1.

SLOVENSKÁ REPUBLIKA - VOJNOVÝ SLOVENSKÝ ŠTÁT

(14. marec 1939 - 8. máj 1945)
(KLEROFAŠISTICKÝ štát – označenie z obdobia socializmu)

Po vyhlásení slovenskej autonómie českí ministri považovali situáciu na Slov. za

radikálnu a smerujúcu k vyhláseniu samostatnosti. Preto tajne pripravovali vojenský zásah
na Slov. Ten sa uskutočnil v noci z 9. na 10. marca (tesne pred 14. marcom) 1939.
Zásahové oddiely mali zakázané použiť zbrane. Bola odvolaná aut. vláda a vyhlásený
výnimočný stav. Podľa generála Bedřicha Homolu sa pre zásah vžilo pomenovanie
Homolov puč. Novým predsedom autonómnej vlády sa miesto Tisa stal Karol Sidor.
Situáciu sa snažilo využiť faš. Nemecko – žiadali Sidora, aby vyhlásil slov. štát, ten
odmietol. Preto sa obrátili na Tisa, ktorý mal stále dôveru obyvateľstva. Tiso reagoval až na
oficiálne Hitlerovo pozvanie.

13. marca 1939 sa Tiso v Berlíne stretol s Hitlerom – ten mu dal na výber buď Slov.
vyhlási samostatnosť pod nemeckou ochranou, alebo „bude ponechané vlastnému osudu (čo
nepriamo znamenalo, že nás ohrozuje maďarská armáda).
14. marca 1939 sa v Bratislave zišiel snem Slovenskej krajiny – jednomyseľne odhlasoval
vznik Slovenského štátu, hneď bola vymenovaná prvá slov. vláda – predseda Tiso.
SR patrila k najmenším štátom, postupne ju uznalo 27 štátov (s výnimkou USA). (VB, FR
a ZSSR nás pred vojnou uznali)

23. marca 1939 - Slovensko podpísalo s Nemeckom Schutzvertrag = zmluvu

o ochrannom pomere – znamenala výrazne obmedzenie suverenity SR (najmä
samostatnosti v zahr. politike, armáde a hospodárstve). (samostatnosť vnútornej politiky nám
jediné ostalo)
SR sa začlenila medzi nem. satelity (vstúpila do Paktu troch i do Paktu proti Kominterne).
Nemecku slúžila ako propagačný vzor veľkorysosti k malým národom. Ako nem. spojenec sa
zúčastnila v septembri 1939 útoku na Poľsko a v júni 1941 na ZSSR.

23. marca 1939 - maďarská armáda zaútočila na východné Slov. (už 14. 3. obsadila
Podkarpatskú Rus), bola bombardovaná Spišská Nová Ves . Útok trval tri dni a skončil až po
zásahu Hitlera . SR musela odstúpiť Maďarsku ďalšie územia. Táto udalosť dostala názov
tzv. „ malá“ vojna. (bombardovali pred vojnou, je to jediný otvorený konflikt medzi nami)

Politický systém SR sa odvíjal od ústavy , ktorú prijal Snem SR v júli 1939.

Zakotvil sa autoritatívny režim (neutrálne povedané totalita/diktatúra), postupne nadobúdal
totalitné znaky. Nazýval sa aj „deravá totalitou“ – miernejšia ako v okolitých štátoch.

1
HSĽS mala vlastné organizácie Hlinkovu gardu, Hlinkovu mládež, vlastné odbory,
pracovala tajná polícia ÚŠB (ústredie štátnej bezpečnosti). Súdy však vynášali mierne
rozsudky (ani jeden trest smrťou).
Všetky umelecké spolky sa museli združiť do Spolku slov. umelcov, odstránila sa
obecná a mestská samospráva - nekonali sa obecné ani parlamentné voľby. (jasný znak
diktatúry)
Okrem HSĽS existovali iba strany národnostných menšín (maď a nemci) a ich
organizácie.
V HSĽS pôsobili:
a) umiernení (Tiso, Sivák (prievidžanec, Medrický) - boli konzervatívno-klerikálni,
spoluprácu s NEM chápali ako nutnosť
b) radikáli (Vojtech Tuka, Alexander Mach, Murgaš) – boli pronacisticky orientovaní, N.
brali ako svoj vzor.
V októbri 1939 bol Tiso zvolený za prezidenta SR, premiérom sa stal Tuka (jediný
radikál vo vláde).
Ministrom školstva sa stal Jozef Sivák. (V období 1. ČSR od r. 1919 pôsobil v Prievidzi
takmer 20 rokov ako školský inšpektor, zostavil prvé učebnice v slovenskom jazyku,
zachránil tu pred zánikom najstaršie piaristické gymnázium na Slovensku a vymohol pre
Prievidzu štátnu podporu na stavbu Okresného zdravotného strediska – pri Admiral (kde sú
zubári) (1928) a inicioval i výstavbu novej budovy gymnázia (1930) na Mariánskej ulici (ZŠ).

Radikáli sa viac presadili po stretnutí Tisa s Hitlerom v júli 1940 v Salzburgu

(N. zosilnelo po porážke FR, medzník vo vývoji SR). Nastali 3 hlavné zmeny:
1. Výmeny vo vláde – minister zahraničia a vnútra F. Ďurčanský bol odvolaný, zahraničie
dostal Tuka, ministrom vnútra a veliteľom HG sa stal A. Mach.
2. Na Slovensko prišli beráteri (nemecký „poradcovia“, v skutočnosti kontrolóri).
3. Zvýšili sa perzekúcie (prenasledovanie) židovského obyvateľstva.
= radikáli vyhlásili éru slovenského národného socializmu i vodcovský systém, ani jeden sa
však výraznejšie nepremietol do praxe a od konca roka 1942 opäť získali prevahu umiernení.

Tragédia slovenských Židov

Podľa sčítania z roku 1940 žilo na Slovensku 2,6 mil. obyvateľov: Slováci 85 % - 2,2
mil., Židia 87 tis. Riešenie židovskej otázky v SR má 2 etapy:

2
1. 1939 – 1940 – miernejšia - nesmeli vykonávať niektoré povolania (lekár, právnik), boli
vylúčení zo štátnej a verejnej služby, bol im konfiškovaný majetok – arizácia (nútený prevod
židov. majetku na Nežidov; keď Židovi zobrali živnosť) - umožnila odňať im živnosti
a podniky.
2. radikálna - po salzburských rokovaniach - 9. septembra 1941 (dnes Pamätný deň
slovenského holokaustu a rasového násilia) vláda prijala nariadenie Židovský kódex
(medzinárodný deň hookaustu je po osobodení Osvienčima). Vychádzal z norimberských
rasových zákonov. Boli zbavení majetku a občianskych práv. Nesmeli uzatvárať
manželstva s Nežidmi museli nosiť žltú Dávidovu hviezdu (šesťcípa) – ako symbol vyhnania
zo spoločnosti, nesmeli sa voľne pohybovať (navštevovať parky, kúpaliská, kiná, divadlá,
výstavy) boli sústredení v getách (dnes v spojitosti s gangami a slumami), nesmeli vlastniť
zbrane a rádiá (aby nemali informácie).
Deportácie začali nezákonne v marci 1942 . Zákon bol prijatý až v máji 1942. Prvý vlak
odišiel z Popradu a vyviezol tisíc židovských dievčat a žien. Boli surové, v dobytčích
vagónoch, za každého Žida musela SR zaplatiť 500 ríšskych mariek. Umiernení považovali
deportácie za vec radikálov a ostávali pasívni. Postupne sa ukázalo, že cieľom nebolo ich
vysídlenie (kolonizácia území, ako tvrdilo Nemecko), ale vyhladzovacie tábory. Snem aj
prezident sa potom snažili udeľovať výnimky. Dlho sa nevedelo kam viezli Židov, až neskôr
sa zistilo, že sú odvezení do plynových komôr a koncentračných táborov.
Deportácie trvali od marca do októbra 1942, celkovo bolo vyvezených najprv 57 tisíc;
všeobecne asi 70 tisíc. Židov, po príchode nem. armády bolo vyvezených ešte 13 500.
Takmer všetci zahynuli = spolu vyvezených okolo 70 tisíc Židov.
Niektorí Židia boli umiestnení v pracovných táboroch na Slovensku – Nováky (Laskár),
Vyhne, Sereď (v súčasnosti sa nachádza v jeho priestoroch Múzeum holokaustu).

1. Vyhne, 2. Nováky, Sereď

3
 V Osvienčime je sprístupnená stála expozícia Tragédia slovenských Židov (blok číslo
16). V roku 1944 z Osvienčimu ušli 2 slovenskí Židia – Alfred Etzler a Rudolf Vrba.
Ako prví informovali verejnosť o hrôzach, ktorých tam boli svedkami – dostali sa až vlastne
do Anglicka, USA tomu stále neverí.
Podobne ako Židia boli prenasledovaní aj Rómovia. Slovania boli skôr v pracovných
táboroch.

Hospodárstvo a sociálne pomery v Slovenskom štáte

Mladí slovenskí ekonómovia Peter Zaťko, Imrich Karvaš (guvernér národnej banky),
Gejza Medrický (minister hospodárstva) zabezpečili stabilné hospodárstvo (na pozadí vojny).
Vojnová konjunktúra (rozkvet) výrazne pomohla hospodárskemu rozmachu. Prebiehalo
spriemyselňovanie (industrializácia) a modernizácia – 30 podnikov rozšírených, 250
nových (krach sveta, Slovensko rastie). Realizovali sa veľké investície – 5 priehrad na rieke
Váh (vážska kaskáda) a 1 na Orave, 100 km železníc. Prebiehala elektrifikácia (hlavne
menších mestách a dedinách).
V oblasti poľnohospodárstva však neprebehla rozsiahlejšia pozemková reforma.
V zahraničnom obchode sme mali aktívnu obchodnú bilanciu (vyvážanie viac ako
dovážanie). Silná slovenská koruna získala prezývku „tatranský dolár“ a Slovensko
„stredoeurópske Švajčiarsko“. (konvertibilná mena – po predaní by sme za ňu veľa dostali)
Kúpyschopnosť obyvateľstva však ostávala nízka (hlavne vidiek – väčšina ľudí bývalo
na vidieku), hoci sa zvýšila zamestnanosť (nútený odchod českých a židovských
zamestnancov i mužov do armády).
Stále pretrvával veľké rozdiel medzi vidiekom a mestom.

4
 Kultúra
Rozmach sa prejavil v pôvodnej tvorbe a vzniku základných inštitúcií. (nebola taká
cenzúra, ako by sa očakávalo, najväčší pokrok máme zo SŠ, nie z Československa)
Literatúra – v tvorbe pokračujú básnici Rudolf Dilong, Ladislav Novomeský,
prozaici Milo Urban, Jozef Cíger Hronský, naturisti – Margita Figuli...
Maliari – Martin Benka, Miloš Alexander Bazovský, Ľudovít Fulla
Hudba – vážna: Eugen Suchoň, Ján Cikker, Alexander Mojzes
opereta – Gejza Dusík, spevák František Krištof Veselý (kabaret)
Film – režisér Paľo Bielik, karikaturista Viktor Kubal – kreslený celovečerný film pre
dospelých (Jánošík, Bátorička)
Rozvíjalo sa aj slovenské školstvo – minister Jozef Sivák.
Vznikli nové vedecké inštitúcie: v Bratislave – SNM (múzeum), SAV (akadémia
vied)
v Martine Slov. národná knižnica, archeologický ústav
Štátna hvezdáreň na Skalnatom plese;
dokončená lanovka na Lomnický štít

Československý odboj počas 2. svetovej vojny

Ciele – za obnovenie ČSR a za demokraciu, boj proti fašizmu
Zahraničný odboj – spočiatku 4 centrá (nespolupracovali - spory viedli vedúce osobnosti
o vedenie odboja a aj podobu budúceho štátu)
Varšava – bývali členovia agrárnej strany, oponenti Beneša
Paríž – M. Hodža, Š. Osuský presadzovali rovnoprávne postavenie Slovenska v Čs.
Londýn – E. Beneš plánoval obnoviť centralistické Čs., vytvoril tu čs. exilová vládu
Moskva – K. Gottwald, úplne závislý od Stalina
Po obsadení Poľska a Francúzska ostali len 2 centrá - Londýn a Moskva .
Po napadnutí ZSSR uznal Sovietsky zväz čs. londýnsku vládu. Beneš ako prvý
stredoeurópsky politik (vystupoval už ako čs. prezident (2.)) uzavrel v Moskve v decembri
1943 Zmluvu o priateľstve, pomoci a povojnovej spolupráci so ZSSR (bolo jasné, že
Rusi vyhrajú Stalingrad, Beneš začal povojnovú spoluprácu so ZSSR, po vojne
napodobňujeme ich totalitný režim), ktorá však otvorila cestu závislosti ČSR od ZSSR a
jeho sovietizácia.

5
 - Počas SŠ, krajina aj zarobila, ale AJ SA DO KRAJINY INVESTOVALO
Slováci v spojeneckých armádach
Vyznamenali sa v bojoch o Tobruk v Afrike a najmä v leteckej bitke o Anglicko
(Oto Smik) – komunisti o ňom nič nechceli hovoriť (EU ho pozná, SK nie). Najväčšie
vojenské jednotky sa formovali od r. 1941 na území ZSSR a rozrástli sa až na armádny zbor.
Jeho veliteľom bol Ludvík Svoboda . Vyznamenali sa v bojoch o Sokolovo, Kyjev a neskôr
pri oslobodzovaní Čs.; severovýchod Slovenska – mínové polia
Benešova exilová vláda pripravila atentát na ríšskeho protektora R. Heydricha,
ktorý uskutočnili 27. mája 1942 v Prahe výsadkári Jozef Gabčík a Ján Kubiš. Úspešný
atentát mal pred svetom demonštrovať protifašistické hnutie – Česi boli veľmi pasívni, možno
viac ako my a Beneš to potreboval trochu rozrušiť.
Ako odvetu rozpútali nacisti represálie = heydrichiáda . Gestapo zneškodnilo nielen
atentátnikov, ale zatklo a popravilo tisíce ľudí zapojených do odboja a na výstrahu boli
vyvraždené a zrovnané so zemou obce Lidice a Ležáky.
Češi majú v dnešnej dobe otázky, či je tento atentát zbytočný, pretože kvôli jednému človeku
umrelo veľa ľudí; hlavne teda Beneš, či si dôsledky tohto atentátu pripúšťa – potreboval

Domáci odboj – pracoval v ilegalite, mal 2 časti:

Komunistický – Ján Osoha, najlepšie organizovaný, plánoval vytvorenie sovietskeho
Slovenska s jeho eventuálnym pripojením k ZSSR. Neskôr bol za obnovenie ČSR; riadený
z Moskvy. Z iniciatívy komunistov začali od r. 1942 vznikať partizánske skupiny. (aj u nás –
Baťovany...)
Občiansko-demokratický – Jozef Lettrich, Ján Ursíny, presadzoval obnovenie ČSR .
Ilegálne skupiny mali krycie názvy - Justícia, Flóra, Demec, Obrana národa
Po decembri 1943 (po zmluve Beneša a Stalina) sa vytvorili predpoklady na
zjednotenie/spoluprácu oboch častí odboja. Stalo sa tak po podpísaní Vianočnej dohody
v decembri 1943 v BA.
Obsahovala: - zjednotenie a spoluprácu oboch odbojov
- vytvorenie centrálneho odbojového orgánu – 2. Slovenská národná rada už
2. v našich dejinách (1. bola cez Štúra počas revolúcie sepember1948, vo Viedni)

6
 Členovia: občiansky odboj – Ján Ursíni, Jozef Lettrich, Matej Josko
komunisti – Karol Šmidke, Gustáv Husák, Ladislav Novomeský
- zvrhnutie diktatúry SŠ, moc má prebrať SNR
- vybudovanie demokratického Čs. na základe princípu rovného s rovným
(rovnocenní Slováci s Čechmi)
- príprava ozbrojeného povstania proti fašismu

(snp mala viesť slovenská armáda, k nim sa mali pridať partizáni)

Slovenské národné povstanie

Pri ilegálnej SNR vzniklo Vojenské ústredie - tvorili ho generáli na čele

s podplukovníkom Jánom Golian .Vypracovalo vojenský plán ozbrojeného
protifašistického povstania – 2 varianty:
a) útočný – spočíval v koordinovanom postupe s červenou armádou, keď sa priblíži
k hraniciam. Kľúčovú úlohu mali zohrať 2 východoslovenské divízie (elita slov. armády),
ktoré mali zabezpečiť rýchly presun ČA cez karpatské priesmyky na Slovensko. (Stalin chce
byť osloboditeľ, Nemci tieto divízie už stihli zlikvidovať)
Sovietske vojenské velenie nedôverovalo VÚ napojenému na Londýn a uprednostnilo
vysielanie partizánskych skupín, ktoré síce podporili domácich partizánov, ale predčasnými
diverznými akciami na seba pútali nemeckú pozornosť a ohrozovali tento plán.
b) obranný - nacistické N. začne vojensky okupovať Slovensko. Tento variant sa realizoval.

Diverzné akcie partizánov (ničenie komunikácií, mostov, tunelov i nem. transportov

na východný front) v lete 1944 a vystrieľanie nemeckej misie v Martine vyprovokovali
nemecký ozbrojený zásah na Slovensku – 29. augusta 1944 začala nemecká armáda
obsadzovať Slovensko - začalo SNP, keď Golian vydal rozkaz slovenským jednotkám na
ozbrojený odpor: „Začnite s vysťahovaním!“ (aj keď neboli ukončené prípravy ani súčinnosť
s ČA). Základňou SNP sa stalo stredné Slovensko s centrom v BB, kde pôsobil Slobodný
slov. vysielač vyzýval Slovákov do boja (hlásateľ Ladislav Sára, Mor ho!).
Prezident a vláda 1. SR považovali povstanie za puč (ako niečo protištátne) . Na
povstaleckom území prevzala všetku moc SNR, vyhlásila obnovenie Československa, moc
v mestách a obciach prevzali národné výbory (dnes mestské úrady). Na čele SNR boli 2
predsedovia – Vavro Šrobár (za sociálno-demokratický odboj) a Karol Šmidke (za
komunistický odboj). Sformovali sa 2 politické strany - KSS (Komunistická strana
Slovenska (zložka KSČ)) a DS (demokratická strana).
Povstaleckej armáde velil najprv Ján Golian a potom Rudolf Viest. Po
mobilizáciách dosiahla stav 50 – 60 tisíc mužov. Niesla hlavnú ťarchu obrany povstaleckého
územia. Využívali letisko Tri duby (dneš. Sliač) – dnes hlavné vojenské letisko v meste

7
Kuchyňa. Vo Zvolene boli vyrobené 3 pancierové vlaky (Hurban, Štefánik, Masaryk).
Veľkou stratou pre povstanie bolo odzbrojenie dvoch východoslov. divízií. Dôležitú silu
predstavovali aj partizáni (12 tisíc). Najvýznamnejším slovenským veliteľom bol Viliam
Žingor (operoval v oblasti Turca), na hornej Nitre bratia Hagarovci (Hornonitrianska
partizánska brigáda). Hlavné velenie však mali sovietski velitelia (Asmolov, Jegorov,
Veličko).
1. Golian; 2. Viest 3. Žingor – najznámejší sk. partizán

Povstalci mali výhodu domáceho prostredia (Jankov vŕšok) a hornaté územia. ČA

povstalcom dostatočne nepomohla, lebo Stalin dal príkaz nás samostatne oslobodiť, chceli čo
najväčšie územie oslobodiť. Neumožnila podporu od Spojencov (Američania potrebovali
Rusov proti Japonsku). Nemecké vojská mali lepšiu ťažkú výzbroj a letectvo i skúsenosti.
Najväčšie boje povstalci zvádzali pri Strečne (bojovali aj francúzski partizáni), v M.
Fatre, o vrch Ostré v N. Tatrách, o Telgárt , Hronskú Dúbravu, na hornej Nitre (pamätníky –
na Banskej (nie je vidno z cesty (to druhé), tretí Jankov vŕšok; Sekaniny – Lehota p.
Vtáčnikom).

8
 Organizovaný povstalecký odpor (trval 61 dní) bol zlomený obsadením BB 27.
októbra 1944 = koniec SNP. – znamená to, že celé Slovensko bolo okupované nemeckou
armádou. Časť povstalcov sa stiahla do hôr a bojovala až do 8.5.1945. (Hronský vyčíta SNP,
že prečo povstali Slováci proti vlastnému štátu? – Je to jediné dielo vydané papierovou
formou a verejne o pochybovaní SNP)
Nemci za pomoc partizánom vypálili obce Baláže, Kalište, Telgárt, Kľak, Ostrý Grúň,
Skýcov, Tokajík, masové hroby sa našli v Kremničke, Kováčovej, Nemeckej, Cígeľ (časť),
Prievidza.
SNP patrí k najväčším protifaš. vystúpeniam (s juhoslovanským odbojom a
varšavským povstaním), viazalo značné nem. sily a vďaka nemu bolo Čs. zaradené medzi
víťazné štáty.
Povstania – Varšava, Juhoslávia a my
Prečo SNP – pozitíva: 2. povstanie v histórii, prvky demokracie;
Negatíva: následky, ľudia sa viac báli Nemcov ako partizánov (Nemci disciplinovaní),

Oslobodzovanie Československa
Oslobodzovacie boje na Slovensku začala Červená armáda a 1. československý
armádny zbor v lete 1944 a trvali do mája 1945. Prvou oslobodenou obcou sa stal Kalinov
(21. september 1944). Najväčšia vojenská operácia bola Karpatsko - Duklinaska
operácia, ktorá začala 8. septembra 1944. Nemecká obranná línia bola dobre vybudovaná
a ťažké boje sa pretiahli až do októbra 1944. Cez hranice sa podarilo prebiť až 6. októbra
1944. Padlo 20 tisíc sovietskych vojakov a 1900 našich.

9
 Na oslobodzovaní Slovenska sa podieľala aj červená armáda a rumunská. Bratislava
aj Prievidza boli oslobodené 4. apríla 1945. V apríli prenikli oslobodzovacie vojská na
územie Moravy a Čiech.
Do západných Čiech vstúpila americká armáda, ktorá sa zastavila na demarkačnej
línii pri Plzni, ako dohodli veľmoci. Nemci sa snažili udržať priestor čo najdlhšie.
V Prahe vypuklo 5. mája 1945 Májové povstanie pražského ľudu. – znak boja proti
fašizmu. Organizátori povstania chceli pred svetom odčiniť mníchovskú potupu národa. Prahu
však oslobodili až sovietske vojská 9. mája 1945 (hoci americké vojská mohli prísť už
skôr), Rusi, tak isto ako pri Varšave, si dali na čas.
Príchod ČA znamenal oslobodenie od nemeckého okupačného režimu, ale na druhej
strane však prinášal neistotu z rešpektovania demokracie a odvlečenie asi 7 tisíc civilných
občanov a veľkého počtu slovenských vojakov bezpečnostnými jednotkami NKVD na nútené
práce do Sovietskeho zväzu. ČA zostala v obnovenej ČSR do konca roku 1945. Po jej
odchode však ostalo mnoho spolupracovníkov sovietskej bezpečnosti. Navyše sovietska
armáda ostala v krajinách susediacich s ČSR.

10