb, zamestnanosť, sociálna inklúzia a ďalšie.

Všeobecné kľúčové otázky :

 identifikovanie problému
 analýza dopytu, Easybility study
 bez projektu (do nothing) / s projektom (do something scenarios)
 náklady a prínosy
 dotknuté subjekty
 fázy projektu
 finančná analýza
 ocenenie netrhových statkov
 kvantitatívne kritériá
 analýza rizík a citlivosti

Kľúčové otázky v SR :
 Finančná analýza
 ekonomická analýza
 analýza rizík a citlivosti

20