OSVIETENSTVO

- myšlienkový smer 18. st. – Anglicko, Francúzsko, Nemecko, ďalšie časti Európy aj Amerika
- prechod od feudalizmu k novej buržoázií
- vyzdvihuje sa človek osvietený rozumom – záujem o zmenu života a spoločn. – význam rozumu
- osvietenci = pochádzali zo všetkých vrstiev, boli to však najmä príslušníci mladej buržoázie
- filozofia = nadviazala na emp a rac – 1. pokus syntetizovať oba smery a prekonať ich protiklady

ZNAKY OSVIETENSKEJ FILOZOFIE

• vzbura proti autoritám – kritika panovníkov, šľachty a cirkvi – odpor voči absolutizmu
• racionalizmus – mať odvahu používať svoj vlastný rozum ako prirodzenú autoritu
• šírenie osvety – potreba vzdelania más – vznik pedagogiky ako vedy
• kultúrny optimizmus – presvedčenie, že s ↑ vzdelaním bude ↑ aj morálnosť spoločnosti
• humanizácia kresťanstva – náboženstvo má byť nápomocné, má mu pomáhať, nie ho
zastrašovať – nutnosť odstrániť náb. fanatizmus, intolerantnosť, predsudky a poverčivosť
• prístup k Bohu – deizmus = Boh svet stvoril, ale nezasahuje do chodu sveta – Boh je
garantom morálky, zárukou, že dobro bude odmenené a zlo potrestané
• ľudské práva – koncepcia prirodzeného práva – práva prislúchajúce človeku, rovnosť ľudí,
boj proti otroctvu, prvé požiadavky v boji za práva žien
- zhrnuté v Deklarácii práv človeka a občana (1789)
• návrat k prírode – príroda je skrytou učiteľkou ľudstva
- najvýznamnejšie dielo osvietencov bola Encyklopédia = racionálny slovník vied, remesiel
a umení – vychádzala v rokoch 1751 – 1776 a zostavil ju Denis Diderot

FRANÇOIS-MARIE AROUET VOLTAIRE

- najdôležitejší predstaviteľ francúzskeho osvietenstva – nekorunovaným kráľom filozofov
- dramatik, spisovateľ, básnik, historik – bol z rodiny vyššej strednej vrstvy
- študoval právo no nedoštudoval ho, jeho zbraňami boli pero a polemika
- vlastné názory predstavoval veľmi vtipne, boli to satirické verše a vtipy – pamflety
- vyhlásený za literárneho génia – za lit. a politickú činnosť sa dostal do Bastily (strávil tu
11 mesiacov a prijal meno Voltaire) – prepustený s podmienkou, že opustí Anglicko
- v exile strávil 3 roky, mal možnosť porovnať ang. a franc. spoločnosť a pochopiť rozdiely
- zomrel ako 83 ročný v predvečer revolúcie
- diela = Filozofické (Anglické) listy, Filozof. slovník, Candide (román), Nevedomý filozof, 99 spisov
FILOZOFICKÉ LISTY
- navrhoval osvojiť si pozitívne výdobytky Lockeovej empirickej filozofie
- orientovať sa na Newtonovu mechanistickú fyziku
- uznať deistické chápanie náboženstva
- rešpektovať princíp tolerancie ako predpoklad normálneho občianskeho spolužitia
- usilovať sa o parlamentarizmus, pretože umožňuje širokej verejnosti podieľať sa na vláde
- po vydaní tohto diela zakročil súd, knihu zakázal a dal verejne spáliť
- Boh = bol deista, Boha ako stvoriteľ a prvý hýbateľ – celý svet sa riadi podľa vlastných zákonov
FILOZOFICKÝ SLOVNÍK
- filozofia nie je súhrn poučiek, dogiem, názorov či systémov, ale je to veľký nástroj rozumu proti
všetkým formám nerozumnosti, najmä predsudkom a starým formám myslenia
- bol filozof súčasnosti a riešil praktické otázky, nazývaný ako asystémový fil. (proti fil. systémom)
- prispel aj chápaním historiografie ako procesu neustálej zmeny, nie súpisu udalostí a dátumov
ŠTÁT
- vystupoval za rovnosť pred zákonom, vystupoval za slobodu slova
- podarilo sa mu odhaliť justičné omyly
- rozdelenie spoločnosti na bohatých a chudobných považoval za úplne prirodzené
- odmietal kritiku súkromného vlastníctva
- bol zástanca konštitučnej monarchie (monarchie s osvieteným panovníkom), neskôr republiky
- celý život bojoval za slobodu človeka a ľudského myslenia

DENIS DIDEROT
- francúzsky filozof, estetik a spisovateľ, narodil sa v Langres vo Francúzsku
- jeden z popredných osvietencov encyklopédie, hlavný redaktor encyklopédie
ENCYKLOPÉDIA 1751 - 1776
- racionálny slovník vied, umení a remesiel
- 28 dielov, 17 textového materiálu a 11 ilustrácií – postupne ešte 2 zväzky indexov a 5 dodatkov
- práca na Encyklopédii trvala 25 rokov a spolupracovalo na nej vyše 50 autorov
- obsahovala filozofické, prírodovedné, historické spoločenskovedné, umenovedné,
technické a technologické poznatky
- zaujímavé a osožné praktiky z rôznych remesiel – tým sa stala príťažlivou aj pre jednoduchých
občanov, stredných a malých podnikateľov, poľnohospodárov, čiže pre “tretí stav“

CHARLES LOUIS MONTESQUIEU

- francúzsky spisovateľ a teoretik štátu, vyštudoval právo
- po smrti strýka zdedil po ňom nielen šľachtický titul, ale aj miesto v parlamente
- možnosť zoznámiť sa so spôsobom fungovania štátnej moci
- veľa cestoval a všímal si politickú úroveň krajín
- 1728 precestoval UH a bol aj na Slovensku (12 dní) – zaujalo ho rokovanie UH snemu a víno
- 1721 vychádza dielo Perzské listy = 2 fiktívni Peržania cestujú po FR – čiastočne s výsmechom
a odmietavo opisujú pomery v FR – opísal v nich absurdity absolutistického zriadenia

SOCIÁLNA FILOZOFIA
- spis “O duchu zákonov“ – význam pre sociálnu filozofiu
- ako jeden z prvých použil porovnávaciu metódu pri skúmaní otázok práva, porovnal politické
zriadenie a zákonodarstvo ANG a FR s republikánskym a imperátorským Rímom
- podnebie, pôda, poloha, rozloha krajiny – geografické podmienky krajiny
- príroda, celý svet sa neriadi zákonmi, ktoré pochádzajú od Boha, ale vyplývajú teda
z prirodzenej povahy veci – geografický determinizmus

DRUHY VLÁD
- republika = najvyššia moc patrí ľudu (demokracia) alebo časti ľudu (aristokracia) – láska k vlasti
- monarchia = vláda jedinca podľa vopred vyhlásených pravidiel – typická je česť
- despotizmus = vláda jedinca bez vládne tu nezákonnosť – typický je strach
• severské národy – neúrodná pôda vedie k ostražitosti, tvrdosti a rozpínavosti národa
- tieto národy sú pracovité, pedantné, disciplinované – uprednostňuje pre ne monarchiu
• južné národy – emocionálnejšie, lenivé, bojazlivé, lepšia je tvrdá ruka, úrodná pôda ľudí
nezamestná, nestarajú sa o politiku a umožňuje vznik otroctva – odporúča despotizmus

DEĽBY ŠTÁTNEJ MOCI

- štátna moc – bol zástancom konštitučnej monarchie
- systém bŕzd a protiváh = moci majú byť nezávislé, držať v rovnováhe a vzájomne sa kontrolovať
- zákonodarnú moc odporúčal zveriť ľudu, prostredníctvom parlamentu
- výkonná moc = monarchovi a úradníckemu aparátu
- súdna moc = majú vykonávať nezávislí sudcovia

JEAN-JACQUES ROUSSEAU
- filozof, pedagóg, spisovateľ, hudobník, narodil sa v Ženeve
- Diderot ho požiadal o napísanie článkov o hudbe do encyklopédie
- od roku 1756 žil v Paríži, kde sa venoval písaniu
- ovplyvnil Francúzsku revolúciu
- tvrdil, že pokrok vied a umenia vedie k degenerácii ľudskej spoločnosti
- človek sa môže navrátiť k prírode jedine formou výchovy dieťaťa
- príčinou nerovnosti medzi ľuďmi je majetková nerovnosť
- diela:
ROZPRAVA O PÔVODE NEROVNOSTI MEDZI ĽUDMI
- rozlišuje medzi prirodzenou (fyzickou) nerovnosťou a spoločenskou nerovnosťou
- najskôr vykresľuje obraz tzv. “prirodzeného stavu“, ktorý charakterizuje ako stav “idylický“
- v prirodzenom stave nebolo súkromné vlastníctvo, ani štátna moc
- hospodárska, sociálna a politická nerovnosť neexistuje
- koniec tohto stavu spôsobil vznik súkromného vlastníctva

SPOLOČENSKÁ ZMLUVA
- toto dielo sa stalo “bibliou“ budúcej revolúcie
- úlohou štátu je zaručiť slobodu každého občana
- Spoločenskou zmluvou sa občania zaväzujú navzájom chrániť a upevňovať slobodu a šťastie
- hovorí o práve ľudu na revolúciu

EMIL ALEBO O VÝCHOVE

- je presvedčený, že požiadavku návratu k prírode a prirodzenosti možno efektívne uplatňovať
vo výchove – návrat k prírode je požiadavka vychovávať dieťa v súlade s prírodou
- 1. obdobie = do 2 rokov, je zamerané predovšetkým na telesný rozvoj
- 2. obdobie = 2 – 12, je spánkom rozumu – rozvoj schopnosti zmyslami poznávať svet, prírodu,
má sa rozvíjať reč, motorika, sluch, čuch, zrak, hmat, chuť
- 3. obdobie = 12 – 15, zamerané na rozumov= výchovu, výchovu k práci a vzdelávaniu (bez náb.)
- 4. obdobie = 16 – 20 rokov, venuje sa mravnej a náboženskej výchove, zahŕňa aj pohlavnú
výchovu, v tomto období sa človek učí milovať druhého a hľadá si svojho životného partnera