Duchovná lyrika

- kvantitatívne sa rozrástla
- nájdeme aj svetské žánre s laickejším charakterom a obsahom s aktuálnou problematikou
- základné náboženské poetické žánre: žalmy, hymny, antifóny a graduály
Pisárske veršíky
- vyjadrujú radosť z dokončenia práce pisára
- pisári v nich prosia o odmenu
- nájdeme v nich zmysel pre humor, ale mnohé sú koncipované ako kliatby – anatémy
- niektoré sú ako lyrické básne
Slovenská cirkevná literatúra v češtine
- hymnické piesne, žalmy, veršované modlitby, pisárske veršíky (humorné) a veršované
legendy
Vagantská poézia
- bola písaná najmä klerikmi – univerzitnými študentami
- v menšej miere ju písali vaganti – potulní študenti, ktorí putovali
- na naše územie zásluhou cudzích vagantov, aj domácich študentov, ktorí boli na zahr.
univerzitách
- charakteristické pre Vagantskú literatúru sú na našom území ľúbostné, pijanské a satirické
básne
- známa je najmä pieseň – ľúbostná: Dcéra, ak súhlasíš, chcem ťa pochváliť
- matka navrhuje dcére ženíchov z rozmanitých stavov.

Prvú časť spevníka tvorí deväť parafráz starozákonných kajúcich. žalmov. Pôvodné žalmové
dvojveršia prebásnil do štvorverší, pričom v treťom a štvrtom verši uplatnil svoje vlastné
štylizácie. Možno ich azda považovať za akýsi predstupeň jeho osobnej, intímnej lyriky.
V druhej skupine piesní už Silván kombinuje náboženské konvencie s reflexiou svojho
vnútorného prežívania. Nadobúdajú tak výrazný intímny rozmer. Preto ich nemožno celkom
jednoznačne zaraďovať do duchovnej lyriky. Možno však medzi nimi rozlíšiť piesne viac
subjektívnejšie a piesne, v ktorých je básnický subjekt do istej miery zovšeobecnený a
vyjadruje istú kolektívnu skúsenosť.
V piesni Z hlubokosti volám k tobě sa Silván pravdepodobne vyrovnáva so svojím utrpením
počas prenasledovania novokrstencov v rokoch 1535 – 1536. Úklady nepriateľov
pripodobňuje k apokalyptickým výjavom boja so šelmou. Jeho senzualizmus azda najviac
rezonuje v piesni Marnost na všem znám a vidím. Na bezcennosť všetkých vecí, ktoré sa
človek usiluje získať, či márnosť každého jeho konania upozornil v pieseň Přišel sem na tento
svět. Nezostal však len pri moralizátorskom napomínaní, ale svoje rady dopĺňal vyznaním sa z
vlastnej nedokonalosti a hriešnosti. Protiklad pominuteľného svetského šťastia a pravého
šťastia od Boha je hlavným motívom aj ďalších piesní: Kdo chce stále štěstí míti či Kdož
miluje nesmírně. Piesne Jak jest čistá věc z mladosti a Rozpomniž se, mládenče výborný sú
jeho priznaním sa k nie práve najlepšie prežitej mladosti. Stratenú nevinnosť oplakáva pieseň
Spomoziž mi z hoře mého, ktorá má charakter úprimnej prosby o kajúci život. V konaní
pokánia a v priblížení sa k Bohu totiž Silván nachádza riešenie svojho trápenia. Nádej v Božiu
pomoc je nosnou myšlienkou celej jeho tvorby. Vďaka tomu v nej nad pocitom zúfalstva
víťazí pocit vnútornej vyrovnanosti.

Náboženský erotizmus – básne, javia sa ako ľúbostné, lyrickým objektom, po ktorom sa túži,
je Ježiš Kristus alebo Panna Mária.