MORTALIUM ANIMOS

ENCYKLIKA PIA XI. PROTI FALONMU EKUMENIZMU

Ctihodn bratia, Pozdrav aapotolsk poehnanie.

udsk srdcia (due smrtenkov) neboli hdam ete nikdy tak ako dnes naplnen ivou tbou posilni arozri sa k spolonmu dobru udskej spolonosti v bratsk zvzok, tak ako sme nm navzjom spojen v dsledku spolonho pvodu atej istej prirodzenosti. Nrody totito doposia nepouvali v plnosti darov mieru. Naopak tu a tam vyvolvaj star a nov protiklady obianskej vojny avzbury. Preto potom mnoh spory, ktor ohrozuj blaho apokoj nrodov, nemu by vo vine prpadov urovnan inak ne svornou a cieavedomou spoluprcou vld zastnench ttov, je pochopiten, e irok kruhy sa usiluj o tesnejie spojenie medzi nrodmi opierajc sa o bratstvo a dnes u o veobecne uznvan jednotu udskho pokolenia.

Mnoh sa snaia uskutoova tto jednotu, aj pokia ide o novozkonn poriadok, ustanoven od nho Pna Jeia Krista. Vychdzaj z predpokladu, e takzvan nboensk lovek je zjav vnimon, a na tom, ako sa predpoklad, zakladaj ndej, e nrody s rznymi nboenskmi nzormi sa bez akost zhodn vo vyznvan niekokch mlo nuk ako na spolonej zkladni nboenskho ivota. Za tm elom usporadvaj kongresy, zhromadenia, konferencie apozvaj na ne bez vberu osoby z najirch kruhov k diskusii: pohanov

vetkch odtieov, kresanov a dokonca i neastnch odpadlkov a zatvrdnutch kritikov bostva Jeia Krista a jeho boskho poslania. Katolci v iadnom prpade nemu schvaova takho pokusy, ktor vychdzaj z bludnej nuky, poda ktorej s vetky nboenstv viac menej rovnako chvlyhodn a dobr, pretoe vraj iba rznymi spsobmi vyjadruj vetkm spolon ctenie, ktor ns povzna kBohu avedie kuznaniu jeho najvyej zvrchovanosti. Z tohto zrejme vyplva, e vetci, ktor takho terie a pokusy bezvhradne schvauj zriekaj sa plne Bohom zjavenho nboenstva.

Pri tchto snahch k podpore jednoty medzi kresanmi sa mnoh dvaj oklama niektormi falonmi dvodmi. o nie je sprvne, a nie je to dokonca ani povinnos tak sa to stle opakuje aby t, ktor sa menuj po Kristovi sa u navzjom nenazvali kacrmi a konene sa spojili putom lsky? A ako sa me honosi Kristovou lskou ten, kto sa nesna zo vetkch sl plni elanie toho, ktor prosil Otca, aby jeho uenci jedno boli? (1) Nechcel to aj sm Kristus, aby sa jeho uenci vyznaovali avynikali prve touto znamkou vzjomnej lsky? Po tom poznaj vetci, e ste moji uenci, ke sa budete navzjom milova (2). Kie by dal Boh, hovor sa alej, aby vetci kresania boli jedno, potom by boli schopnej bojova proti moru bezbonctva, ktor sa kad de ri a ohrozuje

.1 .2

Jan 17, 21. Jan 13, 35.

Evanjelium. Takto a podobn dvody hovoria takzvan vekresania. Nie s to len mal skupiny, ale vtomto vzrstli u na vek zstupy, organizovan v rozlinch spolkoch a vinou pod vedenm nekatolckych vodcov, i ke si v otzkach viery zachovvaj rozdielne nzory. Toto podnikanie je tak usilovn, e na mnohch miestach nachdzaj mnohch prvrencov a zskavaj dokonca imnohch katolkov lkavou ndejou, e sa podar docieli jednota, ak zrejme zodpoved i prianiu Matky Cirkvi, ktorej samozrejme na niom tak vemi nezle ako na tom, aby sa jej zblden deti vrtili do jej nruia. Ale pod tmto zavdzajcim lichotenm a teklivmi slovami sa skrva zvan blud, ktor podrva zklady katolckej viery. N rad asvedomie nm dva za povinnos postara sa, aby stdo Kristovo nebolo zveden nebezpenmi ilziami, a preto Vs, ctihodn bratia, upozorujeme na toto vek nebezpeenstvo, pretoe sme presveden, e Vaim hovorenm a psanm slovom je ahie prenikn medzi ud, a bud tak nimi pochopen zsady a zvery, ktor Vm teraz predlome. Takto bude katolkom jasn, ako maj posudzova otzku korporatvneho (spolonho) zjednotenia vetkch kresanov v jednom zvzku a ak stanovisko ktomu maj zauja. Boh, tvorca vesmru, ns stvoril, aby sme ho poznvali a jemu slili. Z toho vyplva, e m pln prvo na nau slubu. Boh samozrejme mohol da loveku iba prirodzen zkon, ktor by samotnm stvoriteskm aktom zapsal do naich sdc, aby sme sa nim riadili a starali svojou obyajnou prirodzenosou. V skutonosti sa vak rozhodol

uloi nm zkony pozitvne a poas vekov, od stvorenia udskho pokolenia a do prchodu akzania Jeia Krista, chcel sm poui loveka o povinnostiach rozumnch bytost voi jeho Tvorcovi: Mnoho rz a rozlinm spsobom hovoril kedysi Boh otcom stami prorokov (3).

Preto je jasn, e niet inho pravho nboenstva okrem toho, ktor je vybudovan na zjavenom slove Boom. Toto zjavenie, ktor bolo dan na poiatku a v ktorom sa pokraovalo pod Starm zkonom, dovil Jei Kristus Novm zkonom. Ke teda Boh prehovoril adejiny dosveduj, e naozaj prehovoril, potom je jasnou povinnosou loveka bezpodmienene uveri Bohu, ktor sa takto zjavil a podriadi sa jeho rozkazu. Aby sme to ale mohli urobi, zaloil jednoroden Syn Bo na zemi svoju Cirkev. Vetci, ktor sa ete pokladaj za kresanov, musia predsa pripusti, e Kristus zaloil nejak a sce jedin Cirkev. V odpovedi na otzku, ak vlastnosti tto Cirkev mus ma, sa vak nzory rozchdzaj. Naprklad mnoh popieraj, e Cirkev Kristova mus by viditen, e by sa spolonos veriacich musela javi ako jedna avetci veriaci zjednoten v tom istom uen a pod jednm uiteskm apastierskym radom. Vo viditenej jednote vidia iba aksi zvzok, zahrujci viacej spolonost, aj ke tieto spolonosti zastvaj rzne protichodn nuky. Kristus Pn vak zaloil svoju Cirkev ako dokonal spolonos, ktor je svojou povahou vnman zmyslami, aby alej pokraovala v diele vykpenia pod vedenm jedinej

.3

id 1, 1.

najvyej hlavy (4 ), ivm uiteskm slovom (5 ) audeovanm sviatost, tchto prameov Boskej milosti (6). Preto tie porovnva Kristus svoju Cirkev so stdom (7), s ovincom (8), s domom (9) alebo s krovstvom (10). Tto Cirkev, tak podivuhodne ustanoven, nemohla po smrti svojho Zakladatea aapotolov presta existova, pretoe jej bola zveren loha vies kvenej spse vetkch ud celho sveta avetkch vekov. Ide teda aute vetky nrody (11). Mohla by by Cirkev oslaben kplneniu tejto lohy, ke po jej boku stoj Kristus, ktor slvnostne prisbil: A ha, ja som s vami po vetky dni a do skonenia sveta (12)? Cirkev Kristova preto mus existova nielen dnes, zajtra aneustle, ale mus existova tak, ako existovala vdobch apotolov, ak nemme pripusti nezmysel, e Kristus nemohol presadi svoju vu, alebo e sa mlil, ke ohlasoval, e brny pekla jeho Cirkev nepremu (13). Ateraz je mon odmietnu falon nzor, na ktorom, ako

.4 .5 .6 .7 .8 .9

Mt 16, 18 nasl.; Lk 22, 32; Jan 21, 15-17. Mk 16, 15. Jan 3, 5; 6, 48-49; 20, 22 nasl.: porovnaj Mt 18, 18. at. Jan 21, 15-17. Jan 10, 16. Mt 16, 18. Mt 13, Mt 28, 19. Mt 28, 20. Mt 16, 18.

.10 .11 .12 .13

sa zd, spova cel prejednvan otzka a z ktorho vychdza mnohostrann aktivita nekatolkov pre zjednotenie cirkv. Podnikatelia tejto akcie takmer neustle cituj slov aby vetci jedno boli a bude jeden ovinec a jeden pastier (14). Dvaj vak tmto slovm zmysel slabho elania a prosby Spasitea, ktor sa doposia nesplnili. Tvrdia, e jednota viery avedenia, tto znmka pravej a jedinej Cirkvi Kristovej, tu nikdy nebola a ani doteraz nie je. Meme si ju - jednotu - ela araz ju asi pri dobrej vli veriacich dosiahneme, zatia to zostva iba idelom. Hovoria, e Cirkev je svojou povahou rozdelen, e pozostva zmnohch cirkv, alebo jednotlivch komunt, ktor s doposia rozdelen, vniektorch bodoch nuky sa zhoduj a v ostatnch si odporuj. Cirkev bola jednotn nanajv v dobe apotolov a a do prvch veobecnch koncilov. Preto tie alej vyvodzuj, e musia by star kontroverzie arozdielnosti nzorov, ktor a po nae asy rozdeovali kresanstvo, vylen a zo zostvajcich bodov nuky mus by vytvoren jedna spolon norma viery av tomto vyznan sa potom vetci njdu a bud sa cti ako bratia. Iba takto, spojen spolonm putom, bud mnoh cirkvi aspolonosti schopn energicky aspene zastavova postup nevery.

Takto sa vo veobecnosti hovor, ctihodn bratia. S sce aj tak, ktor pripaj a shlasia, e protestantizmus sa neuvene vzdal istch nuk a obradov, ktor boli samozrejme prijaten a uiton a ktor rmska Cirkev podrala. Hne vak pripjaj ku nutnosti viery nuky,
.14

Jan 17, 21.; 10, 16.

ktor s kresanstvu cudzie, ba dokonca protichodn, predovetkm jurisdikn primt svtho Petra a jeho nstupcov na rmskom stolci. Medzi takmito sa njde iniekoko takch, ktor priznvaj rmskemu ppeovi aksi estn prvenstvo a obmedzen prvomoci, nie vak zboskho prva, ale viba vdsledku akhosi privolenia a shlasu veriacich. Niektor chc dokonca urobi zrmskeho ppea akhosi predsedu svojich zmieanch azo vetkch ktov zvolanch zhromaden. Zo vetkch nekatolkov, ktor maj pln sta kresanskho spoloenstva, vak nenapadne ani jednmu, aby sa podriadili autorite nmestnka Jeia Krista a povali jeho uenie. Na zaiatok vyhlasuj ochotu vyjednva s rmskou Cirkvou, ale na rovnakej rovni, ako rovn s rovnm. Niet vak pochybnost, e keby im bolo dovolen takto vyjednva, urobili by to s myslom dospie k dohode, ktor by im umonila udra si star nzory, ktor s prinou, preo bldia mimo jedin stdo Jeia Krista. Je jasn, e Svt Stolec za tchto okolnost sa neme iadnym spsobom zastni tchto konferencii. Ztchto dvodov sa nemu katolci zastova takchto podnikov podporova ich. Keby to robili, uznvali by falon kresansk nboenstvo, plne odlin od jednej Cirkvi Jeia Krista. Meme vbec strpie, aby sa Pravda, a to Pravda Bohom zjaven, stala predmetom vyjednvania? To by bolo ponanie vrcholne hriene. Jedno je, oo sa tu jedn, aby bola zjaven Pravda chrnen. Jei Kristus poslal svojich apotolov do celho sveta, aby hlsali jeho evanjelium vetkm nrodom, aaby neupadli nikdy do bludu, dal im Ducha Svtho za uitea

vetkej Pravdy (15). Sn vyschlo toto apotolsk uenie, alebo mohlo sa niekedy vCirkvi zatemni, ke je predsa len riaden audriavan Bohom samm? Ake n Vykupite jasne povedal, e evanjelium nie je uren iba pre dobu apotolsk, ale pre vetky budce veky, mohol sa preto predmet viery behom vekov tak zatemni ast neistm, e sa dnes mus tolerova vetka navzjom si odporujca nzorovos? Keby to bola pravda, muselo by sa tie poveda, e zoslanie Ducha Svtho na apotolov, jeho neustla prtomnos v Cirkvi, taktie kzanie Spasiteove, u od mnohch storo stratili silu a itok. Avak tvrdi nieo tak by bolo rhanm. alej: Jednoroden Syn Bo nedal svojm vyslancom iba prkaz ui vetky nrody, ale uloil tie vetkm uom za povinnos uveri hlsanej pravde a svedkom vopred urenm od Boha (16 ), a k tomuto prkazu pripojil sankciu: Kto uver a d sa pokrsti, bude spasen; ale kto neuver, bude odsden (17). Tento al prkaz Kristov, toti hlsa pravdu a uveri jej, by bol plne nepochopiten, keby Cirkev nepredkladala uenie evanjelia jasne a neporuene a keby nebola chrnen kadho nebezpeenstva omylu. Preto sa aleko od pravdy vzauje ten, kto sce uznva existenciu pokladu Pravdy na tomto svete, pritom sa vak domnieva, e tto pravdu je potrebn ako hada tak dlhm tdiom a diskutovanm, e by udsk ivot sotva stail na to, aby ju lovek naiel a osvojil si ju. Ako keby

.15 .16 .17

Jan 16, 13. Sk 10, 41. Mk 16, 16.

dobrotiv Boh prehovoril stami prorokov a cez svojho Jednorodenho Syna tak, aby pravdu Nm zjaven len niekoko ud a iba v pokroilom veku spoznalo, anie tak, aby mravn nuka, ktor uom udeuje, bola im vodcovskou hviezdou po cel ivot. Vekresania s hdam vo svojich snahch ozjednotenie Cirkvi veden uachtilou snahou podporova lsku medzi kresanmi. Ale ako je mon lska na kor viery? Vetci predsa vieme, e to bol prve Jn, apotol lsky, ktorho evanjelium je akoby zjavenm tajomstva Najsvtejieho Srdca Jeiovho a ktor svojm uenkom neustle vtepoval nov prikzanie milujte sa navzjom, ktor prsne zakazoval stretva sa stmi, ktor neuznvali cel aneporuen uenie Kristovo. Ke niekto prichdza k vm a neprina tto nuku, neprijmite ho do domu, ba ani ho len nepozdravte. (18). Nakoko teda lska spova na zklade neporuenej a primnej viery, musia by uenci Kristovi navzjom spojen zvzkom jednoty aviery. Ako je vbec teda mon predstavi si nejak kresansk spolok, ktorho lenovia by si vo veciach viery zachovvali svoje vlastn nzory, odporujce nzorom ostatnch?

Keby naprklad jedni pokladali posvtn tradciu za prav prame viery, aostatn by tto pravdivos popierali? Alebo keby jedni pokladali cirkevn hierarchiu biskupov, kazov a diakonov za intitciu Bohom zjaven, a ostatn by tvrdili, e hierarchia bola neskr postupne zriaovan poda miestnych a dobovch potrieb? Keby jedni uctievali v Najsvtejej Sviatosti oltrnej Krista, ktor je tam
.18

2 Jan 10,

skutone prtomn v dsledku podivuhodnej premeny chleba avna, ktor sa vola prepodstatnenie, ain by tvrdili, e Kristus je tam prtomn iba skrze vieru alebo znamenie a v sile sviatosti. Keby jedni pokladali Eucharistiu za sviatos a sasne za obetu, a in by v nej videli iba spomienku na posledn veeru Pnovu a Jeho pamiatku. Keby jedni pokladali za dobr aspasiten vzva svtch, ktor krauj sKristom, predovetkm Matku Boiu Pannu Mriu a cti jej obrazy, in by ale zavrhovali tento kult, ktor nie je porovnaten s ctou k Prostrednkovi medzi Bohom a umi (19), k Jeiovi Kristovi. To sa ned predstavi, ako by sa dala vtomto chaose nzorov urovna cesta k jednote Cirkvi, pretoe tto jednota neme vznikn inak, len z jednho uiteskho radu, jednho pravidla viery azjednej viery vKrista.

Votzkach viery je alej plne nevhodn rozliovanie medzi tak zvanmi zkladnmi a nezkladnmi bodmi viery, ako by jedni museli by prijat od vetkch, priom prijatie druhch by bolo ponechan vonmu slobodnmu uveniu veriacich. Formlnou prinou nadprirodzenej nosti viery je toti autorita zjavujceho sa Boha, ktor nepripa iadne takto rozliovanie. Preto prav uenci Kristovi prijmaj srovnakou vierou tajomstvo Najsvtejej Trojice ilnok viery onepokvrnenom poat Matky Boej averia vo Vtelenie nho Pna Jeia Krista rovnako, ako v ppesk neomylnos, ako bola denovan na I. vatiknskom koncile. I ke tieto pravdy boli slvnostne denovan v rznych dobch, niektor dokonca nedvno,
.19

Porovnaj 1 Tim 2, 5.

predsa musia by vetky rovnako pevne averne prijman. o ich vetky nezjavil Boh? Uitesk rad Cirkvi, ktor bol Boskm riadenm zriaden na tejto zemi, je denne vykonvan ppeom a biskupmi s nm spojen, aby zjaven pravdy zostali stle bez zmeny zachovan, s ahkosou a bezpene tak mohli by od ud poznvan. Ale ke je nutn innejie vystpi proti tokom bludrov alebo jasnejie a hlbie vyloi veriacim niektor body nuky, tak je povinnosou uiteskho radu Cirkvi pristpi k slvnostnej dencii tejto nuky. Tmto mimoriadnym konom uiteskho radu sa ni nov nevyma, ani sa ni nov nepridva kshrnu prvd, ktor s vpoklade zjavenia, ktor je zveren Cirkvi od Boha, aje obsiahnut aspo implicitne. Takto sa iba objasuj pravdy, ktor sa doteraz mnohm mohli zda ete nejasn, alebo sa predkladaj k uvereniu pravdy, pred tm od mnohch napdan. Tmto je jasn, ctihodn bratia, preo Apotolsk Stolec nikdy nedovooval veriacim zastova sa na stretnutiach nekatolkov. Jednota kresanov sa toti ned uskutoova iadnym inm spsobom, iba usilovanm o nvrat oddencov k jedinej pravej Cirkvi Kristovej, od ktorej tto neastnci kedysi odpadli. Dojednej, pravej Cirkvi Kristovej ako hovorme , ktor je pre vetkch viditen a ktor poda vle svojho Zakladatea zostane tak, ako ju kuspse vetkch zaloil. Kristova mystick nevesta nebola nikdy poas db pokvrnen atie nikdy ani nemohla by. Otom sved u sv. Cyprin, ke pe: Nevesta Kristova neme by bez cty. Je neporuen aist. Pozn iba jeden dom avistej

disciplne udruje posvtnos len jednej komnaty (20). Atento svt muenk sa prvom div, ako je mono uveri, e tto jednota, ktor m zklad v Boej nemennosti asvis snebeskmi tajomstvami, by mohla by vsamotnej Cirkvi roztrieten a rozbit rozbrojom nejednotnch ud (21). Pretoe mystick telo Kristovo je jedno (22), pretoe sleuje a spja (23) tak ako jeho fyzick telo, je hlpe hovori, e toto mystick telo me by zostaven zodtrhnutch aodlench dov (24).

Preto, kto nie je spojen stmto mystickm telom, nie je ani jeho dom a nie je spojen s hlavou, ktorou je Kristus. V tejto jednej Cirkvi Kristovej nie je a nezostva nik, kto sa poslune nepodrobuje autorite Petrovej a jeho prvoplatnm nstupcom a neuznva takto ich moc. i predkovia tch, ktor dnes zostvaj v bludoch Fotiovch a reformtorov, nevzdvali hold rmskemu biskupovi ako najvyiemu pastierovi du? Synovia bohuia opustili otcovsk dom. Ten dom vak preto nezahynul a ani sa nerozpadol, pretoe je neustle pod ochranou Boou. Nech sa preto mrnotratn synovia vrtia ku spolonmu otcovi, ktor ich slskou objme, nepripomnajc im tak bezprvie, ktorho sa tak dopustili proti Apotolskmu Stolcum. Ak sa chc, ako stle hovoria, op zjednoti sNami asNaimi,
.20 .21 .22 .23 .24

Sv. Cyprin: Ojednote katolckej Cirkvi 6, 11. tamtie 1 Kor 12, 12. Ef 4, 16. Porovnaj Ef 5, 30; 1, 22.

preo sa rchlo nevrtia do Cirkvi, k matke a uiteke vetkch veriacich v Krista? (25) Nech si vypouj, o hovor Lactancius: Iba katolcka cirkev uchovva prav kult. Ona je prameom Pravdy, domovom viery achrmom Bom. Kto do nej nevstpi alebo kto ju opust, zostva vzdialen ndeje na ivot a na spsu. Nech sa niekto nepoka tvrdoijne klama sm seba. Jedn sa o ivot a spsu. Kto sa jej horlivo a starostlivo neujme, tomu sa vytrat apohasne (26).

Nech sa teda oddelen synovia obrtia kuApotolskmu Stolcu, zriadenmu vtomto meste, ktor apotolsk knieat Peter a Pavol posvtili svojou krvou, lebo tu je kore a matka katolckej Cirkvi (27) Ale nikdy vdomnienke andeji, e Cirkev Boha ivho stp azklad pravdy (28), sa vzd istoty viery a bude trpie ich bludy, ale aby sa zverili jej uiteskmu radu a vedeniu. Ak by sa nm to poastilo, po om toko naich predchodcov tak mrne tilo, aby sme toti mohli op sotcovskou lskou obja synov, ktorch neastn odlenie utujeme. Kie Bosk Vykupite, ktor chce vetkch ud spasi a privies k jasnmu poznaniu pravdy (29), vypouje nae neustle prosby a zavol vetkch bldiacich sp k jednote Cirkvi. Vtejto takej dleitej veci sa utiekame kupreblahoslavenej

.25 .26 .27 .28 .29

Laternsky koncil IV, e. 5. Divin. Instit. IV, 30, 11-12. Sv. Cyprin Ep. 48 ad Cornelium, 3 1 Tim 3, 15. 1 Tim. 2, 4.

Matke Boskej Milosti, premoiteke vetkch bludov, Pomocnici vetkch kresanov, a volme k nej, aby nm svojm prhovorom priblila de, ke vetci bud pou hlas jej Boskho Syna, zachovvajc jednotu ducha vo zvzku pokoja (30).

Viete, ctihodn bratia, jak vemi po tom time. Nech sa o tom dozvedia vetci nai synovia, nie len katolci, ale ideti od ns odlen. Ak bud vpokornej modlitbe prosi o nebesk osvietenie, poznaj nepochybne jednu prav Cirkev Kristovu a vstpia do nej, zjednoten s Nami vdokonalej lske. Vtomto oakvan, ako zruku Boskej milosti ana dkaz naej otcovskej lsky, udeujeme zo srdca apotolsk poehnanie Vm, ctihodn bratia, vmu duchovenstvu audu.

Dan vRme usv. Petra , 6. Janura 1928, na sviatok Zjavenia Krista, nho Pna, v6. roku nho pontiktu.

PIUS XI.

.30

Ef 4, 3.