Valentín BENIAK ( 1894 – 1973 )

– básnik s tragickým pocitom života; introvert; (napísal 16 básnických zbierok)

– predstaviteľ poetizmu v slov. medzivojn. poézii (čes.poetizmus + franc. surreal.)
– * Chynorany v rodine roľníka ; po ukončení štúdií pracoval ako notár v rodisku;
– r.1940 – predseda Spolku slovenských spisovateľov; 1948 – pol.60. rokov → odmlčaný autor

Tvorba: vzťah k domovu

 debut.zb.: Tiahnime ďalej oblaky

– motívy: m. reťaze = symbol následnosti, zviazanosti jednotlivých generácií, symbol plynúceho času
+ m. smrti, m. tragického pocitu života

 zb.: Kráľovská reťaz

– vplyv poetizmu: vnímanie farieb, zvukov a vôní + bohémske motívy (krčmy, lunaparky, zábavné
aj vykričané štvrte západných miest); erotické a exotické motívy (poetická uvoľnenosť prekrýva tragický pocit životný pocit)

 zb.: Lunapark
– asociatívna obrazotvornosť, eufónia, hra so slovom
– autor venuje pozornosť mestu Paríž – mesto básnikov, ale aj mesto „babylonských krás“, aj mesto ľudí s tragickými
osudmi

Andrej ŽARNOV ( 1903– 1982 )

– (vl.menom František Šubík); básnik individualista, nepatril do žiadnej bás. skupiny či školy, básnik národnej a katolíckej
orientácie

– pohnutý životný osud; po ukončení štúdia medicíny v BA –MUDr. – patológia → vysoké medzinárodné uznanie →, člen
medzinárodnej lekárskej komisie (ktorý v r. 1943 v Katynskom lese skúmala telesné pozostatky 4000 dôstojníkov poľskej armády =>
záver: zločin z r. 1940, keď táto oblasť bola pod kontrolou ZSSR) → po r. 1945 Ž. – existenčné problémy – pokus o emigráciu –
2 roky väzenia; neskôr v ústraní ako praktický lekár v TT; zač. 50. rokov emigrácia – zomrel v USA

Tvorba:

 debut.zb.: Stráž pri Morave

– „poézia biča“ – útočné, nacionálne vypäté básne; reakcia na spoločenské pomery na Slovensku
v 1. ČSR (zb. namierená proti čes. politike vo vzťahu k Slovákom), autor poukazuje na nedostatky,
chyby, a deformáciu vzťahu Prahy k Slovákom
– výtlačky tejto zbierky zakázali

 zb.: Presievač piesku (1978 v Ríme, v emigrácii)

– tragický osud slovenskej emigrácie, osud vlasti, spomienky na domov, prírodu
– báseň: Kvapka krvi – ohlas na vpád ruskej armády na Slovensko v auguste 1968

Kvapka krvi po zuby zaodiaty železom, -

Bez tváre cti a čela rozvahy, tak tiahne tento august do dejín
 po onej noci o hodine zlodejov. až ukáže sa slnko
zamrazené železom?
Len kvapka krvi s malou hromničkou
na dlažbe ulíc prečesaných spamäti
počína páliť soľou ako bajonet,
režúci krky Picassových holubíc.
Smútok sa valí z Jasnej Poľany
po zuby zaodiaty železom.
Kto by chcel ešte vidieť úsmev dňa,
Maša HAĽAMOVÁ ( 1908 – 1995 )
– poetka, ktorej tvorba je rozsahom skromná, no emocionálne bohatá
– spolu s manželom (MUDr. Jánom Pullmanom – primár na Štrbskom Plese) žila dlhší čas vo Vysokých Tatrách
– redaktorka vo vyd. Osveta v Martine + Mladé letá v BA, r. 1932 – 1966 odmlčaná poetka; od r. 1973 žila na dôchodku v BA
– básne uverejňovala v časopisoch: Slovenské pohľady, Živena, Elán

Tvorba: iba 3 básnické zbierky; (vplyv: Krasko + Wolker)

poézia krištáľovo čistá – úprimné, ľudské a jednoduché slová poézie; harmónia krásy;
málo rozmerný popevkový verš, senzitívna obraznosť, baladický podtext (baladické básne)
– tvorba rámcovaná: 1. prostredie, príroda (Vysoké Tatry)
2. vnútorný svet
„láska – človek – príroda“

 debut.zb.: Dar (1928)

– ústredný motív: m. lásky (ľúbostný zážitok; od očarenia → po sklamanie); v celej zb. prevažuje slovo láska
+ m. prírody (prírodná scenéria Tatier) – vyjadruje autorkine pocity
– báseň: Dar
symbolika: poľné kvety – nenáročnosť, jednoduchosť, prostota vyjadrujúca všetko svojou farebnosťou;
mak, nevädza – v obilí burina, no krása zároveň → rovnako ako život – aj s problémami
vytvára istú symbiózu
červený mak – život, krv, láska; modrá nevädza – prepojenie zeme s nebom
tŕnie, hložie – symbol problémov, krízy v živote
holubica – voľnosť, mier, pokoj, pokora; dar = vyšívaný obrus – dar lásky

 zb.: Červený mak (1932)

– motív krehkej erotiky (prirodzená ľúbostná túžba; viaceré básne vznikli v čase, keď sa autorka vydala)
– „poézia srdca“ – v bás. slovníku tejto zb. prevažuje slovo srdce
– prehlbuje myšlienkové posolstvo: „Človek si srdcom ukuje okovy / a v nich žiť musí.“

– po 2. zb. → M.H. nadlho odmlčaná autorka (30 rokov)

 zb.: Smrť tvoju žijem (1966)

– intímne citové vyznania; silné spomienky na šťastné obdobie s milovaným životným druhom + plynutie času a života
– pocit smútku + bolesť z vlastnej samoty prekonáva pretrvávajúcim citom lásky a silou spomienky
– báseň: Snívali sa mi ruky tvoje
DAVisti → zakladatelia: Daniel Okáli, Andrej Sirácky, Vladimír Clementis

1922 – Praha → Združenie študentov – socialistov zo Slovenska – redig. časopis Mladé Slovensko
1924 – združenie sa premenovalo na DAV = skupina a časopis => mladí ľavicovo orientovaní spisovatelia a umelci
(nielen literáti, ale aj výtvarníci ako Ľ.Fulla, M.Galanda, K.Sokol I.Weiner–Kráľ; právnici, budúci nádejní politici – V.Clemetis;
hlásili sa k socialistickým ideálom, marxistickej ideológii, boli aktívnymi členmi Komunistickej strany Československa)
– nadviazali na európske avantgardné smery: futurizmus, expresionizmus, konštruktivizmus (V.Majakovskij) a poetizmus

Laco NOVOMESKÝ