BIOLÓGIA AKO VEDA

- biológia – prírodná veda, (gréc. bios = život, logos = náuka) – študuje vlastnosti, štruktúru a funkcie
organizmov na všetkých úrovniach, vzťahy medzi organizmami navzájom a vzťahy medzi
organizmami a neživou prírodou, snaží sa poznať podstatu života a jeho zákonitosti

Rozdelenie biológie:
- biológia je rozsiahla veda rozdelená na rad odborov, biologických vied, ktoré delíme podľa rôznych
kritérií:

 podľa druhu skúmaného organizmu:

1. mikrobiológia – náuka o mikroorganizmoch (baktérie, huby, riasy, prvoky, ...):
virológia – veda o vírusoch
bakteriológia – veda o baktériách
2. mykológia – o hubách (je aj súčasťou mikrobiológie)
3. botanika – o rastlinách:
algológia – o riasach
lichenológia – o lišajníkoch
dendrológia – o drevinách
pomológia – o rastlinách poskytujúcich ovocie
4. zoológia – o živočíchoch:
parazitológia – o cudzopasníkoch
entomológia – o hmyze
ichtyológia – o rybách
ornitológia – o vtákoch
mammaliológia = teriológia – o cicavcoch
5. antropológia – o človeku
6. hydrobiológia – o vodných organizmoch
7. pedológia – o pôde a organizmoch v nej žijúcich

 podľa hľadiska štúdia:

1. morfológia – študuje vonkajšie znaky organizmov (tvar, veľkosť, farba, ...)
2. anatómia – študuje vnútornú stavbu organizmov:
organológia – náuka o orgánoch
histológia – o tkanivách
cytológia – o bunkách
3. fyziológia – študuje funkcie živých sústav a jednotlivých orgánov
imunológia – študuje obranyschopnosť organizmov
 patológia – študuje odchylné, chorobné životné javy
4. genetika – študuje dedičnosť a premenlivosť organizmov
5. etológia – študuje správanie organizmov
6. ekológia – študuje vzťahy medzi organizmami navzájom a medzi organizmami a prostredím

- príroda – všetko, čo nie výsledkom ľudskej činnosti, funguje podľa vlastných zákonov – živá,
neživá
- spoločné vlastnosti živej a neživej prírody:
• pozostávajú z tých istých prvkov a molekúl
• sú merateľné prostredníctvom rovnakých veličín: hmotnosť, veľkosť, výška, ...
• platia pre ne rovnaké chemické a fyzikálne zákony: zákon gravitácie, zákon rozptylu svetla, ...
- zásadný rozdiel: živé sústavy sa od neživých predmetov odlišujú zložitosťou organizácie – majú
zložitejšiu formu organizácie hmoty, okrem fyzikálnych a chemických zákonov sa riadia aj
biologickými zákonitosťami

VŠEOBECNÉ VLASTNOSTI ŽIVÝCH SÚSTAV

1. Chemické zloženie
- chemické prvky, ktoré sa podieľajú na stavbe živých sústav sa nazývajú biogénne prvky: C, O, H,
N, S, P, K, Ca, Mg, Fe
- organické makromolekulové látky: tuky, cukry, bielkoviny, nukleové kyseliny
2. Štruktúra
- všetky živé organizmy (okrem vírusov) sú vysoko organizované, časovo a priestorovo ohraničené
systémy so stupňovito (hierarchicky) organizovanou štruktúrou: atómy → molekuly →
makromolekuly → nadmolekulové komplexy → bunkové organely → bunky → pletivá/tkanivá
→ orgány → orgánové sústavy → organizmus
3. Organizácia
- podľa stupňa zložitosti vnútorného usporiadania možno organizmy rozdeliť:
• nebunkové organizmy – vírusy
- najjednoduchšie živé sústavy, tvorené len z nukleových kyselín a bielkovín
- nemajú vlastný metabolizmus
- rozmnožujú sa len v živej bunke a trvalo môžu existovať len ako parazity buniek ( =
vnútrobunkové parazity)
• jednobunkové organizmy = mikroorganizmy
- organizmus pozostáva len z jednej bunky, ktorá zabezpečuje uskutočňovanie všetkých
základných životných procesov
- podľa zložitosti vnútornej štruktúry rozlišujeme 2 základné typy buniek:
 a) prokaryotické bunky – menšie a jednoduchšie, sú bez jadra (genetická informácia je
viazaná na nukleoid), napr. baktérie
b) eukaryotické bunky – väčšie a zložitejšie, bunka obsahuje jadro, ktoré obsahuje GI,
napr. prvoky, jednobunkové riasy, kvasinky,
• bunkové kolónie
- prechodná forma medzi jednobunkovými a mnohobunkovými organizmami, vznikajú
delením materskej bunky, pričom dcérske bunky zostávajú spolu
- rozlišujeme:
a) primitívnejšie bunkové kolónie – len niekoľko rovnocenných buniek, keď oddelíme
niekoľko buniek, existujú aj oddelene
b) zložitejšie bunkové kolónie – bunky sú rôzne špecializované na vykonávanie istej
funkcie, keď oddelíme niekoľko z nich, zaniknú, napr. váľač gúľavý
• mnohobunkové organizmy
- sú zložené z veľkého počtu eukaryotických buniek, je pre ne charakteristická diferenciácia
a špecializácia buniek podľa funkcie
• indivídua vyššieho rádu
- sociálny hmyz – včely, mravce, termity – došlo u nich k trvalej anatomickej a funkčnej
diferenciácii jedincov – jednotlivé typy jedincov nemôžu bez seba existovať

4. Vzťah k vonkajšiemu prostrediu

- živé organizmy sú otvorené systémy, ktoré si s okolím vymieňajú látky, energie a informácie
- tok látok = látkový metabolizmus – príjem, enzýmová premena, syntéza alebo rozklad a výdaj
látok do vonkajšieho prostredia
- tok energií = energetický metabolizmus – príjem energie, jej transformácia na využiteľné formy
E, výdaj nespotrebovanej E teplom
- tok informácií – schopnosť prijímať informácie z okolia a reagovať na ne – organizmy sú
vnímavé – senzitívne, dráždivé
5. Regulácia
- všetky procesy, ktoré prebiehajú v živých organizmoch sú riadené, regulované
- živé organizmy majú schopnosť samoregulácie = autoregulácie, ktorá môže byť:
• látková – uskutočňuje sa prostredníctvom hormónov
• nervovo riadená – prostredníctvom NS
- zabezpečuje homeostázu – stálosť vnútorného prostredia
6. Dráždivosť
- schopnosť organizmu prijímať podnety z okolia a reagovať na ne – výsledkom je správanie sa
organizmu
7. Reprodukcia, vývin a vývoj
- živé organizmy sú schopné rozmnožovať sa = schopnosť reprodukcie, pričom sa odovzdávajú
znaky a vlastnosti z rodičov na potomkov dedičnosť, sú schopné vyvíjať sa – vývin, zároveň sa
organizmy prispôsobujú meniacim sa podmienkam vonkajšieho prostredia - vývoj – dochádza
k zmenám v slede generácií